29.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/116

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky“

COM(2011) 625 final – 2011/0280 (COD),

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)“

COM(2011) 626 final – 2011/0281 (COD) (A-21),

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)“

COM(2011) 627 final – 2011/0282 (COD),

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky“

COM(2011) 628 final – 2011/0288 (COD),

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013“

COM(2011) 630 final – 2011/0286 (COD),

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom“

COM(2011) 631 final – 2011/0285 (COD)

2012/C 191/21

Spravodajkyňa: Diľana SLAVOVA

Pomocný spravodajca: Franco CHIRIACO

Rada (14. novembra 2011) a Európsky parlament (25. októbra 2011) sa rozhodli podľa článku 43 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky“ COM(2011) 625 final – 2011/0280 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)“ COM(2011) 626 final – 2011/0281 (COD) (A-21)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)“ COM(2011) 627 final – 2011/0282 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky“ COM(2011) 628 final – 2011/0288 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013“ COM(2011) 630 final – 2011/0286 (COD)

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom“ COM(2011) 631 final – 2011/0285 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 480. plenárnom zasadnutí 25. a 26. apríla 2012 (schôdza z 25. apríla) prijal 132 hlasmi za, pričom 14 členovia hlasovali proti a 21 členov sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Zmena európskeho poľnohospodárskeho modelu

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) so záujmom víta legislatívne návrhy Komisie a konštatuje, že sa vzali do úvahy niektoré – ale zďaleka nie všetky – odporúčania z jeho predchádzajúcich stanovísk. Výbor predovšetkým vo svojich stanoviskách NAT/449 a NAT/481 opakovane vyhlásil, že budúca spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí byť motivovaná odhodlaním brániť európsky model poľnohospodárstva, ktorý je založený na zásadách potravinovej sebestačnosti, udržateľnosti a reálnych potrebách poľnohospodárov a spotrebiteľov.

1.2   EHSV berie na vedomie značné úsilie, ktoré Komisia vynaložila v súvislosti s budúcnosťou SPP s cieľom navrhnúť jednoznačne európsky projekt založený na koncepcii inkluzívnej rozmanitosti. Vnímajúc snahu Komisie vybudovať nové partnerstvo medzi Európou a jej poľnohospodármi sa EHSV domnieva, že hoci sú návrhy zamerané správne, ešte stále potrebujú v mnohých oblastiach významné úpravy.

1.3   Súčasná finančná a hospodárska kríza a extrémne zmeny klímy vyžadujú zásadnú zmenu v prístupe k preklenutiu priepasti medzi sľubmi a realitou každodenného života poľnohospodárov. Poľnohospodári sú pod neustálym tlakom z trhov, čo vedie k opúšťaniu celých regiónov. Európsky model poľnohospodárstva je nevyhnutný viac než kedykoľvek predtým. EHSV sa domnieva, že pre SPP na obdobie 2014 – 2020 je životne dôležité, aby pomáhala prekonať obrovské prekážky v rozvoji poľnohospodárstva. Výboru však chýba jasný záväzok Komisie v prospech európskeho modelu poľnohospodárstva.

1.4   EHSV víta zámer Komisie zvýšiť konkurencieschopnosť multifunkčne zameraného poľnohospodárstva v Európe v zmysle európskeho modelu poľnohospodárstva prostredníctvom rôznych činností, ako je napr. výskum, vývoj a poradenstvo, ako aj odmeňovaním tých verejnoprospešných činností, ktoré sa doteraz neodzrkadľujú v spotrebiteľských cenách. Výbor sa však domnieva, že plánované opatrenia ani zďaleka nepostačujú na to, aby zabezpečili kontinuálny pokrok vo výrobe a zamestnanosti a na to, aby prispeli k uspokojovaniu stále rastúceho dopytu po potravinách na svete. EHSV poukazuje na to, že budúca SPP musí zohľadniť skutočnosť, že jedna šestina všetkých pracovných miest v Európe je priamo alebo nepriamo spojená s poľnohospodárskou výrobou, pričom toto číslo je v niektorých členských štátoch oveľa vyššie. SPP by mala zohrávať úlohu pri zachovávaní pracovných miest v EÚ, a to hlavne vo vidieckych oblastiach, pričom však v súčasnosti skôr prispieva k ich rušeniu. Ak sa v niektorom regióne poľnohospodárska a lesnícka výroba zruší, dôjde tiež k strate pracovných miest v súvisiacich dodávateľských aj odberateľských odvetviach, vrátane potravinárskeho a drevospracujúceho priemyslu. Budúca SPP sa musí zamerať na zlepšenie hospodárskej výkonnosti samostatne hospodáriacich roľníkov a družstiev, aby mohli získať lepší prístup na trh a ľahšie predávať svoje výrobky.

1.5   Nová SPP by mala prispieť k zlepšeniu sociálno-ekonomických podmienok, zamestnanosti a bezpečnosti pri práci v poľnohospodárstve zabezpečením úplnej zhody so sociálnymi doložkami, zákonmi a s pracovnými zmluvami pri rozdeľovaní pomoci. Ťažiskom systému pritom musia byť poľnohospodárske a agropotravinárske podniky, aby sa ocenilo reálne hospodárstvo a podporil výskum a inovácie a uľahčila výmena generácií, podporila potravinová výroba, a zároveň využil prínos jednotlivých území.

1.6   EHSV opakuje svoju výzvu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii na zachovanie silného rozpočtu SPP, a to aspoň v takom rozsahu, ako v bežnom rozpočtovom období. Osobitné problémy je v súčasnosti možné vidieť pri vývoji II. piliera, pretože mnohé členské štáty zjavne už nie sú ochotné, resp. nie sú schopné zabezpečiť potrebné zodpovedajúce spolufinancovanie. To povedie k neprijateľnému oslabeniu politiky pre vidiecke oblasti, vrátane opatrení environmentálnej politiky, ktoré sú financované v rámci II. piliera.

1.7   EHSV sa domnieva, že prvoradou otázkou celého procesu reformy SPP musí byť zjednodušenie postupov a pružnosť vykonávania s cieľom zohľadniť rôzne podmienky poľnohospodárstva v členských štátoch a znížiť byrokraciu pre poľnohospodárov a ťažkosti pre orgány, ktoré spravujú platby.

Priame platby

1.8   EHSV podporuje myšlienku upustiť od historických údajov ako základu na stanovovanie výšky podpory pre poľnohospodárov v každej krajine alebo každom regióne. EHSV sa však domnieva, že jednotná platba na plochu nie je vždy najúčinnejším nástrojom politiky, najmä ak sa ako argument zohľadní aj možnosť podpory príjmov (pozri bod 4.3.2). Táto vnútorná konvergencia v každej krajne alebo každom regióne by preto mala umožniť pružnosť, dlhšie prechodné obdobie a progresivitu zmien počas celého obdobia.

1.9   EHSV víta úsilie o preklenutie priepasti medzi úrovňou podpory, ktorá je poskytovaná poľnohospodárom v jednotlivých členských štátoch. Pokiaľ ide o prerozdelenie finančných zdrojov medzi členské štáty, hlavnými znakmi budúcej SPP by mala byť rovnováha, spravodlivosť a pragmatizmus berúc do úvahy poľnohospodársku rozmanitosť v EÚ. Pritom sa musí zohľadniť štruktúra nákladov a výnosov poľnohospodárskej činnosti v jednotlivých členských štátoch. Je dôležité, aby prerozdeľovanie citlivo zohľadnilo problémy poľnohospodárov tak zo starých, ako aj z nových členských štátov. EHSV preto odporúča prerozdeliť finančné prostriedky pridelené jednotlivým krajinám na priame platby podľa objektívnych a nediskriminačných kritérií a stanoviť vyvážené a primerané prechodné obdobie pre plánovanú spravodlivú konvergenciu a aby sa upustilo od zásady používania historických údajov. Cieľom je zabezpečiť, že žiadna krajina sa na konci finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 neocitne pod 90 % priemeru priamych platieb 27 členských krajín EÚ.

