15.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/155

1.1

EHSV konštatuje, že

1.2

EHSV zdôrazňuje, že

1.3

EHSV navrhuje, aby sa kľúčová úloha, ktorú lesy a lesné hospodárstvo zohrávajú v ekologickom hospodárstve v súlade so stratégiou Európa 2020, zohľadnila v týchto oblastiach politiky EÚ:

1.4

EHSV odporúča Komisii, aby

2.1

Cieľom zelenej knihy je podnietiť celoeurópsku verejnú diskusiu a získať názory na budúcnosť ochrany lesov a informačnej politiky v oblasti lesného hospodárstva, a tiež poskytnúť podklady na možnú aktualizáciu stratégie lesného hospodárstva EÚ, najmä vo vzťahu k problematike klimatických zmien. Otázky, ktorými sa zelená kniha zaoberá, nadväzujú na predchádzajúcu bielu knihu Európskej komisie s názvom „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“ (2).

2.2

Zelená kniha opisuje všeobecný stav a význam lesov v EÚ, pričom predstavuje ich konkrétne črty a funkcie a odhaľuje hlavné výzvy, ktoré sa ich týkajú. Skúma aj hrozby, ktoré pre fungovanie lesov vyplývajú z klimatických zmien a opisuje dostupné nástroje ochrany lesov a systémy informácií o lesoch.

2.3

Podľa zásady subsidiarity patria záležitosti týkajúce sa politiky lesného hospodárstva primárne do kompetencie členských štátov. Hlavnou úlohou EÚ je prispievať k národným projektom a programom v oblasti lesného hospodárstva, napríklad zvyšovaním povedomia členských štátov o budúcich výzvach a odporúčaniami na včasné zásahy na úrovni EÚ.

2.4

Úvahy zhrnuté v tomto stanovisku sa zameriavajú na otázku ako klimatické zmeny ovplyvnia európske lesné hospodárstvo a ochranu lesov a ako by sa európska politika mala vyvíjať, aby vo väčšej miere podporovala lesohospodárske iniciatívy členských štátov. Stanovisko sa tiež snaží nájsť spôsob, ako by EÚ mohla uľahčovať riešenie úloh, ktoré prinesie budúcnosť, a skúma, aké ďalšie informácie sú potrebné. V tejto súvislosti by cieľom ochrany lesov v EÚ malo byť zabezpečiť, že lesy budú aj v budúcnosti ďalej plniť svoje úžitkové, sociálno-ekonomické a environmentálne funkcie.

3.1

Organizácia Spojených národov si je vedomá významu lesov v boji proti klimatickým zmenám (3) a pri zachovávaní biodiverzity (4). Na celoeurópskej úrovni sa členské štáty EÚ v súlade so stratégiou lesného hospodárstva EÚ zaviazali k prístupu, ktorého cieľom je vytvoriť rovnováhu medzi jednotlivými funkciami lesa na princípoch udržateľného lesného hospodárstva a multifunkčnosti (5). Rôzne funkcie lesa sa na úrovni EÚ zohľadnili v stratégii lesného hospodárstva EÚ, akčnom pláne EÚ pre lesy, ako aj v oznámení o odvetviach lesného hospodárstva (6). Na národnej a regionálnej úrovni sú funkcie lesa riadené okrem iného prostredníctvom lesohospodárskych programov. Vlastný politický rámec lesohospodárskeho odvetvia je teda účinnou základňou na zachovávanie, vyvažovanie a zlepšovanie rôznych funkcií lesa. Je však potrebné zamerať viac úsilia na koordináciu lesohospodárskych otázok s inými odvetviami a oblasťami politiky, ktoré ho ovplyvňujú, o čo sa môže postarať napríklad Stály lesnícky výbor, ďalšie poradné skupiny a výbory pre lesnícku problematiku (7), ako aj medziútvarová skupina Komisie pre lesné hospodárstvo. Úloha stáleho výboru pri rozhodovaní o lesníckych otázkach by sa mala rozšíriť. Aj na národnej úrovni by koordinácia medzi odvetviami v oblasti lesníctva mala byť účinnejšia. Pre národné subjekty je dôležitým príkladom úsilie Komisie o progresívny a medziodvetvový prístup.

