15.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 81/135

A.

keďže EIB bola založená Rímskou zmluvou a jej hlavným cieľom je prispievať k rozvoju spoločného trhu a k odstraňovaniu rozdielov v rozvoji rôznych regiónov, pričom má využívať prostriedky z kapitálových trhov a svoje vlastné zdroje,

B.

keďže finančné operácie EIB v rámci EÚ sa sústreďujú na šesť politických priorít: zabezpečenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti; príprava na vedomostnú ekonomiku; rozvoj transeurópskych dopravných a prístupových sietí; podpora malých a stredných podnikov (MSP); ochrana a zlepšovanie stavu životného prostredia a zabezpečenie trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie,

C.

keďže operácie EIB mimo EÚ sa vykonávajú predovšetkým na podporu politík pre vonkajšiu činnosť EÚ,

D.

keďže v súlade s Lisabonskou stratégiou sa EIB rozhodla zvýšiť svoj upísaný kapitál o 67 miliárd EUR zo 165 miliárd EUR na 232 miliárd EUR, z čoho členské štáty splatili 8,2 miliardy EUR,

E.

keďže podľa svojho štatútu smie EIB po ratifikácii Lisabonskej zmluvy poskytovať pôžičky a záruky do maximálnej výšky rovnajúcej sa 250 %, a to nielen jej upísaného základného imania, ale aj rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát,

F.

keďže potreby financovania sa zvýšili v dôsledku úverovej krízy vyvolanej hospodárskou a finančnou krízou,

G.

keďže EIB kladie osobitný dôraz na MSP, udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu a zmierňovanie zmeny klímy a na investície do konvergenčných regiónov EÚ, ktoré najviac zasiahlo súčasné spomalenie hospodárskeho rastu,

H.

keďže ciele stratégie EÚ do roku 2020 nie je možné dosiahnuť bez náležitého financovania a keďže v odseku 35 svojho uznesenia o EÚ 2020 sa Európsky parlament domnieva, že „Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj by mali hrať dôležitejšiu úlohu pri podpore investovania do infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a MSP“,

I.

keďže objem pôžičiek, ktoré EIB poskytla, sa v roku 2008 významne zvýšil, pričom objem pôžičiek v podpísaných zmluvách dosiahol 57,6 miliardy EUR a objem poskytnutých prostriedkov predstavoval 48,6 miliardy EUR, čo je o 10 miliárd EUR viac, ako sa očakávalo,

J.

keďže hodnota podpísaných projektov sa zvýšila o 20,5 % v porovnaní s rokom 2007 a o 25,9 % v porovnaní s rokom 2006 a keďže v roku 2008 bolo na projekty v členských štátoch EÚ zameraných 89,34 % operácií EIB, čo znamená nárast o 2,7 percentuálneho bodu oproti roku 2007 a o 2,25 percentuálneho bodu oproti roku 2006,

K.

keďže v roku 2008 sa hodnota podpísaných zmlúv zameraných na projekty v strednej a východnej Európe zvýšila v porovnaní s rokom 2007 o 17 % na 6 905 miliárd EUR, čo predstavuje takmer dvojnásobok hodnoty v roku 2004,

L.

keďže v roku 2008 bola úverová činnosť EIB mimo EÚ podľa geografických regiónov takáto: Ázia a Latinská Amerika 469 miliónov EUR, východná Európa, južný Kaukaz a Rusko 170 miliónov EUR, stredomorské krajiny 1 290 miliónov EUR, krajiny čakajúce na pristúpenie 3 453 miliónov EUR, krajiny AKT 561 miliónov EUR a Južná Afrika 203 miliónov EUR,

1.

víta výročnú správu EIB za rok 2008 a vyzýva banku, aby pokračovala vo svojej činnosti zameranej na posilnenie rozvoja európskeho hospodárstva a podporu rastu, aby stimulovala zamestnanosť a presadzovala medziregionálnu a sociálnu súdržnosť;

2.

s uspokojením berie na vedomie, že EIB reagovala na globálnu hospodársku krízu rýchle prostredníctvom financovania zvýšenia svojho kapitálu zo svojich zdrojov a že tým zvýšila objem úverov na podporu plánu hospodárskej obnovy Európy; a vyzýva banku, aby pokračovala vo svojich programoch na zvládnutie finančnej krízy, najmä v tých členských štátoch, ktoré kríza zasiahla veľmi tvrdo, a aby ďalej zvyšovala svoju úverovú činnosť zameranú na tieto krajiny; očakáva, že finančné zdroje EIB vo výške 75 000 miliónov EUR naštartujú investície do reálnej ekonomiky v celkovej výške zhruba 225 000 miliónov EUR;

