15.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/6

1.1

EHSV sa domnieva, že pre zvládnutie demografických výziev je potrebný holistický prístup s opatreniami týkajúcimi sa mnohých hospodárskych, sociálnych a politických aspektov. Legálne prisťahovalectvo je súčasťou odpovede EÚ na túto demografickú situáciu.

1.2

Interná mobilita európskych občanov je nízka a je menšia než prisťahovalectvo štátnych príslušníkov tretích krajín. Výbor sa domnieva, že je potrebné odstrániť prekážky a uľahčiť internú mobilitu európskych pracovníkov.

1.3

EHSV podporuje zámer stratégie Európa 2020, aby sa miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov zvýšila na 75 %, a to prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácii prisťahovalcov do pracovného trhu.

1.4

Spoločná prisťahovalecká politika musí byť strategicky zameraná, musí mať strednodobú a dlhodobú víziu a musí zohľadniť súbor aspektov, akými sú: demografický kontext, vývoj pracovných trhov, integrácia, kultúrna rozmanitosť, základné práva, rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia a spolupráca s krajinami pôvodu.

1.5

Rozhodovanie o prijímaní nových prisťahovalcov prináleží podľa Zmluvy každému členskému štátu. EÚ tu môže byť veľkým prínosom prostredníctvom spoločnej politiky a právnych predpisov s vysokou mierou harmonizácie.

1.6

Napriek určitým rozdielom medzi štátmi potrebuje mať Európska únia a členské štáty otvorené právne predpisy, ktoré by umožňovali prisťahovalectvo z pracovných dôvodov legálnou a transparentnou cestou, a to tak pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj pre pracovníkov v oblastiach vyžadujúcich si nižšiu kvalifikáciu.

1.7

Vzhľadom na demografickú výzvu sa EHSV domnieva, že sa musia zmeniť platné smernice a vypracovať nové legislatívne nástroje.

1.8

Schválením Lisabonskej zmluvy vstúpila do platnosti Charta základných práv, ktorá Európskej únii umožňuje vyváženejší prístup v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa prisťahovalectva a dôslednejšie rešpektovanie ľudských práv.

1.9

V Európe však narastá intolerancia, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom a menšinám. Je potrebné, aby politici, predstavitelia spoločnosti a médiá konali veľmi zodpovedne a pôsobili politicky a spoločensky výchovne s cieľom zabrániť takémuto správaniu. Inštitúcie EÚ musia konať rozhodne a organizácie občianskej spoločnosti musia byť veľmi aktívne v boji proti týmto ideológiám a takémuto správaniu.

1.10

Európske právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva musia zaručiť rovnaké zaobchádzanie na základe zásady nediskriminácie.

1.11

Spolupráca s krajinami pôvodu by sa nemala zakladať len na boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, návrate prisťahovalcov a kontrole hraníc, ale dohody by mali zohľadňovať záujmy všetkých strán, t. j. záujem prisťahovalcov o to, aby sa rešpektovali ich základné práva, záujem krajín pôvodu o to, aby mala emigrácia pozitívny vplyv na ich hospodársky a sociálny rozvoj, a záujem spoločnosti v európskych hostiteľských krajinách.

1.12

Spoločná prisťahovalecká politika musí zahŕňať integráciu ako dvojsmerný spoločenský proces vzájomného prispôsobovania, ktorý prebieha medzi prisťahovalcami a hostiteľskou spoločnosťou a ktorý treba podporovať prostredníctvom dobrého riadenia v Európskej únii, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Spoločný európsky prístup je veľkým prínosom, pretože prepája integráciu s hodnotami a zásadami stanovenými v Zmluve, so zásadou nediskriminácie, s Chartou základných práv, s Európskym dohovorom o ľudských právach a so stratégiou Európa 2020.

1.13

EHSV navrhuje, aby si Európska komisia vyžiadala vypracovanie prieskumného stanoviska o vhodnosti vzniku európskej platformy pre dialóg, ktorá by sa venovala riadeniu prisťahovalectva za prácou.

2.1

EÚ má niečo menej než 500 miliónov obyvateľov  (1). Počas uplynulých desiatich rokov došlo k pozitívnemu vývoju a počet obyvateľov vzrástol o vyše 18 miliónov (2).

2.2

Ukazujú sa však veľké rozdiely medzi štátmi. Vo viacerých štátoch, predovšetkým v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a Rumunsku, došlo k poklesu obyvateľstva. V ostatných členských štátoch bol počet obyvateľov stabilný alebo sa zvýšil, a to predovšetkým v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Veľkej Británii. V niektorých členských štátoch možno tiež pozorovať veľké rozdiely medzi regiónmi.

