31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/109

—

Keďže narastá politický a hospodársky význam tejto problematiky výbor vyslovuje svoje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia zamýšľa pred ukončením svojho funkčného obdobia predložiť novú stratégiu namiesto toho, aby navrhla konkrétny program, ktorý by nadväzoval na jej „novú rámcovú stratégiu pre viacjazyčnosť“ z roku 2005.

—

Výbor odporúča Komisii a členským štátom, aby urýchlili diskusie o vytýčených cieľoch a až potom vyjasnili rozhodnutia o krokoch, ktoré bude potrebné podniknúť v rámci koordinácie v oblasti kultúry a vyučovania.

—

Pokiaľ ide konkrétne o voľbu týkajúcu sa vyučovania a osvojovania si prvého živého cudzieho jazyka, nabáda členské štáty a Komisiu k tomu, aby oceňovali výber iného jazyka než anglo-amerického a presadzovali štúdium a používanie európskych jazykov na úrovni výmen presahujúcich hranice Spoločenstva.

—

Vzhľadom na úzku prepojenosť medzi potrebami európskych občanov v jazykovej oblasti, európskou stratégiou zamestnanosti, cieľmi konvergencie v rámci plánovania európskych štrukturálnych fondov, najmä kohézneho fondu, nabáda k používaniu týchto fondov na dosiahnutie cieľa, ktorým je ovládanie materinského jazyka a ďalších dvoch živých cudzích jazykov, a dokonca to stanoviť za prioritu pri využívaní týchto fondov. Ďalej dodáva, že tento cieľ by mal zahŕňať dva kvalitatívne ciele: zachovanie životaschopnosti európskych jazykov a rozšírenie jazykových znalostí o jazyky mimo EÚ, ktoré sú užitočné v rámci kultúrnych, sociálnych, politických a hospodárskych výmen Európanov, čím sa podporí poznanie kultúr, mier a priateľstvo medzi národmi.

—

Keďže nebadať pozitívny vývoj v súvislosti s obyvateľmi, ktorí sú najviac vzdialení od dôstojnej práce, t. j. legálnej a so sociálnou ochranou, ako aj od mestských alebo turistických oblastí, žiada Komisiu a členské štáty, aby v svojich plánovaných opatreniach dohliadali na to, aby nedochádzalo k diskriminácii alebo rozdielom v zaobchádzaní a by tieto opatrenia neviedli k novým prípadom vylúčenia a ďalšej frustrácii. Aby sa tomu vyhli, odporúča im požiadať o konzultácie sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti.

—

Keďže sa Komisia zaviazala vykonať interné konzultácie s jednotlivými orgánmi, odporúčané opatrenia by mali zohľadňovať kontext zlepšenia právnych predpisov, tak aby nepoškodili konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov.

—

Komisia a členské štáty by sa mali snažiť o presné vyhodnocovanie neformálneho a formálneho vzdelávania v rámci európskeho systému vydávania osvedčení, aby bolo možné zmerať ich rozsah a prenášať a uznávať kvalifikácie občanov a zamestnancov bez ohľadu na ich štatút.

—

Výbor rovnako pripomína členských štátom a Komisii, aby v rámci sociálneho dialógu podporovali povolania súvisiace s jazykmi (učitelia, prekladatelia a tlmočníci), aby dokázali čeliť požiadavkám na používanie úradných jazykov v inštitucionálnej komunikácii, a pripomína, že tieto potreby nie sú dostatočne pokryté ani v hospodárskej oblasti.

—

Vyhodnotiť odozvu, s ktorou sa stretla predchádzajúca stratégia Komisie a odporúčania, ktoré k nej v tom čase vypracoval.

—

Zhrnúť kroky, ktoré podnikla Komisia.

—

Reagovať na žiadosť o konzultáciu, ktorá mu je adresovaná vo všeobecnejšom rámci rozsiahlych verejných konzultácií organizovaných Komisiou a verejnej diskusie z 15. apríla 2008, a to v dostatočnom predstihu, aby jeho odporúčania mohli byť zohľadnené v oznámení, ktoré Komisia pripravuje na september 2008.

