10.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 208/137

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2012 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2012 (1),

—

so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 14. – 15. marca 2013,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s článkom 121 ods. 2,

—

so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu 2013 (COM(2012)0750),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Príspevok k ročnému prieskumu rastu 2013 (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2013 vydané ako sprievodný dokument k návrhu odporúčania pre jednotlivé krajiny v roku 2013 s názvom Európsky semester 2013: odporúčanie pre jednotlivé krajiny – vyvedenie Európy z krízy (COM(2013)0350),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie k odporúčaniu Rady z 29. mája 2013 o vykonávaní hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov, ktorých menou je euro (COM(2013)0379), a so zreteľom návrhy Komisie z 29. mája 2013 k odporúčaniam Rady pre jednotlivé členské štáty Európskej únie,

—

so zreteľom na štúdiu z roku 2012 o údajoch pre hodnotenie procesu európskeho semestra z hľadiska rodovej rovnosti (11),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0322/2013),

A.

keďže hospodárska, sociálna, finančná a dlhová kríza doteraz nepoľavila a cieľ dosiahnutia vyváženejšej, pevnejšej, stabilnejšej a integrovanejšej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sa stále realizuje;

B.

keďže kríza štátneho dlhu v eurozóne má vážny dosah na europeňažný trh a tiež na mimoriadne politické opatrenia Eurosystému;

C.

keďže odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny obsahujú niektoré užitočné a detailné postrehy, ako celok ich však treba definovať a zlepšiť pre niektoré členské štáty, najmä z hľadiska vyváženosti politických odporúčaní pre rôzne oblasti politiky; keďže je tu priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o metodiku hodnotenia národných programov reforiem a plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

D.

keďže MSP zostávajú jadrom hospodárstva eurozóny, pričom predstavujú približne 98 % všetkých firiem v eurozóne, zamestnávajú približne tri štvrtiny zamestnancov eurozóny a generujú približne 60 % pridanej hodnoty;

E.

keďže pri vykonávaní európskeho semestra je dôležité zaručiť úlohu sociálnych partnerov a rešpektovať rôzne národné postupy a inštitúcie, pokiaľ ide o tvorbu miezd;

F.

keďže v mnohých oblastiach je potrebné prijať čo najrýchlejšie opatrenia, okrem iného čo sa týka poskytovania úverov pre reálnu ekonomiku a malé a stredné podniky, čo zahŕňa vyvinutie alternatívnych zdrojov financovania, zvýšenia konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia, boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, obnovenia udržateľnosti verejných financií a snahy o nájdenie účinných európskych riešení problému nezamestnanosti, čím by sa vytvoril riadne integrovaný trh práce a výrazne sa posilnil aj sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie;

G.

keďže predpokladom demokratickej legitimity správy ekonomických záležitostí vykonávanej v rámci európskeho semestra je skutočná a ozajstná úcta k parlamentným výsadám, a to na európskej i vnútroštátnej úrovni, a k výsadám Komisie, ktoré sú vymedzené v zmluvách a právnych predpisoch EÚ, ktorá bude pôsobiť proti silnejúcemu trendu rozhodovať na úrovni EÚ a eurozóny o ekonomických záležitostiach na medzivládnych rokovaniach bez účasti parlamentu;

H.

keďže zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti je rozhodujúce pre vykonanie sociálneho posúdenia vplyvu krízy v jeho realite, vďaka čomu by bolo možné prijať primerané opatrenia;

I.

keďže nové ustanovenia zavedené v rámci balíka dvoch právnych aktov („2-pack“) už nadobudli účinnosť, majú teraz odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny väčší význam, pretože programy národných reforiem a programy stability musia byť v súlade s nimi;

J.

keďže kým v prípade členských štátov využívajúcich program finančnej pomoci sa vyžaduje prísne dodržiavanie týchto odporúčaní, v prípade ostatných členských štátov je miera, akou sa riadia predchádzajúcimi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, nízka;

K.

keďže v balíku dvoch právnych aktov sa stanovujú pravidlá v rámci metódy Spoločenstva voči členským štátom eurozóny, ktoré majú vážne problémy so svojou finančnou stabilitou alebo im hrozí, že by mohli mať takéto problémy;

L.

keďže treba zaistiť jednotný trh a súdržnosť EÚ;

M.

keďže nové technológie ponúkajú zamestnávateľom i zamestnancom nové príležitosti, ako si zorganizovať prácu spôsobom, vďaka ktorému možno dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, a tým zabezpečiť, aby trh práce lepšie integroval ženy;

N.

keďže 17. septembra 2013 sa Hospodársky a menový výbor Parlamentu stretol so zástupcami národných parlamentov, aby diskutoval o vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou s cieľom lepšie zohľadniť ich účinnosť a potenciálne dôsledky v EÚ;

1.

víta odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny v rámci eurozóny, ktoré prijala Rada; poukazuje na to, že je tu priestor na zlepšenie; víta skutočnosť, že tieto odporúčania sú podrobnejšie ako ich predchádzajúce verzie a poskytujú väčší prehľad o svedomitosti členských štátov pri vykonávaní povinností, s ktorými v minulosti súhlasili; víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že „aby boli politiky úspešné, je potrebné nielen to, aby boli dobre navrhnuté, ale aby mali aj politickú a spoločenskú podporu“, a že okrem fiškálnej konsolidácie potrebuje Európa a členské štáty štrukturálne reformy na dosiahnutie reálneho, udržateľného a sociálne vyváženého rastu, udržateľnej zamestnanosti a posilnenej konkurencieschopnosti a je potrebné prijať konkrétne a naliehavé opatrenia na riešenie problému neprijateľne vysokej miery nezamestnanosti a najmä nezamestnanosti mladých ľudí; žiada Komisiu, aby v tomto smere sledovala súlad správ všetkých členských štátov s cieľmi stratégie Európa 2020, najmä čo sa týka znižovania chudoby a zamestnanosti, a aby starostlivo preskúmala vzájomné prepojenia a závislosti medzi politikami;

2.

