9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/2

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012,

—

so zreteľom na články 15, 126, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 26. októbra 2012 o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca (1),

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj o nástrojoch s rozdelením rizika určených členským štátom, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou, svoju pozíciu z 19. apríla 2012 (2) a najmä stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011 (3),

—

so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2012, v ktorých sa predpokladá najmä zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 27. a 28. júna 2013, v ktorých sa žiada vytvorenie nového investičného plánu na podporu MSP a zvýšenie financovania hospodárstva,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013, v ktorých je stanovený cieľ mobilizovať politiky EÚ na podporu konkurencieschopnosti, pracovných miest a rastu,

—

so zreteľom na oznámenia Komisie o inovatívnych finančných nástrojoch: „Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov“ (COM(2011)0662) a „Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020“ (COM(2011)0660),

—

so zreteľom na zvýšenie kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä pokiaľ ide o otázku vzťahov medzi EIB a EBOR,

—

so zreteľom na rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti EBOR na oblasť Stredozemia,

—

so zreteľom na nové memorandum o porozumení medzi EIB a EBOR podpísané 29. novembra 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ (4) o externom mandáte EIB na roky 2007 – 2013,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0137/2014),

A.

keďže EIB bola zriadená Rímskou zmluvou a keďže podľa článku 309 ZFEÚ je jej úlohou prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju vnútorného trhu s cieľom pomôcť realizovať priority Únie, a to výberom hospodársky zlučiteľných projektov, do ktorých bude EÚ investovať, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné prostriedky;

B.

keďže za týchto mimoriadne ťažkých sociálnych a hospodárskych podmienok, ktoré sa vyznačujú obmedzeniami verejných rozpočtov, je potrebné mobilizovať všetky zdroje a politiky EÚ vrátane zdrojov a politík EIB, aby sa udržala hospodárska obnova a určili sa nové zdroje rastu;

C.

keďže EIB koná aj ako orgán, ktorý financuje, a je zodpovedný za iné zdroje investícií nahrádzaním alebo nápravou trhových medzier;

D.

keďže EIB pomáha EÚ udržať a posilniť jej náskok v oblasti konkurencieschopnosti v svetovom meradle;

E.

keďže EIB bude naďalej základom a katalyzátorom rozvoja politík EÚ, ktorý zabezpečuje stále zastúpenie verejného sektora a poskytuje investičné kapacity, pričom zaručuje čo najlepšiu integráciu a vykonávanie hlavných iniciatív EÚ 2020;

F.

keďže EIB sa bude ako ústredný nástroj stability zameriavať na plnenie svojej proticyklickej úlohy a konať pritom ako spoľahlivý partner v prípade vhodných projektov v celej EÚ aj mimo nej;

G.

keďže EIB podporuje kľúčové faktory, ktoré stimulujú dosahovanie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020, ako je infraštruktúra podporujúca rast, špičkové inovácie a konkurencieschopnosť;

H.

keďže je mimoriadne potrebné zaručiť, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za najlepších podmienok financovania a následne pozitívny dosah na priebeh projektov a zúčastnené strany;

I.

keďže v júni 2012 Európska rada uviedla Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý zahŕňa celú škálu opatrení zameraných na stimulovanie inteligentného, udržateľného, inkluzívneho rastu, pri ktorom sa efektívne využívajú zdroje a tvoria sa pracovné miesta;

J.

keďže používanie inovatívnych finančných nástrojov sa považuje za jeden zo spôsobov, ako rozšíriť rozsah existujúcich nástrojov, ako sú granty, a zlepšiť celkovú účinnosť rozpočtu EÚ;

K.

keďže je mimoriadne dôležité obnoviť bežné poskytovanie úverov hospodárstvu a uľahčiť financovanie investícií;

L.

keďže medzinárodné finančné nástroje poskytujú nový priestor na príležitosti spolupráce medzi všetkými inštitucionálnymi aktérmi a prinášajú skutočné úspory z rozsahu;

M.

keďže operácie EIB mimo EÚ sa vykonávajú na podporu politík pre vonkajšiu činnosť Únie a podľa článkov 208 a 209 ZFEÚ by mali byť v súlade s cieľmi EÚ a podporovať ich;

N.

keďže činnosti EIB sú dopĺňané osobitnými nástrojmi, ktoré poskytuje Európsky investičný fond (EIF) zameraný na zabezpečovanie rizikového financovania v prospech MSP a začínajúcich podnikov, ako aj mikrofinancovania;

O.

keďže zvýšením kapitálu sa posilnila súvaha EIB, čo umožňuje ambiciózne ciele v oblasti operačného poskytovania úverov;

P.

keďže sa vyvinulo osobitné úsilie s cieľom vykonávať viac spoločných intervencií (spojením záruk EIF a úverov EIB pre MSP);

1.

víta výročnú správu EIB za rok 2012 a splnenie dohodnutého operačného plánu poskytnúť financie na približne 400 projektov vo viac ako 60 krajinách v hodnote 52 miliárd EUR;

2.

víta skutočnosť, že Rada guvernérov EIB schválila zvýšenie kapitálu o 10 miliárd EUR, čo sprístupní ďalších 60 miliárd EUR (čo zodpovedá 49 % rozšíreniu cieľov v oblasti poskytovania pôžičiek) na dlhodobé poskytovanie úverov na projekty v EÚ v období 2013 – 2015;

3.

