Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zvierat používaných na vedecké účely“

[KOM(2008) 543 v konečnom znení – 2008/0211 (COD)]

(2009/C 277/10)

Spravodajca: pán Richard ADAMS

Rada sa 12. januára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zvierat používaných na vedecké účely“

KOM(2008) 543 v konečnom znení – 2008/0211 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. apríla 2009. Spravodajcom bol pán Richard ADAMS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája) prijal 173 hlasmi za, pričom 14 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   EHSV víta túto dlho očakávanú smernicu, ktorá znormalizuje a právne upraví výber zvierat, ich používanie a zaobchádzanie s nimi pre vedecké účely, má však pochybnosti, do akej miery smernica v praxi nahradí, obmedzí a zmierni používanie zvierat vo výskume. Výbor preto popri ostatných odporúčaniach obsiahnutých v hlavnej časti textu zdôrazňuje nasledujúce odporúčania.

1.2.   Komisia by mala dôslednejšie monitorovať počty zvierat používaných na vedecké účely. Na realizáciu tohto kroku môžu byť potrebné nové prístupy k zhromažďovaniu a monitorovaniu údajov zameraných na jednotlivé odvetvia, z ktorých niektoré nebudú spadať do pôsobnosti tejto smernice.

1.3.   Smernica by mala požadovať harmonizáciu v oblasti posudzovania výskumu vo všetkých členských štátoch a stanoviť, že príslušné orgány v jednotlivých členských štátoch musia mať databázu existujúcich pokusov na zvieratách a účinne ju využívať pri schvaľovaní projektov a postupov.

1.4.   Úloha Európskeho centra pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), ktorého funkciou je podpora výskumu, by sa mala rozšíriť na ústrednú koordinačnú úlohu. Malo by sa zriadiť európske centrum excelentnosti na podporu a uprednostnenie vývoja metód, ktoré by pri všetkých súčasných pokusoch na zvieratách, vrátane základného lekárskeho výskumu, vychádzali zo zásady 3R (z angl. replace, reduce, refine – nahradiť, obmedziť a zmierniť používanie zvierat pri pokusoch). Táto všeobecná zásada bola prvýkrát definovaná v roku 1958.

1.5.   „Krutým“ pokusom by sa mala venovať zvláštna pozornosť v snahe nájsť humánne alternatívy. Postupy, ktoré pravdepodobne spôsobia intenzívnu bolesť, utrpenie alebo strach, by sa mali používať iba vtedy, keď neexistujú účinné alternatívne výskumné metódy, ktoré by umožnili skúmať určité vážne ochorenia ohrozujúce ľudské zdravie. Pojem „intenzívny“ sa definuje ako miera utrpenia alebo strachu, ktorá je vyššia než miera označená v smernici pojmom „krutý“.

1.6.   V smernici by sa malo vyžadovať, aby sa čo najskôr, ako to bude možné, primáty (okrem človeka) používali na pokusy iba vtedy, ak sú potomkami primátov (okrem človeka), ktoré boli vychované v zajatí.

1.7.   Smernica by mala jasne uviesť, že neobmedzuje právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať prísnejšie opatrenia týkajúce sa starostlivosti a umiestňovania laboratórnych zvierat.

1.8.   EHSV vyzýva vedeckú obec, aby uznala, že ich výskumné programy sa teoreticky aj prakticky dajú v plnej miere zosúladiť s cieľmi zásady 3R a zaviazala sa k uplatňovaniu tejto zásady ako k dynamickému prístupu.

