22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/40

1.1

Právo na účinnú právnu pomoc je základným právom stanoveným v Charte základných práv. EHSV preto žiada podporu prístupu občanov k tomu právu, predovšetkým ak ide o nápravu škôd spôsobených v dôsledku porušení antitrustových pravidiel, ktorých obeťami nie sú len samotní účastníci hospodárskej súťaže, ktorí dodržujú pravidlá hry, ale aj spotrebitelia, malé a stredné podniky a pracovníci príslušných podnikov, pretože tieto porušenia ohrozujú ich pracovné miesta a kúpnu silu. EHSV víta bielu knihu Komisie, ktorú v tejto otázke podporuje. Zdôrazňuje, že sú potrebné účinnejšie prostriedky, ktoré by osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel umožnili v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora získať plnú kompenzáciu za utrpenú ujmu. Pre spoločnosť ako celok je nevyhnutný vyvážený systém, ktorý zohľadňuje záujmy všetkých strán.

1.2

Určujúcim princípom politiky hospodárskej súťaže má byť naďalej to, že Komisia a verejné orgány členských štátov zodpovedné za hospodársku súťaž prísne uplatňujú vo verejnej sfére ustanovenia článkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Výbor si je vedomý rôznych prekážok, ktoré bránia súkromnému presadzovaniu individuálnych a kolektívnych práv zo strany poškodených osôb požadujúcich plnú náhradu škody a víta snahu Komisie riešiť uvedené problémy. Tieto žiadosti o náhradu škody sú nutnou súčasťou účinného uplatňovania článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, ktoré by mali doplniť uplatňovanie práva verejnými orgánmi. Nemali by ho však ani nahradiť ani ohroziť. Okrem toho bude mať zlepšenie predpisov o súkromných náhradách škôd v budúcnosti priaznivé účinky v tom zmysle, že bude odrádzať od eventuálneho porušovania predpisov.

1.3

Podľa EHSV je nutné vytvoriť právny rámec, ktorý by zlepšil postavenie poškodených osôb pri uplatňovaní ich Zmluvou stanovených práv na náhradu všetkých škôd, ktoré utrpeli v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel ES. Preto je na úrovni Spoločenstva a členských štátov potrebné prijať potrebné záväzné a nezáväzné opatrenia na zlepšenie postupov súdnych konaní v rámci Európskej únie a poskytnúť určitú minimálnu uspokojivú úroveň ochrany práv poškodených osôb. Mimosúdne vyrovnania môžu byť iba doplnkom súdnych konaní, ale môžu byť zaujímavou alternatívou, keďže ponúkajú neformálnejší a menej nákladný postup pod podmienkou, že obe zainteresované strany sú naozaj ochotné spolupracovať a iba ak je súdna náprava skutočne dostupná.

1.4

Pokiaľ ide o kolektívne žaloby, EHSV považuje za potrebné vytvoriť vhodné mechanizmy na ich účinné uplatňovanie, vychádzajúc z európskeho prístupu a opatrení založených na európskych kultúrnych a právnych tradíciách, ktoré oprávneným orgánom a skupinám poškodených osôb uľahčia prístup k spravodlivosti. Nadväzujúce opatrenia by mali zabezpečiť primeranú ochranu pred zavedením prvkov, u ktorých sa v iných právnych systémoch preukázala vyššia pravdepodobnosť zneužitia. EHSV vyzýva Komisiu, aby v záujme zjednodušenia odškodňovania koordinovala tieto opatrenia s inými iniciatívami, konkrétne s iniciatívou prebiehajúcou v rámci Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (GR SANCO).

1.5

Návrhy bielej knihy pokrývajú komplexný právny rámec, ktorý ovplyvňuje procesné systémy v jednotlivých členských štátoch, a okrem iného aj pravidlá týkajúce sa práva podať žalobu, poskytovania informácií, preukazovania zavinenia a rozdelenia nákladov.

