8.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 131/25

—

so zreteľom na smernice 2004/18/ES a 2004/17/ES týkajúce sa oblasti obstarávania (1) a na smernicu 2007/66/ES o postupoch preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/48/ES o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (3), ktoré nadobudlo účinnosť 22. januára 2011 a v ktorom sa smernice o verejnom obstarávaní označujú za akty Spoločenstva týkajúce sa záležitostí, ktoré sa riadia týmto dohovorom,

—

so zreteľom na Dohodu WTO o vládnom obstarávaní z 15. apríla 1994,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 26 (integrácia osôb so zdravotným postihnutím),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o rovnakom prístupe na trhy verejného sektora v EÚ a v tretích krajinách (4),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ (KOM(2011)0015),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o rozšírení používania elektronického obstarávania v EÚ (KOM(2010)0571),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre podniky a rast (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o novom vývoji v oblasti verejného obstarávania (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť v Európe trvalo udržateľné služby vysokej kvality (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (KOM(2010)0543),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu. Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo. 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať“ (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 na tému „Nová stratégia pre jednotný trh“,

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie SEK(2010)1214,

—

so zreteľom na správu s názvom „Hodnotenie prístupu MSP k trhom s verejným obstarávaním v EÚ“ (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie (KOM(2008)0400),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu“ (KOM(2008)0394),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020. Únia inovácií“ (KOM(2010)0546),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. – 12- mája 2011 s názvom „Modernizácia politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2011 s názvom „Modernizácia politiky verejného obstarávania EÚ – Smerom k účinnejšiemu európskemu trhu verejného obstarávania“,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. júla 2011 o Zelenej knihe o rozšírení používania elektronického obstarávania v EÚ,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0326/2011),

A.

keďže riadne fungujúci trh verejného obstarávania v EÚ je kľúčovou hnacou silou rastu a základným kameňom jednotného trhu a okrem toho je zásadne dôležitý pre stimulovanie hospodárskej súťaže a inovácií a pre riešenie rýchlo sa objavujúcich výziev v oblasti verejnej politiky, ako aj problémov kvality práce vrátane primeranej mzdy, rovnosti, sociálnej súdržnosti a sociálneho začlenenia, pričom dosahuje optimálnu hodnotu pre občanov, podniky a daňových poplatníkov;

B.

keďže európske pravidlá verejného obstarávania výrazne prispievajú k zvyšovaniu transparentnosti a rovnosti v zaobchádzaní, k boju proti korupcii a k profesionalizácii procesu obstarávania;

C.

keďže v dôsledku súčasnej hospodárskej situácie je viac než kedykoľvek predtým dôležité zabezpečiť optimálnu efektivitu verejných výdavkov a pritom čo najviac obmedziť náklady podnikov a keďže lepšie fungujúci trh verejného obstarávania by pomohol dosiahnuť tieto ciele;

1.

víta Zelenú knihu Komisie a rozsiahly konzultačný proces ako východiskový bod pre revíziu smerníc o verejnom obstarávaní v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy a judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ESD) a v súlade s prepracovanými pravidlami štátnej pomoci;

2.

poukazuje na to, že hoci revízia smerníc EÚ v oblasti obstarávania v roku 2004 viedla k užitočnému ďalšiemu rozvoju jednotného trhu s verejným obstarávaním, je niekoľko rokov po transponovaní smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES do vnútroštátneho práva potrebné posúdiť, či bude potrebná optimalizácia a vysvetlenie smerníc v záujme odstránenia nedostatkov, ktoré sa ukázali v praxi; zdôrazňuje, že pravidlá verejného obstarávania sú premnohé zúčastnené strany veľmi zložité, čo vedie k nákladným a zložitým administratívnym postupom, ktoré sa týkajú ich dodržiavania; vyjadruje poľutovanie nad neprimeranou transpozíciou pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov a nedostatok opatrení v oblasti odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby navrhla výrazné zjednodušenie a scelenie pravidiel a aby ich v prípade potreby aj viac vysvetlila; okrem toho zdôrazňuje, že zvýšená miera využívania informačných a komunikačných technológií musí takisto zohrávať významnú úlohu pri znižovaní administratívy a nákladov a že rozličné európske iniciatívy v oblasti elektronického obstarávania a elektronického obchodu by tak mali byť v súlade s reformou pravidiel obstarávania;

3.

