9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/44

—

so zreteľom na tretiu časť hlavu III a hlavu VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh,

—

so zreteľom na smernicu 2009/128/ES z 21. októbra 2009 o trvalo udržateľnom používaní pesticídov,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (1),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1182/2007 z 26. septembra 2007, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre sektor ovocia a zeleniny (2), a na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (3),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (4),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 1996 o iniciatíve Spoločenstva pre okrasné záhradníctvo (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2008 o cenách potravín v Európe (COM(2008)0821),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (COM(2008)0397),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. mája 2009 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov (COM(2009)0234),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2008/359/ES z 28. apríla 2008, ktorým sa zriaďuje skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, a na správu uvedenej skupiny na vysokej úrovni zo 17. marca 2009 o konkurencieschopnosti európskeho agropotravinárskeho priemyslu, ako aj na odporúčania tejto skupiny a plán hlavných iniciatív (8),

—

so zreteľom na štúdiu z novembra roku 2012 s názvom Podpora pre roľnícke družstvá, v ktorej sa uvádzajú závery projektu podpory pre roľnícke družstva, ktorý spustila Komisia (9),

—

so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2013 – Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti s názvom Krátke potravinové reťazce a miestne potravinové systémy v EÚ. Súčasný stav ich sociálno-ekonomických charakteristík (10),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0048/2014),

A.

keďže sektor ovocia a zeleniny dostáva približne 3 % platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pričom však produkuje 18 % celkovej hodnoty poľnohospodárskej výroby v EÚ, zaberá 3 % využiteľnej poľnohospodárskej plochy EÚ a má hodnotu viac ako 50 miliárd EUR;

B.

keďže záhradníctvo zahŕňa ovocie, zeleninu, zemiaky, šaláty, bylinky a okrasné rastliny a keďže súčasťou odvetvia záhradníctva sú pestovateľské škôlky, trvalé pestovateľské škôlky, záhradnícke služby, záhradnícke služby na cintorínoch, maloobchodný predaj záhradníckych potrieb, záhradné centrá a krajinné záhradníctvo;

C.

keďže dodávateľský reťazec sektora ovocia a zeleniny má odhadovaný obrat vyše 120 miliárd EUR, zamestnáva približne 550 000 osôb a má mimoriadny význam pre ekonomiku v tých oblastiach EÚ, ktoré sa zvyčajne vyznačujú vysokou nezamestnanosťou;

D.

keďže EÚ je druhý najväčší svetový výrobca a aj druhý najväčší dovozca ovocia a zeleniny; keďže dopyt v tomto odvetví sa zvyšuje a v súčasnosti presahuje ponuku; keďže objem obchodu s ovocím a zeleninou sa z 90 miliárd USD v roku 2000 zvýšil na takmer 218 miliárd USD v roku 2010 a tvorí takmer 21 % svetového obchodu s potravinami a výrobkami živočíšneho pôvodu; keďže EÚ významným spôsobom otvorila svoje trhy dovozu z tretích krajín, s ktorými uzatvorila dvojstranné a viacstranné dohody;

E.

keďže odvetvie záhradníctva – prvovýroba a spracovateľský priemysel – má na európskej úrovni v oblasti hospodárstva multiplikačný efekt, pričom stimuluje dopyt aj tvorbu pridanej hodnoty v iných hospodárskych odvetviach ako obchod, výstavba a finančné služby;

F.

keďže odvetvie bioovocia a biozeleniny je najrýchlejšie rastúcim bioodvetvím na ktoromkoľvek trhu EÚ s hodnotou 19,7 miliardy EUR v roku 2011, pričom v rozmedzí rokov 2010 a 2011 predstavovala jeho miera rastu 9 % a po celé desaťročie zaznamenávalo ročný rast o 5 – 10 %; keďže z hľadiska vysadenej plochy sa výsadba bioovocia medzi rokmi 2010 a 2011 zvýšila o 18,2 % a výsadba biozeleniny o 3,5 %;

G.

keďže spotreba ovocia a zeleniny na obyvateľa v roku 2011 v EÚ 27 klesla o 3 % v porovnaní s priemernou spotrebou v predchádzajúcich piatich rokoch, a to napriek významným zdravotným prínosom konzumácie ovocia a zeleniny;

