8.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 131/60

—

so zreteľom na článok 14 ods. 3 a články 23, 24 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na článok 5 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na články 7, 8, 16, 17, 27 a 30 revidovanej Európskej sociálnej charty Rady Európy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (KOM(2008)0635),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 o realizácii barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (KOM(2008)0638),

—

so zreteľom na správu Komisie z 18. decembra 2008 o rovnosti žien a mužov – 2010 (KOM(2009)0694),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011 – 2020,

—

so zreteľom na platformu EÚ proti sociálnemu vylúčeniu,

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound z 24. marca 2010 s názvom Druhý európsky prieskum kvality života: rodinný život a práca,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o hodnotení výsledkov plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 a o odporúčaniach do budúcnosti (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o snahe o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o chudobe žien v Európskej únii (7),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (8),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0317/2011),

A.

keďže v dôsledku sociálnokultúrnych zmien, ktoré sprevádza prístup žien na trh práce a ich väčšia finančná nezávislosť, sa narušil model rodiny s dvoma rodičmi a materstvo až po uzavretí manželstva a osamelé matky sa stávajú čoraz dôležitejšou skupinou vo všetkých vyspelých a priemyselných krajinách; keďže čoraz viac žien sa slobodne rozhoduje pre materstvo bez záväzkov k partnerovi;

B.

keďže rodičovstvu neplnoletých ako ceste k osamelému rodičovstvu sa venuje neprimeraná pozornosť, pričom sa vykresľuje nepresný obraz osamelých rodičov; keďže škodlivé a nepresné stereotypy narúšajú dôveru a sebaistotu osamelých rodičov a ich detí;

C.

keďže rodiny s jedným rodičom netvoria jednoliatu skupinu, ale zahŕňajú veľmi širokú škálu rodinných, finančných a sociálnych pomerov;

D.

keďže však životné podmienky určitých kategórií slobodných matiek z nich robia zraniteľnú skupinu, čo môže mať dosah na ich potomkov;

E.

keďže matky, ktoré sú osamelé či už v dôsledku rozvodu, rozchodu, alebo toho, že sa nikdy nevydali, sa stávajú čoraz dôležitejšou skupinou vo všetkých vyspelých a priemyselných krajinách, a keďže je teda nutné reagovať na túto novú skutočnosť úpravou politík;

F.

keďže členské štáty sú zodpovedné za to, aby zabezpečili primerané podmienky pre osamelé matky a ich deti;

G.

keďže verejné politiky v mnohých členských štátoch sa ešte stále neprispôsobili rozličným rodinným modelom a situáciám, a keďže osamelí rodičia sú stále často spoločensky a ekonomicky znevýhodnení;

H.

keďže v mnohých spoločnostiach nie je voľba stať sa nevydatou matkou znevažovaná ani stigmatizovaná, ako to je v spoločnostiach, v ktorých z rôznych dôvodov dominujú patriarchálne modely;

I.

keďže prevažnú väčšinu osamelých rodičov v Európe tvoria ženy; keďže v roku 2001 tvorili v priemere 85 % osamelých rodičov matky vo veku 25 až 64 rokov, čo znamená, že 5 % celkového ženského obyvateľstva predstavovali osamelé matky, a keďže v niektorých členských štátoch bol podiel osamelých matiek 6 – 7,5 % (Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovinsko) a v ďalších dokonca 9 % (Estónsko, Lotyšsko);

J.

keďže prístup k slobodným matkám a politikám v tejto oblasti sa medzi jednotlivými regiónmi Európy líši, čím vzniká geografická nerovnováha, pri ktorej majú severné regióny silnejšie sociálne systémy, v južných regiónoch hrá významnú úlohu široká rodina a východné regióny sa vyznačujú kombináciou oboch systémov;

K.

keďže v dôsledku rôznych verejných politík a právneho postavenia (rozvedená, odlúčená, nevydatá alebo ovdovená) sa osamelé matky nachádzajú v odlišných situáciách a poberajú – v závislosti od krajiny, v ktorej žijú – rôzne druhy dávok vrátane príspevkov na zdravotnícke služby pre seba a svoje deti;

