6.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/2

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

—

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva,

—

so zreteľom na odseky 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie z decembra 2005 s názvom Európsky konsenzus o rozvoji (1),

—

so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (2),

—

so zreteľom na piatu dvojročnú správu Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, konkrétne jej pracovný dokument o súdržnosti politík v záujme rozvoja zverejnený v auguste 2015 (SWD(2015)0159),

—

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030 prijatom na summite OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2015 v New Yorku (3), ktorý zahŕňa cieľ „posilniť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja“ (cieľ 17.14),

—

so zreteľom na záverečný dokument štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci z decembra 2011, ktorý je venovaný partnerstvu pre účinnú rozvojovú spoluprácu,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0165/2016),

A.

keďže v záveroch Rady k piatej dvojročnej správe Európskej komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja prijatých v októbri 2015 sa zdôraznilo, že súdržnosť politík v záujme rozvoja bude tvoriť dôležitú súčasť prínosu EÚ k dosiahnutiu širšieho cieľa súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja;

B.

keďže prijatie programu udržateľného rozvoja do roku 2030 predstavuje novú úlohu, čo sa týka dosiahnutia súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože sa ním stanovuje jediný, univerzálny súbor rozvojových cieľov, ktoré sa vzťahujú na všetkých;

C.

keďže EÚ musí prevziať vedenie pri podpore súdržnosti politík v záujme rozvoja;

D.

keďže 1,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, pričom nemajú dostatočnú zdravotnícku starostlivosť, takmer nijaké možnosti vzdelávania a ich životná úroveň je veľmi nízka; keďže väčšina z nich sú ženy;

E.

keďže fiškálny priestor rozvojových krajín je v skutočnosti obmedzený požiadavkami globálnych investorov a finančných trhov; keďže rozvojové krajiny ponúkajú rôzne daňové stimuly a oslobodenia od daní, aby prilákali alebo si udržali investorov, čo vedie k škodlivej daňovej konkurencii a k „pretekom smerom na dno“;

F.

keďže EÚ nesie vo vzťahoch s partnerskými krajinami priamu a historickú zodpovednosť;

G.

keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Európskej únie, ani na ich nápravu;

1.

pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je hlavným prvkom realizácie nového programu udržateľného rozvoja; požaduje prijatie aktívnych opatrení na základe spoločného chápania súdržnosti politík v záujme rozvoja; poukazuje na to, že prístup založený na ľudských právach by mal viesť k hlbšiemu chápaniu súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože bez odstraňovania prekážok, ktoré bránia v uplatňovaní práv, nemožno dosiahnuť pokrok pri presadzovaní udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby; domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala prispieť k vytvoreniu právneho štátu, nezávislých inštitúcií a vyriešeniu problematiky dobrej správy v rozvojových krajinách;

2.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci bola súdržnosť politík v záujme rozvoja schválená v rámci Miléniovej deklarácie OSN (4), Lisabonskej zmluvy a Pusanského fóra o účinnosti pomoci (5), došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o jej konkrétne vykonávanie;

3.

žiada začať celoeurópsku diskusiu o súdržnosti politík v záujme rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho nových 17 univerzálnych a nedeliteľných cieľov udržateľného rozvoja s cieľom lepšie pochopiť, ako by tento koncept mohol byť v súlade s univerzálnejšou koncepciou súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

4.

pripomína, že ciele udržateľného rozvoja sa uplatňujú na rozvinuté aj rozvojové krajiny a mali by byť úplne integrované do rozhodovacieho procesu EÚ na vnútornej i vonkajšej úrovni; zdôrazňuje potrebu rozvíjať procesy riadenia v záujme presadzovania súdržnosti politík v záujme rozvoja na globálnej úrovni a požaduje začlenenie súdržnosti politík v záujme rozvoja medzi hlavné otázky v nadchádzajúcich politických diskusiách EÚ o novej globálnej stratégii a VFR;

5.

