DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1         Politický kontext

Verejný sektor zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v hospodárstve ako regulátor, poskytovateľ služieb a zamestnávateľ. Poskytuje viac ako 25 % všetkých pracovných miest a má významný podiel na hospodárskej činnosti v členských štátoch EÚ. Efektívny a produktívny verejný sektor môže byť silným hnacím motorom hospodárskeho rastu prostredníctvom podpory súkromného sektora a jeho správy. V čase, keď vlády musia riešiť otázku zabezpečenia finančnej konsolidácie a súčasného posilnenia rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, existujú oprávnené dôvody na zvýšenie efektívnosti, zlepšenie správy vecí verejných, zrýchlenie poskytovania služieb a širšie zapojenie používateľov v rámci verejného sektora[1].

Výsledkom dlhoročnej práce v oblasti týkajúcej sa interoperability, elektronickej verejnej správy, otvoreného prístupu k údajom, výpočtového mračna (cloud computing) a sociálnej inovácie je takmer hotový súbor zrelých koncepcií a nástrojov. Najdôležitejšiu novinku predstavuje kapacita otvoreného prístupu k údajom, participatívne nástroje a interoperabilné platformy schopné dosiahnuť nebývalú rýchlosť, efektívnosť a kvalitu pri tvorbe a poskytovaní verejných statkov a služieb. Potenciál vzájomne prepojených a spolupracujúcich otvorených orgánov verejnej správy, ktoré interoperabilným a bezpečným spôsobom spájajú príspevky z rôznych rezortov, je v súčasnosti vysoký a jeho naplnenie sa stane najdôležitejším prvkom úspešného vybudovania jednotného digitálneho trhu.

Ako je uvedené v ročnom prieskume rastu na rok 2013[2], Komisia pokladá cezhraničnú interoperabilitu služieb on-line a digitalizáciu orgánov európskej verejnej správy za dôležitý príspevok k rastu a zvýšeniu efektívnosti. Interoperabilita medzi orgánmi verejnej správy je kľúčovým faktorom umožňujúcim efektívnejšie a účinnejšie poskytovanie digitálnych služieb a spoločné využívanie a opätovné používanie existujúcich riešení interoperability by mohlo znížiť násobenie nákladov. Ide o dôležité faktory produktivity, ktoré by mohli zlepšiť a zmodernizovať verejnú správu na úrovni EÚ, ako aj na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni[3].

Komisia reagovala na súčasnú hospodársku krízu prijatím ďalšej významnej iniciatívy – stratégie Európa 2020[4] s cieľom zmeniť Európsku úniu na inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo zabezpečujúce vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Niektoré kľúčové výzvy riešené v rámci tejto stratégie sa priamo týkajú modernizácie európskych orgánov verejnej správy. Ako sa zdôrazňuje v jednom z hlavných programov stratégie Európa 2020 – Digitálnej agende pre Európu (DAE)[5], interoperabilita je nevyhnutná na maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu informačných a komunikačných technológií (IKT), z čoho vyplýva, že DAE môže dosiahnuť úspech len pod podmienkou zaistenia interoperability. Jeden z pilierov DAE – interoperabilita a normy – úzko súvisí s politickými prioritami ďalších relevantných iniciatív, ako sú napríklad Európska stratégia interoperability (EIS), Európsky rámec interoperability (EIF)[6] a stratégia e‑ Komisie na obdobie rokov 2012 – 2015[7].

Európska rada v dňoch 24. a 25. októbra 2013 prijala závery, v ktorých zdôrazňuje, že modernizácia verejnej správy by mala pokračovať rýchlou realizáciou služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo, elektronická fakturácia a elektronické obstarávanie, ktoré sa zakladajú na interoperabilite. Výsledkom realizácie bude viac kvalitnejších digitálnych služieb pre občanov a podniky v celej Európe, úspora nákladov a zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a kvality služieb vo verejnom sektore.

Programy interoperability prešli od svojho prvého uvedenia v roku 1995 dlhú cestu. Záujem Komisie o riešenia interoperability sa intenzívne prejavuje už pozoruhodne dlhý čas. V súčasnosti je potrebné predovšetkým pevné odhodlanie všetkých strán, aby sa plány Komisie a členských štátov na transformáciu a modernizáciu služieb v rámci Európy mohli uskutočniť. V tejto súvislosti sa interoperabilita osvedčila ako kľúčový faktor, ktorý umožnil dosiahnutie „účinnej a efektívnej elektronickej cezhraničnej a medziodvetvovej vzájomnej súčinnosti medzi […] orgánmi verejnej správy, […] ktorá umožní poskytovanie elektronických verejnoprospešných služieb podporujúcich implementáciu politík a činností EÚ“, ako sa uvádza v rozhodnutí o predchádzajúcom programe (rozhodnutie o ISA, článok 1 ods. 2[8]).

Tento návrh na pokračovanie programu Komisie týkajúceho sa interoperability, ktorý reaguje na reálne potreby, preto výrazne prispeje k modernizácii európskych orgánov verejnej správy.

Návrh nadväzuje na ďalšie iniciatívy prispievajúce k modernizácii orgánov verejnej správy, ako sú napríklad Digitálna agenda pre Európu (DAE), program Horizont 2020[9] či Nástroj na prepájanie Európy (NPE)[10], a siete, napríklad Európsku sieť verejnej správy (EUPAN), investičné fondy a európske štrukturálne fondy (v posledných dvoch prípadoch zabezpečením zosúladenia financovaných projektov s rámcami a špecifikáciami interoperability na úrovni EÚ). V nedávnej správe o posilnení inovácie v európskom verejnom sektore[11] sa uvádzajú interoperabilita a práca vykonaná v rámci predchádzajúcich programov ako činitele prispievajúce k digitálnej inovácii a prekonávaniu prekážok modernizácie verejného sektora.

Tento nový program by preto mal byť ústredným referenčným bodom a nástrojom, ktorý umožní modernizáciu verejného sektora v Európe založenú na IKT, čím významne prispeje k dosiahnutiu jednotného digitálneho trhu.

1.2         Význam interoperability

V súčasnosti občania Európy môžu slobodne pracovať a premiestňovať sa a podniky voľne obchodovať a pôsobiť v rámci celej Únie. Pritom však často musia elektronicky komunikovať s orgánmi verejnej správy v členských štátoch. Na uľahčenie vzájomného kontaktu sa v členských štátoch postupne modernizujú orgány verejnej správy, a to zlepšovaním postupov a infraštruktúry IKT, čím sa znižuje ich administratívne zaťaženie a náklady a zároveň zvyšuje efektívnosť a účinnosť služieb, ktoré poskytujú.

Keďže modernizácia prebieha na vnútroštátnej úrovni a chýba jej interoperabilita na celoeurópskej úrovni, takéto zmeny veľmi často vytvárajú elektronické prekážky, ktoré občanom a podnikom bránia efektívne využívať verejné služby a narušujú bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

Problémy, ktorým Európa čelí, si zároveň čoraz intenzívnejšie vyžadujú spoločné politické reakcie, a teda aj spojenie úsilia členských štátov pri ich realizácii. Za uplatňovanie širokého spektra právnych predpisov nesú spoločnú zodpovednosť členské štáty a Komisia, čo si vyžaduje cezhraničnú a medziodvetvovú súčinnosť využívajúcu riešenia interoperability IKT, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou väčšiny právnych predpisov a hlavným nástrojom vzájomnej súčinnosti.

1.3         Súvislosti

Program výmeny údajov medzi orgánmi verejnej správy na obdobie rokov 1995 – 1999 (IDA)[12] sa zameral na rozvoj a prevádzku transeurópskych telematických sietí, prostredníctvom ktorých si orgány verejnej správy členských štátov mohli vymieňať údaje medzi sebou a/alebo s inštitúciami EÚ.

Nadväzujúci program IDA II (1999 – 2004) [13][14]sa sústredil na efektívnejšie poskytovanie služieb elektronickej ‑verejnej správy európskym podnikom a občanom.

Program IDABC na obdobie rokov 2005 – 2009[15] sa zameriaval na interoperabilné poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej ‑verejnej správy orgánom verejnej správy, podnikateľským subjektom a občanom.

Cieľom programu ISA[16] o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy na obdobie rokov 2010 – 2015 bola podpora spolupráce medzi európskymi orgánmi verejnej správy na základe uľahčenia účinnej a efektívnej elektronickej cezhraničnej a medziodvetvovej súčinnosti umožňujúcej poskytovanie elektronických verejných služieb na podporu vykonávania politík a činností Únie.

Činnosti v rámci uvedených programov významne prispeli k zabezpečeniu interoperability pri elektronickej výmene informácií medzi európskymi orgánmi verejnej správy. V uznesení Európskeho parlamentu o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila (3. apríla 2012) sa uznáva prínos a zastrešujúca úloha programu ISA pri vymedzovaní, presadzovaní a podpore realizácie riešení interoperability a rámcov pre európsku verejnú správu, pri dosahovaní synergie, podpore opätovného využitia infraštruktúry, digitálnych služieb a softvérových riešení a pri premietaní požiadaviek interoperability verejnej správy do špecifikácií a noriem pre digitálne služby. Parlament takisto vyzval na zvýšenie finančných príspevkov pre riešenia interoperability medzi orgánmi verejnej správy EÚ na roky 2014 – 2020.

Keďže účinnosť programu ISA sa skončí 31. decembra 2015, je potrebné prijať nový program EÚ týkajúci sa riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy, podnikateľské subjekty a občanov s cieľom:

· zmapovať a zanalyzovať celkovú situáciu v oblasti interoperability v Európe a predísť jej fragmentácii;

· umožniť, presadzovať a podporovať celostný prístup ku zberu, hodnoteniu, rozvoju, zavádzaniu, industrializácii, prevádzke, zlepšovaniu a udržiavaniu riešení interoperability vrátane riešení, ktoré uľahčia opätovné používanie údajov, ako aj ich výmenu, na podporu cezhraničnej alebo medziodvetvovej vzájomnej súčinnosti európskych orgánov verejnej správy a ich interakcie s podnikmi a občanmi; a

· presadzovať a podporovať opätovnú použiteľnosť, integráciu a konvergenciu existujúcich riešení vrátane riešení z iných oblastí politiky Únie.

Nový program prispeje k splneniu náročných úloh a zabezpečeniu kontinuity, pričom poskytne fórum na výmenu nápadov a skúseností.