2.3

Vďaka prirodzenému prírastku obyvateľstva pribudlo v EÚ niečo vyše 3 miliónov nových občanov (3). Štátmi s najvyšším prirodzeným prírastkom v absolútnych číslach sú: Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Holandsko, hoci kladné hodnoty sa zaznamenali aj iných štátoch. Negatívny prirodzený prírastok zaznamenalo Nemecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko.

2.4

Obyvateľstvo EÚ starne. Podiel obyvateľstva mladšieho než 15 rokov poklesol zo 17,7 % v roku 1998 na 15,7 % v roku 2008.

2.5

Podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac sa zvýšil z 15,3 % v roku 1998 na 17 % v roku 2008. Tento podiel sa mierne znížil v Írsku a Luxembursku, zatiaľ čo v Nemecku a Taliansku sa blíži k 20 % a v Grécku prevyšuje 18,5 %.

2.6

Miera demografickej závislosti  (4) sa v EÚ držala počas posledných desiatich rokov v podstate na stabilnej úrovni: v roku 1998 to bolo 49,2 % a v roku 2008 išlo o 48,6 %. V Dánsku, Nemecku, Grécku, Taliansku a Holandsku sa v uvedenom období zvýšila, vo Francúzsku a Fínsku bola stabilná a v ostatných štátoch EÚ poklesla, pričom k výraznému poklesu došlo v štátoch, kde sa najviac znížil podiel detí a mládeže.

2.7

Úhrnná miera plodnosti  (5) v roku 2006 predstavovala 1,53 dieťaťa na ženu. V období 1999 – 2008 sa zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ. V mnohých členských štátoch je však aj naďalej pod úrovňou 1,5 dieťaťa na ženu. Len vo Francúzsku predstavuje 2 deti na ženu.

2.8

U európskeho obyvateľstva sa zvyšuje očakávaná dĺžka života pri narodení, ktorá u žien prevyšuje 82 rokov a u mužov 76 rokov.

2.9

Detská úmrtnosť  (6) klesá vo väčšine členských štátov, pričom v roku 2006 to v EÚ bolo menej než 5 úmrtí na 1 000 živonarodených detí.

3.1

Európa je miestom, kam smeruje malá časť medzinárodnej migrácie a už dlhú dobu tvorí súčasť jej populácie početná skupina osôb prisťahovaleckého pôvodu.

3.2

V Zmluve a tým aj v stanoviskách EHSV sa o prisťahovalectve hovorí v súvislosti s osobami, ktoré sú príslušníkmi tretích krajín.

3.3

Prisťahovalectvo predstavovalo hlavnú príčinu nárastu obyvateľstva EÚ v období 1999 – 2008. Čistá migrácia predstavuje nárast obyvateľstva EÚ o takmer 15 miliónov (7). Negatívne hodnoty má len: Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Vo viacerých štátoch sa zaznamenal mierny nárast, zatiaľ čo najvyššiu čistú migráciu má Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. V období 1999 – 2008 dosiahla čistá migrácia vo väčšine členských štátov kladné hodnoty, s výnimkou Bulharska (– 215 600), Lotyšska (– 24 700), Litvy (– 88 100), Poľska (– 566 100) a Rumunska (– 594 700).

3.4

Migračné toky zvyšujú počet obyvateľov EÚ. K nárastu obyvateľstva došlo v uplynulých desiatich rokov v 80 % v dôsledku prisťahovalectva.

3.5

V niektorých štátoch EÚ dosahovala čistá migrácia vyše 4 % priemerného počtu obyvateľstva za dané obdobie: Taliansko, Malta, Rakúsko a Portugalsko vyše 10 %, Cyprus (11,64 %), Španielsko (12,62 %), Írsko (10,66 %) a Luxembursko (11,08 %). Na druhej strane sa pokles počtu obyvateľstva v dôsledku čistej migrácie pohybuje medzi 0,75 % obyvateľstva v Lotyšsku a 2,62 % obyvateľstva v Rumunsku.

3.6

V roku 2008 sa počet cudzincov (vrátane európskych občanov a občanov tretích krajín) zvýšil na takmer 31 miliónov. Nemecko je štátom s najväčším počtom cudzincov (vyše 7 miliónov), nasleduje Španielsko (5,3 milióna), Spojené kráľovstvo (4), Francúzsko (3,7) a Taliansko (3,4), pričom vo všetkých uvedených štátoch s výnimkou Nemecka došlo v roku 2009 k nárastu. V Grécku a Belgicku sa počet cudzincov blíži k jednému miliónu, zatiaľ čo v Írsku, Holandsku, Rakúsku a Švédsku tento počet prevyšuje pol milióna.