3.

konštatuje, že nové úverové rámce s finančnými sprostredkovateľmi pre MSP sa v roku 2008 zvýšili o 42,4 % na 8,1 miliardy EUR, z čoho bolo 4,7 miliardy EUR realizovaných v poslednom štvrťroku; 30 miliárd EUR bolo vyčlenených na pôžičky pre MSP v Európe na obdobie 2008 – 2011;

4.

víta posilnenie výboru pre audit zvýšením počtu jeho členov z troch na šesť a tým, že výbor dostal za úlohu overovať, či je činnosť banky v súlade s osvedčenými bankovými postupmi, a vykonávať audit účtovnej závierky; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby mali členovia výboru pre audit rozsiahle skúsenosti v oblasti bankového dohľadu; kladie však dôraz na to, že okrem posilnenia výboru pre audit sa musia podniknúť konkrétne kroky, ktoré zabezpečia, že EIB bude čoskoro podliehať riadnemu bankovému dohľadu;

5.

žiada EIB a členské štáty, aby posúdili možnosť, že sa EÚ (keďže podľa Lisabonskej zmluvy je EÚ právnickou osobou) stane akcionárom banky popri členských štátoch, čo by podľa jeho názoru prispelo k prehĺbeniu spolupráce medzi EIB a Komisiou;

6.

konštatuje, že EIB sa od júla 2009 zúčastňuje na operáciách menovej politiky Eurosystému s Európskou centrálnou bankou (ECB), čo so sebou nesie určité požiadavky na podávanie správ ECB prostredníctvom Banque Centrale du Luxembourg (BCL), a to najmä v súvislosti s rámcom EIB pre riadenie rizika likvidity;

7.

bez ohľadu na to je presvedčený o potrebe európskeho systému obozretného dohľadu, v rámci ktorého by EIB podliehala rovnakým pravidlám obozretnosti ako úverové inštitúcie a skutočnej kontrole obozretnosti, prostredníctvom ktorej by sa dohliadalo na kvalitu finančnej situácie EIB a zabezpečilo by sa presné meranie jej výsledkov a dodržiavanie pravidiel dobrého správania platných v bankovníctve;

8.

z tohto dôvodu podporuje myšlienku možného pretransformovania Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) na Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) s väčšími právomocami v rámci Európskeho úradu pre finančný dohľad; odporúča, aby do rozsahu pôsobnosti EBA spadali všetky finančné inštitúcie a skupiny, ktoré vykazujú činnosť vo viac ako jednom členskom štáte, vrátane EIB; žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o to, aby tento nový systém finančného dohľadu začal fungovať čo najskôr;

9.

víta skutočnosť, že banka si dokázala udržať svoju vynikajúcu úverovú bonitu napriek volatilite a neistote trhu; víta tiež to, že banka zvýšila svoj strop financovania z 55 miliárd EUR na 60 miliárd EUR a dokázala získať sumu 59,5 miliardy EUR, čo predstavuje významný nárast (8,8 %) oproti roku 2007 (54,7 miliardy EUR);

10.

vyzýva EIB, aby podnikla maximum na udržanie si ratingu AAA, ktorý má zásadný význam pre zaručenie najlepších podmienok pre jej pôžičky;

11.

očakáva preskúmanie v polovici obdobia týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov EIB do 30. apríla 2010 a návrh nového rozhodnutia Komisie nahrádzajúceho rozhodnutie č. 633/2009/ES; zastáva názor, že tak preskúmanie v polovici obdobia, ako aj nový návrh Komisie by mali zohľadňovať nielen odporúčania riadiaceho výboru, ktorému predsedá Michel Camdessus, ale aj predchádzajúce odporúčania Európskeho parlamentu; požaduje najmä väčšiu konzistentnosť mandátu EIB na poskytovanie pôžičiek tretím krajinám tak z hľadiska dostatku prostriedkov na celé obdobie nového mandátu, ako aj z hľadiska ich rozdelenia podľa geografických oblastí;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že vonkajšia činnosť EIB by mala byť v súlade s cieľmi politiky EÚ, tak ako sú uvedené v Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ; zastáva názor, že EIB ako banka, ktorá sa riadi európskou politikou, by mala medzi jednotlivými regiónmi v rámci európskeho susedstva udržiavať rovnováhu v oblasti pôžičiek; domnieva sa, že pokiaľ ide o regióny, v ktorých by sa mohla činnosť EIB prekrývať s inými regionálnymi alebo medzinárodnými verejne financovanými finančnými inštitúciami, bolo by v nich treba prácu jasne rozdeliť; víta v tejto súvislosti investičný rámec pre západný Balkán; opätovne však zdôrazňuje, že je potrebná revízia súčasnej dohody o spolupráci medzi Komisiou, EIB a EBOR, pokiaľ ide o financovanie operácií v oblasti východných susedných krajín, Ruska a Strednej Ázie; víta preto skutočnosť, že riadiaci výbor „múdrych“ súhlasí s odporúčaniami, ktoré Európsky parlament prijal v marci 2009 a ktoré sa týkajú lepšieho vzájomného porozumenia medzi EIB a EBOR;

