24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/65

Spravodajca:

Raymond HENCKS

Pomocný spravodajca:

Thomas McDONOGH

1.1.

EHSV podporuje stratégiu pre jednotný európsky digitálny trh. Je však znepokojený tým, že niektoré členské štáty neprejavili dostatočnú politickú vôľu iniciovať tvorivú a inovatívnu digitálnu úniu, ktorá nebude klásť dôraz iba na spotrebu.

1.2.

Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorú navrhuje Komisia predsedu Junckera, nadväzuje na predchádzajúce digitálne stratégie a programy a jej cieľom je dať nový impulz digitálnej politike Európskej únie, ktorej zavedenie mešká. Zároveň ide o nové zameranie na obchod a spotrebiteľov a opatrenia nevyhnutné na vytvorenie väčšieho počtu obchodných príležitostí, spotrebiteľov a lepších podmienok a lepšej ochrany pre spotrebiteľov.

1.3.

V tejto súvislosti treba v prvom rade odstrániť nesúlad medzi existujúcimi zručnosťami pracovnej sily a zručnosťami potrebnými na trhu. A môže ísť rovnako o počítanie a gramotnosť, ako aj o digitálne zručnosti a ich zodpovedné využívanie. Ďalej je potrebné jednoduché využívanie platforiem na riadenie trhu, preto by sa nemali obmedzovať činnosti platformy. A napokon sú potrebné príslušné aplikácie, takže zameranie na normalizáciu je vítané. Viac služieb elektronickej verejnej správy pomôže zapojiť viac občanov do digitálnych činností. Z hľadiska spotrebiteľa EHSV víta iniciatívy týkajúce sa lepšieho prístupu spotrebiteľov a podnikov k digitálnemu tovaru a službám v celej Európe.

1.4.

Niektoré, ale nie všetky, iniciatívy uvedené v bode 4.2 (Vytváranie priaznivých podmienok pre rozmach digitálnych sietí a služieb) sa týkajú sietí infraštruktúry a sú súčasťou digitálnej agendy. Význam týchto návrhov vyplýva z kontextu jednotného trhu a naliehavosti, s akou sa nimi bude zaoberať. Niektoré ďalšie iniciatívy uvedené v tomto bode sú dôležité z hľadiska práv spotrebiteľov.

1.5.

EHSV môže len podporiť Komisiu v jej odhodlaní odstrániť fragmentáciu 28 národných digitálnych stratégií a trhov s cieľom zlúčiť ich na úrovni EÚ a zaistiť si tak vedúce postavenie vo svetovom digitálnom hospodárstve, ktoré sa stalo doménou tretích krajín.

1.6.

EHSV je presvedčený, že Európska únia, ktorá disponuje vynikajúcimi zručnosťami a veľkými skúsenosťami v niektorých digitálnych oblastiach, môže ešte dobehnúť tento rozdiel. V tejto súvislosti sa EHSV zasadzuje za rozvoj interdisciplinárnych centier výskumu a európskej súčinnosti v rámci európskeho výskumného priestoru v takých oblastiach, ako je cloud computing, nanoelektronika, skladovanie a spracovanie veľkých dát, prístroje, ktoré možno konzultovať alebo kontrolovať na diaľku (pripojené predmety) či inteligentné služby.

1.7.

Únia môže vyrovnať spomínaný rozdiel, ak sa jej v krátkodobom horizonte podarí spojiť svoje zdroje na mobilizáciu a koordináciu úsilia verejného a súkromného sektora 28 členských štátov a súčasne zapojiť všetky zúčastnené strany do diskusií o stratégii pre jednotný digitálny trh. EHSV schvaľuje záväzok Komisie začať verejné konzultácie ku každému budúcemu opatreniu týkajúcemu sa jednotného digitálneho trhu.

1.8.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v digitálnej agende chýba sociálny rozmer (s výnimkou otázok týkajúcich sa digitálnej zručnosti), hoci rozvoj služieb a obchodných modelov prináša zásadné zmeny vo svete práce. EHSV sa domnieva, že okrem možných výhod treba vziať do úvahy rôzne riziká a výzvy, predovšetkým v oblasti bezpečnosti a organizácie práce a sociálneho zabezpečenia, rovnako ako postupy stanovené zmluvou o sociálnom dialógu, ako aj horizontálnu sociálnu doložku, ktoré musia mať svoje miesto v stratégii pre jednotný európsky trh (1). EHSV sa domnieva, že sociálny rozmer so všetkými jeho následkami pre zamestnanosť by mal byť štvrtým pilierom stratégie pre jednotný európsky digitálny trh.

