7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/112

—

so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 1, 8, 19, 20, 21, 24, 25, 35 a 45,

—

so zreteľom na medzinárodné právne predpisy o ľudských právach, najmä na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám z roku 1992, na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na európske dohovory na ochranu ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním spojenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na Európsku sociálnu chartu a s ňou spojené odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

—

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, ktoré stanovujú základné práva a zásady, na ktorých stojí EÚ, vrátane zásady nediskriminácie a voľného pohybu,

—

so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, na ktorého právnom základe EÚ koná vtedy, ak členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele zamýšľané touto činnosťou, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ,

—

so zreteľom na článok 6 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa zaoberá základnými právami v Únii,

—

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý uvádza sankcie a pozastavenie práv v prípade vážneho porušenia práva EÚ,

—

so zreteľom na článok 9 a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré EÚ zaväzujú k tomu, aby prihliadala na – ako na horizontálnu požiadavku – podporu vysokej úrovne zamestnanosti, záruku primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu, vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu,

—

so zreteľom na článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý Radu splnomocňuje na prijatie vhodných opatrení na boj proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode,

—

so zreteľom na článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý ustanovuje ako ciele EÚ a členských štátov podporu zamestnanosti, lepšie životné a pracovné podmienky a riadnu sociálnu ochranu,

—

so zreteľom na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý vymedzuje oblasti, v ktorých EÚ podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov, a najmä na článok 153 ods. 1 písm. h) o integrácii osôb vylúčených z trhu práce a článok 153 ods. 1 písm. j) o boji proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti,

—

so zreteľom na Hlavu XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na článok 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (doložka flexibility), ktorý umožňuje prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v zmluvách,

—

so zreteľom na články 3, 8, 16, 18, 20, 21 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Odporúčanie Rady Európy č. 1355 (1998) o boji proti sociálnemu vylúčeniu a posilňovaní sociálnej súdržnosti v Európe,

—

so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, ktorá sa týka uznania regionálnych alebo menšinových jazykov ako integrálnej súčasti európskeho kultúrneho dedičstva, ako aj na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v Európskej únii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o druhom európskom samite o Rómoch (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o situácii Rómov a slobode pohybu v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (9),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (10),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (12),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (13),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev (14),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z decembra 2007 a júna 2008, ako aj závery Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2008,

—

so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti o integrácii Rómov, prijaté 8. júna 2009 v Luxemburgu, a s osobitným zreteľom na desať spoločných základných zásad integrácie Rómov, ktoré tvoria súčasť týchto záverov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnej a ekonomickej integrácii Rómov (KOM(2010)0133), na vytvorenie pracovnej skupiny (15) (7. septembra 2010), na prvé zistenia pracovnej skupiny (16) a na správy Agentúry EÚ pre základné práva,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rómovia v Európe: využívanie nástrojov a politík Európskej únie na začleňovanie Rómov – správa o pokroku za roky 2008 – 2010 (SEK(2010)0400),

—

so zreteľom na prvý európsky samit o integrácii Rómov, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2008 v Bruseli, a druhý európsky samit o integrácii Rómov, ktorý sa uskutočnil 8. apríla 2010 v Córdobe,

—

so zreteľom na správy o Rómoch, rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ v roku 2009, ktoré zverejnila Agentúra pre základné práva (17), a na správy komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga,

—

so zreteľom na súvisiace odporúčania, stanoviská a vyhlásenia Rady Európy, napríklad závery stretnutia Rady Európy na vysokej úrovni o Rómoch (Štrasburg, 20. októbra 2010) (18),

—

so zreteľom na to, že v roku 2005 niekoľko členských štátov, kandidátskych krajín a ďalších krajín, v ktorých sú inštitúcie EÚ výrazným spôsobom činné, vyhlásili Dekádu začleňovania rómskej populácie a vytvorili Fond pre vzdelávanie Rómov,

—

so zreteľom na odporúčania prijaté Výborom OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie na jeho 77. schôdzi (2. – 27. augusta 2010),

—

so zreteľom na správu Rady Európy s názvom Štvrtá správa výboru Európskeho výboru proti rasizmu a netolerancii o Francúzsku (Fourth ECRI Report on France), zverejnenú 15. júna 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0043/2011),

A.

keďže veľká časť z 10 až 12 miliónov európskych Rómov – pričom väčšina sú občania EÚ – trpí systematickou diskrimináciou, v dôsledku ktorej sa potýka s neznesiteľnou mierou sociálneho a hospodárskeho vylúčenia a s porušovaním ľudských práv a zažíva závažnú stigmatizáciu a diskrimináciu vo verejnom aj súkromnom živote,

B.

keďže stále existujú hospodárske a sociálne rozdiely medzi rôznymi regiónmi EÚ a keďže významná časť rómskeho spoločenstva žije v regiónoch, ktoré patria v EÚ medzi najmenej hospodársky a sociálne rozvinuté,

C.

keďže EÚ je založená na zásadách zakotvených v Charte základných práv EÚ a v zmluvách EÚ, medzi ktoré patria zásada nediskriminácie, osobitné práva vymedzujúce občianstvo EÚ, voľný pohyb a rovnosť,

D.

keďže trio EÚ sa vo svojom spoločnom vyhlásení na druhom európskom samite o Rómoch, ktorý sa konal 8. – 9. apríla 2010 v Córdobe, zaviazalo k pokroku v začleňovaní rómskych otázok do hlavných európskych a vnútroštátnych politík v oblasti základných práv a ochrany proti rasizmu, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, k zdokonaleniu návrhu plánu integrovanej platformy na začleňovanie Rómov, s uprednostňovaním kľúčových cieľov a výsledkov; a zabezpečeniu toho, aby existujúce finančné nástroje EÚ, najmä štrukturálne fondy, boli pre Rómov dostupné,

E.

keďže vylúčenie rómskych detí zo vzdelávacieho systému má nepriaznivý vplyv na ďalšie práva členov rómskej komunity, najmä právo na prácu, a keďže táto skutočnosť zhoršuje ich marginalizáciu,

F.

keďže komunity, ktoré si chcú zachovať svoj tradičný putovný spôsob života v rámci Európy, sú najviac postihnuté negramotnosťou a keďže preto existujú kultúrne prekážky pre vzdelávanie ich detí,

G.

keďže treba zaistiť materiálne podmienky potrebné pre vzdelávanie rómskych detí a keďže to musí zahŕňať vymenovanie školských mediátorov,

