30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/84

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Etický a sociálny rozmer európskych finančných inštitúcií“

2009/C 100/14

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 25. septembra 2007 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Etický a sociálny rozmer európskych finančných inštitúcií“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 2. októbra 2008. Spravodajcom bol pán IOZIA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 22. a 23. októbra 2008 (schôdza z 23. októbra 2008) prijal 122 hlasmi za, pričom 23 členovia hlasovali proti a 45 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Najnovší nečakaný a nepredvídateľný vývoj finančnej krízy vzhľadom na obrovské straty a zjavné zlyhanie regulačných nástrojov daných k dispozícii trhu, čiže sporiteľom, podnikom a investorom, si vyžaduje ďalšiu špecifickú úvahu o obsahu tohto stanoviska. Bankroty, ku ktorým došlo na celom svete, opatrenia na záchranu zdanlivo zdravých bánk a poisťovní vyvolali u miliónov európskych občanov úzkosť a obavy.

1.1.1.   Európska rada sa na zasadnutí 15. a 16. októbra 2008 zaoberala hlavne témou finančnej krízy a vyjadrila rozhodnutie urobiť konkrétne opatrenia na ochranu európskeho finančného systému a na ochranu sporiteľov. Po stretnutí euroskupiny schválila Rada zásady stanovené na parížskom zasadnutí 12. októbra 2008 zamerané na udržanie stability systému, na posilnenie dohľadu nad európskym finančným systémom, hlavne nad medzinárodnými zoskupeniami, na zlepšenie koordinácie dohľadu na európskej úrovni, na podporu významných finančných inštitúcií, na zabránenie bankrotom a na zabezpečenie ochrany vkladov sporiteľov.

1.1.2.   Rada okrem toho vyzvala k urýchleniu prác na smernici o právnej úprave činnosti ratingových agentúr a smernici o garantovaní vkladov a vyzvala členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré by zabránili tomu, aby odmeny manažérov a opčné práva, predovšetkým vo finančnom sektore, viedli k podstupovaniu nadmerných rizík alebo k extrémnemu sústreďovaniu sa na krátkodobé ciele.

1.1.3.   Rada zdôraznila, že je nutné podporovať rast zamestnanosti a zároveň uskutočniť hĺbkovú reformu medzinárodného finančného systému založenú na princípoch transparentnosti, spoľahlivosti bánk, zodpovednosti, bezúhonnosti a globálneho riadenia s predchádzaním konfliktom záujmov.

1.1.4.   EHSV už dávno bezúspešne žiadal posilnenie regulačných nástrojov, spolupráce medzi kontrolnými orgánmi, koordináciu a harmonizáciu dozorných opatrení. Upozorňoval na nadmerné riziká, ktoré prijal európsky a medzinárodný bankový systém a ktoré boli podporené nadmernými systémami odmien naviazanými na krátkodobé výsledky. Tým boli operátori finančného sektora nútení k neuváženým kampaniam zameraným na predaj vysoko rizikových produktov.

1.1.5.   Napriek finančným škandálom aj v Európe neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky a len dnes, keď rozmer krízy môže mať dramatické dôsledky pre celé hospodárstvo, sa dospelo k zisteniu, že sľuby bezuzdného a nezodpovedného kapitalizmu, obrovského a bezhraničného rastu boli falošné a boli predzvesťou hlbokej krízy.

1.1.6.   Model vstúpil nezvratne do svojej konečnej fázy. EHSV dúfa, že politické inštitúcie konečne prevezmú zodpovednosť a:

—	posilnia ciele a pole pôsobnosti regulačných orgánov,

—	zakážu možnosť vlastniť mimorozpočtové prostriedky, úvery a cenné papiere,

—	rozšíria a zjednotia činnosť národných regulačných orgánov,

—

zavedú primeranejšie a transparentnejšie normy na činnosť hedžových fondov (hedge funds), investičných bánk, štrukturálnych nástrojov v zahraničí na riadenie finančných aktivít, nezávislých fondov a fondov typu „equity funds“, podrobia ich dohľadu dozorných orgánov a stanovia ich charakter a vlastnosti ako „podniku“, na ktorý sa vzťahujú platné právne predpisy, ako to požaduje Európsky parlament,

—	zmenia daňovú sústavu tak, aby sa zamedzilo stimulom a odpočtom pri veľkých rizikách alebo nadmernému zadlženiu,

—	vytvoria európsku ratingovú agentúru,

—	budú riadiť systém odmien špičkových manažérov, systém stimulov k predaju finančných produktov nevhodných pre dané podniky, ako si to želá samotná Rada,

—	budú kontrolovať neregulované trhy,

—	prispôsobia kapitálové požiadavky pri komplexných finančných produktoch a pri derivátoch.

1.1.7.   EHSV je presvedčený, že veľmi vážna finančná kríza a želaná definitívna porážka kapitalizmu kasínového typu by mohli byť príležitosťou na prijatie vhodných opatrení na ochranu budúceho finančného systému a súčasne na oživenie ekonomiky. Je potrebné všeobecné úsilie rovnajúce sa riziku, že kríza, ku ktorej došlo v oblasti financií, sa rozšíri na celú reálnu ekonomiku. Investície do infraštruktúry a „zelené investície“ (ako obnoviteľné zdroje energie, energetická účinnosť, inovácia a výskum) môžu pomôcť udržať dopyt. Nový európsky fond, ktorého správou by mohla byť poverená EIB a ktorý by garantovali členské štáty, by mohol vyriešiť problém zablokovania financovania ekonomiky, a to predovšetkým tých odvetví ekonomiky, ktoré najviac potrebujú strednodobé a dlhodobé investície.

1.1.8.   EHSV oceňuje úsilie, ktoré doteraz vyvinuli členské štáty, Európska centrálna banka a Rada, a vyzýva všetky európske inštitúcie, aby v tejto pre občanov, zamestnancov a podniky tak dramatickej situácii konali kompetentne a rýchlo, aby sa obnovilo čo najskôr riadne fungovanie európskeho a svetového finančného systému.