víta úspechy dosiahnuté v niektorých členských štátoch, ktoré umožnili uzatvoriť ich postupy pri deficite;

3.

víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že krajiny s deficitom musia zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, zatiaľ čo krajiny s prebytkom musia zvýšiť dopyt primeraným a udržateľným spôsobom tam, kde je to možné, aby prispeli k stabilite a rastu eurozóny;

4.

domnieva sa, že hospodárstvo EÚ musí ako celok posilniť svoju konkurencieschopnosť v globálnom hospodárstve, a to najmä zvýšením hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami a službami, aby sa zvýšila produktivita a znížili ceny a aby boli náklady na prácu vždy v súlade s produktivitou; zdôrazňuje, že EÚ nemôže konkurovať len nákladmi, ale že musí investovať viac do výskumu a vývoja, vzdelávania a vedomostí a do účinnosti zdrojov;

5.

víta skutočnosť, že cieľom Komisie a Rady je neuplatňovať v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny univerzálny prístup a zabezpečiť, aby odporúčania citlivo zohľadňovali špecifiká a potreby príslušných členských štátov a pritom sa naďalej zameriavali na politiky posilňujúce rast a fiškálnu stabilitu; vyzýva členské štáty, aby posúdili sociálny dosah plánov hospodárskych a štrukturálnych reforiem a aby tiež zaistili skutočný proces hodnotenia ich vykonávania v záujme účinnejšej koordinácie jednotlivých politík a ich spresnenia;

6.

zdôrazňuje, že v prostredí s nízkym rastom sú štáty a finančné inštitúcie aj naďalej zraniteľné;

7.

poukazuje na to, že len v 15 % z približne 400 odporúčaní pre jednotlivé krajiny Komisia identifikovala značnú mieru pokroku v porovnaní s predošlými rokmi;

8.

víta skutočnosť, že odporúčania Komisie sa zameriavajú nielen na jednotlivé členské štáty, ale aj na eurozónu ako celok; domnieva sa, že odporúčania pre členské štáty by mali čoraz viac zohľadňovať silnú previazanosť ekonomík EÚ, najmä ekonomík eurozóny, a všetky informácie obsiahnuté v správe o mechanizme varovania;

9.

poukazuje na význam monitorovania a vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, viacstranného dohľadu, výmeny skúseností a osvedčených postupov a partnerskej kontroly;

10.

vyzýva na ďalšiu analýzu dôvodov prudkého a viditeľného nárastu vnútorných rozdielov v konkurencieschopnosti, fiškálnej konsolidácii a výkonnosti ekonomík jednotlivých členských štátov, ktoré sú dôsledkom fungovania jednotnej meny, a najmä asymetrického vplyvu spoločných politík;

11.

vyzýva na opatrné posudzovanie indikátorov rastu, ktoré počítajú s „pomalým oživením“, a odporúča podrobnejšiu analýzu udržateľnosti zlepšujúcich sa výsledkov, ktoré boli zaznamenané, najmä pokiaľ ide o saldá bežného účtu, obchodné saldá, deficity verejných rozpočtov a pokrok v štrukturálnych reformách; vyzýva na lepšie posúdenie kvality predpovedí rastu, pretože predchádzajúce predpovede Komisie boli často revidované smerom nadol; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť programy pomoci na základe skôr konzervatívnych ako optimistických predpokladov a scenárov, aby sa zabránilo sebadeštrukčným a procyklickým účinkom;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020 do odporúčaní pre členské štáty v rámci programov ekonomického ozdravenia a zohľadnila obmedzenia, ktoré vytvárajú tieto programy úprav na plnenie takýchto cieľov; takisto žiada podporiť a zvýšiť demokratickú legitimitu týchto programov;

13.

víta skutočnosť, že niektoré členské štáty predložili správy o pokroku stratégie Európa 2020 a v niektorých prípadoch uviedli konkrétne projekty na dosiahnutie týchto cieľov; vyzýva všetky členské štáty, aby takéto správy zahrnuli do svojho príspevku k európskemu semestru za rok 2014; vyjadruje poľutovanie, že Komisia nepredložila správu o pokroku dosiahnutom v stratégii Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby takúto správu predkladala každý rok;

14.

vyjadruje poľutovanie, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sa nezameriavajú na riešenie vplyvu režimu zdanenia práce na dlhodobé investície a vytváranie pracovných miest;

15.

víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého európska konkurencieschopnosť „sa nemôže a nebude zakladať len na nákladoch“; poukazuje tiež na to, že je dôležité, aby sa zvýšila produktivita vrátane produktivity kapitálu, zdrojov a energie, sociálne začleňovanie, investície do vzdelávania a celoživotného vzdelávania, výskumu a inovácií a hospodárne využívanie zdrojov v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; nabáda na dosahovanie ďalšieho pokroku, pokiaľ ide o plnenie cieľov tejto stratégie, najmä v oblasti zamestnanosti; žiada, aby sa to náležite prejavilo v odporúčaniach, ktoré sú určené pre krajiny s deficitom, pretože je veľmi dôležité, aby tieto členské štáty zlepšili svoju konkurencieschopnosť;

16.

víta odporúčanie Komisie pre jednotlivé krajiny v oblasti ekologického zdanenia a jeho potenciálu na vytváranie pracovných miest a vyzýva Komisiu, aby ho zohľadnila v nasledujúcom ročnom prieskume rastu; poukazuje na pozitívny rozpočtový, zamestnanecký, sociálny a environmentálny vplyv posunu zo zdanenia z práce na zdanenie životného prostredia;

17.

vyjadruje poľutovanie nad omeškaním pri vykonávaní Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý bol dohodnutý v júni 2012 vo výške 120 miliárd EUR, iniciatívy projektových dlhopisov, ktorá bola naštartovaná v novembri 2012, a ďalších investičných prostriedkov EIB vo výške 180 miliárd EUR; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa rýchlo zaoberali prekážkami, ktoré bránia plnému uplatneniu týchto iniciatív, a aby tieto prekážky odstránili;