žiada, aby bolo v smerniciach výslovne uvedené, že ani jednej krajine nebránia v dodržiavaní dohovoru MOP č. 94; vyzýva Komisiu, aby nabádala všetky členské štáty k tomu, aby tento dohovor dodržiavali; zdôrazňuje, že efektívne fungovanie udržateľného verejného obstarávania vyžaduje jasné a jednoznačné pravidlá EÚ, ktorými sa presne vymedzí rámec právnych predpisov členských štátov a vykonávania;

4.

žiada o objasnenie rozsahu pôsobnosti smerníc; konštatuje, že hlavným účelom verejného obstarávania je nákup tovaru, prác a služieb orgánmi verejnej správy na uspokojenie potrieb svojich občanov a zabezpečenie efektívneho využívania verejných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ musí mať priamy úžitok z postupu označeného ako verejné obstarávanie;

5.

žiada o objasnenie definícií v smerniciach – napríklad definície pojmu „inštitúcia, ktorá sa riadi verejným právom“ – v súlade s judikatúrou ESD a bez obmedzenia rozsahu pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania v EÚ;

6.

pripomína svoje uznesenie z mája 2010 o nedávnom vývoji v oblasti verejného obstarávania, v ktorom sa zohľadňuje judikatúra ESD a uvádza, že na verejno-verejnú spoluprácu sa nevzťahujú pravidlá verejného obstarávania, pokiaľ budú splnené tieto kritériá: aby účelom partnerstva bolo plnenie úlohy vo verejnom záujme, ktorá bola uložená všetkým zainteresovaným miestnym orgánom; aby úlohu vykonávali výlučne zainteresované verejné orgány, t.j. bez účasti súkromného kapitálu a aby sa táto činnosť v zásade vykonáva v mene zúčastnených verejných orgánov; zdôrazňuje skutočnosť, že presun úloh medzi organizáciami verejného sektora je vecou vnútornej administratívnej organizácie členských štátov a nie je predmetom pravidiel o verejnom obstarávaní; domnieva sa, že tieto vysvetlenia by sa mali kodifikovať v smerniciach o verejnom obstarávaní;

7.

zdôrazňuje vylúčenie koncesie na služby z pôsobnosti európskych pravidiel obstarávania; opakuje, že je vhodné zohľadniť zložitosť postupov aj významné rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti právnej kultúry a právnej praxe, pokiaľ ide o udeľovanie koncesií na služby; domnieva sa, že diskusia o vymedzení pojmu „koncesie na služby“ a vytvorenie právneho rámca, ktorý by tieto koncesie reguloval, vznikli v dôsledku prijatia smerníc o verejnom obstarávaní v roku 2004 a v nadväznosti na dodatočnú judikatúru ESD; trvá na tom, že každý návrh právneho aktu, ktorý by sa zaoberal koncesiami na služby, by bol opodstatnený len v tom prípade, ak by mal za cieľ napraviť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu; poukazuje na to, že takéto narušenia sa doposiaľ nezistili, a preto je právny akt týkajúci sa koncesií na služby nepotrebný, pokiaľ sa nezameriava na identifikovateľné zlepšenie fungovania vnútorného trhu;

8.

zdôrazňuje, že súčasná klasifikácia služieb na kategórie A a B by sa mala ponechať, keďže jednoduchšie ustanovenia pre služby kategórie B majú svoje opodstatnenie v povahe tejto kategórie, ako sú prevažne miestne alebo regionálne poskytované služby; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje, ktoré miestnym a regionálnym orgánom uľahčia rozhodovanie o tom, do ktorej kategórie patria konkrétne zmluvné úlohy;

9.

v tejto súvislosti konštatuje, že uplatňovanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní na poskytovanie osobných sociálnych služieb často nie je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť optimálne výsledky pre používateľov predmetných služieb; žiada, aby sa v rámci európskeho práva uznali osvedčené postupy členských štátov založené na zásade, že všetci poskytovatelia, ktorí dokážu splniť podmienky predtým stanovené zákonom, by mali byť oprávnení poskytovať služby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, ak sa zohľadnia všeobecné zásady rovnakého zaobchádzania, transparentnosti a nediskriminácie;

10.

zdôrazňuje, že by sa nemali zavádzať nové pravidlá pre verejné obstarávanie pod prahovými hodnotami EÚ, keďže by to mohlo ohroziť právnu istotu na vnútroštátnej úrovni;

11.

vyzýva Komisiu, aby smernicu o opravných prostriedkoch zosúladila s novým rámcom verejného obstarávania, ktorý vznikne v nadväznosti na túto revíziu, a aby sa tak stalo súbežne s hlavným legislatívnym návrhom v záujme zabezpečenia konzistentnosti;

12.