2.1.

EHSV chápe pojem „jednotný digitálny trh“ ako presun transakcií a činností z existujúceho vnútorného trhu EÚ na internet. Čiastočne sa tak už stalo, ale iniciatívy popísané Komisiou sú navrhnuté s cieľom dosiahnuť plný potenciál digitálnych technológií. Trhové činnosti a transakcie zahŕňajú výrobu tovaru a poskytovanie služieb, za čím nasleduje sprostredkovanie, distribúcia a spotreba. Transakcie medzi spotrebiteľom (C), podnikom (B) a verejnými orgánmi (G) odzrkadľujú vplyv sociálnych sietí a trend smerom k spoločnosti založenej na spoločnom využívaní. Verejné orgány majú na jednotnom digitálnom trhu úlohu poskytovateľa služieb.

2.2.

Výhody spojené s presunom podnikových postupov sú dobre známe: lepšia integrácia do hodnotového reťazca, zrýchlenie procesov od koncepcie po dodanie, zlepšené rozhrania pre spotrebiteľov (najmä v súvislosti so sociálnymi sieťami) a celkovo väčšia konkurencieschopnosť. Ako bude prechod pokračovať, bude otvárať cestu internetu vecí a štvrtej priemyselnej revolúcii.

2.3.

Jedinečná charakteristika vnútorného trhu je to, že je koncipovaný nadnárodne, a preto je v zásade dobre prispôsobený na využívanie internetu. Existujú však problémy so samotným vnútorným trhom, s prispôsobením pravidiel, zákonov a predpisov digitálnemu prostrediu. Existujú existujú nedostatky v digitálnej pripravenosti jednotlivých skupín „B“, „G“ a „C“, nedostatky v technologickej infraštruktúre jednotného digitálneho trhu a možné problémy dominantného postavenia veľkých platforiem.

2.4.

Súbežne s projektom jednotného digitálneho trhu Komisia uskutočňuje digitálnu agendu. Tá sa zaoberá oprávnenými obavami týkajúcimi sa nedostatočnej prítomnosti EÚ v globálnych odvetviach produkcie hardvéru a softvéru, ale tieto obavy sú pre jednotný digitálny trh okrajové. Podľa Komisie by dokončenie jednotného digitálneho trhu bolo veľmi prínosné z hľadiska HDP a zamestnanosti a všetky kroky, ktoré treba podniknúť, sú v súčasnosti v možnostiach EÚ a členských štátov.

2.5.

Neschopnosť dokončiť jednotný trh so službami má ďalekosiahle následky pre rozvoj jednotného digitálneho trhu. Služby sú dominantným odvetvím hospodárstiev členských štátov. Poskytovanie služieb je čoraz viac determinované internetovými transakciami; pokrok so stratégiou pre jednotný digitálny trh by sám osebe mohol uľahčiť vytvorenie jednotného trhu pre služby.

2.6.

Pravidlá, právne predpisy a zákony vyvinuté pre transakcie v papierovej forme a prvé desaťročia elektronického obchodu sa stali prekážkami dosiahnutia jednotného digitálneho trhu. EHSV víta navrhovaný legislatívny program a ambiciózny harmonogram, ktorý bol stanovený:

2.7.

Zatiaľ čo legislatívny program uvedený v bode 2.5 je jednoznačný, plánované opatrenia na zvýšenie povedomia, schopnosti a gramotnosti v oblasti internetu v troch skupinách „B“, „G“ a „C“ sú oveľa menej jasné.

Spoločne budú mať tieto iniciatívy vplyv na občanov, MSP, verejné a súkromné služby a sektorové aplikácie, ktoré sú pre dosiahnutie jednotného digitálneho trhu najdôležitejšie. Tieto návrhy sú nepresné a nezdajú sa byť naliehavé. EHSV bude dôkladne sledovať vývoj týchto iniciatív, ktoré sú všetky pod kontrolou EÚ a členských štátov.

2.8.