18.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy s cieľom vytvoriť skutočný proces zbližovania v rámci semestra EÚ na základe cieľov stratégie EÚ 2020 vrátane stimulov, ktoré v členských štátoch podporia uskutočňovanie štrukturálnych reforiem, ako je nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti (CCI), ako aj ustanovenia o koordinácii hospodárskej politiky ex ante, ktoré využívajú metódu Spoločenstva;

19.

vyzýva Komisiu, aby do rozsahu pôsobnosti finančnej podpory prostredníctvom nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti zahrnula štrukturálne reformy v oblastiach, ktoré blokujú dynamiku a efektívne fungovanie hospodárstva;

20.

víta skutočnosť, že Komisia využila flexibilitu, ktorú jej ponúka revidovaný pakt stability a rastu, na predĺženie lehôt na korekciu nadmerných deficitov za pomoci siedmich postupov; je si vedomý, že toto predĺženie uľahčí situáciu krajinám vykonávať potrebné štrukturálne reformy; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že obsah a harmonogram procesu fiškálnej úpravy budú prispôsobené konkrétnym podmienkam jednotlivých krajín, najmä krajín so schodkom, budú zahŕňať túto flexibilitu a v plnom rozsahu aj využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov, vhodné a udržateľné štrukturálne reformy a stanovenie potrebných investícií (najmä v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny), ktoré sú kľúčové pre posilnenie konkurencieschopnosti; víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého už pri tohtoročnom posúdení plnenia rozpočtu, ako aj pri analýze národných rozpočtov na rok 2014 sa Komisia pokúsi za určitých podmienok upraviť neopakujúce sa programy verejných investícií, ktoré majú preukázateľný vplyv na udržateľnosť verejných financií, a to najmä v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu, a zároveň plne rešpektovať rámec fiškálneho dohľadu EÚ; očakáva, že Komisia čoskoro predloží Parlamentu oznámenie o konkrétnom operačnom rámci v súlade s vyhlásením, ktoré je prílohou balíka dvoch legislatívnych návrhov;

21.

berie na vedomie oznámenie o harmonizovanom rámci pre návrh rozpočtových plánov a plánov vydávania štátnych dlhopisov v eurozóne, ktorý Komisia prijala ako usmernenia v rámci nariadenia (EÚ) č. 473/2013; teší sa na ekonomický dialóg, ktorý uskutoční s Komisiou, o obsahu týchto usmernení;

22.

víta začlenenie usmernení o podávaní správ, v ktorých sa má uvádzať, ako opatrenia v návrhu rozpočtových plánov riešia odporúčania pre jednotlivé krajiny a ciele stanovené v stratégii EÚ 2020, a usmernení týkajúcich sa podávania správ o očakávanom dosahu prerozdeľovania hlavných opatrení v oblasti výdavkov a príjmov, ako aj podrobností o všeobecných vládnych výdavkoch podľa funkcie; zdôrazňuje, že takéto usmernenia uľahčia monitorovanie rozpočtových opatrení prijatých s cieľom dosahovania národných cieľov v rámci stratégie EÚ 2020;

23.

teší sa na nadchádzajúce dohodnuté zverejnenie parametrov a metodologických referenčných hodnôt Komisie a členských štátov, ako bolo dohodnuté v balíku 2 legislatívnych návrhov, vrátane fiškálnych multiplikačných odhadov, ktoré sú základom ich makroekonomických vyhliadok;

24.

berie na vedomie, že nedávny vývoj miezd v krajinách s prebytkom prispieva k udržaniu dopytu a má tiež pozitívny vplyv na iné oblasti EÚ; víta vyhlásenie Komisie, podľa ktorého by krajiny s prebytkom a dostatočným fiškálnym priestorom mali zohrať určitú úlohu v rámci snáh o prekonanie súčasnej krízy, a to aj prostredníctvom znižovania daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a zvyšovaním miezd, ktoré umožnia oživiť udržateľný domáci dopyt, s prihliadnutím na hospodársku súťaž v medzinárodnom meradle; krajiny s prebytkom by takisto mohli podporiť nové investičné príležitosti podporujúce rast prostredníctvom svojej kúpnej sily, a to najmä investíciami do vzdelávania, výskumu a vývoja, energetiky a infraštruktúry, modernizácie zdravotných a penzijných systémov a otvorenia sektora služieb; zdôrazňuje pozitívne vedľajšie účinky, ktoré by tieto opatrenia mohli mať na celú EÚ, najmä ak ich budú vykonávať najväčšie hospodárstva v Únii;

25.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvíjala skutočne európsku priemyselnú politiku založenú na posilnenej konkurencieschopnosti a inováciách, ktorá sa zameriava na obnovu európskej priemyselnej konkurencieschopnosti a obmedzenie politík, ktoré vedú k tomu, že sa spoločnosti sťahujú mimo územia EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvíjala koherentnú európsku politiku zahraničného obchodu, ktorá bude založená na reciprocite a spoločnom dodržiavaní minimálnych noriem, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti; domnieva sa, že jedine schopnosťou Európy dômyselným spôsobom fungovať na rozhraní s „globalizáciou“ možno zaručiť rast, pracovné miesta, ochranu spotrebiteľov, dodržiavanie medzinárodného a európskeho práva a noriem ľudských práv a v prípade niektorých členských štátov aj odporúčanú progresívnu reštrukturalizáciu zdrojov z neobchodných do obchodných odvetví;

26.

chváli vyhlásenie Komisie, podľa ktorého by sa pri opatreniach týkajúcich sa finančnej podpory členských štátov a EÚ mala venovať väčšia pozornosť distribučnému vplyvu reforiem, a vyzýva ju, aby vykonala dôkladné predbežné posúdenie krátkodobých nákladov a dlhodobých prínosov všetkých novo odporúčaných reforiem a aby zo všetkých predchádzajúcich odporúčaní vyvodila potrebné závery, a to aj z odporúčaní adresovaných členským štátom využívajúcim programy finančnej pomoci;