2.   Úvod

2.1.   Problematikou dobrých životných podmienok zvierat, či už domácich alebo poľnohospodárskych a ochranou zvierat sa zaoberá veľké množstvo smerníc, rozhodnutí a nariadení EÚ. V Protokole 33 o ochrane a blahu zvierat (1), ktorý je pripojený k Amsterdamskej zmluve, je vyjadrený nasledujúci názor: „… so želaním zabezpečiť zlepšenú ochranu a rešpektovanie blaha zvierat ako cítiacich bytostí…“. Týmto spôsobom EÚ uznala, že zvieratá majú prirodzené postavenie, kvôli ktorému sú nadradené majetku alebo veciam a že zaobchádzanie s nimi by sa malo riadiť etickými požiadavkami a predpismi. Vyššie živočíchy majú toto postavenie preto, lebo tak ako my pociťujú bolesť a radosť, uvedomujú si svoju vlastnú existenciu a chceli by mať príjemný a dlhý život. Niektoré druhy zvierat majú nervový systém porovnateľný s ľudským, a preto sa často používajú na rôzne účely pri laboratórnych pokusoch. Výsledky týchto pokusov môžu byť do rôznej miery prospešné pre ľudí, samotné zvieratá a životné prostredie, môžu však tiež v niektorých prípadoch spôsobiť bolesť, utrpenie a smrť týmto zvieratám.

2.2.   Túto smernicu, ktorá mení a dopĺňa právne predpisy z roku 1986 (2), možno považovať za jeden z mnohých predpisov, ktoré odrážajú meniace sa názory na používanie zvierat. V poslednej dobe boli prepracované smernice týkajúce sa usmrcovania a prepravy zvierat a vypracovaný Akčný plán Spoločenstva na ochranu a dobré životné podmienky zvierat, ktorými sa výbor nedávno zaoberal (3). V tomto roku vstúpil do platnosti v celej EÚ takmer úplný zákaz predaja kozmetických výrobkov, ktoré boli testované na zvieratách, ako aj zákaz akéhokoľvek testovania na zvieratách v súvislosti s kozmetickými výrobkami (4).

2.3.   Navrhovaná smernica o ochrane zvierat používaných na vedecké účely sa stane súčasťou tohto súboru právnych predpisov. Plne uznáva všeobecný cieľ – ktorý širšia vedecká obec v zásade podporuje – nahradiť, obmedziť a zmierniť používanie zvierat vo výskume (známy pod skratkou 3R). Stanovisko výboru preto skúma, či tento návrh prispeje k splneniu tohto cieľa a do akej miery vytvára rovnováhu medzi dobrými životnými podmienkami zvierat, prospechom pre ľudí a vedeckým pokrokom.

3.   Zhrnutie navrhovanej smernice

3.1.   Oblasť pôsobnosti a povolené účely

3.1.1.   Smernica sa bude vzťahovať na prípady chovu alebo používania zvierat (predovšetkým stavovcov) na vedecké účely. Poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a veterinárna prax sú z nej vyňaté. Medzi povolené účely patrí základný výskum na prehĺbenie poznatkov v biologických alebo behavioristických vedách; výskum zameraný na zabránenie, predchádzanie, diagnostikovanie alebo liečenie chorôb alebo na vyhodnotenie, zistenie, úpravu alebo zmenu fyziologického stavu; vývoj, výroba alebo testovanie liekov, potravín alebo iných výrobkov určených na vyššie uvedené ciele; ochrana životného prostredia v záujme dobrých životných podmienok ľudí; výskum zameraný na zachovanie druhov; vyššie vzdelávanie alebo odborná príprava a súdne vyšetrovanie.

3.2.   Druhy zvierat

3.2.1.   Primáty musia byť chované špeciálne na účely výskumu a smú sa používať výlučne na postupy, ktoré sa uskutočňujú s cieľom zabrániť, predísť, diagnostikovať alebo liečiť život ohrozujúce alebo invalidizujúce klinické podmienky u ľudí. Používanie ľudoopíc je zakázané, hoci existuje bezpečnostná doložka, ktorá členským štátom umožňuje so súhlasom Európskej komisie povoliť ich používanie na výskum, ktorý sa považuje za podstatný na zachovanie druhov alebo v súvislosti s nečakaným výskytom život ohrozujúcej choroby. Ohrozené druhy sa môžu používať iba na translačný alebo aplikovaný výskum a testovanie, nie však na základný výskum. Zatúlané a zdivené domáce zvieratá sa nemôžu používať, rovnako ako zvieratá odchytené vo voľnej prírode, pokiaľ to nie je vedecky zdôvodnené. Okrem toho druhy obvykle používané na pokusy (myši, potkany, morčatá, škrečky, pieskomily, králiky, žaby, psy a mačky) musia byť chované na tento účel.