žiada, aby sa o súdržnosti politík v záujme rozvoja diskutovalo na zasadnutí Európskej rady s cieľom podnietiť medziinštitucionálnu diskusiu zahŕňajúcu Komisiu, ESVČ, Radu a Európsky parlament, ako aj diskusiu na vnútroštátnej úrovni;

6.

navrhuje, aby Komisia a ESVČ v rámci príprav na tento summit zaslali hlavám členských štátov EÚ a predsedom vlád konkrétne odporúčania o účinných mechanizmoch na realizáciu súdržnosti politík v záujme rozvoja a začlenenie stratégií EÚ na lepšie vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a o jasnejšom určení povinnosti každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzkov v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že takýto proces by mal byť čo najtransparentnejší a najinkluzívnejší a mal by zahŕňať miestne a regionálne vlády, organizácie občianskej spoločnosti a odborné zoskupenia;

7.

víta vytvorenie skupiny komisárov zapojených do vonkajších vzťahov; žiada VP/PK, aby Výboru pre rozvoj poskytovala pravidelné správy o činnosti tejto skupiny;

8.

domnieva sa, že mechanizmy, ktoré využívajú niektoré delegácie EÚ na poskytovanie spätnej väzby na správu Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015, by sa mali rozšíriť na všetky delegácie EÚ a že by sa mali poskytovať každý rok; vyzýva delegácie EÚ, aby zaručili, aby bola súdržnosť politík v záujme rozvoja súčasťou programu príslušných dvojstranných rokovaní a schôdzí spoločných parlamentných zhromaždení, ako aj každoročnej schôdze vedúcich delegácií EÚ v Bruseli;

9.

víta balík opatrení lepšej právnej regulácie, ktorý prijala Komisia 19. mája 2015; ďalej víta skutočnosť, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je osobitne uvedená ako právna požiadavka v nástroji č. 30 usmernení o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0215);

10.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom na dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja, posúdení vplyvov na rozvoj je naďalej málo a riadne neriešia potenciálny vplyv na rozvojové krajiny; dúfa, že balíček opatrení týkajúci sa lepšej právnej regulácie a súvisiace usmernenia zlepšia túto situáciu tým, že sa zohľadnia rozvoj a ľudské práva vo všetkých posúdeniach vplyvu a zvýši transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby systematicky viedla konzultácie s organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv už v ranom štádiu procesu tvorby politík a aby zaviedla lepšie záruky a mechanizmy na zabezpečenie vyváženejšieho zastúpenia zainteresovaných strán; víta verejné konzultácie o pláne, ktorého cieľom je určenie výsledku a vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja v rozvojových krajinách a ktorý otvára možnosti pre externé zainteresované strany vrátane rozvojových krajín a občianskej spoločnosti vyjadriť svoje názory a aktívne sa na nich podieľať; ďalej víta externú fázu tohto plánu a prípadové štúdie, ktoré by mohli účinne prispieť k presnému vyhodnoteniu vplyvu súdržnosti politík v záujme rozvoja; považuje za nutné uskutočňovať systematickejšie hodnotenia ex post počas vykonávania politiky EÚ;

11.

domnieva sa, že sa musí klásť väčší dôraz na inštitucionálnu koordináciu, či už medzi inštitúciami EÚ, alebo členskými štátmi; vyzýva vlády členských štátov, aby začlenili súdržnosť politík v záujme rozvoja do právne záväzného aktu a aby vypracovali akčný plán pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja s cieľom realizovať ho; domnieva sa, že národné parlamenty by sa mali vo väčšej miere zapájať do programu súdržnosti politík v rámci ich právomoci vyvodzovať voči ich vládam zodpovednosť a kontrolovať pokrok v tejto oblasti;

12.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú musí Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania súdržnosti politík v záujme rozvoja jej prioritizáciou vo svojej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja, podporovaním výmeny názorov týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja s partnerskými krajinami a posilňovaním dialógov s občianskou spoločnosťou;

13.

konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli účinný mechanizmus koordinácie medzi ministerstvami s osobitným mandátom pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva členské štáty, aby využívali osvedčené postupy, ktoré už boli zavedené v iných členských štátoch, a aby si tieto postupy vymieňali;

14.

poznamenáva, že spoločná tvorba programov je úspešný nástroj na súdržné plánovanie činností EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce; víta skutočnosť, že zahŕňa bilaterálne aktivity členských štátov v partnerských krajinách, vyjadruje však poľutovanie nad minulými zlyhaniami, pokiaľ ide o prepojenie činností EÚ s činnosťami členských štátov, ktoré viedli k premárneniu príležitostí na využitie synergií;

15.

uznáva, že správne zavádzanie súdržnosti politík v záujme rozvoja si bude vyžadovať primerané množstvo finančných zdrojov a personálu; nalieha, aby sa kontaktným miestam súdržnosti politík v záujme rozvoja v národných ministerstvách a delegáciách EÚ pridelili nevyhnutné finančné prostriedky na zavedenie vnútroštátnych a európskych stratégií týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja;

16.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú národné parlamenty pri vykonávaní súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja, keďže zabezpečujú priebežnú kontrolu politických záväzkov, monitorovania a plného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a kontrolu posúdenia vplyvov predkladaných vládami;

17.

pripomína svoj návrh na nezávislý systém v rámci Európskej únie na prijímanie sťažností občanov alebo komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie; uznáva dôležitú úlohu Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu a jeho stáleho spravodajcu pre súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorý tlmočí obavy občanov alebo spoločenstiev, ktorých sa týkajú politiky EÚ;

18.

zdôrazňuje, že EÚ musí viac finančných prostriedkov investovať do analýzy súdržnosti politík v záujme rozvoja na základe dôkazov; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne určila nezrovnalosti a vypracovala analýzu ich nákladov a aby zaviedla vhodné mechanizmy monitorovania a sledovania pokroku, pokiaľ ide o súdržnosť politík v záujme rozvoja; vyzýva Komisiu, aby do svojej analýzy zahrnula návrhy na predchádzanie a riešenie nesúladu medzi rôznymi politikami; ďalej zdôrazňuje, že treba zlepšiť odkazovanie na súdržnosť politík v záujme rozvoja v programových dokumentoch;

19.

zdôrazňuje potrebu posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja v súvislosti s revíziou Európskeho konsenzu o rozvoji a s diskusiami o budúcej dohode po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

20.

uznáva, že EÚ čelí najväčšej utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny; zdôrazňuje, že posilnenie prepojenia medzi migračnými a rozvojovými politikami je nevyhnutné na riešenie základných príčin tohto javu; domnieva sa, že EÚ by na riešenie krízy mala využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane bezpečnostných a diplomatických nástrojov; zdôrazňuje, že reakcia na utečeneckú krízu by sa nemala sústreďovať len na obavy v oblasti bezpečnosti a že rozvojové ciele musia byť lepšie integrované, aby boli migračné politiky EÚ zlučiteľné s týmito postupmi zameranými na zníženie chudoby; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je dôležitou súčasťou novej migračnej politiky EÚ; víta prijatie európskej migračnej agendy (COM(2015)0240), ktorou sa vytvára komplexná reakcia na krízu; domnieva sa, že jej vykonávanie by mali sprevádzať konkrétne opatrenia na podporu hospodárskeho, politického a sociálneho rozvoja a dobrej správy v krajinách pôvodu; zdôrazňuje dôležitosť remitencií ako zdroja financovania rozvoja; zdôrazňuje význam dohôd členských štátov s tretími krajinami na uľahčenie bezpečného pohybu a mobility medzinárodných pracovníkov; domnieva sa, že programy rozvojovej pomoci a rozpočty, ktoré s tým súvisia, by sa nemali používať na účely kontroly migrácie; zdôrazňuje, že akákoľvek spoločná migračná politika musí byť zameraná na legálne cesty do Európy a na prijímanie migrantov;

21.