1.10   EHSV schvaľuje rozhodnutie o zavedení zjednodušeného podporného systému pre maloroľníkov, pochybuje však, že Komisiou navrhovaná miera pomoci bude stačiť na podporu rozvoja malých poľnohospodárskych podnikov. Zároveň žiada Komisiu, aby objasnila požiadavky na ich identifikáciu. Systém by mohol byť dobrovoľný podľa podmienok v jednotlivých členských štátoch.

1.11   EHSV schvaľuje zásadu podporujúcu návrhy Komisie, že platby SPP v rámci I. piliera by sa mali zamerať na aktívnych poľnohospodárov. Mali by sa vypracovať jasné definície poľnohospodárskej činnosti, pôdy, na ktorú je možné poskytnúť podporu, a aktívneho poľnohospodára, a nastoliť jasnejšie súvislosti medzi platbami a činnosťou, aby sa zabránilo tomu, že sa obmedzený rozpočet využije na pôdu, na ktorej sa nič nepestuje, resp. na nepoľnohospodárske činnosti (okrem prípadov, keď ide o riadne zdôvodnené vyňatie pôdy z produkcie). S členskými štátmi sa musí vyjasniť, či je možné zabezpečiť účinné uplatňovanie tejto zásady. Okrem toho by bolo vhodné, aby z definície aktívneho poľnohospodára neboli vylúčení príjemcovia pomoci nižšej ako 5 000 EUR.

1.12   EHSV podporuje postupné znižovanie priamych platieb a, ako už uviedol v predchádzajúcich stanoviskách, ďalej vyzýva Komisiu, aby prijala taký spôsob implementácie, ktorý zohľadňuje osobitosti podnikov, ktoré pozostávajú z družstiev a z poľnohospodárskych výrobných združení (1). Nepoužité priame platby by mali zostať v rozpočte členského štátu a použiť sa v rámci prvého alebo druhého piliera na podporu slabších poľnohospodárskych odvetví na národnej úrovni, o čom sa rozhodne na úrovni členského štátu. EHSV navrhuje, aby sa takto prevedené prostriedky nemuseli spolufinancovať.

1.13   EHSV sa domnieva, že dvojaký vstup do základného systému platieb by sa mal vytvoriť na základe poľnohospodárskych činností vykonávaných v roku 2011 a na základe držby pôdy, na ktorú je možné poskytnúť podporu, na začiatku roku 2014. Výbor sa domnieva, že oprávnenie získať priame platby v roku 2011 nie je správnym kritériom.

1.14   EHSV víta flexibilitu medzi piliermi, ktoré Komisia navrhla. Je nanajvýš dôležité, aby sa členským štátom, v ktorých je úroveň priamej podpory nižšia ako 90 % priemeru EÚ, poskytla možnosť preniesť finančné prostriedky vyčlenené na rozvoj vidieka aj do ich rozpočtu na I. pilier. Táto možnosť by mala byť tiež dostupná členským štátom, v ktorých je I. pilier neúmerne nízky alebo ktoré sú postihnuté prírodným znevýhodnením. EHSV navrhuje, aby sa takáto voľba mohla realizovať maximálne do výšky 10 %.

1.15   EHSV neustále zdôrazňoval úlohu, ktorú by poľnohospodári mali a mohli zohrávať pri ochrane pôdy a biodiverzity, pri starostlivosti o krajinu a ochrane životného prostredia, ale vzhľadom na súčasné rámcové podmienky nie sú schopní ju v dostatočnej miere plniť. Preto sa vyslovil za „priame platby so zdôvodneným účelom“ (pozri stanovisko NAT/449), a ekologická zložka sa uberá presne týmto smerom. EHSV žiada Komisiu zhodnotiť dôsledky nových opatrení, aby sa počítalo s kompenzáciou v prípade, ak ohrozujú hospodársku rovnováhu poľnohospodárskych podnikov. Ekologizačné opatrenia by mali byť podľa možnosti založené na riešeniach, ktoré sú prínosné pre všetky strany, a to ako pre životné prostredie, tak aj pre rast. EHSV odmieta akceptovať situáciu, v ktorej EÚ na jednej strane európskym poľnohospodárom zvyšuje náklady na zabezpečenie súladu s predpismi a na druhej strane prostredníctvom obchodných dohôd akceptuje lacný dovoz, ktorý nemusí byť v súlade s tými istými predpismi.

1.16   Ekologická zložka I. piliera je spôsob, ako vytvoriť silnejšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré produkuje poľnohospodárstvo. EHSV je presvedčený, že tento systém by mal zostať jednoduchý a mal by zabezpečiť environmentálne výsledky od všetkých poľnohospodárov v EÚ. Pri určovaní platieb by mala existovať možnosť zohľadniť špecifické znaky znevýhodnených oblastí. Opatrenie týkajúce sa „oblastí ekologického záujmu“ by sa malo vykonávať tak, aby sa predišlo vyňatiu poľnohospodárskej pôdy z produkcie. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky (I. pilier), teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom poľnohospodárstve.

1.17   EHSV víta príležitosť, ktorá bola ponúknutá členským štátom, použiť režim dobrovoľnej viazanej podpory s cieľom reagovať na špecifické situácie. V záujme väčšej pružnosti a subsidiarity však navrhuje, aby sa vypustil obmedzený zoznam sektorov a oblastí výroby, ktorým sa bude môcť poskytovať viazaná podpora, a aby sa členským štátom umožnilo rozhodovať o oprávnených sektoroch a oblastiach výroby.

Trhové nástroje

1.18   EHSV sa domnieva, že návrhy Komisie nie sú dostatočné na to, aby riešili problém zvyšujúcej sa volatility trhu a z nej vyplývajúce problémy. Legislatívne návrhy sa nezaoberajú cieľom SPP stanoveným v Lisabonskej zmluve, ktorým je zabezpečiť stabilizáciu poľnohospodárskych trhov.

1.19   EHSV je pevne presvedčený, že aj nástroje riadenia ponuky môžu byť účinné v niektorých poľnohospodárskych odvetviach. EHSV preto odporúča vykonať hĺbkovú analýzu vývoja trhu v rámci úvah o možnosti odložiť zrušenie práv na výsadbu viniča a dlhšie zachovať kvóty na cukor.

1.20   Je životne dôležité posilniť pozíciu poľnohospodárov a ich organizácií v potravinovom dodávateľskom reťazci s cieľom zabezpečiť lepšie výnosy na trhoch. EHSV víta rozšírenie palety výrobkov na uznávanie výrobných organizácií, ich združení a medziodvetvových organizácií. Vzhľadom na rozdielne štruktúry a tradície v členských štátoch by nové pravidlá mali mať iba nepovinný charakter. Výbor tiež podporuje návrhy Komisie pre mliečne hospodárstvo, ale odporúča, aby Komisia poskytla jasné vymedzenie pojmu „výrobná organizácia“. Je nanajvýš dôležité aj to, aby sa pravidlá hospodárskej súťaže EÚ prispôsobili tak, aby umožnili výrobným organizáciám a družstvám upevniť si svoje pozície na trhu. EHSV považuje tiež za potrebné vytvoriť podmienky na rozvoj krátkych zásobovacích reťazcov, ktoré by spravovali priamo poľnohospodári, aby sa tak pri rokovaniach posilnilo ich postavenie v rámci výrobného reťazca.