zdôrazňuje zodpovednosť Komisie za monitorovanie správnej transpozície smerníc EÚ v členských štátoch;

13.

zastáva názor, že pre rozvoj plného potenciálu verejného obstarávania by kritérium najnižšej ceny už nemalo byť určujúcim pre zadávanie zákaziek a vo všeobecnosti by ho malo nahradiť kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v zmysle hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výhod s prihliadnutím na náklady celého životného cyklu príslušných tovarov, služieb alebo prác; zdôrazňuje, že by to nevylúčilo najnižšiu cenu ako rozhodné kritérium v prípade vysoko štandardizovaných tovarov alebo služieb; žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vytvorila všeobecnú metodiku pre výpočet nákladov celého životného cyklu na širokom a nepovinnom základe; zdôrazňuje, že podpora kritéria maximálneho hospodárskeho prínosu by podnietila inovácie a úsilie o dosiahnutie najlepšej kvality a hodnoty, t.j. o splnenie požiadaviek stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že to je osobitne dôležité vo vzťahu k verejnému obstarávaniu tovaru, ktorý má vplyv na zdravie spotrebiteľov – napríklad v potravinárskom odvetví – kde zohrávajú významnú úlohu kvalita a výrobné metódy; zdôrazňuje, že pravidlá verejného obstarávania by mali byť dostatočne pružné na to, aby zabezpečili, že pasívni spotrebitelia, napríklad v nemocniciach, domovoch dôchodcov, školách a škôlkach, budú môcť mať rovnaký prístup k zdravým a hodnotným potravinám, a nie len k najlacnejšej dostupnej možnosti;

14.

uznáva, že verejné obstarávanie, ak by sa používalo efektívne, by mohlo skutočne viesť k presadzovaniu kvalitných pracovných miest, miezd a podmienok, ako aj rovnosti, rozvoja zručností, odbornej prípravy, presadzovaniu environmentálnych politík a poskytovaniu stimulov pre výskum a inováciu; vyzýva Komisiu, aby vlády a verejných obstarávateľov nabádala k tomu, aby zvýšili mieru využívania udržateľného verejného obstarávania, ktoré podporuje a presadzuje vysoko kvalitnú zamestnanosť a poskytuje v Európe kvalitné služby a kvalitný tovar; vyzýva Komisiu, aby preverila, ako verejné obstarávanie prispelo k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov EÚ, a aby načrtla, čo treba urobiť na zlepšenie týchto cieľov v budúcnosti;

15.

pripomína, že verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím je nedostatočne využívaný nástroj, ktorý môže stimulovať inovácie vo verejnom obstarávaní a výrazne prispieť k odhaleniu a zavedeniu vedúcich trhov a k zlepšeniu prístupu MSP k verejnému obstarávaniu; okrem toho sa domnieva, že navrhovaný model spoločného znášania rizika a výhod (IPR) vo verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím si vyžaduje právne vyjasnenie aj zjednodušenie, aby sa umožnilo pravidelné a účinné využívanie tohto nástroja verejnými obstarávateľmi; preto vyzýva Komisiu, aby v rámci celkovej revízie navrhla prispôsobenie príslušných pravidiel obstarávania alebo štátnej pomoci s cieľom výrazne zvýšiť využívanie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

16.

berie na vedomie význam noriem pre verejné obstarávanie v tom, že môžu verejným obstarávateľom pomôcť splniť ich politické ciele účinným a transparentným spôsobom; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie pravidelne aktualizovanej databázy noriem, najmä tých, ktoré sa týkajú environmentálnych a sociálnych kritérií, ktorá bude k dispozícii verejným orgánom, aby sa verejným obstarávateľom pri príprave verejných súťaží zabezpečil prístup k vhodným usmerneniam a jasnému súboru pravidiel a aby si tak mohli ľahko overiť súlad s príslušnou normou;

17.

vyzýva na výraznejšie spoliehanie sa na nediskriminačné a otvorené normy v oblasti verejného obstarávania v záujme zjednodušenia a inovácie, najmä v oblastiach dostupnosti, informačných a komunikačných technológií a životného prostredia;

18.