L.

keďže osamelé matky často prerušujú svoje vzdelávanie a získavanie odborných zručností, pretože svoj obmedzený čas a zdroje venujú výchove svojich detí, a tak im navyše hrozí sociálne vylúčenie a chudoba;

M.

keďže vzdelávanie a informovanie o sexuálnych a reprodukčných právach žien, najmä tých mladších, je nevyhnutné pre predchádzanie neželaným tehotenstvám;

N.

keďže ženy, ktoré stratili partnera násilným spôsobom, ktorý zahŕňa rodové násilie, terorizmus a organizovaný zločin, sú viac ohrozené izoláciou od spoločnosti, a preto potrebujú osobitnú pozornosť na podnietenie ich opätovného začlenenia do spoločnosti a usmernenie pri ďalšom plnení ich rodičovskej úlohy takým spôsobom, ktorý je pre dieťa najlepší;

O.

keďže príslušné orgány na európskej úrovni zavádzajú opatrenia a programy na pomoc týmto skupinám;

P.

keďže rozvoj detí v rodinách s jedným rodičom ovplyvňujú mnohé faktory, keďže väčšine detí vychovaných jedným rodičom sa v neskoršom živote darí dobre a keďže faktory, ktoré majú vplyv na to, ako sa deti rozvíjajú, sú omnoho komplexnejšie než typ rodiny;

Q.

keďže rozhodnutia o rodinnej politike by mali uprednostňovať potreby a najlepšie záujmy dieťaťa a zabezpečiť to, aby sa deťom mohlo dariť;

R.

keďže 69 % osamelých matiek je prítomných na trhu práce a keďže v roku 2001 pracovalo v priemere 18 % osamelých matiek na čiastočný úväzok;

S.

keďže takéto riešenia práce na čiastočný úväzok a nedostatočné zamestnávanie osamelých matiek sú často nedobrovoľné, ale sú dané rodinnými obmedzeniami;

T.

keďže miera zamestnanosti matiek, a to najmä v prípade osamelých matiek, sa zvyšuje poskytovaním kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o deti, ale keďže by ho mali sprevádzať ďalšie doplnkové opatrenia vrátane dobrých podmienok materskej dovolenky a pružných pracovných podmienok, ktoré podporujú väčšie zapájanie a prispievajú k pohode matky a dieťaťa;

U.

keďže otcovia detí majú tendenciu pracovať viac než bezdetní muži, kým v prípade žien platí opak; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý v EÚ predstavuje v priemere 18 %, sa zvyšuje po tom, čo sa ženy stanú matkami, a pokračuje až do dôchodku;

V.

keďže domácnosti s jedným rodičom sú viac ohrozené chudobou a reprodukciou chudoby než domácnosti s dvoma rodičmi; keďže podľa najnovších údajov dostupných v roku 2006 bolo v 25 členských štátoch EÚ 32 % domácností s jedným rodičom ohrozených chudobou v porovnaní s 12 % domácností, ktoré tvoril pár s deťmi;

W.

keďže je pravdepodobné, že riziku finančnej neistoty bude vystavený vyšší percentuálny podiel žien než mužov, a to hlavne z dôvodu ich podmienok na trhu práce vrátane vyššej miery nezamestnanosti, nižších platov a práce na čiastočný úväzok či nekvalifikovaných pracovných miest, čo je situácia, ktorá intenzívnejšie zasahuje slobodné matky bez príjmu;

X.

keďže riziko chudoby je vyššie u detí z rodín s jedným rodičom (19 %) než u bežnej populácie a keďže poskytovanie starostlivosti o deti prispieva k znižovaniu chudoby vrátane chudoby detí a k zvyšovaniu miery sociálneho začlenenia;

Y.

