22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/56

1.1

EHSV víta oznámenie a konštatuje, že navrhovaná koncepcia uplatnenia strategického riadenia cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti je mimoriadne dôležitá a naliehavá predovšetkým pre dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v základných oblastiach vedy a výskumu. „Európsky strategický postup“ sa opiera o najlepšie skúsenosti a rozvíja ich do funkčného systému.

1.2

Toto si vyžaduje zavedenie procesu, ktorý povedú členské štáty na zintenzívnenie ich spolupráce v oblasti výskumu a vývoja s cieľom lepšie reagovať na európskej alebo celosvetovej úrovni na závažné spoločenské výzvy, pre ktoré zohráva verejný výskum kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti EHSV takisto víta a podporuje závery Rady pre hospodársku súťaž z 2. decembra 2008 (1) na túto tému a súhlasí s vyjadreniami, ktoré obsahujú.

1.3

EHSV je presvedčený o nutnosti vytvorenia základných strategických rámcov podľa politických priorít EÚ. Na uplatnenie navrhovaného prístupu bude potrebná predovšetkým veľká politická vôľa.

1.4

EHSV varuje pred prílišným dôrazom na prístup „zhora nadol“. Považuje za nevyhnutné, aby sa predovšetkým využíval prístup „zdola nahor“ tak, ako zodpovedá strategickým záujmom výskumných subjektov a možnostiam spoločného využívania ich najlepších vedecko-výskumných kapacít.

1.5

Výbor súčasne upozorňuje na obťažnosť takej koordinácie, často v dôsledku individuálnych záujmov niektorých krajín a politickej neochoty deliť sa o poznatky a tiež o vedecko-výskumné kapacity.

1.6

EHSV v plnej miere súhlasí s myšlienkou, že je nevyhnutné zvýšiť finančné i ľudské zdroje v rámci konkurencie s krajinami, ktoré sú hlavnými ekonomickými rivalmi Európskej únie. To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať vedeckú spoluprácu s týmito krajinami a ich výskumnými organizáciami (2).

1.7

Výbor zároveň konštatuje, že uplatnenie spoločného plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti bude veľmi ťažké, pretože bude vyžadovať zmenu myslenia smerom k väčšej otvorenosti a spolupráci (3) a táto zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.

1.8

Výbor uznáva a oceňuje široké spektrum už existujúcej cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov, ako aj ich vynikajúce výsledky a odporúča, aby sa z týchto programov získali príslušné skúsenosti, ktoré by sa využili v tejto novej koncepcii strategického plánovania. Malo by sa tiež vyvodiť náležité ponaučenie z neúspechov pri koncipovaní postupov spoločného plánovania výskumu.

1.9

Účinnejšie a rýchlejšie uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi bude nevyhnutne vyžadovať zodpovedajúcu účasť súkromnej sféry v celom procese. Výbor tiež upozorňuje na úskalia spojené s účasťou súkromnej sféry, najmä čo sa týka využívania výsledkov, problematiky duševného vlastníctva, a pod (4).

1.10

EHSV považuje za nevyhnutné pre túto dôležitú činnosť Spoločenstva vytvoriť a vyskúšať kvalitné pracovné rámce, ktoré budú motivovať k účasti jednotlivé členské štáty, ale predovšetkým ich vedecko-výskumné kapacity, aby sa podporil a mobilizoval potrebný prístup „zdola nahor“, a predovšetkým potrebné finančné zdroje. Kľúčovým predpokladom je dostatočná mobilita fondov a podporný rámec, ktorý odstraňuje prípadné prekážky.

1.11

Pri stanovovaní týchto pracovných rámcov sa musia zohľadniť nielen faktory, ktoré môžu mať synergické podporné účinky, ale podrobne sa musia analyzovať aj riziká ohrozujúce koncepciu spoločného európskeho plánovania.

1.12

V tomto zmysle výbor už podporil a zdôrazňuje naliehavosť vytvorenia Európskej výskumnej infraštruktúry (5), ktorá posilní celý zámer spoločného plánovania a prispeje k zvýšeniu spoločnej európskej pridanej hodnoty. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby tvorivým spôsobom čo najskôr začali túto iniciatívu Komisie uskutočňovať.