27.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na dokončenie hospodárskej a menovej únie ako odporúča Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,; nalieha na Komisiu, aby v záujme toho prijala samostatnú hodnotiacu tabuľku súvisiacu so sociálnym rozmerom HMÚ; navrhuje, aby sa v rámci hĺbkových revízií predpokladaných v postupe pri makroekonomickej nerovnováhe revidovali pravidelne aj politiky zamestnanosti a sociálne politiky s cieľom identifikovať také politiky, ktoré zmierňujú sociálne problémy a zlepšujú zamestnanosť; domnieva sa, že tento posilnený systém monitorovania by mohol pomôcť účinnejšie koordinovať politiky s cieľom včas identifikovať a riešiť hlavné problémy a účinnejšie začleniť zamestnanecké a sociálne hľadiská do celkového politického prostredia;

28.

súhlasí s tým, že opatrenia ECB, ktoré doplnili štrukturálne reformy a konsolidáciu verejných financií, rozhodne prispeli k stabilite v eurozóne; uznáva, že ich dôsledkom bolo znižovanie neudržateľne vysokých finančných nákladov niektorých členských štátoch prostredníctvom programu pre trh cenných papierov (SMP) a zabezpečenie likvidnej poistky pre trhy so štátnymi dlhopismi prostredníctvom priamych menových transakcií, odvrátenie zrútenia bankového sektora, prerušenie spojenia medzi bankami a štátom, obmedzenie špekulácií v oblasti štátneho dlhu a dočasné zníženie nadmerného rozpätia; domnieva sa však, že chýbajúci udržateľný rast a vysoká (a stále narastajúca) miera súkromného i verejného dlhu v niektorých členských štátoch sú dokladom nevyhnutnosti „starostlivo riadeného procesu znižovania pákového efektu“; súhlasí s Komisiou, že zlepšenie ozdravenia bankového sektora musí zostať prioritou; víta, že Komisia ustanovila expertnú skupinu, a naplnila tým svoje predsavzatie, ktoré prezentovala vo vyhlásení tvoriacom prílohu balíka dvoch legislatívnych návrhov, ktorej predsedá Gertrude Tumpel-Gugerell, prehĺbiť analýzu čiastočného nahradenia vydávania štátnych dlhopisov spoločným vydávaním prostredníctvom fondu splatenia dlhu a európskych pokladničných poukážok a komplexne ho posúdiť zvážením všetkých prvkov pre a proti a rôznych variantov; očakáva správu skupiny na najvyššej úrovni;

29.

zdôrazňuje, že v okrajových častiach EÚ nebolo doposiaľ obnovené financovanie reálnej ekonomiky, a najmä malých a stredných podnikov; poukazuje na to, že veľké rozdiely v možnosti získať finančné prostriedky majú tendenciu zhoršovať vnútornú divergenciu v EÚ a najmä v eurozóne a prostredníctvom nespravodlivých podmienok hospodárskej súťaže narúšajú vnútorný trh; opakuje, že vyčistenie bankových portfólií je nevyhnutným predpokladom, a zdôrazňuje, že nepriaznivé ekonomické vyhliadky môžu byť len čiastočným ospravedlnením takýchto reštriktívnych úverových obmedzení; požaduje dôkladnejšie monitorovanie uplatňovania nových prudenciálnych pravidiel a spôsobov, aké sa v bankovníctve používajú v súvislosti s financovaním reálnej ekonomiky, najmä ekonomicky životaschopných malých a stredných podnikov; v tomto smere uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať nové inovačné finančné nástroje v rôznych európskych programoch a v rámci politiky súdržnosti pri rozvoji súkromných a verejných investícií, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila právnu jasnosť a transparentnosť pri vykonávaní nových finančných nástrojov načas a pred začiatkom programového obdobia 2014 – 2020; žiada lepšiu analýzu tieňového bankového systému a jeho vplyvu na reálne hospodárstvo a dohľad nad ním; vyzýva Komisiu, aby medzi priority zaradila opatrenia v oblasti alternatívnych a diverzifikovaných zdrojov financovania malých a stredných podnikov, najmä prostredníctvom kapitálových trhov, štrukturálnych a investičných fondov, Európskej investičnej banky, Európskeho investičného fondu a verejných rozvojových bánk;

30.

zdôrazňuje, že stiahnutie sa rôznych finančných subjektov z národných trhov sa dá chápať ako ich oslabenie v dôsledku fragmentácie vnútorného trhu prostredníctvom nadmernej koncentrácie, čo blokuje medzibankový trh a popiera výhody vnútorného trhu, t. j. diverzifikáciu rizika a väčšie príležitosti;

31.

poukazuje na potrebu pokračovať v programoch určených na podnecovanie podnikania medzi mladými ľuďmi prostredníctvom vytvárania osobitných príležitostí na začatie podnikania, ktoré by dopĺňal lepší prístup k európskemu financovaniu a podnikateľskému poradenstvu;

32.

víta legislatívny návrh Komisie na vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (ktorého súčasťou bude aj jednotný európsky orgán a jednotný európsky fond financovaný z príspevkov odvetvia), ktorý je veľmi dôležitý pre dokončenie procesu vytvárania bankovej únie; vyzýva členské štáty, Komisiu a Parlament, aby sa pružne dohodli na vytvorení jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií; naliehavo vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila rokovania s Parlamentom o smernici o systémoch ochrany vkladov a smernici o ozdravení bankovníctva a riešení krízových situácií (o ktorých sa bude rokovať súbežne);

33.