zdôrazňuje skutočnosť, že to, či boli výrobok alebo služba vyrábané udržateľným spôsobom alebo nie, sa právom považuje za vlastnosť výrobku, ktorú možno využívať ako kritérium na porovnanie s výrobkami alebo službami, ktoré neboli vyrobené trvalo udržateľným spôsobom, aby sa verejným obstarávateľom umožnilo transparentne kontrolovať environmentálny a sociálny vplyv nimi zadávaných zákaziek a pritom aby sa neoslabovala potrebná väzba na predmet zmluvy; poukazuje na potrebu objasniť účel zahrnutia požiadaviek týkajúcich sa výrobného procesu do technických špecifikácií pre všetky typy zmlúv, ak je to relevantné a primerané; poukazuje na prípad Wienstrom, ktorý sa stal klasickým príkladom toho, ako a prečo možno výrobné charakteristiky kategorizovať ako technické špecifikácie;

19.

zdôrazňuje potrebu posilniť rozmer udržateľnosti verejného obstarávania tým, že sa umožní jeho začlenenie do každej etapy procesu obstarávania (t. j. do overenia schopnosti, technických špecifikácií, doložiek o plnení zmluvy);

20.

poukazuje na to, že v reakcii na zvýšenie informovanosti o environmentálnom a klimatickom vplyve výrobkov, prác a služieb by verejní obstarávatelia mali environmentálne náklady zahrnúť do svojho posudzovania ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a výpočtu nákladov za životný cyklus;

21.

poznamenáva, že text smerníc musí byť konkrétnejší, pokiaľ ide o zlepšovanie prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím;

22.

domnieva sa, že súčasné ustanovenia o subdodávateľoch je nevyhnutné posilniť, keďže používanie niekoľkých úrovní subdodávateľov môže vytvárať ťažkosti pri dodržiavaní kolektívnych dohôd, pracovných podmienok a noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia; navrhuje preto, aby verejné orgány boli informované o všetkých podrobnostiach týkajúcich sa využívania subdodávateľov pred zadaním zákazky; žiada Komisiu, aby s prihliadnutím na budúcu revíziu smerníc posúdila, či sú potrebné ďalšie pravidlá o prideľovaní subdodávateľských zmlúv, napríklad o zriadení reťazca zodpovednosti, najmä v záujme zabránenia tomu, aby subdodávatelia MSP boli vystavení horším podmienkam, ako sa uplatňujú na hlavného dodávateľa, ktorému bola verejná zmluva udelená;

23.

uznáva úlohu, ktorú môže EÚ zohrávať pri uľahčovaní rozvoja úspešných verejno-súkromných partnerstiev podporovaním spravodlivej hospodárskej súťaže a výmeny najlepších postupov vo všetkých členských štátoch vo vzťahu k sociálnej politike a politike zamestnanosti; poznamenáva však, že medzi členskými štátmi existujú veľké nezrovnalosti v právnych a procedurálnych požiadavkách pre túto oblasť; žiada preto Komisiu, aby vyjasnila koncepciu verejno-súkromných partnerstiev, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým budú partneri znášať spoločné riziká a plniť svoje finančné záväzky;

24.

vyzýva Komisiu, aby opätovne posúdila vhodnú úroveň prahových hodnôt v prípade dodávateľských zmlúv a zmlúv o poskytovaní služieb a aby ju v prípade potreby zvýšila s cieľom uľahčiť prístup okrem iného neziskových subjektov a subjektov sociálneho hospodárstva, ako aj MSP k verejnému obstarávaniu; žiada, aby sa veľmi starostlivo zvažovali právne záväzné požiadavky Dohody WTO o vládnom obstarávaní; zdôrazňuje, že so zreteľom na ťažkosti, ktoré v rokovaniach o problematike prístupu k verejnému obstarávaniu už v súčasnosti existujú, malo by sa tiež pamätať na to, že zvyšovanie prahových hodnôt v EÚ môže pomerne ľahko viesť k ďalším komplikáciám pre obchodnú politiku EÚ;

25.

zdôrazňuje, že rozšírenie pravidiel obstarávania EÚ na oblasť „čo kupovať“ by predstavovalo dôležitú zmenu súčasného režimu a malo by sa starostlivo vyhodnotiť; vyjadruje pochybnosti, že by to prispelo k zjednodušeniu a zefektívneniu, ale skôr sa obáva, že by to malo za následok zložitejšie pravidlá s mnohými výnimkami, ktoré by bolo ťažké riadiť v praxi – smernice o obstarávaní sú procesné usmernenia („ako“ nakupovať), do ktorých by sa nemali dopĺňať ustanovenia o tom, „čo“ treba kupovať;

26.