2.1

Výbor konštatuje, že táto problematika sa každým dňom stáva významnejšou, a nejde pritom o prechodnú módu, ale o odraz skutočného kontextu globalizácie, ktorá stavia do popredia čoraz rozdielnejších a početnejších aktérov. Na nové situácie je potrebné nájsť nové riešenia a reakcie. Svet sa mení v hospodárskej a technickej oblasti, rovnako ako aj v oblasti sociálnej, politickej, kultúrnej a občianskej. Isté javy existovali odjakživa alebo už dlhý čas, ale v súčasnosti naberajú na intenzite a stávajú sa zjavnými, ba dokonca až zásadnými.

2.2

Vo veľmi odlišných oblastiach, v práci ako aj v obchode, voľnom čase a cestovnom ruchu naberá kultúrny rozmer nový smer, ktorý sa EHSV musí snažiť pochopiť vo všetkých jeho aspektoch, aby sa dokázal stotožniť so znepokojením našich spoluobčanov a navrhnúť inštitúciám praktické a inteligentné riešenia, predovšetkým v rámci konzultácií a podnecovaním diskusií.

Rozmanitosť a bohatstvo názorov poukazujú na záujem občanov o túto tému, ktorá sa nesie v znamení vedomia spolupatričnosti k ľudstvu.

2.3

V uvedenom stanovisku výbor odporúčal, aby:

2.4

Stručne povedané EHSV poukazoval na potrebu zapojiť čo najviac občanov do stratégií vzdelávania, praktického využívania, znalosti jazykov a nájsť možnosti na dosiahnutie týchto cieľov. Varoval pred vytváraním nových foriem sociálnej diskriminácie. Vyzval k celistvému prístupu k počtu jazykov ako zdroja v Európskej únii s cieľom prekročiť jej jazykové, kultúrne a hospodárske hranice. Odporúčal prístup zohľadňujúci vo vyváženej miere hospodársky, kultúrny, občiansky rozmer ako aj seriózne úsilie o odstránenie zaostávania v oblasti zamestnanosti a práce.

2.5

Výbor rovnako pripomenul, že jazykové a kultúrne oblasti sa vyvinuli rovnako ako politické a hospodárske zoskupenia vo svete, a že trend vedúci k zániku niektorých jazykov ide ruka v ruke s asimiláciou alebo zánikom niektorých sociálnych a politických skupín. Európa čelí rovnakým výzvam ako iné oblasti sveta, a to: 1) trendu nastoľujúcemu jeden dominantný jazyk v medzinárodných vzťahoch, 2) vzhľadom na rozmanitosť svojich regionálnych jazykov rovnakej hrozbe zániku niektorých rečí, avšak s jedným rozdielom, ktorým je postavenie národných úradných jazykov v tomto zjednotenom politickom a hospodárskom zoskupení (alebo na ceste k zjednoteniu, podľa toho, ako sa vníma stupeň integrácie EÚ).

2.6

EÚ má do činenia s rovnakou úzkostlivou snahou o zachovanie identity, ktorou sa vyznačuje každý prístup v kultúrnej a jazykovej oblasti, avšak má tú výhodu, že sa upevnila počas svojho vytvárania. Stačí uviesť príklad nástrojov v rámci sociálnej a územnej súdržnosti EÚ, spoločných kritérií zastupiteľskej a participatívnej demokracie, sociálnych modelov založených na solidarite.

2.7

Napriek tomu demografické výzvy a kultúrne záujmy, ak sú navzájom prepojené, vedú k dôležitým otázkam, ktoré treba mať odvahu položiť: aký záujem majú Európania o svoje vlastné jazyky, o podelenie sa s nimi, ich zachovanie, oživenie a udržanie pri živote, jedným slovom, o hovorenie nimi medzi sebou a s ostatnými?

3.1

Komisia iniciovala 14. septembra 2007 verejné konzultácie, ktoré sa ukončili 15. apríla 2008 konferenciou, na ktorej početným združeniam a organizáciám pôsobiacim v oblasti kultúry alebo vzdelávania predstavila výsledky činnosti týchto pracovných skupín:

3.2

Počas diskusií sa poukázalo na viacero problematík:

3.3.1

Rozširovanie rozmanitosti jazykových znalostí v rámci EÚ („angličtina nestačí“).

Ambíciou člena Komisie pre mnohojazyčnosť, pána Leonarda Orbana, ako sa vyjadril počas svojho vystúpenia a pri iných príležitostiach, je zjavne snaha o zvrátenie trendu „všade len angličtina“.

