21.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/39

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Profesionalizácia práce v domácnosti“ (doplňujúce stanovisko)

2011/C 21/07

Spravodajkyňa: pani Béatrice OUIN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. februára 2010 rozhodol podľa článku 29 písm. a) vykonávacích predpisov vnútorného poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému:

„Profesionalizácia práce v domácnosti“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. mája 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 463. plenárnom zasadnutí 26. a 27. mája 2010 (schôdza z 26. mája 2010) prijal 133 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

Správna rada MOP sa na svojom 301. zasadnutí v marci 2008 rozhodla zaradiť otázku dôstojnej práce pre pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti na program 99. Medzinárodnej konferencie o práci, ktorá sa má konať v júni 2010, aby sa tak rozprúdila dvojstranná diskusia o tomto jave. Cieľom je nájsť najlepší spôsob, ako zaručiť práva a vhodné pracovné podmienky pre túto kategóriu pracujúcich. MOP už začala diskutovať so štátmi a sociálnymi partnermi o najvhodnejšom nástroji. EHSV si takisto želá, aby bol prijatý účinný nástroj primeraný špecifikám tohto typu práce. Okrem toho by podľa neho európski aktéri, členské štáty a sociálni partneri mali:

1.1

uskutočňovať viac prieskumov v snahe získať presné údaje o predpisoch, pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ako aj o sociálnej ochrane pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti a o uplatňovaní týchto pravidiel v členských štátoch. Súčasné štúdie poskytujú len neúplný obraz a neumožňujú porovnanie v európskom meradle, hoci situácia v jednotlivých štátoch je veľmi odlišná;

1.2

zavádzať v členských štátoch právne riešenia, ktoré by zahŕňali predpisy v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia a pracovného a občianskeho práva, ktoré by viac motivovali domácnosti, aby zamestnávali pracovníkov oficiálnym spôsobom a podnecovali potenciálnych pracovníkov v domácnosti, aby túto prácu vykonávali na základe legálnej dohody;

1.3

vypracovať a šíriť rady a odporúčania pre súkromné osoby, ktoré zamestnávajú pracovníkov v domácnosti, a pre týchto pracovníkov; podporovať informovanosť a vzdelávanie v súvislosti s povinnosťami a právami zamestnávateľov ako aj zamestnancov, najmä v prípade, ak existujú systémy daňových výhod alebo úľav pre zamestnávateľov;

1.4	doplniť existujúce referenčné zoznamy popisujúce úlohy a povinnosti, ako aj schopnosti a zručnosti potrebné na to, aby práca v domácnosti a rodine bola vykonaná kvalitne, porovnať situáciu v jednotlivých štátoch; nabádať na európsky sektorový dialóg o týchto aktivitách;

1.5	porovnať rôzne typy organizácie (služby všeobecného záujmu, podniky, združenia, družstvá, priame zamestnávanie) z hľadiska práv zamestnancov a kvality poskytovaných služieb;

1.6

dosiahnuť takú organizáciu práce, ktorá by umožňovala zastúpiť pracovníkov pracujúcich v domácnostiach zamestnávateľov alebo zákazníkov (inak zostanú práva na dovolenku, práceneschopnosť, materskú dovolenku a vzdelávanie len fikciou), a preplácať aj čas potrebný na prepravu z jednej domácnosti do druhej. Takisto je nevyhnutné, aby sa zamestnanci a zamestnankyne mohli združovať s cieľom hájiť svoje práva, aby prekonali svoju izolovanosť a mohli vyjednávať so zamestnávateľmi v záujme dosiahnutia takých istých práv, aké majú zamestnanci v podnikoch či verejnej správe;

1.7	zaviesť certifikáciu získaných skúseností a celoživotné vzdelávanie v záujme uznania hodnoty práce v domácnosti a aby mali zamestnávatelia alebo zákazníci potrebné záruky, pokiaľ ide o odborné schopnosti svojich zamestnancov a zamestnankýň;

