22.9.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/116

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie“

KOM(2008) 238 v konečnom znení – SEK(2008) 553

2009/C 228/23

Európska komisia sa 7. mája 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. marca 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) prijal 79 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 17 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV v tomto stanovisku vyjadruje pripomienky k oznámeniu Komisie, ktoré sa zaoberá úspechmi dosiahnutými za prvých desať rokov existencie hospodárskej a menovej únie, a budúcimi výzvami. Oznámenie bolo vypracované skôr, než sa dal odhadnúť celý rozsah súčasnej krízy. Výbor sa podľa možnosti nebude vyjadrovať k aktuálnym udalostiam a otázkam, ktoré nie sú spomínané v dokumente Komisie. Súčasná situácia je už predmetom iných stanovísk výboru.

1.2

Pôvodné očakávania sa nenaplnili úplne: nepriaznivý vývoj konjunktúry a objektívne podmienky, ktoré zväčša nesúviseli s jednotnou menou, utlmili optimizmus, ktorým sa vyznačovala úvodná fáza hospodárskej a menovej únie. Verejná mienka, ktorá nevychádza nevyhnutne zo spoľahlivých informácií a čiastočne je ovplyvnená pretrvávajúcou nedôverou voči Európskej únii, považuje euro za príčinu recesie, ktorá v skutočnosti nijako nesúvisí s udalosťami v menovej oblasti.

1.3

Nepopierateľným úspechom menovej únie je, že stabilizovala dlhodobé inflačné očakávania na úrovni, ktorá sa blíži k definícii cenovej stability; okrem toho aj všeobecné zníženie úrokových mier prispelo k hospodárskemu rastu. Integrácia finančných trhov priniesla do Európy hospodársku krízu, ktorá mala svoj pôvod niekde inde.

1.4

Napriek tomu, že euro je druhou najdôležitejšou medzinárodnou menou, Euroskupina a ECB nemajú žiadne inštitucionálne zastúpenie v medzinárodných hospodárskych a finančných grémiách. Táto skutočnosť má rôzne príčiny, ale jednou z nich je samozrejme aj skutočnosť, že do eurozóny patria len niektoré z členských štátov, ktoré sú zastúpené v týchto organizáciách. Ak by uvedené dva orgány mali hlas v medzinárodných grémiách, bolo by teoreticky možné lepšie hospodárske riadenie a správa.

1.5

Vnútorne sa budúce výzvy týkajú najmä toho, čo sa za uplynulých desať rokov zanedbalo: pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi HMÚ, pokiaľ ide o infláciu a náklady na pracovnú silu, a integrácia trhu s tovarom a službami bola zrealizovaná len čiastočne. Prvý problém by sa mohol riešiť súborom programov jednotlivých krajín, ktoré by sa zamerali na konvergenciu, dohodnutú medzi vládami a sociálnymi partnermi, pričom treba dodržať Pakt stability a rastu. Druhej otázke by sa mala venovať štúdia, ktorá by zistila prirodzené hranice integrácie, za ktorými už integrácia nie je možná alebo by bola príliš nákladná.

1.6

Na medzinárodnej úrovni je HMÚ konfrontovaná s výzvami týkajúcimi sa politiky a hospodárskej súťaže. Tie je potrebné riešiť prostredníctvom vnútorných programov, ktoré umožnia dosiahnuť ciele v oblasti rozpočtovej politiky a lepšie zosúladiť štrukturálne reformy, a prostredníctvom posilnenia medzinárodnej úlohy eura a účinnejšieho hospodárskeho riadenia a správy. V súvislosti s týmto bodom sa poukazuje na verejné výdavky, konkurencieschopnosť a na sociálne systémy, teda tri oblasti, v ktorých vládne v jednotlivých členských krajinách rôzna situácia, čo spôsobuje, že jednotné opatrenia sa zavádzajú horšie.

1.7

Pokiaľ ide o finančné riadenie a správu, EHSV trvá na zásadnom preskúmaní politických opatrení, ktoré sa doteraz používali na riadenie finančných trhov. Finančnú krízu spôsobili rizikové úvery (subprime) a ovplyvnila ju hospodárska kríza. Pôvod tejto krízy však treba hľadať ďaleko v minulosti, keď sa do obehu dostali produkty, ktoré boli svojou povahou pochybné. Dôvodom je nesprávne chápané trhové hospodárstvo. Neznamená to, že je potrebné vzdať sa voľnosti trhu, ale je nevyhnutné, aby sa riadila určitými pravidlami.