1.4         Súvisiace iniciatívy EÚ a interoperabilita v iných oblastiach politiky

Činnosť v rámci predchádzajúceho programu ISA sa v širšom kontexte nepretržite koordinovala a zosúlaďovala s činnosťou v rámci programu podpory politiky IKT (PPP IKT) rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a/alebo s internou stratégiou Komisie v oblasti IKT, ako aj s opatreniami v rámci Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015. Takéto a podobné iniciatívy boli podporované z programu ISA vždy, keď prispievali k interoperabilite európskych orgánov verejnej správy.

Program ISA bol dobre zosúladený aj s programom NPE – nástrojom Únie na financovanie transeurópskych sietí v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Nástrojom NPE sa podporuje zavádzanie a prevádzka kľúčových cezhraničných digitálnych služieb. Navrhovaný program je doplnkom NPE, keďže do rozsahu jeho pôsobnosti je zahrnutá aktualizácia služieb na prevádzkovú úroveň (podľa potreby) pred ich zaradením do programu NPE. Zároveň je jedným z programov umožňujúcich inovácie verejného sektora v Európe a prispievajúcich k nim.

Interoperabilita významným spôsobom prispela aj do oblasti cloud computingu. Ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe[17], interoperabilita zohráva dôležitú úlohu pri podpore vytvárania verejných služieb založených na normách, „ktoré sú merateľné a zodpovedajú potrebám mobilných obyvateľov a podnikov, ktoré chcú mať prospech z jednotného európskeho digitálneho trhu“. V navrhovanom programe sa zohľadnia činnosti európskej iniciatívy cloud computingu súvisiace s interoperabilitou.

Interoperabilita je prvkom, ktorý umožňuje tvorbu politík EÚ a ich úspešnú realizáciu na úrovni jednotlivých odvetví. O interoperabilitu sa okrem iného opiera účinné a efektívne vykonávanie nasledujúcich oblastí politiky:

· Vnútorný trh: V smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu[18] sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili poskytovateľom služieb elektronické a cezhraničné dokončenie všetkých postupov a formálnych náležitostí potrebných na poskytovanie služieb mimo ich domovskej krajiny. Okrem toho, pokiaľ ide o oblasť práva obchodných spoločností, v smernici 2012/17/EÚ[19] sa vyžaduje interoperabilita centrálnych a obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov prostredníctvom centrálnej platformy. Prepojením registrov spoločností sa zabezpečí cezhraničná výmena informácií medzi registrami a uľahčí prístup občanov a podnikov k údajom o spoločnostiach na úrovni EÚ, čím sa zlepší právna istota podnikateľského prostredia v Európe.

· Prostredie: V smernici INSPIRE[20] sa vyžaduje prijatie spoločných vykonávacích predpisov, ktorými sa stanovuje prijatie technických dohôd o interoperabilite a prispôsobenie vnútroštátnych infraštruktúr tak, aby sa zabezpečilo, že priestorové údaje a služby budú cezhranične interoperabilné a dostupné v rámci Únie.

· Vnútorné veci a spravodlivosť: Účinnosť sa opiera o posilňovanie interoperability a synergiu medzi európskymi databázami, napríklad prostredníctvom vízového informačného systému (VIS), Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), európskeho systému na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl (Eurodac) a portálu elektronickej justície.

· Colníctvo, zdaňovanie a spotrebné dane: interoperabilita sa osvedčila ako hlavný faktor úspechu počas viac ako 20 rokov fungovania transeurópskych systémov IKT zahŕňajúcich všetky členské štáty a podporujúcich služby pre podniky financované z programov Fiscalis 2013[21] a Colníctvo 2013[22], ktoré realizovala a prevádzkovala Komisia a vnútroštátne orgány verejnej správy. Aktíva vytvorené v rámci programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013 sú v aktuálnom stave k dispozícii na spoločné využívanie a opätovné použitie z iných oblastí politiky

· Zdravotníctvo: V smernici 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa stanovujú pravidlá na uľahčenie prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Do smernice sú zahrnuté výslovné ustanovenia na dosiahnutie širšej interoperability vnútroštátnych systémov informačných a komunikačných technológií na elektronickú výmenu údajov týkajúcich sa zdravia. Vo farmaceutickej oblasti funguje európska telematická sieť, ktorú spravuje Európska agentúra pre lieky, vnútroštátne orgány a Komisia. Sieť poskytuje praktické riešenia zjednodušujúce povoľovanie liekov a umožňuje existenciu interoperabilnej európskej siete farmakovigilancie.

· Zdravie zvierat a bezpečnosť potravín: V posledných 10 rokoch sa uplatňovali a neustále zlepšovali účinné riešenia podporujúce úplný reťazec vysledovateľnosti zvierat a živočíšnych produktov a vydávali sa varovania. Všetky subjekty v reťazci (od podnikov po správne orgány) sú zapojené do systému TRACES. Elektronická výmena informácií medzi subjektmi (vrátane tretích krajín) sa opiera o medzinárodné normy (UNCEFACT) a zavádza sa systém elektronického podpisu s cieľom umožniť elektronické spracovanie takmer všetkých úradných dokumentov.

· Európske fondy: Celá výmena informácií týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými subjektmi sa uskutočňuje prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov[23], a to s cieľom uľahčiť interoperabilitu medzi vnútroštátnymi rámcami a rámcami Únie a umožniť príjemcom predkladať všetky potrebné informácie len raz.

· Informácie verejného sektora: V smernici 2013/37/EÚ[24] sa stanovuje, že ak je to možné a vhodné, orgány verejného sektora sprístupnia dokumenty v otvorených a strojovo čitateľných formátoch spolu s ich metaúdajmi, s najlepšou úrovňou presnosti a podrobnosti a vo formáte, ktorý podporuje interoperabilitu, opätovné použitie a dostupnosť.

· Elektronická totožnosť: V návrhu nariadenia Komisie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu[25] sa zdôrazňuje, že EÚ potrebuje uľahčujúci rámec na riešenie cezhraničnej interoperability a zlepšenie koordinácie národných systémov dohľadu v rámci elektronickej identifikácie a elektronickej autentifikácie uznávaných na úrovni celej EÚ.

· Normalizácia v oblasti IKT: V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii[26] sa uvádza interoperabilita ako hlavný výsledok normalizácie a konštatuje sa v ňom, že v záujme zabezpečenia interoperability na jednotnom trhu a zvýšenia možností slobodnej voľby pre európskych používateľov v oblasti IKT je vhodné nabádať na používanie príslušných noriem alebo vyžadovať súlad s príslušnými technickými špecifikáciami na úrovni Únie. V tejto súvislosti by sa v rámci súčasného programu mala presadzovať a v prípade potreby podporovať čiastočná alebo úplná normalizácia existujúcich riešení interoperability.

· Tvorba európskej štatistiky: V nariadení (ES) č. 223/2009[27] o európskej štatistike boli položené základy Európskeho štatistického systému (ESS) a v následnom oznámení Komisie KOM(2009) 404[28] o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie sa interoperabilita pokladá za hlavnú hybnú silu zvýšenia efektívnosti, zníženia administratívneho zaťaženia a skvalitnenia štatistiky EÚ pre občanov, podniky a politikov EÚ.

· V oblasti verejného obstarávania sa na základe smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/23/EÚ z 28. marca 2014 vyžaduje, aby členské štáty zaviedli elektronické obstarávanie. V smerniciach sa uvádza, že nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými prostriedkami, ako aj ich technické vlastnosti, musia byť kompatibilné s výrobkami informačných a komunikačných technológií, ktoré sa všeobecne používajú. Smernica 2014/55/EÚ[29] o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní prijatá Parlamentom 11. marca 2014 sa týka rozvoja európskej normy pre elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní na zabezpečenie interoperability medzi systémami elektronickej fakturácie v rámci EÚ.

V záujme úplného rozvinutia potenciálu všetkých uvedených odvetvových iniciatív však treba zvážiť medziodvetvovú interoperabilitu a zahrnúť ju do rozsahu pôsobnosti tohto programu.

1.5         Dôvody návrhu

Členské štáty by mali modernizovať svoju verejnú správu a poskytovať interoperabilné digitálne služby na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby umožnili účinnú a efektívnu súčinnosť s občanmi a podnikmi.

K problémom, ktorým čelia orgány verejnej správy, stále patrí zložitosť vnútornej organizačnej štruktúry, nedostatok rámcových podmienok, architektúr IKT a nástrojov umožňujúcich interoperabilitu, kultúrna roztrieštenosť a nedostatočná spolupráca medzi rozptýlenými inštitucionálnymi subjektmi.

Pri priebežnom hodnotení programu ISA za rok 2012 sa dospelo k záveru, že program mal význam[30] v rámci reakcie na potreby členských štátov, a to na základe skutočnosti, že potreby, na ktoré reagovali minulé a súčasné programy Komisie, t. j. IDA, IDABC a ISA, sa stále týkajú európskych orgánov verejnej správy.

Tento program je teda potrebný na:

– uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou;

– zmapovanie a analýzu celkovej situácie v oblasti interoperability v Európe;

– umožnenie, propagáciu a podporu celostného prístupu k zhromažďovaniu, hodnoteniu, vývoju, zavedeniu, industrializácii, prevádzkovaniu, zlepšovaniu a udržiavaniu riešení interoperability vrátane riešení, ktoré uľahčujú opätovné používanie údajov, ako aj ich výmenu, na podporu vzájomného cezhraničného alebo medziodvetvového vzájomného pôsobenia medzi európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi; a

– zároveň na presadzovanie a podporu opätovného používania, integrácie a konvergencie existujúcich riešení vrátane tých, ktoré pochádzajú z iných oblastí politiky EÚ.

Kľúčovým faktorom úspechu každej interoperability, hlavne v oblasti IKT, je riešiť túto otázku na vhodnej právnej úrovni na dosiahnutie maximálneho účinku. Malo by sa zabezpečiť, aby sa vplyv IKT na navrhované právne predpisy posudzoval a meral v začiatočných fázach legislatívneho procesu EÚ a aby sa včas určili potreby IKT, čo by umožnilo plynulé vykonávanie právnych predpisov v čase, keď nadobudnú účinnosť.

