15.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/2

1.2.1

musí byť otvorená, začleňujúca a citlivá na sociálne, hospodárske a environmentálne hľadiská, musí brať ohľad na návrhy organizácií občianskej spoločnosti a stavať na ich skúsenostiach,

1.2.2

vzhľadom na komplexnú povahu a vzájomnú prepojenosť príslušných otázok môže byť úspešnou len vtedy, ak bude namiesto odvetvových hľadísk dôsledne uplatňovať integrovaný prístup a klásť dôraz na nutnosť dosiahnutia cieľov zainteresovaných strán,

1.2.3

musí brať do úvahy a stimulovať spoluprácu v oblastiach „nevojenskej bezpečnosti“ ako v prípade pohotovostných služieb, ktoré spolupracujú pri prírodných katastrofách, zaoberajú sa mobilitou pracovníkov, podnikov atď. alebo prípravou pohotovostných plánov na riešenie ekologických havárií.

1.2.4

musí prispieť k lepšiemu využívaniu možností, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, napríklad dôsledným uplatňovaním princípu participatívnej demokracie,

1.2.5

musí byť vhodným nástrojom na to,

1.2.6

musí odrážať politiku EÚ na makroregionálnej úrovni, ako aj aktívnu, konštruktívnu úlohu a prínos organizovanej občianskej spoločnosti,

1.2.7

musí prispieť ku koordinácii činnosti systémov spolupráce, ktoré už existujú na rôznych úrovniach a v rôznych častiach regiónu, zefektívniť túto činnosť a zamedziť zdvojovaniu,

1.2.8

musí mať jasný, jednoduchý a prehľadný systém riadenia založený na prístupe zdola nahor z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti a výsledky by sa mali vyhodnocovať na výročných konferenciách,

1.2.9

musí sa implementovať v podobe procesu umožňujúceho pružnosť a periodické vyhodnocovania a podľa možnosti prideľovanie dodatočných finančných zdrojov,

1.2.10

musí mať reálne ciele, v záujme zabezpečenia úspešnej implementácie musí stanoviť priority a na dosiahnutie týchto cieľov by sa mal pripraviť strednodobý akčný plán, ktorý musí vyjadrovať, že dôležitou podmienkou úspechu je aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných subjektov v súlade so zásadou partnerstva,

1.2.11

musí priniesť jasne viditeľné a hmatateľné výsledky pre spoločnosť a občanov, ktoré budú znamenať lepšie pracovné a životné podmienky občanov vrátane mladých ľudí,

1.2.12

musí odrážať význam sociálneho a občianskeho dialógu,

1.2.13

musí uznať význam prepojenia v rámci Podunajska,

1.2.14

musí vziať do úvahy skúsenosti z implementácie stratégie EÚ pre Pobaltsko.

1.3.1

Je potrebné vytvoriť regionálnu sieť organizácií občianskej spoločnosti (Fórum občianskej spoločnosti Podunajska), ktorá medzi iným umožní spoločný postup a spoločné projekty. Členovia siete by sa mohli stretnúť raz za rok vždy v inej krajine regiónu.

1.3.2

Sú potrebné také podujatia (stretnutia, festivaly, návštevy, veľtrhy atď.), ktoré upevnia myšlienku spolupatričnosti národov Podunajska, pomôžu vytvoriť regionálne povedomie a zachovať kultúrnu rozmanitosť, predovšetkým v prípade mladých ľudí. K dosiahnutiu tohto cieľa by mal pomôcť aj regionálny kultúrny časopis.

1.3.3

Každoročne by sa mal vždy na inom mieste konať týždeň Dunaja, ktorý môže byť vhodným fórom na diskusie o aktuálnych otázkach súvisiacich so stratégiou a prezentáciu dosiahnutých výsledkov.

1.3.4

Aby sa zabezpečila stála podpora zo strany občanov a organizovanej občianskej spoločnosti tak v členských štátoch EÚ, ako aj susediacich krajinách, ktoré nie sú jej členmi, Stratégia pre Podunajsko potrebuje účinnú a trvalú komunikačnú stratégiu.

1.3.5

Pri príprave programov stratégie je potrebné venovať zvýšenú pozornosť znevýhodneným, marginalizovaným skupinám, predovšetkým Rómom.

1.3.6

Je potrebné posilniť pravidelné kontakty a spoluprácu medzi dôležitými subjektmi, ako aj sociálny a občiansky dialóg. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať hospodárske a sociálne rady na národnej úrovni,

1.3.7

Zriadenie Podunajského podnikateľského fóra, ktoré by zahŕňalo sociálne a hospodárske subjekty, by mohlo byť dôležitým nástrojom spolupráce a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Podunajska. Organizácie zamestnávateľov z tohto regiónu by mali mať prístup k programom financovania zameraným na organizáciu tohto fóra a ich účasť v nich by sa mala podporovať.