2.   Úvod

2.1

V máji 2008 Európska komisia uverejnila oznámenie, v ktorom hodnotila prvých desať rokov existencie Európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a vysvetľovala základné smerovanie politického programu pre nasledujúce desaťročie. (1) Dokument, spolu s analytickou štúdiou (viac ako 300 strán) príslušnej tematiky, bol uverejnený v 2. čísle časopisu European Economy  (2). EHSV je jedným z adresátov oznámenia a ďakuje Komisii za príležitosť vyjadriť svoj názor. Dúfa, že jeho pripomienky budú pochopené správne, teda ako konštruktívny prínos k súčasným úvahám.

2.2

Analytická štúdia je dôležitý prostriedkom, ktorý umožňuje pochopiť vývoj popísaný v oznámení a pomáha pri interpretácii úvah Komisie. Samotná štúdia je pritom ekonometrickým prieskumom a finančnou analýzou, a je určená úzkemu okruhu expertov. EHSV vzal na vedomie uvedenú štúdiu a odvoláva sa na ňu v súvislosti s niektorými otázkami, ktorými je potrebné zaoberať sa dôkladnejšie.

2.3	EHSV vo svojich pripomienkach týkajúcich sa niektorých aspektov oznámenia dodržiava rovnaké poradie ako Komisia, a verí, že jeho pripomienky budú užitočné a že budú považované za prínos sociálnych partnerov, ktorých výbor zastupuje.

3.   Oznámenie: historický krok

3.1   V dokumente sa v úvode spomína, že HMÚ vyslala „pre občanov Európy aj pre zvyšok sveta […]veľmi výrazný politický signál, že Európa je schopná prijať rozhodnutia ďalekosiahleho významu“ a že „možno konštatovať, že euro je po desiatich rokoch svojej existencie výrazným úspechom“. Zdá sa, že podobné konštatovania nie sú z komunikatívneho hľadiska vhodné. Pozitívne hodnotenie je presvedčivé ako záver dokazovania, ale ak sa s ním narába ako s nemennou skutočnosťou, skôr škodí. EHSV vo všeobecnosti súhlasí s obsahom týchto konštatovaní, uprednostnil by však, keby boli použité na záver, a nie ako úvod.

3.2   Tón oznámenia sa trochu zmierni, keď Komisia v súvislosti s eurom konštatuje, že „zatiaľ sa ním nepodarilo naplniť niektoré pôvodné očakávania“. Odôvodňuje to neuspokojivým rastom produktivity, globalizáciou, úbytkom prírodných zdrojov, zmenami klímy a starnutím populácie, čiže problémami, ktoré sú podľa nej „ďalšími faktormi, ktoré budú obmedzovať rastový potenciál našich hospodárstiev“. Na základe týchto konštatovaní by sa mohlo spočiatku zdať, že sa Komisia usiluje poukázať na súvislosť medzi globálnym vývojom v sociálnej a hospodárskej oblasti a nesplnenými cieľmi týkajúcimi sa eura, aj keď to určite nebolo jej zámerom.

3.2.1   Ďalej v texte (na strane 7) vyjadruje Komisia poľutovanie, že na euro občania často zvádzajú „vinu za slabé hospodárske výsledky, ktoré sú v skutočnosti dôsledkom nevhodných hospodárskych politík na národnej úrovni“, a tým správne ukazuje, že vývoj konjunktúry a situácia eura sú dve rôzne veci. V súvislosti s eurom by bolo prospešnejšie, keby bola Komisia vysvetlila, že jednotná mena – takisto ako vo väčšej alebo menšej miere aj ostatné meny – je ovplyvňovaná globálnym vývojom konjunktúry, ktorá vplýva na menovú politiku.

3.2.2   Menová politika, najmä menová politika HMÚ, nemôže sama vyriešiť problémy na globálnych a integrovaných trhoch, kde sa problémy jedného trhu prenášajú reťazovou reakciou a v reálnom čase na ostatné trhy. Mimoeurópske trhy, hospodárske aj finančné, veľmi dlho fungovali na základe príliš voľného chápania liberálneho trhového hospodárstva. Voľný trh potrebuje pravidlá určujúce hranice, ktoré nie je možné prekročiť, a účinné kontroly, ktorými sa zabezpečí ich dodržiavanie. Obidve podmienky Európa vo všeobecnosti dodržiavala, čo sa však, žiaľ, nedá povedať o ostatných trhoch.

4.   Najväčšie úspechy za prvých desať rokov

4.1   Komisia oprávnene zdôrazňuje, že „menová politika viedla k stabilizácii dlhodobých inflačných očakávaní na úrovni, ktorá sa blíži k definícii cenovej stability podľa ECB“. Priznáva síce, že inflácia sa nedávno zvýšila, „čo je v prevažnej miere dôsledkom rýchlo stúpajúcich cien ropy a jednotlivých komodít“, „len čo sa však uvedené vonkajšie nepriaznivé vplyvy zmiernia, očakáva sa návrat k nízkej inflácii“, čo sa nedávno aj stalo. Pokiaľ ide o úrokové sadzby, sprísnenie podmienok na poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom vyplýva z turbulencií na finančných trhoch, ale aj tu „sa očakáva návrat […] k prijateľnejším úverovým podmienkam – a to aj napriek tomu, že ceny ropy […] môžu aj naďalej vykazovať rastúci trend“.