žiada EIB, aby si udržala očakávané ciele súvisiace s jej doplnkovými činnosťami a aby na uvedené obdobie uvoľnila 180 miliárd EUR na dodatočné investície v celej EÚ;

4.

pripomína, že projekty v EÚ majú mimoriadne zaujímavé vyhliadky v prípade niektorých prioritných tematických oblastí v rámci stratégie Európa 2020: balíky opatrení v oblastiach inovácií a zručností vrátane infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, investícií do MSP, súdržnosti a účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti (vrátane prechodu na nízkouhlikové hospodárstvo); poznamenáva, že tieto kľúčové oblasti boli určené v operačnom pláne skupiny EIB na roky 2013 – 2015, a víta, že na úverovú kapacitu bolo pridelených ďalších 60 miliárd EUR na financovanie ich plnenia;

5.

je však pevne presvedčený o tom, že v rámci týchto všeobecných priorít by sa mala venovať väčšia pozornosť investíciám do dlhodobého rastu, vytváraniu dlhodobých pracovných miest a zabezpečovaniu trvalého a viditeľného dosahu na reálnu ekonomiku, a preto žiada komplexné hodnotenie, ktoré poskytne spoľahlivé údaje o dlhodobej zamestnanosti dosiahnutej prostredníctvom úverov EIB, ako aj o ich následnom vplyve na hospodárstvo po finančnej kríze, a to vo všetkých oblastiach;

6.

víta zavedenie nástroja pre rast a zamestnanosť, ktorý EIB umožní dôkladnejšie monitorovať vplyv projektov, ktoré financuje, v oblasti zamestnanosti a rastu;

7.

vyzýva EIB, aby naďalej podporovala dlhodobé priority EÚ v oblastiach hospodárskej a sociálnej súdržnosti, rastu a zamestnanosti, environmentálnej udržateľnosti, opatrení zameraných na klímu a účinnosť zdrojov prostredníctvom ďalšieho rozvoja nových finančných aj nefinančných nástrojov, ktorých cieľom je riešiť krátkodobé nedostatky na trhu, ako aj dlhodobejšie štrukturálne nedostatky v hospodárstve EÚ;

8.

nabáda EIB, aby dohodla a podpísala memorandá o porozumení s regionálnymi rozvojovými bankami, ktoré aktívne pôsobia v regiónoch, s cieľom podporiť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zaistiť dostatočné úvery pre reálnu ekonomiku;

9.

považuje Pakt pre rast a zamestnanosť za dôležitú ale nedostatočnú reakciu na výzvy, ktorým čelí EÚ, a konštatuje, že zvýšenie kapitálu EIB a intenzívnejšie využívanie spoločných nástrojov Komisie a EIB s rozdelením rizika v spojení so synergiami medzi osobitnými činnosťami EIB a EIF predstavujú kľúčové prvky jeho úspechu;

10.

žiada EIB, aby svoje financovanie prednostne zamerala na projekty, ktoré výrazne prispejú k hospodárskemu rastu;

11.

pripomína, že Komisia spolu s EIB predložila správu o možnostiach a cielených prioritách, ktoré by sa mali v súvislosti so zavedením Paktu pre rast a zamestnanosť identifikovať, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, digitálne hospodárstvo, výskum a inováciu a MSP; žiada, aby sa na základe tejto správy uskutočnila v Európskom parlamente politická diskusia za účasti predsedov Európskej rady a Komisie a prezidenta Európskej investičnej banky;

12.

vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že objem financií v krajinách (Grécko, Írsko, Portugalsko, Cyprus) zapojených do programu bol v roku 2012 naďalej nízky, pričom predstavoval zhruba +/- 5 % celkových investícií EIB; konštatuje, že investičné ciele EIB na rok 2013 v krajinách zapojených do programu predstavujú až 5 miliárd EUR z celkovej cieľovej sumy EÚ 62 miliárd EUR;

13.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že EIB pri poskytovaní úverov naďalej nie je ochotná podstupovať riziko, čím obmedzuje rozsah potenciálnych dlžníkov spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru, a teda následne bráni pridanej hodnote úverov;

14.

žiada, aby EIB zvýšila svoju internú kapacitu podstupovania rizika tým, že zaručí, aby jej systémy riadenia rizík boli primerane prispôsobené súčasným okolnostiam;

15.

berie na vedomie, že je veľmi dôležité, aby si EIB udržala rating na úrovni AAA tak, aby si zachovala finančnú silu a kapacitu na poskytovanie finančných prostriedkov pre reálne hospodárstvo; naliehavo však žiada, aby EIB spolu s EIF zvážili intenzívnejšie vykonávanie rizikovejších činností s cieľom zachovať primerané vyhliadky, pokiaľ ide o náklady a prínosy;

16.

berie na vedomie zvýšenie cieľov týkajúcich sa rizikovejších osobitných činností EIB na 6 miliárd EUR v roku 2013, zvýšenie finančných prostriedkov na iniciatívy s rozdelením rizika a na posilnenie úverov na 2,3 miliardy EUR a nedávne začatie iniciatívy na financovanie rastu, prostredníctvom ktorej sa inovatívnym spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou uľahčuje prístup k financovaniu;

17.

vyzýva EIB, aby zvýšila svoje činnosti v rámci mandátu na rizikový kapitál a mandátu na mezzanínové investovanie do rastu (Mezzanine for Growth), ktorý EIB poskytla EIF;

18.

víta skutočnosť, že vďaka 1 miliarde EUR sa zvýšil mandát EIF, pokiaľ ide o zdroje rizikového kapitálu financované EIB s osobitným dôrazom na mezzanínové financovanie vyšších rizík ako súčasť spoločných činností EIB a EIF na riešenie finančných obmedzení nových plánov európskych stredných podnikov v oblasti inovácií a rastu;

19.

