30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/77

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako možno v Európe využiť sociálne experimentovanie pri príprave verejnej politiky aktívneho začlenenia“

2009/C 100/13

V liste z 5. marca 2008 francúzske ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti s nadchádzajúcim francúzskym predsedníctvom Európskej únie vypracoval prieskumné stanovisko na tému

„Ako možno v Európe využiť sociálne experimentovanie pri príprave verejnej politiky aktívneho začlenenia“.

Pri tejto príležitosti načrtol základné body „vysoký komisár pre aktívnu solidaritu proti chudobe“, ktorý stál pri zrode tejto žiadosti.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. septembra 2008. Spravodajcom bol pán BLOCH-LAINÉ, pomocným spravodajcom pán EHNMARK.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 22. a 23. októbra 2008 (schôdza z 23. októbra 2008) prijal 66 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1.   Žiadosť o vypracovanie stanoviska súvisí s rozhodnutím francúzskej vlády usporiadať v novembri v Grenobli konferenciu s názvom „Rencontres de l'Expérimentation sociale en Europe“, na ktorej si účastníci budú môcť vymeniť skúsenosti a názory týkajúce sa sociálneho experimentovania. Cieľom je podporovať na úrovni Spoločenstva a členských štátov záujem o experimentovanie a spoločne ho využívať ako nástroj pri príprave verejnej politiky v sociálnej oblasti, prípadne, okrem iného, aj v oblasti boja proti chudobe prostredníctvom „aktívneho začlenenia“. Cieľom tejto konferencie je prispieť k rozvoju „kultúry“ experimentovania a prípadne pripraviť v tejto oblasti nové programové iniciatívy, ktoré by Komisia mohla podporovať. Nadchádzajúce predsedníctva – české a švédske – by v prípade, že by priaznivo vnímali túto aktivitu, mohli neskôr prevziať štafetu v tejto oblasti.

1.2.   Bolo by preto dôležité (z pohľadu francúzskeho predsedníctva) na jednej strane lepšie poznať a sprostredkovať súčasnú prax 27 členských štátov v tejto oblasti, a na strane druhej posúdiť jej primeranosť, spôsoby zdokonaľovania, možnosť spoločného rozvoja, vzájomného vplyvu a prenosu. Pre plánované, prebiehajúce alebo vykonané akcie nebola stanovená žiadna podmienka pokiaľ ide o ich rozmer. Bolo by vhodné, aby sa zdôraznila rôznorodosť aktérov, spôsobov spolupráce, právnych postupov a praxe. Cieľom je vytvoriť, v čo najkratšom dobrovoľne prijatom a reálnom termíne základy aktualizovanej informovanosti o európskej sieti výnimočnosti hodnotených experimentálnych inovácií.

1.3.   Po tom, ako budú zozbierané pripomienky a názory, má toto stanovisko za cieľ vyjadriť názory a predložiť odporúčania.

2.   Pripomienky a názory

2.1.   Záujem, na ktorom sa táto žiadosť zakladá, nie je neočakávaný, náhodný alebo nepredvídateľný. Rozvoj sociálneho experimentovania v Európe (ako aj v USA a Kanade) nadobúda obrovské rozmery.

2.1.1.   Za posledných desať rokov prebehli v tejto oblasti v niektorých krajinách EÚ špičkové štúdie, ankety a výskumy. Konali sa, konajú alebo sa pripravujú rozličné a užitočné schôdze, ateliéry, semináre a medzinárodné kolokviá.

2.1.2.   V súčasnosti však „sociálne experimentovanie“ ostáva v mnohých ohľadoch hmlistým pojmom: hranice tejto rozsiahlej a bohatej oblasti sú nejasné, jej obsah, ktorý sa neustále vyvíja, je rôznorodý, pomenovania jednotlivých zložiek sú niekedy značne abstraktné, a konečne, hodnotenie výsledkov je často vágne (či dokonca neexistuje) alebo kontroverzné, pretože je dvojzmyselné a diskutabilné.