H.

keďže EÚ je najväčším svetovým výrobcom kvetín, cibuliek a izbových rastlín (44 % svetovej produkcie) s najvyššou hustotou na hektár; keďže odvetvie okrasných rastlín má odhadovaný obrat 20 miliárd EUR vo výrobe, 28 miliárd EUR vo veľkoobchodnom predaji a 38 miliárd EUR v maloobchodnom predaji a zamestnáva približne 650 000 osôb;

I.

keďže režim ovocia a zeleniny je súčasťou SPP a okrem iných cieľov sa snaží obnoviť rovnováhu v potravinárskom reťazci, propagovať ovocie a zeleninu, výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť a podporiť inovácie; keďže zvýšením príťažlivosti tohto systému by sa mal zvýšiť počet členov organizácií výrobcov aj v regiónoch, ktoré počas niekoľkých rokov nemali k dispozícii prevádzkové prostriedky a/alebo ktorých výrobné metódy sú zastarané, vzhľadom na to, že viac ako polovica všetkých pestovateľov EÚ zatiaľ nepatrí do žiadnej organizácie výrobcov, a to napriek cieľu Komisie dosiahnuť do roku 2013 priemernú mieru účasti v organizáciách výrobcov na úrovni 60 %; keďže nízka miera účasti v organizáciách v niektorých členských štátoch je čiastočne zapríčinená pozastavením organizácií výrobcov, čo vytvára neistotu pre výrobcov; keďže organizácie výrobcov zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní rokovacej právomoci organizácií výrobcov ovocia a zeleniny, je zásadne dôležité zabrániť neistote medzi výrobcami ozrejmením európskych právnych predpisov venovaných uznávaniu organizácií výrobcov;

J.

keďže podľa Eurostatu celkové vstupné náklady poľnohospodárov v EÚ sa v rokoch 2000 – 2010 zvýšili o takmer 40 %, pričom výkupné ceny poľnohospodárskych produktov sa zvýšili o menej než 25 %; keďže zvýšenie vstupných nákladov bolo v prípade syntetických hnojív a látok na zlepšenie vlastností pôdy na úrovni takmer 80 %, v prípade semien a sadeníc takmer 30 % a v prípade látok na ochranu rastlín takmer 15 %;

K.

keďže pokles úrodnosti pôdy spôsobený eróziou, nižším vstupom organickej hmoty vedúcim k zhoršeniu pôdnej štruktúry a množstva humusu a nižšej schopnosti zadržiavať živiny a vodu, ako aj obmedzením ekologických procesov prináša poľnohospodárom aj verejným rozpočtom významné náklady;

L.

keďže znalostný reťazec v oblasti záhradníctva na pretransformovanie výskumu do praxe je pod tlakom a výdavky súkromného sektora na výskum sú vo všeobecnosti nízke, pričom na výskum a vývoj sa vynaložilo len 0,24 % celkových výdavkov potravinového priemyslu v EÚ-15 v roku 2004, čo je posledné obdobie, za ktoré sú k dispozícii údaje;

M.

keďže veľkému množstvu odrôd ovocia a zeleniny hrozí vyhynutie, lebo nie sú dostatočne ziskové, a keďže poľnohospodári, ktorí tieto odrody naďalej pestujú, majú z environmentálneho, sociálneho a kultúrneho hľadiska hodnotnú úlohu pri zachovávaní významných zložiek európskej poľnohospodárskej základne;

N.

keďže čoraz väčšie ťažkosti v súvislosti s prevenciou škodcov potravín, ich kontrolou a ničením a obmedzená dostupnosť výrobkov na ochranu rastlín pre zeleninové plodiny by mohli mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku rozmanitosť a kvalitu zeleniny v Európe;

O.

keďže podniky pôsobiace v odvetví záhradníctva sa často zapájajú aj do výroby, predaja a služieb;

P.

keďže cisgenézu možno vymedziť ako techniku genetického inžinierstva, ktorá do rastliny zavádza gén z rastlín rovnakého druhu alebo rodu;

1.