zdôrazňuje, že EÚ potrebuje rozsiahlejšiu harmonizáciu migračných a azylových politík v rámci samotnej Únie, ako aj s jej medzinárodnými partnermi; pripomína, že v skutočne efektívnej a komplexnej migračnej a azylovej politike musia byť v plnej miere integrované vnútorné aj vonkajšie politiky EÚ, a to najmä v rámci pracovných štruktúr EÚ; zdôrazňuje význam vytvorenia jednotnej spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky; požaduje inkluzívny prístup k riešeniu prvotných príčin migrácie, ktorý je úzko spätý s rozvojom, s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie súčasnej migračnej krízy; pripomína, že ženy a dievčatá z radov utečencov alebo migrantov sú osobitne ohrozené sexuálnym násilím a vykorisťovaním a že do migračnej politiky EÚ musí byť začlenené rodové hľadisko;

22.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v záujme posilnenia súdržnosti medzi migračnou a rozvojovou politikou nevykazovali výdavky súvisiace s utečencami ako oficiálnu rozvojovú pomoc, pretože by to viedlo k obrovským alternatívnym nákladom na úkor rozvojových programov, ktoré účinne riešia hlavné príčiny migrácie;

23.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú dokopy naďalej najvýznamnejšími darcami na svete, pokiaľ ide o pomoc obchodu (11,7 miliardy EUR v roku 2013 – SWD(2015)0128); navrhuje, aby pomoc obchodu zo strany EÚ musela byť tiež zameraná na posilnenie postavenia chudobných výrobcov, družstiev, malých podnikov a mikropodnikov, uľahčenie diverzifikácie domácich trhov, zrovnoprávňovanie žien, posilňovanie regionálnej integrácie a znižovanie nerovnosti v oblasti príjmov; víta zámer Komisie klásť väčší dôraz na ustanovenia obchodných dohôd, ktoré sa týkajú rozvoja; pripomína záväzok členských štátov vynaložiť konkrétne kroky smerujúce k dosiahnutiu cieľa poskytnúť 0,7 % HNP na oficiálnu rozvojovú pomoc rozvojovým krajinám a odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc OECD dosiahnuť priemerný grantový prvok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 86 %; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali prispievať k podpore trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv a k boju proti korupcii na celom svete;

24.

pripomína, že liberalizácia obchodu nemá sama osebe pozitívny vplyv na odstránenie chudoby, pretože môže mať negatívny dosah na trvalo udržateľný rozvoj;

25.

žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu výročnú správu o poskytovaní európskej pomoci pre obchod v rozvojových krajinách s uvedením pridelených súm a ich pôvodu, tak v okruhu IV rozpočtu Únie, ako aj ERF; domnieva sa, že takýto dokument by predstavoval solídny základ pre správy EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja predkladané každé dva roky;

26.

pripomína, že v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja 17.15 sa uznáva, že je potrebné rešpektovať politický priestor a smerovanie každej krajiny v záujme trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby; pripomína právo rozvojových krajín regulovať investície tak, aby sa zabezpečilo plnenie záväzkov a povinností všetkých investorov, vrátane zahraničných investorov, s cieľom chrániť ľudské práva a pracovné a environmentálne normy;

27.

víta pokrok dosiahnutý od zavedenia paktu udržateľnosti pre Bangladéš a vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila záväzné rámce aj na iné odvetvia; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila sociálnu zodpovednosť podnikov a iniciatívy v oblasti hĺbkových analýz, ktoré dopĺňajú platné nariadenie EÚ o dreve a týkajú sa navrhovaného nariadenia EÚ o nerastoch z konfliktných oblastí, aj do iných oblastí, čím sa zabezpečí, aby si EÚ a jej obchodníci a hospodárske subjekty splnili svoj záväzok dodržiavať ľudské práva a najprísnejšie sociálne a environmentálne normy;

28.

pripomína, že investičná politika EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o verejné prostriedky, sa musí podieľať na dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; pripomína potrebu zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií na financovanie rozvoja s cieľom účinne sledovať a monitorovať toky, udržateľnosť dlhu a pridanú hodnotu ich projektov udržateľného rozvoja;