13.

pripomína, že v odseku 24 svojho uznesenia z 22. apríla 2008 (10) o absolutóriu za plnenie rozpočtu šiesteho, siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF) za rozpočtový rok 2006 navrhuje, aby EIB počas postupu udelenia absolutória bezprostredne predložila Výboru pre kontrolu rozpočtu svoju výročnú správu a objasnila realizáciu investičného nástroja; okrem toho pripomína, že zdroje ERF sú verejnými financiami, ktoré pochádzajú od európskych daňových poplatníkov, a nie zo zdrojov z finančných trhov;

14.

opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa EIB obsahuje v časti venovanej investičnému nástroju najmä finančné informácie, ale veľmi málo – ak vôbec nejaké – informácie o výsledkoch rôznych financovaných programov;

15.

konštatuje, že pripravovaná revízia nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11), je príležitosťou na zahrnutie projektov a výsledkov investičného nástroja do postupu udelenia absolutória; žiada Komisiu, aby návrh, ktorý pripraví, obsahoval možné riešenie na dosiahnutie tohto cieľa;

16.

s uspokojením berie na vedomie, že EIB v posledných rokoch systematicky prijíma nadväzné opatrenia na odporúčania Európskeho parlamentu;

17.

pripomína, že EIB sa zaviazala vykonať každé tri roky formálnu revíziu politiky zverejňovania informácií, a víta skutočnosť, že EIB začala v máji 2009 verejné konzultácie k mechanizmu vybavovania sťažností, k politike zverejňovania informácií a k politike transparentnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politika zverejňovania informácií nebola v roku 2009 prehodnotená tak, ako bolo plánované, a očakáva, že EIB prehodnotí uvedené tri politiky čo najskôr;

18.

požaduje, aby EIB vo svojej pripravovanej novej politike zverejňovania informácií jasne určila podmienky pre nezverejňovanie informácií s cieľom stanoviť vysoké normy transparentnosti;

19.

s uspokojením konštatuje, že verejné konzultácie sa v posledných rokoch stali neoddeliteľnou súčasťou politiky transparentnosti EIB; vyzýva však EIB, aby venovala viac pozornosti zapojeniu zúčastnených strán tým, že im poskytne jasné usmernenia týkajúce sa ich možného zapojenia do konzultácií či hodnotení;

20.

víta skutočnosť, že EIB, a najmä vedúci útvaru pre kontrolu dodržiavania legislatívy, venovali zvýšenú pozornosť vypracovaniu nového súboru pravidiel o ochrane informátorov, ktoré boli zverejnené v apríli 2009 a ktorými bola všetkým zamestnancom EIB, ako aj všetkým ostatným osobám poskytujúcim banke služby zabezpečená plná ochrana; upriamuje však pozornosť banky na skutočnosť, že EIB neposkytuje externým sťažovateľom žiadnu ochranu proti odvetným opatreniam, a žiada EIB, aby preskúmala možnosti odstránenia tohto nedostatku;

21.

podporuje politiku nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii EIB a žiada banku, aby v spolupráci s Komisiou urýchlila zostavenie čiernej listiny podvodníkov, ako aj vytvorenie a zavedenie systému vylúčenia spoločností, ktoré EIB a iné multilaterálne rozvojové banky uznali za vinné z korupcie;

22.

víta skutočnosť, že politika zverejňovania informácií je preložená do všetkých jazykov EÚ, a žiada EIB, aby vo všetkých jazykoch EÚ zabezpečila aj prístup k informáciám o životnom prostredí, k mechanizmu vybavovania sťažností EIB a k politike transparentnosti;

23.

víta skutočnosť, že EIB prijala ďalšie opatrenie prostredníctvom prehodnotenia svojej politiky voči offshore finančným centrám spôsobom, ktoré presahuje rámec dodržiavania súčasného zákazu poskytovať financie špekulantom so sídlom v daňovom raji;

24.

s uspokojením berie na vedomie obnovenú politiku banky voči offshore finančným centrám (OFC), ktorá sa neobmedzuje len na zachovanie existujúceho zákazu poskytovať financie špekulantom so sídlom v OFC uvedenom na čiernej listine, a najmä novú povinnosť, ktorú EIB stanovila pre všetkých partnerov sídliacich v OFC, ktoré síce nefigurujú na čiernej listine, ale sú slabo regulované, aby sa pred podpísaním príslušných zmlúv presídlili do krajiny, ktorá nie je OFC, čím sa v súvislosti s budúcimi úvermi poskytovanými bankou po 31. marci 2010 zabezpečí, že žiaden z dlžníkov EIB nebude sídliť v slabo regulovanom OFC;

25.