zdôrazňuje význam podporovania odvetvia záhradníctva EÚ a umožnenia jeho lepšej konkurencie na svetových trhoch, a to prostredníctvom inovácií, výskumu a vývoja, energetickej účinnosti a bezpečnosti, prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenia a opatrení na zlepšenie uvádzania na trh, ako aj význam pokračovania v úsilí o odstránenie nerovnováhy medzi prevádzkovateľmi a dodávateľmi;

2.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť výrobcom prístup na trhy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu vývozcov ovocia, zeleniny, kvetov a okrasných rastlín v záujme prekonania čoraz vyššieho počtu necolných prekážok, napríklad niektorých fytosanitárnych noriem tretích krajín, ktoré vývoz z EÚ sťažujú, či dokonca znemožňujú;

3.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla rovnaké podmienky prístupu na trh, pokiaľ ide o normy uvádzania na trh, označovanie pôvodu atď., pre všetkých účastníkov trhu EÚ, a aby uskutočňovala kontroly na zaistenie dodržiavania týchto podmienok, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže;

4.

povzbudzuje podporovanie spotreby ovocia a zeleniny v členských štátoch prostredníctvom vzdelávacích aktivít, ako sú európsky program podpory konzumácie ovocia v školách a napríklad aj programy odvetvia v Spojenom kráľovstve Vypestuj si svoj zemiak alebo Uvar si vlastný zemiak;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne trhy sú často nedostatočne zásobované miestnymi záhradníckymi produktmi a že by sa preto malo v týchto regiónoch propagovať poľnohospodárske podnikanie, a to najmä prostredníctvom stimulov pre mladých podnikateľov, ktoré by ponúkli pracovné príležitosti v poľnohospodárskom sektore a záruku dodávok čerstvých miestnych produktov;

6.

zdôrazňuje prínosy okrasného záhradkárstva pre ľudské zdravie a pohodu, pokiaľ ide o rozširovanie zelených plôch, čím sa zlepšuje mestské prostredie z hľadiska zmeny klímy a vidiecke hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu aktívnejšej podpory tohto odvetvia z hľadiska podpory investícií a kariérneho rozvoja;

7.

víta opatrenia v rámci režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktoré majú zvýšiť trhovú orientáciu pestovateľov v EÚ, povzbudiť inovácie, podporiť sektor ovocia a zeleniny, zvýšiť konkurencieschopnosť pestovateľov a zlepšiť uvádzanie na trh, kvalitu výrobkov a environmentálne aspekty výroby, a to prostredníctvom poskytovania podpory organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov a uznávania medziodvetvových organizácií a tiež prostredníctvom podpory tvorby klastrov vytvárajúcich nové príjmové toky, ktoré sa majú smerovať na nové investície; súčasne pripomína, že je nutné prijať kroky na zaistenie toho, aby osoby, ktoré výrobky uvádzajú na trh samy a priamo, neboli diskriminované, ale aby mali možnosť realizovať inovatívne projekty a zlepšovať ich konkurencieschopnosť;

8.

pripomína, že miestna a regionálna výroba a uvádzanie výrobkov na trh pomáhajú vytvárať a chrániť hospodársku činnosť a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach;

9.

pripomína, že krátke hodnotové reťazce pomáhajú znižovať emisie, ktoré poškodzujú klímu;

10.

konštatuje, že mestské poľnohospodárstvo ponúka odvetviu záhradníctva nové možnosti;

11.

víta správu o verejných konzultáciách Komisie s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, najmä jej oddiel 3.8, v ktorom sa uznáva potreba zjednodušiť súčasné pravidlá, ktorými sa riadia organizácie výrobcov, a podporuje jej návrh na posilnenie organizácií výrobcov a konštatuje, že najviac odpovedí podporuje zachovanie základnej filozofie súčasných mechanizmov podpory;

12.

zdôrazňuje, že obmedzovanie byrokracie je osobitne dôležité pre malé a stredné podniky, hoci takéto opatrenia nesmú oslabovať právnu istotu, na ktorú sa tieto podniky takisto spoliehajú;

13.