3.3.   Krutosť postupov

3.3.1.   Boli definované štyri stupne krutosti postupov: „nulové až ľahké“, „mierne“, „kruté“, alebo „bez možnosti oživenia“ (t.j. postupy, pri ktorých sú zvieratá usmrtené v celkovej narkóze). Komisia stanoví kritériá na klasifikáciu postupov, ktoré by mal prijať regulačný výbor. Tieto kritériá majú význam pre prijatie opatrení týkajúcich sa starostlivosti a dobrých životných podmienok zvierat a pre „opakované použitie“ zvieraťa na pokusy, pre ktoré platia určité obmedzenia.

3.4.   Udeľovanie povolení

3.4.1.   Jednotlivci musia mať oprávnenie na dohľad nad vykonávaním postupov alebo na ich vykonávanie, vrátane usmrcovania zvierat humánnym spôsobom a na dohľad nad osobami, ktoré sa starajú o zvieratá. Zariadenia potrebujú povolenie na chov, dodávanie alebo používanie pokusných zvierat. Menovite určení pracovníci musia niesť zodpovednosť za projekty a za opatrenia na nápravu nesúladu s predpismi. Každé zariadenie musí mať stály orgán na etické preskúmanie. Projekty môže schváliť príslušný orgán poverený členským štátom na obdobie nepresahujúce štyri roky na základe transparentného etického hodnotenia, ktoré zahŕňa vedecké alebo právne zdôvodnenie projektu, uplatňovanie zásady 3R v návrhu projektu, stupeň krutosti príslušných postupov a analýzu pomeru možného ublíženia/prínosu projektu (hodnotenie, či je ublíženie zvieratám a ich utrpenie odôvodnené očakávaným pokrokom vedy, ktorý bude v konečnom dôsledku prospešný ľuďom, zvieratám alebo životnému prostrediu).

3.4.2.   Netechnické zhrnutia projektov pre všetky schválené projekty musia byť zverejnené v žiadostiach. Členské štáty sa môžu rozhodnúť pre použitie obmedzeného systému žiadostí (ktorý obsahuje takéto zhrnutia) pre projekty, ktoré zahŕňajú iba postupy klasifikované ako „nulové až ľahké“ a nepoužijú sa pri ňom primáty.

3.5.   Starostlivosť a kontroly

3.5.1.   Usmernenia Európskeho dohovoru o ochrane stavovcov využívaných na experimentálne a iné vedecké účely (Rada Európy, Séria európskych zmlúv č. 123) týkajúce sa umiestnenia pokusných zvierat a starostlivosti o nich budú z veľkej časti záväzné. Od všetkých členských štátov sa bude požadovať, aby mali príslušnú infraštruktúru s dostatočným počtom školených inšpektorov, v každom zariadení vykoná príslušný vnútroštátny orgán aspoň dve kontroly ročne, z ktorých aspoň jedna bude neohlásená, pričom vo väčších zariadeniach sa uskutočnia kontroly častejšie. Je stanovené, že Komisia bude vykonávať kontroly infraštruktúry a vnútroštátnych kontrolných systémov. Budú sa vyžadovať podrobné záznamy o pôvode, použití, vrátení do domácej starostlivosti alebo likvidácii zvieraťa, pričom pre psy, mačky a primáty (okrem človeka) platia zvláštne ustanovenia.

3.6.   Alternatívy k používaniu zvierat

3.6.1.   Údaje o testovacích metódach požadované zo zákona v jednom členskom štáte budú uznané všetkými ostatnými štátmi, aby sa zabránilo duplicite. Každý členský štát bude prispievať k vývoju alternatívnych prístupov bez používania zvierat a musí určiť svoje referenčné laboratórium na validáciu alternatívnych metód. Komisia stanoví po konzultácii s členskými štátmi pracovné priority pre tieto národné referenčné laboratóriá a bude ich koordinovať. Ak existuje testovacia metóda, pri ktorej sa nepoužívajú zvieratá a je možné ju použiť namiesto určitého postupu, od členských štátov sa výslovne požaduje, aby zabezpečili, že sa použije táto alternatívna metóda. Členské štáty tiež musia zabezpečiť, že počet pokusných zvierat použitých v projekte sa zníži na minimum bez toho, aby boli ohrozené ciele projektu.