Je navrhnutých viacero rozhodujúcich iniciatív týkajúcich sa infraštruktúry:

Telekomunikácie a kybernetická bezpečnosť sú jasné priority, ale objasnenie pravidiel pre audiovizuálne služby pre káblové, satelitné a širokopásmové pripojenie je tiež naliehavé.

2.9.

Platformy riadia jednotný digitálny trh. Väčšina členov skupín „C“, „B“ a „G“ ich denne používa. Sú prístupné, ľahko použiteľné a často bezplatné. Ich ďalší rozvoj je nevyhnutný, ale existujú obavy:

EHSV preto víta prieskum s názvom „Komplexná analýza úlohy platforiem na trhu vrátane nezákonného obsahu na internete“. Aby jednotný digitálny trh uspel, platformy musia prosperovať a presadzovanie právnych predpisov by nemalo inak obmedziť ich manévrovací priestor.

2.10.

Vzhľadom na túto analýzu EHSV považuje opatrenia pre skupiny uvedené v bode 2.7 za možnú slabinu stratégie a vyjadril by v súvislosti s platformami isté pripomienky.

3.1.

Je nepopierateľné, že Európska únia doteraz riadne nevyužila obrovské možnosti, ktoré ponúkajú digitálne technológie. Vyplýva to do veľkej miery zo skutočnosti, že európsky trh zostáva rozdelený na 28 vnútroštátnych trhov.

3.2.

Niektoré členské štáty však očividne uprednostňujú zachovať a ďalej rozvíjať čisto národnú digitálnu stratégiu namiesto toho, aby iniciovali tvorivú a inovatívnu európsku digitálnu úniu. Ministri hospodárstva Nemecka a Francúzska vyzvali na vytvorenie spoločného rámca zameraného najmä na tieto dve krajiny.

3.3.

EHSV okrem toho konštatuje, že predsedovia vlád niektorých členských štátov napísali predsedovi Rady, aby vyjadrili svoje výhrady k vykonávaniu stratégie. Zdôraznili, že je dôležité „regulovať len vtedy, ak existuje jasný dôkaz o potrebe regulácie, pričom treba vychádzať zo zásad inteligentnej regulácie a dôkladného posúdenia vplyvu. Je úplne jasné, že jednotný digitálny trh bude úspešný len vtedy, ak nepotláča inovácie, investície a podnikanie.“ EHSV súhlasí s týmto názorom pod podmienkou, že sa tiež zohľadnia záujmy spotrebiteľov a zamestnancov.

3.4.

Komisia vidí túto novú stratégiu na dokončenie jednotného digitálneho trhu ako pokračovanie digitálnej agendy pre Európu z roku 2010. V nej bolo stanovených 101 opatrení, z ktorých 72 bolo podľa Komisie úspešne dokončených a 23 by sa malo dokončiť v stanovených lehotách, avšak bez toho, aby bol dokončený jednotný digitálny trh, takže časť týchto iniciatív je obsiahnutá v novej skúmanej stratégii.

3.5.

Pri prezentácii politických usmernení novej Európskej komisie jej predseda Jean-Claude JUNCKER vyjadril názor, že „vybudovanie prepojeného jednotného digitálneho trhu môže […] priniesť v Európe dodatočný rast vo výške až 250 mld. EUR, čím sa vytvoria státisíce nových pracovných miest“. Podľa skúmaného oznámenia by európsky HDP mohol vzrásť o 415 miliárd EUR, zatiaľ čo dvaja komisári zodpovední za digitálny hovoria o 3,8 miliónoch pracovných miest vytvorených prostredníctvom jednotného digitálneho trhu.

3.6.

EHSV považuje za kontraproduktívne zaťažovať občanov s údajmi, ktoré sa podstatne líšia v závislosti od toho, z akého zdroja Komisie pochádzajú, ale ktoré sú však prezentované ako nevyvrátiteľné pravdy, hoci sú málo vierohodné. Takéto vyhlásenia v konečnom dôsledku vzbudzujú nedôveru v politikov a vyvolávajú ľahostajnosť voči skutočným problémom.

3.7.

Komisia doteraz nikdy nepredložila dôkaz o tom, že sa jej predpovede toho istého typu splnili. EHSV žiada, aby súčasná Komisia na konci svojho funkčného obdobia zhodnotila situáciu a porovnala túto bilanciu so svojimi prognózami.