víta skutočnosť, že dohoda o reforme SPP zachováva európsky systém podpory v oblasti ovocia a zeleniny založený na organizáciách výrobcov, hoci uznáva, že existujúce nástroje neboli vždy účinné, ako to uznala Komisia vo svojom dokumente k verejnej konzultácii s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, a preto podporuje prácu skupiny z Newcastle zameranú na zlepšenie režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktorý by mal zohľadňovať osobitnú povahu právneho režimu družstiev v členských štátoch, aby neobmedzoval vytváranie nových organizácií výrobcov, a zároveň rešpektovať skutočnosť, že pestovatelia si môžu zvoliť možnosť zostať mimo systému organizácií výrobcov; podporuje tiež vytvorenie nástroja Únie pre riadenie vážnych kríz postihujúcich niekoľko členských štátov a zdôrazňuje, že by mal byť otvorený všetkým výrobcom, bez ohľadu na to, či sú členmi organizácií výrobcov;

14.

v záujme posilnenia činností prínosných pre výrobcov, ktoré uskutočňujú organizácie výrobcov, vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní režimu pre ovocie a zeleninu vypracovala praktické pravidlá pre formu a pracovné metódy organizácií výrobcov a aby systém prispôsobila trhovým štruktúram, ktoré existujú v členských štátoch s cieľom dosiahnuť, aby organizácie výrobcov mohli plniť svoju zamýšľanú úlohu a pestovatelia tak boli motivovaní k tomu, aby do organizácií výrobcov vstúpili, a to pod podmienkou, že sa tým neohrozí dosiahnutie základných cieľov tohto režimu a že pestovatelia budú mať pri rozhodovaní o týchto otázkach naďalej slobodnú voľbu;

15.

so znepokojením konštatuje, že pravidlá systému organizácií výrobcov sú otvorené širokému výkladu zo strany audítorov Komisie, čo vedie k vysokému stupňu neistoty a môže členské štáty vystaviť riziku odňatia rozpočtových prostriedkov a súdnej kontroly; zdôrazňuje tiež, že audítorské postupy a finančné korekcie je nutné uskutočňovať včasnejšie a v dohodnutom období auditu;

16.

poznamenáva, že v celej EÚ stále existujú nespravodlivé obchodné postupy, ktoré podrývajú záhradnícke podniky a ich organizácie výrobcov a znižujú odvahu pestovateľov investovať do budúcnosti; domnieva sa, že vďaka kódexom správania dohodnutým všetkými subjektmi v dodávateľskom reťazci, podporeným legislatívnym rámcom a kontrolovaným vnútroštátnym posudzovateľom v každom členskom štáte, ktorého úlohou je monitorovať obchodné praktiky, sa do značnej miery zlepší fungovanie potravinového reťazca a vnútorného trhu;

17.

domnieva sa, že súkromné normy v oblasti rezíduí pesticídov zavedené mnohými veľkými maloobchodnými reťazcami sú v rozpore s hospodárskou súťažou a poškodzujú záujmy pestovateľov ovocia a zeleniny; vyzýva Komisiu, aby s takýmito praktikami skoncovala, keďže zvyškové úrovne pesticídov uvedené v právnych predpisoch EÚ poskytujú dostatočnú ochranu zdravia spotrebiteľov aj výrobcov;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali integrovanú ochranu proti škodcom, podporovali inovácie a podnikanie prostredníctvom intenzívnejšieho výskumu a vývoja nechemických alternatív, ako sú prirodzení predátori a paraziti jednotlivých druhov škodcov, a aby využívali rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 na financovanie aplikovaného výskumu podporujúceho rozvoj integrovaných stratégií boja proti škodcom, chorobám a burine a nato, aby výrobcom poskytli potrebné nástroje a informácie na riešenie požiadaviek smernice 2009/128/ES, v ktorej sa v článku 14 uvádza, že členské štáty „prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, pričom, vždy keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy“ a „ustanovia alebo podporia vytvorenie podmienok potrebných na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom“;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali a zdôrazňovali zintenzívnenie ekologických procesov, ktoré zaručujú dlhodobé zdravie pôdy, jej úrodnosť a formovanie a riešia tiež problematiku populácií škodcov a regulujú ich; domnieva sa, že to môže viesť k dlhodobému zlepšeniu produktivity poľnohospodárov a k nižším nákladom pre verejné rozpočty;