4.   Všeobecné poznámky

4.1.   Hoci sa údaje o vykonávaní pokusov na zvieratách naďalej zhromažďujú, počet zvierat používaných na laboratórne pokusy začal v poslednej dobe stúpať a v súčasnosti sa v Európe odhaduje na najmenej 12 miliónov. Je potrebné poukázať aj na to, že „prebytočné“ zvieratá, t.j. zvieratá, ktoré boli vychované, ale neboli použité a boli následne zlikvidované, ako aj zvieratá, ktoré boli vychované a zabité a ich tkanivá boli použité na pokusy, nie sú do týchto čísiel zahrnuté. Podrobnosti o počte použitých zvierat, ktoré boli dané k dispozícii na dobrovoľnom základe, zverejnila Komisia v Piatej správe o štatistike počtu zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely, 5.11.2007. Napr. hlodavce a králiky predstavujú 77,5 %, vtáky 5,4 % a primáty (okrem človeka) 0,1 % všetkých použitých zvierat. Sčasti sa to dá vysvetliť všeobecnou tendenciou vedcov používať pre svoje pokusy geneticky modifikované zvieratá a novými zákonnými požiadavkami na pokusy, napr. nariadením REACH (5). Organizácie na ochranu zvierat sú znepokojené celkovým dosahom nariadenia REACH na testovanie na zvieratách, ktoré povedie k zvýšeniu počtu používaných zvierat. Iné organizácie, napr. WWF (http://www.wwf.org.uk/filelibrary/pdf/aniamltesting03.pdf – len v angličtine), poukazujú na to, že z dlhodobého hľadiska ekologický osoh pre faunu prinesie významné výhody.

4.2.   Biomedicínske výskumné zariadenia poukázali na mnohé otázky v navrhovanej smernici, ktoré je nutné vyjasniť. Zdá sa, že ich hlavnou obavou je nárast administratívy a byrokracie, možné oslabenie práva na ochranu tajného výskumu a možnosť rozsiahlejšieho prístupu skupín aktivistov k informáciám a postupom. Výskumníci používajúci zvieratá na pokusy často vyjadrujú svoje rozčarovanie z toho, že verejnosť a aktivisti nechcú uznať, že pokusy na zvieratách prichádzajú na rad vzhľadom na vysoké náklady a etickú diskutabilnosť len ako posledná možnosť. Výbor zastáva názor, že odvetvie výskumu do určitej miery môže predložiť argumenty na podporu uvedených prvkov, avšak tieto otázky už boli pri vypracúvaní právneho rámca smernice plne zohľadnené.

4.3.   Je potrebné pripomenúť, že nahradenie zvierat používaných na pokusy bude pre podniky v konečnom dôsledku z obchodného hľadiska výhodné. Keďže testovanie na zvieratách je nákladné a časovo náročné, alternatívne postupy prinesú v budúcnosti obchodné príležitosti.

4.4.   EHSV zastáva názor, že navrhovaná smernica nevyužíva plne možnosti na zohľadnenie pokroku dosiahnutého pri vývoji alternatívnych metód testovania bez zvierat. Vzhľadom na to, že neexistuje právny základ pre to, aby Komisia vyžadovala harmonizáciu posudzovania výsledkov výskumu vo všetkých členských štátoch, EHSV pochybuje, že je možné, aby príslušné orgány v každom členskom štáte viedli databázu existujúcich pokusov na zvieratách a účinne ju využívali pri schvaľovaní projektov a postupov. Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej moci pre zabezpečenie toho, aby orgány jednotlivých krajín zodpovedné za udeľovanie povolení a takisto národné strediská pre validáciu alternatívnych metód boli riadne informované o činnostiach ich príslušných partnerských zariadení a aby boli schopné vyvíjať spoločné postupy s cieľom zabrániť narušeniu vnútorného trhu.