keďže prístup na trh práce a možnosti budovania kariéry sú najlepšie vo veku 25 – 40 rokov, keď sú deti ešte malé a vyžadujú od svojich rodičov väčšiu starostlivosť a viac času; keďže kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti je nedostatok a keďže čas, keď otvárajú tieto zariadenia a školy, je často nezlučiteľný s pracovným časom, čo mnohokrát predstavuje najväčšiu prekážku a obmedzenie pri spájaní rodinného a pracovného života;

Z.

keďže osamelí rodičia sa musia vyrovnávať s dvojnásobnými ťažkosťami v porovnaní s rodinami s dvoma rodičmi, keďže sa nemôžu deliť o povinnosti spojené s každodennou starostlivosťou;

AA.

keďže poskytovanie kvalitných a cenovo dostupných služieb v oblasti starostlivosti o deti je pre osamelé matky a ich deti, najmä v kategórii od 0 do 2 rokov, mimoriadne dôležité; keďže využívanie formálnych systémov starostlivosti o deti v prípade kategórie od 0 do 2 rokov sa pohybuje od 73 % v Dánsku po len 2 % v Českej republike a Poľsku a keďže len niekoľko členských štátov EÚ (Dánsko, Holandsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo) už splnilo barcelonské ciele (poskytovanie starostlivosti o deti pre 33 % detí vo veku do 3 rokov);

AB.

keďže očakávania všetkých žien vrátane slobodných matiek by sa mali zameriavať na získanie prístupu na trh práce ako jediného prostriedku na predídenie zraniteľnosti a chudobe; keďže verejné orgány by teda mali vyvinúť maximálne úsilie o dosiahnutie tohto cieľa;

1.

požaduje, aby sa situácii osamelých matiek venovala väčšia pozornosť; nabáda členské štáty, aby prijali verejné politiky vrátane vzdelávacích politík, poskytovania starostlivosti, zdravotných politík, politík v oblasti zamestnanosti, systémov sociálneho zabezpečenia a politiky v oblasti bývania, s cieľom podporovať potreby a životné podmienky rodín s jedným rodičom, najmä so zreteľom na realitu rodín osamelých matiek;

2.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prácu všetkých organizácií a neformálnych sietí zameraných na osamelé matky, najmä v krajinách s chýbajúcou alebo len slabou osobitnou podporou rodín s jedným rodičom; táto podpora by nemala v oblasti ochrany osamelých matiek v členských štátoch nahrádzať štátnu sociálnu podporu, pretože vzhľadom na geografické a kultúrne rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o štátnu podporu pre osamelé matky, nemôže jeden model vyhovovať všetkým; vyzýva orgány členských štátov, aby pre príslušné rodiny vytvorili programy pomoci;

3.

podporuje činnosť, ktorej cieľom je pomáhať osamelým matkám; zastáva názor, že cieľom tohto úsilia by malo byť zvýšenie samostatnosti a nezávislosti osamelých matiek, zmiernenie ich pocitu pasivity a izolácie, zlepšenie ich sociálnej vynaliezavosti, zvýšenie ich rodičovských zručností a uľahčenie prístupu k informáciám o zamestnaneckých právach a pracovných príležitostiach;

4.

požaduje zvýšenie počtu rodovo orientovaných stratégií, ktoré môžu priniesť lepšie porozumenie vzťahu medzi rodom a chudobou, a investovanie do projektov zameraných na potreby rodín s jedným rodičom;

5.

vyzýva členské štáty, aby podporovali združenia, ktoré pomáhajú osamelým matkám tak, že im poskytujú odbornú prípravu zameranú na uľahčenie ich zamestnávania a pomoc pri zvyšovaní ich sebaúcty; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby podporovali vytváranie rodinných centier, ktoré budú poskytovať dočasné ubytovanie a kde osamelé matky môžu získavať rady a vzdelanie; nabáda vnútroštátne orgány, aby vytvorili osobitné vzdelávacie programy pre osamelé matky s cieľom uľahčiť ich prístup na trh práce a aby spolupracovali so združeniami, ktoré sa snažia o dosiahnutie tohto cieľa;