20.

zdôrazňuje, že záhradníctvo závisí od širokej škály prípravkov na ochranu rastlín a naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s reguláciou týchto prípravkov uplatňovala prístup založený na riziku, ktorý opodstatňujú nezávislé vedecké dôkazy na základe partnerského preskúmania; zdôrazňuje, že osobitne zraniteľné sú menej významné použitia, a to vďaka zriedkavosti príslušných aktívnych látok; vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu zberu údajov vo všetkých členských štátoch, najmä údajov o zvyškových látkach, ktoré sú zásadne dôležitou požiadavkou pre povoľovanie špeciálnych jedlých plodín; vyzýva GR AGRI, GR SANCO, GR pre životné prostredie a GR pre hospodársku súťaž, aby strategicky spolupracovali a z viacerých hľadísk zohľadnili vplyv zmien nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila fungovanie systémov vzájomného uznávania povolení prípravkov na ochranu rastlín uvedených v článku 40 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a to s cieľom zjednodušiť ich uplatňovanie a odstrániť akúkoľvek zbytočnú byrokraciu, a aby zvážila dlhodobý cieľ celosvetovej harmonizácie regulácie prípravkov na ochranu rastlín a zmenšovania necolných prekážok brániacich vývoznému obchodu;

22.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 51 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a bez ďalšieho odkladu predložila Parlamentu a Rade správu o vytvorení európskeho fondu pre menej významné použitia a špeciálne plodiny; zdôrazňuje, že takýto fond by sa mal využívať na financovanie prebiehajúceho európskeho pracovného programu na koordináciu a spoluprácu medzi agropotravinárskymi subjektmi, príslušnými orgánmi a zainteresovanými subjektmi vrátane výskumných subjektov v oblasti uskutočňovania a prípadne financovania výskumných a inovačných činností zameraných na ochranu špeciálnych plodín a menej významných použití;

23.

pripomína, že dovážané výrobky nemusia plniť rovnaké fytosanitárne požiadavky ako európske výrobky; zdôrazňuje, že táto pretrvávajúca nerovnosť oslabuje konkurencieschopnosť európskych výrobcov a poškodzuje záujmy európskych spotrebiteľov;

24.

pripomína, že v nariadení o prípravkoch na ochranu rastlín (nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 (11)) a aj v novom nariadení o biocídnych výrobkoch (nariadenie (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 (12)) sa od Komisie vyžaduje, aby do decembra 2013 bližšie stanovila vedecké kritériá na určenie vlastností, ktoré narúšajú endokrinný systém; zdôrazňuje, aké je dôležité, aby bol tento postup transparentný, a teda aby príslušné subjekty na trhu rozumeli vedeckému základu rozhodnutí a boli si vedomé toho, ktoré subjekty sa na príprave nových kritérií podieľali; naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne zvážila vplyv jednotlivých prístupov pri predkladaní návrhov týkajúcich sa látok narúšajúcich endokrinný systém;

25.

zdôrazňuje, že odvetvie záhradníctva sa výrazne opiera o používanie vysokokvalitných, presne určených hnojív; víta súčasnú revíziu nariadenia EÚ o hnojivách, so znepokojením však berie na vedomie zámer Komisie zaradiť doň doteraz nepredpisované materiály na zlepšenie vlastností pôdy; zdôrazňuje, že tieto materiály si nevyžadujú presnosť pri výrobe a používaní, a vyzýva Komisiu, aby ich do rozsahu pôsobnosti smernice o hnojivách nezaraďovala;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie záhradníctva je v popredí vývoja a používania inovatívnych systémov presného poľnohospodárstva a domnieva sa, že tieto systémy výrazne znížia používanie pesticídov a hnojív, zvýšia trhovo použiteľné výnosy, znížia tvorbu odpadu a zlepšia kontinuitu dodávok a hospodársku výkonnosť; zdôrazňuje, že metódy pestovania rastlín, napríklad rotácia plodín a pestovanie medziplodín a výskum a vývoj, by mali smerovať k minimalizácii environmentálnych škôd;

27.