3.7

V štvrtom štvrťroku 2009 (8) malo takmer 11 miliónov európskych občanov bydlisko v inom členskom štáte. Z toho 2,5 milióna žilo v Nemecku, 1,8 milióna v Spojenom kráľovstve, 1,6 milióna v Španielsku, 1,2 milióna vo Francúzsku a 1,1 milióna v Taliansku. V menšej miere žili tiež v Belgicku (642 900), Írsku (350 500), Luxembursku (191 000), Rakúsku (322 200), Holandsku (272 100), Grécku (142 500) a Švédsku (185 700).

3.8

Od štvrtého štvrťroka 2005 sa počet občanov členských štátov EÚ, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, zvýšil o viac než 2,7 milióna osôb, pričom Taliansko, Spojené kráľovstvo a Španielsko sú najčastejšími destináciami týchto interných presunov, keď na ne pripadá 1,7 milióna týchto osôb.

3.9

V roku 2009 rast počtu cudzincov klesol pod jeden milión, čo predstavuje podobnú úroveň ako v roku 2006.

4.1

Podľa demografických prognóz Eurostatu sa počet obyvateľov EÚ bude v roku 2018 pohybovať medzi 495 miliónmi a 511 miliónmi v závislosti od existencie alebo neexistencie migrácie v nadchádzajúcich rokoch.

4.2

Ak sa zoberie do úvahy prisťahovalectvo príslušníkov tretích krajín, počet obyvateľov EÚ sa podľa prognóz zvýši v roku2020 na 514 miliónov a dosiahne 520 miliónov v roku 2030. Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že by čistá migrácia predstavovala každý rok menej než 1,5 milióna osôb.

4.3

V roku 2020 by mal preto nárast obyvateľstva vrátane migrácie dosiahnuť podľa odhadov 14 miliónov osôb. Z toho by 5,3 milióna pripadlo na Španielsko, 4 milióny na Spojené kráľovstvo, 1,4 milióna na Taliansko, 1,3 milióna na Francúzsko, takmer 1 milión na Írsko, približne 0,5 milióna na Švédsko a Belgicko a takmer 0,5 milióna na Portugalsko. Na druhej strane by došlo k poklesu obyvateľstva o vyše 660 000 v Rumunsku, o 530 000 v Nemecku a o 419 000 v Bulharsku, zatiaľ čo v Poľsku, Maďarsku, Litve a Lotyšsku by išlo o vyše 100 000.

4.4

V roku 2020 by sa počet obyvateľov EÚ v porovnaní s rokom 2008 zvýšil o takmer 845 000 osôb vo veku 0 - 14 rokov, znížil o 2,8 milióna vo vekovej skupine 15 - 64 rokov a vzrástol o 18,1 milióna v skupine osôb od 65 rokov. Okrem toho by poklesol o 4,7 milióna počet osôb vo veku 20 - 59 rokov. Prognózy rastu obyvateľstva EÚ sa tak opierajú hlavne o osoby vo veku 65 a viac rokov, z čoho vyplýva výrazné starnutie obyvateľstva, keď podiel osôb starších než 65 rokov dosahuje 20 %.

5.1

Demografický aspekt na pracovných trhoch treba zohľadniť spolu s ďalšími hospodárskymi, sociálnymi a politickými aspektmi, ktoré presahujú rámec tohto stanoviska.

5.2

V období 1998 - 2008 vzrástol počet potenciálne aktívneho obyvateľstva podľa veku o 12,1 milióna osôb, z čoho niečo pod 12 miliónov sú osoby vo veku 20 až 59 rokov.

5.3

V roku 2009 bolo v EÚ asi 218 miliónov zamestnaných osôb, čo znamená pokles o 3,8 milióna v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Viac než 24 miliónov (11 %) malo zamestnanie na dobu určitú. Priemerný vek odchodu do dôchodku bol 61,4 roka.

5.4

V štvrtom štvrťroku 2009 pracovalo 5,8 miliónov európskych občanov v inom členskom štáte. Z tohto počtu pracovalo 1,4 milióna v Nemecku, 1,1 milióna v Spojenom kráľovstve, 820 000 v Španielsku, 650 000 v Taliansku, 540 000 vo Francúzsku, 280 000 v Belgicku, 190 000 v Írsku, 180 000 vo Rakúsku, 150 000 v Holandsku a 125 000 vo Švédsku.