1.1.9.   EHSV okrem toho dúfa, že okrem nutných finančných opatrení vyčlenených na dosiahnutie tohto prioritného cieľa, bude vyvinuté maximálne úsilie na potlačenie následnej ekonomickej krízy.

1.1.10.   Na záchranu bánk boli vyčlenené stovky miliónov eur. EHSV dúfa, že rovnako energicky a promptne bude zachránený aj systém podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov tým, že sa podporí dopyt aj zvýšením miezd a dôchodkov s cieľom predísť tomu, že recesia sa čoskoro premení na depresiu.

1.2.   Bohatstvo a rôznorodosť ponuky v oblasti finančných služieb je možné porovnať s bohatstvom prírody. Potreba ochrany rôznorodosti prírodných druhov sa už medzičasom dostala do povedomia občanov. Rôznorodosť, pokiaľ ide o poskytovateľov finančných služieb, patrí tiež ku kultúrnemu a sociálnemu dedičstvu Európy, ktoré nesmie zaniknúť, pretože má veľký spoločenský význam, a je nevyhnutné ho chrániť a podporovať. Je nevyhnutné posilniť a zachovať etický a sociálny rozmer európskeho finančného systému.

1.3.   V článku 2 ods. 3 Lisabonskej zmluvy sa uvádza: „[Únia sa] Usiluje... o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. Podporuje vedecký a technický pokrok. Rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.“

1.4.   Európske inštitúcie a členské štáty sa musia snažiť nielen o podporu konkurencieschopnosti, ale aj o etický a sociálny rozmer finančného trhu. „Sociálne trhové hospodárstvo znamená aj spravodlivé trhové hospodárstvo“  (1), a ďalej: „Sociálne trhové hospodárstvo umožňuje hospodárstvu dosiahnuť svoj najvyšší cieľ, to znamená blahobyt a prosperitu celého národa tým, že ho chráni pred chudobou“ (2).

1.5.   Jacques Delors vyhlásil pri predložení svojho návrhu týkajúceho sa zriadenia európskeho výboru na vysokej úrovni na vyriešenie krízy na finančnom trhu, vytvorenia nových predpisov a „boja proti šialenému finančníctvu, ktoré nám nesmie vládnuť“, že súčasná kríza je výsledkom zlyhania neregulovaných alebo zle regulovaných trhov a zároveň dodal, že trhy sa nemôžu regulovať samé.

1.6.   Z poslednej krízy vyplýva, že pluralizmus a rôznorodosť európskeho finančného systému sú nielen súčasťou európskeho kultúrneho a historického dedičstva, ale sú tiež nevyhnutné pre iniciatívy etického a sociálneho charakteru a predstavujú dôležitý faktor zvyšovania konkurencieschopnosti a systematického budovania odolnosti finančných systémov voči krízam.

1.7.   Hospodársky rast, ktorý prevýši určitú hranicu a uspokojuje ďalšie potreby, neprináša ľuďom viac šťastia. Je nevyhnutné obmedziť dominantné postavenie špekulatívneho finančníctva voči reálnemu hospodárstvu a opäť ho uviesť na rozumnejšiu, sociálne trvalo udržateľnú a eticky obhájiteľnú mieru.

1.8.   Je nevyhnutné zvýšiť hodnotu etického a sociálne zodpovedného finančníctva. Európsky hospodársky a sociálny výbor pripomína, že direktívny prístup nie je správny, pretože prax dokazuje, že najlepšie je, ak iniciatívy so silnými sociálnymi a etickými prvkami vznikajú spontánne v malom.

1.9.   Etický rozmer sa neobmedzuje len na určitú obchodnú oblasť. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať dokázateľne dôležitej úlohe sporiteľní a rôznych družstevných hnutí pri podpore etických a sociálnych aktivít a miestneho rozvoja. Napriek tomu, že sú uznané v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, v niektorých členských štátoch ešte stále nie sú výslovne uznané a chránené. Je nevyhnutné usilovať sa o systematickejšie a širšie uznanie tohto obchodného modelu. V súvislosti s chýbajúcimi príslušnými európskymi predpismi túto nevyhnutnosť dokazujú nedávne opatrenia Európskej komisie voči družstevným hnutiam v Taliansku, Španielsku, Francúzsku a Nórsku.

1.10.   EHSV sa domnieva, že právny rámec nie je nikdy neutrálny vzhľadom na správanie právnických a fyzických osôb. Na základe týchto konštatovaní sa výbor domnieva, že vytvorenie systematického a všeobecného kompenzačného systému v súvislosti s etickými a sociálnymi iniciatívami – systému, ktorý už podporuje určitý typ správania – zodpovedá kritériám spravodlivosti a vhodnosti verejného konania v hospodárstve a spoločnosti.

1.11.   Keď sa dokáže, že organizácia sa vzdala kritéria maximalizácie zisku aspoň čiastočne, ale štrukturálnym a trvalým spôsobom, aby podporila etické a sociálne iniciatívy, je nevyhnutné presadiť daňové a legislatívne ustanovenia, ktoré sa aspoň čiastočne budú odlišovať, s výnimkou základných zásad obozretného podnikania, od všeobecných predpisov. V niektorých členských štátoch sú už investori, ktorí pri vykonávaní svojej činnosti prísne dodržiavajú etické zásady, vyňatí zo smernice týkajúcej sa podnikania úverových inštitúcií. Je potrebné presadzovať, aby takto postupovali všetky členské štáty.

1.12.   Výbor si kladie otázku, či je prípustné, aby etické a sociálne iniciatívy organizácií jednoznačne zameraných na zisk mali legislatívne alebo daňové výhody. Organizácia zameraná na zisk začne iniciatívu, ktorá je štrukturálne oddelená od jej bežných obchodných aktivít: v uvedenom prípade nesmie vzniknúť pochybnosť o účelnosti týkajúcej sa zabezpečenia kompenzácie bežného postupu. Ak by však nebolo možné štrukturálne oddeliť tieto iniciatívy od bežných obchodných aktivít, je nevyhnutné prehĺbiť diskusiu a posúdiť účelnosť zavedenia kompenzačného systému.

