21.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/66

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020“

KOM(2010) 193 v konečnom znení

2011/C 21/12

Hlavný spravodajca: Wolfgang GREIF

Rada sa 5. mája 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – Časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020“

KOM(2010) 193 v konečnom znení.

Grémium výboru poverilo 27. apríla 2010 odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo vypracovaním tohto stanoviska.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Wolfgang GREIF rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 463. plenárnom zasadnutí 26. a 27. mája 2010 (schôdza z 27. mája 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 134 hlasmi za, pričom 9 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

EHSV

—	vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada a Komisia stanovili takú krátku lehotu na schválenie usmernení, ktorá prakticky neumožňuje žiadnu skutočnú diskusiu s organizovanou občianskou spoločnosťou a parlamentmi;

—	zastáva názor, že usmernenia dostatočne neodrážajú skutočnosť, že v súvislosti s krízou by hlavnou úlohou politiky EÚ a členských štátov mal byť boj proti nezamestnanosti;

—	víta zameranie sa na menej usmernení, považuje ich však za príliš všeobecné a zdržanlivé na to, aby mohli účinne podnecovať k činnosti, čím sa európsky prístup oslabuje;

—

domnieva sa, že politické odporúčania týkajúce sa trhu práce prikladajú strane ponuky (v súvislosti so zlepšením zamestnateľnosti) príliš veľkú váhu a požaduje, aby sa viac zohľadnila inteligentná politika dopytu, ktorá podporí budúci rast a inováciu a prispeje k vytváraniu ďalších pracovných miest;

—	je znepokojený, že nové usmernenia už neobsahujú cieľ plnej zamestnanosti (ústredný cieľ v predchádzajúcich usmerneniach);

—	vyjadruje počudovanie nad tým, že usmernenia neobsahujú žiadne konkrétne vyjadrenia ku kvalite pracovných miest a navrhuje spojiť usmernenia 8 a 9 a zaviesť osobitné usmernenie o podpore kvality pracovných miest;

—	víta, že sa dôraz kladie na vedomostný trojuholník a zvyšovanie kvalifikácie, prial by si však ambicióznejšie opatrenia, pokiaľ ide o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a podporu vzdelávania a odbornej prípravy ľudí so zdravotným postihnutím;

—	kritizuje skutočnosť, že celkovo sa bral príliš malý zreteľ na politiku rovnosti žien a mužov (napr. na podporu žien);

—	výslovne víta „podporu sociálneho začlenenia a boj proti chudobe“ ako samostatné usmernenie, pričom by sa malo viac zdôrazniť znižovanie rizika chudoby u detí a mladých ľudí;

—

zastáva názor, že na znižovanie rizika chudoby je nutný súbor stabilných a spoľahlivých ukazovateľov, ktoré umožňujú merať a sledovať pokrok a ktoré merajú napríklad aj vzťah medzi príjmami a kúpnou silou, ako aj koncentráciu príjmov (Giniho koeficient), pričom by miera rizika chudoby mala platiť ako bežný relatívny ukazovateľ chudoby;

—	privítal by, keby boli jasnejšie formulované časti o integrácii skupín, ktoré sú nadmerne ohrozené chudobou (napr. živiteľky rodín, ľudia prisťahovaleckého pôvodu, starší ľudia s malými dôchodkovými nárokmi, ľudia so zdravotným postihnutím).

2.   Kontext: kritika tesného časového plánu Komisie a Rady

2.1   Európska komisia navrhla 27. apríla 2010 nový súbor usmernení pre politiku zamestnanosti v členských štátoch. Spolu so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku tvoria integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Európska rada dosiahla 25. a 26. marca 2010 dohodu o novej stratégii, ktorá sa má formálne schváliť v júni.

2.2   EHSV už viackrát vyjadril súhlas s integrovaným viacročným prístupom k budúcej stratégii EÚ a neustále poukazoval na to, že rozsiahle zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na európskej a národnej úrovni je rozhodujúcou podmienkou úspechu koordinácie politík a musí byť zabezpečené vo všetkých fázach (1).