vyzýva EIB na proaktívnejšie konanie pri poskytovaní jej odborných znalostí vo všetkých kľúčových oblastiach činností s veľkým potenciálom rastu vo všetkých členských štátoch; pripomína, že technické a finančné poradenstvo je účinným prostriedkom, ako pomôcť pri realizácii projektov a urýchliť úhrady a skutočné investície; domnieva sa preto, že odborné znalosti EIB by sa mali rozšíriť a poskytovať už v prvotných fázach v prípade projektov, ktoré spolufinancujú EÚ a EIB, ako aj pri hodnotení ex ante veľkých projektov, a to aj prostredníctvom Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (nástroj JASPERS);

20.

naliehavo vyzýva EIB, aby v súčasnej situácii kriticky nízkej miery čerpania v mnohých členských štátov zvýšila úsilie o podporu kapacít členských štátov čerpať zdroje EÚ vrátane štrukturálnych fondov tým, že bude ďalej rozvíjať dodatočné spoločné nástroje s rozdelením rizika a upraví existujúce nástroje, ktoré sú už financované z rozpočtu EÚ;

21.

vyzýva členské štáty, aby v náležitých prípadoch spolupracovali s Komisiou pri využívaní časti svojich prostriedkov pridelených zo štrukturálnych fondov, aby sa rozdelilo úverové riziko EIB a poskytovali sa záruky za úvery súvisiace so znalosťami a zručnosťami, efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, strategickou infraštruktúrou a prístupom MSP k financovaniu;

22.

oceňuje, že nevyužité prostriedky zo štrukturálnych fondov sa teraz môžu použiť ako osobitný záručný fond na úvery EIB, najmä v Grécku;

23.

konštatuje, že banka podpísala v roku 2012 úvery na štrukturálne programy vo výške 2,2 miliardy EUR, čo umožňuje podporovať množstvo malých a stredných projektov v súlade s prioritami politiky súdržnosti v rôznych sektoroch;

24.

vyzýva EIB, aby vzhľadom na odlišné hospodárske a finančné podmienky v rámci EÚ rozvíjala v úzkej spolupráci s členskými štátmi investičné plány zamerané na výsledky, ktoré sú náležite prispôsobené národným, regionálnym a miestnym prioritám v oblasti rastu, pričom sa primerane zohľadnia horizontálne priority, ktoré Komisia stanovila v ročnom prieskume rastu, ako aj priority európskeho semestra pre hospodárske riadenie;

25.

nabáda banku, aby preskúmala možnosti rozšírenia jej pôsobenia tým, že sa bude proaktívne zúčastňovať na dohodách o partnerstve medzi Komisiou a členskými štátmi;

26.

berie na vedomie trend klesajúceho počtu verejno-právnych partnerstiev (VPP) počas krízy a po nej a zároveň pripomína mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti investícií, najmä v prípade dopravných sietí a vo výskume a inováciách; konštatuje, že hoci sa hodnota trhu EÚ v oblasti VPP zvýšila, objem transakcií bol výrazne nižší;

27.

domnieva sa, že štátne záruky sú cenným nástrojom pri riešení nedostatkov trhu, ktoré môžu oddialiť plnenie programov a projektov v rámci VPP; vychádzajúc z odborných znalostí EIB v tejto oblasti žiada, aby EIB posilnila svoju účasť na zárukách za úvery, ktoré sa VPP poskytujú prostredníctvom štátnych záruk;

28.

okrem toho sa domnieva, že kapacity EIB v oblasti poradenstva, vychádzajúce z odborných znalostí získaných v Európskom centre odborných znalostí PPP (EPEC), by sa mohli využívať na poskytovanie cielenej odbornej a špecializovanej pomoci na vládnej úrovni a podľa vhodnosti takisto na regionálnej úrovni s cieľom uľahčiť riadne hodnotenia týkajúce sa prínosov zapojenia štátnych záruk do programov VPP;

29.

pripomína, že EIB a Komisia v roku 2012 zaviedli s pomocou členských štátov pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty, ktorej cieľom je posilniť financovanie kľúčových infraštruktúrnych projektov prilákaním inštitucionálnych investorov;

30.

víta správu za prvý polrok pilotnej fázy iniciatívy dlhopisov na projekty, v ktorej sa uvádza schválenie deviatich projektov v šiestich krajinách; žiada nepretržité a intenzívnejšie používanie takýchto dlhopisov, ako aj pravidelnú kontrolu ich účinnosti s cieľom posilniť životaschopné investície do dlhových cenných papierov, ktoré smerujú súkromný kapitál do potrebných projektov v oblasti dopravy, energetiky a infraštruktúry a IKT, a to najmä do projektov s cezhraničným rozmerom; je však presvedčený, že EIB by mala lepšie posudzovať, do ktorých projektov chce investovať, a posudzovať bezpečnosť a rizikový profil týchto projektov; pripomína, že z rozpočtu EÚ sa poskytuje 230 miliónov EUR ako podpora činností na zvýšenie kreditnej kvality EIB na investovanie do infraštruktúry v odvetviach dopravy, energetiky a komunikácií;

31.