4.1.1   Prevažná väčšina pozorovateľov vychádza z predpokladu, že kríza bude dlhodobá a nechce preto vôbec špekulovať o tom, do kedy by sa hospodárstvo – najmä v západných krajinách – mohlo z nej spamätať. Nestabilná geopolitická situácia vo svete redukuje ekonometrické prognózy na jednoduché výmeny názorov. EHSV chce osobitne zdôrazniť jeden konkrétny aspekt oznámenia: Komisia vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že inflácia zhoršila podmienky poskytovania úverov domácnostiam a podnikom. Neberie sa však do úvahy, že domácnosti a podniky si nielen berú úvery, ale sú aj sporiteľmi, ktorí svojimi investíciami prispievajú k rastu hospodárstva a vlastne financujú aj štátne dlhy a podniky.

4.1.2   Zúročenie úspor (výnos z úspor) – a to nielen pri bankových vkladoch, ale aj pri cenných papieroch –zaznamenalo rast, ktorý bol nižší než miera inflácie. Po zdanení je tak možné konštatovať podstatné zníženie kúpnej sily kapitálových výnosov, a zároveň zníženie hodnoty investovaného kapitálu. Obrovský pokles kurzov na burze však viedol domácnosti k tomu, aby napriek nízkemu zúročeniu a poklesu hodnoty kapitálu vyhľadávali bezpečnejšie investície do tradičných produktov sporenia.

4.2   EHSV súhlasí s názorom Komisie, pokiaľ ide o zdôraznenie výhod eura. Na základe reformovaného Paktu stability a rastu z roku 2005 prijali členské štáty konzistentnú fiškálnu politiku s cieľom zabezpečiť makroekonomickú stabilitu HMÚ. Pakt posilnil aj integráciu národných hospodárstiev a trhov a pôsobil ako „katalyzátor integrácie finančného trhu“. Pokiaľ ide o túto integráciu, ktorá „zvýšila odolnosť eurozóny proti nepriaznivému vonkajšiemu vývoju“, treba poznamenať:

4.2.1   Konštatovanie, že HMÚ umožnila vytvoriť silný integrovaný finančný trh, ktorý je bezpochyby odolnejší proti nepriaznivému vonkajšiemu vývoju ako jednotlivé národné trhy, je bezpochyby pravdivé, je však potrebné brať do úvahy aj to, že integrácia v rámci HMÚ len dopĺňa úzke prepojenie s medzinárodnými trhmi. Komisia konštatuje, že sa zdá, „že eurozóna je počas terajších globálnych finančných turbulencií uchránená pred tým najhorším“. Tieto turbulencie, najmä v súvislosti s rizikovými hypotekárnymi úvermi, však priniesli externé trhy a vyvolali ich situácie, na ktoré nemá HMÚ žiadny vplyv.

4.2.2   Z tohto predbežného konštatovania vyplýva otázka, ktorú Komisia uvádza neskôr v oznámení a ktorá sa týka medzinárodného vplyvu Euroskupiny, nielen pokiaľ ide o hospodárske riadenie a správu, ale aj vzhľadom na regulačné orgány finančných trhov. Krízu rizikových úverov spôsobili nevhodné postupy pri poskytovaní úverov a pochybné systémy krytia cennými papiermi (sekuritizačné schémy), ktoré sa sčasti v Európe vôbec nepoužívali. Preto je oprávnená otázka, či by inštitucionálne zastúpenie eurozóny (a ECB) v medzinárodných hospodárskych a finančných grémiách nebolo mohlo zabrániť škodám alebo obmedziť ich rozsah.

4.2.3   Tomuto presvedčeniu dodávajú váhu aj opatrenia verejnej finančnej pomoci a bankroty veľkých amerických finančných inštitúcií s európskymi dcérskymi spoločnosťami, z čoho vyplývajú citlivé otázky v súvislosti s hospodárskou súťažou a kontrolou. Na túto skutočnosť poukazuje nielen EHSV. Aj samotná Komisia takisto ľutuje absenciu „výrazného hlasu na medzinárodných fórach“, nezaoberá sa však vôbec otázkou, aké konkrétne opatrenia, a či dostatočné, Rada prijala, aby Európe tento „výrazný hlas“ zabezpečila.