2.3   Vo svojom stanovisku týkajúcom sa stratégie EÚ po roku 2010 EHSV preto požadoval v rámci novej úpravy stratégie odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia účinnému zapojeniu národných parlamentov a skutočnému dialógu so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti (2). Dôvodom bol roky trvajúci neuspokojivý priebeh konzultácií pri vypracúvaní a obnovovaní usmernení.

2.3.1   EHSV nad tým vyjadril poľutovanie vo viacerých svojich stanoviskách týkajúcich sa usmernení a dôrazne vyzval Komisiu a Radu, aby zmenili harmonogram najmä na tie roky, v ktorých sa v rámci koordinácie zavádzajú strategické plány. Musí sa zabezpečiť účinné zapojenie všetkých relevantných sociálnych a politických aktérov na národnej úrovni a na úrovni EÚ do procesu hľadania konsenzu.

2.4   O to viac EHSV ľutuje, že aj v tomto roku, keď boli v rámci stratégie Európa 2020 schválené nové priority programu pre rast a zamestnanosť plánované na 10 rokov, stanovila Rada a Komisia takú krátku lehotu na schválenie usmernení, ktorá prakticky neumožňuje žiadnu skutočnú diskusiu s organizovanou občianskou spoločnosťou a parlamentmi.

2.5   V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že mimoriadne krátky čas medzi zverejnením návrhu rozhodnutia Rady a samotným rozhodnutím mu neumožňuje obvyklým spôsobom uskutočniť konzultácie so záujmovými skupinami zastúpenými vo výbore. EHSV sa dokonca cíti byť nútený vyjadriť postoj akýmsi zrýchleným postupom.

2.6   EHSV preto chápe všetkých, ktorí sa zasadzujú za to, aby bolo schválenie integrovaných usmernení odložené práve v situácii, keď sa EÚ nachádza v procese zostavovania celkovej stratégie rozvoja na najbližších desať rokov.

2.6.1   V prípade, že by sa schválenie odložilo o niekoľko mesiacov, čo by výbor výslovne uvítal, vyhradzuje si bez ohľadu na komentáre a odporúčania uvedené v tomto stanovisku právo vyjadriť na základe rozsiahlych konzultácií svoj postoj k navrhovaným usmerneniam v podrobnom stanovisku z vlastnej iniciatívy.

3.   Všeobecné pripomienky k navrhovaným usmerneniam

3.1   V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy bude Európa v najbližších rokoch konfrontovaná s mimoriadne napätou situáciou v oblasti zamestnanosti. Súčasné štúdie vychádzajú z toho, že bude potrebné celé desaťročie, kým sa obnoví takmer 10 miliónov pracovných miest, ktoré zanikli počas súčasných krízových rokov (3). Boj proti nezamestnanosti musí byť preto jednou z hlavných úloh politiky EÚ a členských štátov. To sa musí podľa EHSV v oveľa väčšej miere odraziť aj v usmerneniach.

3.1.1   Celkovo sa počet navrhnutých usmernení znížil z doterajších osem na štyri a podľa plánov Komisie majú platiť do roku 2014 v nezmenenej podobe. EHSV v podstate toto sústredenie a viacročný cyklus víta, konštatuje však, že text je na mnohých miestach veľmi všeobecný a málo presný. Obáva sa, že usmernenia budú mať len obmedzený účinok na konanie členských štátov. EHSV si je jasne vedomý toho, že menej usmernení si vyžaduje o to jasnejšie a spoľahlivejšie ukazovatele, aby bolo možné merať a sledovať pokrok. Platí to pre opatrenia zamerané na špecifické cieľové skupiny, ale tiež pre boj proti chudobe.

3.2   V predložených usmerneniach pre zamestnanosť takmer vôbec nie sú stanovené kvantitatívne ciele, až na odkazy na nasledujúce tri hlavné ciele EÚ, ktoré majú členským štátom slúžiť ako základ na stanovenie vlastných národných cieľov:

—	zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 %;

—	znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na 10 % a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie na minimálne 40 %;

—	znížiť podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín o 25 %, čo by znamenalo, že viac ako 20 miliónov ľudí by sa dostalo nad hranicu chudoby.