3.3.2

V sociálnej oblasti:

3.3.3

V oblasti hospodárstva:

3.3.4

Aspekt mnohojazyčnosti v súvislosti so zahraničnou politikou EÚ:

Komisia potvrdzuje barcelonský cieľ, t. j. 1 materinský jazyk + 2 živé jazyky pre každého občana, avšak upresnený v podobe 1 materinský jazyk + 1 medzinárodný jazyk + 1 jazyk, ku ktorému by mali citový vzťah a ktorý by prijali za druhý vlastný jazyk (toto chápanie sa inšpiruje správou skupiny, ktorej predsedal pán AMIN MAALOUF).

3.3.5

Prostriedky a metódy:

Komisia zamýšľa podporovať neformálne vzdelávanie typu „business literacy system“ (systém podnikateľskej gramotnosti), ktorý zrýchľuje pochopenie a uľahčuje prístup, ale uviedla málo podrobností v tejto súvislosti. Upresňuje, že ide o poskytnutie príležitostí európskym občanom prichádzať do styku s cudzojazyčnými prvkami napr. v autobuse alebo iných verejných priestoroch, a že učenie prebieha hravo postupným navykaním si na cudzí jazyk.

3.3.6

Pokiaľ ide o ďalšie kroky:

Komisia sa zamýšľa opierať o štruktúrovanú spoluprácu medzi členskými štátmi v rámci strednodobej stratégie a prispieť európskym rozmerom do rozvoja tejto politiky.

3.4.1

Správa skupiny Podnikateľské fórum, ktorej predsedal pán DAVIGNON (3):

Táto správa, ktorá bola uverejnená koncom júna 2008, uvádza prečo je podľa Podnikateľského fóra dôležité investovať do jazykových znalostí. Zdôrazňuje podporu využívania jazykov v obchodnom prostredí a uvádza odporúčania pre podniky, aby zlepšovali úroveň v oblasti„viacjazyčnej“ obchodnej komunikácie: „vypracovať zoznam ich jazykových znalostí; prehodnotiť politiku náboru a strategického rozvoja v oblasti ľudských zdrojov; investovať do jazykového vzdelávania; prijať do zamestnania ľudí s rozličným materinským jazykom; využiť lingvistické technológie prekladateľov a tlmočníkov, sprostredkovateľov a osôb z oblasti komunikácie; zlepšiť medzinárodnú mobilitu zamestnancov.“ Správa tiež uvádza odporúčania pre Európu a jej inštitúcie, miestne, regionálne a národné vlády. Rozvíja argumenty v prospech viacjazyčnosti.

4.1

Výbor zastáva názor, že zjavne dobrá vôľa Komisie pôsobí ako zariekanie, ale nenavrhuje žiadne podstatné opatrenie Európskej únie okrem toho, čo požaduje od členských štátov v oblasti prispôsobenia vzdelávacích systémov.

4.2

Výbor odporúča, aby členské štáty pokračovali v tomto prístupe a pritom zohľadňovali orientáciu aj na iné jazyky medzinárodnej komunikácie, nielen angličtiny.

4.3

Členské štáty by mali aj naďalej podporovať väzby jazykovej a zemepisnej príbuznosti a blízkosti v ponuke európskych jazykov na všetkých stupňoch vyučovania (predškolský, základný, stredný, vysokoškolský stupeň a celoživotné vzdelávanie) a dbať o jej rozmanitosť.

4.4

Vzdelávanie dospelých v podobe, o akú sa usiluje Komisia (7), musí zohľadňovať potrebu zapájania väčšieho množstva občanov do úsilia o zvládnutie materinského jazyka plus dvoch ďalších živých cudzích jazykov tým, že konkrétnymi opatreniami blízkymi k občanovi sa prispôsobí ponuka, vzbudí záujem a zvýši motivácia, pričom sa využije know-how organizácii občianskej spoločnosti už pôsobiacich v tejto oblasti, pracovníkov verejného a súkromného sektora a uľahčí sa sociálny a občiansky dialóg a bude sa dbať na to, aby nové iniciatívy nevytvorili diskriminačné rozdiely vo vzťahu k občanom, ktorí nemajú prístup k medzikultúrnej výmene.

4.5

Demokratizácia a neformálne vyučovanie v podobe propagovanej Komisiou sa musia v rámci európskeho systému vydávania osvedčení presne posúdiť, aby:

4.6

Miestne a územné orgány sa musia konkrétne zapájať do prípravy budúcej pedagogickej ponuky v súlade s ambíciami Komisie.