1.13.   Mnohé segmenty trhu nevenujú sociálnemu rozmeru žiadnu osobitnú pozornosť. Koncepcia sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) podporuje stály rast, ktorý je zlučiteľný s ľudskou dôstojnosťou a životným prostredím a je s nimi v súlade. Systém prémií, ktorý sa riadi predovšetkým množstvom predaných produktov a nezohľadňuje kvalitu služieb, spôsobuje, že nielen zákazníci, ale aj zamestnanci sú čoraz nespokojnejší, pretože sú vystavení tlaku zameranému na dosiahnutie zisku, t.j. neustálej snahe o odbyt.

1.14.   EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné systematicky a cielene uplatňovať zásadu proporcionality. Preto nie je možné, aby bol malý sprostredkovateľ s jednoduchou obchodnou činnosťou vystavený rovnakému zaťaženiu predpismi ako komplexná nadnárodná spoločnosť, pričom musia byť samozrejme poskytnuté rovnaké záruky na trhu. Účelom týchto právnych predpisov je chrániť trh.

1.15.   Európska komisia môže prispieť k zabezpečeniu rôznorodosti ponuky služieb v oblasti finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva tým spôsobom, že zabráni opatreniam členských štátov, ktoré deformujú hospodársku súťaž. Vnútroštátne nariadenia týkajúce sa štátnej pomoci by mali zohľadniť uvedené aspekty.

1.16.   Takzvaný kasínokapitalizmus a turbokapitalizmus sa zamerali na dôležité priemyselné podniky a finančné inštitúcie, rozdrobili ich a predali a z týchto podnikov zostal len vlastný tieň. Zničená vecná hodnota na úkor tisícok zamestnancov a ich rodín, akcionárov a hospodárstva vo všeobecnosti zanechala rumovisko.

1.17.   Týmto stanoviskom EHSV opakovane podporuje názor, že hospodárstvo musí opäť slúžiť ľuďom, čo požadoval tiež jeden známy ekonóm: „Najväčšie nebezpečenstvo predstavuje podriadenie presvedčenia nevyhnutnosti moderného priemyselného systému. […] Ich ciele a hodnoty sú zamerané na myšlienku, že technológia je vždy dobrá, že hospodársky rast je vždy dobrý, že podniky musia neustále expandovať, že konzumný spôsob života prináša uspokojenie, že lenivosť je zlá, že priorita, ktorú pripisujeme technike, rastu a zvyšovaniu spotreby nesmie byť ničím spochybnená“  (3).

2.   Úvod

2.1.   Etický a sociálny rozmer

2.1.1.   Na vysvetlenie pojmov „etika“ a „sociálny“ je potrebné oprieť sa o myšlienkové bohatstvo gréckeho staroveku, ktoré tvorí pevný základ západnej kultúry.

2.1.2.   Podľa Aristotela je dobro človeka predmetom etiky, pričom toto dobro nie je abstraktné, ale považuje sa za najvyššie dobro, ktoré sa dá nadobudnúť a realizovať konaním. Najvyššie dobro, o ktoré sa usiluje každý človek, je blaženosť a cnostné konanie predstavuje najvyššiu formu blaženosti.

2.1.3.   99 Blaženosť je teda najvyšším, najkrajším a najpríjemnejším dobrom a tieto tri pojmy sa nedajú od seba oddeliť, ako je to na nápise z Delosu:

‘a)	Spravodlivosť je najkrajšia,

b)	najlepšie zdravie,

c)	najpríjemnejšie však dosiahnuť, čo kto má rád.

d)	Všetky tieto určenia sa nachádzajú v najlepších skutočných činnostiach; tieto však alebo tú najlepšiu z nich nazývame blaženosťou.“ (Aristoteles, Etika Nikomachova, 1. kniha, deviata kapitola, v preklade J. Špaňára).

2.1.4.   Filozofia nám pomáha pochopiť, že okrem absolútnej skutočnosti etiky existujú aj relatívne skutočnosti, ktoré zodpovedajú menším alebo väčším spoločenským skupinám, ktoré chápu blaženosť rovnako a vo svojom úsilí sú jednotné.

2.1.5.   Etika a pluralistické hodnoty existujú vedľa seba, označujú mnohotvárny rozvoj ľudstva v rôznych prejavoch a zahŕňajú fenomén, ktorý bol len nedávno pomenovaný ako „ekonómia šťastia“: pritom sa na empirickom základe systematicky skúma podstata šťastia a prípadné cesty na jeho dosiahnutie.

2.1.6.   Je dokázané, že hospodársky rast bez príslušného rastu ostatných faktorov týkajúcich sa uspokojenia nevedie u ľudí k zvýšenému pocitu blaha. Skôr „hospodársky rast od určitej úrovne nespôsobuje viac blaha. Neobmedzený nárast spotreby spôsobuje neobmedzené zvýšenie práce, aby bolo možné ho financovať, a zvýšenie spotreby času, ktorý človek musí venovať zárobkovej činnosti a už mu potom neostáva na medziľudské vzťahy. Práve tie sú však hlavným zdrojom blaha“  (4).

2.1.7.   Z rôznych prieskumov Eurostatu vyplýva, že v Európe sa za posledných 25 rokov síce príjem na občana postupne zvyšoval, pocit blaha sa však podstatne nezmenil. Podobné výsledky charakterizujú aj situáciu v USA.

2.2.   Finančná kríza 2007/2008 a jej následky

2.2.1.   Medzinárodná politická diskusia sa čoraz viac zaoberá búrlivými udalosťami, ktoré od februára 2007 znepokojujú finančné trhy a týkajú sa aj prvotriednych finančných inštitúcií a bánk.