Rozvoj vidieka

1.21   EHSV víta navrhované tesnejšie zosúladenie SPP so stratégiou Európa 2020 a stratégiou trvalej udržateľnosti v oblasti rozvoja vidieka, s osobitným dôrazom na výskum, inovácie a vzdelávanie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vzdelávaniu najzraniteľnejších skupín (prisťahovalcov a nekvalifikovaných pracovníkov v poľnohospodárstve), ako aj mladých ľudí a žien, ktorí sú kľúčovými prvkami profesionalizácie a zvyšovania konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve. Je preto dôležité zlepšiť kvalitu, dostupnosť a používanie informačných a komunikačných technológií vo vidieckych oblastiach. Opatrenia v oblasti politiky rozvoja vidieka sa musia zameriavať predovšetkým na inovácie a konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov v zmysle európskeho modelu poľnohospodárstva, najmä aby sa podporili investície do podnikov, uľahčila výmena generácií, podporili integračné snahy v rámci odvetvia a integrované územné projekty, zlepšili vzťahy medzi poľnohospodárskymi podnikmi a potravinárskym priemyslom, podporili opatrenia a postupy na ochranu životného prostredia a klímy, ako aj skonsolidoval proces tým, že sa budú podporovať pracovné miesta v poľnohospodárstve a ich príslušná kvalifikácia.

1.22   Jedným veľmi pozitívnym prvkom v návrhu Komisie je zavedenie európskych partnerstiev v oblasti inovácie na zlepšenie prepojenia medzi výskumnými pracovníkmi, poľnohospodármi, lesníkmi a poradcami s cieľom zabezpečiť poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo založené na poznatkoch, ktoré využíva profesionálne poľnohospodárske poradenstvo. Takýto výskum by mal tiež zahŕňať zlepšenie vidieckych hospodárskych činností, vrátane cestovného ruchu, remesiel a iných činností, ktoré môžu vytvoriť pracovné miesta vo vidieckych oblastiach.

1.23   EHSV víta prechod od „osového“ prístupu k tematickému prístupu v rámci návrhov politiky rozvoja vidieka. Domnieva sa, že členským štátom a regiónom poskytne väčšiu pružnosť pri zohľadňovaní ich vlastných osobitných podmienok. Musí sa však dbať na to, aby sa zabránilo možnosti úplného nerešpektovania dôležitých aspektov II. piliera. Preto je zásada vyčleniť 25 % prostriedkov na opatrenia na ochranu životného prostredia resp. klímy dôležitá. Prinajmenšom aj pre program LEADER by sa malo stanoviť minimálne rozpätie.

1.24   EHSV považuje za podstatné, aby členské štáty včas garantovali požadované spolufinancovanie druhého piliera. Nesúhlasí s tým, že je vhodné zaviesť do druhého piliera opatrenia rizikového manažmentu. Členské štáty by mal zabezpečiť primerané štátne spolufinancovanie (2).

1.25   EHSV zastáva názor, že je potrebné nájsť nové, samostatné opatrenie na zvýšenie prestíže ekologického poľnohospodárstva, pri ktorom by sa miera spolufinancovania rovnala opatreniu navrhovanému pre menej rozvinuté oblasti (85 %). Nabáda tiež k podpore integrovanej produkcie a pôdoochranného poľnohospodárstva, pričom zdôrazňuje ich pozitívny environmentálny vplyv.

1.26   Vzhľadom na ťažké podmienky, ktorým čelí poľnohospodárstvo v horských a ostrovných regiónoch, EHSV navrhuje, aby Komisia poskytla 85 % mieru spolufinancovania nielen menej rozvinutým regiónom, ale aj horským a ostrovným oblastiam. Vyplýva to z filozofie návrhu, ale nie je to jasne špecifikované. Navrhované nové vymedzenie takzvaných ostatných oblastí pri znevýhodnených oblastiach si ešte vyžaduje prepracovanie.

1.27   EHSV pripomína Komisii, Parlamentu a Rade, že nedostatok vody a suchá sú už vážnym problémom v mnohých európskych regiónoch a že sa očakáva zhoršenie situácie v dôsledku zmeny klímy. EHSV zdôrazňuje význam integrovaného plánovania a udržateľného rozvoja založeného na integrácii odvetvových politík pri riešení problému využívania vody, jej nedostatku a sucha, a význam územného plánovania v oblastiach, ktoré sú tradične postihované nedostatkom vody a suchom. Súčasne by sa však mali zohľadniť aj dodatočné výdavky, ktoré vyplývajú z odvodňovania poľnohospodársky využívaných plôch v severných členských štátoch EÚ.

1.28   EHSV žiada, aby budúca SPP bola vyvážená, predvídateľná, životaschopná, menej byrokratická, pružná a transparentná s cieľom prilákať mladšie generácie do tohto odvetvia.

2.   Úvod

2.1   Poľnohospodárska politika musí zohrávať kľúčovú úlohu v EÚ nielen preto, že poľnohospodárke plochy a lesy predstavujú viac ako 90 % využívanej pôdy a majú dôležitú úlohu pri udržateľnom využívaní zdrojov a ochrane prirodzených biotopov, ale aj najmä preto, že poľnohospodárstvo môže prostredníctvom SPP pomôcť Európe riešiť dôležité výzvy, ako sú: hospodárska a finančná kríza, zmena klímy, ochrana životného prostredia, udržanie životaschopnosti vidieka a poskytovanie bezpečných, cenovo dostupných a vysokokvalitných potravín spotrebiteľom.

2.2   Nadchádzajúce roky budú rozhodujúce pri kladení základov silného poľného a lesného hospodárstvo, ktoré sú schopné vyrovnať sa so zmenou klímy a s medzinárodnou hospodárskou súťažou a zároveň spĺňať očakávania verejnosti. Európa potrebuje svojich poľnohospodárov a lesníkov a jej poľnohospodári a lesníci potrebujú podporu Európy. Okrem toho v kontexte hospodárskej krízy sa otázka zamestnanosti stáva závažnejšou než kedykoľvek predtým. To je dôvod, prečo Európska komisia navrhla nové partnerstvo medzi európskymi občanmi a ich poľnohospodármi a lesníkmi, aby bolo možné splniť výzvy potravinovej bezpečnosti, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, rastu a zamestnanosti.

2.3   EHSV v predchádzajúcich stanoviskách vyjadril svoje názory na výzvy, ktorým bude európske poľnohospodárstvo pravdepodobne čeliť, na to, aké by mali byť ciele SPP, a na to, ako by sa mala reformovať zodpovedajúcim spôsobom. Oznámenie Komisie zverejnené v roku 2010 odrážalo väčšinu odporúčaní obsiahnutých v predchádzajúcom stanovisku EHSV NAT/449 týkajúcom sa tejto témy (3). Po tomto oznámení nasledovali ďalšie návrhy obsiahnuté v stanovisku EHSV NAT/481 (4). Okrem toho sa EHSV nedávno zaoberal niekoľkými konkrétnymi otázkami v rámci SPP, napríklad výzvami, ktorým čelia mladí poľnohospodári (5), a oblasťami s prírodným znevýhodnením (6). EHSV zdôrazňuje, že Komisia pri vypracúvaní svojich predstáv zvolila úplne iný prístup, než EHSV navrhoval. Výbor žiadal, aby sa najprv jasne definovali ciele SPP, potom sa stanovili nástroje na ich uskutočňovanie a následne sa určili požiadavky na financovanie. Považoval za nesprávne, že sa najprv stanoví finančná položka a potom sa prostriedky nejako rozdelia. Presne to však Komisia urobila a to teraz spôsobuje ťažkosti.