žiada, aby bol náležitým spôsobom a včas informovaný o vybraných projektoch;

32.

so znepokojením konštatuje, že pretrvávajú kľúčové výzvy (napr. prevod úrokov na záväzky, obmedzené skúsenosti zadávajúcich orgánov s riešeniami formou dlhopisov, váhanie inštitucionálnych investorov v súvislosti s otázkou zapojenia sa, obavy sponzorov v súvislosti s nákladmi); vyzýva banku, aby náležite posúdila možnosť spoločného investovania do prvých dohôd o dlhopisoch s cieľom uistiť investorov a sponzorov; vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad iniciatívy dlhopisov na projekty s dlhodobým cieľom EÚ v oblasti klímy, ktorým je zameriavanie sa na infraštruktúru s nízkymi emisiami uhlíka;

33.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nízkou výkonnosťou projektu Castor; žiada, aby banka poskytla podrobnosti o vhodnosti jeho náležitej starostlivosti a poskytla informácie o tom, či sa v uskutočnených geologických štúdiách uvádza možnosť seizmického rizika, jeho percentuálne vyjadrenie a spôsob riešenia;

34.

očakáva záverečnú hodnotiacu správu o pilotnej fáze iniciatívy dlhopisov na projekty, ktorá by mala byť predložená v roku 2015;

35.

víta novú politiku EIB v oblasti energetiky, ktorá zavádza nové úverové kritériá v oblasti energetiky zohľadňujúce politiku EÚ v oblasti energetiky a klímy, ako aj súčasné investičné trendy; žiada, aby sa investície EIB do energetiky každoročne zverejňovali a analyzovali, aby sa ukázalo, ktoré zdroje energie EIB podporuje; rád by však zdôraznil, že investičná politika EIB by sa mala oveľa viac zamerať na udržateľné projekty; zároveň pripomína, že treba predložiť súhrnný plán na ukončenie poskytovania úverov súvisiacich s výrobou energie z neobnoviteľných zdrojov;

36.

víta skutočnosť, že EIB zaviedla novú emisnú normu, ktorá sa má uplatňovať na všetky projekty v oblasti výroby energie z fosílnych palív, aby sa vylúčili investície do projektov s plánovanými emisiami uhlíka presahujúcimi určitú prahovú hodnotu; vyzýva Radu guvernérov EIB, aby v budúcnosti naďalej skúmala emisnú normu a zvážila prísnejšie záväzky;

37.

naliehavo vyzýva banku, aby v rámci klimatického balíka 2030 a jej dekarbonizačných priorít zvýšila investičné snahy v oblasti projektov s nízkymi emisiami uhlíka a pracovala na politikách, ktoré vedú k ambicióznejším klimatickým cieľom; žiada, aby EIB vykonala posúdenie a hodnotenie všetkých jej aktivít v oblasti zmeny klímy v roku 2014, s cieľom obnoviť politiku ochrany klímy, napr. prostredníctvom posudzovania projektov a integrovaného prístupu rozumne kombinovať politiky špecifické pre sektory, pokiaľ ide o kľúčové sektory; vyzýva EIB, aby uviedla tento prehľad v prílohe k budúcej výročnej správe;

38.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú EIB zohráva vo financovaní investícií verejného a súkromného sektora do energetickej infraštruktúry a pri podporovaní projektov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej a energetickej politiky; pripomína svoje uznesenie z roku 2007, v ktorom žiada ukončenie používania verejných financií na projekty v oblasti fosílnych palív a presun k energetickej účinnosti a energii z obnoviteľných zdrojov; zastáva názor, že EIB by mala v spolupráci s Komisiou v súlade s cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi v oblasti zmeny klímy a najlepšími medzinárodnými normami aktualizovať pred koncom roka 2015 stratégiu v oblasti zmeny klímy, pokiaľ ide o jej finančné operácie;

39.

vyzýva na posilnenie zdrojov a odborných skúseností EIB na adaptáciu na zmenu klímy;

40.

žiada, aby EIB posilnila najlepšie medzinárodné normy týkajúce sa vodnej energie, najmä hlavné zásady Svetovej komisie pre priehrady a Protokol pre posudzovanie udržateľnosti vodnej energie, podľa ktorých sa má investovať len v prípadoch, ak krajiny zaviedli právny rámec, ktorým sa zriaďujú mechanizmy energetického plánovania (vrátane neprístupných oblastí), a ktoré si vyžadujú, aby sa náležite posudzovali, zmierňovali a monitorovali negatívne vplyvy na ekosystémy a miestne spoločenstvá a aby sa týmto vplyvom zamedzovalo, a podľa ktorých sa príslušné projekty nesmú realizovať v chránených oblastiach alebo v ich blízkosti, ani v riečnych úsekoch, ktoré sú v dobrom ekologickom stave;

41.

vyzýva EIB, aby vo svojich projektoch starostlivo zohľadnila víziu a ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál;

42.

pripomína, že MSP sú považované za oporu hospodárstva EÚ a hlavnú hybnú silu európskeho rastu a zamestnanosti, pričom ich podiel na počte pracovných miest v súkromnom sektore je vyšší ako 80 %;

43.

víta osobitné zameranie (v súvislosti s rastúcou úverovou činnosťou v EÚ) na pomoc pri zlepšovaní prístupu MSP k financiám a následne víta cieľ skupiny EIB na rok 2013, ktorý spočíva v tom, že v roku 2013 sa vyčlení viac ako 19 miliárd EUR na úvery pre malé a stredné podniky;

44.

v tejto súvislosti takisto vyzýva Radu, aby urýchlene schválila spoločné iniciatívy Komisie a EIB a aby spojila zdroje rozpočtu EÚ, ktoré sú určené pre MSP, a aby prijala ráznejšie opatrenia pri vykonávaní spolupráce s ECB s cieľom znížiť finančné obmedzenia vzťahujúce sa na MSP; poukazuje na skutočnosť, že hlavným problémom v niekoľkých členských štátoch je fragmentácia finančných trhov vedúca k nedostatku financií a zvýšeniu nákladov na financovanie, predovšetkým pre MSP; požaduje, aby sa úsilie EIB zameralo na defragmentáciu s cieľom podporiť financovanie pre MSP, podnikanie, vývoz a inovácie, ktoré sú kľúčové pre oživenie hospodárstva;

45.