3.8.

EHSV sa domnieva, že je nereálne veriť v dokončenie jednotného digitálneho trhu počas súčasného funkčného obdobia Komisie, o to viac, že štúdie vplyvu alebo príslušné vedecké výskumy podporujúce tieto tvrdenia nie sú zverejnené. EHSV sa nazdáva, že odhady Komisie by sa mali porovnať so štúdiami, ktoré predpovedajú podstatné straty pracovných miest spôsobené digitálnymi zmenami (2).

3.9.

Podľa Komisie by realizácia jednotného digitálneho trhu umožnila Európe udržať si vedúce svetové postavenie v digitálnom hospodárstve, a zároveň ponúkla európskym podnikom možnosť rozvíjať sa mimo EÚ.

3.10.

EHSV s poľutovaním konštatuje, že ambiciózny cieľ, ktorý si EÚ stanovila v Lisabonskej stratégii z roku 2000, a to stať sa najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, bol výrazne znížený.

3.11.

Európska únia zaostáva.

3.12.

EHSV naďalej dúfa, že EÚ môže ešte vyrovnať tento rozdiel a že stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe môže tomuto sektoru poskytnúť nový impulz. Podmienkou je však uplatňovanie tvorivosti a nielen používanie digitálnych technológií, podporovanie kvalitatívnej zmeny v spoločnosti smerom k skorému vzdelávaniu mladých ľudí v záujme rozvíjania digitálnych zručností a propagovania ich zodpovedného využívania, odstránenia digitálnej priepasti, zaručenia prístupnosti pre všetkých občanov (vrátane osôb so zdravotným postihnutím) a zaručenia primeraných verejných a súkromných investícií do vzdelávania, odborného vzdelávania a výskumu.

3.13.

Na tento účel EÚ potrebuje spojiť svoje zdroje, aby zmobilizovala a koordinovala úsilie verejného a súkromného sektora 28 členských štátov. Je to nevyhnutné, ak nechce premeškať zmeny, ktorými pravidelne prechádza digitálna ekonomika ako napríklad v prípade mobilných aplikácií, ktorých počet v priebehu niekoľkých rokov prudko vzrástol, cloud computingu, veľkých dát (big data) alebo strategických otázok, ktoré sa v súčasnosti sústreďujú na úrovni obrovských platforiem digitálnych služieb, ktoré sa stali kľúčovými cestami prístupu na internet. Do diskusie o stratégii pre jednotný digitálny trh sa musia zapojiť všetky zainteresované strany a musí sa v nej zohľadniť ochrana a základné práva občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a osôb so zdravotným postihnutím v záujme vytvorenia inkluzívnej spoločnosti.

3.14.

EHSV môže len konštatovať, že v stratégii pre jednotný digitálny trh úplne chýba sociálny rozmer. Účinky digitalizácie na zamestnanosť a ich problémy sa vo veľkej miere neberú do úvahy, hoci neustály rozvoj služieb a obchodných modelov prináša zásadné zmeny vo svete práce s výrazným vplyvom na charakter práce a štruktúru podnikov a rizikom rozpadu kolektívnych dohôd. V tejto súvislosti musia mať postupy o sociálnom dialógu stanovené v zmluve, ako aj horizontálna sociálna doložka, svoje miesto v stratégii pre jednotný digitálny trh. Vo svojom stanovisku CCMI/136 o vplyvoch digitalizácie na odvetvie služieb a zamestnanosť v súvislosti s priemyselnými zmenami EHSV vypracoval súbor odporúčaní s cieľom zabrániť, aby vývoj digitálneho sveta ohrozil efektívnosť existujúcich systémov odborného vzdelávania, ochrany zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdaňovania. EHSV sa domnieva, že sociálny rozmer so všetkými jeho dôsledkami na zamestnanosť by mal byť štvrtým pilierom stratégie pre jednotný európsky digitálny trh.

3.15.

Ďalšou oblasťou, v ktorej má EÚ príležitosť presadiť svoje stanovisko, je oblasť veľkých dát, kde ešte treba vypracovať technické normy na organizáciu zberu a spracovávania údajov. Na to je potrebné harmonizovať rôzne vnútroštátne predpisy do koherentného európskeho rámca, pre ktorý je vďaka inteligentnej politike v oblasti spracovania údajov príznačná vyváženosť medzi hospodárskymi záujmami a ochranou súkromia v rôznych oblastiach, ako sú zdravotníctvo, verejné zdravie, osobné služby, potravinárstvo atď.