2.4   EHSV by chcel zdôrazniť význam poľnohospodárstva pre zamestnanosť. Poľnohospodárstvo a poľnohospodársko-potravinárske odvetvie EÚ zamestnáva približne 40 miliónov ľudí na európskom vidieku, ktorí sú podstatou týchto oblastí a ktorí zabezpečujú vysokokvalitné potraviny pre 500 miliónov spotrebiteľov. A napriek tomu príjmy európskych poľnohospodárov predstavujú vo všeobecnosti len polovicu priemerných zárobkov v EÚ. Podľa údajov Eurostatu zo septembra 2011 celková pracovná sila v poľnohospodárstve v EÚ s 27 členskými krajinami (EÚ 27) predstavovala 11,7 milióna pracovníkov na plný úväzok, z toho 10,8 milióna (92 %) bolo stálych pracovníkov. Poľnohospodárstvo zostáva do veľkej miery rodinne orientovanou činnosťou vo väčšine členských štátov. Štyri pätiny (80 %) z celkovej pracovnej sily v poľnohospodárstve predstavujú samostatne hospodáriaci roľníci a ich rodiny. O niečo viac ako tretinu (34 %) stálych pracovníkov v poľnohospodárstve v EÚ 27 tvoria ženy. Medzi samostatne hospodáriacimi roľníkmi v EÚ 27 je relatívne malý počet osôb (6 %) mladších než 35 rokov, zatiaľ čo relatívne veľký podiel tvoria roľníci vo veku 65 rokov a viac. Okrem toho významnú časť z 30 miliónov migrujúcich pracovníkov v EÚ tvoria sezónni pracovníci v poľnohospodárstve (7).

3.   Východiská

3.1   Legislatívne návrhy sú založené na rozpočtovom rámci pre SPP, ktorý je obsiahnutý v návrhu viacročného finančného rámca (VFR) Komisie na obdobie 2014 – 2020. Tento návrh udržal celkový disponibilný rozpočet pre SPP na rovnakej úrovni ako v roku 2013 v bežných cenách, čo v reálnej hodnote predstavuje zníženie rozpočtu pre SPP.

3.2   V návrhu VFR sa navrhuje, aby sa významná časť rozpočtu EÚ naďalej venovala poľnohospodárstvu, ktoré je spoločnou politikou strategického významu. To znamená, že sa v bežných cenách navrhuje, aby sa SPP zamerala na svoje hlavné činnosti, v rámci ktorých bude 317,2 mld. EUR pridelených I. pilieru (76 %) a 101,2 mld. EUR II. pilieru (24 %), čo celkovo predstavuje 418,4 mld. EUR na obdobie 2014 – 2020.

3.3   EHSV poukazuje na to, že tento návrh rozpočtu pre poľnohospodárstvo bolo možné v Komisii presadiť len so zaradením odkazu na nutnú ekologizáciu poľnohospodárstva. Teraz sa to musí prejaviť v reálnej politike.

3.4   V legislatívnych návrhoch sa navrhuje doplniť I. a II. pilier dodatočnými prostriedkami v sume 17,1 mld. EUR, z ktorej je 5,1 mld. EUR určených na výskum a inováciu, 2,5 mld. EUR na bezpečnosť potravín a 2,8 mld. EUR na potravinovú podporu pre osoby, ktoré sú na ňu najviac odkázané, pod iným kapitolami VFR, a 3,9 mld. EUR v novej krízovej rezerve pre odvetvie poľnohospodárstva, čím celkový rozpočet na obdobie 2014 – 2020 dosiahne výšku 435,6 mld. EUR.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor víta ciele reformy Komisie zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti, zlepšenie udržateľnosti a väčšiu efektívnosť.

4.2   Rozpočet EÚ a finančné zdroje pre SPP

4.2.1   EHSV opakuje svoju výzvu Parlamentu, Rade a Komisii, aby sa zachoval rozpočet EÚ vyčlenený na SPP (8). Je to potrebné na podporu európskeho modelu poľnohospodárstva a rôznych služieb, ktoré poľnohospodárska a lesnícka činnosť poskytuje spoločnosti, ako napríklad zachovanie životaschopných vidieckych spoločenstiev a infraštruktúr, vyvážený regionálny rozvoj a rozvoj vidieka, zachovanie tradičnej krajiny, národného dedičstva a tradícií, biodiverzita, ochrana životného prostredia a prísne normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a bezpečnosti potravín. Tieto služby odrážajú obavy európskych spotrebiteľov a daňových poplatníkov. Keďže európski poľnohospodári a lesníci poskytujú tieto multifunkčné služby v prospech spoločnosti ako celku, z čoho často vyplývajú dodatočné náklady bez kompenzácie výnosmi z trhu, je potrebné a opodstatnené odmeniť ich prostredníctvom verejnej intervencie. Snahou je prostredníctvom ekologickej zložky tieto služby definovať, s cieľom zdôvodniť a oprávniť nové platobné nároky, ktoré môže poľnohospodárstvo voči spoločnosti uplatňovať.

4.2.2   Dôsledky a budúce vplyvy finančnej a hospodárskej krízy, ktorá formuje európske a svetové hospodárstvo, a rozhodnutia týkajúce sa nového paktu stability sú dôvodom na preskúmanie každej jednej rozpočtovej položky. EHSV opakuje, že európsky model poľnohospodárstva nemôže fungovať na základe cien a podmienok na svetovom trhu a nie je ani zadarmo. Politika na podporu tohto modelu poľnohospodárstva si preto vyžaduje dostatok finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu je obzvlášť dôležité jednoznačne odôvodniť každý nástroj, ktorý stojí peniaze (napr. priame platby). Avšak v aktuálnych návrhoch, ktoré sa týkajú rozpočtu Únie na roky 2014 – 2020 (9), sa jasne znížia zdroje určené na SPP na základe konštantných cenových podmienok. Hoci Komisia uznáva strategickú úlohu spoločnej poľnohospodárskej politiky z hľadiska cieľa trvalo udržateľného rastu stratégie Európa 2020, výdavky SPP ako podiel z rozpočtu Únie klesnú z 39,2 % v roku 2014 na 33,3 % v roku 2020. Táto voľba zo strany Komisie nezohľadňuje výzvu EHSV, aby sa aspoň zaručilo potvrdenie podielu rozpočtu, ktorý EÚ doteraz vyčleňovala na SPP.