2.2.2.   Vplyv americkej hypotekárnej krízy zväčšila a zhoršila skutočnosť, že do rozsiahlejších „balíkov“ boli primiešané, prostredníctvom sekuritizácie, mnohé pochybné pohľadávky, zaradené ako „subprime“ (rizikové úvery) bez akejkoľvek transparentnosti vzhľadom na veľkosť a rozsah tohto fenoménu, a finančné subjekty preto teraz vlastnia neisté a devalvované cenné papiere.

2.2.3.   Táto neistota spôsobila ďalšiu stratu dôvery voči finančnému systému s vyslovene negatívnymi dôsledkami na obchodné činnosti, ktoré sú závislé od nepretržitého prírastku výhodných úverov.

2.2.4.   Prvými obeťami finančnej krízy boli hedžové fondy (hedge fonds) alebo špekulatívne fondy, ako aj veľké obchodné banky. Mnohé európske banky museli konštatovať, že veľkú časť ich portfólií tvorili americké rizikové hypotekárne úvery. Niektoré nemecké banky, ktoré sú známe svojou opatrnosťou, boli prudko zasiahnuté, ale vír zachytil aj finančné inštitúcie, ktoré neboli priamo zasiahnuté, pretože náklady na ďalšie financovanie sa neprimerane prudko zvýšili. To zapríčinilo problematickú situáciu banky Northern Rock.

2.2.5.   Prípad banky Société Générale (SocGen) sa spája čiastočne s finančnou krízou, ktorá vypukla minulú jeseň, a čiastočne s určitou tendenciou podporovať aktérov na finančných trhoch, aby preberali nadmerné riziká, ktoré môžu mať za následok veľké zisky, ako aj obrovské straty v prípade neuvážených investícií. Prípad zvýraznil nedostatočné postupy vnútornej kontroly, ktoré sa v tejto inštitúcii uplatňovali a ponecháva priestor na pochybnosti v otázke celkového fungovania bankového systému v tejto oblasti.

2.2.6.   To je takzvaný špekulatívny kapitalizmus, pri ktorom musia za skrachovanú banku zaplatiť žiaľ najmä klienti z najslabších skupín, ktorí nie z vlastnej viny musia nejakým spôsobom zaplatiť stratu, zamestnanci – doteraz ich bolo prepustených 100 000 vo finančnom odvetví a očakáva sa ďalšie prepúšťanie (5) – ako aj občania, ktorí vidia, ako sa stráca ich istota a kladú si otázku, či je finančný systém ešte dôveryhodný.

2.2.7.   Doposiaľ ohlásené straty predstavujú 400 miliárd dolárov a podľa odhadov príslušných kruhov by mohli dosiahnuť hranicu 1,2 bilióna dolárov (6). Touto situáciou trpia prirodzene veľkí podnikoví investori a penzijné fondy, ale celý hospodársky systém musí znášať ťažké škody: zvýšenie finančných nákladov a zníženie dostupnosti peňazí spôsobujú zvyšovanie cien, podporujú infláciu a tlmia hospodársky vývoj. Tento začarovaný kruh sa týka všetkých hospodárskych činností. V niektorých členských štátoch sa už hovorí o recesii.

2.2.8.   Európsky finančný systém, s výnimkou niektorých vymedzených prípadov, je možné určite označiť skôr za obeť ako za páchateľa. Isté je však aj to, že reálne hospodárstvo čoraz viac vytláča do ústrania „financializácia“ hospodárstva, t. j. hľadanie čoraz zložitejších prostriedkov a spôsobov na znásobenie možností dosiahnutia zisku, čoraz agresívnejšie správanie špekulatívnych fondov a prítomnosť štátnych investičných fondov s takmer nevyčerpateľnými prostriedkami. Tým vystupujú do popredia aj nedostatky vnútroštátnych kontrolných systémov, neefektívnosť spolupráce medzi rôznymi úradmi a znepokojujúca úloha ratingových agentúr – aj tých, ktoré sa zaoberajú takzvaným etickým ratingom a pozitívne ohodnotili podnik ako Parmalat s nádherným kódexom správania.

2.2.9.   Táto kríza zasiahla všetky subjekty na trhu, úplne nezávisle od ich – vysokej, nízkej alebo žiadnej – tendencie špekulovať. Integrácia trhov sa dostala do štádia, v ktorom už nikto nie je chránený proti negatívnym vplyvom. Problém je ten, že len straty sú spoločné, naproti tomu zisky ostávajú pevne v rukách špekulantov.

3.   Európsky finančný systém

3.1.   Banky

3.1.1.   Banky majú medzi finančnými sprostredkovateľmi kľúčovú úlohu. V niektorých krajinách vykonávajú dôležitý dohľad nad reálnym hospodárstvom a majú nielen hospodársku moc, ale ovplyvňujú aj rozvoj oblastí a podnikov a znásobujú ich možnosti dosiahnutia zisku.

3.1.2.   Aj keď sú všetky úverové inštitúcie činné na trhu a v podstate poskytujú rovnaké služby – od bežných služieb až po vysoko špecializované ponuky, predsa majú veľmi odlišný pôvod, ktorý ich dodnes charakterizuje.

3.1.3.   Okrem obchodných a investičných bánk, ktoré majú vedúce miesto na trhu, je potrebné uviesť sporiteľne, ktoré sú zamerané na všeobecné blaho. Vznikli, aby v čase krízy poskytli podporu miestnym spoločenstvám, a predovšetkým chudobnejším skupinám obyvateľstva. Aj v iných krajinách je názov odvodený od prvých sporiteľní, ktoré boli založené v Nemecku začiatkom 19. storočia. Často sú to však aj staršie charitatívne záložne z 15. storočia, ktoré jednoducho zmenili svoj názov. V súčasnosti predstavujú približne jednu tretinu retailového trhu so 160 miliónmi zákazníkov a 980 tisícmi zamestnancov. Ako príklady začleňujúcich opatrení sporiteľní možno uviesť „Die Zweite Sparkasse“ v Rakúsku a „Parcours confiance“ vo Francúzsku.