1.8	uľahčiť inováciu z hľadiska organizácie v tomto sektore podporou experimentovania s inovačnými nápadmi a vytváraním nových foriem organizácie a partnerstiev v snahe zvýšiť efektívnosť a uznanie tohto typu práce;

1.9

zistiť, aké špecifické riziká práca v domácnosti predstavuje, ako ich možno zmenšiť alebo im predísť, zabezpečiť pre týchto zamestnancov také podmienky z hľadiska bezpečnosti a zdravia pri práci, sociálneho zabezpečenia, vrátane materskej dovolenky, a dôchodku, ktoré by neboli horšie ako podmienky, ktoré majú ostatní zamestnanci;

1.10

bojovať proti nelegálnej práci, ktorá v tomto sektore nie je zriedkavosťou, a chrániť pracovníčky, ktoré sú nezákonnými migrantkami a často sa stávajú obeťami zneužívania: zabrániť tomu, aby boli potrestané dvakrát, keď ich v prípade, že sa idú na políciu sťažovať, že sa stali obeťami násilia či dokonca sexuálneho zneužívania alebo že im zamestnávateľ neplatí, pošlú späť do krajiny pôvodu. Je nevyhnutné dodržiavať medzinárodné dohovory a chrániť tieto ženy (1).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Fakty

2.1.1   Upratovačky, pestúnky, opatrovateľky, pomocné sily v domácnosti… tieto zamestnania, ktoré vykonávajú výlučne ženy, zatiaľ nie sú skutočnými povolaniami, aj preto, lebo ženy v domácnosti vykonávajú túto prácu bezplatne. Vo chvíli, keď sa Medzinárodná organizácia práce zaoberá otázkou dôstojnej práce pre pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti, by chcel Európsky hospodársky a sociálny výbor podrobnejšie rozvinúť niektoré myšlienky, ktoré vyslovil v stanovisku na tému „Vzťah medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou“ (2) prijatom v októbri 2009. V tomto stanovisku výbor poukazoval na to, že profesionalizácia pracovných miest spojených so službami poskytovanými jednotlivcom je veľmi dôležitá pre rovnosť medzi mužmi a ženami, ako aj pre hospodársky rast.

2.1.2   Európske štáty považujú služby poskytované jednotlivcom za zdroj pracovných miest, ktorý nemožno presunúť do inej krajiny. Mnohé tieto štáty zaviedli rôzne daňové úľavy alebo výhody s cieľom zlegalizovať prácu načierno, podnecovať vytváranie nových pracovných miest, a tak pomôcť osobám využívajúcim takéto služby zosúladiť rodinný a pracovný život.

2.1.3   Podľa správy MOP vypracovanej pre konferenciu, ktorá sa uskutoční v júni 2010 (3), predstavuje práca v domácnosti v priemyselných krajinách okolo 5 až 9 % celkového počtu pracovných miest. V úvode tejto správy sa píše, že platená práca v domácnosti predstavuje formu zamestnania, ktorá je v mnohých krajinách i naďalej takmer neviditeľná. Nevykonáva sa v továrni či kancelárii, ale doma u súkromných osôb. Pracovníci, ktorí takúto prácu vykonávajú nie sú muži-živitelia rodiny, ale vo veľkej väčšine prípadov ženy. Nepracujú v kolektíve, ale samy, medzi štyrmi stenami. Cieľom ich práce nie je vyprodukovať pridanú hodnotu, ale poskytnúť starostlivosť alebo služby miliónom domácností. Práca v domácnosti väčšinou zodpovedá úlohám, ktoré zvyčajne vykonávajú ženy bezplatne u seba doma. To vysvetľuje, prečo je táto práca finančne nedocenená a často ju vykonávajú načierno osoby v nezákonnom postavení. Nepovažuje sa za normálne zamestnanie v súlade so všeobecným rámcom pracovného práva, hoci jej počiatky siahajú k vzťahu medzi pánom a sluhom. Preto mnohé právne ustanovenia nezohľadňujú špecifický charakter pracovných vzťahov v rámci práce vykonávanej v domácnosti, v dôsledku čoho sú títo pracovníci vystavení nerovnoprávnemu a nespravodlivému zaobchádzaniu a často dochádza k ich zneužívaniu  (4).