1.3.8

Ďalšie zníženie počtu prekážok voľného pohybu alebo ich odstránenie spolu s uplatnením zásady dôstojnej práce a spravodlivej mzdy by mali pomôcť zblížiť ľudí.

1.3.9

Pri implementácii stratégie je potrebné využiť výsledky a služby informačnej spoločnosti.

1.3.10

Mohla vy sa vytvoriť medzinárodná výskumná skupina, ktorá by vedecky analyzovala a skúmala strategické otázky Podunajska. Činnosť tejto skupiny by sa mala podporiť štipendijným programom,

1.3.11

Je potrebné preskúmať, ako by sa európske roky a tematické programy dali napojiť na stratégiu.

1.3.12

Mali by sa podporovať iniciatívy zamerané na vyučovanie jazykov používaných v regióne.

1.3.13

EHSV by mal vytvoriť stále stredisko na monitorovanie Stratégie pre Podunajsko alebo študijnú skupinu.

1.3.14

Prvky stratégie a jej akčný plán by mal byť monitorovaný riadiacim výborom, v ktorom by boli zástupcovia organizovanej občianskej spoločnosti a ktorý by pripravil výročnú správu o svojich záveroch.

1.3.15

Súčasne s prijatím stratégie by Európska komisia mala podporiť aj niekoľko pilotných projektov, ktoré by boli vhodné na otestovanie a získanie prvých skúseností.

1.3.16

realizácia stratégie a jej akčného plánu môže byť financovaná z rôznych zdrojov: okrem financovania zo zdrojov EÚ (v prvom rade zo štrukturálnych fondov) sa môžu financovať zo zdrojov krajín regiónu, súkromného sektora a medzinárodných finančných inštitúcií. Vzhľadom na predpokladanú podporu z týchto zdrojov odporúčame vytvoriť osobitný fond.

1.3.17

EHSV chápe stratégiu, ktorej schválenie je naplánované na prvý polrok 2011 počas maďarského predsedníctva EÚ, ako rozhodujúci nástroj na vytvorenie dynamického, konkurencieschopného, a prekvitajúceho Podunajska pre všetkých.

—

hľadiská týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

úlohu, ktorú Dunaj zohráva v doprave a infraštruktúre (s osobitným zameraním na európsky dopravný koridor VII, ktorý sa týka Dunaja) a príslušný potenciál umožňujúci rozvoj hospodárskych aktivít všeobecne; potrebu podporovať opatrenia na údržbu vodných ciest tam, kde sú nevyhnutné pre dopravu a odstrániť kritické miesta v lodnej doprave uvedené v prioritnom projekte TEN-T č. 18 [v súvislosti s týmto bodom je potrebné považovať spoločné vyhlásenie vypracované pod vedením Medzinárodnej komisie na ochranu Dunaja (ICPDR) za vzor a uplatňovať ho v praxi]; pokračovať v projektoch intermodálnej dopravy (budovanie kontajnerových terminálov v prístavoch) a projektoch na doplnenie cestnej dopravy v Podunajskom regióne (mosty s významným vplyvom na plynulosť prepravy tovaru); ďalej je potrebné vziať do úvahy potrebu realizovať projekty, ktoré by mohli významne ovplyvniť rozvoj, ako napr. kanál Dunaj – Bukurešť, ktorý by prospel európskemu hospodárstvu,

—

Dunaj ako zdroj pitnej vody a energie a ako prírodné prostredie, ktoré musí byť zachované, pretože je kľúčovým prvkom udržateľného rozvoja; mali by sa podporovať projekty v oblasti energetickej infraštruktúry ako napr. vodné elektrárne,

—

úlohu inovácie, výskumu a vzdelávania v regióne,

—

potreby cestovného ruchu v Podunajsku a rozvojový potenciál vidieka, vzhľadom na ktorý by sa malo uvažovať o financovaní projektov na podporu aktivít v krajinách s významnou poľnohospodárskou tradíciou; financovanie projektov v oblasti infraštruktúry na prekládku obilia by pomohlo využiť potenciál miestneho poľnohospodárstva, najmä v krajinách s dlhou poľnohospodárskou tradíciou,

—

úlohu rieky pri vytváraní spoločného podunajského povedomia a spoločnej podunajskej identity ako doplnenia európskeho povedomia a európskej identity, pričom primárnu úlohu musí zohrávať kultúrny dialóg a solidarita medzi krajinami v tomto regióne, a to členskými krajinami EÚ aj krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ,

—

pri zvyšovaní objemu dopravy sa musí brať ohľad na životné prostredie,

—

je potrebný potenciál na riešenie konfliktov, ktorým by sa znížilo historicky podmienené napätie v tomto regióne,