4.7

Keďže úvahy Komisie o ekonomických potrebách podnikov sa týkajú v prvom rade podnikov a zamestnancov, treba, aby členské štáty a Komisia nabádali sociálnych partnerov, aby začlenili túto tému do sociálneho dialógu s cieľom spoločne ju preskúmať a nájsť najlepšie riešenia a vhodné postupy.

4.8

Ponorenie do živého prostredia, ktoré je nutné pre aktívne používanie hovoreného jazyka a neoddeliteľne späté s upevňovaním jazykových znalostí, by malo byť umožnené a podporované na všetkých úrovniach a všetkým cieľovým skupinám. Zvlášť naliehavá je táto potreba v prípade vrstiev obyvateľstva, ktoré sa nachádzajú tak trochu mimo medzinárodných výmen, teda ľudí s menšou mobilitou. Tu je potrebné nájsť konkrétne prostriedky a materiálne zabezpečenie. Nikoho nemožno donútiť cestovať, ibaže niektorí na to majú menej prostriedkov než iní. Angličtina nestačí, ani televízia.

4.9

Pri jazykoch migrantov treba klásť dôraz na bohatstvo, ktoré tieto jazyky predstavujú. Existuje niekoľko názorových skupín. Podľa niektorých je povinnosťou migrantov naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny, aby sa do nej mohli integrovať alebo dokonca, aby vôbec mali prístup na územie EÚ. Podľa iných majú migranti na ovládanie jazyka hostiteľskej krajiny právo, aby v nej mohli pracovať, žiť a brániť svoje práva, a je povinnosťou verejných orgánov jednotlivých krajín postarať sa o ich jazykovú prípravu. Nech je tomu akokoľvek, od teórie k praxi je stále veľmi ďaleko. Niekoľko skúseností ukazuje, že nie všetkým osvedčeným postupom sa dostalo podpory. Naopak, finančné prostriedky mnohých združení boli dokonca krátené. Pedagogická výzva, ktorú treba dnes zvládnuť, je obrovská, pretože v každom veku sa učí inak. Výbor v tejto súvislosti odporúča štúdie, ktoré vysvetľujú, že učenie sa cudzieho jazyka je spojené s medzikultúrnou výmenou  (8). Výbor zdôrazňuje, že sú nutné skúsenosti a zapojenie všetkých vyučujúcich a pedagogických pracovníkov pre predškolský vek, vzdelávanie dospelých až po celoživotné vzdelávanie. Týka sa to najviac žiakov a vyučujúcich, a to aj vzhľadom na budúce uznávanie tzv. neformálne získaných poznatkov (9).

4.10

Medzi jazyky, ktorými sa hovorí v Európe, patria regionálne a národné jazyky ako aj jazyky, ktorými hovoria migranti. Sú značným prínosom a pre udržanie kultúrnej rozmanitosti v Európe sú smerodajné dva aspekty: podpora európskej kultúrnej rozmanitosti ako aj tolerancia a úcta vo vzťahu k migrantom. Sociálna a územná súdržnosť EÚ nie je len hospodárskou a politickou súdržnosťou. Už dnes je neoddeliteľná od svojho kultúrneho rozmeru a tak tomu bude aj v budúcnosti.

4.11

Jazyky migrantov sa musia preto odovzdávať potomkom rovnako ako pôvodné európske jazyky. A keďže jazyk žije len dovtedy, kým sa ním hovorí, treba aj migrantov považovať za zdroj prenosu alebo vyučovania ich materinského jazyka pre tú časť verejnosti, ktorá si želá rozšíriť svoje komunikačné možnosti.

4.12

Znamená to, že európska občianska spoločnosť má dnes už iné ambície a že nestačí vyzdvihovať výhody, ktoré predstavuje znalosť viacerých jazykov v mnohojazyčnom prostredí, ale si želá, aby boli uznané jej iniciatívy v združeniach a dokonca aj jej potreby. V každom prípade sú však na splnenie tohto cieľa potrebné finančné prostriedky či už z verejných alebo súkromných zdrojov.