H.

keďže EÚ vypracovala celý rad užitočných nástrojov, mechanizmov a finančných prostriedkov na podporu integrácie Rómov, ktoré sú však roztrieštené v rôznych oblastiach politiky a nie sú monitorované, v dôsledku čoho je ťažké merať ich účinok; keďže preto napriek existencii početných mechanizmov spolupráce a inštitúcií problémy a výzvy týkajúce sa integrácie Rómov neboli doposiaľ účinne vyriešené, a preto nie je súčasný stav udržateľný,

I.

keďže v roku 2005 sa začala realizovať Dekáda začleňovania rómskej populácie s cieľom bojovať proti diskriminácii a zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu Rómov a keďže signatári vyhlásenia o dekáde, t. j. Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Čierna Hora, Česká republika, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, sa zaviazali, že budú spolupracovať na odstránení diskriminácie a znižovaní neprijateľných rozdielov medzi Rómami a zvyškom spoločnosti,

J.

keďže skutočná integrácia Rómov je možná iba prostredníctvom obojstranného uznania práv a povinností zainteresovaných komunít,

K.

keďže v niekoľkých členských štátoch EÚ dochádza k repatriácii a návratu Rómov, čo často sprevádza stigmatizácia Rómov a všeobecné protirómske zmýšľanie v politickom diskurze,

L.

keďže nediskriminácia – i keď je nevyhnutná – stále nie je dostatočnou reakciou na doterajšiu situáciu štrukturálnej diskriminácie, ktorá postihuje Rómov, a keďže je preto nevyhnutné doplniť a upevniť právne predpisy a politiky v oblasti rovnoprávnosti riešením osobitných potrieb Rómov, pokiaľ ide o plné rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základných práv, rovnosti a nediskriminácie, plnohodnotné a nediskriminačné uplatňovanie právnych predpisov, politík a mechanizmov na monitorovanie a trestanie prípadov porušenia práv Rómov, ako aj naplnenie ich osobitných ľudských práv v oblasti zamestnanosti, bývania, kultúry, zdravotnej starostlivosti, účasti na verejnom živote, vzdelávania a odbornej prípravy a voľného pohybu a prístupu k nim prostredníctvom stratégie na úrovni EÚ,

M.

keďže sa ukázalo, že tzv. mäkký politický prístup otvorenej metódy koordinácie spoliehajúci sa na dobrovoľné zapojenie členských štátov a bez akýchkoľvek prísnych stimulov nabádajúcich k skutočnému plneniu je na podporu začleňovania Rómov nedostatočný a toto obmedzenie je možné čiastočne odstrániť užším naviazaním mechanizmov financovania EÚ na procesy spoločnej kontroly,

N.

keďže príslušníčky etnických menšín, a najmä rómske ženy sú vystavené oveľa závažnejšej viacnásobnej diskriminácii než muži z tej istej etnickej skupiny alebo ženy patriace k väčšinovej skupine a keďže miera zamestnanosti rómskych žien je ešte nižšia ako miera zamestnanosti rómskych mužov, zatiaľ čo na druhej strane môžu byť ženy, so zreteľom na svoju úlohu v rodine, ťažiskom začleňovania marginalizovaných komunít,

O.

keďže je potrebné venovať v rámci vypracovania európskej stratégie pre oblasť integrácie Rómov osobitnú pozornosť mladistvým a deťom,

P.

keďže stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov sa venuje všetkým formám porušovania základných práv Rómov vrátane diskriminácie, segregácie, nenávistných verbálnych prejavov, etnického profilovania a nezákonného odoberania odtlačkov prstov, ako aj nezákonného vysťahovania a vyhostenia tým, že sa ňou zabezpečí úplná transpozícia a dôslednejšie vykonávanie všetkých súvisiacich smerníc a práva EÚ,

Q.

keďže rastúca stigmatizácia Rómov a protirómske zmýšľanie v politickom diskurze a medzi verejnosťou sú dôvodmi na znepokojenie, keďže sporné prípady repatriácie a návratov Rómov, ktoré sa odohrali v niekoľkých členských štátoch, vyvolali strach a úzkosť medzi Rómami, ako aj znepokojujúcu mieru rasizmu a diskriminácie,

R.

keďže šance Rómov na prístup k rovnakým právam a povinnostiam, aké majú občania členských štátov, z veľkej miery závisia od toho, či sa im poskytla právna dokumentácia občianstva,

S.

keďže prístup rómskeho obyvateľstva ku kvalitnému vzdelaniu a kvalitnej odbornej príprave, porozumenie ich kultúry a hodnôt, ktoré sú im vlastné, a ich kultúrneho dedičstva, ich zapojenie do spoločenského života a ich lepšie zastúpenie sú základnými rysmi komplexného prístupu k vykonávaniu národných stratégií aj európskej stratégie na ich začlenenie a zapojenie do života spoločnosti,

T.

keďže kvalitné vzdelanie a kvalitná odborná príprava ovplyvňujú budúcnosť každého jednotlivca na osobnej i pracovnej úrovni aj v rámci zapojenia do života spoločnosti a keďže je preto nevyhnutné dbať o to, aby podmienky prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave boli rovnaké pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie; keďže začlenenie kultúrnej rozmanitosti a boja proti stereotypom do školských programov od čo najnižšieho veku predstavuje významný prostriedok na začleňovanie Rómov a vzájomné porozumenie,

U.

keďže 19. októbra 2010 Komisia ohlásila predloženie rámca EÚ pre národné stratégie týkajúce sa Rómov v apríli 2011 (19),

1.