4.3   EHSV sa na tomto fóre nechce vyjadrovať k otázke, aké „výrazné výhody svojim členským krajinám, ktoré boli v procese dobiehania“, priniesla HMÚ. Komisia sa k tejto záležitosti vyjadrila v jednom zo svojich skorších oznámení (3), ku ktorému už výbor zaujal stanovisko (4).

4.4   „Euro sa pevne etablovalo ako druhá najvýznamnejšia medzinárodná mena“, a v eure je uložená štvrtina celosvetových devízových rezerv. Percentuálny podiel bankových úverov v eurách, ktorý poskytli banky z eurozóny príjemcom úverov z oblasti mimo eurozóny, sa pritom v súčasnosti drží na úrovni 36 % v porovnaní so 45 % úverov v amerických dolároch. Nesmieme však zaspať na vavrínoch: vplyv eura, ktorý by sa podľa všetkého mohol ešte zvýšiť, sa musí prejaviť v konkrétnych výsledkoch a preukázať reálny úžitok, najmä vzhľadom na ceny ropy. Závislosť od tohto zdroja energie zaťažuje hospodárstva krajín eurozóny, niektoré v podstatnej miere. Kolísanie cien nespôsobili len monopolné stratégie produkujúcich krajín, ale je tiež dôsledkom špekulácií a kolísania dolára, ktorý sa, pokiaľ ide o stabilitu, stal nespoľahlivou menou. Bolo by vhodné uvažovať o stratégii, ktorej cieľom by bolo kótovanie ceny ropy, prinajmenšom pre krajiny HMÚ, v eurách. Toto opatrenie samozrejme nie je bez rizík a bolo by potrebné dôkladne ho uvážiť. Úspech takejto politiky v každom prípade nezávisí len od samotného eura, ale od negociačných schopností Európy ako celku.

4.5   Komisia sa ďalej vo svojom oznámení zaoberá hospodárskym riadením a správou, ktoré je možné prostredníctvom Euroskupiny. Účinnosť takéhoto riadenia ešte posilňuje skutočnosť, že Euroskupina má stále predsedníctvo. Interná koordinácia v oblasti menovej politiky však samotná nestačí na zabezpečenie stability a prestíže eura. Z uvedených konštatovaní vyplýva, že je nevyhnutné „vonkajšie riadenie a správa“. To bude možné len vtedy, ak Euroskupina a ECB budú mať inštitucionálnu úlohu v medzinárodných grémiách, najmä v Medzinárodnom menovom fonde (pozri body 4.2.2 a 4.4). Je neprijateľné, že inštitúcie, ktoré zastupujú jednotnú menu, nemajú žiadny hlas.

5.   Budúce výzvy pre HMÚ

5.1   Hospodárstvo eurozóny sa nachádza v situácii hospodárskej recesie, rovnako ako hospodárstvo USA či krajín, ktoré nepatria do eurozóny. Táto situácia je charakteristická pre celý západný svet a bolo by nesprávne označovať ju za priamy alebo nepriamy následok eura. Z dôkladnejšieho prieskumu však vyplýva, že „medzi jednotlivými krajinami existujú zásadné a pretrvávajúce rozdiely, pokiaľ ide o infláciu a o jednotkové mzdové náklady“. Tieto rozdiely vysvetľuje Komisia už známymi spôsobmi: čiastočne nedostatočne pružným upravovaním cien a miezd, slabými výsledkami v oblasti štrukturálnych reforiem, nízkou úrovňou integrácie trhov a nedostatočným vývojom v oblasti cezhraničného poskytovania služieb.

5.1.1   EHSV sa domnieva, že vyhliadky na úspech jednotlivých opatrení v každej z týchto oblastí závisia väčšinou od členských štátov a ich sociálnych partnerov. Zároveň vyzýva Komisiu, aby začala prieskum týkajúci sa možností dokončiť v budúcnosti integráciu trhov s výrobkami a službami v eurozóne aj v celej EÚ. Okrem tohto základného konštatovania existujú aj „prirodzené hranice“ integrácie, ktoré sa nedajú prekonať. Napriek nevyhnutnej harmonizácii a odstráneniu prekážok hospodárskej súťaže a právnych znevýhodnení budú v skutočnosti vždy existovať rozdiely v sociálnom kontexte, v oblasti daní, pracovných trhov a jazyka, ktoré sa nedajú odstrániť.

5.1.2   Cieľom spomínaného prieskumu by malo byť usmerňovať činnosť Komisie a členských štátov pri definovaní politiky zameranej na sústavné hodnotenie pomeru nákladov a úžitku v súvislosti s harmonizáciou. Nesmie ísť len o úsilie dosiahnuť ciele v oblasti dokončenia vnútorného trhu a zvýšenia konkurencieschopnosti. Zohľadniť treba aj sociálne a hospodárske vplyvy v jednotlivých krajinách a ich schopnosti prispôsobiť sa.