2.1.3.   Zaiste nájdeme katalógy, zhrnutia, svedectvá, správy na túto tému, ktoré sú často veľmi zaujímavé. Avšak, vychádzajúc z informácií výboru, nikde v súčasnosti neexistujú – na ministerstvách, vo verejných decentralizovaných úradoch, národných hospodárskych a sociálnych radách, poradných inštitúciách Spoločenstva, v organizáciách zastupujúcich sociálnych partnerov (1) atď. – skutočné registre, v metodologickom zmysle slova.

2.1.4.   Pri tejto práci a v rámci stanovených termínov zjavne nie je možné podrobne spísať experimenty vhodné na vypracovanie modelov v oblasti verejnej politiky, ktoré by sa okamžite dali využiť. Zdravý rozum si vyžaduje vypracovať krátke stanovisko, ktorého názov „prieskumné“ je v tomto prípade skutočne doslovný (prípravné, predbežné) – vybrať niekoľko spoľahlivých a názorných európskych zdrojov, niektoré na inštitucionálnej úrovni, iné na úrovni mimovládnych organizácií.

2.2.   Pojem „sociálneho experimentovania“ nebol vždy súčasťou základných princípoch politiky Spoločenstva. Experimentovanie vo forme mini projektov sa určite vyskytovalo už v prvom programe boja proti chudobe (1975 – 1980). Druhý program (1985 – 1989) ako aj tretí (1989 – 1994) boli podporované medziiným snahou zhodnotiť nadobudnuté skúsenosti. Avšak pojem experimentovania ako taký nebol zdôraznený. Hoci základné nové prvky Amsterdamskej zmluvy a významné úspechy, ktorý dosiahla Rada na zasadnutí v Lisabone sú dôkazom vôle spoločne preskúmať „osvedčené postupy“, národné programy alebo akčné plány a spoločné správy o sociálnej ochrane nedávajú veľký priestor na experimentovanie. Pokiaľ ide o „otvorenú metódu koordinácie“, táto neposkytuje takmer nijaký priestor.

2.2.1.   Napriek tomu sa v posledných rokoch v oblasti sociálnej politiky EÚ podarilo dosiahnuť značný pokrok. Veľkú zásluhu na tom má Európska komisia. EHSV oceňuje dve pracovné stretnutia s generálnym riaditeľstvom pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí, vďaka ktorým bolo možné zhodnotiť významné výsledky programu EQUAL, programu PROGRESS a „spoločného hodnotenia“. Charakter a rozsah tohto stanoviska neumožňujú podrobný popis týchto opatrení.

2.2.2.   Dokument bude pripravený ešte pred schôdzou v Grenobli, ktorá je plánovaná na november Bude uvádzať príklady úspešných inovačných experimentov a obsahovať aj odkazy na internetové stránky, ktoré sú vhodné na konzultáciu.

2.2.3.   Pripomeňme ešte, že prostredníctvom programu EQUAL, ktorý funguje šesť rokov (2002 – 2008) a práve sa končí, boli investované 3 miliardy EUR z európskeho sociálneho fondu do sociálnych inovácií spojených s trhom zamestnanosti a aktívnym sociálnym začlenením vo viacerých štátoch EÚ. V rámci tohto programu vzniklo 3 480 partnerstiev s viac ako 2 000 subjektmi a priamo sa týkal viac ako 200 000 znevýhodnených ľudí. Ide pravdepodobne o najpremyslenejší a najväčší program sociálneho začlenenia, ktorý bol kedy v Európe zrealizovaný.

2.2.4.   Okrem týchto údajov je potrebné vedieť, že v mene EÚ program EQUAL a „vzájomné hodnotenie“ zaviedli nový model metodických poznatkov. A práve to je zrejme najdôležitejšie pre budúcnosť. Viaceré poznatky sú jasne uvedené v návode. Na základe toho sa EHSV nazdáva, že je potrebné naďalej hodnotiť výstupy a prínos týchto programov v oblasti sociálneho začlenenia.