poukazuje na to, že smernice sú často vnímané ako príliš podrobné a stali sa čoraz technickejšie a zložitejšie, pričom zároveň sa pre verejných obstarávateľov, ako aj dodávateľov zvýšilo právne riziko nedodržania týchto pravidiel; poznamenáva, že strach z problémov vedie k prístupu odmietania rizika, ktorý bráni inovácii a trvalo udržateľnému rozvoju, čo až príliš často vedie k tomu, že verejní obstarávatelia sa rozhodnú pre najnižšiu cenu namiesto pre najlepšiu hodnotu; požaduje väčší priestor pre rokovania a komunikáciu spolu s opatreniami na zabezpečenie transparentnosti a zabránenie zneužívaniu a diskriminácii a nalieha, že ako prvý možný krok by sa mali výslovne povoliť konzultácie na trhu;

27.

konštatuje, že politika verejného obstarávania by mala predovšetkým zabezpečiť účinné využívanie finančných prostriedkov členskými štátmi, dosiahnuť optimálne výsledky v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom uplatňovania jasných, transparentných a flexibilných postupov a umožniť európskym podnikom rovnocenne si konkurovať v celej Únii;

28.

zasadzuje sa, pri revízii európskeho práva v oblasti verejného obstarávania, za jasné, jednoduché a flexibilné pravidlá so znížením úrovne podrobnosti a súčasne za zjednodušenie postupov obstarávania, zníženie ich ťažkopádnosti, ich zlacnenie, zvýšenie ich otvorenosti voči MSP a za to, aby lepšie viedli k investíciám; vidí preto potrebu väčšieho spoliehania sa na všeobecné zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie; domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania by umožnilo znížiť riziko vzniku chyby a lepšie by zohľadňovalo potreby malých verejných obstarávateľov;

29.

je zástancom posúdenia, či by sa mohlo umožniť širšie využívanie rokovacieho konania, ktorému by predchádzalo zverejnenie v celej EÚ, nad rámec toho, ako sa to umožňuje v súčasných smerniciach, aby verejní obstarávatelia a hospodárske subjekty mohli lepšie komunikovať a aby sa mohli lepšie koordinovať ponuka a dopyt; preto zastáva názor, že ak sa počíta s akýmkoľvek rozšírením rozsahu uplatniteľnosti rokovacieho konania, mali by sa zaviesť ďalšie ochranné opatrenia proti zneužitiu, napr. povinnosť verejných obstarávateľov určiť aspoň nejaké minimálne podmienky týkajúce sa uplatňovania tohto postupu voči akémukoľvek uchádzačovi hneď od počiatku, ako tomu býva aj v kvalitnom súkromnom obstarávaní, a určiť požiadavky na písomnú dokumentáciu;

30.

vyzýva Komisiu, aby prehodnotila súčasné prístupy ku kvalifikácii dodávateľov (najmä rámcové dohody, dynamické systémy nákupu a používanie kvalifikačných systémov verejnými obstarávateľmi zo sieťových odvetví) preto, aby akékoľvek nové prístupy ku kvalifikácii znižovali náklady a skracovali časový rámec, boli príťažlivé pre verejných obstarávateľov aj hospodárske subjekty a viedli k najlepším možným výsledkom;

31.

znovu opakuje, že trvá na systematickom prijímaní alternatívnych ponúk (alebo variant), pretože sú nevyhnutné na podporu a šírenie inovačných riešení; zdôrazňuje, že údaje týkajúce sa výkonu a funkčných požiadaviek, ako aj výslovné povolenie variant dávajú uchádzačom možnosť navrhnúť inovačné riešenia, a to najmä vo veľmi inovačných odvetviach ako odvetvie informačných a komunikačných technológií; žiada tiež, aby sa preskúmali všetky legislatívne aj nelegislatívne cesty k zabezpečeniu toho, aby sa verejné obstarávanie viac zapájalo do presadzovania inovácie v Európe;

32.

vyzýva Komisiu, aby objasnila regulačný rámec verejného obstarávania, predovšetkým v súvislosti s etapou vykonávania zákazky (napr. „podstatné zmeny“ platnej zákazky, zmeny týkajúce sa dodávateľa a ukončenie zákaziek);

33.

považuje za poľutovaniahodné, že uchádzači majú len obmedzené možnosti na nápravu chýb vo svojich ponukách; vyzýva preto Komisiu, aby doplnila, ktoré nedostatky môžu uchádzači napraviť, aké ďalšie úpravy sú povolené a ako zaručiť transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie;

34.