2.1.4   Ďalej sa uvádza, že na prípady zlého zaobchádzania a zneužívania, vrátane sexuálneho násilia a otrokárstva, najmä ak ide o migrantky, ktoré vykonávajú práce v domácnosti a bývajú u svojho zamestnávateľa, sa často poukazuje v médiách. Hoci počet osôb pracujúcich v tomto sektore sa neustále zvyšuje, práca v domácnosti zostáva najneistejšou, najhoršie platenou a najmenej chránenou formou zamestnania, ktorá je zároveň jednou z najriskantnejších. Keďže ide o špecifickú formu zamestnania, ktorá nepodlieha medzinárodným predpisom, od roku 1948 sa MOP usiluje vytvoriť pre túto oblasť primerané predpisy.

2.1.5   Toto stanovisko sa zameriava na platenú prácu v domácnosti vykonávanú pre zákazníka uňho doma, vrátane domácich prác, starostlivosti o deti a iných služieb poskytovaných jednotlivcom. Stanovisko sa nezaoberá problematikou sociálnych služieb ani súkromnými podnikmi, ale profesijnou situáciou pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti, ktorých zamestnávajú súkromné osoby. Keďže tento typ práce sa týka čoraz väčšieho počtu osôb – tých, ktoré ju vykonávajú a tiež tých, ktoré ju využívajú, a má špecifický charakter, mala by sa naň vzťahovať legislatíva, ktorá by bola primeraná jeho špecifikám.

2.1.6   V Európe má väčšina pracovníkov a pracovníčok vykonávajúcich prácu v domácnosti viacerých zamestnávateľov. Len malý počet týchto pracovníčok, často ide o migrantky, u svojho zamestnávateľa býva. Práca načierno sa tu vyskytuje veľmi často. Pracovníčky vykonávajúce prácu v domácnosti sú často zraniteľné osoby, ktoré nepoznajú dobre svoje práva, prichádzajú z vidieka, majú nízku kvalifikáciu alebo sú to prisťahovalkyne, ktoré dobre neovládajú jazyk hostiteľskej krajiny.

2.1.7   Pracovné právo, bez ohľadu na legislatívnu situáciu v jednotlivých krajinách, bolo vytvorené pre podniky a v praxi sa väčšinou nevzťahuje na prácu vykonávanú v domácnosti, kde sa kontroly uskutočňujú veľmi ťažko, prípadne vôbec neexistujú. Pravidlá, ktorými sa riadi lukratívna činnosť prinášajúca zisk, sa takisto neuplatňujú na túto oblasť. Adam Smith (5) považuje prácu v domácnosti za neproduktívnu. Hoci je táto práca nevyhnutná pre fungovanie spoločnosti, jej hodnota nie je uznaná.

2.1.8   Keďže v mnohých prípadoch legislatíva v oblasti pracovného práva jasne nedefinuje štatút pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti, títo pracovníci sú často vylúčení z oficiálnych právnych predpisov, z ich znenia, ako aj z ich uplatňovania v praxi  (6). Hoci v členských krajinách sa na pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti všeobecné normy v oblasti pracovného práva vzťahujú, v praxi sa na nich tieto predpisy uplatňujú len veľmi zriedkavo. Súkromné osoby zamestnávajúce týchto pracovníkov nie sú dobre informované o svojich povinnostiach a zodpovednosti. Pracovníčky pracujúce v domácnosti sú izolované a preto sa len ťažko môžu združovať.

2.2   Definícia profesionalizácie

2.2.1   Úlohy, ktoré zahŕňa práca v domácnosti a rodine sa človek naučí neformálnou cestou v kruhu rodiny. Tieto poznatky sú pre každú generáciu iné. Dnes sa už v Európe neučíme priasť vlnu a kŕmiť sliepky, ale na aký program nastaviť práčku a ako nakupovať v supermarketoch potraviny s platným dátumom spotreby. Toto neformálne vzdelávanie musí byť uznané a poznatky a zručnosti, ktoré si táto práca vyžaduje, je nevyhnutné vymedziť. Okrem toho treba zaviesť celoživotné vzdelávanie. Technologické inovácie musia preniknúť do tohto sektora tak isto ako do ostatných a nové poznatky v oblasti výživy alebo nové požiadavky z hľadiska ochrany životného prostredia musia byť zohľadnené.