1.6

Prístup k dôkazom a poskytnutie informácií inter partes (medzi stranami) by malo byť založené na zistení skutkovej podstaty a prísnej súdnej kontrole prijateľnosti žiadosti o náhradu škody a vhodnosti žiadosti o sprístupnenie dôkazov.

1.7

Výbor žiada Komisiu, aby k bielej knihe prijala nadväzné opatrenia, ktoré by umožňovali dosiahnutie jej cieľov v súlade so zásadou subsidiarity. Uplatnenie tejto zásady však nesmie brzdiť prekonávanie prekážok brániacich obetiam porušení antitrustových pravidiel v prístupe k účinným mechanizmom kompenzácie za utrpenú škodu.

—

právo podať žalobu, nepriami kupujúci a kolektívne mechanizmy odškodnenia,

—

prístup k dôkazom, poskytnutie informácií inter partes,

—

záväzný účinok rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž,

—

požiadavka preukázania zavinenia,

—

náhrada škody,

—

prenesenie zvýšenej ceny

—

premlčiace lehoty,

—

náklady na žaloby o náhradu škody,

—

súčinnosť medzi programami zhovievavosti a žalobami o náhradu škody.

—

kodifikácia časti acquis communautaire, ktorá sa týka rozsahu kompenzácie osôb poškodených v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel, v legislatívnom nástroji Spoločenstva,

—

vypracovanie nezáväzného orientačného rámca pre stanovenie výšky náhrady škody, ktorý by mohol obsahovať približné metódy výpočtu alebo zjednodušené pravidlá na odhad škody.

—

premlčacia lehota v prípade trvalého alebo opakovaného porušovania pravidiel začala plynúť až odo dňa, kedy sa porušovanie skončilo alebo odo dňa, keď možno odôvodnene predpokladať, že poškodené osoby získali informácie o porušení a o ujme, ktorú im to spôsobilo.

—

nová premlčacia lehota v dĺžke aspoň dvoch rokov začala plynúť vtedy, keď sa rozhodnutie o porušení, o ktoré sa opiera žalobca v ďalšom konaní, stane konečným.

3.6.1

Hlavná zodpovednosť za reguláciu trhu a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ je záležitosťou verejného záujmu, a má teda zostať v právomoci verejných orgánov. EHSV je preto presvedčený, že každá budúca žaloba by mala podporovať účinné presadzovanie verejnými orgánmi a zároveň uľahčiť osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel získavanie odškodnenia za utrpenú ujmu. Verejné presadzovanie zohráva zásadnú úlohu pri potláčaní správania, ktoré narúša hospodársku súťaž, a to tým viac, že Komisia a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž disponujú jedinečnými právomocami v oblasti vyšetrovania a vyrovnania.

3.6.2

Zatiaľ čo presadzovanie pravidiel verejnými orgánmi sa zameriava na dodržiavanie platných pravidiel a odradzovanie od ich porušovania, cieľom žalôb o náhradu škody je umožniť plné odškodnenie za utrpenú ujmu, ktoré zahŕňa skutočnú ujmu, ušlý zisk a úroky.

3.6.3

V súvislosti s hodnotením opatrení spojených so skutočným či plným odškodnením EHSV predpokladá, že navrhovaný rámec poskytujúci návod na vyčíslenie škôd stanoví pragmatické usmernenia, ktoré budú používať súdy členských štátov, ako to opisuje biela kniha.

3.7.1

Hoci existencia účinnejšieho rámca pre súdne odškodnenie osôb poškodených v dôsledku porušenia hospodárskej súťaže je nevyhnutná, EHSV súhlasí s výzvou Komisie, aby členské štáty vypracovali procedurálne pravidlá podporujúce vyrovnania. Mimosúdne vyrovnania sporov, ako alternatíva k súdnej náprave, môžu zohrávať dôležitú doplnkovú úlohu pri poskytovaní kompenzácií poškodeným osobám, pričom by sa žiadnym spôsobom neobmedzila dostupnosť súdov. Mohli by umožniť rýchlejšie a lacnejšie dosiahnutie spravodlivého riešenia v menej konfrontačnej atmosfére medzi stranami a zároveň znížiť zaťaženie súdov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie mimosúdnych vyrovnaní v EÚ a zlepšila ich kvalitu. EHSV sa však nazdáva, že alternatívne mechanizmy riešenia sporov môžu fungovať ako dôveryhodná možnosť odškodnenia poškodených osôb iba vtedy, ak sú k dispozícii mechanizmy pre efektívnu súdnu nápravu, a to aj prostredníctvom kolektívnych mechanizmov. Ak nie sú k dispozícii efektívne nástroje na súdnu nápravu, spravodlivé a vhodné urovnanie nie je dostatočne stimulované.