2.2.5.   Na druhej strane pokiaľ ide o akcie hodnotené v tejto prieskumnej časti, EHSV venoval osobitnú pozornosť oblasti inovačného experimentovania spojeného so začlenením prostredníctvom ekonomickej činnosti a využíval pritom holistický prístup. Viedol konzultácie s viacerými mimovládnymi organizáciami a združeniami (2), ktoré boli schopné počas verejnej diskusie (3) predložiť primeranú analýzu a hodnotenie opatrení, ktoré vykonali jednotlivé európske sociálne podniky v oblasti integrácie prostredníctvom práce. Výbor si uvedomuje, že oblasť „aktívneho začlenenia“ je oveľa väčšia ako tento sektor. Združuje však dôležitých aktérov, ktorých združenia majú dobrú štruktúru a bolo by vhodné stretnúť sa s nimi bezprostredne v prvej fáze.

2.2.6.   Informácie zozbierané pri príležitosti spomínanej verejnej diskusie (16. júna 2008) a jej zhrnutie bude súčasťou dokumentu, ktorý bude k dispozícii v už uvedenom termíne. V tomto stanovisku môžeme zdôrazniť tieto body:

2.2.6.1.   Viaceré experimenty priniesli veľmi pozitívne výsledky vďaka širokému spektru nových nápadov a v rámci veľmi rôznorodého právneho postavenia.

2.2.6.2.   Vo všetkých uvedených prípadoch existovala účinná spolupráca medzi rôznorodými zúčastnenými stranami, ktoré boli aktívne zapojené.

2.2.6.3.   Vo viacerých krajinách právne predpisy uznali tieto aktivity a poskytli právny rámec pre uskutočnené kroky. Stalo sa tak však často až po dlhej diskusii.

2.2.6.4.   V tejto oblasti rozhoduje „časový faktor“. Na viacerých miestach sa objavuje znepokojenie týkajúce sa pokračovania experimentovania (v tejto súvislosti vyvoláva veľké obavy koniec programu EQUAL). Dôležitým prvkom je schopnosť trvalejšie zapojiť zúčastnené strany – predovšetkým miestne orgány.

2.2.6.5.   V súvislosti s hodnotením všetky zúčastnené strany zdôrazňujú nevyhnutnosť posúdenia vzťahu medzi nákladmi na tieto experimenty a úžitkom, ktorý prinášajú, a globálnych opatrení v tejto oblasti.

2.2.6.6.   Všetky strany sa domnievajú, že činnosť na úrovni EÚ je kľúčová vzhľadom na prenos know-how ako aj trvácnosť realizovaných projektov.

3.   Názory

3.1.   Výbor je presvedčený, že inovačné experimentovanie ako nástroj na vypracovanie národných a nadnárodných politických opatrení v Európskej únii je kľúčovým a užitočným prvkom. Hlavné dôvody tohto vyhlásenia možno zhrnúť takto:

3.1.1.   Všeobecne možno uznať, že súčasné formy chudoby a vylúčenia sú veľmi zložité a dlhodobo znemožňovali akúkoľvek analýzu a zmarili všetky očakávania. Našťastie však v posledných rokoch veľmi pokročili štúdie zamerané na určenie príčiny, predovšetkým tie, ktoré iniciovala Európska únia. Napriek tomu nemožno to isté tvrdiť o prostriedkoch na nápravu tohto stavu, keďže naďalej ostávajú prinajmenšom veľkou neznámou. Vo viacerých krajinách sa pomocou vykonaných všeobecných politických opatrení nepodarilo dosiahnuť stanovené ciele. Všeobecné ustanovenia vyplývajúce z teoretických predpokladov sa ukázali byť veľmi skoro po ich zavedení nevhodné, neúčinné, dokonca škodlivé alebo mali presne opačný efekt. Dôvodom je buď neznalosť konkrétnych hlavných príčin, osobitostí a vzťahov medzi javmi, proti ktorým je potrebné bojovať alebo skutočnosť, že vedľajšie účinky neboli včas predvídané alebo odhalené. Experimentovanie by vzhľadom na svoju povahu predstavovalo spôsob, ktorý by umožňoval, po bližšom pozorovaní, vykonať úpravy a opravy a vo všeobecnosti pomáhal vyhnúť sa „na pohľad dobrým nápadom“.