5.2   Bez ohľadu na infláciu sú ostatné faktory, ktoré prispievajú k oslabeniu hospodárskeho rastu ovplyvnené menovou politikou len nepriamo, a v žiadnom prípade na ne nemá vplyv Euroskupina. EHSV sa preto domnieva, že by nebolo správne obviňovať euro za hospodársku situáciu, v ktorej sa nachádzajú nielen krajiny eurozóny, ale aj ostatné štáty. V žiadnej z týchto krajín mimochodom verejnosť nevinila zo súčasnej situácie národnú menu, avšak v eurozóne pomerne veľká časť obyvateľstva tvrdí, že vinníkom je práve euro.

5.3   Znepokojivý aspekt vo všeobecne pozitívnom a optimistickom rámci sa prejavil v nasledujúcom vyjadrení Komisie: „Jednak ide o splnenie pôvodných očakávaní, a potom o to, že politický program HMÚ na ďalšie desaťročie bude poznamenaný vznikom nových globálnych problémov, ktoré budú mať zosilňujúci účinok na vyššie uvedené slabé stránky HMÚ.“ (5) Zdá sa, že namiesto „slabých stránok HMÚ“ treba hovoriť o výzvach v oblasti hospodárskej súťaže pre jednotlivé krajiny eurozóny, ako napríklad o požiadavke nových hospodárskych činností, ktoré vyvážia upadajúce hospodárske odvetvia, a o čoraz väčšom význame výskumu, inovácií a ľudských zdrojov, a okrem toho o rastúcich cenách potravín, energie a niektorých surovín v súvislosti s klimatickými zmenami, starnutím obyvateľstva a prisťahovalectvom. Problém má preto najmä hospodársky a sociálny charakter.

5.3.1   Slovami Komisie, zo všetkých týchto aspektov vyplývajú „obzvlášť závažné úlohy pre eurozónu“. EHSV súhlasí s týmto záverom Komisie, chcel by ho však vysvetliť. Uvedené problémy totiž síce úplne ovplyvňujú politiku HMÚ, je však nevyhnutné riešiť ich skôr na úrovni Spoločenstva, ako v rámci Euroskupiny. Inými slovami: navrhované politické opatrenia sú „európske“, kým úloha Euroskupiny sa musí obmedziť na priame (a koordinované) intervencie výlučne v oblasti menovej politiky týkajúcej sa eura.

6.   Politický program pre nasledujúce desaťročie

6.1   Tento program predstavuje Komisia vo svojom dokumente slovami, že: „Skúsenosti z prvého desaťročia existencie HMÚ, i keď celkovo veľmi úspešné, odhaľujú aj rad nedostatkov, ktoré treba riešiť“. Okrem zabezpečenia konsolidácie makroekonomickej stability bude nevyhnutné „zvýšiť potenciálny rast a zabezpečiť a zvýšiť blahobyt občanov eurozóny“, chrániť záujmy eurozóny v globálnej ekonomike a vzhľadom na prijatie nových členov do HMÚ zabezpečiť „hladké prispôsobenie sa“.

6.2   Na dosiahnutie týchto cieľov Komisia navrhuje program postavený na troch pilieroch:

—	politický program zameraný na eurozónu má okrem iného za cieľ prehĺbiť koordináciu a dohľad v oblasti fiškálnej politiky a lepšie integrovať štrukturálnu reformu do všeobecnej koordinácie politiky v rámci HMÚ;

—	politický program zameraný na zahraničie má posilniť úlohu eurozóny v globálnom riadení a správe hospodárskej politiky;

—	hospodárske riadenie a správa je predpokladom realizácie obidvoch zložiek.

6.3   V oblasti politiky zameranej na eurozónu nie sú v podstate stanovené žiadne nové zásady, skôr sa jednoducho podporuje orientácia na účinné riadenie a správu, ktorá sa už v minulosti viackrát požadovala, ako napríklad udržateľnosť verejných financií a zlepšenie kvality prostredníctvom účinného použitia verejných prostriedkov, pričom verejné výdavky a daňové systémy budú zamerané na činnosti podporujúce rast a konkurencieschopnosť. Okrem toho sa poukazuje na nevyhnutnosť „rozšíriť dohľad v záujme riešenia makroekonomickej nerovnováhy“, ako je napríklad rast deficitu bežného účtu alebo rozdiely v miere inflácie. Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhu, najmä v oblasti finančných služieb, je prospešná pre celú HMÚ, môže však prehĺbiť existujúce rozdiely medzi zúčastnenými krajinami, ak ju nesprevádzajú vhodné politické opatrenia.