Predmetný program bude presadzovať a podporovať posudzovanie vplyvu IKT na navrhované alebo prijaté právne predpisy Únie, ako aj plány na zavádzanie riešení na podporu vykonávania týchto právnych predpisov.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1         Konzultácie so zainteresovanými stranami

Názory zainteresovaných strán na budúcnosť programu ISA (predmetný návrh) sa získavali v období medzi marcom 2013 až januárom 2014 v rámci piatich kôl formálnych konzultácií s členskými štátmi. Uskutočnila sa aj porada s dvanástimi generálnymi riaditeľstvami Komisie[31] a ich pripomienky boli zohľadnené v návrhu.

Komisia predstavila členským štátom súčasný stav prípravy právneho základu pre nový program ISA na dvoch oficiálnych schôdzach výboru ISA a troch stretnutiach koordinačnej skupiny ISA. Tento opakovaný postup umožnil Komisii zhromaždiť reakcie členských štátov na navrhované právne predpisy.

Komisia prvýkrát informovala členské štáty o svojom úmysle uviesť nové právne rozhodnutie pre program, ktorý nadviaže na program ISA, v marci 2013. Následne predstavila návrh právneho predpisu na stretnutí koordinačnej skupiny ISA v októbri 2013 a požiadala členské štáty o poskytnutie spätnej väzby.

Na základe spätnej väzby, ktorú poskytlo 16 členských štátov[32] v novembri 2013, sa ukázalo, že:

· nové právne predpisy by sa mali zamerať na zabránenie zdvojenia úsilia a na koordináciu s inými programami EÚ (uviedlo desať členských štátov);

· monitorovanie výsledkov by malo pokračovať a zahŕňať kvantifikáciu prínosov programu (uviedlo sedem členských štátov);

· nový program ISA by mal prispieť k „celkovej predstave“ o interoperabilite s použitím modelu/nástroja architektúry, ako je európska kartografia interoperability (uviedlo šesť členských štátov); a

· program by sa mal realizovať na základe prístupu založeného na potrebách (uviedlo šesť členských štátov).

Ďalšie menej závažné pripomienky:

· je potrebné zapojiť rôzne skupiny zainteresovaných strán do revízie právnych predpisov (napr. občanov, podnikateľov, akademickú obec) a zabezpečiť, aby právne predpisy riešili ich situáciu;

· nové právne predpisy by mali zdôrazniť význam opätovného použitia údajov, služieb a riešení;

· špecifické odkazy v právnych predpisoch by mali nabádať na zjednodušenie postupov v súvislosti s modernizáciou orgánov verejnej správy; a

· nový program by mal zohrávať úlohu sprostredkovateľa/inkubátora pre spoluprácu členských štátov a medziinštitucionálnu spoluprácu s cieľom zabezpečiť nielen zavedenie riešení, ale aj ich udržateľnosť a predísť zdvojeniu úsilia.

Najnovšia spätná väzba členských štátov bola poskytnutá na schôdzi výboru ISA 16. januára 2014, na ktorej bol predstavený a schválený časový plán prijatia nového programu. Dohodlo sa tiež, že rozsah pôsobnosti právnych predpisov by sa síce mal rozšíriť na občanov a podniky, ale predovšetkým by sa mal naďalej zameriavať na orgány verejnej správy s cieľom zaistiť koncovú interoperabilitu.

2.2         Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu tohto programu vychádza z metahodnotenia z predchádzajúcich hodnotení programu (priebežné hodnotenie programu ISA na rok 2012 a revízia vykonávania EIS), ako aj zo spätnej väzby členských štátov.

V záveroch zväčša kladného priebežného hodnotenia ISA sa uvádza, že program ISA bol zosúladený s politickými prioritami Komisie a potrebami členských štátov, že sa vykonával efektívne a jednotne a priniesol výsledky, ktoré sa opätovne využili v útvaroch Komisie a členských štátoch. Prostredníctvom hodnotenia sa však zistili aj niektoré nedostatky a odporúčali činnosti so zreteľom na:

· komunikáciu a zvýšenie informovanosti;

· účasť zainteresovaných strán a kontinuitu riadenia projektov; a

· predchádzanie prekrývaniu a duplicite práce, zvýšenie opätovnej použiteľnosti a zabezpečenie udržateľnosti.

Hodnotitelia vyjadrili aj názor, že štyri z jedenástich odporúčaní záverečného hodnotenia predchádzajúceho programu (IDABC) sa vzťahujú aj na program ISA.

V predmetnom programe sa zohľadňujú odporúčania z priebežnej správy a uvádzajú sa špecifické činnosti na odstránenie nedostatkov. Program sa zároveň zameriava na konsolidáciu, presadzovanie a rozšírenie existujúcich činností programu ISA. Nový program predovšetkým pomôže pri identifikácii, vytvorení a prevádzke riešení interoperability, ktoré sa následne poskytnú na neobmedzené použitie ďalším inštitúciám a orgánom Únie, ako aj vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy s cieľom uľahčiť cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť. V rámci programu sa vypracujú samostatné alebo doplnkové riešenia interoperability a podporia ďalšie iniciatívy Únie, a to pilotným vývojom riešení interoperability v rámci „inkubátora riešení“ alebo zabezpečením ich udržateľnosti ako „mosta riešení“.

Takto sa prostredníctvom programu znížia náklady a administratívne zaťaženie súvisiace s cezhraničnou vzájomnou súčinnosťou pre všetky dotknuté subjekty, zlepší vnútorný trh a sloboda pohybu v EÚ bez administratívnych elektronických prekážok a prispeje sa k rýchlemu zavádzaniu systémov IKT na podporu právnych predpisov EÚ.

V prípade neprijatia predmetného programu by sa prerušila súčasná podpora efektívnej a účinnej vzájomnej súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy, čo by viedlo k znásobeniu nákladov a dodatočnému úsiliu. Navyše v dôsledku šírenia nesúrodých riešení by mohli vzniknúť nové alebo horšie elektronické prekážky, ktoré by bránili bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a slobode pohybu, čo by znamenalo úplný opak cieľa modernizácie európskych orgánov verejnej správy.

Podobne by sa prestali zavádzať a poskytovať nové riešenia interoperability, ktoré by už neprispievali k zabezpečeniu efektívnej a účinnej výmeny údajov medzi európskymi orgánmi verejnej správy. Keby sa neprijal nový program, vznikalo by oveľa menej iniciatív EÚ na podporu interoperability, pričom takéto iniciatívy sú podmienkou poskytovania cezhraničných alebo medziodvetvových on-line digitálnych služieb európskych orgánov verejnej správy.

Prostredníctvom predmetného programu Európska únia významne prispeje k zabezpečeniu bezproblémovej vzájomnej súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy, ktorá prinesie priamy prospech členským štátom, podnikom a občanom.

Pridaná ekonomická hodnota programu spočíva v podpore riadneho fungovania vnútorného trhu prostredníctvom riešení, ktorými sa zabezpečí:

a)         skrátenie reakčného času pri kontakte orgánov verejnej správy, občanov a podnikov;

b)         identifikácia a opätovné použitie existujúcich riešení na uspokojenie podobných potrieb podnikov; a

c)         automatizácia cezhraničných a medziodvetvových transakcií, čím sa ušetrí čas a zdroje.

Pridaná spoločenská hodnota by spočívala v tom, že činnosti programu budú v konečnom dôsledku prospešné občanom a podnikateľským subjektom ako používateľom cezhraničných a medziodvetvových elektronických verejných služieb založených na spoločne využívaných riešeniach.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1         Zhrnutie navrhovaných právnych predpisov

Predmetným programom sa nadviaže na program ISA a prispeje sa ku konsolidácii, presadzovaniu a rozšíreniu jeho činností.

Prostredníctvom nového programu sa predovšetkým:

· lepšie určia, vytvoria a uvedú do prevádzky riešenia interoperability, ktoré sa potom poskytnú na neobmedzené použitie ďalším inštitúciám a orgánom Únie, ako aj vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy, čím sa uľahčia vzájomné cezhraničné a medziodvetvové kontakty;

· vyvinú samostatné alebo doplnkové riešenia interoperability a podporia ďalšie iniciatívy Únie, a to vývojom pilotných riešení interoperability v rámci „inkubátora riešení“ alebo zabezpečením ich udržateľnosti ako „mosta riešení; a

· posúdi vplyv existujúcich a navrhovaných právnych predpisov EÚ na informačné a komunikačné technológie.

3.2         Právny základ

V súlade s článkom 170 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 26 a 174 ZFEÚ a umožniť občanom Európskej únie, hospodárskym subjektom, regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby v plnej miere zužitkovali vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc, by Únia mala prispieť k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí prostredníctvom akcií na podporu vzájomného prepojenia a interoperability vnútroštátnych sietí a ich dostupnosti.

V súlade s článkom 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne článok 156 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) „Európsky parlament a Rada prijmú usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 171 ods. 1 v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov. Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu, si vyžadujú schválenie členského štátu.“

3.3         Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci EÚ.

Ciele návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože ich individuálnym postupom by sa nedosiahla interoperabilita potrebná pre cezhraničné alebo medziodvetvové elektronické verejné služby, ani by sa nezaviedli spoločne využívané riešenia na podporu vzájomnej súčinnosti európskych orgánov verejnej správy.

Ciele návrhu sa účinnejšie dosiahnu na úrovni EÚ, pretože prostredníctvom programu sa zavedú a budú prevádzkovať riešenia interoperability na podporu bezproblémovej cezhraničnej a medziodvetvovej vzájomnej súčinnosti medzi orgánmi verejnej správy, ktoré umožnia poskytovanie elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností EÚ.

Program teda jasne zahŕňa rozmer EÚ. Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

3.4         Zásada proporcionality

V rámci programu sa podporí poskytovanie spoločných a zdieľaných riešení, t. j. spoločných rámcov, všeobecných nástrojov a spoločných služieb, ktoré budú podľa potreby uplatňovať európske orgány verejnej správy pri cezhraničnej a medziodvetvovej výmene informácií. V prípade absencie ďalších ustanovení je uplatňovanie takýchto riešení na rozhodnutí členských štátov.

Zavedenie a zlepšenie spoločných rámcov a všeobecných nástrojov sa bude financovať prostredníctvom programu, zatiaľ čo využívanie týchto rámcov a nástrojov budú financovať používatelia na príslušnej administratívnej úrovni. Z programu sa bude financovať zavedenie, industrializácia (t. j. dosiahnutie stavu prevádzkovej vyspelosti) a zlepšovanie spoločných služieb, samotná prevádzka sa však bude financovať z programu iba vtedy, keď to poslúži záujmom EÚ. V ostatných prípadoch bude využívanie služieb, vrátane ich decentralizovaného poskytovania, financované používateľmi.