—

žaloby podané v zastúpení, ktoré podali oprávnené subjekty (združenia spotrebiteľov, združenia na ochranu životného prostredia, profesné organizácie, združenia poškodených osôb), k opodstatnenosti ktorých sa EHSV z väčšej miery už vyjadril (7),

—

kolektívne žaloby, pri ktorých sa poškodené osoby rozhodnú spojiť svoje individuálne žaloby o náhradu škody do jednej spoločnej žaloby.

4.2.1

Prvoradým záujmom EHSV je uspokojivá kompenzácia osôb poškodených v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel: čestných konkurentov, spotrebiteľov, malých a stredných podnikov a zamestnancov dotknutých spoločností, ktorí sú nepriamymi obeťami praktík ohrozujúcich ich pracovné miesta a kúpnu silu. Výbor vyjadril svoj postoj k „definovaniu úlohy a režimu hromadných žalôb v oblasti práva Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa“ vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy (8). V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami konštatuje, že priznanie potreby odškodnenia súvisí s príslušnými postupmi na uznanie a presadzovanie týchto práv. Vytvorenie európskej kolektívnej žaloby je jednou z možností, o ktorej sa diskutuje v súvislosti s hľadaním spôsobov efektívnejšieho odškodnenia. EHSV sa domnieva, že nadväzujúce opatrenia by mali byť v rovnováhe a mali by poskytovať účinnú ochranu pred zneužitím. Tieto opatrenia by mali byť v súlade s ostatnými návrhmi týkajúcimi sa mechanizmov kolektívneho odškodnenia, najmä tými, ktoré v súčasnosti predkladá GR SANCO, a je potrebné sa nimi zaoberať koordinovaným a premysleným spôsobom, aby sa predišlo zbytočnej duplikácii právnych nástrojov, čo by spôsobilo obrovské problémy pri transpozícii a uplatňovaní v členských štátoch.

4.2.2

EHSV podporuje širokú zhodu medzi európskymi politikmi a zúčastnenými stranami v tom, že sa v EÚ musíme vyhnúť nebezpečenstvu zneužívania, ku ktorému dochádza v USA. Nadväzujúce opatrenia by mali odrážať európske kultúrne a právne tradície a ich jediným cieľom by malo byť odškodnenie a vytvorenie spravodlivej rovnováhy medzi stranami, čo by viedlo systému chrániacemu záujmy spoločnosti ako celku. Požaduje vyhýbať sa v EÚ tzv. contigency fees (honoráre advokátov závislé od vysúdenej čiastky) a režimom, ktoré podnecujú hospodársky záujem tretích strán.

4.3.1

Vzhľadom na skutočný prístup k dôkazom, ktorý je súčasťou práva na účinnú právnu pomoc, EHSV považuje za pozitívne, aby v celej EÚ bola zaručená minimálna úroveň poskytnutia informácií inter partes v prípade žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel. K dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť rozšírenie právomocí sudcov jednotlivých štátov v oblasti poskytovania prístupu k určitým presne stanoveným kategóriám dôkazov, v medziach stanovených judikatúrou Európskeho súdneho dvora, a to najmä vzhľadom na prípustnosť, nutnosť a primeranosť dôkazov.

4.3.2

EHSV si je vedomý prekážok, ktorým čelia poškodené osoby pri preukazovaní oprávnenosti svojho nároku a oceňuje snahu Komisie zlepšiť prístup k dôkazom. Zdôrazňuje, že sa nesmú zanedbávať rozdiely medzi procedurálnymi systémami jednotlivých členských štátov. Povinnosť poskytovať informácie musí byť regulovaná presnými kontrolnými mechanizmami a primeraná danému prípadu.