1.13

Výbor víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre spoločnú tvorbu programov, ktorej cieľom je po širokej verejnej diskusii s rôznymi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi vedeckými obcami, a v prípade potreby súkromným sektorom, určiť témy, ktoré sa vyberú pre spoločné plánovanie. V dôsledku týchto činností by Rada mohla po predložení výsledného návrhu Komisie prijať iniciatívy spoločného plánovania najneskôr v roku 2010.

2.1

Európa musí viac investovať do výskumu, ale musí tiež tieto investície uskutočňovať účinnejším spôsobom, pokiaľ chce dosiahnuť vytýčený cieľ, ktorým je vyrovnaný a udržateľný rozvoj. Lisabonská stratégia stanovila ako najnaliehavejší cieľ prechod na znalostnú spoločnosť, založenú na vede, technológii a inovácii, a vyzvala na väčšie a lepšie investície do výskumu.

2.2

Nová iniciatíva – spoločné plánovanie – znamená zmenu v spolupráci v oblasti európskeho výskumu. Je dobrovoľným procesom pre obnovené partnerstvo medzi členskými štátmi na základe jasných zásad a prehľadného riadenia na vysokej úrovni. Cieľom je zvýšenie účinnosti a vplyvu vnútroštátneho verejného financovania výskumu v strategických oblastiach. Spoločné plánovanie sa zameriava predovšetkým na verejné výskumné programy, z čoho vyplýva vzájomná spolupráca verejných orgánov. Odvetvie priemyslu a ostatné zainteresované strany by však mali zohrávať úlohu v procese konzultácií a pri implementácii konkrétnych iniciatív spoločného plánovania.

2.3

Oznámenie reaguje na skutočnosť, že zúčastnené strany žiadali dobrovoľný prístup „zdola nahor“ spojený so strategickým vedením na európskej úrovni a odmietli metódu univerzálneho modelu pre všetkých.

2.4

Toto oznámenie je jednou z piatich politických iniciatív plánovaných Komisiou v nadväznosti na zelenú knihu z roku 2008 s názvom „Európsky výskumný priestor: nové perspektívy“ (6). Týka sa predovšetkým aspektu „optimalizovania výskumných programov a priorít“ a vďaka odstráneniu prekážok voľnému pohybu znalostí je ďalším krokom k vytváraniu „piatej slobody“.

2.5

V porovnaní so svojimi hlavnými partnermi, Európa stále nedostatočne investuje do výskumu a výdavky na výskum a vývoj – vynakladané tak z verejných, ako aj súkromných zdrojov – počas uplynulého desaťročia vo všeobecnosti stagnovali. Európa by mala nielen rýchlo a podstatne zvýšiť svoje výdavky, ale musí tiež nájsť nové a inovačné spôsoby na účinnejšie využitie svojich skromných zdrojov na výskum a vývoj. Európa by tiež mala posilniť svoju schopnosť premeniť výsledky výskumu na spoločenský a hospodársky prospech.

2.6

V posledných rokoch členské štáty a Spoločenstvo uskutočnili mnohé iniciatívy na podporu účinnosti verejného výskumu. Zainteresované strany označili za slabú stránku výskumu a vývoja Európskej únie jeho návratnosť v dôsledku nízkej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi verejnými programami výskumu a vývoja. Európsky výskumný priestor však zostáva roztrieštený, napriek snahám vynaloženým počas posledných rokov na riešenie tohto problému.

2.7

Dnes sa 85 % verejného výskumu a vývoja plánuje, financuje, monitoruje a hodnotí na vnútroštátnej úrovni; spolupráca alebo koordinácia medzi krajinami je príliš malá. Menej ako 6 percent celkových investícií do výskumu a vývoja a iba 15 percent európskeho verejne financovaného výskumu a vývoja v civilnom sektore (z ktorého 10 percent predstavovali medzivládne organizácie a systémy a 5 percent rámcové programy) sa financuje v rámci cezhraničnej spolupráce.