6.3.1   EHSV úplne súhlasí s touto analýzou, poukazuje však na skutočnosť, že je nevyhnutné dôkladne zistiť súčasný stav, t. j. nevyhnutné brať do úvahy, aké náročné je zosúladiť stanovené zásady a ich praktickú realizovateľnosť.

6.3.2   Jedným z kľúčových prvkov sú verejné výdavky: Komisia odporúča rámce, ktoré by mali obsahovať „dobre zostavené výdavkové pravidlá, ktoré by umožnili pôsobenie automatických fiškálnych stabilizátorov v rámci pravidiel stanovených v SGP, a zároveň zosúladenie zloženia verejných výdavkov so štrukturálnymi a cyklickými potrebami hospodárstva“. Takéto odporúčanie je možné len ťažko realizovať v turbulentných fázach, ktorých trvanie nie je možné určiť. Inflačný tlak sa veľmi negatívne prejavil na rozdelení výnosov, mzdách, investíciách, a nakoniec aj na konkurencieschopnosti a sociálnych systémoch, v jednotlivých krajinách HMÚ však vo veľmi odlišnej miere. Zloženie primárneho deficitu je v jednotlivých krajinách odlišné, obchodnú bilanciu čoraz silnejšie ovplyvňuje väčší alebo menší význam nákladov na energiu, a v dôchodkových systémoch sú veľké štrukturálne rozdiely, ktoré sa veľmi ťažko odstraňujú aj za normálnych okolností, o pohnutých časoch nehovoriac.

6.3.3   Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné považovať konvergenciu, o ktorú sa usilujeme, za strednodobý až dlhodobý cieľ. EHSV sa takisto domnieva, že na základe existujúcich nástrojov je potrebné „rozšíriť dohľad v záujme riešenia makroekonomickej nerovnováhy“. Varuje však pred ľahkovážnym optimizmom, pokiaľ ide o krátkodobú účinnosť.

6.3.4   Pokiaľ ide o kandidátov na vstup do eurozóny, Komisia navrhuje prísnejší dohľad nad hospodárskym rozvojom, najmä v krajinách podieľajúcich sa na rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM) II. Ani tu nebudú zavedené žiadne inovácie, má sa len zlepšiť účinnosť existujúcich nástrojov. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že len čo krajina splní kritériá prijatia do HMÚ, jej vstup do HMÚ nie je nepovinný, ale naopak je stanovený v zmluve o pristúpení. Súčasná kríza by plnenie týchto kritérií mohla na nejaký čas spomaliť. Prednostný cieľ dosiahnuť jednotnú menu v Európe by však, zdá sa, oprávňoval určitú pružnosť pri posudzovaní kritérií alebo ich aktualizáciu.

6.3.5   V oblasti integrácie trhov s výrobkami, službami a pracovných trhov Komisia poukazuje na to, že naďalej pretrvávajú regulačné prekážky a že aj pokrok jednotlivých krajín sa veľmi líši. Tieto aspekty sú však charakteristické nielen pre eurozónu, a preto je nevyhnutné zaoberať sa nimi v širšom rámci zahŕňajúcom celú EÚ. Ako sa už uvádza v bode 5.1.1, existujú prirodzené hranice integrácie a ďalšie hranice vyplývajúce z hospodárskych a sociálnych vlastností jednotlivých krajín. Je nevyhnutné pristupovať k týmto hraniciam individuálne a prípadne ich uznať.

6.3.6   V súvislosti s finančnými trhmi sa zdôrazňuje, že eurozóna „môže získať pomerne veľké výhody z podporovania finančnej integrácie EÚ“ a že „je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie v záujme zvýšenia efektívnosti a likvidity finančných trhov eurozóny“. EHSV zdôrazňuje, že politika ECB v tejto oblasti je vzorná a vzbudzuje nádej, že tak ako doteraz, bude možné prekonať aj akútne krízy. Rozširovanie americkej úverovej krízy na európsky kontinent mohlo mať veľmi vážne následky, ak by sa na jej zmiernenie nebola použila žiadna politika zameraná na udržanie stability a likvidity trhov. Pokiaľ ide o dozorné orgány, ktoré, ako sa zdá, nedokázali ani predvídať pád veľkých finančných inštitúcií, nie to mu zabrániť, EHSV zatiaľ nebude vynášať žiadne súdy a počká si na ďalšie informácie, na ktoré majú trh a verejnosť právo.

6.3.6.1   EHSV v tejto súvislosti konštatuje, a poukazuje na pripomienky uvedené v predchádzajúcom texte, že kríza v USA vznikla kvôli nedostatočnej regulácii a kontrole trhu. Z toho vyplýva paradoxný záver, že práve liberálny hospodársky systém par excellence musel požiadať o pomoc z verejných prostriedkov, aby prostredníctvom štátnej pomoci a obrovských likviditných investícií zabránil katastrofe. To je strata pre hospodárstvo, štátny rozpočet a občanov USA, ale najmä pre hodnovernosť systému.