poukazuje na to, že verejní obstarávatelia by mali mať možnosť využívať predchádzajúce skúsenosti s uchádzačom na základe oficiálnej hodnotiacej správy; odporúča nastaviť časový limit pre udelenie výnimky, čím by sa mala zaistiť transparentnosť a objektívnosť; poukazuje na nevyhnutnosť zaviesť do smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES legislatívne spresnenie, podľa ktorého uchádzač, ktorému bolo dokázané protiprávne konanie v predchádzajúcom verejnom obstarávaní, môže opäť získať dôveryhodnosť po tom, čo podstatným spôsobom preukáže, že podstúpil účinný samočistiaci postup; domnieva sa, že takéto spresnenie by podporilo protikorupčné mechanizmy tým, že by podporilo stimuly na urýchlenie odstraňovania korupčných praktík a odstránilo závažné prípady právnej neistoty;

35.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Zelená kniha neobsahuje zmienku o nedostatkoch, nedostatočných skúsenostiach a znalostiach o verejnom obstarávaní a o nevhodnosti stratégií verejného obstarávania; zdôrazňuje význam podpory profesionality verejných obstarávateľov, ako aj hospodárskych subjektov na trhu a zaručenia ich objektívnosti, a to najmä prostredníctvom podpory rozvoja cielených školiacich programov; odporúča vytvoriť sieť centier excelentnosti v rámci existujúcich vnútroštátnych rámcov a podporiť výmenu informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi; nabáda tiež zastrešujúce organizácie, na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, aby prevzali spoločnú zodpovednosť za sprístupňovanie relevantných informácií a aby uľahčili výmenu informácií medzi svojimi členmi v celej Európe; zdôrazňuje význam jasných a ľahko zrozumiteľných manuálov pre verejných obstarávateľov aj uchádzačov; považuje za poľutovaniahodné, že dokumenty Zelené nakupovanie! Príručka environmentálneho verejného obstarávania, zverejnená v roku 2005, a Sociálne nakupovanie: Príručka o zohľadňovaní sociálneho hľadiska pri verejnom obstarávaní, zverejnená v roku 2010, nie sú v tomto smere dostatočne užitočné;

36.

konštatuje, že len 1,4 % zákaziek sa zadáva podnikom z iného členského štátu; zdôrazňuje, že profesionalizácia a lepšia odborná príprava verejných obstarávateľov a uchádzačov by pomohla vzpružiť hospodársku súťaž v celej EÚ a vo väčšej miere využívať výhody vnútorného trhu s verejnými zákazkami;

37.

zdôrazňuje, že voľný prístup k verejnému obstarávaniu pre MSP, ktoré sú hnacím motorom európskeho hospodárstva, je kľúčový v záujme udržania zamestnanosti a udržateľného rozvoja, inovácií a rastu; zdôrazňuje, že zjednodušovaním postupov a administratívnych formalít, ako aj vytvorením stratégií priaznivých pre MSP a zavedením kódexu osvedčených postupov sa uľahčí prístup MSP k verejným zákazkám a umožní sa im rovnocennejšia a spravodlivejšia účasť; domnieva sa, že poskytovanie zjednodušeného, rovnakého a spravodlivého prístupu k verejnému obstarávaniu pre všetky hospodárske subjekty by viedlo k lepšiemu využívaniu peňazí daňových poplatníkov; poukazuje na to, že MSP vo všeobecnosti nemajú výrazné špecializované administratívne kapacity a že je preto zásadne dôležité minimalizovať administratívnu záťaž, ktorá sa im ukladá;

38.

pripomína, že výberové kritériá týkajúce sa finančnej situácie, napríklad v súvislosti s obratom podniku, by mali byť primerané charakteru danej zákazky; upozorňuje Komisiu a členské štáty, aby pri prijímaní pružných a užívateľsky pohodlných nástrojov nevytvárali nové prekážky pre MSP a aby predovšetkým zohľadňovali ich záujmy; žiada Komisiu, aby s cieľom zlepšovania prístupu k postupom verejného obstarávania a zvyšovania ich transparentnosti, najmä v prospech menších verejných obstarávateľov a uchádzačov, modernizovala webovú stránku systému Tenders Electronic Daily (TED) a učinila ju prístupnejšou zlepšením jej dizajnu a užívateľskej jednoduchosti s osobitnou pozornosťou venovanou vyhľadávacím kritériám a kvalite podrobností súhrnných prekladov pre každú ponuku; odporúča, aby TED používateľom ponúkal službu upozornenia, ktorá ich bude informovať o zverejnení nových ponúk;

39.