2.8

Nejde o to, aby sa každé plánovanie výskumu vykonávalo na základe spolupráce a aby sa čisto vnútroštátne plánovanie zrušilo. Ide skôr o to, že v oblastiach, ktoré majú strategický význam pre celú Európu alebo jej veľkú časť, roztrieštenosť plánovania verejného výskumu doteraz vedie k nedostatočnej návratnosti, čo spôsobuje Európe značné náklady a bráni jej, aby dosiahla svoje vytýčené spoločenské ciele.

2.9

Niektoré z najväčších vedeckých úspechov Európy spočívali v cezhraničnom spojení verejných financií na výskum a vývoj a hlavne vo vytváraní spoločných vedeckých štruktúr (7). Vplyv týchto spoločných iniciatív by však mohol byť oveľa väčší, pokiaľ by pozornosť venovaná tejto problematike bola strategickejšie zameraná s dostatočným politickým odhodlaním, transparentnosťou a pružnosťou. Posilnenie týchto iniciatív a zvýšenie celkového objemu siedmeho rámcového programu nemá zmysel bez účinného spoločného strategického plánovania.

2.10

Spoločné plánovanie sa týka zmeny štruktúry európskeho výskumu. Ide o ucelený, dlhodobý a strategický proces, ktorého cieľom je posilniť schopnosť Európy zaoberať sa hlavnými hospodárskymi a spoločenskými úlohami, ako sú napríklad vzájomne previazané klimatické a energetické problémy. Cieľom spoločného plánovania je dosiahnuť štrukturálne účinky na zvýšenie účinnosti a vplyvu verejného financovania výskumu. Spoločné plánovanie vyžaduje, aby boli členské štáty pripravené definovať a uskutočňovať spoločné výskumné plány s viacročnými, spoločne stanovenými aktivitami a mechanizmami financovania.

2.11

Spoločné plánovanie si v členských štátoch vyžaduje nový spôsob myslenia. Predovšetkým si od členských štátov vyžaduje konkrétne záväzky a opatrenia a prepracovanie a reorganizáciu spôsobu, akým sú programy výskumu stanovené a uskutočňované, a to tak, že ich nasmeruje na spoločné ciele. To je dôvod, prečo má byť spoločné plánovanie dobrovoľným procesom založeným na zásade variabilnej geometrie a otvoreného prístupu.

2.12

Spoločné plánovanie nezahŕňa vopred stanovené financovanie zo strany Spoločenstva, pričom samozrejme Siedmy rámcový program spolupráce môže pôsobiť ako katalyzátor. Ide predovšetkým o to, aby členské štáty určili spoločné stratégie a zlúčili vnútroštátne zdroje. Spoločné plánovanie zároveň nevylučuje možnosť doplnkového financovania Spoločenstvom v závislosti od pridanej hodnoty, európskej dimenzie a prípadného štrukturálneho účinku príslušných iniciatív.

2.13

Komisia navrhuje pragmatickú metodológiu na dosiahnutie spoločného plánovania v obmedzenom počte dohodnutých oblastí. Metodológia spoločného strategického plánovania je založená na skúsenostiach s európskymi technologickými platformami, je však prispôsobená programom verejného výskumu. Zahŕňa postupné kroky v súlade so životným cyklom výskumných programov, a to od definície programu cez jeho implementáciu až po monitorovanie a hodnotenie.

2.14

Spoločné plánovanie by mohla uľahčiť existencia určitého počtu rámcových podmienok:

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie a konštatuje, že navrhovaná koncepcia uplatnenia strategického riadenia cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti je mimoriadne dôležitá a naliehavá predovšetkým pre dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v základných oblastiach vedy a výskumu. V tejto súvislosti EHSV takisto víta a podporuje závery Rady pre hospodársku súťaž z 2. decembra 2008 na túto tému a súhlasí s vyjadreniami, ktoré obsahujú.

3.2

Kladnými črtami koncepcie je snaha o čo najefektívnejšie využitie verejných zdrojov prostredníctvom strategickej koordinácie v základných výskumných smeroch a ďalej vnútorné skvalitňovanie vedecko-výskumných kapacít vďaka užšej medzinárodnej spolupráci na výskumných projektoch, ktoré sa pripravujú a riešia spoločne.