3.1.2.   Využitie metódy, ktorá sa vo filozofii nazýva „indukcia“ („Skutočné vyplýva z toho, čo pozorujem“) je u vedcov kľúčová. Opačná metóda, ktorá sa nazýva „dedukcia“ („Skutočné musí byť v súlade s tým, čo si myslím“) viedla v oblasti sociálnej politiky k chybným úsudkom a omylom (4). Na objasnenie: nejde tu o to, aby sa presadzovalo odmietanie globálnych politík a ich jednoduché nahradenie presnými experimentálnymi akciami. Bolo by to absurdné. Cieľom je odporučiť, pokiaľ je to možné, väčšie využívanie inovačného experimentovania, aby sa zjednodušila a posilnila príprava globálnej verejnej politiky. Ide o rozvinutie a optimalizovanie úlohy, ktorú môže v rámci EÚ plniť experimentálna inovácia ako nástroj v oblasti riadenia štátov a inštitúcií Spoločenstva.

3.1.3.   Experimentovanie by často, na rozdiel od bezprostredného zovšeobecnenia, umožnilo lepšie zistiť ako zmobilizovať rôznych zúčastnených aktérov k užšej spolupráci, bližšie k skutočným potrebám ľudí.

3.1.4.   Umožnilo by uplatňovanie „práva na omyl“, bez vzniku škôd a bez toho, aby sa objavoval neustály skepticizmus.

3.1.5.   „Sociálne experimentovanie“ musí mať pevný základ v jestvujúcich solidárnych sociálnych systémoch a musí byť postavené na premyslených koncepciách a zodpovednosti zainteresovaných strán. Aj využitie experimentovania by podporilo posilnenie a rozšírenie pôsobnosti „otvorenej metódy koordinácie“.

3.2.   Hoci by sa podobné argumenty zvyčajne stretli s priaznivou odozvou, netreba zabúdať na skutočnosť, že aj tu sa z času načas objavia pochybnosti a nedôvera, ktoré musia byť zohľadňované a treba o nich diskutovať, aby sa zabránilo diskreditácii a mareniu užitočných opatrení.

3.2.1.   Najčastejšie námietky v tejto oblasti:

3.2.1.1.   Samotný výraz „experimentovanie“ je šokujúci, pretože ľudia nie sú pokusné králiky. Treba skôr hovoriť o „získavaní skúseností“ alebo ešte lepšie a jednoduchšie o „inovácii“.

3.2.1.2.   Získavanie skúseností v sociálnej oblasti predstavujú často len pokusy v laboratóriách – ako tomu zabrániť? Ako je možné odhaliť zosmiešnenia, napodobneniny, imitácie, zrakové klamy, karikatúry, getá?

3.2.1.3.   Kvôli osobitostiam jednotlivých miest a rozsahu nie je vo všeobecnosti a nevyhnutne možné experimentovanie reprodukovať.

3.2.1.4.   Experimentovaniu hrozí, že bude slúžiť ako alibi pre verejné subjekty s rozhodovacou právomocou, ktoré nie sú veľmi ochotné zavádzať všeobecné reformy. Môže viesť k obmedzeniu, ba až k zrušeniu existujúcich ochranných sociálnych ustanovení.

3.2.1.5.   V dôsledku experimentovania môžu vzniknúť buď jednostranné výhody v prospech niektorých jednotlivcov, alebo v prípade zrušenia alebo nedokončenia pokusu len dočasné, prchavé úspechy, ktoré môžu zapríčiniť trpké sklamanie.