2.2.2   Na to, aby sa zlepšili podmienky pre túto prácu, je nevyhnutné presne vymedziť úlohy, ktoré treba vykonať, zodpovednosť, ktorú treba znášať, ako aj požadované zručnosti, a tiež zaviesť formálny spôsob získavania poznatkov, ktoré pracovník potrebuje, aby mohol správne vykonávať túto prácu v službách akéhokoľvek zákazníka, alebo uznať získané skúsenosti. Na základe vzdelania a získaných skúseností by sa mali vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Je v záujme zamestnávateľov alebo zákazníkov mať možnosť využívať služby osôb, ktorých zručnosti a schopnosti sú potvrdené primeraným osvedčením.

2.2.3   Profesionalizovať znamená umožniť pracovníkovi, aby mal také isté práva a ochranu ako pracovníci, ktorí pracujú v kanceláriách alebo dielňach, to jest: dôstojnú mzdu, ktorá by zohľadňovala aj čas potrebný na prepravu medzi dvoma domácnosťami, vymedzenie týždenného pracovného času, možnosť vziať si platenú dovolenku, dodržiavanie pravidiel v oblasti hygieny a bezpečnosti, dôstojný dôchodok, ochranu materstva (7), platenú práceneschopnosť, odškodnenie v prípade invalidity, pravidlá v prípade prepustenia z práce alebo prerušenia pracovnej zmluvy, možnosť podať žalobu v prípade zneužívania a skutočné možnosti z hľadiska odbornej prípravy a kariéry, ako je to v iných profesiách. Rozšírenie pracovných zmlúv by umožnilo chrániť zamestnancov aj zamestnávateľov.

2.2.4   Profesionalizovať túto prácu znamená urobiť z nej povolanie a prekonať stereotypy, podľa ktorých sú v súčasnosti tieto pracovné úkony vyhradené ženám. Pokrok z hľadiska profesionalizácie bude možné porovnať s pokrokom z hľadiska zastúpenia mužov a žien.

2.3   Definícia práce v domácnosti

2.3.1   Hlavnou charakteristickou črtou práce v domácnosti je, že je neviditeľná. Úlohy a najmä povinnosti pracovníkov a pracovníčok vykonávajúcich prácu v domácnosti sa zriedkakedy pomenúvajú či vypočítavajú. Zamestnávatelia zveria svoju domácnosť a svoje deti osobám, ktorých schopnosti si nemôžu overiť (8). Štúdie (9) venované otázke hodnoty práce, ktorá sa vykonáva v domácnosti s cieľom zabezpečiť každodenný život rodín (rozpočet-čas), zdôrazňujú, že ak sa táto práca neurobí, spoločnosť nemôže fungovať. Táto hodnota musí byť uznaná.

2.3.2   Práca v domácnosti a rodine predstavuje činnosť, ktorú vykonávajú osoby, ktoré sú zamestnancami verejných sociálnych služieb, združení podporovaných verejnými orgánmi, súkromných podnikov, ako aj pracovníci pracujúci na základe ústnej dohody, pričom ich práca je oficiálne priznaná alebo nie, keďže zamestnávateľmi sú súkromné osoby. Hoci väčšinou vykonávajú prácu v domácnosti takmer výlučne ženy, pracovné podmienky a podmienky zamestnania sú zvyčajne lepšie vo verejných sociálnych službách a podnikoch, kde sa zamestnanci môžu združovať, sociálni partneri vyjednávajú kolektívne zmluvy a je možné uskutočniť kontrolu správy.