3.2

Očakáva sa, že v nasledujúcich desaťročiach vzrastie význam lesov ako obnoviteľného prírodného zdroja, význam ich mimoprodukčných funkcií a poskytovaného predpokladu duševnej i telesnej pohody ľudí. Zodpovední spotrebitelia (8) už napríklad tvoria značný podiel na trhu v mnohých európskych krajinách. Diverzifikované a udržateľné využívanie lesov, ich produktov a mimoprodukčných funkcií a tomu zodpovedajúca správa vytvárajú v mnohých oblastiach na rôznych úrovniach pracovné miesta, príjem a prosperitu. Lesy a odvetvia lesného hospodárstva, produkcia dreva, iné ako drevné produkty a cestovný ruch v lesných oblastiach majú osobitný význam pre miestne spoločenstvá. V súlade so stratégiou Európa 2020 je dôležité zabezpečiť vhodné podmienky na pôsobenie vlastníkov lesov, dodávateľov a drevospracujúceho priemyslu, pretože sa zostruje konkurenčný boj o lesné plochy na produkciu dreva a drevnej hmoty na ďalšie spracovanie a na získavanie energie. Zvyšuje sa aj význam schopnosti sprostredkovať informácie. Rok 2011, ktorý bude Medzinárodným rokov lesov je príležitosťou ako zvýšiť povedomie spotrebiteľov a všeobecnej verejnosti o lesníctve, a tiež podporovať udržateľnú spotrebu a výrobu, napr. zdôraznením výhod dreva a výrobkov na jeho báze v porovnaní s inými materiálmi pri riešení otázok klimatických zmien (napr. ako úložisko oxidu uhličitého, jeho energetická nenáročnosť, tepelná účinnosť atď.).

3.3

Ochrana lesov a ochranárske aktivity s environmentálnym rozmerom sa tradične zabezpečujú strategickými cieľmi, ako aj pravidlami, usmerneniami a odporúčaniami vytvorenými so zámerom dosiahnuť tieto ciele. V ostatných rokoch sa zodpovednosť za mimoprodukčné funkcie lesa a iné verejné statky čoraz viac presunula na vlastníkov lesov a dodávateľov tovarov a služieb. Tieto subjekty potrebujú na riešenie otázok spojených so životným prostredím nové znalosti a informácie o finančných stimuloch a rôznych možnostiach postupu, ako sú spoločné projekty na dosiahnutie lepšej nákladovej účinnosti. Jednou z výziev je určenie ekonomickej hodnoty ochrany biodiverzity a korýt riek, rekreačného využívania životného prostredia alebo funkcie úložiska CO2.

3.4

Lesy, drevo a výrobky na báze dreva zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii podnebia. Ich schopnosť zachytávať oxid uhličitý má mimoriadny význam. Výrobky na báze dreva môžu nahradiť výrobky z iných materiálov, ktoré otázky klimatických zmien riešia menej účinne. Napríklad výrobky na báze dreva využívané v stavebníctve, bytových zariadeniach a nábytku sú relatívne dlhodobým úložiskom CO2. Navyše aj energia získaná z drevnej hmoty môže do určitej miery nahradiť energiu získanú z fosílnych palív. Politické ciele a nástroje by mohli v rámci potláčania klimatických zmien stimulovať využívanie materiálov ako je drevo a výrobky na báze dreva, ktoré prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa.

3.5

Rozsiahle škody spôsobené v ostatných rokoch víchricami v západnej a severnej Európe a lesné požiare v južnej Európe rozpútali diskusiu o dosahu klimatických zmien na ekosystém lesa a následne aj na lesohospodárske aktivity. Význam lesov pri regulácii miestneho a regionálneho podnebia a ochrane pôdy sa medzi jednotlivými oblasťami líši. V ostatných rokoch sa zlepšilo chápanie kolobehu vody a rozšírili sa skúsenosti s problémami regiónov postihnutých suchami, vďaka čomu vzrástlo povedomie o kľúčovej úlohe lesov.

4.1

Predpokladá sa, že klimatické zmeny zvýšia neistotu a riziko rôznych dôsledkov pre životné prostredie, ako je škodlivý hmyz, choroby, suchá, víchrice a lesné požiare. Ďalšou výzvou je globalizácia a s ňou spojená preprava dreva a lesného reprodukčného materiálu, ktorá urýchľuje šírenie škodcov i mimo ich prirodzeného biotopu. Ak sa environmentálne riziká ohrozujúce lesy a odvetvie lesného hospodárstva stanú skutočnosťou, bude to mať mnoho spoločenských a hospodárskych dôsledkov. Hospodárske dôsledky môžu vyplynúť zo zmien v hodnote aktív a podmienkach fungovania podnikov. Spoločenské dôsledky môžu byť priame, ako je zmena životných podmienok vyplývajúca z poškodenia lesov, alebo nepriame, ako sú vedľajšie sociálne účinky zmien ekonomickej situácie subjektov v postihnutej oblasti. Rýchlosť, akou sa environmentálne hrozby stávajú skutočnosťou, predstavuje osobitnú výzvu, napríklad v súvislosti s trhmi a logistikou. Na zmenšenie neistoty a zvládanie rizika v súvislosti s klimatickými zmenami je potrebných viac informácií o možných príčinách a dôsledkoch.