3.2.1.6.   Do akej miery sú hodnotiace protokoly spoľahlivé?

3.3.   V snahe zamedziť podobným námietkam a nedôvere, považuje EHSV za kľúčové jasne určiť, ktoré experimenty sú vhodné na realizáciu s podporou a zárukou ktoréhokoľvek verejného orgánu s rozhodovacou právomocou.

3.3.1.   V bode 2.1.2 sa uvádza, že „sociálne experimentovanie“ je zatiaľ „hmlistý pojem“. Toto označenie nie je výsmechom zo strany výboru. Výsmech by nebol ani zábavný, ani užitočný, ani dôstojný. Tu však o výsmech nejde. V tomto prípade chce výbor prispieť k rozvoju úvah, ktoré majú za cieľ čo najviac rozptýliť vážnosť tohto pojmu.

3.3.2.   Prvým krokom v tomto smere je bezpochyby dohodnúť sa na definícii. Je to komplikované, pretože existujú dvojznačné pojmy, ktoré sa pravidelne opäť vynárajú. Základnou otázkou je vedieť, či môže mať „sociálne experimentovanie“ za cieľ len potvrdenie súčasných metód alebo či experimentovanie musí prinášať skutočné inovácie.

3.3.3.   Výbor sa nechcel zbytočne zaoberať skúmaním doktrinálneho a sémantického zoznamu definícií. Svoju pozornosť zameral na dva významy:

3.3.3.1.   Jeden pochádza od kľúčového amerického inštitútu v tejto oblasti (5). Navrhuje štyri hlavné znaky:

—	nejasné vymedzenie pokusnej a kontrolnej skupiny („random assignment“),

—	opatrenia v oblasti verejnej politiky („policy intervention“),

—	vytvorenie spôsobu kontroly („follow up data collection“),

—	hodnotenie („evaluation“).

3.3.3.2.   Ďalšia definícia bola vypracovaná francúzskym orgánom, ktorý stál pri zrode žiadosti o vypracovanie tohto stanoviska a navrhuje tieto prvky:

—	inovácia sociálnej politiky, realizovaná najskôr v menšom meradle, so zohľadnením neistoty spojenej s jej dôsledkami,

—	realizovanie v podmienkach, ktoré umožnia hodnotenie dôsledkov,

—	a s perspektívou všeobecného uplatnenia.

Túto druhú definíciu jasne a bezvýhradne podporuje Európsky hospodársky a sociálny výbor.

3.3.4.   Znovu pripomeňme, že nápady na experimentálne inovácie sa množia. Nechýbajú nekonkrétne dobré úmysly, „nimi je dláždená cesta do pekla“. Najhorším omylom, ktorého by sme sa mohli v budúcnosti v oblasti „sociálneho experimentovania“ dopustiť, je podporovať rozkvet iniciatív, ktoré sú od začiatku odsúdené na neúspech alebo ktoré sa nebudú môcť zopakovať.

3.3.5.   Program EQUAL slúžil na vypracovanie pravidiel a metód, ktoré umožnia testovať, čo je faktorom úspechu a neúspechu. Výbor zdôrazňuje a víta túto prácu, ktorá bola vykonaná najmä pre správcov európskeho sociálneho fondu, ale ktorá by mohla poslúžiť všetkým miestnym a národným orgánom s rozhodovacou právomocou, ktoré by sa chceli zapojiť do inovačných experimentálnych projektov.

3.3.6.   Pozornosť by sa mala venovať naozaj len experimentom, ktoré obsahujú:

3.3.6.1.

jasné opatrenia pokiaľ ide o dátumy a čísla,

3.3.6.2.

presné rozdelenie použitých prostriedkov,

3.3.6.3.

explicitné, účinné zaangažovanie, trvalú spoluprácu rozličných strán: verejných samospráv, vedcov, sociálnych partnerov, ostatných aktérov z občianskej spoločnosti (nadácie, družstvá, vzájomné partnerstvá, združenia …),

3.3.6.4.

opatrenia zamerané na zabezpečenie aktívnej a skutočnej účasti „cieľových skupín“ experimentovania na jeho vzniku, realizácii a hodnotení výsledkov, a teda na „spoluvytváraní“ experimentov a politických opatrení. Ľudské bytosti v európskej kultúre nie sú v prvom rade „príjemcami“, „užívateľmi“, „daňovými poplatníkmi“, „podriadenými“, „klientmi“, „voličmi“ atď. Sú ľuďmi.