Riešeniami zavedenými na základe programu sa zníži finančné a administratívne zaťaženie európskych orgánov verejnej správy pri ich vzájomných kontaktoch. Návrh je preto v súlade so zásadou proporcionality.

3.5         Výber nástrojov

Podobne ako pri predchádzajúcom programe ISA je navrhovaným právnym aktom rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, pretože v tomto konkrétnom prípade je rozhodnutie najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie súladu so zásadou proporcionality.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Finančné krytie na realizáciu nového programu ISA2 na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2020 je 130 928 000 EUR. Navrhované krytie je v súlade s platným viacročným finančným rámcom na obdobie rokov 2014 – 2020.

Ďalšie podrobnosti sú uvedené v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je priložený k predmetnému návrhu.

5.           NEPOVINNÉ PRVKY

Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný akt sa týka záležitostí EHP, a preto by mal byť rozšírený na Európsky hospodársky priestor.

Kandidátske krajiny

Navrhovaný akt je otvorený pre účasť kandidátskych krajín.

2014/0185 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2)

Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[33],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[34],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Ministri sériou ministerských vyhlásení (v Manchestri 24. novembra 2005, v Lisabone 19. septembra 2007, v Malmö 18. novembra 2009 a v Granade 19. apríla 2010) vyzvali Komisiu, aby uľahčila spoluprácu medzi členskými štátmi zavedením riešení cezhraničnej a medziodvetvovej interoperability, ktoré umožnia poskytovanie efektívnejších a bezpečnejších verejných služieb. Okrem toho členské štáty dospeli k záveru, že lepšie verejné služby je potrebné poskytovať s menšími zdrojmi a že potenciál elektronickej verejnej správy možno posilniť presadzovaním kultúry spolupráce a zlepšovaním podmienok pre interoperabilitu v európskych orgánoch verejnej správy.

(2)       Európska komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu[35] (DAE), (jedna z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020[36]) zdôraznila, že interoperabilita má zásadný význam pre maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu IKT a že digitálna agenda môže mať úspech len pod podmienkou zabezpečenia interoperability.

(3)       Vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb[37] Komisia zaviedla európsku stratégiu interoperability (EIS) a európsky rámec interoperability (EIF).

(4)       Interoperabilita na úrovni Únie uľahčuje úspešné vykonávanie politík. Interoperabilita je základom pre účinné a efektívne vykonávanie najmä týchto politík:

(5)       Pokiaľ ide o oblasť vnútorného trhu, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES[38] sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili poskytovateľom služieb elektronické a cezhraničné splnenie všetkých postupov a formálnych náležitostí potrebných na poskytovanie služieb mimo ich domovskej krajiny.

(6)       Pokiaľ ide o oblasť práva obchodných spoločností, v smernici 2012/17/EÚ[39] sa vyžaduje interoperabilita centrálnych a obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov prostredníctvom centrálnej platformy. Prepojením registrov spoločností sa zabezpečí cezhraničná výmena informácií medzi registrami a uľahčí prístup občanov a podnikov k údajom o spoločnostiach na úrovni EÚ, čím sa zlepší právna istota podnikateľského prostredia v Európe.

(7)       Pokiaľ ide o oblasť prostredia, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES[40] sa vyžaduje prijatie spoločných vykonávacích predpisov, ktorými sa stanovia podmienky technickej interoperability. V uvedenej smernici sa predovšetkým vyžaduje prispôsobenie vnútroštátnych infraštruktúr tak, aby bola zabezpečená interoperabilita priestorových údajov a služieb a ich cezhraničná dostupnosť v rámci Únie.

(8)       Pokiaľ ide o oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, rozšírená interoperabilita medzi európskymi databázami slúži ako základ fungovania vízového informačného systému (VIS)[41], Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)[42], európskeho systému na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl (Eurodac)[43] a portálu elektronickej justície[44]. Okrem toho Rada prijala 24. septembra 2012 závery vyzývajúce na zavedenie európskeho identifikátora právnych predpisov (ELI) a poukazujúce na potrebu interoperabilného vyhľadávania a výmeny právnych informácií uverejnených vo vnútroštátnych úradných vestníkoch prostredníctvom použitia jedinečných identifikátorov a štruktúrovaných metaúdajov.

(9)       Interoperabilita sa osvedčila ako hlavný faktor úspechu v oblasti colníctva, zdanenia a spotrebných daní a pri prevádzkovaní transeurópskych systémov IKT zahŕňajúcich všetky členské štáty podporujúce interoperabilné služby pre podniky financované z programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013, ktoré realizovala a prevádzkovala Komisia a vnútroštátne orgány verejnej správy. Aktíva vytvorené v rámci programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013 sú k dispozícii na spoločné využívanie a opätovné použitie v iných oblastiach politiky.

(10)     Pokiaľ ide o oblasť zdravotníctva, v smernici 2011/24/EÚ[45] sa stanovujú pravidlá na uľahčenie prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Konkrétne sa smernicou zriaďuje sieť elektronického zdravotníctva na účely riešenia problému interoperability medzi systémami elektronického zdravotníctva. V rámci siete sa môžu prijať usmernenia o minimálnom súbore údajov určenom na cezhraničnú výmenu v prípade neplánovanej a pohotovostnej starostlivosti a o cezhraničných službách elektronického lekárskeho predpisu.

(11)     Pokiaľ ide o oblasť európskych fondov, v článku 122 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013[46] sa vyžaduje, aby sa celá výmena informácií medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými orgánmi uskutočňovala prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov. Účelom týchto systémov je uľahčiť interoperabilitu s vnútroštátnymi a únijnými rámcami a umožniť príjemcom, aby predkladali všetky požadované informácie len raz.

(12)     Pokiaľ ide o oblasť informácií verejného sektora, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ[47] sa zdôrazňuje, že ak je to možné a vhodné, orgány verejného sektora by mali sprístupniť dokumenty v otvorených a strojovo čitateľných formátoch spolu s ich metaúdajmi, a to na najlepšej úrovni presnosti a podrobnosti a vo formáte, ktorý zaručuje interoperabilitu, opätovné použitie a dostupnosť.

(13)     Pokiaľ ide o oblasť elektronickej totožnosti, v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júna 2012 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu[48] predloženom Komisiou sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia vytvorila rámec umožňujúci riešenie cezhraničnej interoperability a zlepšenie koordinácie národných systémov dohľadu týkajúcich sa elektronickej identifikácie a elektronického overovania totožnosti uznávaných na úrovni Únie.

(14)     Pokiaľ ide o oblasť normalizácie IKT, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012[49] sa uvádza interoperabilita ako základný výsledok normalizácie.

(15)     Pokiaľ ide o oblasť výskumu a inovácií, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020[50], sa jasne uvádza, že interoperabilné riešenia a normy v rámci IKT sú kľúčovým faktorom umožňujúcim vytvárať partnerstvá medzi jednotlivými odvetviami na úrovni Únie. Spolupráca pri vývoji spoločných platforiem s otvorenými technológiami, ktoré dosiahnu účinok presahovania a pákový efekt, umožní širokej skupine zainteresovaných strán využívať nové výsledky vývoja a vytvárať ďalšie inovácie.

(16)     Pokiaľ ide o oblasť verejného obstarávania, v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ[51], 2014/24/EÚ[52] a 2014/23/EÚ[53] z 28. marca 2014 sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli elektronické obstarávanie. Konštatuje sa v nich, že nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na účely elektronickej komunikácie, ako aj ich technické vlastnosti, musia byť interoperabilné s informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré sa všeobecne používajú. Okrem toho sa smernica 2014/55/EÚ[54] o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní prijatá Parlamentom 11. marca 2014 týka vypracovania európskej normy pre elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní na zabezpečenie interoperability medzi systémami elektronickej fakturácie v rámci EÚ.

(17)     Interoperabilita predstavuje základný prvok Nástroja na prepájanie Európy (NPE) zriadeného na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013[55] v oblasti širokopásmovej infraštruktúry a služieb. V nariadení 2014/283/EÚ[56] o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúr sa výslovne uvádza, že medzi prevádzkové priority, ktoré umožnia dosiahnutie cieľov Nástroja na prepájanie Európy, patrí interoperabilita, možnosti pripojenia, udržateľné zavádzanie, prevádzka a modernizácia infraštruktúry transeurópskych digitálnych služieb, ako aj ich koordinácia na úrovni Únie.

(18)     Rada na politickej úrovni opakovane vyzvala na ďalšie zvýšenie interoperability v Európe a na pokračovanie úsilia o modernizáciu európskej verejnej správy. Konkrétne v dňoch 24. a 25. októbra 2013 prijala Európska rada závery, v ktorých pripomína, že modernizácia verejnej správy by mala pokračovať a zahŕňať rýchle zavedenie služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo, elektronická fakturácia a elektronické verejné obstarávanie, ktoré sa zakladajú na interoperabilite.

(19)     Perspektíva interoperability v rámci samostatných odvetví je spojená s rizikom, že prijatie rozdielnych alebo nekompatibilných riešení na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni vytvorí nové elektronické prekážky, ktoré budú brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacich slobôd pohybu a oslabovať otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov a poskytovanie služieb všeobecného záujmu občanom a podnikom. Členské štáty a Únia by mali v záujme zmiernenia tohto rizika znásobiť spoločné úsilie s cieľom predísť fragmentácii trhu, zaistiť cezhraničnú alebo medziodvetvovú interoperabilitu pri vykonávaní právnych predpisov a zároveň znížiť administratívne zaťaženie a náklady a podporiť spoločne odsúhlasené riešenia IKT spolu so zaistením vhodnej správy.

(20)     Jednotnosť pri vypracovaní a vykonávaní globálnych a odvetvových stratégií interoperability, právnych rámcov, usmernení, služieb a nástrojov na riešenie požiadaviek celoúnijných politík sa snažilo zabezpečiť niekoľko na seba nadväzujúcich programov, napríklad:

– program IDA (1999 – 2004) zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES[57] a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/1999/ES[58];

– program IDABC (2005 – 2009) zriadený rozhodnutím č. 2004/387/ES o elektronickej verejnej správe[59]; a

– program ISA (2010 – 2015) zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES[60].