žiada Komisiu, aby zvýšila informovanosť o význame rozdelenia zákaziek na časti a aby zvážila zavedenie zásady „uplatni alebo vysvetli“, podľa ktorej sa musia dodržiavať pravidlá v otázkach, ako je rozdelenie na časti, alebo vysvetliť ich nedodržanie;

40.

pripomína, že verejní obstarávatelia by mali viac využívať možnosť rozdeľovať verejné zákazky na časti, čo by MSP dalo lepšiu šancu zapojiť sa kvalitatívne a kvantitatívne do verejného obstarávania a čo by zlepšilo úroveň hospodárskej súťaže; nabáda MSP, aby využívali spoločné obstarávanie a spájanie zákaziek, čo by im umožnilo dosahovať úspory z rozsahu v oblastiach ako logistika a doprava; nabáda verejné orgány k tomu, aby boli pri posudzovaní týchto moderných a dobrovoľných foriem dohôd pružné; vyzýva Komisiu, aby preverila všetky možnosti podpory dočasného alebo trvalého zoskupovania MSP a malých podnikov s cieľom umožniť im zúčastňovať sa na verejných súťažiach, ktoré nie sú rozdelené na menšie časti, bez podmienky pôsobiť ako subdodávateľ; žiada Komisiu, aby v tomto smere preskúmala predovšetkým súčasnú prax využívania MSP ako subdodávateľov, často s horšími podmienkami než aké získal hlavný dodávateľ, pre časť zákaziek, ktoré neboli rozdelené na menšie časti a sú príliš veľké na to, aby sa MSP zúčastnili postupu verejného obstarávania;

41.

navrhuje, aby sa v prípade možnosti povolili vyhlásenia a aby sa originálne dokumenty požadovali iba od vybraných kandidátov alebo úspešných uchádzačov, pričom by sa malo zabrániť akýmkoľvek zdržaniam alebo prípadom narušenia trhu spôsobeným nesprávnymi vyhláseniami; žiada Komisiu, aby podporila možnosť „pasu verejného obstarávania“, ktorý podporujú všetky členské štáty a ktorý preukazuje, že hospodársky subjekt spĺňa podmienky požadované podľa právnych predpisov EÚ o verejných zákazkách; zdôrazňuje, že európsky predkvalifikačný systém by mal byť užitočným nástrojom, ak zostane jednoduchý, lacný a ľahko prístupný pre MSP;

42.

vyzýva Komisiu, a to v záujme boja proti korupcii vo verejnom obstarávaní, aby presadzovala efektívnejšie postupy podávania hlásení vrátane výmeny informácií o vylúčení nečestných uchádzačov medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasné pravidlá na ochranu informátorov oznamujúcich nedostatky v zmysle odporúčaní uvedených v uznesení 1729(2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (9), aby zvýšila transparentnosť zákaziek financovaných zo zdrojov EÚ a aby presadzovala vzdelávacie aktivity na inštitucionálnej, ako aj na všeobecnej verejnej úrovni;

43.

konštatuje, že niektoré členské štáty už uplatňujú účinné postupy zadávania zákaziek vo verejnom obstarávaní, ktoré zabezpečujú transparentnosť a vhodné využívanie peňazí daňových poplatníkov; žiada Komisiu, aby preštudovala osvedčené postupy členských štátov v tejto oblasti a identifikovala najúčinnejšie zásady verejného obstarávania v EÚ;

44.

pripomína, že boj proti korupcii a protekcionárstvu je jedným z cieľov smerníc; zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty čelia v tejto oblasti rozličným výzvam a že prepracovanejší európsky prístup nesie riziko, že poškodí úsilie o spresnenie a zjednodušenie pravidiel a vytvorí novú byrokratickú záťaž; pripomína, že zásady transparentnosti a hospodárskej súťaže sú v rámci boja proti korupcii kľúčové; požaduje spoločný prístup v oblasti samočistiacich mechanizmov, aby sa zabránilo narušeniu trhu a aby sa zabezpečila právna istota pre hospodárske subjekty aj verejných obstarávateľov;

45.

zastáva názor, že verejné zákazky by mali byť transparentné a podliehať verejnej kontrole, pretože sa týkajú verejných prostriedkov; žiada Komisiu o objasnenie s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre miestne a iné verejné orgány a umožniť im informovať občanov o svojich zmluvných záväzkoch;

46.

vyzýva Komisiu, aby posúdila problémy spojené s mimoriadne nízkymi ponukami a aby navrhla vhodné riešenia; odporúča verejným obstarávateľom, aby v prípade abnormálne nízkych ponúk zabezpečili včasné a dostatočné informovanie ostatných uchádzačov s cieľom umožniť im posúdiť, či je dôvod začať prieskumné konanie; požaduje väčšiu súdržnosť medzi spoločnou vonkajšou obchodnou politikou EÚ a praktikami v členských štátoch, v ktorých sa akceptujú mimoriadne nízke ponuky;

