a)

pripomína skutočnosť, že jednou zo základných hodnôt premietajúcich sa do rozhodnutia medzinárodného spoločenstva o zriadení tribunálu bolo úsilie o spravodlivosť a boj proti beztrestnosti; v plnej miere podporuje prácu, ktorú vykonáva tribunál, poukazuje však na to, že táto práca nebude hotová, kým sa nepodarí uzavrieť pokračujúce procesy bez zbytočného náhlenia a kým poslední dvaja obvinení, Ratko Mladić a Goran Hadžić, nebudú postavení pred súd a súdení;

b)

zdôrazňuje, že požiadavku zrýchlenia konaní nemožno plniť na úkor riadneho procesu, a pripomína v súčasnosti všeobecne rozšírený názor, že odkaz tribunálu sa nebude posudzovať iba podľa toho, či sa mu podarí súdiť osoby zodpovedné za najvážnejšie zločiny patriace do jeho jurisdikcie, ale aj podľa toho, či tak urobí v súlade s najprísnejšími normami spravodlivosti;

c)

zdôrazňuje, že zachovanie vysokokvalifikovaných zamestnancov tribunálu je kľúčovým prvkom úspešného dokončenia procesov a odvolaní a že strata špecializovaných inštitučných poznatkov potrebných na dokončenie zostávajúcich procesov by sa mohla zhoršiť pre harmonogram predpokladaný v stratégii dokončenia úlohy tribunálu; v tejto súvislosti víta uvedenú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. A/RES/63/256, na základe ktorej tribunál môže ponúkať pracovné zmluvy v súlade s časovým rámcom stratégie dokončenia úlohy tribunálu a skúmať nepeňažné stimuly určené na udržanie kľúčových zamestnancov;

d)

zdôrazňuje skutočnosť, že na jednej strane dátum stanovený na naplnenie stratégie dokončenia úlohy tribunálu prispieva k produktivite tribunálu, ale na druhej strane, ak sa má naplniť spravodlivosť a ak sa začne súdny proces s Ratkom Mladićom a Goranom Hadžićom, tento dátum v nijakom prípade nepredstavuje termín skončenia aktivít tribunálu;

e)

preto vyzýva Radu, aby urýchlene preskúmala, či by sa mal predĺžiť mandát tribunálu o dva roky a či by to bolo dostatočné, pričom treba zohľadniť, že každé predĺženie by sa nemalo posudzovať výlučne z časového hľadiska, ale na základe výsledkov, a aby presadzovala preskúmanie týchto otázok v rámci príslušných štruktúr OSN;

f)

vyzýva Radu, aby podporila Bezpečnostnú radu OSN v záväzku zabezpečiť dostatok finančných zdrojov a podporu tribunálu pomocou všeobecného rozpočtu OSN do konca mandátu tribunálu;

g)

naliehavo vyzýva Radu, aby ďalej podporovala úsilie tribunálu o zapojenie príslušných krajín do posilnenej spolupráce a o zintenzívnenie úsilia o zadržania dvoch zostávajúcich obvinených osôb, čím sa umožní naplnenie mandátu tribunálu, ako aj aby vysvetľovala v rámci OSN, že musí byť veľmi jasné, že dve zostávajúce hľadané osoby musia byť súdené buď tribunálom alebo inými mechanizmami, čím sa zabráni každej možnosti beztrestnosti;

h)

zdôrazňuje, že kľúčové dokumenty, ktoré sú dôležité pri stíhaní generála Anteho Gotovinu, Mladena Markaća a Ivana Čermaka, by mali byť odovzdané zodpovednými orgánmi; zdôrazňuje, že by sa malo vyhovieť nedávnym požiadavkám hlavného žalobcu tribunálu Serga Brammertza na nájdenie chýbajúcej dokumentácie a na jej poskytnutie tribunálu;

i)

poukazuje na to, že EÚ by mala naďalej zdôrazňovať, že dodržiavanie kodanských kritérií zahŕňa existenciu plne funkčného súdnictva, ktoré dokáže viesť procesy pre porušovanie humanitárneho práva, aj keď to už nebude v rámci tribunálu; vyzýva Radu, aby stanovila jasné normy na hodnotenie výkonu súdov v krajinách západného Balkánu po skončení pôsobnosti tribunálu, okrem iného tak, aby sa zabezpečilo, že podmienky väznenia spĺňajú medzinárodné normy a že rozsudky vynesené tribunálom sa vykonajú, a vyzýva EÚ, aby rozvinula svoju podporu vyšetrovaniam a súdnym procesom pre vojnové zločiny priamo v balkánskych štátoch, napríklad poskytovaním pomoci policajným zložkám, súdom a vyšetrovacím orgánom, vrátane financovania odbornej prípravy a ochrany svedkov;

j)

uznáva, že výsostné postavenie štátov je stále uholným kameňom medzinárodného systému, a poukazuje na to, že je veľmi dôležité, aby aj medzinárodné spoločenstvo podporovalo rozvoj kapacít štátov na Balkáne, aby miestne súdy mohli pokračovať v úsilí, ktoré začal tribunál; podporuje skutočnosť, že EÚ financuje napríklad informačné programy v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby posúdila zvýšenie podpory stratégii pokračovania činnosti tribunálu a požaduje zvýšenú spoluprácu súdnych a vyšetrovacích orgánov na západnom Balkáne, najmä v prípadoch týkajúcich sa vydávania stíhaných osôb a vzájomnej právnej pomoci;

k)

konštatuje, že existencia jednoznačného mechanizmu, ktorý by sa zaoberal zostávajúcimi úlohami tribunálu po skončení jeho pôsobenia, bude mať hlavnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby jeho odkaz posilnil zásady, ktoré boli podnetom na jeho vytvorenie;

l)

vyzýva Radu, aby sa v rámci príslušných štruktúr OSN bezodkladne venovala postupom zameraným na vytvorenie mechanizmu, ktorý by sa zaoberal bezprostrednými aj dlhodobejšími zostávajúcimi úlohami, ako napríklad ochranou svedkov, ochranou pred zastrašovaním svedkov, pohŕdaním súdnymi vecami, opravnými konaniami v prípade získania dôkazov o nevine, monitorovaním procesov postúpených na regionálnu úroveň (ktoré momentálne monitoruje úrad žalobcu tribunálu prostredníctvom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), podmienkami väzenia a otázkami týkajúcimi sa udelenia milosti alebo zmiernenia rozsudkov atď.; navrhuje, aby sa Bezpečnostnej rade OSN predložil návrh na prípadné vytvorenie spoločného úradu, ktorý by sa zaoberal budúcimi zostávajúcimi funkciami tribunálu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Špeciálneho súdu pre Sierru Leone;

m)

pripomína Rade, že EÚ by sa mala zaujímať najmä o zachovanie odkazu tribunálu, a to zaistením bezpečného uloženia archívov na vhodnom a bezpečnom mieste, podľa možnosti v regióne západného Balkánu, aby boli čo najúplnejšie a najdostupnejšie a aby bola dokumentácia k dispozícii na internete; navrhuje poskytnúť príslušné záruky voľného prístupu k archívom aj všetkým prokurátorom a obhajcom a po uplynutí vhodného časového obdobia aj historikom a výskumným pracovníkom;

n)

zdôrazňuje, že odkaz tribunálu by mal byť spojený s celkovým procesom zmierovania; v tejto súvislosti vyzýva štáty západného Balkánu a EÚ, aby podporovali prácu mimovládnych organizácií a iných inštitúcií, ktoré pomáhajú obetiam, propagujú medzietnický dialóg a porozumenie a pomáhajú pri hľadaní pravdy a zmierovaní;