5.5

Miera ekonomickej aktivity v EÚ-15 sa v období 1998 - 2008 zvýšila vo všetkých vekových skupinách, avšak s rozdielmi, ktoré sa pohybuje v rozpätí od 1 percentuálneho bodu (veková skupina 15 - 19 rokov) do 10 percentuálnych bodov (veková skupina 60 - 64 rokov). Miera ekonomickej aktivity u mužov sa v podstate nezmenila s výnimkou vekovej skupiny 50 - 70 rokov, v rámci ktorej sa zvýšila takmer na 10 percentuálnych bodov u 60 - 65-ročných. Miera ekonomickej aktivity žien vzrástla vo všetkých vekových skupinách, predovšetkým v skupine 30 - 65 rokov, v rámci ktorej došlo k rastu o vyše 10 percentuálnych bodov vo vekovej skupine 50 - 65-ročných.

5.6

Počas uplynulých rokov sa značne zvýšilo zapojenie žien do pracovného trhu, avšak miera ekonomickej aktivity žien je aj naďalej nižšia než miera aktivity mužov.

5.7

V roku 2020 bude počet potenciálne aktívneho obyvateľstva predstavovať 361 miliónov osôb, z čoho bude 238 miliónov skutočne aktívnych (9) a 123 miliónov osôb nebude vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Znamená to, že miera ekonomickej aktivity pre vekovú skupinu 20 - 64 rokov bude 74,2 %, čo je mierne pod úrovňou z roku 2008 vzhľadom na zmeny demografickej štruktúry.

5.8

Berúc do úvahy mieru nezamestnanosti (10) by v roku 2020 mohol počet zamestnaných osôb dosiahnuť 221,5 milióna, čo by predstavovalo mieru zamestnanosti 69,3 % pre vekovú skupinu 20 – 64 rokov.

5.9

Stratégia Európa 2020 (11) však navrhuje, aby sa miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 - 64 rokov zvýšila na 75 %, a to prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácii prisťahovalcov do pracovného trhu.

5.10

Vyše 17,5 milióna ďalších osôb by mohlo mať zamestnanie v roku 2020, ak sa dosiahne miera zamestnanosti 75 % u osôb vo veku 20 - 64 rokov. Aj tak by však v tejto vekovej skupine zostalo vyše 76 miliónov osôb bez práce, hoci by sa do tohto počtu zahrnuli aj chorí a zdravotne postihnutí, ktorí nie sú schopní pracovať.

5.11

Medzi mierou zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch EÚ existujú značné rozdiely. V roku 2009 bola táto miera najnižšia na Malte (menej než 60 %) a najvyššia v Holandsku (takmer 80 %), pričom niektoré štáty už prekračujú stanovený cieľ, ktorým je 75 %. Zvýšenie miery zamestnanosti v štátoch, v ktorých je momentálne nízka - pod úrovňou priemeru EÚ - čo je väčšina členských štátov - alebo stredná, t. j. nad priemerom EÚ, ale pod úrovňou 75 % - by preto mohlo viesť k interným presunom obyvateľstva v EÚ.

5.12

Jedným z faktorov zvýšenia miery zamestnanosti je zvýšenie úrovne vzdelania obyvateľstva. V roku 2008 bola miera zamestnanosti osôb s vysokoškolským vzdelaním vo vekovej skupine 15 - 64 rokov 84 %, zatiaľ čo u osôb so stredoškolským vzdelaním to bolo 71 % a u osôb s nižšou úrovňou vzdelania 48 %. Miera zamestnanosti osôb s vysokoškolským vzdelaním bola okrem toho jednoznačne nad priemerom, ktorý predstavoval 66 %. Zvýšenie úrovne vzdelania môže byť okrem toho faktorom zvýšenia produktivity a prispeje k uspokojeniu rastúceho dopytu po vysokokvalifikovaných pracovníkoch.

5.13

Počas pretrvávajúcej hospodárskej krízy nie sú pracovné trhy schopné ponúknuť zamestnanie všetkým obyvateľom v produktívnom veku (domácim a prisťahovalcom) a miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 10 %. Vo februári 2010 bolo v EÚ 23,01 milióna nezamestnaných mužov a žien v produktívnom veku, čo je o 3,1 milióna viac než v tom istom mesiaci v roku 2009.

5.14

Starnutie obyvateľstva sa zrýchľuje. Po tom, ako začne odchádzať do dôchodku generácia narodená v období zvýšenej pôrodnosti v 60. rokoch, poklesne počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva EÚ a počet osôb starších než 60 rokov sa bude zvyšovať dvakrát rýchlejšie než pred rokom 2007, t. j. asi o dva milióny ročne namiesto jedného milióna predtým.