žiada Komisiu, aby navrhla, a Radu, aby prijala Stratégiu EÚ pre oblasť integrácie Rómov (ďalej „stratégia“) ako orientačný, komplexný viacúrovňový akčný plán pre celú EÚ, ktorý bude vypracovaný a bude sa vykonávať na všetkých politických a administratívnych úrovniach a ktorý sa bude môcť podľa potreby vyvíjať, bude vybudovaný na základných hodnotách rovnosti, prístupu k právam, nediskriminácie a rodovej rovnosti a bude vychádzať z úloh, cieľov, zásad a nástrojov stanovených v zmluvách a v Charte základných práv, ako sa uvádza vyššie, a z príslušných právnych predpisov EÚ, a okrem toho bude založený na spoločných právomociach, ako aj podporných, koordinačných a doplňujúcich činnostiach EÚ;

2.

uznáva, že rómske komunity čelia diskriminácii a/alebo častým predsudkom vo viacerých členských štátoch a že túto situáciu sťažuje súčasná hospodárska a finančná kríza, ktorej dôsledkom je úbytok pracovných miest; zdôrazňuje, že za začleňovanie rómskeho obyvateľstva sú zodpovedné všetky členské štáty aj inštitúcie EÚ; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali s EÚ a so zástupcami rómskeho obyvateľstva na vytváraní integrovaných politík a aby na podporu začleňovania Rómov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni využívali všetky finančné zdroje dostupné v rámci fondov EÚ, najmä EFRR, ESF a EPFRV; vyzýva Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť žiadostiam o technickú pomoc v snahe zlepšiť účinnosť všetkých dostupných nástrojov na integráciu rómskych komunít;

3.

pripomína, že európske programy a financovanie sú k dispozícii a môžu sa využívať na sociálnu a hospodársku integráciu rómskeho obyvateľstva, ale je potrebné zlepšiť komunikáciu na všetkých úrovniach medzi miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a potenciálnymi cieľovými skupinami, aby rómske obyvateľstvo bolo o nich informované; okrem toho podporuje využívanie existujúcich fondov EÚ na výstavbu nových alebo renováciu existujúcich obydlí, zlepšenie inžinierskych sietí, miestnych služieb, komunikačných systémov, vzdelávania, opatrení na zabezpečenie prístupu na trh práce atď.;

4.

vyzýva Komisiu, aby:

5.

zdôrazňuje, že komplexné programy a programy prispôsobené konkrétnym potrebám rómskych komunít žijúcich v rôznych podmienkach majú kľúčový význam a že v tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Rómom prístup k takým službám v mieste ich bydliska, ktoré sú prispôsobené ich osobným potrebám;

6.

pripomína, že podpora primeraného príjmu, trhy práce prístupné pre všetkých a prístup ku kvalitným službám sú základnými piliermi stratégie aktívneho začleňovania obsiahnutej v odporúčaní 2008/867/ES;

7.

zdôrazňuje, že sociálna pomoc, dôstojné bývanie a ošatenie, prístupné kvalitné programy rozvoja už v ranom veku a nesegregované kvalitné vzdelávanie v atmosfére otvorenosti pre všetkých a vôle zapojiť rodičov sú základným prvkom na zabezpečenie rovnakých príležitostí, šance na plnú účasť na živote spoločnosti a absenciu diskriminácie v budúcnosti; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti záškoláctvu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a poskytovať granty a finančnú podporu; trvá na tom, že príležitosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a pomoc v prístupe na trh práce, ktoré sa ponúkajú dospelým, majú kľúčový význam z hľadiska podpory prijímania a trvalého zamestnávania Rómov, s cieľom zamedziť šíreniu sociálneho vylúčenia;

8.

naliehavo vyzýva, aby sa s preventívnymi opatreniami na boj proti marginalizácii začalo už v ranom detstve, pričom by sa každé dieťa hneď po narodení zaznamenalo v registri obyvateľstva spôsobom, ktorý zohľadní jeho národnosť, a tak bude mať prístup k všetkých sociálnym službám; domnieva sa, že predovšetkým rómske deti by mali mať zaručený prístup ku kvalitným službám v oblasti vzdelávania a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na podporu ich školskej dochádzky;

9.

pripomína problémy, s ktorými sa Rómovia, najmä ženy a dievčatá, stretávajú, pokiaľ ide o extrémnu chudobu, diskrimináciu a vylúčenie, čo vedie k nedostatočnému prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu, zamestnaniu a sociálnym službám; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitnými potrebami rómskych žien a dievčat uplatňovaním rodového hľadiska vo všetkých politikách začleňovania Rómov a aby poskytovali ochranu osobitne zraniteľným podskupinám;

10.

vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom informovať svojich občanov o historickej a súčasnej situácii Rómov a aby na tento účel využili ako zdroj informácií okrem iného aj správy Agentúry EÚ pre základné práva;

11.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov by mala zahŕňať aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí monitorovanie situácie Rómov, čo sa týka dodržiavania a presadzovania ich základných sociálnych práv, rovnakého postavenia, nediskriminácie a voľného pohybu v EÚ;

12.

zdôrazňuje, že prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, podieľanie sa na ich kultúre, hodnotách a kultúrnom dedičstve a ich pochopenie, ich zapájanie sa do združení a lepšie zastúpenie ich komunity sú nevyhnutnými súčasťami holistického prístupu k vykonávaniu vnútroštátnych a európskych stratégií ich začleňovania a zapájania do spoločnosti;

13.

zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a odborná príprava majú vplyv na budúci život jednotlivca z osobného aj pracovného hľadiska a že je preto potrebné zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k systémom vzdelávania a odbornej prípravy bez akejkoľvek diskriminácie či vylúčenia;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité stratégiu schváliť a dohliadať na jej vykonávanie transparentným spôsobom, pričom hlavná zodpovednosť musí spočívať na demokraticky zodpovedných ministroch v rámci Rady, a zdôrazňuje, že stratégia by v žiadnom prípade nemala rozdeľovať EÚ a vytvárať rozpory medzi členskými štátmi, ale mala by, naopak, prispievať k posilňovaniu integrácie komunity;

15.

zdôrazňuje dôležitosť náležitého využitia finančných zdrojov pridelených jednotlivým členským štátom v prioritných sektoroch stanovených stratégiou;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné podrobiť ciele stratégie preskúmaniu a meraniu miery ich plnenia, aby bolo možné zaviesť kritériá odmeňovania členských štátov v prípade plnenia a sankcií v prípade neplnenia;

17.

vyzýva Komisiu, aby:

18.

pripomína, že Komisia má osobitnú zodpovednosť za podporovanie stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov, ale že táto stratégia sa musí vykonávať na miestnej úrovni;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali jestvujúce stratégie a nástroje EÚ s cieľom zabezpečiť sociálno-ekonomické začleňovanie Rómov a navrhnúť a realizovať všetky príslušné politiky, v prípade potreby i zohľadnením spoločných základných zásad začleňovania Rómov;

20.

domnieva sa, že výraznejšia spolupráca medzi rómskymi lídrami, miestnymi orgánmi a orgánmi EÚ je kľúčová pre určenie hlavných výziev a riešení, ktorým je vystavená EÚ a jej členské štáty v súvislosti so sociálno-ekonomickým začleňovaním rómskeho obyvateľstva;

21.