žiada EIB, aby preverila, či sa táto obnovená politika voči offshore finančným centrám vzťahuje aj na prostriedky, ktoré EIB využíva na poskytovanie pôžičiek na projekty; okrem toho zastáva názor, že EIB by mala zabezpečiť, aby sa príjmy pochádzajúce z týchto prostriedkov nemohli po skončení projektov presúvať do daňových rajov;

26.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočne transparentným spôsobom prideľovania a monitorovania „globálnych úverov“ v súvislosti so správou daní; pripomína, že EIB by mala zabezpečiť, aby príjemcovia jej úverov nevyužívali daňové raje a ani nepoužívali iné metódy – napríklad zneužívanie transferového oceňovania – čo môže viesť k daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daniam; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby od finančných sprostredkovateľov žiadala zverejniť každé použitie globálnych a rámcových úverov, ktoré dostanú, vrátane správy o svojich činnostiach v ktorejkoľvek jednotlivej krajine, v ktorej vykonávajú činnosť;

27.

víta správu skupiny EIB o činnosti a podnikovej zodpovednosti, v ktorej sa uvádzajú činnosti zamerané na dosiahnutie strategických cieľov banky, ktoré dopĺňajú a posilňujú politické ciele EÚ;

28.

víta operačný plán banky na obdobie 2009 – 2011, v ktorom EIB značne sprísnila svoje ciele operačnej činnosti v porovnaní s hlavnými smermi uvedenými v operačnom pláne banky na obdobie 2008 – 2010;

29.

zdôrazňuje, že EIB sa vyzýva, aby zohrávala významnú úlohu v dosahovaní cieľom EÚ do roku 2020; žiada preto banku, aby zabezpečila, že jej pôžičky budú prispievať k úsiliu zameranému na dosahovanie cieľov stratégie;

30.

poukazuje na to, že hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia a najmä konvergenčný pilier kohéznej politiky EÚ predstavujú hlavný cieľ EIB;

31.

oceňuje, že EIB prispela ku konvergenčnému cieľu tým, že úverovala konvergenčné projekty sumou 21 miliárd EUR, čo je 41 % celkového objemu úverov EIB v EÚ;

32.

zdôrazňuje pridanú hodnotu krokov prijímaných v spolupráci s Komisiou a význam poskytovania dodatočnej podpory a finančnej sily intervenciám štrukturálneho fondu zo strany EIB;

33.

požaduje rozšírenie spoločného využívania grantov EÚ a finančných nástrojov EIB, a to najmä v tých kohéznych regiónoch, kde získavanie vlastných prostriedkov predstavuje osobitné ťažkosti, s cieľom podporovať súdržnosť a zabrániť ďalšiemu poklesu v krajinách najviac postihnutých krízou;

34.

požaduje, aby sa EIB vo svojich budúcich správach podrobne zaoberala hlavnými úvermi doplňujúcimi granty EFRR regiónom, ktoré zavádzajú technologicky pokrokové programy alebo programy súvisiace s obnoviteľnými alebo čistými zdrojmi energie;

35.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú EIB zohráva v podpore malých a stredných podnikov v čase finančnej krízy so zreteľom na to, že MSP tvoria 99 % podnikov v EÚ a zamestnávajú viac ako 100 miliónov ľudí, čím predstavujú hnaciu silu európskeho hospodárstva;

36.

uznáva účinok inherentného pákového efektu, ktorý znamená, že finanční sprostredkovatelia musia poskytnúť MSP ďalšie pôžičky v minimálne dvojnásobku objemu pôžičky od EIB a že nová iniciatíva zameraná na pôžičky pre MSP zlepšuje podmienky financovania pre MSP; ďalej od EIB požaduje, aby v nasledujúcej správe o činnosti uviedla ďalšie podrobnosti týkajúce sa efektívneho využívania týchto pôžičiek s cieľom zabezpečiť, aby sa časť výnosov, ktoré čerpajú z financovania zo strany EIB, postúpila príslušným spôsobom MSP a poskytovať informácie o pôvode finančných zdrojov;