3.2.1   EHSV v tom vidí badateľné oslabenie európskeho prístupu a má pochybnosti o tom, či sa tým, že sa formulovanie konkrétnych zámerov politiky zamestnanosti prenechá takmer výhradne členským štátom, dosiahne väčšia záväznosť pri plnení spoločných cieľov.

3.3   EHSV nemôže celkom pochopiť zdržanlivý postoj pri formulovaní európskych cieľov, keďže v priebehu diskusií o stratégii po roku 2010 požadoval nevzdať sa spoločných cieľov súčasnej stratégie, ale zároveň – berúc do úvahy východiskovú situáciu v jednotlivých krajinách EÚ – sformulovať ambiciózne ciele prekračujúce tento rámec (4).

3.3.1   EHSV v tom zmysle predložil v mnohých stanoviskách návrhy, aby boli usmernenia pre zamestnanosť doplnené o merateľné požiadavky v týchto oblastiach: rovnosť medzi mužmi a ženami, zamestnanosť mladých ľudí, boj proti pracovným pomerom s nedostatočným sociálnym zabezpečením, boj proti chudobe (aj zamestnaných ľudí), zamestnanosť ľudí so zdravotným postihnutím atď (5).

3.4   Jasné ciele, napr. začleniť dlhodobo nezamestnaných znovu do trhu práce, ponúknuť mladým ľuďom v krátkom čase pracovné miesto resp. miesto v programe odbornej prípravy, vytvoriť vhodné zariadenia starostlivosti o deti s cieľom zosúladiť rodinný a pracovný život, znížiť rozdiely v príjmoch medzi mužmi a ženami, patrili doteraz k základným pilierom európskej stratégie pre zamestnanosť a podľa názoru EHSV je potrebné ich zachovať a tam, kde je to nutné, posilniť.

3.5   EHSV kritizuje skutočnosť, že celkovo sa v rámci navrhovaných usmernení pre zamestnanosť berie príliš malý zreteľ na politiku rovnosti žien a mužov resp. podporu žien. Ak chceme naozaj znížiť riziko chudoby v Európe, musíme stanoviť ambiciózne ciele a iniciatívy na odstránenie rodových stereotypov, existujúcej diskriminácie na trhu práce a štrukturálnych príčin rozdielov v príjmoch medzi mužmi a ženami. Tiež je nutné odstrániť prekážky, ktoré vylučujú ženy z určitých pracovných oblastí a obmedzujú ich podnikateľskú iniciatívu (6). V každom prípade tieto usmernenia k tomu len málo prispievajú.

4.   Konkrétne pripomienky a návrhy na doplnenie štyroch usmernení pre zamestnanosť

4.1   Usmernenie 7: Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti

4.1.1   Cieľ EÚ zvýšiť do roku 2020 mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 % EHSV v zásade podporuje. Ide pritom o nanajvýš ambiciózny cieľ, keďže sa nielen zvýšila celková vytýčená miera, ale súčasne (v porovnaní s doterajším cieľom) bola vyňatá veková kategória 15 – 19 rokov. EHSV kladie otázku, prečo boli mladí zamestnanci vyňatí z výpočtu celkovej miery zamestnanosti.

4.1.2   V tejto súvislosti EHSV takisto konštatuje, že pri súčasnej rekordnej nezamestnanosti takmer 24 miliónov ľudí problém netvorí všeobecný nedostatok pracovných síl na trhoch práce, ale v niektorých členských štátoch nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a obrovský nedostatok dostupných pracovných miest. S cieľom zvýšiť účasť na trhu práce a vytvoriť pracovné miesta by sa preto mali preskúmať aj inteligentné opatrenia a modely zamestnávania na lepšie rozdelenie práce.

4.1.3   Práve vzhľadom na dramaticky vysokú mieru nezamestnanosti v EÚ sa politika nesmie obmedzovať na zlepšovanie „zamestnateľnosti“. Pozornosť musí skôr v budúcnosti intenzívnejšie zamerať na investície orientované na budúcnosť v oblasti výskumu a vývoja, vzdelávania, infraštruktúry, zdravia a sociálnych služieb, aby sa vytvárali pracovné miesta a mohli účinne mobilizovať možnosti zamestnávania.