vyzýva členské štáty, aby priznali rozhodovacím orgánom právomoci potrebné na zabezpečenie komplexného a rozvojovo orientovaného financovania EÚ, ktoré podporuje vhodné miestne iniciatívy a reaguje na rôzne potreby rómskeho obyvateľstva na miestnej úrovni; zdôrazňuje dôležitosť identifikácie a výmeny osvedčených postupov so zreteľom na integráciu Rómov a lepšieho zviditeľnenia úspešných prípadov; takisto vyzýva na rozvoj inštitucionálnych kapacít na poskytnutie potrebnej pomoci (administratívnej pomoci a pomoci v oblasti riadenia projektov) na miestnej úrovni;

22.

domnieva sa, že rómske a nerómske organizácie, miestne, regionálne a vnútroštátne orgány a orgány EÚ by mali v priebehu celého procesu postupovať koordinovane a spoločne niesť zodpovednosť, pričom by mali stavať na najlepších postupoch, už existujúcich rozsiahlych znalostných základoch, ktoré vytvorili členské štáty, a skúsenostiach z prvého obdobia Dekády začleňovania rómskej populácie; zdôrazňuje, že je dôležité organizovať kampane na zvýšenie informovanosti, najmä v regiónoch s početnými rómskymi komunitami;

23.

domnieva sa, že sociálne začleňovanie Rómov nie je možné bez toho, aby sa vytvorilo a posilnilo zastúpenie ich záujmov, a to aj pri prijímaní politických rozhodnutí, a ich občianske aktivity prostredníctvom mimovládnych organizácií na vnútroštátnej a európskej úrovni;

24.

rozhodne odporúča orgánom EÚ, aby zaistili výraznejšie zapojenie orgánov na národnej úrovni do konzultácií a rozhodovacieho mechanizmu s cieľom dosiahnuť splnenie budúcej stratégie, ktorá môže byť prospešná pre všetky zúčastnené strany; zároveň upozorňuje Komisiu a členské štáty na to, že v záujme zlepšenia všeobecného prijatia a účinnosti politík je potrebné navrhnúť, vypracovať, vykonávať a hodnotiť politiky začleňovania Rómov v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, rómskymi a nerómskymi skupinami obyvateľstva, zástupcami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj s Výborom regiónov a medzinárodnými organizáciami;

25.

vyzýva Komisiu, aby zbierala a šírila informácie o skúsenostiach a opatreniach v rozličných členských štátoch, a to najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

26.

žiada, aby sa zlepšilo poradenstvo pre organizátorov projektov, ktoré majú nárok na európske finančné prostriedky určené na integráciu rómskeho obyvateľstva, tým, že sa vytvoria platformy na informovanie, analýzy a výmenu osvedčených postupov;

27.

trvá na tom, že súčasťou riešenia je aj plná zaangažovanosť členských štátov pri poskytovaní účinnej podpory organizátorom projektov a že je úlohou členských štátov, aby spoločne s Komisiou podporovali miestne orgány pri výbere projektov na integráciu rómskeho obyvateľstva;

28.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zníženie chudoby pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa zohľadní často citlivá otázka spolužitia rómskej komunity s väčšinovým obyvateľstvom, keďže obe skupiny sú postihnuté nedostatkom pracovných príležitostí, chudobou a marginalizáciou; zdôrazňuje význam stimulačných opatrení, ktoré formou zrejmých výhod nabádajú chudobných, aby sa začlenili do trhu práce namiesto toho, aby žili zo sociálnych dávok, prípadne pracovali na čiernom trhu; zdôrazňuje, že programy na podporu vzájomného porozumenia a tolerancie sú mimoriadne dôležité;

29.

vyzýva Komisiu, aby do stratégie zapracovala hľadisko rozširovania prípravou pilotných projektov v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách, ktoré by zabezpečili prípravu národných akčných plánov v súlade so stratégiou EÚ;

30.

vyzýva členské štáty, aby menovali vládneho úradníka alebo správny orgán na vysokej úrovni, ktorý by slúžil ako národné kontaktné miesto pre transparentné a účinné vykonávanie stratégie, mal výkonné právomoci a bol zodpovedný za vykonávanie, koordináciu, monitorovanie, zavádzanie a presadzovanie stratégie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom bude zaistená minimálna byrokracia a efektívna správa a kontrola finančných prostriedkov, ako aj transparentnosť podávania správ;

31.

vyzýva národné ministerstvá vzdelávania, ako aj Komisiu, aby zriadili inovatívne a pružné granty na výchovu talentov a zvýšili podporu jestvujúcich grantov a programov;

32.

vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili rozšírené a podrobné zloženie ukazovateľov z Laekenu, ktorými sa meria sociálne a územné vylúčenie a vyhodnocuje dosiahnutý pokrok; zdôrazňuje, že horizontálne členenie ukazovateľov z Laekenu sa musí rozšíriť aj na najmenšie štatisticko-administratívne jednotky (LAU 1 a LAU 2); okrem toho pripomína, že ukazovatele z Laekenu je možné pridať k budúcim ukazovateľom v rámci politiky súdržnosti, a to najmä pokiaľ ide o sociálny rozmer;

33.

vyzýva Komisiu, aby tieto ukazovatele doplnila o systém cieľových hodnôt a hodnotiacich kritérií, aby mali skutočný politický význam pre pokrok; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v zbere rozčlenených údajov, aby bolo možné merať pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt/hodnotiacich kritérií/ukazovateľov a vytvárať politiky založené na faktoch a zvyšovať účinnosť a posilňovať hodnotenie;

34.

naliehavo žiada o stanovenie referenčných hodnôt, ukazovateľov a nezávislých mechanizmov na monitorovanie a posúdenie vplyvu, a to pomocou osvedčených postupov, pričom cieľom je podporovať a zhodnotiť efektívnosť a hmatateľné výsledky programov namiesto toho, aby sa len overilo, či projekty, ktoré získali grant, splnili procesné formality, a vyzýva na účinné monitorovanie používania finančných prostriedkov, aby sa finančné zdroje v konečnom dôsledku skutočne využili na zlepšenie životných podmienok, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti Rómov;

35.

domnieva sa, že štruktúrovaná spolupráca členských štátov v rámci jestvujúcich otvorených metód koordinácie v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia Rómov má zásadný význam pri dosahovaní pokroku v otázke úplného začlenenia Rómov, a žiada Komisiu, aby zorganizovala výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a všetkými stranami, ktorých sa rómska problematika týka;

36.