žiada, aby ihneď potom, čo bude vytvorený jednotný orgán dohľadu, bola v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) zavedená možnosť priamej rekapitalizácie bankovníctva, ako to oznámili hlavy štátov a predsedovia vlád eurozóny vo svojom vyhlásení z júna 2012; vzhľadom na to, že je naliehavo potrebné, aby spolu s jednotným mechanizmom dohľadu existoval aj jednotný fond na riešenie krízových situácií, podporuje vytvorenie zabezpečovacieho mechanizmu a stanovenie určitej lehoty na splácanie odvetvím, žiada Komisiu, aby predložila návrh, na základe ktorého by sa ESM dostal do acquis Spoločenstva a Európsky parlament niesol komplexnú demokratickú zodpovednosť;

34.

víta akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom, odporúčania týkajúce sa opatrení, ktoré majú nabádať všetky členské štáty EÚ a tretie krajiny na uplatňovanie minimálnych štandardov dobrej správy v daňových záležitostiach, a agresívneho daňového plánovania, ktoré prijala Komisia 6. decembra 2012; pripomína uznesenie Parlamentu z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom, v ktorom boli určené ďalšie kroky, ktoré je potrebné vykonať v oblasti daňových podvodov, agresívneho daňového plánovania a daňových rajov; zdôrazňuje, že poctivé a spravodlivé rozdelenie záťaže si vyžaduje posilnený prístup k daňovým podvodom a únikom; žiada, aby Komisia začala konať čo najskôr, aby vypracovala konkrétne legislatívne opatrenia s cieľom bojovať proti daňovým podvodom a daňovým únikom a aby ju v tom Rada jednoznačne podporila, pokiaľ ide o všetky zablokované alebo neuzatvorené dokumenty súvisiace so zdaňovaním;

35.

vyzýva Radu, aby uzavrela rokovania o dani z finančných transakcií, naliehala na zavedenie tejto dane v Európe a k bodom svojej agendy, ktorými sa bude prednostne zaoberať, zaradila opatrenia na zrušenie daňových medzier, boj proti daňovým rajom a otázku zbližovania daňových systémov v rámci EÚ;

36.

je presvedčený, že zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré sa má dosiahnuť prostredníctvom posilnenej spolupráce, by sa malo považovať za prvý krok k jej zavedeniu na celom svete;

37.

požaduje, aby sa začal plne a čo najrýchlejšie zavádzať balík šiestich a dvoch legislatívnych aktov, čo by malo viesť k tomu, že ad hoc systém „trojok“ bude transformovaný do solídnej štruktúry, ktorá bude v súlade s právom Spoločenstva a zaručí demokratickú zodpovednosť; naliehavo vyzýva trojku, aby revidovala svoju komunikačnú stratégiu, ktorá sa opakovane ukazuje ako katastrofálna; zdôrazňuje, že zo strednodobého hľadiska by bol vhodnejší čisto európsky systém a že Komisia by mala vypracovať návrhy na adekvátnu rekonštrukciu modelu „trojky“;

38.

pripomína, že predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vo svojich slovách adresovaných Parlamentu 1. februára 2012 potvrdil, že fungovanie ESM bude podliehať kontrole Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti sa teší na rokovania o dohode s Euroskupinou, ktorá by okrem iného mohla priniesť možnosť organizovať vypočutia a adresovať písomné otázky výkonnému riaditeľovi ESM a jeho rade guvernérov;

39.

zdôrazňuje, že európsky semester nesmie žiadnym spôsobom ohrozovať výsady Európskeho parlamentu a národných parlamentov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú formálnu účasť Európskeho parlamentu vo všetkých fázach procesu európskeho semestra, a posilnila tak legitimitu rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú všetkých občanov; žiada Komisiu, aby našla spôsoby na zvýšenie viditeľnosti procesu;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú zodpovednosť Európskeho parlamentu a národných parlamentov za najpodstatnejšie prvky fungovania eurozóny, ako sú európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), rozhodnutia Euroskupiny a monitorovanie a hodnotenie programov finančnej pomoci; v tejto súvislosti žiada Európsku komisiu, aby vykonala a zverejnila vnútorné následné hodnotenie svojich odporúčaní a svojej účasti na trojke;

41.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby aktívne zapojili do celého procesu európskeho semestra svoje národné parlamenty, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, najmä do vytvárania koncepcie národných programov reforiem, do diskusií o nich a ich monitorovania a hodnotenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila túto súčinnosť; zdôrazňuje, že zapojenie všetkých zainteresovaných strán do formovania nevyhnutných reforiem je rozhodujúce z hľadiska ich plnenia a úspechu;

42.

zdôrazňuje, že na docielenie toho, aby proces európskeho semestra bol plne funkčný, a na dosiahnutie potrebnej miery demokratickej zodpovednosti vo vzťahu k všetkým zúčastneným stranám je dôležitý dialóg medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi; zdôrazňuje užitočnosť Týždňa Európskeho parlamentu venovaného európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík (EPW 2013);

43.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že stanovisko Rady k odporúčaniam Komisie pre jednotlivé krajiny nebolo zverejnené v reálnom čase; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úvahy Európskej rady k stanovisku Rady k odporúčaniam Komisie pre jednotlivé krajiny neboli zverejnené v reálnom čase;

44.

zdôrazňuje, že by mali byť jasne rozdelené kompetencie medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou a že Európsky parlament nesie zodpovednosť na úrovni Únie; požaduje, že ak dôjde na úrovni Únie k odovzdaniu alebo vytvoreniu nových kompetencií alebo k zriadeniu novej inštitúcie Únie, je potrebné zabezpečiť primeranú demokratickú kontrolu Európskeho parlamentu a zodpovednosť voči nemu;

45.

domnieva sa, že uznanie potreby zníženia zdanenia práce Komisiou v prospech ostatných zdrojov príjmov predstavuje pozitívny vývoj, ktorý urýchli proces fiškálnej konsolidácie na spravodlivejšom základe;

46.

uznáva, že tohtoročné odporúčania pre jednotlivé krajiny sú obzvlášť dôležité, pretože členské štáty vymedzujú svoje investičné priority v oblasti politiky súdržnosti v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); v tejto súvislosti žiada, aby sa finančné prostriedky EÚ orientovali na všetky priority stratégie Európa 2020, najmä prostredníctvom politiky rastu a zamestnanosti vrátane boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, dlhodobej nezamestnanosti a vytvárania trvalých pracovných miest, ktoré nie sú neisté, zahŕňajú povinné odvody príspevkov sociálneho zabezpečenia a sú primerane platené; vyjadruje svoje obavy zo zvýšenia sociálnych a hospodárskych rozdielov medzi členskými štátmi;

47.

berie na vedomie skutočnosť, že niekoľko členských štátov prijalo zásadné reformy trhu práce zamerané na zlepšenie odolnosti trhu práce, zavedenie väčšej vnútornej i vonkajšej flexibility, obmedzenie segmentácie a uľahčenie prechodu z jedného pracovného miesta na iné; zdôrazňuje, že reformy v oblasti práce by sa mali uskutočňovať na základe primeranej dohody medzi sociálnymi partnermi;

48.