2.3.3   V správe MOP (10) sa uvádza, že podľa Medzinárodnej štandardnej klasifikácie povolaní Medzinárodného úradu práce je práca v domácnosti zaradená do dvoch veľkých skupín (5 a 9), pre ktoré sú charakteristické určité úlohy a určitá úroveň kvalifikácie. Veľká skupina 5 sa týka obchodných priestorov, inštitúcií a súkromných domácností. Patria sem dve veľké kategórie: správcovia a zamestnanci reštauračných služieb (podskupina 512), vrátane personálu vykonávajúceho upratovanie v domácnosti, pracovníkov s podobnou náplňou práce a kuchárov; ošetrovatelia a iní pracovníci s podobnou náplňou práce, ako napríklad osoby zodpovedné za starostlivosť o deti a starostlivosť o osoby v ich domácnosti (podskupina 513). Pracovníci patriaci do skupiny 5121 sa zameriavajú na riadenie personálu, ktorý vykonáva prácu v domácnosti. Podľa definície skupiny 5131 sú opatrovateľky detí osoby, ktoré dohliadajú na deti zamestnávateľa a sprevádzajú ich pri ich každodenných aktivitách. Ich úlohou je:

—	pomáhať deťom umyť sa, obliecť sa a najesť sa;

—	odviesť deti do školy, priviesť ich zo školy domov a odprevádzať ich na aktivity, ktoré vykonávajú v rámci voľného času;

—	hrať sa s deťmi alebo ich zabávať, čítať im knižky alebo rozprávať rozprávky;

—	udržiavať poriadok v miestnosti, kde deti spávajú alebo sa hrajú;

—	starať sa o deti v škole počas obeda alebo iných prestávok vo vyučovaní;

—	starať sa o deti v škole, keď idú na výlet, na návštevu múzea alebo na iné podobné vychádzky;

—	vykonávať všetky ďalšie úlohy s tým spojené;

—	dohliadať na iných pracovníkov.

Pracovníci, ktorí sa starajú o osoby v ich domácnosti (skupina 5133) zabezpečujú niektoré osobné potreby a vo všeobecnosti poskytujú starostlivosť v domácnosti osobám, ktoré to potrebujú, pretože trpia fyzickou alebo duševnou chorobou alebo zdravotným postihnutím alebo majú krehké zdravie v dôsledku staroby. Pracovníci tejto kategórie, do ktorej patria „opatrovatelia v domácnosti“, majú tieto úlohy:

—	pomáhať príslušným osobám ľahnúť si a vstať a tiež prezliecť sa podľa potreby;

—	vymieňať posteľnú bielizeň a pomáhať príslušným osobám okúpať sa a umyť sa;

—	naservírovať jedlo, ktoré samy pripravili alebo ktoré pripravil niekto iný, a nakŕmiť tých, ktorí potrebujú pri jedle pomôcť;

—	podať príslušným osobám lieky, ktoré im boli predpísané, alebo dohliadať na to, aby si ich vzali;

—	sledovať, či sa zdravotný stav týchto osôb nezhoršuje, a ak sa zhorší, upozorniť na to ich lekára alebo zodpovedných pracovníkov sociálnych služieb;

—	vykonávať všetky ďalšie úlohy s tým spojené;

—	dohliadať na iných pracovníkov.

Podskupina 913 zahŕňa práve „pomocné sily v domácnosti a iné pomocné sily, ktorých náplňou práce je upratovanie, pranie a žehlenie“. Ide o práce vykonávané doma u súkromných osôb, v hoteloch, kanceláriách, nemocniciach a iných zariadeniach, ako aj v rôznych druhoch vozidiel s cieľom udržať čistotu interiérov a vybavenia. Do tejto podskupiny patria pomocné sily v domácnosti a osoby, ktoré sa špecializujú na upratovanie a čistenie, ako aj osoby zabezpečujúce pranie a ručné žehlenie. Pomocné sily v domácnosti a osoby zabezpečujúce upratovanie v domácnosti patriace do skupiny 9131 zametajú, vysávajú, umývajú a voskujú podlahy, starajú sa o bielizeň, nakupujú pomôcky a iné výrobky potrebné do domácnosti, pripravujú a podávajú jedlo a vykonávajú množstvo ďalších domácich prác.