5.15

Podľa Európskej komisie (12) bude od roku 2020 nedostatok pracovníkov ešte výraznejší, takže Európa bude mať problémy s udržaním svojej úrovne hospodárskej aktivity a zamestnanosti, pričom táto situácia môže trvať niekoľko desaťročí.

5.16

V niektorých členských štátoch sa starším osobám umožňuje, aby zostali aktívne zapojené do pracovného trhu, čím sa skutočný dôchodkový vek približuje zákonnému veku a dokonca sa podporujú legislatívne formy na zvýšenie veku odchodu do dôchodku za hranicu 65 rokov, ako sa uvádza v zelenej knihe Komisie (13).

6.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že pre zvládnutie demografických výziev je potrebný holistický prístup s opatreniami týkajúcimi sa mnohých hospodárskych, sociálnych a politických aspektov. EÚ musí konať okrem iného v oblasti politiky zamestnanosti a odbornej prípravy, zlepšovania pracovných trhov, v oblasti dôchodkových systémov, pracovných vzťahov, aktívnych rodinných politík atď.

6.2

Prisťahovalecká politika je súčasťou politických rozhodnutí, ktoré musí EÚ v tejto súvislosti prijať.

6.3

Výbor poukazuje na závery dokumentu Európa 2030 (14), ktorý vypracovala skupina pre reflexiu pod vedením Felipeho Gonzáleza a v ktorom sa uvádza: „Na tento účel sa bude demografická výzva Európskej únie riešiť prostredníctvom dvoch súborov vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení: posilnenie miery účasti na trhu práce; a vykonávanie vyrovnanej, spravodlivej a aktívnej prisťahovaleckej politiky“. „[…] Napriek tomu bude pracovná sila migrantov súčasťou riešenia budúceho nedostatku pracovnej sily a zručností a EÚ bude musieť k prisťahovalectvu zaujať aktívnejší postoj.“

6.4

EHSV prijal viacero stanovísk, v ktorých sa zasadzuje za spoločnú prisťahovaleckú politiku, ktorá by umožnila ďalším osobám prisťahovať sa do EÚ v súlade s legálnymi a transparentnými postupmi.

6.5

Európa je miestom, kam smerujú niektoré migračné prúdy, pretože je vzhľadom na svoju relatívnu hospodársku prosperitu a politickú stabilitu považovaná niektorými prisťahovalcami za atraktívne miesto pre hľadanie príležitostí.

6.6

EÚ musí mať na pamäti, že mnohí prisťahovalci sú veľmi podnikaví a že si v Európe založia podniky a prispejú tak k vzniku nových pracovných miest.

6.7

Interná mobilita v rámci EÚ z pracovných dôvodov je nižšia než prisťahovalectvo. Právo na voľný pohyb v rámci EÚ využili v uplynulých rokoch v najväčšej miere poľskí a rumunskí občania. EHSV sa domnieva, že EÚ musí podporovať a uľahčovať pracovnú mobilitu európskych občanov. Z tohto dôvodu treba posilniť sieť EURES a uznávať akademické diplomy a odbornú kvalifikáciu.

7.1

Rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky sprevádzajú veľké ťažkosti. Zlepšila sa spolupráca v boji proti ilegálnemu prisťahovalectvu a obchodu s ľuďmi, dosiahli sa určité dohody s tretími krajinami, vypracoval sa európsky prístup k integrácii, avšak pokrok je malý v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa prijímania nových ekonomických prisťahovalcov, ako aj v oblasti podmienok pre vstup a pobyt prisťahovalcov a ich práv.

7.2

Pri vypracúvaní spoločnej prisťahovaleckej politiky sa musí zohľadniť skutočnosť, že každý členský štát má svoje vlastné osobitné charakteristiky (trhy práce, právne systémy, historické väzby s tretími krajinami atď.)

7.3

Spoločné právne predpisy pre prijímanie sa vypracúvajú v podobe rozličných smerníc v závislosti od druhu povolania pracovníkov z radov prisťahovalcov.

7.4

Európske firmy majú záujem o zlepšenie medzinárodného procesu zamestnávania vysokokvalifikovaných pracovníkov z radov prisťahovalcov. Z tohto dôvodu EÚ prijala smernicu (15) týkajúcu sa modrej karty, ktorú výbor s určitými pozmeňovacími návrhmi podporil.

7.5

Neexistuje však zatiaľ žiadna spoločná legislatíva, ktorá by pokrývala ostatné pracovné aktivity, hoci do EÚ príde v budúcnosti množstvo pracovníkov z radov prisťahovalcov, ktorí budú vykonávať prácu vyžadujúci si strednú a nízku kvalifikáciu.