6.

povzbudzuje rozvoj online a interpersonálnych diskusných fór, blogov a telefónnych liniek pomoci, ktoré sú zamerané priamo na osamelé matky, s cieľom zmierniť ich izoláciu a umožniť im výmenu rád, informácií a najlepších postupov na základe ich individuálnych potrieb a podporuje zavádzanie telefónnych liniek pomoci alebo bezplatných telefónnych čísiel, ktoré uľahčia ich kontakt so sociálnymi službami;

7.

naliehavo žiada členské štáty, aby stanovili spoločné politiky, ktoré budú založené na výmene najlepších postupov v Európe;

8.

nabáda k rozvoju podporných mechanizmov vrátane vzdelávacích kurzov na podporu osamelých matiek prostredníctvom poskytovania rád o tom, ako z pozície osamelého rodiča čo najlepšie zvládnuť náročnú úlohu výchovy dieťaťa a zároveň mu zabezpečiť vyrovnaný životný rytmus;

9.

vyzýva členské štáty a ich správne orgány, aby podporovali rozvoj rodičovských vzdelávacích kurzov, ktoré pripravujú a vzdelávajú mladých osamelých rodičov bez hospodárskych zdrojov, čím im umožňujú účinnejšie zvládať úlohu výchovy dieťaťa;

10.

vyzýva členské štáty, aby posilnili úlohu vnútroštátnych orgánov pôsobiacich v oblasti rovnosti, pokiaľ ide o diskriminačné praktiky uplatňované voči osamelým matkám na pracovisku;

11.

odporúča členským štátom, aby poskytovali pomoc s bývaním a dočasné ubytovacie riešenia, a to najmä osamelým matkám, ktoré kvôli svojmu veku museli opustiť pestúnsku rodinu;

12.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili špecifické podmienky osamelých matiek v rôznych európskych krajinách a poskytovali osamelým matkám, ktoré patria k najzraniteľnejším kategóriám, osobitnú pomoc;

13.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť prostredníctvom financovania z Európskeho sociálneho fondu a členských štátov prístup osamelých matiek k vzdelávaniu, odbornej príprave a osobitným štipendiám pre osamelé matky (slobodné, ovdovené alebo odlúčené) a kladie dôraz najmä na to, že je dôležité povzbudzovať mladé tehotné ženy, aby neukončili vzdelávanie, pretože štúdium im umožní získať kvalifikácie a maximalizovať šance na dôstojné pracovné podmienky, dobre platené pracovné miesta a finančnú nezávislosť, čo je jediná záruka úniku pred chudobou;

14.

vyzýva Komisiu, aby pri vytváraní rámca programov ako Progress a Equal pre ďalší viacročný finančný rámec zvážila zavedenie informačných programov s cieľom zvýšiť účasť niektorých hospodársky zraniteľných spoločenských skupín, ako sú osamelé matky, a podporiť ich zapájanie;

15.

nabáda členské štáty, aby starostlivo analyzovali fenomén nedostatočnej zamestnanosti osamelých matiek a podnikli náležité kroky na vyriešenie tohto problému;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať dostatočné, kvalitné a finančne dostupné služby starostlivosti o deti a ďalšie závislé osoby, ktoré budú zlučiteľné so zamestnaním na plný úväzok, zabezpečiť osamelým matkám prednostný prístup k týmto službám a výrazne im uľahčiť prístup k vzdelávaniu a hľadanie zamestnania a zvýšiť ich šance, že zostanú zamestnané; podporuje zriaďovanie zariadení podnikovej starostlivosti o deti s pružnými otváracími hodinami; trvá na tom, aby členské štáty zabezpečili prístup k zariadeniam starostlivosti o deti, pričom sa zamerajú na zaistenie podmienok pre 50 % potrebnej starostlivosti o deti od 0 do 3 rokov a 100 % starostlivosti o deti od 3 do 6 rokov;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaviedli viac ustanovení zameraných na zvyšovanie miery zamestnanosti matiek, pretože to je najúčinnejší spôsob zvyšovania príjmov, a teda aj znižovania rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia osamelých matiek;