3.1.4.   V niektorých odľahlých a vidieckych oblastiach vzniklo hnutie družstevných bánk a spoločenstiev remeselníkov. Ich zakladateľom bol Friedrich Wilhelm Raiffeisen, ktorý v roku 1864 založil prvé združenie úverových pokladníc na boj proti úžerníctvu. Ľudové banky, ktoré tiež patrili k družstevným bankám, vznikli z myšlienky Franza Hermanna Schulze-Delitzscha, ktorý v roku 1850 založil prvý spolok takzvaný Vorschussverein (ľudová banka). Z týchto dvoch predchodcov sa vytvorilo veľké hnutie družstevných a ľudových bánk, ktoré má dnes v EÚ viac ako 140 miliónov klientov, 47 miliónov členov a 730 000 zamestnancov a podiel na trhu tvorí viac ako 20 %.

3.1.5.   Tento historický náčrt objasňuje, že občianska spoločnosť vždy priraďovala bankám v hospodárskom systéme úlohu, ktorá sa aspoň čiastočne odlišovala od ostatných podnikov. Vždy sa od nich očakávalo, že okrem snahy o dosiahnutie zisku budú mať aj etické a sociálne ciele.

3.1.6.   Dôležitou otázkou, ktorou sa finančné odvetvie musí zaoberať, je čo najširšia dostupnosť finančných služieb. V rozvojových krajinách má prístup k úverom len 20 % obyvateľstva, kým v Európe dosahuje tento počet uspokojivých 90 %. To však ešte nestačí, pretože je možné, že 10 % je obeťou skutočne ťažkej diskriminácie.

3.2.   Poisťovne

3.2.1.   Prvé moderné banky vznikli začiatkom 15. storočia v Taliansku (Banco di San Giorgio, 1406), z ktorých niektoré existujú aj v súčasnosti (Monte dei Paschi di Siena, 1472), no poisťovne majú omnoho staršie korene. Prvé druhy poistení pochádzajú z Číny a Babylonu z 3. a 2. tisícročia p. n. l. Gréci a Rimania zaviedli po prvýkrát pojem životné a zdravotné poistenie v rámci „dobročinných spolkov“, ktoré zabezpečovali lekárske ošetrenia, podporu rodiny a tiež pohreby. Stredoveké cechy sa usilovali dosiahnuť rovnaký cieľ. Naproti tomu v Janove v 14. storočí (1347) vymysleli poisťovaciu zmluvu nezávislú od investícií, ktorá bola základom úspechu Edwarda Lloyda. V roku 1688 si v Londýne na ulici Tower Street otvoril kaviareň, ktorú navštevovali lodiari, obchodníci a námorní kapitáni a ktorá bola ideálnym miestom stretávania ľudí, ktorí chceli poistiť loď a náklad, a tých, ktorí sa chceli finančne podieľať na tomto odvážnom projekte. V tých istých rokoch, po veľkom požiari v Londýne v roku 1666, pri ktorom oheň zničil 13 200 domov, založil Nicholas Barbon prvú poisťovňu, ktorá poskytovala poistenie proti požiaru – „The Fire Office“.

3.2.2.   Na základe Lloydových skúseností (ktorý v podstate nezaložil poisťovaciu spoločnosť) sa tento poisťovací model rozšíril do celej Európy a vznikli nové spoločnosti. Rozvoj moderných poisťovacích spoločností sa spája so vznikom modernej teórie pravdepodobnosti, predchodcami ktorej sú Pascal a de Fermat, ale aj Galileo. Ďalší model v tejto oblasti je vzájomné poistenie, ktoré nevlastnia investori, ale poistenci a tiež samotní klienti. V minulom storočí vznikli poisťovne vo forme družstiev, ktoré sa presadili v mnohých krajinách, pretože poskytovali široký rozsah kvalitných produktov pre spoločný trh. Tieto sú, tak ako družstevné banky a vzájomné poisťovne, úzko späté s miestnym hospodárskym systémom a podstatne prispievajú k jeho rozvoju, tiež prostredníctvom opätovného investovania veľkej časti svojej nadobudnutej pridanej hodnoty.

3.3.   Etické banky a poisťovne

3.3.1.   Pred niekoľkými rokmi spustili prevádzku etické banky a poisťovne. Svoje obchodné vzťahy obmedzujú na finančnú podporu výlučne tých projektov a prevádzok, ktorých hodnoty zodpovedajú prísnym požiadavkám celého spoločenstva, ktoré založilo tieto banky a poisťovne. Príkladmi takýchto hodnôt, ktoré tvoria paradigmatické východiskové body pre túto oblasť, sú: ekologická trvalá udržateľnosť, nekompromisný postoj voči obchodu so zbraňami a trvalý aktívny postoj proti všetkým formám diskriminácie.

3.3.2.   Etické finančníctvo a mikrofinancie

3.3.2.1.   Pojem „etické finančníctvo“ zahŕňa činnosti v oblasti financií na podporu ľudských, sociálnych a ekologických iniciatív vzhľadom na etické a ekonomické posúdenie ich vplyvov na životné prostredie a spoločnosť s prvotným cieľom finančne podporiť uvedené činnosti alebo tiež zabezpečiť mikroúvery pre jednotlivcov.

3.3.2.2.   Mikrofinančníctvo sa vyznačuje predovšetkým prítomnosťou v tretích krajinách a tvoria ho banky, ktoré sa zameriavajú na chudobnejšie skupiny občanov a minimálne sumy vylúčené z tradičného bankového systému. Je nevyhnutné pripomenúť, že aj v západných krajinách existuje významná tradícia minimálnych úspor (kedysi, keď mali minimálne úvery len okrajový význam, existovali napr. záložne). Príkladom minimálnych úspor sú viacročné vklady s nízkymi nákladmi.