4.3.3

Vzhľadom na náročnosť úlohy zachovať systém, ktorý zachová rovnováhu medzi efektívnym sprístupnením dôkazov a právom na obhajobu, žiada EHSV Komisiu, aby povinnosť poskytovania informácií podrobila presným kontrolným mechanizmom. Výbor poznamenáva, že z tohto hľadiska môže byť užitočný prísny dozor sudcu.

4.3.4

Keď sa zistí, že na úrovni Spoločenstva došlo k porušeniu článku 81 alebo 82 Zmluvy, osoby poškodené v dôsledku tohto porušenia sa môžu na základe článku 16 odsek 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 opierať o toto rozhodnutie ako o nezvratný dôkaz v občianskych konaniach. EHSV sa domnieva, že na základe princípu rovnosti procesných systémov by mal existovať podobný predpis pre všetky rozhodnutia vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž, ktoré zistia porušenie článku 81 alebo 82.

4.4.1

Pokiaľ ide o tzv. kolektívne žaloby typu opt-in a opt-out, EHSV poukazuje na výhody a nevýhody týchto mechanizmov, ako ich popísal vo svojom stanovisku zo 14. februára 2008 (9). V tomto stanovisku EHSV upozornil hlavne na to, že zatiaľ čo režim opt-in má isté výhody, je náročný z hľadiska administratívy a financií, vedie k prieťahom v konaní a nie je vhodný pre veľkú časť spotrebiteľov, keďže nemajú náležité informácie o existencii príslušných postupov. EHSV poznamenáva, že niektoré členské štáty zaviedli odlišné modely súdnej nápravy, kde sa objavuje aj režim opt-in aj opt-out.

4.4.2

Tieto pripomienky platia aj pre žaloby podané v zastúpení. Keďže sa v bielej knihe hovorí nielen o identifikovaných, ale aj o identifikovateľných poškodených osobách, zdá sa, že žaloby v mene skupiny neidentifikovaných osôb nie sú vylúčené. Hoci identifikácia jednotlivých poškodených osôb môže prispieť k stanoveniu nárokov, za určitých okolností môže byť vhodné rozšíriť konanie na všetky možné poškodené osoby, napríklad v prípadoch, ktoré sa týkajú veľkého počtu poškodených osôb. EHSV navrhuje Komisii, aby objasnila tento návrh.

4.4.3

EHSV pripomína svoje odporúčania z predchádzajúcich stanovísk týkajúce sa dôležitej úlohy sudcu. Sudcom môžu pomôcť konkrétne zamerané školenia, na základe ktorých by mohli lepšie overiť kritériá prípustnosti, ako aj zhodnotiť a získavať dôkazy, keďže kolektívne žaloby zo svojej podstaty vyžadujú, že taká istá žaloba pravdepodobne nebude podaná individuálne. Sudca preto musí zohrávať dôležitú a aktívnu úlohu pri identifikácii a povoľovaní oprávnených nárokov v ranom štádiu.

4.4.4

Prirodzenými kandidátmi na zastupovanie poškodených osôb pri žalobách podaných v zastúpení sú odborné spotrebiteľské a obchodné združenia. Biela kniha Komisie výslovne umožňuje oprávneným obchodným združeniam podávať žaloby v zastúpení v mene svojich členov. Vzhľadom na to, že oprávnený dôvod na podanie hromadnej žaloby by mohli mať aj iné uznané organizácie, treba dôkladne zvážiť, či by to mohlo viesť k situáciám, keď bude podaných viacero podobných žalôb v súvislosti s ujmou spôsobenou tým istým porušením pravidiel. Poškodeným osobám by sa malo odporučiť spoločné zastúpenie jedným zastupujúcim subjektom.