37.

konštatuje v tejto súvislosti, že na žiadosť akcionárov EIB bolo na obdobie 2008 – 2011 vyčlenených 30 miliárd EUR na úvery pre MSP a že polovica tejto sumy bola uvoľnená v období 2008 – 2009; zdôrazňuje význam vysokej úrovne kontroly, aby sa zabezpečilo, že finanční partneri nevyužívajú úvery od EIB na stabilizáciu vlastných súvah;

38.

so zreteľom na hospodársku krízu, ktorá ešte neskončila, a stále rastúcu mieru nezamestnanosti vyzýva EIB, aby bola odvážnejšia pri posudzovaní rizika pri úverovaní MSP, bez toho, aby ohrozila svoj rating AAA; odporúča, aby EIB upravila mandát na rizikový kapitál z roku 2006 pre Európsky investičný fond s cieľom lepšie zohľadniť súčasné ekonomické turbulencie a potrebu lepšieho prístupu MSP k finančným prostriedkom na rizikové projekty; žiada, aby sa podiel EIB v programe JASMINE, ktorý v súčasnosti predstavuje 20 miliónov EUR, aspoň zdvojnásobil;

39.

pripomína svoje odporúčania, ktoré predložil v uznesení z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007 (12), v ktorom v odseku 8 naliehavo vyzval EIB, aby „lepšie sledovala charakter a konečné použitie svojich globálnych úverov pri podpore MSP a aby zvýšila ich transparentnosť“; vyzýva EIB, aby naďalej posilňovala transparentnosť svojich pôžičiek prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a aby stanovila jasné podmienky financovania pre finančných sprostredkovateľov, ako aj kritériá účinnosti pôžičiek;

40.

vyzýva EIB, aby zosúladila poskytovanie pôžičiek MSP s prideľovaním štrukturálnych fondov v konvergenčných regiónoch a aby zabezpečila vyváženú podporu rôznych typov MSP;

41.

naliehavo žiada EIB, aby lepšie monitorovala a sprehľadnila charakter a konečné miesto určenia svojich globálnych úverov na podporu MSP; navrhuje vytvoriť porovnávacie ukazovatele v súvislosti s multiplikačným efektom úverových operácií EIB;

42.

vyzýva EIB, aby do svojich výročných správ začlenila podrobnejšiu a metodicky jednotnú analýzu implementácie finančných nástrojov doplňujúcich projekty štrukturálnych fondov; v tejto súvislosti by mohla banka ozrejmiť Európskemu parlamentu fungovanie finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk-sharing Financing Facility), ktorý vytvorila spoločne s Komisiou; domnieva sa, že súvislosť medzi týmto nástrojom, financovaným v rámci 7. rámcového programu pre výskum, a štrukturálnymi fondmi má osobitný význam;

43.

konštatuje, že podľa výročnej správy EIB bola v roku 2008 dokončená etapa hodnotenia iniciatívy JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredne veľké podniky); vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto hodnotenie nie je súčasťou správy;

44.

žiada EIB, aby vo svojej nasledujúcej výročnej správe uviedla ďalšie podrobnosti o prvých výsledkoch, ktoré sa dosiahli od roku 2009 v rámci týchto dvoch politík: JASMINE (Spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe) a realizácia nástroja mezanínového financovania pre rast;

45.

žiada EIB, aby vyvinula maximálne úsilie na zjednodušenie zložitých a byrokratických predpisov, ktoré sa vyskytli pri určitých projektoch, a to vo všetkých oblastiach, s cieľom zrýchliť a zefektívniť financovanie projektov so zvláštnym zreteľom na globálnu krízu;

46.

zdôrazňuje, že úspech nových programov pre európske makroregióny závisí od koordinácie aktivít vykonávaných v rámci všetkých politík, ktoré majú územný vplyv, a od nájdenia dlhodobého riešenia, pokiaľ ide o financovanie makroregiónov; vyzýva preto banku, aby na tento účel zvážila v novom finančnom programovacom období, ktoré sa začne v roku 2014, možnosť financovania EIB a EIF ako doplnku k financovaniu EÚ;

47.

vyzýva EIB, aby podnikla všetky možné kroky s cieľom predísť prekrývaniu činnosti mimo EÚ s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR); opätovne zdôrazňuje svoje odporúčania uvedené v odseku 28 svojho uznesenia z 25. marca 2009 zmieneného vyššie, aby sa dosiahla lepšie štruktúrovaná spolupráca EIB a EBOR v krajinách, kde pôsobia spoločne;

48.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.