4.5.   V niektorých členských štátoch prevláda značný záujem verejnosti o testovanie na zvieratách, ktoré je citlivou témou. EHSV zastáva názor, že presne tlmočí verejnú mienku, ktorá si želá, aby sa utrpenie zvierat zmenšilo na minimum a súčasne uznáva, že pokusy na zvieratách sú v niektorých prípadoch nutné pre verejný prospech.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.   Výbor uznáva, že navrhovaná smernica by mohla prispieť k zníženiu počtu zvierat používaných na pokusy a zlepšeniu životných podmienok pokusných zvierat. Kým dlhodobým cieľom by malo byť významné zníženie počtu zvierat používaných na pokusy, stanovenie konkrétnych cieľov by mohlo byť kontraproduktívne, pretože by vytlačilo regulované používanie do cudziny. Komisia by sa však mala pokúsiť nájsť spôsob, ako sledovať počty pokusných zvierat a svoj prístup v prípade potreby prehodnotiť. To môže vyžadovať nové prístupy k zhromažďovaniu a monitorovaniu údajov zameraných na jednotlivé odvetvia, z ktorých niektoré nebudú spadať do pôsobnosti tejto smernice.

5.2.   Súčasná činnosť EÚ v oblasti vývoja alternatívnych metód sa sústreďuje na regulačnú toxikológiu, ktorá v súčasnosti tvorí menej ako 10 % pokusov na zvieratách. Prístup k vývoju alternatívnych metód v rámci celej EÚ vo všetkých výskumných odvetviach, ktoré používajú zvieratá (články 44-47) je veľmi žiaduci, pričom dohľad nad koordináciou bude predstavovať dôležitú úlohu. Aby bolo možné výrazne zvýšiť používanie alternatívnych postupov, bude nutné značné úsilie multidisciplinárnych vedeckých skupín a zákonodarcov a bude potrebná zvýšená podpora Európskeho centra pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), ktoré EÚ zriadila v roku 1991, a ostatných európskych a národných centier. Úloha Európskeho centra pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), ktorého funkciou je podpora výskumu, by sa mala rozšíriť na ústrednú koordinačnú úlohu, aby sa alternatívne metódy stali postupne bežnými. Okrem toho výbor odporúča zriadiť európske centrum excelentnosti na podporu a uprednostnenie vývoja metód 3R pri všetkých súčasných pokusoch na zvieratách, vrátane základného lekárskeho výskumu. Tieto právomoci by boli výrazne väčšie než právomoci ECVAM.

5.3.   Nariadenie REACH predstavuje veľkú výzvu tak pre priemysel, ako aj pre regulačné orgány, ak sa má dodržať časový plán. Súčasne je tiež príležitosťou pre vypracovanie pokrokových stratégií testovania, ktoré povedú nielen k vývoju alternatívnych metód a zníženiu utrpenia zvierat, ale aj k zlepšeniu údajov a zníženiu nákladov pre priemysel na základe účinnejších metód. Viacerí autori opísali viacúrovňové testovanie na základe práce ECVAM a tieto práce by sa mali brať do úvahy. Takéto postupy sa už používajú, predovšetkým v Severnej Amerike.

5.4.   Výbor akceptuje väčšinový vedecký názor, že pokusy na zvieratách významne prispeli k vedeckému výskumu a že sa tak bude diať aj v budúcnosti. Súčasne je však nevyhnutné, aby širšia vedecká obec, ktorá uskutočňuje pokusy na zvieratách, bola schopná uznať obmedzenia súčasných postupov a aby pri skúmaní dôvodov pre konkrétne pokusy zvážila všetky existujúce metódy. Výskumné programy, v ktorých sa prínos pokusov na zvieratách nepovažuje za jednoznačný, by mali mať pri vývoji alternatívnych postupov prednosť. Výbor víta plánované spätné posúdenie prínosu pokusov na zvieratách a zastáva názor, že ak sa toto hodnotenie uplatní na všetky postupy, dokáže zabrániť nadbytočnému používaniu zvierat a umožní zohľadniť obavy niektorých zainteresovaných strán v súvislosti s užitočnosťou niektorých pokusov na zvieratách.