7.6

Vo svojom príspevku k Štokholmskému programu Komisia navrhla vytvoriť európsku platformu pre pracovnú migráciu, do ktorej by sa zapojili sociálni partneri. Rada však tento návrh neprijala. EHSV žiada, aby s ním Komisia prekonzultovala užitočnosť vzniku tejto platformy.

8.1

EÚ už dva roky diskutuje o návrhu rámcovej smernice  (16) o právach pre prisťahovalcov, ktorý predložila Komisia a ktorý tiež zahŕňa jednotný postup. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa táto smernica prijala počas belgického predsedníctva.

8.2

Komisia predložila 13. júla dva nové legislatívne návrhy: jeden pre sezónnych pracovníkov z radov prisťahovalcov (17) a druhý pre pracovníkov z radov prisťahovalcov, ktorí sú dočasne vyslaní do iného členského štátu (18). EHSV preskúma prístup obsiahnutý v týchto smerniciach a vypracuje príslušné stanoviská.

8.3

Minimalistický charakter smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny umožňuje, že v niektorých národných legislatívach sa štátnym príslušníkom tretích krajín plne nezaručuje právo na zlúčenie rodiny. Smernicu treba upraviť tak, aby prisťahovalci mohli po prvom roku legálneho pobytu požiadať úrady o zlúčenie rodiny a tým si uplatniť základné právo na rodinný život. Výbor sa tiež domnieva, že zlúčení manželia alebo partneri a deti po dosiahnutí zákonného veku, musia mať možnosť získať pracovné povolenie. Komisia predloží v októbri k tejto téme zelenú knihu.

8.4

Už niekoľko rokov je v platnosti smernica  (19) týkajúca sa študentov. Podľa výboru by osoby, ktoré majú povolenie na pobyt stanovené v tejto smernici, mali mať po jeho vypršaní možnosť požiadať o pracovné povolenie prostredníctvom zrýchleného konania, pričom by sa predĺžilo pôvodné povolenie na pobyt. Komisia vypracuje v roku 2011 správu o uplatňovaní tohto postupu.

8.5

V platnosti je takisto smernica  (20) týkajúca sa vedeckých pracovníkov. Výbor si myslí, že je potrebné zaistiť urýchlený postup, aby tieto osoby mohli po ukončení svojho výskumného projektu získať modrú kartu a začať pracovať. Komisia vypracuje v roku 2012 správu o uplatňovaní tohto postupu.

8.6

Je potrebné, aby sa vyriešil jeden z najväčších problémov mnohých európskych prisťahovalcov a mnohých podnikov v Európe a to uznávanie akademických titulov a odborných kvalifikácií.

8.7

Výbor sa domnieva, že ak má väčšina prisťahovalcov prichádzať legálnou a transparentnou cestou, musia právne predpisy týkajúce sa ich prijímania zohľadniť tiež pracovné aktivity v mikropodnikoch a rodinných podnikoch. EHSV preto v inom stanovisku (21) navrhol, aby sa povolenie na vstup a na pobyt dočasného charakteru používalo na hľadanie práce v trvaní šiestich mesiacov.

8.8

EÚ musí s ohľadom na Chartu základných práv zaistiť každej osobe ochranu ľudských práv v rámci právnych poriadkov EÚ a členských štátov.

8.9

Ľudské práva sú univerzálne, neodvolateľné a ochraňujú všetky osoby, nezávisle od ich situácie a právneho štatútu. EHSV preto vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy (22), v ktorom navrhol, aby opatrenia a právne predpisy EÚ týkajúce sa prisťahovalectva a hraníc dôsledne rešpektovali ľudské práva.

8.10

Európske právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musia zaistiť rovnaké zaobchádzanie na základe zásady nediskriminácie (článok 21 Charty) a musia tiež zaručiť plnenie článku 15, bod 3 Charty, podľa ktorého „štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie“.

8.11

Rovnaké zaobchádzanie na pracovisku sa vzťahuje na pracovné podmienky, mzdy, ukončenie pracovného pomeru, zdravie a bezpečnosť pri práci, na právo na združovanie sa v odboroch a na právo na štrajk. A tiež na iné základné sociálne práva, medzi ktoré patrí: právo na zdravotnícku starostlivosť, dôchodkové práva, právo na ochranu v nezamestnanosti a právo na vzdelanie.

8.12

EHSV so znepokojením konštatuje, že v Európe narastá rasizmus, xenofóbia a intolerancia. Výbor kladne hodnotí činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva.

8.13

EHSV zastáva názor, že niektoré migračné toky majú dočasný a niektoré okružný charakter, avšak skúsenosti dokazujú, že mnohé z týchto migračných tokov sú trvalého alebo dlhodobého charakteru a preto je dôležité, aby európska politika a legislatíva vždy presadzovali dodržiavanie ľudských práv, istotu právneho štatútu prisťahovalcov, integráciu a zlučovanie rodín.