4.3   Priame platby

4.3.1   EHSV už v minulosti súhlasil s Komisiou, že v každom členskom štáte by sa malo upustiť od historických údajov ako základu na stanovovanie výšky podpory pre poľnohospodárov, pretože významné jednotlivé rozdiely v úrovni podpory na hektár už nie sú opodstatnené (10), a to aj preto, lebo vedú k narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

4.3.2   EHSV sa domnieva, že priame platby sa dajú do budúcna obhájiť tromi dobrými argumentmi: poskytovanie služieb v záujme dosiahnutia európskeho modelu poľnohospodárstva (napr. ekologická zložka), čiastočná možnosť transferu príjmov a kompenzácia za prísnejšie európske normy. Jednotné platby na plochu nie sú vždy najúčinnejším nástrojom politiky, lebo prečo by sa mal napríklad jednému podniku s rozlohou 1 000 hektárov poskytnúť transfer príjmov 1 000-krát a podniku s rozlohou 25 hektárov len 25-krát. Prevod príjmov by mal byť viazaný na pracovné miesta či osoby, ale nie na plochu. Takisto nevýhody, ktoré majú európski chovatelia, sa neodstránia prostredníctvom platieb na hektár, ktoré dostávajú aj tie podniky, ktoré sa chovu nevenujú. Na úrovni jednotlivých členských štátov by sa mohli preskúmať a umožniť spôsoby diferencovaných platieb na základe dodatočných kritérií. V niektorých členských štátoch, v ktorých sa ešte stále používajú historické platby, tiež bude konvergencia medzi štátnymi režimami popri vnútornej konvergencii spôsobovať ťažkosti. V takýchto prípadoch si vnútorná konvergencia vyžiada pružnosť, dlhšie prechodné obdobie a progresívnu zmenu počas celého obdobia  (11) .

4.3.3   Jednou z dôležitých úloh tejto reformy je navrhnúť cestu k vyváženejšiemu rozdeľovaniu platieb medzi členské štáty. EHSV víta úsilie o preklenutie priepasti medzi úrovňou podpory, ktorá je poskytovaná poľnohospodárom v jednotlivých členských štátoch. Želá si, aby sa prehodnotili finančné prostriedky vyčlenené na rozvoj vidieka na základe objektívnejších kritérií v záujme lepšieho zamerania politických cieľov, a víta pružnosť pri presune finančných prostriedkov medzi piliermi.

4.3.4   EHSV si uvedomuje nerovnomernú situáciu, pokiaľ ide o rozdeľovanie priamych platieb medzi staré a nové členské štáty. Podľa EHSV je skutočne nevyhnutné podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch, aby sa zachovala súdržnosť európskeho modelu poľnohospodárstva. Pri prípadnom prerozdelení priamych platieb je potrebné zohľadniť štruktúru nákladov a výnosov poľnohospodárskej činnosti v jednotlivých členských štátoch.

4.3.5   EHSV by rád zabránil ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré má sociálne dôsledky pre mnohé členské štáty, najmä pre pobaltské krajiny, pričom treba zohľadniť nielen záujmy poľnohospodárov, ale aj potreby spotrebiteľov a verejnosti vo všeobecnosti. EHSV odporúča prerozdeliť priame platby I. piliera medzi členské štáty tak, aby sa zabezpečilo, že žiadna krajina sa na konci rozpočtového obdobia neocitne pod 90 % priemeru EÚ.

4.3.6   Ekologická zložka I. piliera je spôsob, ako vytvoriť väčšie a viditeľnejšie prepojenie medzi priamymi platbami a environmentálnymi verejnými statkami, ktoré poskytujú poľnohospodári. Je tiež veľmi dôležitým krokom k riešeniu problémov v oblasti biodiverzity, ktoré sú výsledkom poľnohospodárskej činnosti. EHSV víta takýto prístup, ale predkladá tieto odporúčania:

—	Komisia vynaložila snahu o zachovanie jednoduchosti tohto systému: iba tri opatrenia, ktoré by bolo jednoduché sledovať pomocou satelitu. Vykonávacie predpisy by však mali zabezpečiť, že tieto opatrenia neprinesú poľnohospodárom žiadnu dodatočnú administratívnu záťaž.

—

Je dôležité, aby opatrenia ekologizácie uplatňovali všetci poľnohospodári v EÚ podobným spôsobom s cieľom zabezpečiť rozsiahly vplyv na životné prostredie a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi poľnohospodármi v rôznych regiónoch. Bude však potrebná určitá pružnosť v uplatňovaní na národnej alebo regionálnej úrovni. Vo všeobecnosti by sa mali zohľadniť poľnohospodársko-ekologické opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickej zložke.

—

Existujú však obavy z rizika prekrývania medzi opatreniami ekologizácie a poľnohospodársko-ekologickými opatreniami druhého piliera (12). Je potrebné jasné rozlišovanie, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári, ktorí sa už zapojili do poľnohospodársko-ekologických programov, mohli účinne pokračovať vo využívaní tohto politického nástroja bez toho, aby utrpeli straty na príjme. Pritom sa zapojenie poľnohospodárov do opatrení poľnohospodársko-ekologických programov, ktoré súčasne sledujú požadované ciele ekologizácie, považuje za plnenie ekologickej zložky. Aj doteraz vykonané poľnohospodársko-ekologické opatrenia (II. pilier) by sa mali uznať rovnako ako nové ekologické záväzky (I. pilier), teda tak, ako sa s tým vo všeobecnosti počíta aj pri ekologickom poľnohospodárstve.

4.3.7   Opatrenia ekologizácie by sa mali upraviť a vykonávať takto:

—

Návrh využívať 7 % pôdy na „oblasti ekologického záujmu“ by nebol prijateľný, ak by sa veľké množstvo ornej pôdy vyňalo z produkcie. Aj so zreteľom na rastúci dopyt po potravinách na celom svete by to bolo kontraproduktívne. Komisia by mala predložiť návrh zoznamu prvkov, ktoré sa čo najskôr uznajú ako „ekologicky prioritná pôda“. Tak by sa malo vyjasniť, že v prvom rade pokrýva prvky, ktoré sú dôležité pre zachovanie alebo zvýšenie biodiverzity, čo samozrejme zahŕňa existujúce stromy, terasy, pobrežné zóny, plochy kvitnúcich rastlín atď. Tieto prvky by sa mali zohľadňovať ako oblasti, ktoré majú nárok na podporu, a to aj v krajinách, v ktorých boli vnútroštátnymi predpismi vylúčené z definície poľnohospodárskej pôdy. Vhodný zoznam by mal tiež rýchlo objasniť, že často vyjadrované obavy, že Komisia chce úplne vyňať 7 % pôdy, sú neopodstatnené. Napokon by sa malo umožniť efektívne vypočítať hlavné trvalé plodiny v podobe „oblastí ekologického záujmu“ s cieľom podporiť ich značnú environmentálnu a ekologickú hodnotu.

—

Komisia musí jasne stanoviť, že opatrenie diverzifikácie plodín nesmie penalizovať najmä poľnohospodárov s malým množstvom ornej pôdy, dobytčie hospodárstva bez pastvín a poľnohospodárov pôsobiacich v oblastiach s agroklimatickými a pôdnymi podmienkami, ktoré neumožňujú produkovať iné plodiny. EHSV v takých prípadoch odporúča určitú pružnosť pri implementácii, ktorú by mali navrhnúť členské štáty a Komisia by ju mala schváliť.

4.3.8   EHSV konštatuje, že situácia v oblasti biodiverzity sa značne líši nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi regiónmi. Zatiaľ sa preto pevný podiel 7 % prioritnej pôdy vo všetkých regiónoch EÚ zdá skôr byrokratický a neprimeraný. Ak sa však opatrenia vyberajú takým spôsobom, že sa môžu zohľadniť všetky exitujúce štruktúry poľnohospodárskych podnikov, ktoré pozitívne prispievajú k rozvoju druhov, budú mať poľnohospodári v regiónoch s bohatou štruktúrou (s vysokou úrovňou biodiverzity) menej problémov s prispôsobovaním a uplatňovaním než poľnohospodári vo „vyprázdnených“ oblastiach (s nízkou úrovňou biodiverzity). Zakotviť tieto opatrenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov je práve preto správnym prístupom Európskej komisie k podporovaniu európskeho modelu poľnohospodárstva.