5.5.   Výbor víta plánovanú klasifikáciu postupov týkajúcu sa miery utrpenia počas pokusov. „Krutým“ pokusom by sa mala venovať zvláštna pozornosť v snahe nájsť humánne alternatívy. Postupy, ktoré pravdepodobne spôsobia intenzívnu bolesť, utrpenie alebo strach, by sa mali používať iba vtedy, keď neexistujú účinné alternatívne výskumné metódy, ktoré by umožnili skúmať určité vážne ochorenia ohrozujúce ľudské zdravie.

5.6.   V smernici sa stanovuje, že každý členský štát má podporovať vývoj a používanie postupov a prístupov, ktoré propagujú zásadu 3R s cieľom obmedziť používanie a utrpenie zvierat. To sa dá dosiahnuť čiastočne lepším riešením pokusov a tým, že sa zabráni ich duplicite a že sa nebudú uskutočňovať zbytočne rozsiahle prieskumné štúdie. Je potrebné podporiť metódy, ktoré umožnia znížiť, zlepšiť a napokon nahradiť testovanie na zvieratách ako súčasť integrovaných stratégií testovania, ako sú napr. testy vykonávané metódou in vitro, kvantitatívne vzťahy medzi štruktúrou a aktivitou (QSAR), expertné systémy, počítačová simulácia a štatistické metódy. Od členských štátov by sa malo tiež vyžadovať, aby určili orgán, ktorý by o takýchto iniciatívach podával správy, s cieľom zabezpečiť, že sa budú vyvíjať a uplatňovať alternatívne metódy.

5.7.   Výbor víta názor vyjadrený v smernici týkajúci sa takmer úplného zákazu používania ľudoopíc.

5.8.   Výbor akceptuje, že primáty (okrem človeka) sa budú naďalej používať v špeciálnych výskumných kontextoch, ale domnieva sa, že dlhodobým cieľom by malo byť úplné vylúčenie používania primátov na pokusy, len čo bude existovať dostatok alternatívnych postupov. Zatiaľ by sa v smernici malo vyžadovať, aby sa primáty (okrem človeka) používali na pokusy iba vtedy, ak sú potomkami primátov (okrem človeka), ktoré boli vychované v zajatí. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky na základe vedeckého zdôvodnenia (článok 10). Z dôvodu neistoty EHSV navrhuje, aby Komisia päť rokov po vstupe smernice do platnosti vyhodnotila dodržiavanie zásad dobrých životných podmienok zvierat a posúdila, nakoľko je v praxi možné tieto požiadavky uplatňovať.

5.9.   V súčasnosti smernica vyžaduje, aby členské štáty uplatňovali minimálne normy týkajúce sa starostlivosti a umiestnenia stanovené v prílohe IV. Komisia môže prispôsobovať normy technickému a vedeckému pokroku v súlade s navrhovaným postupom výboru a urobiť ich záväznými (článok 32). Článok 95 Zmluvy o ES ako právny základ navrhovanej smernice stanovuje iba veľmi prísne postupy pre prípad, keď členské štáty chcú zavádzať prísnejšie normy. V záujme vyjasnenia situácie EHSV požaduje, aby bolo v článku 32 jasne uvedené, že smernica neobmedzí právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať prísnejšie opatrenia týkajúce sa starostlivosti a umiestnenia laboratórnych zvierat.

5.10.   V súčasnosti smernica vyžaduje, aby sa rozhodnutie o udelení schválenia projektu prijalo a oznámilo príslušnému zariadeniu najneskôr do 30 dní od predloženia žiadosti. Ak by členský štát neprijal rozhodnutie v rámci tejto lehoty, schválenie sa považuje za udelené v prípade, ak príslušný projekt zahŕňa iba postupy klasifikované ako „nulové až ľahké“ a nepoužijú sa pri ňom primáty (okrem človeka) (článok 43). EHSV toto opatrenie považuje za neodôvodnené a zastáva názor, že by sa nemalo uplatňovať, pokiaľ je etické hodnotenie súčasťou procesu schvaľovania projektu.

(1)  Ú. v. ES C 340, 10.11.1997.

(2)  Ú. v. ES L 358, 18.12.1986.

(3)  Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 25; Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 13; Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 54; Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 18; Doplňujúce stanovisko CESE 879/2009 (NAT/431), prijaté 13. mája 2009.

(4)  Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, Ú. v. EÚ L 66, 11.3.2003.

(5)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006.