2.3.4   Zdravotná starostlivosť síce nie je súčasťou práce v domácnosti, pomocná sila alebo pestúnka musí však byť schopná zabezpečiť, aby osoby, ktoré má na starosti, užili svoje lieky a musí vedieť zareagovať v prípade, že odrazu dôjde k situácii, keď by bol ohrozený život týchto osôb. Musí byť na to vyškolená.

2.3.5   Osoby, ktoré vykonávajú túto prácu, musia byť počas neprítomnosti zamestnávateľa, alebo ak je tento závislý od pomoci druhých, samostatné a schopné zorganizovať si čas, musia vzbudzovať dôveru – zamestnávatelia im zverujú kľúče od bytu, bábätká, starnúcich rodičov, skrátka to najcennejšie, čo majú, musia mať zmysel pre zodpovednosť, neváhať chopiť sa iniciatívy, zostať diskrétne, a keď sú plne zodpovedné za deti alebo osoby závislé od pomoci druhých, musia vedieť zvládnuť viacero úloh naraz, musia byť obozretné, pozorné, presvedčivé, trpezlivé, nenáladové, schopné sústrediť sa, vedieť počúvať, vedieť prejaviť autoritu, vedieť, čo robiť v prípade nehody. Musia mať empatiu a poznatky z oblasti psychológie, dietetiky, hygieny.

2.4   Charakteristické črty práce v domácnosti

2.4.1   Práca v domácnosti je nestabilná a zle platená, keďže jej hodnota nie je uznaná. Je to preto, lebo tú istú prácu vykonávajú ženy v domácnosti bezplatne, lebo zamestnávateľmi sú súkromné osoby, ktoré nemôžu alebo nechcú platiť viac, lebo túto prácu vykonávajú ženy samy, väčšinou u viacerých zamestnávateľov, lebo sa nemôžu združovať do kolektívov, nemôžu štrajkovať a blokovať výrobu, aby presadili svoje požiadavky, ako to robia zamestnanci v podnikoch, lebo stereotypy, ktoré prevládajú, pokiaľ ide o tieto povolania a o obraz ženy a matky, zastierajú skutočnú situáciu z hľadiska kvalifikácie, lebo pracoviskom je súkromné bydlisko, ktoré sa vymyká spod kontroly a tiež preto, lebo túto prácu často vykonávajú nelegálne prisťahovalkyne, ktoré nemajú žiadne práva.

2.4.2   Práca v domácnosti má nestabilný charakter, keďže potreby domácností sa menia: deti rastú a stávajú sa nezávislými, staršie osoby závislé od pomoci druhých umierajú a keď sa napríklad v dôsledku nezamestnanosti prostriedky rodiny zmenšia, prestane zamestnávať pomocnú silu v domácnosti.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Ciele profesionalizácie

3.1.1   Lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život

3.1.1.1   Keďže ženy začali chodiť do zamestnania, čo je podmienkou rovnosti pohlaví, bolo nutné vytvoriť služby, ktoré by nahradili prácu, ktorú robili doma ženy v domácnosti. Okrem toho zamestnanosť žien priniesla rodinám viac finančných prostriedkov, a preto môžu niektoré z nich využívať tieto služby, a tak vytvárať nové pracovné miesta.

3.1.1.2   Tieto služby sa rozvinuli, pretože sú nevyhnutné na to, aby vznikla rovnováha medzi rodinným a pracovným životom. Muži a ženy musia mať možnosť venovať sa svojej práci tak, aby tým netrpel ich rodinný a osobný život, preto potrebujú zveriť časť práce v domácnosti a rodine iným osobám.

3.1.1.3   Aby sa dosiahla rovnováha z hľadiska podielu mužov a žien na trhu práce a mohli byť zohľadnené nové potreby, ktoré vznikajú v dôsledku starnutia obyvateľstva, bude nutné v budúcnosti tieto služby ešte viac rozvinúť, čo znamená, že ich bude vykonávať ešte väčší počet zamestnancov.