berie na vedomie návrh nariadenia Komisie o rastlinnom rozmnožovacom materiáli (COM(2013)0262) a so znepokojením konštatuje, že tento návrh by mal neprimeraný vplyv na odvetvie záhradníctva, najmä na oblasť okrasných rastlín a ovocia; zdôrazňuje, že každá legislatíva by mala byť úmerná a mala by sa v nej uznať zásada subsidiarity; zdôrazňuje tiež, že zmeny právnych predpisov nesmú ohroziť tradičné odrody a plodiny a z hľadiska dlhodobej potravinovej bezpečnosti a odolnosti potravinárskych systémov by mali prispieť ku genetickej rozmanitosti populácií plodín, a to aj v rámci jednotlivých populácií;

28.

berie na vedomie vplyv nepôvodných invazívnych záhradníckych druhov na širšie životné prostredie, odporúča však, aby sa v návrhu nariadenia Komisie o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov (COM(2013)0620) uplatňoval prístup vychádzajúci z jednotlivých regiónov alebo krajín, ktorý uznáva, že niektoré oblasti Európy sú zraniteľnejšie než iné a že rôzne oblasti Európy majú rôznu klímu podporujúcu rôzne spektrum rastlín;

29.

naliehavo žiada Komisiu, aby ako všeobecnú zásadu chránila možnosť šľachtiteľov rastlín slobodne používať existujúce rastlinné materiály na vývoj nových rastlinných materiálov a ich uvádzanie na trh, a to bez ohľadu na akékoľvek patentové nároky zahŕňajúce rastlinné materiály;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj miestnych trhov s ovocím a zeleninou a krátkych dodávateľských reťazcov, a tým zaistili čerstvosť výrobkov;

31.

vyzýva Komisiu, aby rozlišovala medzi cisgénnymi a transgénnymi rastlinami a vytvorila rôzne procesy schvaľovania pre cisgénne rastliny, očakáva stanovisko agentúry EFSA, ktoré si vyžiadalo GR SANCO a v ktorom sa majú posúdiť zistenia pracovnej skupiny pre nové biotechnické techniky šľachtenia;

32.

zdôrazňuje zvýšenú sezónnu potrebu pracovnej sily v odvetví záhradníctva a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavedenie účinných programov, ktorými sa výrobcom v odvetví záhradníctva zaistí prístup k pracovnej sile, ktorú potrebujú v kľúčových obdobiach roka, pri súčasnom plnohodnotnom rešpektovaní požiadaviek smernice o sezónnych pracovníkoch vrátane zásady spravodlivej odmeny;

33.

víta obnovený dôraz na odbornú prípravu pracovnej sily a na učňovské vzdelávanie, ale so znepokojením poznamenáva, že počet ľudí, ktorí ukončia učňovské vzdelanie v oblasti záhradníctva, je v niektorých členských štátoch stále na nízkej úrovni, čo obmedzuje ponuku pracovných miest pre mladých ľudí so záujmom o toto odvetvie; berie na vedomie, že nie všetci mladí ľudia, ktorí do tohto učňovského vzdelávania nastupujú, majú naň predpoklady; zdôrazňuje, že úsilie o motivovanie mladých ľudí k tomu, aby zvážili prácu v odvetví záhradníctva, a o ich odbornú prípravu by sa malo podporovať osvetovými a informačnými kampaňami na zlepšenie obrazu tohto odvetvia;

34.

naliehavo vyzýva agropotravinársky sektor a výskumnú obec, aby systematicky spolupracovali na prilákaní a odbornej príprave ďalšej generácie výskumníkov a zvýšili zručnosti existujúcej pracovnej sily;

35.

zdôrazňuje prínosy posilnenia a rozšírenia partnerstiev medzi vládou, odvetvím a výskumnými organizáciami a potrebu zaistiť, aby systémy na podporu týchto partnerstiev mali štruktúru, ktorá maximalizuje celkový účinok a jednotnosť investícií;

36.

zdôrazňuje zásadnú dôležitosť efektívneho využívania kvalifikovaných vedeckých zdrojov v záujme urýchlenia uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie prostredníctvom prenosu inovačných technológií poľnohospodárskej výroby do odvetvia záhradníctva a kombinovania výskumu, inovácie, odbornej prípravy a expanzie v poľnohospodárskom odvetví s hospodárskymi politikami, ktoré spĺňajú požiadavky rozvoja záhradníckej produkcie a zároveň zvyšujú jej efektívnosť;