29.

pripomína jedinečnú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci pri dosahovaní efektívnych výsledkov v oblasti rozvoja; vyzýva na ochranu rozvojového zamerania a charakteru oficiálnej rozvojovej pomoci vrátane transparentného a kontrolovaného systému podávania správ; pripomína, že uvoľnenie pomoci je potrebné na otvorenie možností pre socioekonomické subjekty z rozvojových krajín, ako sú miestne firmy alebo odborníci v oblasti technickej pomoci, a vyzýva na zintenzívnenie využívania systémov obstarávania rozvojových krajín pre programy pomoci pri podpore aktivít riadených verejným sektorom s cieľom posilniť miestny súkromný sektor;

30.

pripomína však, že samotná pomoc nestačí; je presvedčený, že je nevyhnutné zvážiť inovatívne a diverzifikované zdroje financovania, ako je daň z finančných transakcií, uhlíková daň, solidárny poplatok z ceny letenky, renty z prírodných zdrojov atď., ktoré by mali byť v súlade so zásadami účinnosti rozvoja; domnieva sa, že by sa mala posilniť súdržnosť medzi verejným, súkromným, medzinárodným a vnútroštátnym financovaním; v tejto súvislosti uznáva zásadnú úlohu súkromného sektora; trvá na tom, že je dôležité, aby sa pre súkromné podniky v rozvojových krajinách vytvorili priaznivé podmienky a aby sa podporovalo vytváranie politických a právnych rámcov uľahčujúcich využívanie bankových účtov a vytváranie digitálnych infraštruktúr;

31.

je presvedčený, že obchodná politika EÚ musí v záujme dosiahnutia cieľov súdržnosti politík v záujme rozvoja zohľadniť realitu a rozvojovú situáciu v rozvojových krajinách, ako aj právo rozvojových krajín vytvárať si vlastné rozvojové stratégie; zdôrazňuje, že obchodné a investičné dohody, ktoré uzavrela EÚ a jej členské štáty, nesmú ani priamo, ani nepriamo ohroziť rozvojové ciele, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv v partnerských krajinách; pripomína, že spravodlivý a riadne regulovaný obchod v súlade s pravidlami WTO môže mať rozvojový potenciál; víta zahrnutie komplexných kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných a investičných dohôd;

32.

vyzýva EÚ, aby vytvorila vhodný rámec na riešenie toho, ako spoločnosti dodržiavajú ľudské práva a sociálne a environmentálne normy; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aj naďalej aktívne podieľali na práci Rady pre ľudské práva OSN s cieľom vyvodzovať voči spoločnostiam zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

33.

podporuje efektívny, spravodlivý a transparentný daňový systém v súlade so zásadami dobrej správy; víta balík opatrení daňovej transparentnosti, ktorý predložila Komisia 18. marca 2015, ako aj balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorý Komisia predložila 28. januára 2016, vrátane oznámenia Komisie o vonkajšej stratégii na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach v medzinárodnom kontexte; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať posúdenie vplyvu a analýzu účinku presahovania nových daňových právnych predpisov EÚ s cieľom zabrániť negatívnym dôsledkom pre rozvojové krajiny; pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov na základe zdaňovania je najdôležitejším zdrojom príjmov pre verejné financovanie trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny v posilňovaní kapacít v oblastiach daňovej správy, správy finančného sektora a riadenia verejných financií a v potláčaní nezákonných finančných tokov; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že spoločnosti budú platiť dane v tých krajinách, v ktorých získavajú alebo vytvárajú hodnotu; zdôrazňuje preto zodpovednosť EÚ za presadzovanie a globálne zavedenie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja v daňovej oblasti; na tento účel naliehavo žiada EÚ, aby sa rozvojové krajiny mohli rovnakou mierou zúčastňovať na celosvetovej reforme súčasných medzinárodných daňových pravidiel;

34.