47.

víta zelenú knihu Komisie o rozšírení využívania elektronického obstarávania; pripomína, že akčný plán v oblasti elektronického obstarávania nedosiahol svoj cieľ a že na zachovanie a zrýchlenie prechodu na elektronické obstarávanie je nevyhnutné výraznejšie politické vedenie na všetkých úrovniach verejnej správy, a to vrátane úrovne EÚ; chce zabezpečiť, aby sa aspoň 50 % verejného obstarávania zo strany inštitúcií EÚ aj členských štátov uskutočňovalo elektronicky v súlade so záväzkom prijatým vládami členských štátov na ministerskej konferencii o elektronickej verejnej správe roku 2005 v Manchestri;

48.

zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia zohráva jedinečnú úlohu pri presadzovaní pokroku pri štandardizácii a otázkach infraštruktúry, pričom napríklad elektronické podpisy a časové pečiatky si z bezpečnostných dôvodov vyžadujú spoločne dohodnutý formát; žiada Komisiu, aby vytvorila predmetné spoločné normy; zdôrazňuje, že náročné technické požiadavky pre overovanie uchádzača môžu byť pre hospodárske subjekty prekážkou; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vytvoriť štandardizovaný systém pre elektronický podpis; vyzýva členské štáty, aby sa pre certifikáty vydané poskytovateľmi certifikačných služieb pod ich dohľadom umožnila validácia;

49.

zdôrazňuje skutočnosť, že na zabezpečenie vzájomnej kompatibility rozličných systémov a na zabránenie závislosti od poskytovateľov je nevyhnutné používať otvorené normy a dodržiavať technologickú neutralitu; žiada Komisiu, aby zaručila skutočnú interoperabilitu medzi rôznymi platformami elektronického obstarávania, ktoré už jestvujú v členských štátoch, čím by sa viac využili výsledky získané iniciatívami EÚ, ako sú napríklad PEPPOL a e-CERTIS;

50.

pripomína, že akékoľvek legislatívne návrhy na rozšírenie a zjednodušenie používania elektronického obstarávania by sa mali začleniť do revízie hlavných smerníc o verejnom obstarávaní a mali by byť v súlade s rozsahom a so všeobecnými pravidlami verejného obstarávania, akými sú povinnosti spojené s prahovými hodnotami;

51.

zdôrazňuje skutočnosť, že elektronické obstarávanie môže byť hnacou silou zjednodušenia celého procesu obstarávania a môže zaviesť efektivitu, ktorá povedie k výrazným úsporám nákladov a času pre podniky aj orgány verejnej správy, a zvýšiť transparentnosť a dostupnosť; konštatuje, že elektronické prideľovanie zákaziek najmä otvára nové cesty modernizácie administratívy v oblasti verejných zákaziek; opakuje, že elektronické obstarávanie by malo byť menej nákladné, rýchlejšie a transparentnejšie než bežné postupy verejného obstarávania; domnieva sa však, že ešte stále existuje priestor pre zlepšenia a že by sa malo urobiť viac v oblasti prístupu k spoľahlivým, porovnateľným a objektívnym informáciám a štatistickým údajom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali cezhraničné využívanie elektronického obstarávania;

52.

pripomína, že právne predpisy nie sú jediným kľúčom k presadeniu zmien; žiada preto Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby cezhraničnej výmeny skúseností, osvedčených postupov a znalostí medzi miestnymi a regionálnymi subjektmi; zdôrazňuje, že je veľmi potrebné naďalej posilňovať schopnosti a porozumenie personálu, ktorý sa zaoberá elektronickým obstarávaním, ako aj prostredníctvom vnútroštátnych a/alebo európskych stimulov zabezpečovať rovnosť podmienok medzi MSP a veľkými podnikmi s cieľom pomáhať MSP v oblasti budovania znalostí a kapacít; víta nástroj „Spájame Európu“ ako nový nástroj na podnietenie cezhraničného elektronického obstarávania, čím sa umožní rozvoj digitálneho jednotného trhu;

53.

víta skutočnosť, že akčný plán Komisie pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 ohlasuje pretvorenie platformy epractice.eu na účinný nástroj na výmenu skúseností a informácií medzi členskými štátmi a ľuďmi pracujúcimi v oblasti elektronickej verejnej správy, a dôrazne sa zasadzuje za rozšírenie jeho rozsahu na miestne a regionálne subjekty;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.