4.1.4   EHSV je tiež v tejto súvislosti znepokojený, že nové usmernenia už neobsahujú cieľ plnej zamestnanosti (ústredný cieľ v predchádzajúcich usmerneniach). Hovorí sa iba o odstránení štrukturálnej nezamestnanosti a znižovaní „nečinnosti“. Podľa EHSV by sa predkladaná smernica mala v každom prípade opäť prepracovať a zamerať na plnú zamestnanosť.

4.1.5   Aby sa práve v situácii, keď vládne kríza, pokiaľ možno zabránilo ďalšiemu nárastu počtu ľudí hľadajúcich prácu a nedopustilo štrukturálne upevnenie nezamestnanosti, musia všetky nové integrované usmernenia obsahovať vyváženú kombináciu makroekonomických prvkov, ktorá spojí politiku hospodárstva orientovanú na ponuku s politikou hospodárstva orientovanou na dopyt.

4.1.5.1   Podľa názoru EHSV to nie je v predložených usmerneniach celkovo, najmä však v tomto konkrétnom usmernení, zaručené. Politické odporúčania týkajúce sa trhu práce prikladajú strane ponuky (v súvislosti so zlepšením zamestnateľnosti) príliš veľkú váhu. To je potrebné vyvážiť dôraznejšou podporou inteligentnej politiky dopytu, ktorá podporí budúci rast a inováciu a prispeje k vytváraniu ďalších pracovných miest.

4.1.6   Chýba tiež upozornenie, že opätovné dosiahnutie rastu, ktorý by znamenal stabilizáciu na trhu práce, sa zabezpečí predovšetkým posilnením dopytu na vnútornom trhu (súkromné a verejné investície). Takisto chýba aj objasnenie, že opatrenia na podporu konjunktúry a investície do zabezpečenia zamestnanosti sa nesmú príliš skoro ukončiť, aby sa zabránilo ďalšiemu nárastu nezamestnanosti. V tejto súvislosti je podľa názoru EHSV možné „stratégiu hľadania východiska“ resp. konsolidačné plány – ako sa uvádza v usmerneniach hospodárskej politiky – schváliť iba s výhradou týkajúcou sa konjunktúry resp. zamestnanosti.

4.1.7   Čo sa týka odporúčania členským štátom, aby začlenili zásady flexiistoty schválené Radou do svojich politík trhu práce, je treba konštatovať, že v tomto usmernení nie je vôbec uvedené, že kvalita pracovných miest je rovnako hodnotnou zásadou ako zásada flexiistoty, čo EHSV viackrát požadoval (7).

4.1.8   EHSV ďalej požaduje objasnenie, že aktivovanie hľadania práce by sa malo zabezpečiť ani tak nie tzv. stimulmi v podobe podpory v nezamestnanosti, ako skôr sprístupnením výkonných služieb úradov práce. Preto navrhuje vypustiť v poslednej vete prvého odseku túto časť vety: „…s jasným stanovením práv a zodpovednosti nezamestnaných aktívne si hľadať prácu.“ Práve v znamení krízy nepovažuje EHSV odporúčania na sprísnenie ustanovení týkajúcich sa poistenia v nezamestnanosti za nevyhnutné.

4.2   Usmernenie 8: Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania

4.2.1   Hoci výbor víta, že kvalita pracovných miest je uvedená aspoň v nadpise usmernenia, vyjadruje počudovanie nad tým, že nenachádza žiadne konkrétne údaje (napr. o takých témach, ako je podniková podpora zdravia, existenčné minimum, úprava pracovného času a zamedzenie príliš dlhému pracovnému času, zosúladenie rodinného a pracovného života). Očakával by tiež, že požiadavka na kvalitu pracovných miest bude vo väčšej miere daná do súvisu so stratégiou flexiistoty a pritom bude zdôraznený význam internej, ako aj externej flexiistoty. Napokon, v kríze sa výborne osvedčili práve flexibilné interné trhy práce.

4.2.2   Keďže sa obsah tohto usmernenia do veľkej miery prekrýva s nasledujúcim usmernením 9, bolo by potrebné vážne uvažovať o zlúčení oboch týchto usmernení, aby sa zabránilo duplicite. Naproti tomu by sa malo zaviesť osobitné usmernenie týkajúce sa podpory kvality pracovných miest.