3.3.2.3.   Vykonávanie etických finančných aktivít sa riadi nasledujúcimi zásadami (7):

a)	nediskriminácia dlžníka na základe pohlavia, etnického pôvodu alebo viery, ani na základe majetku, vzhľadom na pôžičku vo všetkých formách chápanú ako ľudské právo;

b)	zahrnutie najviac znevýhodnených občanov prostredníctvom rovnakého postavenia foriem osobnej, skupinovej alebo spoločenskej istoty na úroveň materiálneho zabezpečenia;

c)	efektívnosť, na základe ktorej sa etické finančníctvo nepovažuje za dobročinnosť, ale za dôležitú a spoločensky významnú hospodársku činnosť;

d)	účasť vkladateľa na rozhodnutiach spoločnosti, ktorá zhromažďuje vklady, a to prostredníctvom poskytnutia preferencií týkajúcich sa použitia prostriedkov, ako aj prostredníctvom demokratickej účasti na rozhodnutiach;

e)	úplná transparentnosť a dostupnosť informácií všetkým, a preto musí byť známa identita vkladateľa a klient má právo poznať princípy fungovania danej finančnej inštitúcie a jej rozhodnutia týkajúce sa použitia prostriedkov na investovanie;

f)	odmietnutie obohatenia sa len na základe vlastníctva a výmeny peňazí. Preto je nevyhnutné, aby bola úroková miera – stanovená na základe nielen hospodárskych, ale aj sociálnych a etických úvah – čo najspravodlivejšia;

g)

vylúčenie finančných vzťahov so všetkými aktérmi a hospodárskymi aktivitami, ktoré bránia ľudskému rozvoju a porušujú základné ľudské práva, ako napr. výroba zbraní a obchodovanie s nimi, produkty poškodzujúce zdravie a životné prostredie, ako aj činnosti, ktoré sú založené na vykorisťovaní mladistvých alebo potláčaní občianskych slobôd.

3.3.2.4.   Pojem „etické poistenie“ znamená poisťovanie podľa nasledujúcich hľadísk (8):

a)	vzájomnosť v zmysle pôvodného významu poistenia ako prostriedku solidarity medzi osobami, ktoré neboli poškodené, a osobami, ktoré boli poškodené a potrebujú odškodnenie;

b)	poistiteľnosť, čo znamená zaručenie poistnej ochrany každého jednotlivca ako prevencia prípadnej škody, bez neoprávnenej diskriminácie na základe veku, prípadného zdravotného postihnutia alebo iných sociálnych znevýhodnení;

c)	transparentnosť, to znamená zmluvná jasnosť a kontrolovateľnosť kritérií na stanovenie poistného;

d)	vytvorenie prospešnosti pre danú oblasť;

e)	rovnoprávnosť zmluvných strán.

3.3.3.   Etické investície

3.3.3.1.   Etické investície sú určené na financovanie iniciatív v oblasti ochrany životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, sociálnych služieb, kultúry a medzinárodnej spolupráce. Pri výbere dokumentov sa nepoužívajú len bežné finančné kritériá, ale tiež kritériá ako sociálna zodpovednosť, kvalita pracovných vzťahov, ochrana životného prostredia a transparentnosť.

4.   Sociálna zodpovednosť podnikov

4.1.   GR pre podnikanie a GR pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti spolupracujú v niektorých tematických oblastiach so združeniami podnikov. Jednou z týchto oblastí je správne informovanie vkladateľov a sporiteľov s cieľom umožniť im lepšie pochopenie fungovania finančných trhov a dostupných produktov. Vzdelávacie iniciatívy týkajúce sa finančných otázok sú účinným a sociálne zodpovedným prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa môžu sporitelia rozhodnúť neinvestovať do produktov, ktoré nezodpovedajú ich očakávaniu a rizikovému profilu.

4.2.   Účasť zástupcov záujmových skupín na iniciatívach sociálnej zodpovednosti podnikov je ešte obmedzená na veľmi malý počet podnikov a čiastočne aj aktivít, ktoré sú zamerané na všetky záujmové skupiny, a v tejto oblasti je potrebné ešte veľa vykonať. Všetky obchodné oblasti, ako napríklad ľudové banky, družstevné banky, sporiteľne, družstevné poisťovne a vzájomné poisťovne sa však usilujú o napredovanie a optimalizáciu rozvoja.

4.3.   Nedávno sa objavil problém, ktorý sa týka foriem prémií a stimulov pre vrcholových manažérov a investičných bankárov: je potrebné ich prepracovať, obmedziť na rozumnú mieru a uviesť do správnej súvislosti so ziskom a výsledkami podniku. Zamestnanci a spotrebitelia, ktorých sa dotkla finančná kríza, odsudzujú prehnané platy vrcholových manažérov, ktoré prispievajú k ich ťažkostiam. Tieto platy sú často veľmi vysoké, nezávisle od úspechu alebo neúspechu ich činnosti.

4.4.   Ako dokazujú najnovšie finančné škandály v niektorých krajinách EÚ, nové modely finančných spoločností, ktoré sa na základe štvrťročného hodnotenia výsledkov zameriavajú na veľmi krátkodobú maximalizáciu zisku, spôsobujú niekedy nezodpovedné správanie. Naproti tomu sociálna zodpovednosť je zameraná na možnosť konštantne a trvalo udržiavať zisk a zhodnocovať hmotný a nehmotný kapitál podniku. Nehmotný kapitál predstavujú v prípade finančných podnikov ich zamestnanci a vzťahy s klientmi založené na dôvere.

4.5.   EHSV dúfa, že bude všeobecne prijatý kódex správania zameraný na sociálnu zodpovednosť podnikov. Kľúčový význam má pritom skutočnosť, že uvedené kódexy budú kontrolovateľné a kontrolované, aby sa predišlo opakovaniu podobných prípadov, keď manažéri, ktorí podviedli státisíce sporiteľov, podpísali a uverejnili vynikajúce kódexy správania, ako to bolo v prípade najhorších finančných škandálov posledných rokov (9).