(21)     Činnosti v rámci programov IDA, IDABC a ISA významne prispeli k zabezpečeniu interoperability pri elektronickej výmene informácií medzi orgánmi verejnej správy v rámci Únie. Vo svojom uznesení o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila (3. apríla 2012)[61] Európsky parlament uznáva prínos a zastrešujúcu úlohu programu ISA pri vymedzovaní, presadzovaní a podpore realizácie riešení interoperability a rámcov pre európsku verejnú správu, pri dosahovaní synergie, podpore opätovného využitia riešení a pri premietaní požiadaviek interoperability verejnej správy do špecifikácií a noriem pre digitálne služby.

(22)     Keďže rozhodnutie č. 922/2009/ES sa prestane uplatňovať k 31. decembru 2015, vzniká potreba nového programu Únie pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2) s cieľom zmapovať a zanalyzovať celkovú situáciu v oblasti interoperability v Európe a predísť jej fragmentácii. Prostredníctvom programu sa umožní, podporí a presadí celostný prístup k zhromažďovaniu, hodnoteniu, rozvoju, zavádzaniu, industrializácii, prevádzke, zlepšovaniu a udržiavaniu riešení interoperability vrátane riešení, ktoré uľahčia opätovné používanie údajov, ako aj ich výmenu, na podporu cezhraničnej alebo medziodvetovej vzájomnej súčinnosti európskych orgánov verejnej správy a ich kontaktu s podnikmi a občanmi. Napokon sa v rámci programu bude presadzovať a podporovať opätovná použiteľnosť, integrácia a konvergencia existujúcich riešení vrátane riešení odvodených z iných oblastí politiky Únie.

(23)     Riešenia zavedené alebo prevádzkované v rámci predmetného programu ISA2 by sa podľa možností mali stať súčasťou konzistentného prostredia služieb uľahčujúcich vzájomnú interakciu medzi európskymi orgánmi verejnej správy, podnikmi a občanmi a zaisťujúcich, uľahčujúcich a umožňujúcich cezhraničnú a medziodvetvovú interoperabilitu.

(24)     Občania a podniky by mali mať takisto možnosť využívať spoločné, opätovne použiteľné a interoperabilné služby „front office“ vyplývajúce z lepšej integrácie procesov a výmeny údajov prostredníctvom administratívneho zázemia európskych orgánov verejnej správy.

(25)     Program ISA2 by sa mal stať nástrojom modernizácie verejného sektora v Únii.

(26)     Interoperabilita priamo súvisí s normami a spoločnými špecifikáciami a závisí od ich používania. Program ISA2 by mal podporovať a v prípade potreby presadzovať čiastočnú alebo úplnú normalizáciu existujúcich riešení interoperability. To by sa malo dosiahnuť v spolupráci s ďalšími normalizačnými činnosťami na úrovni Únie, európskymi normalizačnými organizáciami a ostatnými medzinárodnými normalizačnými organizáciami.

(27)     Modernizácia verejnej správy predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020. V tejto súvislosti sa na základe ročných prieskumov rastu (uverejnených Komisiou v rokoch 2011, 2012 a 2013) ukazuje, že kvalita európskych orgánov verejnej správy má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnietení produktivity, konkurencieschopnosti a rastu. To sa jasne odráža v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, v ktorých sa požadujú konkrétne opatrenia zamerané na reformu orgánov verejnej správy.

(28)     Do nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je zahrnutý tematický cieľ „posilnenia inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“. V tejto súvislosti by mal program ISA2 nadviazať na programy a iniciatívy prispievajúce k modernizácii orgánov verejnej správy, napríklad DAE, a súvisiace siete, napríklad Európsku sieť verejnej správy (EUPAN), a snažiť sa o dosiahnutie synergií.

(29)     Interoperabilita európskych orgánov verejnej správy sa týka všetkých úrovní verejnej správy: európskej, miestnej, regionálnej a vnútroštátnej. Je preto dôležité, aby riešenia zohľadnili príslušné potreby orgánov verejnej správy, prípadne potreby občanov a podnikov.

(30)     Vnútroštátne orgány verejnej správy možno podporiť v ich úsilí prostredníctvom špecifických nástrojov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF). Úzka spolupráca v rámci programu ISA2 by mala maximalizovať prínos, ktorý sa očakáva od takýchto nástrojov, a to zabezpečením zosúladenia financovaných projektov s celoúnijnými rámcami interoperability a špecifikáciami, ako je napríklad EIF.

(31)     V tomto rozhodnutí sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu ISA2, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013[62] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(32)     Mala by sa zvážiť možnosť použitia predvstupovej pomoci na podporu zapojenia kandidátskych krajín do programu ISA2 a na zavedenie a následnú realizáciu riešení poskytnutých v rámci programu v týchto krajinách.

(33)     Program ISA2 by mal prispieť k realizácii prípadných nadväzujúcich iniciatív v kontexte stratégie Európa 2020 a DAE. V záujme predchádzania zdvojeniu úsilia by sa mali zohľadniť ďalšie programy Únie v oblasti riešení IKT, služieb a infraštruktúry, predovšetkým program NPE stanovený v nariadení 1316/2013/EÚ a program Horizont 2020 stanovený v nariadení (EÚ) č. 1291/2013.

(34)     V záujme zaistenia jednotných podmienok vykonávania tohto rozhodnutia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[63].

(35)     Komisia by mala v riadne odôvodnených prípadoch súvisiacich so zavedeným priebežným pracovným programom a vtedy, keď si to vyžadujú naliehavé dôvody, ihneď prijať uplatniteľné vykonávacie akty.

(36)     Cieľom tohto rozhodnutia je uľahčiť efektívnu a účinnú elektronickú cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť európskych orgánov verejnej správy a interakciu týchto orgánov s občanmi a podnikmi v záujme poskytovania elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie. Keďže tento cieľ nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože pre samostatné členské štáty by bolo náročné a nákladné zabezpečiť koordináciu na európskej úrovni, a pretože z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaného opatrenia sa cieľ dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku l zmluvy rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutne potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Predmet úpravy a cieľ

1.           Týmto rozhodnutím sa stanovuje program riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ďalej len „program ISA2“) na obdobie rokov 2016 až 2020.

Cieľom programu ISA2 je uľahčiť efektívnu a účinnú elektronickú cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť európskych orgánov verejnej správy a ich interakciu s občanmi a podnikmi v záujme umožnenia poskytovania elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie.

2.           Prostredníctvom programu ISA2 sa v Únii vymedzia, vytvoria a začnú prevádzkovať riešenia interoperability na vykonávanie politík Únie. Tieto riešenia sa následne poskytnú na neobmedzené použitie ďalším inštitúciám a orgánom Únie, ako aj vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy, čím sa uľahčí ich cezhraničná a medzirezortná súčinnosť.

3.           V rámci programu ISA2 sa vypracujú samostatné alebo doplnkové riešenia interoperability a podporia sa ďalšie iniciatívy Únie, a to pilotným vývojom riešení interoperability v rámci „inkubátora riešení“ alebo zabezpečením ich udržateľnosti ako „mosta riešení“.

4.           Programom ISA2 sa nadviaže na program riešení interoperability pre orgány verejnej správy stanovený v rozhodnutí č. 922/2009/ES (ďalej len „program ISA“) a poskytne pomoc pri konsolidácii, presadzovaní a rozšírení činností uvedeného programu.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „interoperabilita“ znamená schopnosť rôznorodých a odlišných organizácií spoločne vykonávať činnosť smerujúcu k vzájomne prospešným a odsúhlaseným spoločným cieľom, vrátane výmeny informácií a poznatkov medzi organizáciami prostredníctvom obchodných postupov, ktoré podporujú, a to výmenou informácií medzi ich príslušnými systémami informačných a komunikačných technológií (IKT);

(2) „riešenia interoperability“ znamenajú spoločné rámce, spoločné služby a všeobecné nástroje uľahčujúce spoluprácu rôznorodých a odlišných organizácií, a to buď nezávisle financované a vyvinuté v programe ISA2, alebo vyvinuté v spolupráci s inými iniciatívami Únie na základe vymedzených požiadaviek európskych orgánov verejnej správy;

(3) funkcia „inkubátora riešení“ znamená vývoj alebo podporu riešení interoperability v pilotnej fáze pred ich uvedením do prevádzky v rámci ďalších programov alebo iniciatív Únie;

(4) funkcia „mosta riešení“ znamená ďalší vývoj alebo podporu plne funkčných riešení interoperability pred ich poskytnutím v rámci ďalších programov alebo iniciatív Únie;

(5) „spoločné rámce“ znamenajú špecifikácie, normy, metodiky, usmernenia, spoločné sémantické aktíva a podobné prístupy a dokumenty;

(6) „spoločné služby“ znamenajú organizačnú a technickú schopnosť poskytovať spoločné výsledky používateľom vrátane prevádzkových systémov, aplikácií a digitálnych infraštruktúr všeobecného charakteru, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých politických alebo geografických oblastiach, spolu s ich podporným prevádzkovým riadením;

(7) „všeobecné nástroje“ znamenajú systémy, referenčné platformy, spoločne využívané a spolupracujúce platformy a všeobecné prvky, ktoré spĺňajú spoločné požiadavky používateľov vo všetkých politických alebo geografických oblastiach;

(8) „akcie“ znamenajú projekty, riešenia, ktoré už dosiahli prevádzkovú fázu, a sprievodné opatrenia;

(9) „projekty“ znamenajú časovo obmedzenú postupnosť riadne vymedzených úloh, ktoré reagujú na určené potreby používateľov v rámci fázového prístupu;

(10) „sprievodné opatrenia“ znamenajú:

– strategické opatrenia a opatrenia na zvýšenie informovanosti;

– opatrenia na podporu riadenia programu ISA2;

– opatrenia týkajúce sa výmeny skúseností a výmeny a presadzovania osvedčených postupov;

– opatrenia na propagáciu opätovného použitia riešení interoperability;

– opatrenia zamerané na budovanie komunít a zvyšovanie kapacít; a

– opatrenia zamerané na dosiahnutie synergií s iniciatívami relevantnými pre interoperabilitu v ostatných oblastiach politiky Únie;

(11) „Európska referenčná architektúra interoperability“ (EIRA) znamená architektúru všeobecnej štruktúry zahŕňajúcu súbor zásad a usmernení, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní riešení interoperability v Európskej únii;

(12) „Európska kartografia interoperability“ (EIC) znamená archív riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy poskytnutých inštitúciami Únie a orgánmi verejnej správy, predložených v spoločnom formáte a spĺňajúcich špecifické kritériá opätovnej použiteľnosti a interoperability, ktoré je možné reprezentovať v rámci EIRA.