4.3.9   EHSV súhlasí s návrhom Komisie zachovať možnosť členských štátov vyplatiť platby poľnohospodárom v horských oblastiach alebo iných oblastiach, ktorí čelia špecifickým prekážkam alebo iným prírodným obmedzeniam, ktoré patria pod opatrenia II. piliera. EHSV podobne víta, že členské štáty majú dostať možnosť dodatočne poskytovať podľa systému priamych platieb v rámci I. piliera platby oblastiam, ktoré čelia prírodným obmedzeniam. EHSV nalieha na Komisiu, aby zabezpečila zjednodušené postupy umožňujúce všetkým potenciálnym príjemcom využiť tieto nové príležitosti. Návrhy nového vymedzenia znevýhodnených oblastí (tzv. ostatných oblastí) sa zatiaľ javia ako nevyzreté a vyžadujú si prepracovanie. EHSV sa na druhej strane vyslovuje kriticky k návrhom Komisie týkajúcim sa nového vymedzenia „ostatných znevýhodnených oblastí“ prostredníctvom 8 biofyzikálnych kritérií a 66 % minimálneho podielu poľnohospodárskej pôdy. V uvedenej podobe by tieto pravidlá viedli k objektívne neodôvodneným znevýhodneniam niektorých regiónov, ktorých nepriaznivá situácia je výsledkom súhry niekoľkých faktorov. Nový regulačný rámec by mal byť navrhnutý tak, aby bola náležitejším spôsobom zohľadnená kombinácia týchto faktorov.

4.3.10   EHSV súhlasí s obmedzením priamych platieb, ktoré sa má uplatňovať podľa poľnohospodárskej štruktúry konkrétnej krajiny alebo regiónu. EHSV súhlasí s tým, aby sa obmedzenie platieb uplatňovalo pružným spôsobom a v súlade so zásadou subsidiarity. Navrhovaný progresívny systém obmedzenia je vítaný za predpokladu, že sa znížená suma v každej krajine presmeruje do slabších poľnohospodárskych odvetví. Čiastka uvedená v návrhu by sa mala vypočítať na základe odpočítania maximálne 50 % miezd, ktoré poľnohospodár zaplatil a priznal v predchádzajúcom roku, vrátane daní a sociálnych odvodov súvisiacich so zamestnávaním. Okrem toho treba vziať do úvahy pracovnú silu, ktorú predstavujú rodinní príslušníci.

4.3.11   EHSV, vedomý si ťažkostí pri definovaní pojmu „aktívny poľnohospodár“, navrhuje, aby definícia aktívneho poľnohospodára zohľadňovala požiadavku produkcie poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh aj prostredníctvom priameho predaja na miestnych trhoch a tvorby spoločensky prospešných verejných statkov a služieb (13). Malo by sa tiež brať do úvahy uznané znevýhodnenie regiónu a potreba vykonávania poľnohospodárskej činnosti na čiastočný úväzok, aby sa zachoval priemerný príjem rodiny. EHSV sa domnieva, že jednotlivé členské štáty potrebujú väčšiu pružnosť, aby mohli rozhodnúť o definícii aktívneho poľnohospodára s cieľom stanoviť, kto by mal dostávať priame platby. Pritom by sa mali zohľadniť hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu. Okrem toho by bolo vhodné, aby z definície aktívneho poľnohospodára neboli vylúčení príjemcovia pomoci nižšej ako 5 000 EUR.

4.3.12   EHSV podporuje návrh Komisie zvážiť stanovenie mladých poľnohospodárov za jednu z priorít rozvoja vidieka Únie, čiastočne prostredníctvom implementácie tematických podprogramov v rámci programov rozvoja vidieka. EHSV tiež mimoriadne pozitívne hodnotí návrh zaviesť podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú poľnohospodársku činnosť v rámci I. piliera SPP. EHSV nalieha na Komisiu, aby zabezpečila zjednodušené postupy umožňujúce všetkým potenciálnym príjemcom využiť tieto nové príležitosti.

4.3.13   S cieľom posilniť politiku rozvoja vidieka sa členským štátom dostáva možnosť presunu finančných prostriedkov z ich režimu priamych platieb do ich režimu rozvoja vidieka. Zároveň by sa členským štátom, v ktorých je úroveň priamej podpory nižšia než 90 % európskeho priemeru, malo umožniť presunúť finančné prostriedky z ich režimu rozvoja vidieka do ich režimu priamych platieb. Takéto rozhodnutia by sa mali, s určitými obmedzeniami, urobiť jedenkrát a na celé obdobie uplatňovania tohto nariadenia. EHSV odporúča, aby Komisia zvýšila pružnosť presunu finančných prostriedkov z II. do I. piliera z 5 % na 10 %.

4.3.14   EHSV vyzýva Komisiu, aby prehodnotila plánované rozšírenie environmentálnej podmienenosti. Keby sa do environmentálnej podmienenosti zahrnuli všetky povinnosti a obmedzenia spojené s lokalitami sústavy Natura 2000 a rámcovou smernicou o vode, mohlo by to spôsobiť očividné a neodôvodnené rozdiely medzi poľnohospodármi. Hoci je možné zahrnúť do environmentálnej podmienenosti niektoré základné povinnosti, nie je možné zahrnúť do nej povinnosti poľnohospodárov v oblastiach ochrany vodných zdrojov alebo iných osobitne chránených oblastiach. Tieto povinnosti by mali byť predmetom osobitného príspevku v rámci druhého piliera.

4.4   Trhové nástroje

4.4.1   Hlavný návrh v oblasti politiky riadenia trhu sa týka rozpočtu (vytvorenie krízovej rezervy) a riadenia (Komisia bude mať väčšie právomoci). Pokiaľ ide o samotné nástroje, úroveň inovácie je nízka. EÚ by svoj ekonomický výskum mala zamerať na túto tému, aby dokázala identifikovať moderné nástroje boja proti kolísaniu cien. Tieto nástroje by mali platiť pre trh EÚ, ale aj pre reguláciu medzinárodného trhu, čo je veľkou výzvou, ako sa zdôraznilo v záveroch zo stretnutia predstaviteľov krajín G20 z júna 2011.

4.4.2   EHSV pripomína Komisii, Parlamentu a Rade, že extrémna volatilita cien, ku ktorej došlo v posledných rokoch, poukazuje na to, že sú potrebné účinnejšie nástroje riadenia trhu. EHSV sa domnieva, že navrhované nástroje riadenia trhu sú nedostatočné, a žiada lepšiu koordináciu ponuky a dopytu a opätovné vyváženie trhových síl v celom potravinovom dodávateľskom reťazci. Podľa zmluvy je jedným z cieľov SPP stabilizácia trhov. Stabilné trhy sú dôležité. EHSV sa preto domnieva, že súbor trhových nástrojov by mal byť ambicióznejší, aby sa zabránilo veľkým cenovým výkyvom.

4.4.3   Komisia navrhuje pokračovať v postupnom rušení nástrojov riadenia ponuky, ktoré sa začalo v roku 2009. EHSV sa však domnieva, že zrušenie týchto nástrojov by bolo chybou. Tieto nástroje vlastne slúžia na zabezpečenie väčšej stability cien a príjmov v poľnohospodárstve a zároveň podporujú lepšie prispôsobovanie ponuky dopytu. V mnohých prípadoch dokázali svoju účinnosť. Pre riadenie ponuky existuje široká paleta nástrojov: kontrola ex ante (napr. udelenie výrobných práv), kontrola ex post (napr. zničenie úrody), kontrola výrobných faktorov (napr. práva výsadby), obmedzenie práva na poskytnutie príspevku (napr. stropy na národnej úrovni) atď.

