Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady z […], ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu“

KOM(2009) 14 v konečnom znení – 2009/0001 (COD)

2009/C 228/13

Rada sa 3. februára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 24. februára 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán BURANI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 452. plenárnom zasadnutí 24. a 25. marca 2009 (schôdza z 24. marca 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 95 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a závery

2.   Úvod

3.   Pripomienky a komentáre

3.1   Výbor schvaľuje iniciatívu Komisie vytvoriť čoraz precíznejšie nástroje dohľadu nad finančným sektorom v súlade s odporúčaniami skupiny, ktorej predsedal J. de Larosière. Konštatuje však, že tento návrh neprináša žiadny nový prvok, pokiaľ ide o poslanie a funkcie troch právnych štruktúr, ktorým sú určené granty, ani výborov, ktorým sa poskytujú finančné príspevky. Finančné príspevky teda slúžia na zlepšenie existujúcej situácie, čo svedčí o spokojnosti s týmito štruktúrami ako takými, ale aj o tom, že sa pociťuje potreba zlepšiť alebo posilniť ich výkon.

3.2   Orgány činné v oblasti finančného výkazníctva IASCF a EFRAG, sú zdrojom vysoko kvalitných medzinárodných účtovných štandardov, ktoré boli sčasti začlenené do predpisov Spoločenstva. Podľa Komisie sa tým „zabezpečuje, aby investori, veritelia a iné zainteresované strany mali prístup k včasným, spoľahlivým a relevantným informáciám o finančnej situácii podnikov“. Skutočnosť vyvrátila tieto tvrdenia. Skôr než sa zavedie akákoľvek reforma, by mali zodpovední aktéri zodpovedať otázku, či príčinou zlyhania sú nedostatky účtovných štandardov alebo ich nerozvážne uplatňovanie.

3.2.1   Komisia otvorene zdôrazňuje ako jeden z dôvodov poskytovania grantov zásadný význam nezávislosti od „akéhokoľvek nevhodného vplyvu [zainteresovaných] strán“ a „nediverzifikovaného, dobrovoľného financovania zo strany zainteresovaných strán“ v najchúlostivejšom sektore cenných papierov, v ktorom sa prejavili najväčšie nedostatky a kde sa uplatňujú štandardy IASCF a EFRAG. Touto problematikou sa v minulosti zaoberala Rada ECOFIN a Európsky parlament, ale v súčasnosti vyvstáva ďalšia otázka: vzhľadom na to, že tieto orgány potrebujú prostriedky na spĺňanie svojho chúlostivého poslania, je postačujúci „grant“ na zaručenie ich nezávislosti? EHSV sa nazdáva, že sa tejto otázke treba venovať podrobnejšie.

3.3   Rovnaké úvahy platia pre oblasť auditu v súvislosti s grantom vyčleneným pre radu PIOB. Ide o orgán, ktorý dohliada na proces vedúci k prijímaniu medzinárodných štandardov ISA (International Standards for Auditing) a na ostatné činnosti, ktoré Medzinárodná federácia účtovníkov (IFAC – International Federation of Accountants) vykonáva vo verejnom záujme. Možnosť zavedenia štandardov ISA do právneho poriadku Spoločenstva, (smernica 2006/43/ES) oprávňuje záujem o zaručenie neutrálnosti predpisov ako aj prítomnosť dvoch zástupcov Komisie medzi celkovo desiatimi členmi správnej rady PIOB.

3.4   Na záver kapitoly venovanej grantom EHSV vyjadruje svoj súhlas s názorom Komisie, že je potrebné poskytnúť jednotlivým orgánom zodpovedným za medzinárodné štandardy dostatočné prostriedky na zaručenie ich prevádzky a nezávislosti. Na tento aspekt sa opakovane poukazuje viac či menej otvorene, čo je zjavným príznakom zásadného problému: tieto tri orgány boli vytvorené profesijnými kategóriami, aby poskytovali platné predpisy a štandardy pre vlastnú potrebu. Nestrácajú svoj charakter súkromného sektora ani vtedy, keď sú tieto predpisy a štandardy začlenené do verejných právnych predpisov. Za týchto okolností sa dá len ťažko oddeliť v rámci jedného orgánu verejný záujem od činnosti vykonávanej v záujme profesijných kategórií, ktoré z právneho hľadiska nad ním majú kontrolu.

3.5   Finančné príspevky pre výbory orgánov dohľadu sú zamerané najmä na školenia zamestnancov vnútroštátnych orgánov dohľadu a riadenie projektov v oblasti informačných technológií. Ako už bolo uvedené, tieto výbory sú nezávislé poradné orgány, ktoré zriadila Komisia a ktoré pozostávajú z vnútroštátnych orgánov dohľadu. Školenia zamestnancov (19. odporúčanie „Skupiny de Larosiére“) a riadenie projektov sú nepochybne dôležitými úlohami, z ktorej však majú plný prospech členské štáty. EHSV nevidí žiaden dôvod, prečo by sa tieto opatrenia mali financovať z prostriedkov Spoločenstva, a nie priamo členskými štátmi.

3.6   Na záver svojho návrhu Komisia pokladá za vhodné zaviesť kritérium flexibility do určovania príjemcov grantov. Podrobnejšie preskúmanie spôsobov na zvládanie krízy by mohlo vyústiť do požiadavky zriadiť nové orgány alebo poveriť existujúce orgány novými úlohami. Rovnako by mohlo byť potrebné nahradiť určeného príjemcu novým. EHSV k tomu nemá žiadne pripomienky, ale upozorňuje na potrebu vyhnúť sa nadmernému zvyšovaniu počtu orgánov zapojených do programu. Vhodnejším riešením je rozšírenie právomocí existujúcich orgánov tam, kde je to možné.