3.1.2   Kvalitné pracovné miesta a služby

3.1.2.1   Na to, aby sa tieto služby mohli rozvinúť, bude potrebné zabezpečiť ich kvalitu, vo väčšej miere využívať odbornú prípravu, ktorá už existuje, zaviesť celoživotné vzdelávanie, aby sa mohlo kráčať s dobou a rozšíriť možnosti kontroly zručností. Profesionalizovať tieto služby znamená poskytnúť lepšiu kvalitu práce zákazníkom a osobám, ktoré ich využívajú a kvalitnejšie pracovné miesta zamestnancom. To je najistejšia cesta ako zabezpečiť, že aj zajtra nájdeme záujemcov o túto prácu.

3.1.3   Boj proti chudobe

3.1.3.1   Je známe že v Európe postihuje chudoba viac ženy. Nízke mzdy, neisté pracovné miesta a práca načierno, ktoré sú pre prácu v domácnosti príznačné, sú faktormi sociálneho vylúčenia. Najviac nelegálnej práce v Európe je práve v oblasti práce v domácnosti, viac než v stavebníctve alebo reštauračných službách (11).

3.1.4   Boj proti práci načierno a nelegálnemu prisťahovalectvu

3.1.4.1   Prípady otrokárstva odhalené v Európe sa týkajú nelegálnych prisťahovalkýň, ktoré vykonávajú prácu v domácnosti a ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdu, pretože im prisľúbil, že im zabezpečí povolenie na pobyt. Tieto pracovníčky sú najviac zraniteľné: zo strachu pred vyhostením sa neodvážia podať na zamestnávateľa sťažnosť za zlé zaobchádzanie, násilie alebo sexuálne zneužívanie. Práca v domácnosti by mala spadať do rámca selektívneho prisťahovalectva, ktoré sa v súčasnosti zameriava na vysoko kvalifikované osoby. V dôsledku demografickej situácie v Európe je prisťahovalectvo potrebné, a to najmä na pokrytie potrieb spojených so starostlivosťou o staršie osoby závislé od pomoci druhých.

3.1.4.2   Práca načierno oberá pracovníka o sociálnu ochranu a spoločenstvo o príjem z daní a sociálnych príspevkov. Kazí práci v domácnosti renomé, pretože zamestnáva ľudí pod ich úroveň, čím podporuje stereotypy a ťahá celú túto profesiu ku dnu. Okrem toho zvyšuje riziko chudoby.

3.1.4.3   Ak chceme zamedziť tomu, aby sa práca v domácnosti vykonávala načierno, je nevyhnutné zaviesť do právnych systémov jednotlivých členských štátov veľa opatrení, najmä konkrétne predpisy v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia, pracovného a občianskeho práva. Tendencia ponúkať prácu načierno a vykonávať takúto prácu má väčšinou ekonomické príčiny, keď je pre obe strany takáto práca výhodnejšia než oficiálne registrovaná práca. Cieľom opatrení členských krajín by malo byť zmenšiť rozdiely, pokiaľ ide o tieto výhody, pri čom by im mali napomáhať kroky prispôsobené miestnym sociálnym a kultúrnym podmienkam (mediálne kampane, príklady verejných činiteľov, informovanie o rizikách spojených s prácou načierno).

3.2   Podmienky zamestnávania

3.2.1   Zamestnávatelia, ktorí sa združili do organizácií a zamestnanci, ktorí sú v odborových zväzoch, sa dohodli na kolektívnych zmluvách. A práve z týchto výsledkov treba vychádzať, ak chceme zlepšiť osud pracovníkov v domácnosti. Treba preskúmať kolektívne zmluvy, ktorými sa v súčasnosti riadi práca v domácnosti v Európe a inšpirovať sa osvedčenými postupmi, aby sa stali všeobecne rozšírenými. Je tiež nevyhnutné porovnať rôzne typy organizácie (podniky, združenia, družstvá, priame zamestnávanie) z hľadiska práv zamestnancov a kvality poskytovaných služieb.