4.2

Hojnosť lesných zdrojov a účinnosť lesného hospodárstva umožňujú európskym lesom prispôsobovať sa rôznym zmenám. V rámci Európy však existujú značné rozdiely vyplývajúce z odlišností prírodného prostredia a spoločenských faktorov. Očakáva sa napríklad, že riziko lesných požiarov v suchých oblastiach Stredozemia sa vplyvom klimatických zmien a ľudskej činnosti značne zvýši. Ak by sa obdobia sucha predĺžili aj inde v Európe, utrpeli by tým napríklad oblasti s prevažným zastúpením smreka. Ak budú zimy miernejšie a zem nebude zamŕzať, skomplikuje to logistiku ťažby dreva v niektorých oblastiach. Narastá aj riziko škôd spôsobených hubovými chorobami a škodlivým hmyzom. V oblastiach kde pokleslo využívanie ťažbového potenciálu, môžu spôsobiť škodu víchrice a následne aj škodlivý hmyz. Tieto faktory môžu mať značné dôsledky pre vlastníkov lesov a miestne hospodárstva a rozmanitosť lesov môže upadnúť. Meniace sa podnikateľské prostredie môže priniesť zmeny v komparatívnych výhodách jednotlivých regiónov a teda aj v deľbe práce medzi regiónmi a v spoločnosti.

4.3

Škodlivé vedľajšie účinky klimatických zmien možno zvrátiť plánmi na nepredvídané udalosti. Systematické prognózovanie prispeje k zvráteniu neželaných dôsledkov aj k predvídaniu náhlych zmien a prírodných katastrof. Narastá význam vytvárania opatrení na prispôsobenie sa a prevenciu na rôznych úrovniach na základe prognóz. Je tiež dôležité, aby politické opatrenia v oblasti lesníctva EÚ a orgány ako je technologická platforma odvetvia lesného hospodárstva podporovali aktívne lesné hospodárstvo a využívanie lesov a zvýšili konkurencieschopnosť udržateľného využívania materiálov vhodných z hľadiska ochrany klímy, ako je drevo.

4.4

Vedľajšie účinky a multiplikačné vplyvy možno zmierniť včasnou prípravou na krízové situácie, napr. vypracovaním systémov reakcie, ako sú krízové plány, vybavenie a osvedčené postupy. V prechodných obdobiach a krízových situáciách je obzvlášť dôležité venovať sa problematike istôt, vrátane istoty zamestnania.

5.1

Na ochranu lesov bol na národnej i európskej úrovni vytvorený pevný právny základ a škála nástrojov. Popri tradičnej ochrane lokalít sa využívajú aj rôzne obmedzenia v oblasti správy alebo požiadavky na udeľovanie povolení. Problémom odvetvia lesného hospodárstva je rozdrobenosť platných pravidiel a nástrojov a jej výsledkom je prekrývanie opatrení a možné nezrovnalosti.

5.2

Ochranné opatrenia na základe systémov dobrovoľnosti sa ukázali ako nákladovo účinné najmä v prípade malých lesohospodárskych podnikov. Praktické uplatňovanie takéhoto prístupu si však vyžaduje odovzdanie zručností a informácií vlastníkom lesov, plné pokrytie nákladov na dobrovoľnú ochrannú činnosť a kompenzáciu straty príjmov.

5.3

Momentálne je najväčším otáznikom rozmanitosť lesov mimo chránených území, keďže o nich nie je k dispozícii dostatok informácií. Navyše ciele zamerané na intenzívnejšie využívanie biomasy ako obnoviteľného zdroja energie môžu mať dosah na lesné hospodárstvo a využívanie lesov, a teda aj na rozmanitosť.

6.1

Európske lesné hospodárstvo sa vyznačuje dlhou rubnou dobou, takže napríklad vplyv nových lesohospodárskych techník sa môže prejaviť až po niekoľkých desaťročiach. Sociálne a hospodárske podmienky vyvolávajú vyšší dopyt po nových lesníckych a ťažobných technikách v úžitkových lesoch, ako je pestovanie dreva s krátkou rubnou dobou na energetické účely alebo presvetľovanie materských porastov. Samotné ekologické podmienky, ako sú klimatické zmeny, môžu zlepšiť dosah nových lesohospodárskych techník na životné prostredie. Stav lesov a zmeny v nich sa priebežne monitorujú, aby sa lesné hospodárstvo mohlo prispôsobovať a podľa potreby vylepšiť v záujme úspešnejšieho napĺňania stanovených cieľov. Rozhodnutia o lesnom hospodárstve a využívaní lesov prijímajú vlastníci lesov, ktorí preto potrebujú informácie o dostupných spôsoboch správy a ich potenciálnych dôsledkoch. Lesohospodárske plánovanie vlastníkov lesov je jedinou možnou cestou vpred.