8.14

EÚ a členské štáty môžu s krajinami pôvodu dohodnúť systémy okružného prisťahovalectva, ktoré by umožnili prisťahovalectvo prostredníctvom transparentných postupov. EHSV podporuje partnerstvá pre mobilitu, ktoré sa uzatvorili s niektorými krajinami pôvodu. Navrhuje však, aby tieto dohody boli vyvážené, tak aby z nich profitovali všetky strany: prisťahovalci, krajiny pôvodu a členské štáty EÚ.

8.15

Na to, aby mohol systém okružnej imigrácie fungovať, je potrebné, aby legislatíva Spoločenstva poskytovala veľmi pružné krátkodobé povolenia, ktoré by boli kombinované s procesom návratu a so zárukami uzatvorenia novej zmluvy v budúcnosti. Mnohí prisťahovalci by vďaka tomuto využívali legálne cesty a po ukončení platnosti povolenia k pobytu by nezostávali v Európe nelegálne.

8.16

EHSV navrhuje, aby sa často udeľovali dočasné povolenia na tri až deväť mesiacov, ktoré by bolo možné obnovovať v priebehu troch, štyroch a piatich rokov. Tieto postupy si vyžadujú finančné a logistické prostriedky a spoluprácu medzi zamestnávateľmi a orgánmi krajín pôvodu a hostiteľských štátov, ako aj spoluprácu s odbormi.

8.17

Výbor chce upozorniť na to, že okružné prisťahovalectvo sťažuje možnosť zžiť sa so spoločnosťou a integrovať sa do nej, nepodporuje vytváranie záväzných vzťahov medzi pracovníkmi a podnikmi, ani zapojenie odborov. Komplikuje tiež odborné vzdelávanie.

8.18

Postupy pre dočasné prijímanie by mohli zahŕňať tiež dohody o odbornom vzdelávaní a uznávaní odborných kvalifikácií. Dočasní migranti, ktorí v Európe pracujú, by si tak mohli zlepšiť svoju odbornú kvalifikáciu a po návrate by sa im rozšírili pracovné príležitosti.

8.19

Prisťahovalci, ktorí majú štatút osôb s dlhodobým pobytom podľa smernice o dlhodobom pobyte  (23), tento štatút stratia, ak sa zdržiavajú počas 12 mesiacov mimo územia EÚ.

8.20

Na uľahčenie cirkulácie prisťahovalcov a podnikateľských a pracovných aktivít v krajinách pôvodu musia európske právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva umožniť, aby si tieto osoby mohli dlhodobo (minimálne počas troch rokov) ponechať právo na trvalý pobyt a aby návrat neznamenal stratu pracovného povolenia a povolenia na pobyt v Európe.

8.21

Je potrebné zaručiť dôchodkové práva získané v EÚ. Na to bude potrebné uzavrieť recipročné dohody s krajinami pôvodu a tiež ratifikovať Dohovor č. 157 Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

8.22

Výbor navrhuje, aby členské štáty EÚ ratifikovali Dohovory č. 97 a 143 MOP, ktoré sa týkajú pracovníkov z radov prisťahovalcov. Členské štáty EÚ by tiež mali podpísať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (24), tak ako navrhol EHSV v stanovisku z vlastnej iniciatívy (25).

9.1

EHSV navrhol (26), aby EÚ v rámci zahraničnej politiky podporovala vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie.

9.2

EÚ je v súčasnosti signatárom rozličných nástrojov susedstva a pridruženia. EHSV sa domnieva, že v týchto dohodách sa musí posilniť časť, ktorá sa týka migrácie a mobility. Prioritou je realizácia dohôd zameraných na mobilitu medzi EÚ a krajinami v geografickej blízkosti, s ktorými už máme väzby v podobe hospodárskej a politickej spolupráce.

9.3

Výbor prijal dve stanoviská (27), v ktorých konštatuje, že prisťahovalectvo v Európe by malo podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín pôvodu.

9.4

Odborná príprava v krajinách pôvodu môže uľahčiť prisťahovaleckú politiku pomôcť riadeniu prisťahovalectva zohľadňujúc pritom profesionálne požiadavky európskych podnikov.

9.5

EHSV navrhuje, aby sa uzavreli dohody medzi EÚ a krajinami pôvodu s cieľom uľahčiť uznávanie odborných kvalifikácií a odbornej prípravy v krajinách pôvodu.