37.

zastáva názor, že odvetviu pestovania kvetín a okrasných rastlín sa musí umožniť lepšie využívať programy Únie v oblasti výskumu, technologického vývoja a inovácií, a vyzýva Komisiu, aby do výziev programu Horizont 2020 zaradila tzv. chránené pestovanie, a to s cieľom podnecovať inováciu napríklad v oblasti ochrany udržateľných plodín, udržateľného využívania vody a živín, energetickej účinnosti, pokročilých systémov pestovania a výroby a udržateľnej dopravy;

38.

domnieva sa, že v súčasnej situácií obmedzených rozpočtov členských štátov na financovanie výskumu v poľnohospodárstve a záhradníctve by sa malo podporovať financovanie z prostriedkov tretích strán, okrem iného vrátane maloobchodných predajcov, ktoré by malo byť v súlade s celkovým výskumným záujmom tohto odvetvia;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali prístup k dlhodobému financovaniu investícií do moderných technológií záhradníckej výroby s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť záhradníckych výrobkov a služieb;

40.

zdôrazňuje obrovský význam kvalitného obchodného plánu na zabezpečenie kapitálového financovania; odporúča, aby pestovatelia viac využívali obchodné pomocné a poradenské služby, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s odvetvím, a zabezpečila tak pestovateľom jednoduchú dostupnosť týchto služieb;

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci transparentného procesu zahŕňajúceho osoby pracujúce v tomto odvetví aktualizovala položky uvedené v šiestej kapitole (živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a pod.; rezané kvety a ozdobné listy) kombinovanej nomenklatúry z roku 2012;

42.

je znepokojený vyhliadkami na presun záhradníckej výroby za hranice EÚ;

43.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tretina až polovica jedlých produktov sa pre svoj vzhľad nevyužije, a vyzýva Komisiu, aby najmä na miestnych a regionálnych trhoch urýchlene vytvorila možnosti pre marketing širšej škály kvalitatívnych špecifikácií produktov a zároveň zaručila transparentnosť a riadne fungovanie trhu; upozorňuje na súdne procesy v Rakúsku a Švajčiarsku, ktoré sa týkali predaja vzhľadovo nepríťažlivého ovocia a zeleniny; vyzýva supermarkety, aby zohľadňovali výskum trhu, z ktorého vyplýva, že mnoho spotrebiteľov nutne neznepokojuje kozmetický vzhľad ovocia a zeleniny a radi nakupujú výrobky nižšej triedy, najmä ak sú lacnejšie;

44.

so znepokojením berie na vedomie celkové straty a nevyužívanie ovocia a zeleniny určených pre prvotný trh a výrazné hospodárske straty pre podniky; uznáva, že zníženie objemu systémového potravinového odpadu je kľúčom na zvýšenie dodávok potravín zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov sveta; víta však úsilie subjektov potravinárskeho dodávateľského reťazca o presmerovanie tejto produkcie na druhotný trh namiesto jej likvidácie;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dosiahli čo najväčšiu podporu využívania záhradníckeho odpadu v legislatívnom a politickom prostredí; poukazuje na to, že existuje niekoľko materiálov, napríklad použitý kompost z húb, ktoré by bolo možné použiť na výrobu pestovateľských médií s pridanou hodnotou, ak by neboli označené ako odpad;

46.

pripomína, že akvaponické systémy môžu umožniť udržateľnú miestnu výrobu potravín a že kombinácia chovu sladkovodných rýb a pestovania zeleniny v uzatvorenom systéme môže pomôcť znížiť spotrebu zdrojov v porovnaní s tradičnými systémami;

47.

zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť sledovanie cien a množstva vyrobených výrobkov a že je potrebné vypracúvať na úrovni EÚ užívateľské štatistiky pre oblasť záhradníctva, ktoré by výrobcom pomohli lepšie rozumieť trendom na trhu a pripravovať budúce zbery plodín; vyzýva Komisiu, aby do svojich predpovedí zahrnula okrasné rastliny;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.