5.   Miestne banky, rozvoj miestneho hospodárstva a MSP

5.1.   Na tom istom trhu si konkurujú rôzne druhy bánk, ktoré ponúkajú v podstate rovnaké druhy služieb. Všetky sú povinné vykonávať svoju činnosť hospodárne. Akciové spoločnosti a súkromné banky sa zameriavajú viac na zisk akcionárov, ostatné podniky majú na zreteli skôr hospodársky a sociálny rozvoj svojich oblastí, zároveň však venujú osobitnú pozornosť problémom dostupnosti úverov pre menej solventných klientov, rozvoja MSP a podpory sociálne slabších spoločenských skupín, ako aj okrajových a najvzdialenejších oblastí.

5.2.   Je potrebné poznamenať, že v oblastiach so silnejšie rozvinutým miestnym bankovým systémom „je miera rastu miestneho hospodárstva podstatne vyššia“. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v mnohých krajinách sú miestne banky prevádzkované v prvom rade ako sporiteľne a družstevné podniky, ktoré opätovne investujú veľkú časť svojho zisku v danom mieste.

5.3.   Bankový systém má dvojitú zodpovednosť: na úrovni podniku v zmysle zvýšenej prevádzkovej efektívnosti úverových inštitúcií, čo vplýva nielen na rentabilitu („dosiahnuť zisk“), ale aj na inovatívnosť a kvalitu použitého ľudského kapitálu; na územnej úrovni je ich povinnosťou prispieť k miestnemu rozvoju („podporiť rozvoj“), čo sa prejavuje nielen kvantitatívne na výške pridelených úverov, ale aj na kapacitách týkajúcich sa investícií do výberu projektov a posúdenia možností podnikateľov a podnikov, čo je možné definovať ako regionálnu efektívnosť. Prevádzková efektívnosť musí slúžiť regionálnej efektívnosti: nemalo by význam mať efektívne banky, keby neprispievali k miestnemu rozvoju (10)..

5.4.   MSP našli v organizáciách poskytujúcich záruku a v garančných fondoch, aj na európskej úrovni, zmysluplný nástroj na ľahšiu dostupnosť úverov pre svojich členov. Malým a stredným podnikom, ktorým chýba nevyhnutné a bankou požadované zabezpečenie na vytvorenie stabilných obchodných vzťahov, poskytujú jednoduchší prístup k investičným úverom.

6.   Úloha politických rozhodovacích orgánov

6.1.   EHSV pripomína, že direktívny prístup v tejto oblasti treba považovať za nesprávny. Zo skúseností vyplýva, že iniciatívy so silným sociálnym a etickým zameraním vznikajú najlepšie spontánne na najnižšej úrovni. Každý aktívny zásah predstavuje riziko obmedzenia spontánnosti, ktorá je rozhodujúcou zárukou pestrosti hospodárskeho a finančného systému. Výbor sa domnieva, že je zároveň potrebné, aby politici konali tak, aby neboli obmedzené už existujúce iniciatívy alebo spontánny vznik nových iniciatív.

6.2.   EHSV si kladie otázku, či je prípustné, aby etické a sociálne iniciatívy organizácií jednoznačne zameraných na zisk mali legislatívne alebo daňové výhody. Preto je dôležité rozlišovať dve rôzne situácie.

6.2.1.   Organizácia zameraná na zisk začne iniciatívu, ktorá je štrukturálne oddelená od jej bežných obchodných činností (pozri napr. prípad podpory dlžníkov „Point Passarelle“ spoločnosti Crédit Agricole). V uvedenom prípade nesmie vzniknúť pochybnosť o účelnosti týkajúcej sa zabezpečenia kompenzácie bežného postupu.

6.2.2.   Organizácia zameraná na zisk začne iniciatívu, ktorá nie je štrukturálne oddelená od jej bežných obchodných aktivít. V tomto prípade je sporné, či je potrebné ustanoviť kompenzačný systém. Tí, ktorí podporujú daňovú, finančnú alebo legislatívnu kompenzáciu sa domnievajú, že je oprávnená na základe externých výhod, ktoré dosiahla iniciatíva. Oponenti sa opierajú predovšetkým o dva predpoklady: dlhodobo môžu prežiť len hospodársky samostatné iniciatívy (t. j. také, ktoré dokážu zabezpečiť primeraný zisk). Okrem toho etické a sociálne konanie nesmie sledovať hospodárske záujmy a nesmie sa riadiť legislatívnymi, finančnými alebo daňovými výhodami. Etické a sociálne konanie sa totiž odmieňa samo: tých, ktorí konajú dobro, uspokojuje samo takéto konanie.

6.2.3.   Podľa EHSV sa už v praxi vo všetkých systémoch uznáva kompenzácia etických a sociálnych iniciatív. Daňové predpisy pripúšťajú odpočet nákladov len vtedy, ak sa spájajú s tvorením príjmu. Táto zásada závislosti je však neplatná (prirodzene v rámci určitých hraníc) len vtedy, ak sú náklady vynaložené na dobročinné zariadenia alebo všeobecne prospešné organizácie. V tomto prípade je zrážka z príjmu podliehajúcemu zdaneniu možná, aj keď sa náklady nespájajú priamo s vytvorením príjmu.

6.2.4.   Podľa EHSV nie je právny rámec vzhľadom na správanie právnických a fyzických osôb neutrálny. Na základe týchto konštatovaní sa EHSV domnieva, že vytvorenie systematického a všeobecného kompenzačného systému v súvislosti s etickými a sociálnymi iniciatívami – systému, ktorý už podporuje určitý typ správania – zodpovedá kritériám spravodlivosti a vhodnosti verejného konania v hospodárstve a spoločnosti.

6.2.5.   Podľa postupov, ktoré predložil EHSV, by kompenzácia nebola poskytnutá priamo príslušným finančným inštitúciám, ale skôr ich etickým a sociálnym iniciatívam. EHSV si nemyslí, že tento postup treba odmietnuť: etiku a hospodárstvo nie je možné za žiadnych okolností od seba oddeliť a nie je možné žiadať, aby sa za skutočne etické považovali len tie činnosti, ktoré neprinášajú žiadny hospodársky úžitok, pretože to by znamenalo, že etické sú len iniciatívy v oblasti dobročinnosti alebo charity.