3.2.2   V mnohých európskych krajinách nie sú pracovníčky v domácnosti ani zamestnávatelia, ktorými sú súkromné osoby, dobre informovaní o svojich právach a povinnostiach. Zamestnávateľ neuvažuje o upratovačke alebo o pestúnke ako o zamestnancovi, ktorý má určité práva. Vinou zaužívaných klišé ju vníma ako pomocnú silu, ktorej pomáha tým, že jej poskytuje prácu na pár hodín. Často nie je medzi týmito dvoma stranami uzavretá žiadna písomná pracovná zmluva a podmienky zamestnávania, mzdy, dovolenka, pracovný čas, úlohy, prerušenie zmluvy či odstupné v prípade prepustenia nie sú jasne stanovené. Práva a povinnosti oboch strán treba jasne vymedziť – je to aj v záujme ochrany zamestnávateľa, ktorý si musí viac uvedomovať, aké riziká preňho môže znamenať, ak niekoho zamestná na prácu vo svojom byte (krádeže, nehody) a akú má zodpovednosť.

3.2.3   Hygiena a bezpečnosť: z tohto hľadiska sa práca v domácnosti mylne považuje za nerizikovú. Popáleniny, porezania, otravy čistiacimi prostriedkami, pády, zásahy elektrickým prúdom pri používaní elektrospotrebičov, to všetko sú časté nehody, najmä ak si zamestnávateľ neuvedomuje, že musí dodržiavať pravidlá bezpečnosti a že zamestnankyňa nebola na prípadné nebezpečenstvá upozornená a nebola vyškolená na to, ako sa im vyhnúť.

3.2.4   Zdravie, ochrana materstva, dôchodok: materská dovolenka je často príležitosťou na prepustenie, keďže zamestnávateľ potrebuje, aby prácu v jeho domácnosti niekto urobil, a preto si nájde inú pracovnú silu a necíti sa povinný zamestnať potom opäť zamestnankyňu, ktorá odišla na materskú dovolenku. Vzhľadom na to, že neexistuje organizácia, ktorá by umožnila dočasné zastúpenie zamestnanca, nie je možné uplatňovať v tejto súvislosti príslušné práva, ktoré preto zostávajú teóriou. Systémy sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy sú často neprimerané a na tých niekoľko hodín práce odpracovaných u viacerých zamestnávateľov ich nemožno uplatniť.

3.2.5   Kvalifikácia, vzdelávanie: nadobudnuté zručnosti boli dlho výsledkom neformálneho vzdelávania. V ostatných rokoch možno konštatovať, že odovzdávanie zručností v kruhu rodiny ustúpilo do úzadia. Mladé mamičky sú pri narodení prvého dieťaťa bezradné, mladí rodičia nevedia variť vyvážené jedlá, uprednostňujú radšej hotové, čo je jednou z príčin detskej obezity. Keby sa jednotlivé pracovné úkony a zručnosti jasne vymedzili a vyučovali, umožnilo by to lepšie ich šíriť ďalej a zabezpečiť vyvážené zapojenie mužov i žien do tejto práce.

---

(1)  Pozri Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 15.

(3)  Pozri MOP: „Travail décent pour les travailleurs domestiques“ (Dôstojná práca pre pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti), IV. správa pre Medzinárodnú konferenciu práce, 99. zasadnutie, 2010. http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/@ed_norm/@relconf/documents/meetingdocument/wcms_104701.pdf.

(4)  Tamže, bod 1.

(5)  Tamže, bod 11.

(6)  Tamže.

(7)  Revízia smernice o materskej dovolenke (smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992) zavádza právo na materskú dovolenku pre pracovníčky vykonávajúce prácu v domácnosti.

(8)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 102.

(9)  Marianne A. Ferber a Bonnie G. Birnbaum, Housework: priceless or valueless ? (1977), http://www.roiw.org/1980/387.pdf;

Björn Gustafsson and Urban Kjulin, Time Use in Child Care and Housework and the Total Cost of Children, © 1994 Springer, http://www.jstor.org/pss/20007438.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou na strane 3, body 31 a 32.

(11)  Pozri „Undeclared work in the European Union“, mimoriadny prieskum Eurobarometra 284, časť 67, 3. októbra 2007, s. 21.

---