s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky s presne stanovenými a konkretizovanými cieľmi skutočne dostali k Rómom, ktorí sú v núdzi, a priniesli dlhotrvajúce zlepšenie ich životných podmienok, vyzýva, aby Komisia a členské štáty prejavili skutočné odhodlanie k zavedeniu komplexnejších, pružnejších a udržateľnejších programov, ktoré budú cielenejšie a vo väčšej miere zamerané na rozvoj, budú mať dlhodobejší dosah a väčší územný význam, aby sa sústredili na najviac znevýhodnené mikroregióny s ich geografickou, sociálno-ekonomickou a kultúrnou situáciou a zároveň riešili problém chudoby na predmestiach a vidieku a v segregovaných rómskych štvrtiach a kládli osobitný dôraz na zlepšenie nevyhovujúcich podmienok v oblasti bývania (napríklad nedostatok pitnej vody, chýbajúce kúrenie, elektrina či hygienické zariadenia) a na poskytovanie ďalšej pomoci rodinám pri udržiavaní zlepšených podmienok ich bývania; takisto vyzýva Komisiu, aby monitorovala výsledky projektov po tom, ako sa minú vyčerpajú finančné prostriedky, ktoré na ne boli vyčlenené;

37.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili hospodárske príležitosti pre Rómov vrátane podpory mikroúverového nástroja medzi podnikateľmi; vyzýva členské štáty, aby využívali skúsenosti s úspešnými projektmi, napríklad, keď sa pomocou odborníkov podarilo zmeniť nelegálne podnikanie na zákonnú hospodársku činnosť;

38.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali jasné politiky začleňovania Rómov do trhu práce a aby navrhli a prijali opatrenia na boj proti nežiaducim dôsledkom dlhodobej závislosti od systému sociálneho zabezpečenia;

39.

uznáva, že väčšina Rómov pracuje nelegálne, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi účinne bojovali proti tomuto javu;

40.

vyzýva členské štáty, aby preukázali odhodlanie a zapojili verejné subjekty, ako sú MSP a mikropodniky, do vykonávania opatrení na začleňovanie rómskeho obyvateľstva v oblasti zamestnateľnosti;

41.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať MSP a mikropodniky pri integrácii Rómov, a obhajuje prijatie opatrení, na základe ktorých sa budú odmeňovať tí, ktorí prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa;

42.

domnieva sa, že lepšie vyhliadky Rómov, najmä z hľadiska ich prístupu na trh práce, je možné zabezpečiť zvýšenými investíciami členských štátov do vzdelávania a odbornej prípravy, s osobitným zreteľom na nové technológie a internet, pričom treba zohľadniť opatrenia schválené medzinárodnou vedeckou obcou, nadáciami a MVO pôsobiacimi v oblasti vzdelávania a sociálneho začleňovania na regionálnej a miestnej úrovni;

43.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky krízový plán, ktorý vymedzí, zhodnotí a preskúma tie mikroregióny EÚ, ktorých obyvateľstvo je najviac postihnuté chudobou, sociálnym vylúčením a diskrimináciou, aspoň na základe nasledujúcich charakteristík:

44.

žiada členské štáty, aby sa zapojili do poskytovania údajov týkajúcich sa sociálno-ekonomickej situácie Rómov (najmä pokiaľ ide o ich vzdelávanie, zdravie, bývanie a zamestnanosť), vyzýva medzinárodné organizácie (napríklad ILO a OECD), aby v rámci svojich všeobecných prieskumov rozpracovali tieto otázky a pomohli stanoviť konkrétne ciele, napríklad čo sa týka percentuálneho podielu rómskej komunity s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, zamestnaním vo verejnej správe alebo zastúpením v rôznych sférach spoločenského a politického života, a žiada Komisiu o podporu pri vypracovaní jasnej a uskutočniteľnej stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov za pomoci týchto údajov;

45.

vyzýva preto Komisiu, aby týmto mikroregiónom poskytla konkrétnu podporu vrátane finančnej podpory a aby pripravila pilotné projekty, ktoré budú zahŕňať účasť mediátorov v súlade s programom Rady Európy a konkrétne kroky nadväzujúce na vývoj vykonávania stratégie;

46.

vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie podnecovala členské štáty, príslušné medzinárodné a európske inštitúcie, MVO, rómske komunity, iné zainteresované strany a verejnosť k tomu, aby pri odkazovaní na túto menšinu používali označenie Rómovia/Rómovia a Sintovia;

47.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci z objemu finančných prostriedkov určených na kohéznu politiku vyčlenili jasne určenú časť explicitne na podporu stratégie prostredníctvom vytvorenia výkonnostnej rezervy pre stratégiu EÚ pre Rómov;

48.

domnieva sa, že súčasná miera čerpania finančných prostriedkov EÚ je príliš nízka; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala dôvody tohto javu a vypracovala efektívnejšiu koncepciu na monitorovanie čerpania finančných prostriedkov EÚ, najmä tých, ktoré sú osobitne určené pre marginalizované skupiny; predovšetkým naliehavo žiada o zozbieranie údajov o účinnosti finančných prostriedkov EÚ s náležitým ohľadom na smernice o ochrane údajov, aby sa mohli vypracovať politiky vychádzajúce z dôkazov;

49.

zdôrazňuje skutočnosť, že sociálne vylúčenie Rómov má veľmi silný územný rozmer chudoby a marginalizácie a sústreďuje sa v zaostalých mikroregiónoch, ktorým výrazne chýbajú finančné zdroje potrebné na zaplatenie príspevku do fondov Spoločenstva, na čerpanie z ktorých majú nárok, a zväčša nemajú administratívne kapacity ani ľudské zdroje, aby dokázali tieto prostriedky dobre využiť; zdôrazňuje, že na tieto mikroregióny, ktoré sú často periférnymi vnútroregionálnymi oblasťami, je potrebné sústrediť osobitné úsilie a podstatne zjednodušiť byrokratické postupy, aby im v rámci politiky súdržnosti bolo možné prideliť čo najviac zdrojov;

50.

domnieva sa, že takisto sú potrebné nové predpisy o prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na stanovenie podmienenosti, pokiaľ ide o odstraňovanie segregácie a zabezpečenie rovnakého prístupu Rómov k verejným službám; zastáva názor, že na základe merateľných ukazovateľov a konkrétnych opatrení by sa mali aj na miestnej úrovni pripraviť plány zamerané na rovnosť príležitostí a proti segregácii;