6.4   V oblasti zahraničnej politiky Komisia ohlásila program na posilnenie medzinárodnej úlohy eurozóny, v ktorom rozvíja pre HMÚ stratégiu „zodpovedajúcu medzinárodnému postaveniu jej meny“. Okrem toho sa zdôrazňuje už viackrát vyslovené želanie, aby vo všetkých príslušných medzinárodných finančných inštitúciách mohla „hovoriť jedným hlasom“. EHSV opätovne dáva najavo, že tento zámer v plnej miere podporuje. neúčasť orgánov riadiacich euro v medzinárodných finančných inštitúciách je z operatívneho aj z politického hľadiska neprijateľná anomália.

6.4.1   Komisia uvádza ako dôvod odpor „iných krajín“, ktoré zastávajú názor, že „EÚ a eurozóna sú v medzinárodných organizáciách nadmieru zastúpené (pokiaľ ide o počet zástupcov aj hlasov)“. Na základe niekoľkých a zdržanlivých informácií, ktoré sú k dispozícii, vzniká dojem, že uvedený odpor síce skutočne existuje, ale že krajiny EÚ, ktoré sú členmi HMÚ, aj tie, ktoré členmi nie sú, nepodporujú silnejšie zastúpenie eurozóny ani dostatočne rozhodne, ani koordinovane. Euroskupina by sa mala dôrazne hlásiť o slovo, a to najprv zo všetkého v Rade.

6.4.2   Na prekonanie odporu tretích krajín EHSV navrhuje, aby krajiny HMÚ urobili významný symbolický krok a vzdali sa svojho individuálneho hlasovacieho práva, ale nie členstva v týchto grémiách. Euro, ktoré je jednotná mena, bude usmerňovať jediná inštitúcia, a teda by bolo logické, že len ona bude mať hlas. Sociálni partneri majú aj v súvislosti s touto otázkou právo na informácie. Váhanie v tejto súvislosti vyplýva pravdepodobne z citlivých politických problémov, ale mlčanie a nedostatočná transparentnosť nezvyšujú uznanie Európy, a určite ani eura.

6.5   Záver dokumentu Komisie tvorí možno najobsažnejšia a najdôležitejšia kapitola o riadení a správe HMÚ. Uvádza sa v nej, že pre otázky týkajúce sa hospodárskych vecí má význam „intenzívne zapojenie sa všetkých členských štátov EÚ do Rady ECOFIN“, a hovorí sa tam tiež o dôkladnejšej integrácii otázok HMÚ do jej činnosti a o „konzistentnejšom prístupe“ v oblastiach jej kompetencie, teda v oblasti makroekonomickej politiky, finančných trhov a daní.

6.5.1   S týmto prístupom možno bezvýhradne súhlasiť. EHSV však upozorňuje na skutočnosť, že rozhodnutia Rady ECOFIN len veľmi zriedka odkazujú na HMÚ ako na priamo alebo nepriamo zainteresovaný subjekt. Hospodárska a finančná politika sú od seba navzájom závislé. Euro nie je v EÚ jedinou, ale je najdôležitejšou menou, a to nielen preto, lebo zahŕňa veľký počet krajín, ale tiež pre vyhliadku vstupu ďalších členských krajín do eurozóny.

6.5.2   Komisia hrá hlavnú úlohu pri riadení HMÚ nielen preto, lebo zabezpečuje jej účinné fungovanie, ale tiež v rámci fiškálneho a makroekonomického dohľadu. Komisia sa usiluje posilniť a zefektívniť svoju činnosť v tejto oblasti a usiluje sa tiež posilniť svoju úlohu v medzinárodných fórach. Novou zmluvou sa táto úloha ešte rozšíri a posilní, pretože umožní Komisii „prijať opatrenia“ v rámci rozpočtovej disciplíny a usmernení pre hospodársku politiku pre členské štáty HMÚ. Zároveň z toho pre ňu vyplynú nové úlohy v oblasti kontroly a dohľadu. Okrem toho, článok 121 novej Zmluvy dáva Komisii možnosť „napomenúť“ príslušný členský štát, ak jeho hospodárska politika nie je v súlade so všeobecnými usmerneniami.

6.5.3   EHSV víta zapojenie Komisie a verí, že bude môcť čo najúčinnejšie a s príslušnou vážnosťou splniť všetky doterajšie aj nové úlohy vyplývajúce z novej zmluvy. Výbor však osobitne verí, že všetky inštitúcie zodpovedné za hospodárstvo a menu sa poučia z americkej krízy rizikových úverov a prepracujú sa k zásadnému preskúmaniu politických opatrení doteraz použitých na riadenie finančných trhov.