víta posilnenie bankových úverov poskytovaných MSP revitalizáciou trhu sekuritizácie MSP prostredníctvom novej iniciatívy ABS predloženej skupinou EIB; vyzýva EIB, aby predložila analýzu trhu s cieľom lepšie prispôsobiť ponuku banky potrebám zainteresovaným strán; víta posilnenie úverovej kapacity EIF prostredníctvom zvýšenia kapitálu a udelenia mandátu a vyzýva EIB a Komisiu, aby dokončili tento proces do začiatku budúceho roka;

46.

podporuje iniciatívy skupiny EIB zamerané na inovatívne spôsoby financovania MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou tým, že sa začnú realizovať činnosti finančných nástrojov Horizont 2020 a COSME a nástrojov s rozdelením rizika s cieľom podnietiť banky k poskytovaniu finančných zdrojov prostredníctvom úverov a záruk a zaručiť poskytovanie dlhodobého rizikového kapitálu;

47.

podporuje spoločnú iniciatívu Komisie a EIB v oblasti MSP v rámci VFR, ktorá spája finančné prostriedky EÚ z programov COSME a Horizont 2020 so zdrojmi až do výšky 8,5 miliardy EUR vyhradenými na európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF) s cieľom vytvoriť ďalšie úvery pre MSP;

48.

vyzýva členské štáty na aktívnu účasť, a to tým, že k spoločným nástrojom prispejú zo svojich prostriedkov vyčlenených z fondov ESIF, aby sa podporilo zvýšenie úverov poskytovaných MSP na ich územiach, a tak sa zvýšil celkový pákový efekt;

49.

nabáda EIB, aby rozšírila iniciatívu týkajúcu sa financovania obchodu; domnieva sa, že tento mechanizmus záruk pre MSP má kľúčový význam a mal by sa rozšíriť na úrovni EÚ tam, kde sa to považuje za najviac potrebné; vyzýva EIB, aby vypracovala vlastný program zjednodušenia obchodu; vyzýva EIB, aby v prvom rade prijala opatrenia na zaistenie poskytovania záruk, ktoré spoločnosti potrebujú na realizáciu plného vývozného potenciálu;

50.

podporuje zameranie EIB na regionálny a miestny rozmer a vyzýva členské štáty, aby naplno využívali nástroje spoločného riadenia v oblasti finančného inžinierstva, ako je program JEREMIE, a regionálne systémy financovania medzi jednotlivými fondmi poskytujúcimi kapitál a úverové financovanie miestnym MSP;

51.

víta hodnotenie ex post, ktoré uskutočnila EIB v súvislosti sprostredkovaného poskytovania úverov MSP v EÚ v období 2005 – 2011; berie na vedomie, že v rokoch 2005 až 2012 EIB podpísala v tejto oblasti úvery v hodnote 64 miliárd EUR poskytnuté približne 370 finančným inštitúciám v EÚ 27; konštatuje, že na konci roka 2012 bolo týmto finančným inštitúciám vyplatených z uvedenej sumy 53 miliárd EUR, z čoho tieto inštitúcie následne poskytli úvery MSP v hodnote 48 miliárd EUR prostredníctvom zhruba 300 000 pôžičiek;

52.

konštatuje, že podľa hodnotenia je sprostredkované poskytnutie úverov EIB pre MSP (prostredníctvom produktu L4SME) v súlade s cieľmi EÚ; vyzýva však na lepšie posúdenie doplnkovosti medzi produktom EIB a vnútroštátnymi súbormi politík, aby sa ďalej zlepšila relevantnosť operácií; žiada EIB, aby predložila návrhy na zvýšenie účinkov produktu L4SME tak, aby sa mohol aktívne využiť na odstránenie konkrétnych medzier namiesto financovania širokej škály MSP, čím by sa optimalizoval prínos EIB k rastu a zamestnanosti;

53.

konštatuje zo znepokojením, že počas skúmaného obdobia mali úvery EIB „určitý“ dosah na rast a zamestnanosť, ktorý bol ale v jednotlivých krajinách veľmi odlišný (len 1/3 MSP pripísala nárast obratu poskytnutiu finančných prostriedkov EIB); vyjadruje znepokojenie nad tým, že sú k dispozícii len obmedzené dôkazy toho, že úvery EIB pomohli udržať zamestnanosť; konštatuje, že podľa zistení bol relatívny vplyv na rast a zamestnanosť vyšší v nových členských štátoch; uznáva však, že skúmané obdobie sa prekrýva s finančnou a hospodárskou krízou a že napriek klesajúcej úrovni zamestnanosti sa podarilo dosiahnuť relatívne mierny nárast, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest;

54.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že ako sa zdá, finančné prostriedky EIB boli pri väčšine operácií zrejme použité na podporu popredných MSP, a nie na financovanie medzier; poznamenáva však, že viac ako 80 % podporených MSP tvorili spoločnosti s menej ako 50 zamestnancami, čo dokazuje, že prostriedky EIB smerujú do menšieho segmentu v odvetví MSP;

55.