žiada členské štáty a Komisiu, aby v rámci politického usmernenia a odporúčaní pre jednotlivé krajiny zabezpečili, aby nevyhnutná flexibilita potrebná na pracovnom trhu bola vyvážená primeranou úrovňou sociálnej ochrany, ktorá je charakteristická pre naše sociálne trhové hospodárstvo, a aby cieľom reforiem pracovného trhu bola podpora vysokej úrovne zamestnanosti a kvality práce, lepšie riadenie sociálnych rizík, dosiahnutie pokroku pri začleňovaní zraniteľných skupín do pracovného trhu, znižovanie chudoby pracujúcich, zosúladenie pracovného a súkromného života, podpora rodovej rovnosti, zdravia a bezpečnosti pri práci, posilňovanie práv zamestnancov s netypickými zmluvami a zlepšenie sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných osôb;;

49.

konštatuje, že všetky členské štáty dostali odporúčania, pokiaľ ide o mieru účasti na trhu práce; vyzýva tie členské štáty, ktoré majú nízku mieru účasti na trhu práce, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi zintenzívnili aktívne, komplexné a inkluzívne opatrenia trhu práce, ako sú odborná príprava a služby zamestnanosti, a zavádzali ďalšie reformy s cieľom uľahčiť prístup ku kvalitnému zamestnaniu, uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života, zabrániť predčasnému odchodu z trhu práce, zvýšiť konkurencieschopnosť, bojovať proti segmentácii pracovného trhu, ako aj zosúlaďovať kvalifikáciu zamestnancov s požiadavkami trhu práce;

50.

pripomína, že situácia nezamestnaných mladých ľudí je mimoriadne znepokojujúca a že je potrebné bezodkladne konať; žiada, aby sa prijal európsky pakt pre zamestnanosť mládeže, ktorý uvedie do praxe už dávno dohodnuté opatrenia a vymedzí nové zdroje a opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, na zníženie počtu mladých ľudí, ktorí nepracujú ani nepokračujú vo vzdelávaní či odbornej príprave (NEET), a na boj proti chudobe mládeže, so zreteľom na kvalitatívny aspekt slušne platenej práce pri plnom rešpektovaní kľúčových pracovných noriem;

51.

vyjadruje potešenie nad vyčlenením prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mládeže na základe výzvy výboru EMPL vyjadrenej v jeho pozmeňujúcich návrhoch k nariadeniu o spoločných ustanoveniach;

52.

víta skutočnosť, že Rada prijala záruku pre mladých a že na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí bolo v rámci budúceho VFR vyčlenených 6 miliárd EUR; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne zaviedli systém záruk pre mladých a využívali dostupné zdroje účinným spôsobom, zameraním aktivít na osoby, ktoré sa nachádzajú v najťažšej situácii;

53.

s uspokojením konštatuje, že tieto finančné prostriedky sa môžu použiť počas prvých dvoch rokov nasledujúceho finančného rámca; zdôrazňuje však, že táto suma nie je dostatočná na trvalý boj s nezamestnanosťou mladých ľudí a mala by byť prvou finančnou dávkou na boj proti nezamestnanosti mládeže;

54.

nabáda Komisiu, aby pokračovala v činnosti akčných tímov pre zamestnanosť mládeže, a členským štátom s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí tak pomáhala pri zmene programovania štrukturálnych fondov EÚ vo VFR 2007 – 2013 s cieľom zamerať ich na mladých ľudí; víta zámer Komisie ďalej rozvíjať Európsky portál pre pracovnú mobilitu (EURES) tým, že zintenzívni a rozšíri svoje aktivity a najmä podporí mobilitu mládeže; poznamenáva však, že mobilita musí byť aj naďalej dobrovoľná a že snaha o vytváranie pracovných miest a vzdelávacích zariadení na mieste tým nesmie byť obmedzená;

55.

vyzýva Komisiu, aby navrhla kvalitný rámec pre stáže zahŕňajúci, okrem iného, kritériá pre spravodlivé odmeňovanie, výsledky vzdelávania, pracovné podmienky, bezpečnostné a zdravotné normy; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov EÚ, aby ambicióznym spôsobom realizovali alianciu pre učňovskú prípravu;

56.

je presvedčený, že vzhľadom na počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí odchádzajú z krajiny svojho pôvodu do iných krajín EÚ v snahe nájsť si zamestnanie, je mimoriadne potrebné revidovať európske právne predpisy s cieľom zabezpečiť prenosnosť dôchodkových práv a možnosť ďalej využívať najmenej počas troch mesiacov zamestnanecké výhody počas hľadania práce v inom členskom štáte; víta vylepšenie portálu európskej mobility a žiada o vypracovanie konkrétnej stratégie spolu s členskými štátmi;

57.

víta skutočnosť, že po prvýkrát sa niektoré odporúčania pre jednotlivé krajiny zaoberajú osobitnou situáciou členských štátov týkajúcou sa chudoby; hlboko odsudzuje skutočnosť, že žiadne odporúčania pre jednotlivé krajiny sa konkrétne nezaoberajú prípadom vylúčenia žien z trhov práce ani nestanovujú žiadne opatrenia na ich začlenenie;

58.

zdôrazňuje, že sú potrebné konkrétne opatrenia na zvýšenie účasti žien, starších pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím na trhu práce tým, že sa zabezpečia efektívne stimuly na to, aby sa mohli vrátiť do pracovného života a zotrvať v ňom; pripomína, že kvalita, cenová dostupnosť a prístupnosť služieb týkajúcich sa predškolskej výchovy a starostlivosti o deti zohrávajú kľúčovú úlohu;