6.5.4   Udalosti v USA spustili celosvetovú systémovú krízu, ktorá vážne postihla aj Európu a nie sú vylúčené ďalšie otrasy. Bolo by užitočné pri preskúmaní krízy rozšíriť makroekonomický prístup o preskúmanie zamerané na históriu vývoja o mikroekonomický prístup. Takýto dvojitý prístup by mohol odhaliť hlbšie a už dlhšie prítomné príčiny uvedených udalostí.

6.5.5   Hypotekárne úvery sa v USA už od počiatku poskytovali na 100 % hodnoty nehnuteľnosti, pričom cena sa výrazne zvyšuje vedľajšími nákladmi spojenými s kúpou. Naproti tomu v Európe ešte pred niekoľkými desaťročiami väčšina krajín dodržiavala kritériá, ktoré sú nevyhnutné pre obozretnosť a v niektorých krajinách vyplývajú z bankových zákonov, t. j. úvery sa poskytovali do výšky maximálne 70 – 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Dôvody pre použitie takéhoto postupu sú jasné: znižovanie cien na trhu s nehnuteľnosťami by spôsobilo zníženie hodnoty záruk.

6.5.6   Pod tlakom liberalizácie trhu a najmä na základe hospodárskej súťaže, ktorá vznikla prepojením trhov, sa aj Európa zriekla pravidla „70 %“, pričom to doteraz nespôsobilo väčšie škody. Je však potrebné konštatovať, že 100 % financovanie úveru je potrebné odmietnuť z dôvodov obozretnosti a etiky trhu. Systém jednoduchšieho poskytovania úverov zvádza všetkých ku kúpe nehnuteľností, avšak hneď ako sa prejaví kríza, prestanú platiť „slabí“ dlžníci, a to spôsobí všeobecné nadmerné zadlženie. Poskytovateľ úveru získa do vlastníctva hypotékou zaťaženú nehnuteľnosť, ktorej hodnota často nepokryje hodnotu financovania, a preto sa ju snaží predať. Uvedená nehnuteľnosť tým, že sa dostane na trh, prispeje k ďalšiemu zníženiu trhových cien.

6.5.7   Vzájomná súvislosť medzi hospodárskou krízou a krízou na trhu s nehnuteľnosťami je zjavná. Ak sa všeobecnou praxou stane krytie cennými papiermi, „tvorba balíkov“ a rizikové hypotekárne úvery, prenesie sa to na celý finančný trh a vyvolá systémovú krízu dosiaľ nevídaného rozsahu. A je dosť možné, že ešte nie sme na konci. Vysoká miera nadmernej zadlženosti domácností zo spotrebných úverov a kreditných kariet vedie k obavám, že praskne ďalšia „bublina“, ktorej rozmery sa nedajú ani odhadnúť.

6.5.8   Tvorcovia politiky a orgány menovej politiky sa v Európe zasadili za opatrenia, ktoré zabránili ešte väčšej katastrofe prostredníctvom likviditných investícií a odkúpenia finančných inštitúcií. Ide o núdzovú situáciu, ktorá si vyžaduje štátnu pomoc, čo ale odporuje doktríne voľného hospodárstva bez regulácie a s nízkym počtom kontrol.

6.5.9   Okrem riešenia súčasných problémov je nevyhnutné preskúmať aj hlbšie príčiny krízy. Sú nevyhnutné presnejšie ustanovenia na poskytovanie hypotekárnych úverov a kreditných kariet, účinnejšie systémy dohľadu zahŕňajúce aj rôznorodú a málo transparentnú oblasť nebankových subjektov, preskúmanie prípustnosti mnohých málo transparentných produktov na kapitálovom trhu, o ktorých charaktere a spoľahlivosti sa často nevedia vyjadriť ani odborníci. Nejde o to, aby sa zrušilo trhové hospodárstvo, je však potrebné vytvoriť mu pravidlá.

---

(1)  KOM(2008) 238 v konečnom znení.

(2)  Pozri Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti: EMU@10. Successes and challenges after 10 years of Economic and Monetary Union (HMÚ@10. Úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie), European Economy 2/2008.

(3)  Pozri oznámenie Komisie na tému „Hospodárstvo EÚ: Hodnotenie výsledkov za rok 2006 – Posilnenie eurozóny: kľúčové priority politiky“, KOM(2006) 714 v konečnom znení.

(4)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Hospodárstvo EÚ: Hodnotenie výsledkov za rok 2006 – Posilnenie eurozóny: kľúčové priority politiky“, Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 88.

(5)  KOM(2008) 238 v konečnom znení EMU@10: Úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie, kapitola „Zostávajúce úlohy HMÚ zvýraznené novými globálnymi trendmi“, koniec piateho odseku.

---