4.2.2.1   EHSV opakovane uviedol, že práve vtedy, keď sa stanoví kvantitatívny cieľ zvýšiť mieru zamestnanosti, kvalitatívny rozmer nadobudne osobitný význam, pretože nemôže byť riešením zamestnanosť za každú cenu (neisté pracovné pomery, pracujúci žijúci v chudobe atď.).

4.2.3   Výbor v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku znovu zaviesť aj tie kvalitatívne ciele zamestnanosti, ktoré sa v rámci prepracovania Lisabonskej stratégie v posledných rokoch vo veľkej miere stratili (napr. ukazovatele z Laekenu na hodnotenie vytvárania kvalitných pracovných miest) (8).

4.2.4   V tejto súvislosti EHSV navrhuje z kvalitatívneho hľadiska systematicky sledovať novo vytvorené pracovné miesta a odporúča vytvoriť odkaz na výzvy pre európsky trh práce, ktoré spoločne identifikovali európski sociálni partneri (9). Patrí sem napr. to, že, pracovné právo musí podporovať stabilné zmluvy a že žiadny zamestnanec, bez ohľadu na to, akú zmluvu podpísal, nesmie byť zbavený primeraných ochranných práv a istoty zamestnania.

4.3   Usmernenie 9: Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní

4.3.1   Podľa EHSV prispieva politika vytvárania „kvalitných pracovných miest“, ku ktorej patria aj ambiciózne ciele v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v oblasti celoživotného vzdelávania, podstatnou mierou k rastu a zvyšovaniu produktivity. EHSV preto víta toto stanovenie priorít.

4.3.2   Tak ako v predchádzajúcom usmernení, aj tu sa odkazuje na ukazovateľ týkajúci sa mladých ľudí, ktorí sú ohrození vylúčením z trhu práce. S cieľom znížiť počet mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave, by členské štáty mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky. EHSV zastáva názor, že táto kľúčová otázka by sa mala jasnejšie zdôrazniť, napr. zachovaním ambicióznejších cieľov, ako je

—	zníženie nezamestnanosti mladých ľudí minimálne o 50 %;

—	maximálna lehota štyroch mesiacov na aktiváciu mladých ľudí, ktorí si hľadajú pracovné resp. učňovské miesta.

4.3.3   EHSV pripomína, že dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je miera zamestnanosti 75 %, predpokladá aj primerané opatrenia politiky zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí predstavujú 16 % ľudí v produktívnom veku. V tomto zmysle výbor víta, že tieto skupiny obyvateľstva boli výslovne zahrnuté do usmernení 7 a 10. Okrem toho by privítal aj zahrnutie vzdelávania a odbornej prípravy pre osoby so zdravotným postihnutím do usmernenia 9.

4.4   Usmernenie 10: Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

4.4.1   EHSV výslovne víta, že „Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe“ tvorí samostatné usmernenie. Považuje ho za potvrdenie svojho viackrát predneseného tvrdenia, že rastúca sociálna nerovnosť v Európe vyžaduje spoločné opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Tu je potrebný celý súbor opatrení zameraných na špecifické cieľové skupiny. Podľa názoru EHSV by sa v usmernení malo viac zdôrazniť zníženie hrozby chudoby detí a mládeže a mali by sa stanoviť konkrétne ciele.

4.4.2   Aj pri znižovaní ohrozenia chudobou je potrebný celý rad stabilných a spoľahlivých ukazovateľov, aby bolo možné merať a sledovať pokrok. EHSV sa zasadzuje za to, aby miera rizika chudoby platila ako bežný relatívny ukazovateľ chudoby. EHSV považuje za účelné vyvinúť ďalšie ukazovatele, ktoré merajú napríklad pomer príjmov ku kúpnej sile alebo koncentráciu príjmov (Giniho koeficient). V žiadnom prípade však tým nesmie dôjsť k oslabeniu kľúčových cieľov.

4.4.3   EHSV víta odporúčanie členským štátom, aby sa s cieľom znížiť chudobu zamerali na podporu plnohodnotného zapojenia do spoločnosti a hospodárstva a na rozširovanie podnikateľských možností.