9.6

Treba zvážiť možnosť, že by EÚ a členské štáty financovali programy odbornej prípravy v krajinách pôvodu a tým tiež prispeli k rozvoju kvalitných vzdelávacích systémov. Kvalifikácie získané prostredníctvom týchto programov sa budú musieť uznávať ako európske kvalifikácie. Tieto programy odbornej prípravy musí sprevádzať urýchlený proces pre získanie pracovného povolenia a povolenia na pobyt.

10.1

Jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je integrácia. Integrácia je dvojsmerným spoločenským procesom vzájomného prispôsobovania, ktorý prebieha v rámci zložitých vzťahov medzi osobami a skupinami. Procesy integrácie sa rozvíjajú pomaly v rámci štruktúr spoločnosti (v rodine, v školách a na univerzitách, v mestských štvrtiach a na dedinách, na pracovisku, v odboroch, podnikateľských organizáciách, náboženských, kultúrnych a športových inštitúciách atď.).

10.2

Vďaka spolupráci medzi Európskou komisiou a EHSV vzniklo Európske fórum pre integráciu, aby sa občianska spoločnosť a organizácie prisťahovalcov mohli podieľať na integračnej politike EÚ.

10.3

EHSV vypracoval niekoľko stanovísk s cieľom stimulovať integračnú politiku a zriadil stálu skupinu na podporu integrácie a upevnenia vzťahov s organizáciami občianskej spoločnosti a s fórom.

10.4

EHSV prijal nové stanovisko (28) z vlastnej iniciatívy s názvom „Integrácia a sociálna agenda,“ aby sa v rámci stratégie Európa 2020 a novej európskej agendy sociálnej politiky posilnil cieľ integrácie a vo väčšej miere sa zohľadnili sociálne dôsledky prisťahovalectva, situácia prisťahovalcov v zamestnaní, sociálne začlenenie, rovnosť mužov a žien, chudoba, vzdelanie a odborná príprava, zdravie, sociálna ochrana a boj proti diskriminácii.

10.5

Španielske predsedníctvo Rady EÚ tiež požiadalo EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov.“ Stanovisko (29) analyzuje význam, ktorý má pre integráciu zamestnanosť, rovnosť pracovných podmienok, príležitostí a zaobchádzania. Obsahuje tiež odporúčania pre európske a národné orgány, ako aj pre sociálnych partnerov.

10.6

Na ministerskej konferencii, ktorá sa konala 15. - 16. apríla 2010 v Zaragoze bola Komisia požiadaná, aby vypracovala nový program na začlenenie migrantov. EHSV spolupracuje v tomto smere, keď vypracoval informačnú správu s názvom „Nové výzvy integrácie“, v ktorej navrhuje, aby nový program podporil občianske zapojenie osôb prisťahovaleckého pôvodu a ich účasť na demokratickom procese.

10.7

Dvojsmerný prístup si vyžaduje nové záväzky zo strany vlád, tak aby národné zákony uľahčovali udeľovanie občianstva prisťahovalcom, ktorí oň požiadajú a aby tieto postupy boli transparentné.

10.8

EHSV vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy (30) určené Konventu, ktorý vypracoval Ústavnú zmluvu, v ktorom navrhuje, aby sa udelilo európske občianstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom.

10.9

EÚ a členské štáty musia čeliť okrem demografickej výzvy tiež ďalšej veľkej politickej a sociálnej výzve, ktorá spočíva v integrácii nových občanov s rovnakými právami a povinnosťami. Právo na občianstvo členského štátu a občianstvo Európskej únie sa musí z tohto dôvodu vzťahovať aj na osoby prisťahovaleckého pôvodu, ktoré prinášajú Európe veľkú etnickú, náboženskú a kultúrnu rozmanitosť.

11.1

EHSV chce pripomenúť, že v EÚ žijú státisíce osôb, ktoré sú z administratívneho hľadiska v nelegálnej situácii, vyvíjajú pracovnú aktivitu v rámci šedej ekonomiky, pracujú nelegálne a sú „neviditeľní“ v spoločnosti a nemôžu uplatňovať svoje základné práva.

11.2

V správe, ktorú vypracovala skupina pre reflexiu Európa 2030, sa poukazuje na to, že je potrebná „harmonizácia práv nelegálnych prisťahovalcov v celej EÚ.“ EHSV súhlasí s týmto návrhom.

11.3

Ako už EHSV navrhol v iných stanoviskách (31), je potrebné, aby prebehli individualizované procesy regularizácie situácie nelegálnych prisťahovalcov, pri ktorých by sa zohľadnil stupeň ich sociálneho a pracovného etablovania, na základe záväzku Rady EÚ v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (32).