3.16.

Európska únia, zvyknutá na diskusie o technických normách medzi členskými štátmi, môže vychádzať so svojich skúseností v tejto oblasti pri vytváraní európskej politiky v oblasti údajov a opierať sa pri tom o kvalitný právny rámec a mať pod kontrolou normy týkajúce sa ochrany osobných údajov (pozri SWIFT), aby sa zabránilo tomu, že ich stanovia iné subjekty.

3.17.

EHSV okrem toho poukazuje na to, že digitálny sektor sa tiež vyznačuje veľkou nerovnováhou v zastúpení mužov a žien a že pracovníci v oblasti IKT sú prevažne muži. Vzhľadom na množstvo neobsadených pracovných miest v oblasti IKT by Európska únia a členské štáty mali nabádať viac ženských uchádzačiek, aby sa rozhodli pre zamestnanie v digitálnom sektore.

3.18.

Svetová banka vo svojej správe Golden growth – restoring the lustre of the European economic model (Zlatý rast – obnovenie slávy európskeho ekonomického modelu) rozdelila Európsku únia do šiestich blokov, aby na základe digitálnych ukazovateľov poukázala na značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o šírenie digitálnych technológií, zručností a aplikácií, ako aj elektronického obchodu. EHSV vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadnila tieto rozdiely pri určovaní priorít svojho pracovného programu.

3.19.

EHSV berie na vedomie vyhlásenie Komisie, podľa ktorého – okrem financovania EÚ vo výške približne 21,4 miliárd EUR – cieľom Európskeho fondu pre strategické investície je podporovať širokú škálu digitálnych projektov, a poznamenáva, že Európska investičná banka a Európsky investičný fond ponúkajú významné možnosti ďalšieho financovania. EHSV víta skutočnosť, že Komisia bude spolupracovať s EIB, sponzormi projektov a členskými štátmi, aby sa dostupné prostriedky úplne využili. Kladie si však otázku, prečo sa finančné prostriedky EÚ, ktoré boli pridelené členským štátom, veľmi nedostatočne využili. EHSV žiada analýzu v tejto oblasti, aby sa zabezpečilo účinné a efektívne využívanie v budúcnosti.

—

zabezpečiť, aby mali spotrebitelia cezhraničný prístup k zákonne dostupnému obsahu za spravodlivých a primeraných podmienok,

—

preskúmať, do akej miery sú spotrebitelia diskriminovaní online na základe krajiny, v ktorej žijú, a ekonomické a spotrebiteľské dôsledky tohto javu, a navrhnúť nevyhnutné kroky potrebné na riešenie akejkoľvek diskriminácie,

—

preskúmať vykonávanie a presadzovanie práv spotrebiteľa, stanoviť, ako sa spotrebiteľské práva vzťahujú na digitálne produkty, a zabezpečiť, aby spotrebitelia a podniky rozumeli svojim právam a dôverovali tomu, že sa budú presadzovať.

4.3.

A

VZDELÁVANIE

A1

Primárne – základné zručnosti

A2

Sekundárne – navrhujú sa dva prúdy:

A3

Terciárne – navrhujú sa dva prúdy:

B

ZAMESTNANOSŤ

B1

Odborná príprava súvisiaca s pracovným miestom poskytovaná zamestnávateľom s neustálym zameraním na rekvalifikáciu a ďalší profesijný rozvoj s cieľom uchovať aktuálnosť zručností.

B2

Praktické školenia pre nezamestnaných organizované verejnými orgánmi prostredníctvom príslušných agentúr.

C

DÔCHODOK

C1

Všeobecne sprístupniť zručnosti informačnej spoločnosti pre tých, ktorí sa v živote ani v zamestnaní nestretli s informačnou spoločnosťou.

C2

Osobitné programy na pomoc tým, ktorí zoslabnú tak, že nebudú môcť zotrvať v informačnej spoločnosti.

D

ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE

Podpora na každom stupni s cieľom začleniť zdravotne postihnuté osoby do informačnej spoločnosti a udržať ich tam, aj keď sa ich postihnutie zhorší.