3.3.6.5.

Súčasťou v pravom zmysle slova metodického systému monitorovania, a najmä hodnotenia, ktorý je jasne oznámený pred začiatkom operácie, by mali byť štúdie o vplyve, mali by sa doň zapojiť spoľahliví hodnotiaci pracovníci a mal by byť navrhnutý tak, aby umožňoval seriózne zhodnotenie trvácnosti výsledkov.

3.3.6.6.

Primerané zhodnotenie možností opakovať experiment (s tým, že projekt, ktorý nie je možné uplatňovať v inom kontexte, môže obsahovať prvky a časti, ktoré môžu byť samy o sebe veľmi poučné).

3.3.7.   Zoznam podmienok však napriek svojej dĺžke nedokáže zabezpečiť úspech experimentovania. Avšak, ak chceme experimentovať, vopred je potrebné rátať aj s rizikom neúspechu.

4.   Odporúčania

4.1.   Všeobecné usmernenia

4.1.1.   Experimentovanie ani inovácia naďalej netvoria skutočnú súčasť európskej sociálnej stratégie a „otvorenej metódy koordinácie“. Napriek tomu sa však v posledných rokoch objavili kľúčové faktory zbližovania koncepcií: myšlienka zmodernizovať sociálnu politiku; hodnotenie ako jeden z kľúčových faktorov správneho riadenia, vzájomná výmena poznatkov a prenos osvedčených postupov. Komisia prijala 2. júla 2008 obnovenú sociálnu agendu, ktorá zahŕňa dôležité oznámenie o posilnení otvorenej metódy sociálnej koordinácie. Text zdôrazňuje, že PROGRESS bude podporovať „sociálne experimentovanie“. Cieľom je však pokračovať v nastúpenom smerovaní a rozvíjať ho a je dôležité, aby princípy, ktorými sa riadil program EQUAL, boli účinne integrované do riadenia a fungovania Európskeho sociálneho fondu. Nič nebráni tomu, aby sme, bez ohľadu na už zrealizované akcie, premýšľali a odporučili, aby sa Európsky sociálny fond a štrukturálne fondy vo väčšej miere zamerali na oblasť programov inovácie a aktívneho začlenenia.

4.1.2.   EHSV odporúča zamyslieť sa nad integrovanejším prístupom, koncepciou, viacerých a rôznorodejších európskych programov s cieľom viac podporiť inovačné „sociálne experimentovanie“ v oblasti sociálnej súdržnosti a začlenenia. Ide napr. o siedmy program pre výskum a vývoj, niektoré programy regionálneho rozvoja („Jeremie“, „Jaspers“, „Mikro-pôžičky“), niektoré programy na rozvoj vidieka (napr. „Leader“) a tiež programy súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom.

4.2.   Hoci sú projekty „sociálneho experimentovania“ v oblasti boja proti vylúčeniu doménou predovšetkým miestnych a regionálnych subjektov, činnosť európskych inštitúcií, a najmä Komisie, by sa mohla zintenzívniť a byť dôležitým stimulom. Súčasné obdobie je na to vhodné.

4.3.   Z tohto dôvodu je nevyhnutné podporovať lepšiu znalosť situácie v tejto oblasti v 27 členských štátoch EÚ. Je to tiež jeden z najpádnejších argumentov, ktoré odôvodňujú žiadosť o vypracovanie tohto stanoviska, ktoré vzhľadom na harmonogram a oblasť pôsobnosti, môže byť len začiatkom a slúžiť ako základ pre ďalší rozvoj – čo by bolo želaním výboru.