59.

zdôrazňuje, že dlhodobo nezamestnané osoby treba podporovať prostredníctvom vytvárania pracovných miest a integrovaných prístupov k aktívnemu začleňovaniu vrátane pozitívnych aktivačných stimulov, napr. personalizovaného poradenstva a programov zameraných na uľahčovanie prechodu od sociálnej podpory na trh práce, primeraného systému dávok a prístupu ku kvalitným službám s cieľom podporovať ich opätovné zapojenie sa do trhu práce a prístup ku kvalitným pracovným miestam;

60.

pripomína nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými kvalifikáciami a problémy v mnohých regiónoch a sektoroch, ako aj neschopnosť určitých systémov vzdelávania a odbornej prípravy uspokojiť požiadavky trhu a potreby pracovníkov v tejto oblasti; víta reformy systémov odborného vzdelávania a prípravy, ktoré uskutočňujú niektoré členské štáty s cieľom prispôsobiť kvalifikácie a schopnosti potrebám trhu práce a budúcich pracovníkov, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí; v tejto súvislosti poukazuje na výhody duálnych vzdelávacích systémov; pripomína, že takmer všetky členské štáty musia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu, inovácií a rozvoja prijať ďalšie opatrenia a uskutočniť investície;

61.

pripomína, že okrem reformy v odvetví vzdelávania a odbornej prípravy je potrebná dlhodobo udržateľná stratégia v oblasti prisťahovalectva založená na kritériách s cieľom reagovať na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a demografické zmeny;

62.

konštatuje, že kríza mala vážny a trvalý vplyv na mieru nezamestnanosti v členských štátoch a sociálnu situáciu ľudí, čo viedlo k neudržateľnému nárastu chudoby a sociálneho vylúčenia vrátane chudoby detí, bezdomovstva, sociálnej nerovnosti, chudoby pracujúcich a nadmerného zadlženia domácností; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby posilňovali záchranné siete a zabezpečili účinnosť systémov sociálnej ochrany, ktoré sú zamerané na dotknuté osoby, a aby investovali do preventívnych opatrení;

63.

pripomína, že hoci je rozpočet príliš malý v absolútnych aj relatívnych číslach v porovnaní s hospodárskym bohatstvom EÚ, rozpočet EÚ má dôležitú pridanú hodnotu ako nástroj pri presadzovaní cieľov stratégie Európa 2020, pričom je jeho úlohou byť katalyzátorom investícií;

64.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty naďalej podceňujú úlohu a prínos rozpočtu Európskej únie pri posilňovaní správy ekonomických záležitostí a rozpočtovej koordinácie v rámci celej Únie; v tejto súvislosti a s náležitým prihliadnutím na spoločné vyhlásenie podpísané Parlamentom, Radou a Komisiou v decembri 2012, ako aj na uznesenie Parlamentu o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci z 3. júla 2013 nalieha na Radu, aby v plnom rozsahu prijala prípadný opravný rozpočet na rok 2013, ktorý predloží Komisia a ktorý ešte môže byť potrebný počas roka, aby sa súčasný viacročný finančný rámec uzavrel vyrovnanou bilanciou;

65.

opakuje, že kompromis, ktorý sa dosiahol na zasadnutí Európskej rady 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020, nespĺňa očakávania Parlamentu; trvá na tom, že akákoľvek dohoda na takejto nízkej úrovni mohla byť prijateľná iba za podmienok uvedených v jeho uznesení z 3. júla 2013;

66.

je presvedčený, že spoľahlivý príspevok EÚ k ukončeniu súčasnej krízy musí byť založený na zásadnej zmene spôsobu, akým sa financuje rozpočet EÚ, a to smerom k skutočným vlastným zdrojom;

67.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom včas rozhodnúť o svojich vnútroštátnych programoch v súvislosti so štrukturálnymi fondmi a s Kohéznym fondom s cieľom predísť omeškaniam pri využívaní finančných prostriedkov zameraných na podporu rastu a tvorby pracovných miest;

68.

zdôrazňuje význam vedy a inovácií pre strategický rozvoj konkurencieschopnosti, a tým aj pre tvorbu pracovných miest na európskej úrovni v záujme prekonania hospodárskej a finančnej krízy;

69.

pripomína, že jednotný trh predstavuje hlavnú hnaciu silu rastu a tvorby pracovných miest a zohráva kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; poznamenáva však, že tento potenciál je v mnohých smeroch nevyužitý;

70.

pripomína, že úplný hospodársky potenciál a potenciál tvorby pracovných miest v sektore služieb je stále nevyužitý; žiada úplné a náležité vykonávanie smernice EÚ o službách pri súčasnom zabezpečení povinností verejnej služby, ktoré môžu zaistiť jednotný prístup k dostupným kvalitným službám pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby investovali najmä do kvalitných sociálnych služieb; zároveň poznamenáva, že treba dodržiavať platové a sociálne normy; vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky v maloobchodnom sektore a nadmerné obmedzenia v oblasti profesionálnych služieb a regulovaných profesií; zároveň žiada o odstránenie prekážok pre voľný pohyb pracovníkov s cieľom zlepšiť mobilitu a optimalizovať využívanie ľudského kapitálu EÚ;

71.

víta skutočnosť, že počas európskeho semestra 2013 bol ročný prieskum rastu po prvýkrát podporený správou o stave integrácie jednotného trhu;

72.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek jasným dôkazom, ktoré svedčia o význame jednotného trhu pre prekonanie krízy, sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny z roku 2013 dostatočne nezohľadnil potenciál, ktorý má správne vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu pre rast, dôveru spotrebiteľov a tvorbu pracovných miest;

73.

podporuje skutočnosť, že v tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bolo zdôraznené, že je dôležité odstrániť neopodstatnené obmedzenia a prekážky pre vstup do sektora služieb; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby tieto odporúčania čo najviac zohľadnili a aby bezodkladne odstránili tieto prekážky, ktoré bránia rastu jednotného trhu;

74.

vyzýva Komisiu, aby sa riadenie jednotného trhu stala prioritou pre nasledujúci ročný prieskum rastu a európsky semester 2014 a aby sa v budúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v plnej miere zohľadnili kľúčové oblasti rastu, ktorými sú sektory služieb, energetiky a dopravy a jednotný digitálny trh, ako aj opatrenia, ktoré boli prijaté v rámci Aktu o jednotnom trhu I a II;

75.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočné štátne a európske investície bránia splneniu prioritných cieľov v kľúčových oblastiach energetiky, dopravy a digitálneho trhu uvedených v správe s názvom Stav integrácie jednotného trhu 2013 – príspevok k ročnému prieskumu rastu na rok 2013;

76.