žiada, aby EIB v plnej miere využívala kritériá oprávnenosti s cieľom ovplyvniť určovanie príjemcov finančných prostriedkov účinnejším spôsobom;

56.

vyzýva EIB, aby určovala a vyberala projekty s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom, najmä tým, že bude určovať začínajúce podniky, mikropodniky, družstvá, zoskupenia podnikov, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou venujúce sa projektom v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií v prioritných technologických oblastiach;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň povedomia potenciálnych investorov a príjemcov o existujúcich inovatívnych nástrojoch, ako aj úroveň ich pochopenia; vyzýva na zostavenie komunikačnej politiky na podporu zviditeľnenia rôznych činností, ktoré vykonáva EÚ na základe týchto nových finančných nástrojov prostredníctvom EIB; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť rozsiahly a systematický prístup k informáciám o projektoch, ako aj širšie zapojenie príjemcov projektov a miestnej občianskej spoločnosti, čo by mohlo byť zlepšené investíciami financovanými EIB;

58.

vyzýva EIB, aby vytvorila akčný plán na zjednodušenie prístupu k informáciám a k financovaniu MSP, s osobitým dôrazom na byrokratické postupy spojené s prístupom k financovaniu;

59.

pripomína, že sprostredkované poskytovanie úverov predstavuje vyše 20 % celkového objemu úverov, ktoré EIB ročne poskytuje;

60.

so znepokojením opakuje, že v tejto oblasti zostáva značný počet otázok nevyriešených, najmä pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť (predovšetkým v súvislosti s informáciami o konečných príjemcoch), ťažkosti pri posudzovaní hospodárskeho a sociálneho vplyvu pôžičiek (čo vedie k nesprávne zameranému prístupu) a spoľahlivosť finančných sprostredkovateľov v súvislosti s uplatňovaním náležitej starostlivosti (prostredníctvom outsourcingu povinností); naliehavo žiada, aby banka poskytla podrobné údaje týkajúce sa jej prístupu zrýchliť opatrenia na riešenie týchto otázok a žiada, aby EIB spoločne s Komisiou vypracovali prísny zoznam kritérií výberu týchto finančných sprostredkovateľov a sprístupnili ho verejnosti;

61.

naliehavo žiada EIB, aby vypracovala aktuálne a komplexné hodnotenie vplyvu finančnej krízy na konečných príjemcov financovania EIB a aby poskytla podrobné posúdenie účinkov a vplyvu finančnej krízy na súčasný status finančných sprostredkovateľov, ktorých banka využíva, a to v rámci EÚ aj mimo nej;

62.

žiada, aby EIB zabezpečila, aby bol jej cieľ vytvoriť zamestnanosť približne pre pol milióna ľudí prostredníctvom pôžičiek na projekty infraštruktúry, účinnosti zdrojov a znalostnej ekonomiky za rok 2013 splnený;

63.

poznamenáva, že v dôsledku náročného ekonomického prostredia a užších úverových trhov obmedzené financovanie spoločností a súkromného sektora stále brzdí zamestnanosť mladých a obmedzuje priestor na zlepšenie odbornej prípravy;

64.

je presvedčený, že program zamestnanosti mládeže EIB (s objemom pôžičiek 6 miliárd EUR), do ktorého patria zložky Pracovné miesta pre mladých a Investovanie do zručností, má mimoriadny význam pri riešení týchto otázok; víta priebežnú správu o plnení, ktorá ukazuje významný pokrok v tomto sektore, napríklad poskytnutie pôžičiek vo výške 4,9 miliardy EUR prostredníctvom podprogramu Investovanie do zručností, ktoré dopĺňa 2,7 miliardy EUR poskytnutých v rámci piliera Pracovné miesta pre mladých; oceňuje skoré dosiahnutie jeho cieľov;

65.

podporuje cieľ banky, ktorým je ďalšia maximalizácia jej pôžičiek určených MSP s cieľom vytvoriť jasné spojenie medzi pôžičkami EIB a vytváraním nových pracovných miest pre mladých;

66.

vyzýva banku, aby rozšírila rozsah opatrení a využila ďalšie nástroje s cieľom poskytovať funkčné stimuly na vytváranie zamestnanosti mladých, najmä v členských štátoch s povestne vysokými mierami nezamestnanosti mladých;

67.

žiada EIB, aby v súlade s preskúmaním mandátu EIB na operácie mimo Európskej únie podporovala ciele zahraničnej politiky Európskej únie, ktoré sformulovali Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

68.

víta záruku EÚ na budúce finančné obdobie týkajúcu sa vonkajších úverov, ktorá sa EIB poskytuje v rámci rozpočtu EÚ, vo výške podobnej ako v súčasnom finančnom období s maximálnym stropom 30 miliárd EUR (ktorá sa rozdelí na 27 miliárd EUR na všeobecný mandát plus fakultatívne 3 miliardy EUR, ktorých použitie bude podliehať hodnoteniu v polovici obdobia), pričom sa použijú spätné toky prostriedkov z operácií spred roka 2007, počas ktorých sa nevyužili prostriedky z nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

69.

žiada Európsky dvor audítorov, aby pred hodnotením vonkajšieho mandátu EIB v polovici obdobia vypracoval osobitnú správu o vykonávaní vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ a aby porovnal ich pridanú hodnotu vzhľadom na vlastné zdroje, ktoré EIB použila; žiada Európsky dvor audítorov aj o to, aby v rámci svojej analýzy rozlišoval medzi zárukami poskytnutými v rámci rozpočtu EÚ, investičným nástrojom, za ktorý ručí Európsky rozvojový fond (ERF), rôznymi formami spájania, ktoré sa používajú v trustovom fonde EÚ a Afriky pre infraštruktúru, karibskom investičnom fonde a investičnom nástroji pre Tichomorie, a použitím spätných tokov prostriedkov na tieto investície;

70.

víta ustanovenia o zvýšenej flexibilnosti v súvislosti s vonkajšími úvermi podľa nového mandátu EIB; vyzýva EIB, aby maximalizovala svoju podporu politikám a cieľom EÚ;

71.