Článok 3 Činnosti

Prostredníctvom programu ISA2 sa podporuje a presadzuje:

(a) posúdenie, zlepšenie, zavedenie, industrializácia, prevádzka a opätovné použitie cezhraničných alebo medziodvetvových riešení interoperability;

(b) vývoj, zavedenie, industrializácia, prevádzka a opätovné použitie nových cezhraničných alebo medziodvetvových riešení interoperability;

(c) posúdenie vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Únie na IKT;

(d) určenie legislatívnych medzier, ktoré zabraňujú interoperabilite medzi európskymi orgánmi verejnej správy;

(e) zriadenie, správa a zlepšovanie EIRA;

(f) zriadenie a správa EIC ako nástroja na uľahčenie opätovného použitia existujúcich riešení interoperability a na vymedzenie oblastí, v ktorých takéto riešenia zatiaľ chýbajú;

(g) posúdenie, aktualizácia a podpora existujúcich spoločných špecifikácií a noriem a vývoj, zriadenie a podpora nových spoločných špecifikácií a noriem prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými normalizačnými organizáciami; a

(h) vývoj mechanizmov na meranie a kvantifikáciu prínosov riešení interoperability.

Okrem toho môže program ISA2 fungovať ako „inkubátor riešení“, v ktorom sa presadzujú nové riešenia interoperability a ako „most riešení“ s prevádzkou existujúcich riešení interoperability.

Článok 4 Všeobecné zásady

Akcie, ktoré sa začnú alebo pokračujú na základe programu ISA2 musia:

(a) byť založené na úžitkovosti a riadené vymedzenými potrebami;

(b) byť v súlade s týmto súborom zásad:

– subsidiarity a proporcionality,

– zamerania na používateľa,

– začlenenia a dostupnosti,

– bezpečnosti a ochrany súkromia,

– viacjazyčnosti,

– administratívneho zjednodušenia,

– transparentnosti,

– uchovávania informácií,

– otvorenosti,

– možnosti opätovného použitia,

– technologickej neutrality a prispôsobivosti, a

– účinnosti a efektívnosti;

(c) byť rozšíriteľné a uplatniteľné v iných oblastiach činnosti alebo politiky; a

(d) preukazovať finančnú, organizačnú a technickú udržateľnosť.

Článok 5 Akcie

1.           Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykonáva akcie uvedené v priebežnom pracovnom programe stanovenom podľa článku 7 v súlade s vykonávacími pravidlami stanovenými v článku 6.

2.           Akcie v podobe projektov v prípade potreby zahŕňajú nasledujúce fázy:

– začatie,

– plánovanie,

– vykonanie,

– ukončenie a

– monitorovanie a kontrola.

Príslušné fázy projektu sa vymedzia, keď sa akcia zapracuje do priebežného pracovného programu.

3.           Vykonávanie programu ISA2 musia podporovať sprievodné opatrenia.

Článok 6 Vykonávacie pravidlá

1.           Pri vykonávaní programu ISA2 sa riadne zohľadní európska stratégia interoperability, európsky rámec interoperability a ich budúce aktualizácie.

2.           Podporuje sa zapojenie čo najväčšieho počtu členských štátov do projektu. Musí byť možné, aby sa členské štáty zapojili do projektu v ktorejkoľvek fáze, k čomu sa vyzývajú.

3.           S cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi vnútroštátnymi informačnými systémami a systémami Únie sa riešenia interoperability stanovia s ohľadom na existujúce a nové európske normy alebo verejne dostupné či otvorené špecifikácie na výmenu informácií a integráciu služieb.

4.           Pri zavádzaní alebo zlepšovaní riešení interoperability sa v prípade potreby využívajú spoločné skúsenosti a výmena a presadzovanie osvedčených postupov alebo sa z nich vychádza. Podporuje sa výmena skúseností a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami a príslušné verejné konzultácie.

5.           S cieľom zabrániť zdvojeniu a urýchliť zavedenie riešení interoperability sa v prípade potreby zohľadnia výsledky dosiahnuté v rámci iných príslušných iniciatív Únie a členských štátov.

6.           Vykonávanie riešení interoperability v rámci programu ISA2 sa v prípade potreby riadi prostredníctvom EIRA.

7.           Riešenia interoperability a ich aktualizácie sa začlenia do EIC a v prípade potreby sa sprístupnia európskym orgánom verejnej správy na opätovné použitie.

8.           Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie a opätovné používanie riešení interoperability v celej Únii v rámci priebežného pracovného programu stanoveného podľa článku 7.

9.           S cieľom maximalizovať synergie a zabezpečiť doplňujúci a kombinovaný účinok sa akcie v prípade potreby koordinujú s ostatnými príslušnými iniciatívami Únie.

10.         Pri všetkých akciách a riešeniach interoperability financovaných v rámci programu ISA2 sa v prípade potreby podporuje opätovné používanie dostupných riešení interoperability.

Článok 7 Priebežný pracovný program

1.           Na začiatku programu ISA2 Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví priebežný pracovný program, a tento program aspoň raz ročne zmení, a to na účely vykonávania akcií počas celého obdobia uplatňovania tohto rozhodnutia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.

V priebežnom pracovnom programe sa vymedzia, usporiadajú podľa dôležitosti, zdokumentujú, vyberú, navrhnú, vykonajú a zhodnotia akcie uvedené v článku 5, ako aj podporia ich výsledky.

2.           Začlenenie akcií do priebežného pracovného programu je podmienené splnením súboru pravidiel a vstupných kritérií pred začlenením do priebežného pracovného programu. Uvedené pravidlá, kritériá a ich akékoľvek zmeny sú neoddeliteľnou súčasťou priebežného pracovného programu.

3.           Projekt, ktorý sa pôvodne začal a vypracoval v rámci programu ISA alebo inej iniciatívy Únie, sa môže začleniť do priebežného pracovného programu v ktorejkoľvek jeho fáze.

Článok 8 Rozpočtové ustanovenia

1.           Peňažné prostriedky sa uvoľnia vždy, keď sa projekt alebo riešenie v prevádzkovej fáze začlenia do priebežného pracovného programu alebo po úspešnom dokončení projektovej fázy, ako je vymedzená v priebežnom pracovnom programe a jeho prípadných zmenách.

2.           Zmeny priebežného pracovného programu týkajúce sa rozpočtových prostriedkov vo výške viac ako 400 000 EUR na akciu sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.

3.           Pri akciách v rámci programu ISA2 sa môže vyžadovať verejné obstarávanie externých služieb, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá verejného obstarávania stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 9 Akcie a riešenia interoperability, ktoré sú oprávnené na financovanie

1.           Vypracovanie, zavedenie a zlepšovanie spoločných rámcov a všeobecných nástrojov sa financuje z programu ISA2. Používanie týchto rámcov a nástrojov financujú používatelia.

2.           Vývoj, zavedenie, industrializácia a zlepšovanie spoločných služieb sa financuje z programu ISA2. Centralizovaná prevádzka týchto služieb na úrovni Únie sa takisto financuje z programu v prípadoch, keď podľa uváženia Komisie táto prevádzka slúži záujmom Únie a je riadne odôvodnená v rámci priebežného pracovného programu. Vo všetkých ostatných prípadoch sa používanie takýchto služieb financuje inými prostriedkami.

3.           Riešenia interoperability, ktoré sa prevezmú do programu ISA2 ako „inkubátor riešení“ alebo „most riešení“ sa financujú v rámci programu, kým ich neprevezmú iné programy alebo iniciatívy.

4.           Sprievodné opatrenia sa financujú z programu.

Článok 10 Výbor

1.           Komisii pomáha Výbor pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (Výbor ISA2) zriadený na základe nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.           V náležite odôvodnených naliehavých prípadoch Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Doba účinnosti týchto aktov nepresiahne 6 mesiacov.

Článok 11 Monitorovanie a hodnotenie

1.           Komisia a Výbor ISA2 pravidelne monitorujú vykonávanie a vplyv programu ISA2 a spokojnosť používateľov s týmto programom. Skúmajú aj synergie s doplnkovými programami Únie.

2.           Komisia každoročne informuje výbor ISA2 o vykonávaní programu ISA.

3.           Program podlieha priebežnému hodnoteniu a záverečnému hodnoteniu, ktorých výsledky sa oznámia Európskemu parlamentu do 31. decembra 2018 a Rade do 31. decembra 2021. V tejto súvislosti môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať Komisiu, aby predstavila výsledky hodnotenia a odpovedala na otázky jeho členov.

4.           Pri hodnoteniach sa preskúmajú záležitosti ako je význam, efektívnosť, účinnosť, užitočnosť, udržateľnosť a súdržnosť akcií programu. Pri záverečnom hodnotení sa okrem toho preskúma rozsah, v akom program dosiahol svoj cieľ.

5.           Posúdi sa aj výkonnosť vzhľadom na cieľ programu stanovený v článku 1 a akcie priebežného pracovného programu. Cieľ sa meria najmä podľa počtu kľúčových faktorov umožňujúcich interoperabilitu a počtu podporných nástrojov pre orgány verejnej správy, ktoré boli poskytnuté európskej verejnej správe a ktoré sa v jej rámci využívajú. Ukazovatele merania výsledku a vplyvu programu sa vymedzia v rámci priebežného pracovného programu.

6.           Pri hodnoteniach sa preskúmajú aj prínosy akcií pre Úniu z hľadiska pokroku spoločných politík, určia sa oblasti pre potenciálne zlepšenie a overia sa synergie s ostatnými iniciatívami Únie v oblasti cezhraničnej alebo medziodvetvovej interoperability a modernizácie európskej verejnej správy.

7.           Dokončené alebo pozastavené akcie naďalej podliehajú celkovému hodnoteniu programu. Monitorujú sa z hľadiska ich postavenia v rámci celkového prostredia riešení interoperability v Európe a hodnotia sa z hľadiska miery prijatia používateľmi, úžitkovosti a opätovnej použiteľnosti.

8.           Hodnotenie programu ISA2 obsahuje v prípade potreby informácie týkajúce sa:

(a) kvantifikovateľných prínosov, ktoré riešenia interoperability priniesli prostredníctvom prepojenia IKT s potrebami používateľov;

(b) kvantifikovateľného kladného vplyvu riešení interoperability založených na IKT.

Článok 12 Medzinárodná spolupráca

1.           Účasť v programe ISA2 je otvorená pre krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátske krajiny v rámci ich príslušných dohôd s Úniou.