51.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané nástroje s cieľom usmerniť členské štáty pri zaistení komplementárnosti medzi ESF, EFRR a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a vyzýva členské štáty, aby v záujme začleňovania Rómov využívali ostatné programy, ako je program PROGRESS, program v oblasti celoživotného vzdelávania, program v oblasti kultúry (2007 – 2013) a program v oblasti zdravia (2008 – 2013);

52.

vyzýva na delegovanie orgánov EÚ pre podporu rozvoja pod dohľad a kontrolu pracovnej skupiny pre Rómov s cieľom:

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali jednak participatívne monitorovacie hodnotenie, v ktorom sú zapojené rómske komunity a ktoré pomáha pri rozvoji predpokladov zainteresovaných strán, jednak externé odborné poradenstvo na získanie realistického a objektívneho pohľadu na celkový úspech alebo neúspech rôznych opatrení a nástrojov; navyše žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu zoznam projektov v prospech Rómov financovaných Komisiou od roku 2000 s údajmi o dosiahnutých výsledkoch;

54.

vyzýva členské štáty, aby v rámci štrukturálnych fondov EÚ realizovali horizontálnu prioritu „marginalizované spoločenstvá“ a aby sa zapojili do siete medzi EÚ a Rómami, ktorá pracuje na dobrom uplatňovaní štrukturálnych fondov pre sociálne začlenenie Rómov; zdôrazňuje, že existujúce opatrenia, monitorovacie a hodnotiace mechanizmy sa musia výrazne zlepšiť; okrem toho zdôrazňuje, že agentúry a organizácie realizujúce projekty spolufinancované zo štrukturálnych fondov a zamerané priamo na Rómov alebo poskytujúce Rómom nepriamy prínos je nutné kontrolovať a že musia prijímať kroky transparentným spôsobom; ďalej požaduje trvalú analýzu nákladov a prínosov týkajúcu sa podielu finančných prostriedkov vyčlenených a vynaložených na aktuálne programy a priebežné výdavky;

55.

vyzýva Komisiu a Radu, aby rozšírili rozsah financovania EÚ tak, aby okrem rozvoja bolo možné financovať aj poskytovanie kvalitných verejných služieb; ďalej zdôrazňuje, že spolufinancovanie by sa malo zrevidovať a prípadne rozčleniť, aby lepšie odrážalo rôznorodosť činností a príjemcov, takže v prípade projektov zameraných na Rómov by sa mohla vyžadovať nižšia miera spolufinancovania od krajín a vyššia miera spolufinancovania zo strany EÚ;

56.

zdôrazňuje, že koordinácia medzi súvisiacimi politikami EÚ sa musí výrazne zlepšiť, aby sa podporovali synergie a vzájomné dopĺňanie sa; byrokratické a vykonávacie pravidlá sa musia výrazne zjednodušiť a všetky prekážky medzi rôznymi fondmi sa musia odstrániť, aby bolo možné dosiahnuť alokáciu zdrojov zo všetkých nástrojov v čo najvyššej možnej miere;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v štrukturálnych fondoch spájal národný a miestny prístup tým, že budú pôsobiť prostredníctvom programov, ktoré fungujú súbežne s národnou stratégiou a poskytujú miestne reakcie na konkrétne potreby; okrem toho zdôrazňuje potrebu vytvoriť synergiu medzi používaním štrukturálnych fondov a vládnymi stratégiami v otázkach Rómov, ako aj medzi riadiacimi orgánmi Európskeho sociálneho fondu a špecializovanými rómskymi odbormi alebo koordinačnými štruktúrami zaoberajúcimi sa rómskymi záležitosťami;

58.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili prístup miestnych orgánov a MVO pôsobiacich v oblasti začleňovania Rómov k finančným prostriedkom EÚ zjednodušením postupu a pravidiel pre podávanie žiadostí;

59.

vyzýva Komisiu, aby do stratégie zaviedla mechanizmus, ktorý by podporoval zamestnávanie Rómov vo verejnej správe na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva členské štáty, aby zamestnávali rómskych obyvateľov vo verejnej správe, a to najmä v inštitúciách zapojených do plánovania a plnenia programov pre začleňovanie Rómov, ktoré sa financujú z prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych prostriedkov;

60.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty podpísali a ratifikovali Európsky dohovor o občianstve, v ktorom sa jasne uvádza, že vnútroštátne právne predpisy o občianstve nesmú obsahovať žiadnu diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, národného alebo etnického pôvodu;

61.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba pokračovať v programoch EÚ, ako je program Progress, zameraný na boj proti diskriminácii, a program JASMINE, ktorý podporuje investovanie do budovania kapacít, a vyzýva, aby sa takéto programy ďalej rozvíjali aj po roku 2013;

62.

víta príležitosť, ktorá vznikla na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, podľa ktorých sa poskytne do 3 % pridelených prostriedkov EFRR na špecifické programy alebo 2 % celkových pridelených rozpočtových prostriedkov na obnovu bývania v prospech marginalizovaných skupín obyvateľstva; ľutuje, že doteraz neboli zmenené žiadne operačné plány tak, aby sa bývanie Rómov stalo prioritou; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnej miere využívali túto novú príležitosť v rámci štrukturálnych fondov s cieľom posilniť perspektívy účinného sociálneho začleňovania; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s týmto nariadením predložila osobitný akčný plán na urýchlenie využívania fondov, a odporúča, aby Komisia vypracovala správu o ich využívaní; okrem toho vyzýva členské štáty, aby pri vytváraní programov financovania zameraných na integráciu Rómov účinne využívali možnosti súčinnosti EFRR, ESF a EPFRV;

63.

uznáva, že rómske komunity sú mimoriadne heterogénne skupiny, čo znamená, že nemožno uplatniť jednu stratégiu; preto odporúča, aby miestne a regionálne orgány členských štátov navrhli účinné integračné politiky, ktoré by sa mohli líšiť v závislosti od ich špecifického prostredia (geografického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho); odporúča, aby Komisia využila skúsenosti získané orgánmi, ktoré aktívne prispeli k integrácii rómskych komunít, a aby v záujme ich sociálneho začlenenia podporovala používanie najlepších postupov a návodov na dosiahnutie úspechu;

64.