4.5.1

EHSV v zásade súhlasí s Komisiou, že konečné rozhodnutia v následných žalobách o náhradu škody by mali mať váhu ako nevyvrátiteľná domnienka porušenia pravidiel. EHSV je presvedčený, že súdy v jednotlivých členských štátoch dokážu najlepšie zhodnotiť príčinnú súvislosť medzi porušením pravidiel a požadovaným odškodnením a mali by zostať orgánmi, ktoré na to budú výlučne oprávnené.

4.5.2

EHSV taktiež konštatuje, že váha konečných rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž poukazuje na skutočnosť, že by sa mala venovať pozornosť harmonizácii systému kontrol a protiváh a procedurálnych záruk v jednotlivých členských štátoch.

4.6.1

V niektorých členských štátoch je príčinná súvislosť medzi zavinením a škodou základným prvkom zodpovednosti za delikt a žalobca musí preukázať svoj vlastný nárok na odškodnenie, ako aj zavinenie obžalovaného. EHSV Komisii odporúča, aby zohľadnila tieto rozdiely, pretože sú výsledkom historického vývoja právnych systémov v jednotlivých členských štátoch. Vyzýva Komisiu, aby zaistila, že akýkoľvek budúci režim bude zaručovať spravodlivý proces, ktorého cieľom bude rýchla a účinná kompenzácia škôd podložených dostatočnými dôkazmi.

4.7.1

Programy zhovievavosti majú obrovský vplyv na počet odhalených kartelov a významný odstrašujúci efekt. Ich dobré fungovanie je preto v prvom rade v záujme poškodených osôb. Riziko zverejnenia dôverných informácií by malo negatívny dosah na odhaľovanie kartelov a v dôsledku toho aj na šance postihnutých osôb domáhať sa náhrady škody. Výbor preto víta návrhy zamerané na zachovanie účinnosti programov zhovievavosti. Žiadosti o zhovievavosť by však nemali chrániť účastníkov kartelu pred občianskoprávnymi dôsledkami ich nedovoleného konania voči postihnutým osobám viac, ako je potrebné.

4.8.1

Biela kniha uvádza niekoľko prístupov k znižovaniu finančného rizika sporov pre tých, ktorí podajú žalobu o náhradu škody. EHSV súhlasí s názorom, že právo na odškodnenie nesmie byť nepriaznivo ovplyvnené neprimeranými nákladmi na podanie žaloby. K týmto nákladom sa výbor vyjadril vo svojom stanovisku k zelenej knihe (10).

4.8.2

Biela kniha vyzýva členské štáty, aby preskúmali vnútroštátne pravidlá rozdelenia nákladov a za výnimočných okolností umožnili súdom členských štátov odchýliť sa od zásady „platí strana, ktorá prehrá spor“, ktorá sa uplatňuje vo väčšine národných právnych systémov. EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala potrebnú pozornosť tomu, ako v tejto súvislosti zabezpečiť spravodlivý prístup k súdu, ako aj platnosť nárokov.

4.8.3

EHSV sa domnieva, že členské štáty by sa mali zamyslieť nad predpismi o súdnych poplatkoch a Komisia by mala preskúmať všetky príslušné predpisy platné v Európskej únii. Cieľom by malo byť umožniť podávať meritórne žaloby, pri ktorých by inak náklady zabránili ich podaniu. Nemalo by to však ovplyvniť vypracovanie procesných pravidiel, ktoré by umožnili zmier ako prostriedok zníženia nákladov.

4.8.4

Výbor pripomína, že nie je žiaduce zaviesť systém tzv. contigency fees, pretože by to bolo v protiklade s európskou právnou tradíciou. Ak už EHSV v predchádzajúcom stanovisku uviedol (11), tento systém je vo väčšine členských štátov Európskej únie zakázaný buď zákonom, alebo kódexmi správania právnikov.

4.8.5

EHSV sa napokon domnieva, že zasielanie oznámení domnelým žalobcom a ich združovanie by mohlo účinne a za primeraných nákladov prebiehať prostredníctvom európskeho elektronického registra žalôb, do ktorého by mohli nahliadať poškodené osoby v celej Európskej únii.