2.           Podporuje sa spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, najmä v rámci euro-stredozemského partnerstva a Východného partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu. S tým súvisiace náklady sa nehradia z programu ISA2.

3.           Program ISA podporuje podľa potreby opätovné využívanie riešení tretími krajinami.

Článok 13 Iniciatívy mimo Únie

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné politiky Únie, riešenia interoperability zavedené alebo realizované v rámci programu ISA2 sa môžu použiť iniciatívami mimo Únie na nekomerčné účely, pokiaľ vo všeobecnom rozpočte Európskej únie nevzniknú mimoriadne náklady a ak nie je ohrozený základný cieľ riešenia interoperability na úrovni Únie.

Článok 14 Finančné ustanovenia

1.           Finančné krytie na vykonávanie činnosti Únie na základe tohto rozhodnutia na obdobie uplatňovania je 130 928 000 EUR.

2.           Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rozmedzí limitu finančného rámca.

3.           Finančné prostriedky pridelené na program môžu takisto pokryť výdavky týkajúce sa prípravy, monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia činností, ktoré sa musia vykonávať pravidelne v záujme riadenia programu a dosiahnutia jeho cieľov.

Článok 15 Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2016 do 31. decembra 2020.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie a finančný vplyv

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Príspevky od tretích strán

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2).

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[64]

Informačné a komunikačné technológie – Operačný program v rámci hlavy 26: Administratíva Komisie

Činnosť: 26 03 Služby pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

üNávrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[65]

¨Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Všeobecným cieľom je uľahčiť efektívnu a účinnú elektronickú cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť európskych orgánov verejnej správy a interakciu týchto orgánov s občanmi a podnikmi v záujme poskytovania elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie a výmeny informácií vo verejnom sektore.

Konkrétne ciele sú tieto:

-         zlepšenie, prevádzka a opätovné použitie existujúcich cezhraničných alebo medziodvetvových riešení interoperability;

-         vývoj, prevádzka a opätovné použitie nových cezhraničných alebo  medziodvetvových riešení interoperability;

-         posúdenie vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Únie na IKT a vymedzenie oblastí, v ktorých by sa prostredníctvom nových právnych predpisov mohla podporiť interoperabilita;

-         vytvorenie európskej referenčnej architektúry interoperability (EIRA) určenej ako nástroj na budovanie a posudzovanie riešení interoperability;

-         vytvorenie nástroja na uľahčenie opätovného použitia existujúcich riešení interoperability a vymedzenia oblastí, v ktorých takéto riešenia stále chýbajú;

-         posúdenie a podpora existujúcich spoločných špecifikácií a noriem a vývoj nových spoločných špecifikácií a noriem; a

-         zavedenie mechanizmu na meranie a kvantifikáciu prínosov riešení interoperability.

1.4.2.     Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ č. 26

Interoperabilné poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy orgánom verejnej správy, podnikateľským subjektom a občanom

-         Investície do modernej verejnej správy — riešení interoperability

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Činnosť ABB 26.03: Služby pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Vďaka vývoju lepších riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy a interakcie medzi týmito orgánmi a podnikmi alebo občanmi sa významne zlepší výmena informácií medzi členskými štátmi a vytvoria sa príležitosti na významné zníženie nákladov.

Prostredníctvom programu ISA2 bude GR DIGIT spolu s ostatnými útvarmi Komisie a v úzkej spolupráci s členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami pracovať na kľúčových faktoroch umožňujúcich interoperabilitu, podporovať účinné vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ, uľahčovať poskytovanie elektronických verejných služieb a poskytovať im podporu na použitie európskymi orgánmi verejnej správy.

Prostredníctvom programu sa aktívne podporuje modernizácia európskych orgánov verejnej správy v prospech iniciatív Únie, členských štátov, občanov a podnikov.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Komisia určila všeobecný cieľ a súbor osobitných cieľov (pozri odsek 1.4.1).

Predpokladá sa, že dosiahnutie stanovených cieľov sa zahrnie do výstupných ukazovateľov, prostredníctvom ktorých je možné formálne merať „intervenčnú logiku“ programu. Ukazovatele a očakávané výsledky boli vypracované v rámci hodnotenia ex ante a sú uvedené v príslušnom sprievodnom dokumente.

Osobitné ciele, výsledky a ukazovatele možno zaradiť do týchto piatich hlavných kategórií, ktoré predstavujú akčné smery v rámci programu:

–        kľúčové faktory umožňujúce interoperabilitu;

–        podpora účinného vykonávania právnych predpisov EÚ;

–        podporné nástroje pre verejnú správu;

–        sprievodné opatrenia a

–        činnosti monitorovania.

Vplyv programu na rozpočet je uvedený v tabuľke 3.2.2. V rámci hodnotenia programu sa preskúmajú otázky, ako je relevantnosť, efektívnosť, účinnosť, úžitkovosť, udržateľnosť a súdržnosť akcií, a posúdi sa výkon programu z hľadiska cieľov a priebežného pracovného programu.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Program ISA2 bude musieť uspokojiť potrebu vytvorenia kľúčových faktorov umožňujúcich interoperabilitu, podporiť účinné vykonávanie právnych predpisov Únie, poskytnúť pomocné nástroje pre európske orgány verejnej správy a vybudovať existujúce alebo nové spoločné rámce, spoločné služby a opätovne použiteľné všeobecné nástroje.

Tieto potreby boli vymedzené na základe výmeny názorov so zainteresovanými stranami v ostatných oblastiach politiky Únie a zástupcami členských štátov, prostredníctvom hodnotenia ex ante a formálnej konzultácie opísanej v dôvodovej správe. Hlavnými príjemcami činností v rámci programu budú európske orgány verejnej správy. Prínos pre podnikateľské subjekty a občanov bude nepriamy prostredníctvom poskytovania služieb orgánmi verejnej správy.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Za všetky oblasti činností programu ISA2 spoločne zodpovedajú členské štáty a Európska únia. Preto sa zásahy programu budú týkať len prípadov preukázateľnej európskej pridanej hodnoty, ako je spresnené v dôvodovej správe.

Riadiaci výbor programu zaistí súdržnosť a komplementárnosť s činnosťami na úrovni členských štátov. Na úrovni Únie sa prostredníctvom vzájomnej koordinácie služieb zaistí zosúladenie činností programu s činnosťami v iných politických oblastiach (ako sú napríklad európsky semester, správy/odporúčania pre jednotlivé krajiny), s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) a pilierom II programu Digitálna agenda, pokiaľ ide o interoperabilitu a normy, s cieľom dosiahnuť maximálnu súdržnosť a synergiu. Úzka spolupráca a koordinácia s členskými štátmi a ďalšími politickými oblasťami bude trvale napomáhať tomu, aby sa v rámci programu posudzovali skutočné potreby, proporcionálnosť činností a dodržiavanie zásady subsidiarity.

Ako sa zdôrazňuje v dôvodovej správe, program ISA2 prinesie predovšetkým finančné a hospodárske zhodnotenie zásahu Únie a prispeje k posilneniu a vykonávaniu politík a právnych predpisov Únie, pričom sa dosiahnu značné synergie prostredníctvom cezhraničnej alebo medziodvetvovej koordinácie.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o priebežnom hodnotení predchádzajúceho programu ISA sa zdôrazňujú prevažne kladné závery hodnotenia. Všetky odporúčania sú zohľadnené v novom programe ISA2.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Ako sa uvádza v dôvodovej správe, je zaistená súdržnosť a komplementárnosť s NPE a predpokladá sa, že povedie k dosiahnutiu synergií.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

üNávrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– üNávrh/iniciatíva je v platnosti od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2020.

– ¨Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

¨Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[66]

üPriame hospodárenie na úrovni Komisie

– üprostredníctvom útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

– ¨prostredníctvom výkonných agentúr

¨Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili

– ¨medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)

– ¨Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond

– ¨subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách

– ¨verejnoprávne subjekty

– ¨súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky

– ¨súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky

– ¨osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Program ISA2 sa začne vykonávať 1. januára 2016.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Pravidelné monitorovanie vykonávania programu sa plánuje v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a správnymi postupmi Komisie. Do monitorovania sa zahrnie predkladanie výročných správ riadiacemu výboru týkajúcich sa pokroku pri vykonávaní podporovaných činností.

Program bude podliehať priebežnému hodnoteniu a záverečnému hodnoteniu, ktorých výsledky sa oznámia Európskemu parlamentu do 31. decembra 2018 a Rade do 31. decembra 2021. V tejto súvislosti môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať Komisiu, aby predstavila výsledky hodnotenia a odpovedala na otázky jeho členov.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Uskutočnilo sa hodnotenie ex ante, ktoré tvorí sprievodný dokument návrhu rozhodnutia. Riadne sa zohľadnili osobitné odporúčania, ktoré vyplynuli z uvedeného hodnotenia a z priebežného hodnotenia programu ISA. Prostredníctvom návrhu sa dôsledne reaguje na určité riziká, na ktoré sa upozornilo v odporúčaniach.

V rámci programu ISA2 sa vytvorí a bude podporovať Európska kartografia interoperability (EIC) ako nástroj na mapovanie a analýzu situácie v oblasti interoperability v Európe a na vymedzenie riešení, ktoré sú k dispozícii, ako aj tých, ktoré stále chýbajú. Na tomto základe bude uvedený nástroj naďalej podporovať existujúce riešenia, vytvárať nové riešenia a fungovať ako faktor uľahčujúci preberanie riešení interoperability vytvorených v rámci ďalších iniciatív Únie, ktoré by sa mohli uviesť do prevádzky v rámci kanálov Únie poskytujúcich digitálne služby. Tým sa predíde duplicite úsilia, posilní sa spolupráca medzi členskými štátmi a útvarmi Komisie a aktívne sa podporí opätovné používanie existujúcich riešení.

2.2.2.     Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

Na rozpočtové prostriedky v rámci programu sa budú uplatňovať existujúce metódy kontroly používané Komisiou.