3.3

Výbor oceňuje, že sa uskutočnila analýza dosahu a na jej základe bol zo štyroch možností vybraný variant „Strategický európsky postup“, ktorý vychádza z doterajších najlepších skúseností a rozvíja ich do funkčného systému, v ktorom to budú práve členské štáty, ktoré budú určovať témy spoločného plánovania.

3.4

Výbor ďalej víta, že pre pilotný projekt koordinácie bola vybraná oblasť energetických technológií a vo svojom stanovisku k plánu SET (8) tento projekt podľa nového prístupu plne podporil.

3.5

EHSV je presvedčený o nutnosti vytvorenia základných strategických rámcov podľa politických priorít EÚ.

3.6

EHSV však varuje pred prílišným dôrazom na prístup „zhora nadol“. Naproti tomu – ak vychádza z dnes existujúcich charakteristík súčasných medzinárodných vedeckých sietí s mnohými výskumnými skupinami a čiastočne podporovaných medzinárodnými agentúrami, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu, považuje za nevyhnutné, aby sa v prvom rade využíval prístup „zdola nahor“ na zapojenie jednotlivých hráčov do príslušných projektov tak, ako to zodpovedá ich strategickým záujmom a možnostiam spoločného využívania ich najlepších vedecko-výskumných kapacít. Medzinárodné vedecké konferencie môžu slúžiť ako fóra, ktoré budú poverené prípravou zodpovedajúcich návrhov.

3.7

Výbor súčasne upozorňuje na obťažnosť takej koordinácie často v dôsledku individuálnych záujmov niektorých krajín a politickej neochoty deliť sa o poznatky a tiež o vedecko-výskumné kapacity. Otvorenosť a transparentnosť teda budú nevyhnutným predpokladom úspešného uplatnenia koncepcie v praxi.

3.8

Výbor uznáva a oceňuje široké spektrum už existujúcej cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov, ako aj ich vynikajúce výsledky a odporúča, aby sa z týchto programov získali príslušné skúsenosti, ktoré by sa využili v tejto novej koncepcii strategického plánovania. Malo by sa tiež vyvodiť náležité ponaučenie z neúspechov pri koncipovaní postupov spoločného plánovania výskumu.

3.9

EHSV sa plne stotožňuje s myšlienkou, že je nevyhnutné uplatňovať koncepciu a tiež zvýšiť finančné i ľudské zdroje, ak má Spoločenstvo zlepšiť svoje postavenie a v konečnom dôsledku aj ekonomickú konkurencieschopnosť voči hlavným rivalom – USA a ázijským krajinám. To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať vedeckú spoluprácu s týmito krajinami a ich výskumnými organizáciami (9).

3.10

Výbor zároveň konštatuje, že uplatnenie spoločného plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti bude veľmi ťažké, pretože si bude vyžadovať zmenu myslenia smerom k väčšej otvorenosti a spolupráci (10) a táto zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.

3.11

Účinnejšie a rýchlejšie uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi, ktoré je konečným cieľom spoločného strategického plánovania a vlastných výskumných riešení, bude nevyhnutne vyžadovať, aby sa súkromná sféra zodpovedajúcim spôsobom zapojila do celého procesu, a výbor konštatuje, že koncepcia spoločného plánovania toto zapojenie umožňuje. Výbor tiež upozorňuje na úskalia spojené s účasťou súkromnej sféry, najmä čo sa týka využívania výsledkov, záležitostí duševného vlastníctva a pod (11).

3.12

Proces inovácie, alebo uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi, bude závisieť od najrôznejších miestnych podmienok, a to napr. od existujúcej infraštruktúry, dostupnosti kapitálu, daňovej záťaže alebo zvýhodnení určitých typov investícií z daňového hľadiska, a tiež od skúseností najmä priemyslu s podobnými typmi investícií. Môže ísť dokonca aj o priame investičné stimuly, napríklad daňové prázdniny. Tieto faktory môžu do projektov vnášať rozpory.

—

odporúčanie „Riadenie duševného vlastníctva pri aktivitách prevodu znalostí a Zásady dobrej praxe pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie“, KOM(2008)1329 z 10.4.2008;

—

oznámenie s názvom „Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“, KOM(2008) 317 z 23. mája 2008;