žiada EIB, aby ešte flexibilnejšie využívala Záručný fond a aby sa sústredila na úvery na vlastné riziko, a to tým, že ich dosah rozšíri na projekty, ktoré sú schopné získať financovanie z bánk; trvá na tom, aby EIB zabezpečila konečným príjemcom projektov vysokú úroveň viditeľnosti európskej finančnej podpory, ktorú poskytuje;

72.

poznamenáva, že predvstupové krajiny a východné a južné susedstvá sú na prvých miestach medzi prioritnými oblasťami EIB; zdôrazňuje najmä potrebu naďalej podporovať demokratický a hospodársky prechod po Arabskej jari s osobitným zameraním na komponenty občianskej spoločnosti, vytváranie pracovných miest a oživenie hospodárstva v južných krajinách a krajinách Východného partnerstva; s uspokojením berie na vedomie zameranie na MSP a prístup k financovaniu;

73.

v súvislosti s vonkajšími politikami EÚ podporuje progresívny vývoj nových finančných produktov s Komisiou a členskými štátmi, ako sú produkty, v ktorých sa spájajú granty a pôžičky EÚ a nástroje s rozdelením rizika s cieľom dosiahnuť na nové kategórie spoločností; požaduje, aby sa na používanie týchto nástrojov vymedzili najlepšie postupy a jasne stanovené kritériá oprávnenosti, spolu so štruktúrovanými podmienkami predkladania správ, monitorovania a kontroly; vyzýva na dokončenie politiky prideľovania;

74.

očakáva preto, že správa o vykonávaní platformy pre spoluprácu s medzinárodnými finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spájania bude v tejto súvislosti obsahovať podrobné a konzistentné informácie a zaistí EIB primeranú úlohu; vyzýva Komisiu, aby predložila plnohodnotnú správu o vplyve a výsledkoch uplatňovania finančných nástrojov v súvislosti s platformou pre spoluprácu v oblasti spájania;

75.

víta podporu projektov zameraných na rast a zamestnanosť vo viacerých energetických sektoroch zo strany EIB; pripomína, že treba zachovať konzistentnosť s novým vývojom v rámci energetickej politiky a politiky v oblasti klímy EÚ; podporuje EIB, aby v súvislosti so svojou obnovenou energetickou politikou aj naďalej podporovala projekty zamerané na energetickú účinnosť a udržateľné obnoviteľné zdroje energie v rámci EÚ i mimo nej, čím pripravuje cestu k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

76.

pripomína, že štruktúrovaná spolupráca medzi orgánmi EÚ (Komisia a EIB) a inými finančnými inštitúciami je jediným efektívnym prostriedkom na zabránenie prekrývaniu činností;

77.

víta aktualizované memorandum o porozumení dohodnuté medzi EIB a EBOR, v ktorom sa odráža vôľa intenzifikovať úroveň koordinácie a spolupráce medzi týmito dvomi hlavnými medzinárodnými inštitúciami zo strany EÚ; nabáda EIB, aby takisto dohodla a podpísala memorandá o porozumení s regionálnymi rozvojovými bankami, ktoré aktívne pôsobia v regiónoch, s cieľom podporiť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zaistiť dostatočné úvery pre reálnu ekonomiku;

78.

vyzýva obe inštitúcie, aby sa zapojili do čo najlepšej funkčnej koordinácie v zmysle komplementárnosti a rozdelenia práce s cieľom systematicky skúmať najlepšie možnosti a synergie a nájsť optimálne pôsobenie v podpore a plnení politických cieľov EÚ a pritom rešpektovať ich komparatívne výhody a osobitosti;

79.

povzbudzuje EIB a EBOR, aby v čo najskoršej fáze (v hodnotení ex ante alebo identifikačnej fáze činnosti) posilnili svoje odborné znalosti, strategické a programové prístupy v rôznych oblastiach intervencie, a najmä svoju spoluprácu v oblasti nástrojov riadenia rizík (finančných, operačných alebo týkajúcich sa krajiny) s cieľom posilniť dohľad nad rizikom;

80.

víta nový spoločný akčný plán odsúhlasený v novembri 2012 medzi EIB, EBOR a skupinou Svetovej banky, ktorého cieľom je podpora oživenia hospodárstva a rastu v strednej a juhovýchodnej Európe, pričom poznamenáva, že v akčnom pláne sa viac ako 30 miliárd EUR plánuje vynaložiť na spoločné záväzky na roky 2013 – 2014; vyzýva EIB, aby zaviazala najmenej 20 miliárd EUR, ako sa dohodlo;

81.

pripomína svoj návrh, aby sa Európska únia stala členom EIB;

82.

vyzýva EIB a ostatných asociovaných partnerov a zúčastnené strany, aby ďalej zdokonaľovali správne mechanizmy, okrem iného prostredníctvom vyvinutia dôkladných a správnych systémov monitorovania, predkladania správ a kontroly;

83.

víta posilnenie záväzkov k transparentnosti zo strany EIB tým, že sa pripojila k Iniciatíve za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI);

84.

žiada, aby banka zaistila úplnú nezávislosť a schopnosť fungovania jej mechanizmu na podávanie sťažností;

85.

vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad s ustanoveniami Aarhuského dohovoru zavedením verejného registra dokumentov s cieľom zaručiť právo na prístup k dokumentom zakotvené v zmluvách o EÚ; žiada banku, aby dodržala svoj záväzok a sprístupnila tento register verejnosti od roku 2014;

86.