pripomína, že hlavným predpokladom úspešnej integrácie je spojené úsilie väčšinovej spoločnosti a rómskej komunity; preto vyzýva členské štáty, aby pomohli zlepšiť situáciu rómskeho obyvateľstva v oblasti bývania a zamestnanosti, a odporúča, aby členské štáty a regionálne a miestne verejné orgány – v súlade s nariadením, podľa ktorého sa spravuje Európsky fond regionálneho rozvoja – začlenili prideľovanie nových obydlí marginalizovaným skupinám obyvateľstva do širšieho komplexnejšieho politického rámca spoločného a obojsmerného sociálneho záväzku, ako je zveľaďovanie komunity, do ktorého je zahrnutá účasť Rómov na procese výstavby nových zariadení, ako aj spoločné úsilie o zlepšenie školskej dochádzky detí a podstatné zníženie nezamestnanosti; členské štáty tak môžu výrazne prispieť ku konkrétnemu riešeniu potrieb bývania marginalizovaných skupín žijúcich v zlých bytových podmienkach; nalieha tiež na členské štáty, aby využívali sieť EURoma na podporu výmeny najlepších postupov;

65.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v maximálne možnej miere využívali programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, ako sú programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodné a medziregionálne programy spolupráce, a využili možnosti, ktoré ponúka Európske zoskupenie územnej spolupráce;

66.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali a odstránili prekážky (opätovného) vstupu na pracovný trh a samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, a okrem toho, aby pri posilňovaní hospodárskeho postavenia marginalizovaných Rómov a rozbiehaní podnikov adekvátne zdôraznili úlohu žien; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie rómskych žien do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia stratégie EÚ pre začleňovanie Rómov;

67.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých prioritných oblastí stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov zaradili ako horizontálny cieľ budovanie kapacít a posilňovanie postavenia rómskych žien;

68.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zaradili presadzovanie rodovej rovnosti, ako aj boj proti viacnásobnej a prierezovej diskriminácii medzi ciele stratégie;

69.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali, analyzovali a zverejňovali spoľahlivé štatistické údaje rozčlenené podľa pohlavia, aby bolo možné stratégiu náležitým spôsobom hodnotiť a aktualizovať, ako aj merať vplyv projektov stratégie a ich splnenie cieľa v súvislosti s rómskymi ženami;

70.

žiada, aby sa do stratégie začlenil mechanizmus pre spoluprácu, výmenu informácií a monitorovanie nielen na úrovni EÚ, ale aj na vnútroštátnej úrovni, spolu s Agentúrou pre základné práva, Radou Európy, ďalšími príslušnými medzinárodnými a európskymi inštitúciami, MVO, rómskymi komunitami a inými zainteresovanými subjektmi, a to s cieľom riešiť problémy a nájsť riešenia a zabezpečiť správnu a úplnú realizáciu stratégie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni zo strany tých, ktorí za to zodpovedajú, čím sa zaručí úspech stratégie;

71.

vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu, ktorá je potrebná na zlepšenie administratívnych kapacít orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby poskytovali poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním vzdelávacích kurzov a poskytovaním pomoci so žiadosťami o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom vo väčšej miere tak uľahčiť Rómom získavanie informácií týkajúcich sa európskych a vnútroštátnych programov financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

72.

vyzýva členské štáty, aby stanovili konkrétne a špecifické ciele a podrobné a merateľné ciele zamerané na sociálne začleňovanie Rómov pri transpozícii cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby a sociálneho začleňovania do národných programov, a naliehavo žiada opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť stanovené ciele;

73.

domnieva sa, že je možné zabezpečiť Rómom lepšiu budúcnosť prostredníctvom vzdelávania, a že je preto nevyhnutné investovať do vzdelávania rómskych detí a mládeže; zdôrazňuje, že vzdelávanie je nielen právom, ale aj povinnosťou, a vyjadruje podporu činnostiam zameraným na zlepšenie školskej dochádzky rómskych žiakov aj prostredníctvom aktívneho zapojenia ich rodín;

74.

domnieva sa, že propagácia znalostí o rómskej kultúre v Európe uľahčuje vzájomné porozumenie medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom Európy a zároveň podporuje európsky medzikultúrny dialóg;

75.

domnieva sa, že budúca stratégia pre rómsku menšinu by sa mala zamerať na vzdelávanie ako ústredný nástroj podpory sociálneho začleňovania;

76.

domnieva sa, že pre mladých Rómov by sa mali vytvoriť podporné mechanizmy ako štipendiá a mentorská podpora, aby boli vedení nielen k získaniu diplomov, ale aj k účasti na vyššom vzdelávaní a zlepšeniu svojej kvalifikácie;

77.

zastáva názor, že by sa mal vyvinúť nový typ štipendijných programov, aby sa zaistila čo najvyššia kvalita výučby rómskych študentov s cieľom vychovať novú generáciu vedúcich rómskych osobností;

78.

domnieva sa, že vzdelávacie inštitúcie, ktorých znevýhodnení študenti sa dostanú na inštitúcie vyššieho vzdelávania alebo ktorých podiel na celkovom počte absolventov je nad priemerom, by mali byť odmenené, a vyzýva Komisiu, aby rozvíjala projekty v tomto smere;

79.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali začleňovanie Rómov do spoločenského a kultúrneho života miest a krajín, v ktorých žijú, a zabezpečili ich dlhodobú účasť a zastúpenie v tomto smere, a to aj prostredníctvom opatrení určených na podporu programov odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania zameraných na rómsku komunitu, pričom treba zohľadniť kultúrne dedičstvo a spôsob života rozličných skupín Rómov v Európe; poukazuje na to, že by sa napríklad mohlo vyvíjať úsilie zabezpečiť ponuku špeciálnych školení pre zamestnancov škôl, podporu prijímania rómskych učiteľov, posilnenie úzkej spolupráce s rómskymi rodinami a organizáciami a poskytovanie mimoškolskej podpory a štipendií; konštatuje, že do tohto procesu by sa mali aktívne zapojiť miestne orgány v členských štátoch a mal by byť signálom pre neziskový sektor, aby do svojich činností zahrnul programy na integráciu Rómov do spoločnosti;

80.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti každej forme sociálneho vylúčenia Rómov a ich vylúčenia zo vzdelávania a podporovali všetky programy, ktoré investujú do vzdelávania Rómov;

81.

domnieva sa, že miestne samosprávy musia prevziať zodpovednosť za reintegráciu študentov, ktorí predčasne ukončia štúdium vo veku, keď je ešte školská dochádzka povinná; poznamenáva, že na tento účel musia vzdelávacie inštitúcie informovať miestnu samosprávu o osobách, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku;