6.2

Jedným zo spôsobov, ako podporiť úsilie o zachovanie rozmanitosti genofondu lesného reprodukčného materiálu a zabezpečenie jeho adaptácie na klimatické zmeny je prispôsobiť tomuto účelu systém kritérií a ukazovateľov udržateľného lesného hospodárstva.

7.1

Vypracovávanie informácií o európskych lesoch je rozdelené medzi troch hlavných hráčov:

7.2

V rámci zásady subsidiarity majú členské štáty právomoci zvyčajne v oblastiach, ktoré sa ich týkajú a úloha EÚ spočíva v jej prínose prostredníctvom spoločných opatrení. Národné výskumné a štatistické orgány, ako sú verejné inventáre lesov a štatistické orgány vypracúvajú informácie o lesoch, ktoré sú potrebné na plánovanie a uplatňovanie národnej politiky lesného hospodárstva. V súčasnosti sa dostupné informácie o lesoch týkajú stavu lesov, vrátane lesných požiarov, a v niektorých prípadoch produkcie drevnej hmoty a konečného využitia, ako sú údaje o výrobkoch na báze dreva. Úlohy týchto národných orgánov sa týkajú aj určitých medzinárodných štatistík. Eurostat je zodpovedný za štatistiky o lesných zdrojoch a produkcii drevnej hmoty a za príspevok Európy do celosvetových štatistík, čiže napr. za zhrnutie a harmonizáciu údajov jednotlivých členských štátov (9). Aj Komisia podporuje národné orgány v harmonizácii ich údajov v spojitosti s medzinárodnými záväzkami (10). Pri harmonizácii štatistík je potrebné vziať do úvahy požiadavky samotnej harmonizácie a národné a regionálne odlišnosti obsahu údajov, ako sú ukazovatele rozmanitosti. Komisia vytvorila systémy monitorovania javov s cezhraničným dosahom, ako je zdravotný stav lesov (11), lesné požiare (12) a spoločné európske informačné a komunikačné systémy (13).

7.3

Vlastníci lesov a ostatné zainteresované subjekty v lesníckom odvetví zvyčajne získavajú informácie o svojej činnosti alebo na jej podporu od národných výskumných a štatistických organizácií alebo od súkromného sektora. Vlastníci lesov a ďalšie subjekty v odvetví lesníctva tiež vytvárajú a ukladajú údaje vo vlastných informačných systémoch v reálnom čase. Aktuálne informácie o lesoch získavajú čoraz viac na význame v súvislosti s meniacimi sa podmienkami podnikania a zmenami v správe lesov.

7.4

Krajiny sa líšia pokiaľ ide o úplnosť, presnosť a aktuálnosť informácií o lesoch. Väčšina krajín môže na národnej úrovni takmer každoročne informovať o svojej celkovej zásobe drevnej hmoty. Niektoré národné orgány môžu tiež poskytnúť podrobné a spoľahlivé výročné správy o zdravotnom a všeobecnom stave lesov v krajine, o ich produkčných možnostiach, bilancii ukladania oxidu uhličitého, ochranných a mimoprodukčných funkciách (14). V niektorých európskych krajinách pretrvávajú nedostatky pokiaľ ide o obsah informácií, ich presnosť a aktualizáciu. Komisia financuje výskumné a vývojové projekty a siete spolupráce s cieľom harmonizovať medzinárodné štatistiky (15). Hlavnými bielymi miestami na mape, pokiaľ ide o ochranu lesov a klimatické zmeny, je rozmanitosť lesov mimo chránených území, udržateľné využívanie bioenergetických zdrojov, úložiská oxidu uhličitého vrátane výrobkov na báze dreva a rýchla lokalizácia poškodených oblastí. Je potrebné zintenzívniť podporu subjektov na národnej úrovni a zber a harmonizáciu informácií o lesoch.

7.5

Problémom pri vytváraní harmonizovaných informácií o lesoch na úrovni EÚ je vysoký počet subjektov zapojených do zberu údajov. Preto je dôležité uskutočniť komplexnú štúdiu, ktorá by objasnila, kto a aké údaje zbiera.