domnieva sa, že medzinárodná spolupráca je nevyhnutná v boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom, a vyzýva EÚ, aby podporovala ďalšiu medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách v súlade so vzorovým dohovorom OSN o zamedzení dvojitého zdanenia bude zaobchádzať spravodlivo, aby zohľadnila ich konkrétnu situáciu a zabezpečila spravodlivé rozdelenie práv na zdanenie; víta záväzky prijaté na konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v júli 2015 v Addis Abebe, napríklad revíziu multilaterálneho financovania rozvoja a daňovú iniciatívu Addis, ktorej cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám vybudovať si svoje domáce systémy v oblasti zdrojov; vyzýva EÚ, aby v plnej miere využívala Modelovú zmluvu OECD o zdaňovaní, ktorá obsahuje fakultatívne ustanovenie o pomoci pri výbere daní;

35.

vyzýva na posúdenie vplyvu vývozných dotácií, ciel a prekážok obchodu na rozvojové krajiny;

36.

pripomína, že úsilie o zabezpečenie prístupu k surovinám z rozvojových krajín nesmie mať negatívny vplyv na miestny rozvoj a znižovanie chudoby, ale malo by skôr podporovať rozvojové krajiny v tom, aby ich nerastné bohatstvo viedlo k skutočnému rozvoju;

37.

zdôrazňuje, že dosiahnutie potravinovej bezpečnosti na celom svete si bude vyžadovať súdržnosť politík v záujme rozvoja na všetkých úrovniach, najmä ak sa majú dosiahnuť ambicióznejšie ciele programu udržateľného rozvoja do roku 2030, konkrétne úplné odstránenie hladu a všetkých foriem podvýživy; domnieva sa, že EÚ by mala presadzovať vytváranie masívnych regulačných rámcov s jasnými kritériami na ochranu práv a potravinovej bezpečnosti zraniteľných osôb;

38.

vyzýva EÚ, aby systematicky hodnotila okrem iného vplyv politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a energetiky – ako napr. vplyv politiky v oblasti biopalív – na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách a na živobytie najzraniteľnejších osôb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej sústreďovala na družstvá, mikropodniky, malé a stredné poľnohospodárske podniky a pracovníkov v poľnohospodárstve a aby podporovala udržateľné a agroekologické postupy v súlade so závermi Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD), odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny a cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti SPP neohrozili kapacitu výroby potravín a dlhodobú potravinovú bezpečnosť rozvojových krajín; zdôrazňuje, že významné otázky súdržnosti a vplyvu politík sa musia riešiť v rámci prebiehajúceho monitorovania politického rámca EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127); zdôrazňuje, že Únia musí podporovať budovanie spracovateľského odvetvia v poľnohospodárskom sektore a zlepšovanie techník konzervácie potravinových výrobkov; pripomína dôležitosť posúdenia vplyvu dohôd o rybárstve na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prispeli k tomu, aby sa zabránilo zaberaniu pôdy tým, že budú podporovať rozvojové krajiny pri uplatňovaní dobrovoľných usmernení OSN pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov na vnútroštátnej úrovni;

39.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozvojové krajiny vo svojom financovaní rozpočtu priznali prioritu vytvoreniu kvalitného zdravotníctva, výstavbe udržateľnej zdravotníckej infraštruktúry a poskytovaniu základných služieb a kvalitnej starostlivosti; žiada Európsku úniu, aby podporovala zavádzanie univerzálneho zdravotného poistného krytia, ktorým by sa zaručilo spoločné znášanie zdravotných rizík;

40.