4.4.4   EHSV odporúča vykonať riadnu analýzu dôsledkov odloženia ukončenia platnosti kvót na cukor plánované na rok 2015. Pokiaľ ide o práva výsadby viniča, ktoré vypršia najneskôr v roku 2018, EHSV sa zasadzuje za zachovanie práv výsadby a víta rozhodnutie Komisie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorá by diskutovala o opatreniach potrebných vo vinohradníctve, a zdôrazňuje potrebu zachovať práva výsadby aj po roku 2018, aby sa lepšie riadil trh. Odporúčania skupiny na vysokej úrovni sa očakávajú koncom roka 2012.

4.4.5   Keďže v krajinách EÚ 27 len 15 obchodných reťazcov kontroluje 77 % trhu s potravinami, EHSV sa domnieva, že sa treba usilovať o to, aby sa vyrovnal pomer obchodnej ponuky a trhovej sily distribúcie, a že treba preskúmať, či právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže stačia na to, aby sa zabránilo vzniku dominantných štruktúr a podozrivým zmluvným praktikám. Je dôležité, aby sa do tohto preskúmania zapojili všetky zainteresované skupiny (14). Táto analýza by mala vyústiť do takých zmien a doplnení právnych predpisov EÚ pre agropotravinársky sektor, ktoré by zohľadňovali špecifiká tohto sektora a prispôsobili by ich právnym predpisom o hospodárskej súťaži konkurenčných krajín na svetových trhoch, a to v súlade so závermi poradnej skupiny na vysokej úrovni pre mlieko.

4.4.6   Vysoká volatilita cien v posledných rokoch nastolila otázku o budúcnosti SPP vzhľadom na možný prínos väčšieho počtu nástrojov rizikového manažmentu a globálnejšieho prístupu k fungovaniu celého potravinového reťazca.

4.4.7   V súvislosti s posilnením postavenia výrobcov v potravinovom reťazci by Komisia mala poskytnúť nástroje a finančné prostriedky na lepšie, transparentnejšie a aktuálne poznatky o trhoch a maržách vo všetkých odvetviach. EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil, že je nutné podporovať písomné zmluvy, upraviť pravidlá hospodárskej súťaže, zakázať nekalé postupy, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, zlepšiť schopnosti obchodovania organizácií výrobcov a upevniť postavenie medziodvetvových orgánov (15). Mali by sa oveľa viac ako doteraz podporovať miestne a regionálne iniciatívy, miestne poľnohospodárske trhy, krátke odbytové cesty (tiež vo vzťahu k jedálňam, zariadeniam hromadného stravovania atď.), ako aj priamy predaj.

4.4.8   Aby sa zabezpečila potrebná pružnosť pri riešení neočakávaných núdzových situácií, Komisia navrhuje vytvoriť rezervu na krízy v poľnohospodárstve s rozpočtom približne 500 mil. EUR. Komisia by mala zahrnúť tento nástroj do viacročného finančného rámca, lepšie objasniť mechanizmus tohto nového nástroja a zároveň by mala špecifikovať postupy na aktiváciu opatrení proti narušeniu trhu. Je absolútne nevyhnutné, aby bol tento nástroj dostatočne flexibilný na prijímanie rýchlych a včasných opatrení.

4.4.9   Komisia podporuje úlohu výrobcov, prevádzkovateľov a obchodných organizácií tým, že rozširuje ich operácie na všetky výrobky, ktoré patria pod spoločnú organizáciu trhov. EHSV zohľadňujúc aj posledné pripomienky Európskeho dvora audítorov (16) považuje za potrebné podrobne objasniť usmernenia Komisie o požiadavkách na uznanie takýchto orgánov a o opatreniach na monitorovanie ich činnosti. Malo by sa tiež overiť, do akej miery navrhované oprávnenie na kolektívne vyhlásenia o všeobecnej záväznosti ovplyvní slobodu rozhodovania jednotlivých poľnohospodárov.

4.4.10   EHSV súhlasí s návrhom Komisie použiť písomné zmluvy medzi stranami. Družstvá a podobné štruktúry by však mohli byť oslobodené. Tento krok je podľa Komisie potrebný len pri mliečnych výrobky a pri iných druhoch výrobkov ho môžu členské štáty aktivovať dobrovoľne. EHSV je presvedčený o tom, že Komisia by mala rozšíriť túto požiadavku na všetky poľnohospodárske výrobky patriace pod spoločnú organizáciu trhov, a najmä na výrobky rýchlo podliehajúce skaze.

4.4.11   EHSV má výhrady k možnosti použiť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na poskytnutie podpory poľnohospodárom, ktorí sú postihnutí vplyvom medzinárodných obchodných dohôd. EHSV pripomína, že EGF by sa mal predovšetkým použiť na poskytnutie podpory pre pracovníkov prepustených z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v svetovom obchode v dôsledku globalizácie, ak tieto prepúšťania majú značný nepriaznivý vplyv na regionálne alebo miestne hospodárstvo (17). Aby malo opatrenie EGF maximálny vplyv, EHSV sa domnieva, že fond by sa nemal použiť na podporu európskeho poľnohospodárstva.

4.4.12   Podľa najnovších odhadov približne 16,3 % občanov EÚ žije na hranici chudoby alebo pod ňou. EHSV pripomína príspevok európskeho programu k distribúcii potravín ľuďom v núdzi, na základe ktorého sa každý rok rozdajú desiatky miliónov jedál tým, ktorí sa nachádzajú v najväčšej núdzi (v roku 2009 využilo tento program viac ako 18 miliónov ľudí). EHSV teší, že v rozpočtových návrhoch na obdobie 2014 – 2020 je európsky program pomoci pre najodkázanejšie osoby jasne vymedzený mimo prvého a druhého piliera. Bolo by však treba zlepšiť jeho pracovné mechanizmy vzhľadom na pripomienky Európskeho dvora audítorov (18). Podľa výboru solidarita so znevýhodnenými skupinami obyvateľstva bola vždy jednou z hodnôt, za ktoré sa Únia v jednotlivých oblastiach svojej politiky zasadzovala, a tak to musí byť i naďalej.

4.5   Rozvoj vidieka

4.5.1   EHSV považuje II. pilier za ústredný riadiaci prvok na zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva. Dramatická finančná situácia v mnohých členských štátoch povedie k tomu, že viaceré opatrenia sa nebudú dať spolufinancovať vôbec alebo nie v dostatočnej miere, čo spôsobí značné oslabenie. Ide o zásadný problém, ktorý sa musí prediskutovať pri rokovaniach o finančnom plánovaní na roky 2014 – 2020.

4.5.2   Odklon od doterajšej zásady uplatňovanej v II. pilieri, t. j. mať tri osi (plus LEADER) podporené minimálnymi podielmi finančných prostriedkov, a to až na 6 ťažiskových oblastí, v zásade znamená (ešte) väčšiu voľnosť členských štátov pri rozhodovaní. EHSV samozrejme víta, že opatrenia na ochranu životného prostredia a klímy majú aj naďalej tvoriť najmenej 25 % objemu financií, a navrhuje stanoviť minimálny podiel aj pre iniciatívu LEADER. Naozaj by sa malo zabrániť tomu, aby členské štáty napríklad podporili len investovanie, a preto neposkytli podporu napr. na poľnohospodársko-environmentálne opatrenia, ekologické poľnohospodárstvo alebo iniciatívy zdola nahor, ako je LEADER.