2.2.3.     Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

K dispozícii je veľký počet finančných a správnych kontrolných mechanizmov. Program sa bude vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania v súlade s pravidlami a postupmi uvedenými v nariadení o rozpočtových pravidlách.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

2.3.1.     Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

V rámci celého procesu sa uplatňujú pravidlá a postupy verejného obstarávania, ktoré zahŕňajú:

–        vypracovanie pracovného programu podliehajúceho vyjadreniu riadiaceho výboru, s míľnikmi na uvoľnenie financií na zaistenie možností kontroly výsledkov a nákladov;

–        primerané návrhy špecifikácií ponúk na zaistenie možností kontroly dosiahnutia požadovaných výsledkov a vzniknutých nákladov;

–        kvalitatívnu a finančnú analýzu ponúk;

–        zapojenie ďalších útvarov Komisie v rámci celého postupu;

–        kontrolu výsledkov a preskúmanie faktúr pred úhradou na niekoľkých úrovniach; a

–        interný audit.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo […][Názov ………………………………………...……….] || DRP/NRP ([67]) || krajín EZVO[68] || kandidátskych krajín[69] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1A || 26.01.04.01 Výdavky na podporu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo […][Názov ………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1A || 26.03.01.01 Riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov[70] (ISA2) || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

1A || 26.03.01.51 Ukončenie akcií financovaných prostredníctvom riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca || Číslo || 1A – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

GR: DIGIT || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || 24,448 || 25,115 || 25,783 || 26,452 || 27,130 || || || 128,928

Platby || (2) || 6,500 || 23,800 || 24,500 || 26,000 || 48,128 || || || 128,928

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[71] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 0,400 || 0,400 || 0,400 || 0,400 || 0,400 || || || 2,000

Rozpočtové prostriedky pre GR DIGIT SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 24,848 || 25,515 || 26,183 || 26,852 || 27,530 || || || 130,928

Platby || =2+2a +3 || 6,900 || 24,200 || 24,900 || 26,400 || 48,528 || || || 130,928

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 24,848 || 25,515 || 26,183 || 26,852 || 27,530 || || || 130,928

Platby || (5) || 6,900 || 24,200 || 24,900 || 26,400 || 48,528 || || || 130,928

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1A viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 24,848 || 25,515 || 26,183 || 26,852 || 27,530 || || || 130,928

Platby || =5+ 6 || 6,900 || 24,200 || 24,900 || 26,400 || 48,528 || || || 130,928

Okruh viacročného finančného rámca || 5 || Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU

GR: DIGIT ||

Ÿ Ľudské zdroje || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || || || 12,080

ŸOstatné administratívne výdavky || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || || || 0,600

GR DIGIT SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || || 12,680

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || 12,680

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 27,384 || 28,051 || 28,719 || 29,388 || 30,066 || || || 143,608

Platby || 9,436 || 26,736 || 27,436 || 28,936 || 51,064 || || || 143,608

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU

VÝSTUPY

Druh[72] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ podľa bodu 1.4.1 a 1.4.4 || || || || || || || || || || || || || || || ||

Kľúčové faktory umožňujúce interoperabilitu || || || || 6,000 || || 6,000 || || 6,000 || || 7,000 || || 7,000 || || || || || || 32,000

Podpora účinného vykonávania právnych predpisov EÚ || || || || 10,000 || || 12,000 || || 12,000 || || 14,000 || || 14,000 || || || || || || 62,000

Pomocné nástroje pre európsku verejnú správu || || || || 3,000 || || 3,500 || || 4,000 || || 4,500 || || 4,500 || || || || || || 19,500

Sprievodné opatrenia || || || || 2,550 || || 2,550 || || 2,550 || || 2,550 || || 2,550 || || || || || || 12,750

Činnosti monitorovania || || || || 0,535 || || 0,535 || || 0,535 || || 0,535 || || 0,535 || || || || || || 2,675

NÁKLADY SPOLU || || 22,094 || || 24,594 || || 25,094 || || 28,594 || || 28,594 || || || || || || 128,925

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || || || 12,080

Ostatné administratívne výdavky || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || || || 0,600

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || || 12,680

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca[73] || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || || 12,680

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– ü  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

|| || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || Spolu

|| Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || ||

|| XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) — AD || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || || || 10

|| XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) — AST || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || || || 4

|| XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) — AST/SC || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || || || 2

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[74] ||

|| XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) — SNE || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || || || 3

|| XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) — CA || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || || || 1

|| XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách) || || || || || || || ||

|| XX 01 04 yy[75] || — ústredie || || || || || || || ||

|| — delegácie || || || || || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || ||

|| SPOLU || 20 || 20 || 20 || 20 || 20 || || || 20

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Pracovné miesta AD sa týkajú skutočného riadenia programu: vypracovanie pracovného programu, riadenie rozpočtu, riadenie výziev na predkladanie ponúk súvisiacich s vykonávaním programu, riadenie zmlúv súvisiacich s vykonávaním programu, kontrola projektov, kontakty s útvarmi Komisie a odborníkmi členských štátov, organizácia stretnutí odborníkov, semináre a konferencie. Zahrnutý je aj vedúci oddelenia. Pracovné miesta AST a AST/SC zabezpečujú podporu v nasledujúcich oblastiach: – funkcia sekretariátu, organizácia služobných ciesť (2 osoby); – riadenie rozpočtu, výzvy na predkladanie ponúk, zmluvy a úhrady faktúr (2 osoby); – šírenie informácií a komunikácia (2 osoby); – logistika: organizácia stretnutí a seminárov, pozvánky pre expertov, odmeny pre expertov, správa dokumentov (1 osoba).

Externí zamestnanci || Pracovné miesta END podporujú skutočné riadenie programu, dopĺňajú pracovné miesta AD predovšetkým v oblastiach súvisiacich s koordináciou s členskými štátmi, kontrolou projektov a organizáciou stretnutí expertov, seminárov a konferencií. Zmluvní zamestnanci budú poskytovať osobitnú podporu pri a) šírení a využívaní programu; b) skutočnom riadení osobitných činností predovšetkým v oblastiach zahŕňajúcich ďalšie útvary Komisie.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ü  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

Návrh je zlučiteľný so súčasným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[76].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– ü  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[77]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok................. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/policy/public-sector-innovation/index_en.htm.

[2]               Ročný prieskum rastu na rok 2013, COM(2012) 750 final, 28.11.2012.

[3]               Preskúmanie vykonávania európskej stratégie interoperability za rok 2012, správa o politických, sociálno-ekonomických a právnych faktoroch.

[4]               Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010. .

[5]               Digitálna agenda pre Európu, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov KOM(2010) 245 v konečnom znení, 28.8.2010. .

[6]               Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov KOM(2010) 744 v konečnom znení, 16.12.2010. .

[7]               E‑Komisia 2012 – 2015: Poskytovanie digitálnych služieb zameraných na používateľa, oznámenie podpredsedu Šefčoviča Komisii, SEC(2012) 492 final, 1.8.2012.

[8]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.

[9]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104).

[10]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

[11]             Posilnenie európskej inovácie vo verejnom sektore: Smerom k novej architektúre. Správa expertnej skupiny pre inovácie vo verejnom sektore. EUR 13825 EN, rok 2013.

[12]             Rozhodnutie Rady 95/468/ES zo 6. novembra 1995 o príspevku Spoločenstva pre telematickú výmenu údajov medzi správami v Spoločenstve (IDA), Ú. v. ES L 269, 11.11.1995, s. 23 – 25.

[13]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES z 12. júla 1999 o skupine zásad, vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA), Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 1.

[14]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/1999 z 12. júla 1999, ktorým sa prijíma skupina činností a opatrení s cieľom zabezpečenia spolupráce medzi transeurópskymi sieťami pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA) a prístupu k týmto sieťam, Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 9.

[15]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC), Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004, s. 25.

[16]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.

[17]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe“, COM(2012) 529.

[18]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

[19]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.

[20]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire), Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1.

[21]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1482/2007/ES z 11. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na vnútornom trhu (Fiscalis 2013) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2235/2002/ES, Ú. v. EÚ L 330, 15.12.2007, s. 1 – 7.

[22]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 624/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovuje akčný program pre colné správy v Spoločenstve (Colníctvo 2013), Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 25 – 31.

[23]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

[24]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.

[25]             Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, COM(2012) 238 final, 4.6.2012.

[26]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES, Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

[27]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev, Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164 – 173.

[28]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie. KOM(2009) 404 v konečnom znení, 10.8.2009.

[29]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní . Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 1 – 11.

[30]             Priebežné hodnotenie programu ISA, Kurt Salmon, 31. októbra 2012.

[31]             SG, COMP, MARE, JRC, PO, DGT, EMPL, REGIO, HOME, JUST, ENTR a CNECT.

[32]             Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

[33]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[34]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[35]               KOM(2010) 245.

[36]               KOM(2010) 2020.

[37]               KOM(2010) 744.

[38]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

[39]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.

[40]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire), Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1.

[41]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS), Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60 – 81.

[42]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II), Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4 – 23.

[43]             Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1 – 10.

[44]             https://e-justice.europa.eu

[45]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45 – 65.

[46]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 27.12.2006, s. 320.

[47]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, Ú. v. EÚ L 175, 27.12.2006, s. 1.

[48]             KOM(2012) 238. Ú. v. EÚ C , , s. .

[49]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES, Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12.

[50]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

[51]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.

[52]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65 – 242.

[53]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1 – 64.

[54]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní . Ú. v. EÚ L 133, 6.5.2014, s. 1.

[55]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 48, 20.12.2013, s. 129).

[56]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES, Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14.

[57]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES z 12. júla 1999 o skupine zásad, vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA), Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 1.

[58]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/1999 z 12. júla 1999, ktorým sa prijíma skupina činností a opatrení s cieľom zabezpečenia spolupráce medzi transeurópskymi sieťami pre elektronickú výmenu údajov medzi správami (IDA) a prístupu k týmto sieťam, Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 9.

[59]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov, Ú. v. EÚ L 144, 30.4.2004, s. 62 a Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004, s. 25 (korigendum).

[60]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), Ú. v. ES L 260, 3.10.2009, s. 20.

[61]             Dokument A7-0083/2012.

[62]             Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení, Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1 – 11.

[63]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie,                Ú. v. EÚ L 55, 28.12.2011, s. 13.

[64]               ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[65]               Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[66]               Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[67]               DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[68]               EZVO: Európske združenie voľného obchodu. .

[69]               Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[70]               Táto nová rozpočtová položka nahradí súčasnú rozpočtovú položku 26 03 01 01: Riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA). Ukončenie akcií ISA bude pokryté v rámci položky 26 03 01 02:. Ukončenie….

[71]               Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[72]               Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[73]               Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[74]               ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii. .

[75]               Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[76]               Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody (na obdobie rokov 2007 – 2013).

[77]               Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.