82.

vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie iniciatívy zamerané na poskytovanie príležitostí na vzdelávanie v skorom detstve a starostlivosti pre rómske deti a mládež;

83.

domnieva sa, že škôlky a/alebo alternatívne formy predškolskej starostlivosti a vzdelávania by sa mali zriadiť v komunitách, kde neexistujú, a rozšíriť tam, kde je nedostatok miest;

84.

vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy, ktoré sa ukázali ako účinné v predchádzaní akýmkoľvek formám segregácie a ktorých prioritou sú inkluzívne projekty zamerané na úspešné vzdelávanie, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske rodiny;

85.

vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou negramotnosti rómskeho obyvateľstva a považuje za dôležité, aby sa navrhovali a vyvíjali programy, ktoré zabezpečia kvalitné základné, stredoškolské a terciárne vzdelávanie rómskych dievčat a žien vrátane stratégií, ktoré uľahčia ich prechod zo základných škôl na stredné a počas celého procesu budú podporovať hlbšie chápanie rómskeho kultúrneho dedičstva, histórie a hodnôt medzi Rómami, ako aj nerómskym obyvateľstvom;

86.

zdôrazňuje, že slabá dochádzka, vysoká miera absencie v školách a slabé študijné výsledky môžu naznačovať, že žiaci a rodičia si nie sú vždy vedomí dôležitosti vzdelania; medzi ďalšie relevantné faktory môžu patriť nedostatočné zdroje, zdravotné problémy, chýbajúce kvalitné vzdelávanie na mieste či dostupná preprava do školy, podpriemerné bývanie a oblečenie znemožňujúce školskú dochádzku, neinkluzívne školské prostredie a segregované školy, ktoré neposkytujú dostatočnú prípravu z hľadiska konkurencieschopnosti na trhu práce; zdôrazňuje preto význam opatrení zameraných na podporu školskej dochádzky rómskych študentov a trvalého, pravidelného dialógu o vzdelávacích otázkach s rodinami týchto študentov, rómskymi komunitami a všetkými zúčastnenými stranami;

87.

kladie dôraz na kľúčovú úlohu, ktorú môže v procese začleňovania etnického rómskeho obyvateľstva zohrávať masový a výkonnostný šport;

88.

podporuje propagáciu programov odbornej prípravy pre učiteľov, ktoré zvyšujú schopnosť učiteľov angažovať sa v práci s deťmi a mládežou rómskeho pôvodu, ako aj s ich rodičmi a osobami pôsobiacimi v úlohe rómskych sprostredkovateľov, najmä na základných školách, ako spôsob podpory pravidelnej školskej dochádzky Rómov;

89.

navrhuje, aby sa prijali odlišné prístupy k vzdelávacej integrácii detí z rómskych rodín, ktoré sa chcú usadiť na jednom mieste – napríklad monitorovaním pravidelnej školskej dochádzky detí –, a z rodín, ktoré chcú pokračovať v kočovnom spôsobe života, napríklad opatreniami na uľahčenie školskej dochádzky v rámci rómskych táborísk;

90.

zdôrazňuje význam mobility, celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a programov nadväzného vzdelávania vzhľadom na začlenenie mladých ľudí a dospelých z rómskych komunít a na zvýšenie ich potenciálu vstúpiť na trh práce;

91.

domnieva sa, že systém vzdelávania v zamestnaní treba rozšíriť tak, aby umožňoval získanie potrebných zručností a schopností v širokom meradle;

92.

domnieva sa, že poskytovanie vzdelávania je nutné zosúladiť s dopytom trhu práce, a preto požaduje, aby sa na národnej a regionálnej úrovni vypracúvali strednodobé predpovede očakávaného dopytu trhu práce;

93.

vyzýva Komisiu, aby pre programy a projekty zavádzané do praxe v členských štátoch vyvinula a implementovala monitorovacie systémy spoločné pre inštitúcie EÚ, členské štáty a vedúcich predstaviteľov rómskych komunít;

94.

považuje rómsku kultúru za neoddeliteľnú súčasť európskej kultúrnej mozaiky; poukazuje na to, že kľúčovým prostriedkom pre pochopenie Rómov a ich spôsobu života je zvýšiť povedomie ostatných Európanov o dedičstve, tradícii a jazyku Rómov, rovnako ako aj o súčasnej rómskej kultúre; rozhodne podporuje propagáciu a ochranu ich tvorivej činnosti ako zásadnú súčasť medzikultúrneho dialógu;

95.

zastáva názor, že Rómovia by sa mali usilovať spoznať zvyky a kultúru obyvateľov, pri ktorých žijú, a tak uľahčiť svoju lepšiu integráciu do prostredia, v ktorom bývajú;

96.

domnieva sa, že podpora dobrovoľníckych a športových činností, do ktorých sú zapojení Rómovia aj nerómski obyvatelia, je dôležitá pre posilnenie lepšieho sociálneho začlenenia;

97.

vyzýva Komisiu, aby podporila najlepšie postupy, ako aj pozitívne vzory a skúsenosti z realizovaných programov a vlastných iniciatív Rómov s cieľom zlepšiť vnímanie a obraz Rómov v nerómskych komunitách a podporiť aktívnu účasť a tvorivú spoluprácu zo strany rómskych komunít v rámci programov na úrovni EÚ a členských štátov a miestnych programov;

98.

požaduje, aby sa na všetkých úrovniach verejnej správy lepšie stanovovali a využívali existujúce finančné prostriedky EÚ, ktoré sú vyčlenené na podporu zamestnávania, vzdelávania a kultúry rómskych obyvateľov;

99.

odporúča, aby budúce politiky EÚ zamerané na rómsku menšinu vychádzali z diferencovaného prístupu prispôsobeného špecifickým charakteristikám rôznych členských štátov a osobitostiam jednotlivých komunít;

100.

upozorňuje na dôležitosť vykonávania prísnejších kontrol využívania európskych finančných prostriedkov určených na začleňovanie Rómov;

101.

domnieva sa, že výmena skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré v oblasti začleňovania Rómov už dosiahli dobré výsledky, a tými, ktoré stále stoja pred týmto problémom, by bola užitočná;

102.

uznáva, že zložitosť administratívy môže byť pre organizátorov projektov prekážkou; zdôrazňuje, že treba intenzívnejšie pracovať na zjednodušení postupov prideľovania grantov; zdôrazňuje, že európske fondy sa v tejto oblasti nevyužívajú dostatočne;

103.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.