18.

zdôrazňuje význam vykonávania politík zamestnanosti zameraných na podporu zamestnávania osamelých matiek, ako aj na predchádzanie neopodstatnenému prepúšťaniu;

19.

nabáda členské štáty, aby poskytovali daňové úľavy a iné finančné stimuly podnikom, ktoré zamestnávajú osamelých rodičov a/alebo vytvárajú, prevádzkujú a poskytujú zamestnancom zariadenia a služby v oblasti starostlivosti o deti na pracovisku;

20.

nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy pri podpore rodín s jedným rodičom, najmä v súvislosti s finančnou krízou, ktorá situáciu osamelých rodičov zhoršuje;

21.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť preskúmali osobitné potreby osamelých matiek, zhromaždili a zanalyzovali údaje, zvážili zavedenie konkrétnych opatrení na riešenie tejto problematiky a vymieňali si najlepšie postupy na ich zlepšovanie;

22.

naliehavo žiada členské štáty, aby podnikli kroky a prijali opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby slobodným matkám neustále hrozila chudoba a sociálne vylúčenie;

23.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osamelé matky budú môcť využívať podporu v oblasti bývania a že budú mať prioritu pri zostavovaní poradovníkov na prenájom domov;

24.

žiada členské štáty, aby zaručili rovnaké zaobchádzanie a udržiavali vysokú kvalitu života pre všetky deti bez ohľadu na rodinný stav ich rodičov alebo ich rodinné pomery poskytovaním dávok na všeobecnom základe tak, aby sa chudoba nepreniesla na deti;

25.

žiada členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré odstránia diskrimináciu osamelých matiek a ich detí, a preto víta využívanie programov, ktoré týmto deťom poskytujú štátnu pomoc a štipendiá;

26.

nabáda členské štáty, aby zavádzali politiky zamerané na poskytovanie finančnej podpory rodinám s jedným rodičom v podobe dávok pre osamelých rodičov, daňových úľav pre domácnosti s jedným rodičom či iných fiškálnych úľav pre osamelých rodičov, ktoré budú v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj príspevky na vzdelávanie pre osamelých opatrovníkov;

27.

žiada členské štáty, aby zaručili, že rodičia, ktorým ich deti neboli zverené do opatery, budú pravidelne platiť dávky na dieťa (alimenty);

28.

nabáda členské štáty, aby pri reformovaní svojich dôchodkových systémov vzali do úvahy faktor rodu, a najmä situáciu osamelých matiek;

29.

zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty, ako aj verejné a súkromné organizácie by mali pripisovať prioritu rovnováhe medzi pracovným a osobným životom tým, že sa budú zavádzať výhodnejšie pracovné podmienky pre rodiny, okrem iného pružný pracovný čas a práca z domu, a budovať zariadenia detskej starostlivosti, jasle atď.;

30.

zdôrazňuje, že na to, aby sa osamelým matkám uľahčilo budovanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, je potrebné intenzívnejšie zapojenie otcov; v tejto súvislosti konštatuje, že v niektorých členských štátoch takmer neexistuje spoločná starostlivosť;

31.

žiada, aby boli na základe zásady rovnosti príležitostí všetky opatrenia a kroky prijaté v prospech slobodných matiek otvorené aj slobodným otcom;

32.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby vykonali zber porovnateľných údajov na úrovni EÚ pre tento jav v jeho rôznych obmenách, ako aj s cieľom porovnať právnu úpravu a systémy sociálnej starostlivosti;

33.

keďže osobu, ktorá venuje svoj čas a svoje schopnosti starostlivosti o deti a ich vzdelávaniu alebo starostlivosti o staršiu osobu, by mala spoločnosť uznávať, a keďže tento cieľ možno dosiahnuť tým, že sa tejto osobe zveria práva, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a dôchodku;

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.