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby medzitým vynaložili väčšie úsilie na presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a na monitorovanie tohto procesu, okrem iného aj prostredníctvom pravidelných programov kontroly EÚ (tzv. EU sweeps);

77.

opätovne vyzýva Komisiu, aby posilnila správu jednotného trhu zavedením ročného cyklu správy jednotného trhu, ktorý by tvoril osobitný pilier európskeho semestra a pozostával by z hodnotiacej tabuľky vnútorného trhu, ročnej správy o integrácii jednotného trhu v rámci ročného prieskumu rastu, usmernení Európskej rady pre členské štáty, národných akčných plánov zameraných na vykonávanie usmernení pre jednotný trh a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

78.

je vážne znepokojený pretrvávajúcou neistotou súkromných investorov, ich nedostatočnou dôverou a neochotou investovať, čo je predovšetkým dôsledkom štandardu produktivity, pretrvávajúcej roztrieštenosti jednotného trhu a zmien v priemyselnej politike; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedôveryhodné prostredie vyvoláva u súkromných investorov i v inštitúciách finančného sektora silnú nechuť podstupovať riziká, a pripomína, že snahy o posilnenie bankového sektora by mali pokračovať;

79.

je hlboko znepokojený prudkým poklesom verejných a súkromných investícií do produktívneho hospodárstva, najmä na miestnej a regionálnej úrovni; zastáva názor, že je potrebné prijať rozhodné opatrenia na reformu trhov s tovarom a trhov práce, zaviesť obozretnú mzdovú politiku, založiť model budúceho rastu na inováciách a nasmerovať výrobu na činnosti s vysokou pridanou hodnotou; zastáva názor, že v rámci udržateľných hospodárskych politík sú potrebné mimoriadne priaznivé podmienky pre začínajúce podniky; vyjadruje pevné presvedčenie, že štrukturálne a investičné fondy majú zásadný význam, pokiaľ ide o prevenciu a zmiernenie každého nedostatku v uvedených oblastiach a zvýšenie verejného financovania; poukazuje na možnosti, ktoré by sa na podporu verejných investícií zo štrukturálnych fondov v členských štátoch mohli využiť poskytnutím určitej flexibility pre finančné postupy v rámci týchto fondov, napr. zvýšením podielov spolufinancovania pre štáty, ktoré sa zapoja do programu úprav a získajú finančnú pomoc EÚ, alebo predĺžením platnosti pravidla o zrušení záväzku o jeden rok pre všetky členské štáty v programovom období 2007 – 2013 (podobne ako v programovom období 2014 – 2020);

80.

domnieva sa, že treba zvýšiť účasť regionálnych a miestnych orgánov na plánovaní a realizácii príslušných programov, najmä stratégie Európa 2020, a posilniť tak pocit zodpovednosti za plnenie cieľov stratégie na všetkých úrovniach a zabezpečiť širšie povedomie o jej cieľoch a výsledkoch;

81.

víta odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktorých cieľom je zlepšenie zariadení detskej starostlivosti, odstránenie prekážok pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, harmonizácia zákonom stanoveného dôchodkového veku mužov a žien, vytvorenie podmienok na zosúladenie pracovného a súkromného života, a to najmä zlepšením prístupu k novým technológiám a k odbornej príprave v oblasti ich využívania, a odstránenie rodových rozdielov, ako aj rozdielov v dôchodkoch žien a mužov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že mnohé z týchto odporúčaní boli stanovené už v roku 2012, čo poukazuje na nedostatočnú mieru vykonávania zo strany členských štátov;

82.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšiť percentuálny podiel detí alebo mladých dospelých ľudí v systémoch vzdelávania a mali by klásť väčší dôraz na problém predčasného ukončovania školskej dochádzky, najmä prostredníctvom zhromažďovania informácií o hlavných dôvodoch predčasného ukončovania školskej dochádzky s cieľom prijať a vykonávať politiky zamerané na prevenciu tohto javu;

83.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v národných programoch zamestnanosti náležite zohľadnili ciele v oblasti rodovej rovnosti, pričom budú osobitnú pozornosť venovať ženám, ktoré sa starajú o nezaopatrených seniorov, osamelým matkám a ženám so zdravotne postihnutými deťmi; ďalej žiada, aby sa náležitá pozornosť venovala otázke predčasného ukončovania školskej dochádzky, a to vzhľadom na prudký nárast počtu detí, ktoré opúšťajú školskú dochádzku vo veku 10 až 16 rokov, a na stratu zdrojov, ktorú to jasne predstavuje pre EÚ ako celok;

84.

žiada Komisiu, aby sa v nadchádzajúcom ročnom prieskume rastu venovala otázke konkrétnych politických usmernení zameraných na zmierňovanie rodových rozdielov, a to najmä usmernení týkajúcich sa odstraňovania rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ktoré často vedú k situácii, že sa ženy v neskoršej fáze života ocitnú pod hranicou chudoby, a na zvyšovanie účasti žien na pracovnom trhu a boj proti rodovej segregácii na trhu práce, pretože budúca hospodárska prosperita EÚ vo vysokej miere závisí od jej schopnosti naplno využiť svoje pracovné zdroje;

85.

poukazuje na dôležitosť rodového rozpočtovania zameraného na preskúmanie všetkých vládnych programov a politík, ich účinkov na prideľovanie zdrojov a ich prínos k rovnosti žien a mužov;

86.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, vládam členských štátov, Komisii, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.