4.3.1.   V tejto oblasti výbor neodporúča vytvorenie ďalšieho monitorovacieho strediska, ako sa to uskutočňuje v rámci klasického inštitucionálneho modelu. Domnieva sa, že takéto komplikované a nákladné riešenie by bolo kontraproduktívne. Naliehavo však odporúča vytvorenie systému európskej siete, ktorá by pozorne sledovala situáciu a ktorej úlohou by bolo rozvíjať poznatky týkajúce sa existencie, charakteru, obsahu, spôsobov, údajov a výsledkoch experimentovania v štátoch EÚ a uľahčovať ich výmenu. Do tohto systému by sa mali zapojiť rozliční účastníci: výskumné inštitúty, partneri, ktorí sú spoluzodpovední za projekty (politickí, ekonomickí, sociálni partneri a pod.). Európska únia by mala byť motorom pri vytváraní, fungovaní a rozvoji tejto siete. Túto úlohu by vykonávala pod záštitou Komisie. EHSV by fungoval v rámci svojich možností ako „most“ medzi „organizovanou občianskou spoločnosťou“ a v prípade pozvania by sa ochotne zúčastňoval na aktivitách.

4.3.2.   Výbor odporúča čerpať z už existujúcich prameňov: hodnotenie EQUAL, vzájomné hodnotenie, známe oblasti pôsobnosti mimovládnych organizácií (6).

4.3.3.   Výbor navrhuje prijať aktívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby plánované národné programy a tiež spoločné správy obsahovali informácie o rozvoji v oblasti inovačných sociálnych experimentov.

4.3.4.   Parlament a Rada by mohli pravidelne aspoň raz ročne organizovať spoločné stretnutia, ktoré by sa venovali „sociálnemu experimentovaniu“ v rôznych oblastiach činnosti. Program európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by tiež mohol zahŕňať jednu alebo viacero spoločných akcií týkajúcich sa tejto témy.

4.3.5.   Bolo by vhodné znásobiť miestne európske stretnutia ako sú „stretnutia na vzájomné hodnotenie“.

4.3.6.   Cieľom týchto odporúčaní by bolo prispieť k priebežnému „mapovaniu“ územných projektov na aktívne začlenenie, vhodných na podporu zo strany Spoločenstva, z ktorých by neskôr mohlo vzniknúť cezhraničné sociálne experimentovanie. Pravidelné zhromažďovanie „úspešných príbehov“, dobrých príkladov, by napomohlo procesu výmeny poznatkov a prenosu skúseností na úrovni Európskej únie.

4.4.   Výbor by uvítal, aby v budúcnosti pridelené finančné prostriedky dosahovali približne úroveň prostriedkov určených pre program EQUAL.

4.5.   Je pozoruhodné a obdivuhodné, že osoby zodpovedné za program EQUAL a tí, ktorí ho dobre poznajú, sami zdôrazňujú, že je potrebné sa zamyslieť a plánovať do budúcnosti, pokiaľ ide o „sociálne experimentovanie“ a hľadanie najlepšieho spôsobu ako aby Európska únia mohla zintenzívniť svoju činnosť a rozvíjať svoje poznatky, najmä v oblasti realizovateľnosti, opakovateľnosti a etického kódexu. Výbor navrhuje, aby Komisia s cieľom rozvinúť tento spis, navrhla Rade vypracovať správu, ktorá by zhodnotila všetky dôležité hľadiská a očakávaný prínos sociálneho experimentovania v Európe. Osobitne by sa mala zamerať na tieto otázky:

4.5.1.   Zďaleka nemáme jasnú predstavu o priepasti, ktorá často stojí medzi sociálnym experimentovaním a jeho uznaním a predovšetkým jeho podporou. Táto prekážka nevznikla náhodou, neúmyselne alebo z banálnych dôvodov. Je prejavom skutočnej „priepasti“, nad ktorou je potrebné sa náležite zamyslieť.