požaduje rozhodné kroky zo strany EÚ, jej členských štátov a všetkých medzinárodných partnerov pri vykonávaní dohody o klíme, ktorá bola nedávno prijatá na konferencii COP21 v Paríži; zdôrazňuje, že EÚ a ostatné rozvinuté krajiny musia naďalej podporovať opatrenia v oblasti klímy s cieľom znížiť emisie a vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy v rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách; v tejto súvislosti pripomína zásadný význam poskytovania primeraného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; podporuje proces transformácie energetiky EÚ a v tejto súvislosti prechod k obnoviteľným zdrojom energie; zdôrazňuje, že neschopnosť obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu výrazne pod 2 oC by mohla oslabiť prínos v oblasti rozvoja; vyzýva EÚ, aby sa proaktívne zasadzovala za riešenie globálnej klimatickej výzvy stanovením strategických priorít na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch a aby vytýčila a vykonávala nové záväzné ciele v oblasti klímy, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi parížskej dohody;

41.

uznáva, že súkromné financovanie v rámci financovania opatrení v oblasti klímy nemôže nahradiť verejné financovanie; zdôrazňuje potrebu transparentného podávania správ a zodpovednosti a zabezpečenia uplatňovania príslušných sociálnych a environmentálnych záruk v súvislosti so súkromným financovaním opatrení v oblasti klímy;

42.

víta akčný plán EÚ o rodovej rovnosti na roky 2016 – 2020 a nabáda k monitorovaniu a realizácii jeho cieľov vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ vrátane projektov financovaných z prostriedkov EÚ na úrovni jednotlivých krajín; ďalej vyzýva EÚ, aby účinne začleňovala otázku rodovej rovnosti a zlepšovania postavenia žien do všetkých svojich politík, vrátane rozpočtu, a zabezpečila, aby jej vonkajšie politiky prispievali k boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie LGBT osôb;

43.

uznáva, že bez bezpečnosti nie je možný udržateľný rozvoj ani odstránenie chudoby; okrem toho uznáva, že vzájomný vzťah medzi bezpečnosťou a rozvojom je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní účinnosti vonkajších činností EÚ;

44.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politík a koordináciu medzi vonkajšou činnosťou EÚ a politikami v oblasti bezpečnosti, obrany, obchodu, humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; pripomína výzvu, akou je dobrá správa vecí verejných v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala prispieť k dodržiavaniu zásad právneho štátu a vytvoreniu nestranných inštitúcií, ako aj posilneniu opatrení vedúcich k odzbrojeniu a zabezpečeniu verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, ako aj súvisiacich politík, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a rozvoj;

45.

vyzýva EÚ, aby posilnila svoje kapacity na predchádzanie krízam a včasnú reakciu s cieľom posilniť synergie medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) a rozvojovými nástrojmi a aby pri tom našla rovnováhu medzi krátkodobými reakciami na krízy a dlhodobejšími stratégiami rozvoja; podotýka, že vytvorenie nového nástroja zameraného na vzťah medzi rozvojom a bezpečnosťou by mohlo obmedziť nezrovnalosti a zvýšiť efektívnosť súdržnosti politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje, že tento nástroj by sa nemal financovať prostredníctvom existujúcich nástrojov v oblasti rozvoja, ale využitím nových rozpočtových prostriedkov; žiada, aby pri vypracovávaní stratégií EÚ v oblasti bezpečnosti a rozvoja boli zohľadňované priority a stratégie príslušných regiónov a krajín; víta využívanie politického rámca pre krízový prístup ako dôležitého nástroja, ktorý umožňuje spoločne a včas zistiť príchod kríz; žiada posilnenie spolupráce medzi Európskou komisiou, ESVČ a členskými štátmi s cieľom dospieť ku komplexnej analýze, ktorá v prípade krízy poskytuje možnosť informovaného výberu medzi opatreniami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a inými opatreniami;

46.

domnieva sa, že stratégia pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel (6), africké sily rýchleho nasadenia, ako aj regionálny akčný plán pre región Sahel na obdobie rokov 2015 – 2020 (7), sú dobrými príkladmi úspešného vykonávania komplexného prístupu EÚ, účinnej kombinácie reakcií v oblasti bezpečnosti, rozvoja a správy;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v zlepšovaní prepojenia medzi humanitárnou pomocou, rozvojovou spoluprácou a odolnosťou voči katastrofám, aby bolo možné pružnejšie a účinnejšie reagovať na rastúce potreby;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.