4.4.3.1   EHSV v tejto súvislosti súhlasí so závermi najnovšej štúdie Komisie, podľa ktorej sa v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musia prioritou stať aj opatrenia proti „chudobe pracujúcich“ (10). Navrhuje zaručiť príjmy, ktoré zabezpečujú existenciu a v tomto zmysle bojovať proti rozširovaniu odvetví, v ktorých dominujú nízke mzdy. Sem patrí aj:

—	obmedzenie neistých pracovných pomerov v prospech trvalých pracovných pomerov so sociálnym zabezpečením;

—	sociálne zabezpečenie počas prechodného obdobia medzi vzdelávaním a zamestnaním;

—	podporovanie účinných koncepcií aktívnej politiky trhu práce pre ďalšie vzdelávanie a tvorbu pracovných miest, najmä pre ľudí, ktorí sú vylúčení z trhu práce z dôvodu nedostatočného vzdelania;

—	zameranie sa na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a integráciu ľudí vylúčených z trhu práce.

4.4.3.2   Všetky tieto aspekty je potrebné zaradiť do usmernení resp. viac zdôrazniť. V tejto súvislosti EHSV opakuje svoj nedávno predložený návrh vytvoriť systémy životného minima a systémy na náhradu príjmu.

4.4.4   Boj proti chudobe tiež vyžaduje najmä opatrenia politiky zamestnanosti a vzdelávania pre skupiny, ktoré sú nadmerne ohrozené chudobou (napr. živiteľky rodín, ľudia prisťahovaleckého pôvodu, starší ľudia malými dôchodkovými nárokmi, ľudia so zdravotným postihnutím). Bolo by žiaduce, keby pasáže a ciele týkajúce sa integrácie týchto osôb do spoločnosti a trhu práce boli jasnejšie formulované.

4.4.5   EHSV kladne hodnotí skutočnosť, že sa oceňuje úloha sociálneho hospodárstva pri vytváraní a zachovávaní pracovných miest, ako aj v boji proti chudobe a že členské štáty sú výslovne vyzývané, aby ho aktívne podporovali. To zodpovedá požiadavke EHSV plne využiť potenciál sociálneho hospodárstva, najmä pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest v oblasti sociálnych služieb.

---

(1)  Stanovisko EHSV z 31.5.2005 na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES)“, KOM(2005) 141 v konečnom znení. – 2005/0057 (CNS), spravodajca: pán Malosse (Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005) a z 13.2.2008 na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (na základe článku 128 Zmluvy o ES)“, KOM(2007) 803 v konečnom znení/2 (časť V) – 2007/0300 (CNS), spravodajca: pán Greif (Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 92).

(2)  Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 3.

(3)  Skills supply and demand in Europe: medium-term forecast up to 2020 (Cedefop, 2010), s. 35 a ďalej.

(4)  Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 3.

(5)  Stanoviská EHSV:

z 30.9.2009 na tému „Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“, spravodajkyňa: pani Prud’homme (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 52);

z 1.10.2009 na tému „Vzťah medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou“, spravodajkyňa: pani Ouin (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 15);

z 1.10.2009 na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu“, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže. Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže“, KOM(2009) 200 v konečnom znení, spravodajca: pán Sibian (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 113).

(6)  Stanovisko EHSV z 29.9.2005 na tému „Chudoba žien v Európe“, spravodajkyňa: pani King (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006 a z 12.7.2007 na tému „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“, spravodajca: pán GREIF (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007); pozri tiež správu Komisie o rovnosti žien a mužov KOM(2009) 694.

(7)  Stanovisko EHSV z 22.4.2008 na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – K spoločným zásadám flexiistoty. Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality“, KOM(2007) 359 v konečnom znení, spravodajca: pán Janson, pomocný spravodajca: pán Ardhe (Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008), stanovisko EHSV zo 4.11.2009 na tému „Lisabonská stratégia po roku 2010“, hlavný spravodajca: pán Greif, CESE 1722/2009, bod 3.4.3.

(8)  Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 3.

(9)  Key challenges facing European labour markets: Joint analysis of European Social Partners (2007), s. 61 a ďalej.

(10)  Working poor in Europe, Eurofound-Study 2010.

---

---