4.5.3   Aby sa poľnohospodárstvo mohlo stať konkurencieschopnejším, Komisia navrhuje prepojiť SPP so stratégiou EÚ pre rast a zamestnanosť so zameraním sa na vzdelávanie, inováciu a výskum. EHSV podporuje tento prístup.

4.5.4   EHSV súhlasí so zavedením európskeho partnerstva v oblasti inovácií v kontexte politík pre rozvoj vidieka. EHSV je presvedčený, že tento nástroj bude primárne propagovať a podporovať výskumné činnosti určené na podporu produktivity a trvalej udržateľnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na zabezpečenie efektívneho využívania environmentálnych zdrojov, na zvýšenie prínosu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k boju proti zmene klímy, na zlepšenie kvality a bezpečnosti pri práci v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, na zaistenie bezpečnosti a zdravia spotrebiteľov, na podporu testovania inovačných poľnohospodárskych a lesníckych postupov, na zlepšenie dopravy a logistiky potravinárskych výrobkov a na výber ekologických obalov potravinových výrobkov. Podľa názoru EHSV európske partnerstvo v oblasti inovácií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve zabezpečí cezhraničnú synergiu a spoluprácu v Európe medzi rôznymi verejnými a súkromnými subjektmi, ktoré sa k tomu zaviazali, a to zlepšovaním efektívnosti výskumu a inovácií.

4.5.5   EHSV srdečne víta návrhy týkajúce sa opatrení na rozvoj vidieka a vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom možnosť a voľnosť pri vytváraní osobitných opatrení pre odvetvia, ktoré majú pre ne primárny význam, poskytnutím alternatívy týmto regiónom. To je nevyhnutné na udržovanie a ochranu našej prírody a formovanie našej kultúrnej krajiny. EHSV vzal na vedomie, že Komisia sa snaží uplatňovať prísnejšie výberové kritériá pre prístup k niektorým opatreniam. Výbor chce zdôrazniť, že tieto výberové kritériá nesmú brániť rozvoju poľnohospodárskych podnikov, ktoré už dosiahli určitú úroveň konkurencieschopnosti.

4.5.6   EHSV súhlasí s posilnením nástrojov rizikového manažmentu uplatňovaných v SPP. Výbor sa domnieva, že tieto nástroje by mali pomôcť znížiť výkyvy príjmov a nestabilitu trhov. Posilnenie poistných produktov a vytvorenie vzájomných fondov by malo pomôcť poľnohospodárom, ktorí čelia vyššej volatilite trhu, sú viac vystavení novým chorobám zvierat a rastlín, ako aj častejším zlým poveternostným podmienkam. EHSV podporuje zahrnutie rizikového manažmentu do druhého piliera, domnieva sa však, že členské štáty by mali najprv vyriešiť otázku štátneho spolufinancovania.

4.5.7   EHSV teší, že sa zachovala politika zameraná na oblasti s prírodným znevýhodnením. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa nezohľadnili jeho odporúčania týkajúce sa vymedzenia týchto oblastí, ktoré vyjadril v stanovisku (19) k oznámeniu COM(2009) 161 s názvom „Smerom k lepšiemu zameraniu pomoci poľnohospodárom v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami“. Osem biofyzikálnych kritérií, ktoré navrhuje Komisia, nestačí na vypracovanie novej, primeranej a legitímnej definície prijateľnej v celej EÚ.

4.5.8   EHSV už vyhlásil, že zachovanie biodiverzity je potrebná a kľúčová úloha, ktorá nepredstavuje len eticko-morálny záväzok, ale má tiež strategický význam z dlhodobého hľadiska. Existuje aj dostatok ekonomických dôvodov na to, aby sa konalo rýchlejšie a účinnejšie.

4.5.9   EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že revízie v roku 2012 predstavujú jedinečnú príležitosť na zaradenie nedostatku vody a extrémnych udalostí, ako je sucho, do spoločného politického rámca pre riadenia vodných zdrojov.

4.5.10   EHSV sa domnieva, že II. pilier by mal odrážať obrovský problém sucha, erózie pôdy a dezertifikácie v južných a stredozemských regiónoch EÚ, a odporúča vypracovať osobitné opatrenie, ktoré by sa touto otázkou zaoberalo. Súčasne by sa však mali zohľadniť aj dodatočné výdavky, ktoré vyplývajú z odvodňovania poľnohospodársky využívaných plôch v severných členských štátoch EÚ.

4.5.11   EHSV naliehavo žiada Komisiu, Parlament a Radu, aby zvážili vytvorenie integrovanej stratégie EÚ v oblasti bielkovín s cieľom zachovať ponuku krmív a znížiť závislosť od dovozu bielkovín.

4.5.12   Plytvanie potravinami je čoraz závažnejším problémom pre potravinovú bezpečnosť a efektívne využívanie zdrojov. EHSV odporúča, aby Komisia preskúmala osvedčené postupy znižovania plytvania potravinami v krajinách, ako je Nemecko, a podporila tieto postupy legislatívnymi opatreniami na úrovni EÚ.

4.5.13   Presúvanie ekonomickej činnosti bude kľúčovou otázkou v nadchádzajúcich rokoch a v poľnohospodárstve by sa pridaná hodnota mala zachovať v rámci území, kedykoľvek to bude možné. Okrem toho, podľa Európskeho dvora audítorov nie sú miestne akčné skupiny v rámci programu LEADER dostatočne zamerané na dosahovanie cieľov svojich vlastných miestnych stratégií (20). Pre SPP na obdobie 2014 – 2020 by preto bolo užitočné prijať opravné opatrenia prostredníctvom nového politického nástroja, ktorý by umožnil sprevádzať vznik teritorializovaných projektov v širšom rozsahu než program LEADER.

4.5.14   EHSV sa domnieva, že SPP musí byť uprednostňovaným nástrojom na vytváranie partnerstiev so spotrebiteľmi prostredníctvom príslušných informácií o spôsobe výroby potravín počas hodnotového reťazca alebo životného cyklu. Vysledovateľnosť musí byť transparentná pre spotrebiteľa, ktorý môže byť najlepším spojencom udržateľnejšej európskej poľnohospodárskej výroby, ktorá je priaznivá pre životné prostredie a vytvára lepšie pracovné miesta.

---

(1)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011.

(2)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 63, bod 4.2.

(3)  CESE, Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010.

(4)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, 63.

(5)  CESE, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 19 – 24.

(6)  CESE, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 87.

(7)  Eurostat – Farm Structure Survey.

(8)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 63, bod 1.10.

(9)  COM(2011) 500 final – Rozpočet pre Európu 2020.

(10)  CESE, Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35, bod 5.6.11.

(11)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 63, bod 1.4.

(12)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 63, bod 3.4.3.

(13)  CESE, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 63, bod 1.5.

(14)  CESE, Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35.

(15)  CESE, Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 145.

(16)  Európsky dvor audítorov, Rastúci úspech? Efektívnosť podpory Európskej únie pre operačné programy pre pestovateľov ovocia a zeleniny, osobitná správa č. 8.

(17)  Nariadenie Parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

(18)  Európsky dvor audítorov, Potravinová pomoc Európskej únie určená odkázaným osobám: hodnotenie cieľov, prostriedkov a použitých metód, osobitná správa č. 6, 2009.

(19)  CESE, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 87 – 91.

(20)  Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 5/2011.

---

---