žiada, aby bola budúca výročná správa doplnená o súbor prierezových ukazovateľov výkonu týkajúcich sa vplyvu finančných operácií na hlavné oblasti intervencií EIB, prípadne očakávaného multiplikačného efektu a presunu finančných výhod do financovaných projektov;

87.

opakuje a zdôrazňuje zodpovednosť banky pri posilňovaní úrovne transparentnosti pri výbere finančných sprostredkovateľov a partnerov spolufinancovaných projektov, pokiaľ ide o konečných príjemcov;

88.

zdôrazňuje, že EIB by mala znížiť byrokraciu, aby sa zefektívnilo a zrýchlilo prideľovanie financovania;

89.

vyzýva EIB, aby ďalej zlepšovala transparentnosť pri poskytovaní úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov tým, že podá výročné správy o poskytovaní úverov malým a stredným podnikom a predloží súhrnné údaje o výške súm vyplatených malým a stredným podnikom, počte zacielených malých a stredných podnikov, priemernej výške úverov a podporovaných odvetviach vrátane hodnotenia prístupnosti úverov pre malé a stredné podniky a ich účinnosti;

90.

vyzýva EIB, aby sa vyhýbala spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi s negatívnymi záznamami, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu a environmentálne a sociálne dôsledky. nabáda EIB k vytváraniu partnerstiev s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú väzby s miestnym hospodárstvom v každej krajine pôsobenia; v tejto súvislosti vyzýva EIB k zabezpečeniu väčšej transparentnosti, najmä v poskytovaní sprostredkovaných úverov, ako aj na uplatňovanie posilnenej hĺbkovej analýzy pri predchádzaní využívania daňových rajov, transferového oceňovania, daňových podvodov, daňových únikov a agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo plánovaniu; vyzýva k vypracovaniu prísneho verejne dostupného zoznamu kritérií výberu finančných sprostredkovateľov; vyzýva EIB, aby posilnila spoluprácu s vnútroštátnymi verejnými úverovými inštitúciami s cieľom maximálne zvýšiť kladný vplyv jej programov financovania na MSP;

91.

vyzýva EIB, aby sa bezodkladne zapojila do postupu inkluzívnej revízie jej politiky týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií a aby pritom náležite zohľadnila nedávny vývoj v tejto oblasti na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva preto EIB, aby zabezpečila, aby všetky spoločnosti a finančné inštitúcie zapojené do jej projektov zverejnili skutočné vlastníctvo každej právnej štruktúry, ktorá je priamo alebo nepriamo spojená s príslušnou spoločnosťou, vrátane trustových fondov, nadácií a bankových účtov;

92.

takisto žiada verejný zoznam výnimiek pre finančných sprostredkovateľov, ktorý by sa mal vypracovať v spolupráci s Komisiou, a to na základe ich minulosti, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, prepojenia so zahraničnými jurisdikciami a sociálny a environmentálny vplyv;

93.

považuje za rozhodujúce, aby si EIB zachovala rating AAA, pretože tento rating jej v roku 2012 umožnil požičať si na medzinárodných kapitálových trhoch 71 miliárd EUR s výhodnou sadzbou; podporuje však EIB, aby zároveň posilnila svoju právomoc uprednostňovať projekty s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom;

94.

pripomína a zdôrazňuje, tak ako v predchádzajúcich rokoch, potrebu prudenciálneho bankového dohľadu nad EIB a žiada, aby sa možné riešenie tejto otázky vymedzilo v právnej štúdii;

95.

navrhuje, aby tento regulačný dohľad:

96.

víta nový interný vývoj v rámci EIB týkajúci sa celkového dodržiavania najlepších postupov v oblasti bankovníctva; žiada, aby bankoví partneri EIB takisto dodržiavali pri vykonávaní operácií v EÚ aj mimo nej osvedčené bankové postupy, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie o poskytovaní finančných služieb, a aby rešpektovali stabilitu finančných trhov; žiada, aby EIB do svojho výročného pracovného plánu zahrnula audit jednej oblasti činnosti s cieľom uistiť sa, že najlepšie postupy v oblasti bankovníctva sú súčasťou vnútorných písomných postupov banky;

97.

vyzýva EIB, aby ešte viac zvýšila transparentnosť a dostupnosť svojich aktivít, hodnotení a výsledkov zabezpečením lepšieho prístupu k informáciám, a to interne zavádzaním možnosti účasti pre jej zamestnancov na dôležitých interných schôdzach EIB, ako aj externe, napríklad na jej webovej stránke;

98.

víta skutočnosť, že EIB prijala opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prostredníctvom novej funkcie skupinového vedúceho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi posilnila zdroje týkajúce sa jej funkcie dodržiavania predpisov; žiada, aby bol Parlament pravidelne informovaný o výsledkoch predložených v správe skupinového vedúceho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi;

99.

vyzýva EIB, aby sa riadila výkazníctvom podľa jednotlivých krajín s cieľom bojovať proti financovaniu nezákonných činností; domnieva sa, že všetci záujemcovia, či už ide o spoločnosti alebo finančných sprostredkovateľov, ktorí patria do rôznych jurisdikcií, musia na to, aby boli oprávnení na finančné prostriedky EIB, vo svojich výročných audítorských správach zverejniť informácie na úrovni krajiny o svojom predaji, aktívach, zamestnancoch, ziskoch a platbách daní v každej krajine, v ktorej pôsobia; domnieva sa takisto, že príjemcovia musia zverejniť zmluvy s hostiteľskými vládami, a najmä zverejniť svoj fiškálny režim v každej krajine, v ktorej pôsobia;

100.

požaduje prispôsobenie kontrolného prostredia, aby sa zvládol budúci nárast objemu žiadostí o financovanie ako výsledok nárastu kapitálu EIB a iných finančných partnerstiev, najmä pokiaľ ide o funkcie riadenia rizík;

101.

požaduje, aby EIB podávala správy o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Európskeho parlamentu v každej výročnej správe, predovšetkým pokiaľ ide o vplyv jej úverových činností v rôznych regiónoch, v ktorých pôsobí, na rast a vytváranie pracovných miest v daných oblastiach a v EÚ a na hospodársku integráciu medzi EÚ a kandidátskymi a susediacimi krajinami.

102.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.