4.5.2.   Je potrebné presne stanoviť prahy rozsahu na to, aby bolo sociálne experimentovanie a inovácie vôbec brané do úvahy?

4.5.3.   Je nutné určiť konceptuálne hranice, ktoré budú vymedzovať myšlienky hodné označenia „inovačné“ a odlišovať ich od tých, ktoré si takéto pomenovanie nezasluhujú? Ak áno, ako?

4.5.4.   Experimentovanie v oblasti začlenenia sa zameriavalo predovšetkým na riešenie už existujúcich problémov, čiže na nápravu existujúceho stavu. Ako sa dá, pri súčasnom zachovaní tohto smerovania, zvýšiť význam prevencie a pokúsiť sa predvídať výzvy budúcnosti (demografické, ekonomické, sociologické …), ktoré sa zatiaľ ešte výrazne neprejavujú?

4.5.5.   Ako rozšíriť oblasť partnerstiev medzi subjektmi, ktorých sa týka aktívne začlenenie? Ako konkrétne rozširovať spoluprácu medzi združeniami, integračnými podnikmi a podnikmi, ktoré podliehajú občiansko-právnym predpisom tak, aby jej výsledkom bol rozvoj a zlepšovanie skutočných spôsobov začlenenia? Ako posilniť a znásobiť prepojenie medzi vylúčením a začlenením v rámci rozvoja sociálnej zodpovednosti podnikov? Je potrebné podporovať myšlienky ako napr. spoluprácu s podnikovými radami? Alebo radšej vyžadovať od podnikov s určitým množstvom zamestnancov, aby uverejnili výročnú správu o tejto otázke?

5.   Závery

5.1.   „Sociálne experimentovanie“ predstavuje v súčasnosti dôležitú výzvu, ktorej musia čeliť verejné, ústredné a decentralizované orgány, štáty ako aj Európskej únie. Ide o zložitý, náročný a zdokonaľovaný metodologický vývoj, ktorý môže priniesť trvalý úžitok.

5.1.1.   EHSV zdôrazňuje, že všeobecné verejné politiky nemožno v žiadnom prípade nahradiť akýmikoľvek individuálnymi experimentmi. Podľa EHSV je širšie využívanie inovačných experimentov vhodné na objasnenie a posilnenie týchto politík.

5.2.   Európska únia je schopná určovať rámec národnej a miestnej politiky. Je to jedno z jej hlavných poslaní. V tomto konkrétnom prípade je to boj proti chudobe a za aktívne začlenenie. Na tomto poli už zrealizovala priekopnícke, odvážne a vhodné aktivity. Zašla však aj oveľa ďalej, v záujme službe verejnosti, budúcnosti Európy a vzhľadom na dôležitosť, ktorú tejto téme občania pripisujú.

5.3.   EHSV odporúča, aby sa Európska únia ešte aktívnejšie angažovala v podpore, sprievodnej činnosti a pomoci v oblasti inovačného sociálneho experimentovania pri početných, prepracovaných a kľúčových politických opatreniach na začlenenie, s využitím potrebného času a prostriedkov, aby sa tak vyhla falošným nádejam.

---

(1)  Federálne a konfederálne alebo akékoľvek iné centrály.

(2)  CINAE, Európska sieť združení boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (EAPN), EMES, Európska sieť podnikov sociálneho začlenenia (ENSIE), Európska federácia národných združení pracujúca s bezdomovcami (FEANTSA).

(3)  Verejná diskusia sa konala 16. júna 2008 po prípravnej schôdzi z 22. apríla 2008.

(4)  Pripomeňme, že oveľa dramatickejšie a na inej úrovni, ideológie a dogmy akejkoľvek povahy boli a naďalej sú schopné vyvolať obrovské katastrofy.

(5)  Inštitút URBA.

(6)  V tejto súvislosti by mohlo byť prínosom vytvorenie kontaktného výboru medzi mimovládnymi organizáciami a EHSV.

---