7.   Finančná kompenzácia a dane

7.1.   EHSV víta príslušné iniciatívy. Táto skutočnosť je aj hospodársky odôvodniteľná. Je potrebné konštatovať, že za posledných 10 – 20 rokov upadol sociálny štát z rôznych dôvodov v súvislosti s politickými rozhodnutiami, na základe rozpočtového tlaku alebo orientácie na hospodárnosť. Ak sa má zabrániť nadmernému poklesu blahobytu obyvateľstva, je nevyhnutné, aby sa úsilie o finančné a sociálne zabezpečenie nespoliehalo výlučne na hospodársky rast. Skôr je nevyhnutné od základu pripraviť pôdu pre iniciatívy.

7.2.   Príkladom predpisov, ktoré podporujú spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom zabezpečiť všeobecne vysoké sociálne normy, je štrukturalizácia oblasti zdravotného poistenia v Holandsku. Na jednej strane je povinnosťou poisťovní poskytnúť všetkým občanom poistnú ochranu, na druhej strane im môže verejný sektor poskytnúť kompenzáciu za vyššie riziká, ktoré preto musia na seba vziať. Holandský trh uskutočnil tiež niektoré príkladné iniciatívy na uľahčenie prístupu HIV pozitívnych osôb k životnému poisteniu.

7.3.   Ďalším zaujímavým príkladom je finančná kompenzácia za podporu prístupu k základným finančným službám v Belgicku. Na tento účel bol zriadený bankový fond na vyrovnávacie platby sprostredkovateľom, ktorí poskytujú jednoduchší prístup k službám. Týmto spôsobom platia inštitúcie s prísnymi podmienkami do fondu, z ktorého dostanú prostriedky inštitúcie s menej prísnymi podmienkami.

7.4.   Vzhľadom na daňové úľavy existuje rozšírený systém podpory družstiev, ktoré fungujú ako podporné vzájomné spoločnosti.

7.5.   Príkladom predpisu, ktorý organizáciám s jednoznačne sociálnym cieľom poskytuje daňové úľavy, je taliansky zákon ONLUS („Organizzazioni Non Lucrative di Utilità Sociale“ – neziskové, všeobecne prospešné organizácie).

8.   Právne predpisy

8.1.   Predpisy súvisia s nákladmi a ustanoveniami, ktoré sú pre podniky a sprostredkovateľov záťažou. Prístup, ktorým sa riadia opatrenia posledných 20 rokov, je založený na „rovnakých východiskových podmienkach“. Predpisy zvyšujú hospodársku súťaž a hospodárnosť, keď sú všetci porovnateľní aktéri rovnoprávni (napr. banky, poisťovne atď.). Ak sa však táto zásada uplatňuje príliš prísne a bez príslušných opráv, predstavuje neprekonateľnú prekážku vzniku a prežitia etických a sociálnych iniciatív. Toto riziko možno znížiť prostredníctvom systematického a cieleného uplatňovania zásady proporcionality. Preto nie je možné, aby bol podľa predpisov malý sprostredkovateľ s jednoduchou obchodnou činnosťou vystavený rovnakému zaťaženiu predpismi ako nadnárodná spoločnosť.

8.2.   Keď sa dokáže, že organizácia sa vzdala kritéria maximalizácie zisku aspoň čiastočne, ale štrukturálnym a trvalým spôsobom, aby podporila etické a sociálne iniciatívy, je nevyhnutné presadiť daňové a legislatívne ustanovenia, ktoré sa aspoň čiastočne budú odlišovať od všeobecných predpisov. V niektorých členských štátoch sú už investori, ktorí pri vykonávaní svojej činnosti prísne dodržiavajú etické zásady, vyňatí zo smernice týkajúcej sa podnikania úverových inštitúcií. Je potrebné presadzovať, aby takto postupovali všetky členské štáty.

8.3.   Napriek tomu, že družstevné hnutia sú uznané v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, v niektorých členských štátoch ešte stále nie sú výslovne uznané a chránené. Je nevyhnutné usilovať sa o systematické a všeobecné uznanie tohto obchodného modelu.

8.4.   Európska komisia môže prispieť k zabezpečeniu rôznorodosti ponuky služieb v oblasti finančníctva, bankovníctva a poisťovníctva tým spôsobom, že zabráni tým opatreniam členských štátov, ktoré poškodzujú hospodársku súťaž. Vnútroštátne nariadenia týkajúce sa štátnej pomoci by mali zohľadniť uvedené aspekty.

---

(1)  A. F. Utz, Etica economica, (San Paolo), Cinisello Balsamo, 1999.

(2)  Konrad Adenauer, Memoiren 1945 – 1953, DVA, Štutgart 1965.

(3)  John Kenneth Galbraith, Liberty, Happiness … and the Economy, in: The Atlantic Monthly, jún 1967.

(4)  Luca de Biase, Economia della felicità, Feltrinelli 2007.

(5)  Zdroj: UNI United Network International, Ženeva 2008.

(6)  Oznámenia, ktoré predložila Banca d'Italia, Bollettino Economico č. 52, apríl 2008.

(7)  Participatívna demokracia: definície prieskumu, o ktorý požiadal rozpočtový odbor regiónu Latium, Taliansko.

(8)  Tamtiež.

(9)  Jednej takejto osobe bol napríklad udelený čestný doktorát s nasledujúcim odôvodnením: „Je aktívny na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni pri vedení obchodnej činnosti, a zároveň je odvážny, vytrvalý, vynaliezavý, má vynikajúcu odbornú kvalifikáciu a jasne analyzuje situácie. Jeho konanie je pevne spojené s etickým hľadiskom, pričom vyvracia postoj niektorých ľudí – hoci takých je veľmi málo – ktoré vychádzajú z predpokladu, že etika a hospodárstvo sú takmer nezlučiteľné pojmy.“

(10)  Alessandrini, P. (2003), Le banche tra efficienza gestionale ed efficienza territoriale: alcune riflessioni (Banky medzi špecifickou administratívnou a regionálnou účinnosťou: Niekoľko úvah).

---