4.13

Znamená to tiež, že sociálni partneri budú ochotní k veci pristupovať z dlhodobého hľadiska a spoločne stanovia, aká kvalifikácia je potrebná, aké formy vyučovania a celoživotného vzdelávania je potrebné zaviesť, o akých investíciách, tak z verejného ako aj súkromného sektora, treba uvažovať, pričom budú dbať o zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov.

4.14

Ak sa štúdium jazykov chápe aj ako nutnosť z hľadiska konkurencieschopnosti a dosiahnutia cieľov Lisabonskej stratégie, celkom iný rozmer dostáva aj predkladané odporúčanie.

4.15

V článkoch 21 a 22 Charty základných práv je uvedené, že je potrebné podporovať jazykovú rozmanitosť a zakázať diskrimináciu na základe jazyka. Komisia by mala preto preskúmať, ktoré členské štáty majú v danej oblasti príslušné právne predpisy. V prípade potreby by sa mohla obrátiť na Agentúru pre základné práva a poveriť ju preskúmaním toho, či skutočnosť, že členské štáty uplatňujú rôzne vykonávacie predpisy, nespôsobuje narúšanie hospodárskej súťaže a nerovnaké zaobchádzanie s rôznymi Európanmi predovšetkým v oblasti mobility, získavania pracovníkov atď. Na tento účel je potrebné rozlišovať dve úrovne závažnosti: na jednej strane stupeň znalosti jazyka potrebný na výkon úloh v zamestnaní (kontakt s verejnosťou alebo zahraničnými klientmi) a na druhej strane taká znalosť, ktorá je potrebná na odovzdanie potrebných príkazov a pokynov na vykonanie úloh v jazyku toho, kto ich vykonáva.

4.16

Výbor v tejto súvislosti bude veľmi pozorne sledovať, čo Komisia navrhne v stratégii, ktorú predloží v septembri 2008, a aký pokrok v nej bude v porovnaní s predchádzajúcou stratégiou.

4.17

Pokiaľ ide o kultúrne práva európskych občanov, príslušníkov tretích krajín zdržujúcich sa na území EÚ a vonkajšiu spoluprácu EÚ, Komisia by sa mala opierať o dohovor UNESCO o rozmanitosti a po dohode so združeniami a MVO, ktoré už pôsobia v oblasti kultúry, by mala navrhnúť usmernenia, ktoré by mali vysvetliť, čo znamená pre EÚ skutočnosť, že ju členské štáty ratifikovali.

4.18

Mobilitu propagujú sociálni partneri a pomerne veľká časť zamestnávateľov, zamestnancov a verejných orgánov, medzi ktorými je aj Komisia, na ňu čaká ako na všeliek na nezamestnanosť a nedostatok pracovnej sily. Na jazykovú prekážku sa poukazuje ešte stále málo. Spomeňme problémy navštevovať v rámci celoživotného vzdelávania zároveň kurzy odbornej prípravy a kurzy jazykov ako aj nemožnosť zapísať svoje deti na školu podľa vlastného výberu, ak sprevádzajú rodičov, ktorí sa sťahujú z profesionálnych dôvodov. Ide napríklad o Rómov v niektorých európskych krajinách a niektoré skupiny Talianov v Nemecku. Komisia by nemala tento problém prenechať len na samotné členské štáty, ale by mala iniciovať zhromažďovanie informácií o jazykovej diskriminácii na školách medzi deťmi rôznych európskych národností.

4.19

Treba uviesť aj ťažkosti, s ktorými sa stretávajú správne orgány členských štátov pri uplatňovaní smernice o vysielaní pracovníkov ako aj sociálni partneri kvôli problémom s porozumením priamo na mieste, ktoré síce Komisia nezanedbala, ale ku ktorým by sa malo pristupovať po náležitej dohode so zúčastnenými stranami (Komisiou, členskými štátmi, sociálnymi partnermi, miestnymi a národnými orgánmi, úradmi práce atď.), ako je uvedené vyššie (10).

4.20

Nakoniec si treba položiť otázku, či majú inštitúcie dostatok prostriedkov na svoj jazykový režim okrem tých, ktoré sa využívajú na oficiálnu komunikáciu medzi inštitúciami. Výbor podotýka, že tu ide o zložitú otázku, pretože veľké množstvo verejných dokumentov nie je preložených, čo opäť súvisí s nedostatkom prostriedkov. Ako príklad možno uviesť najmä stránky, ktoré nadväzujú na úvodné stránky európskych inštitúcií, najmä Európskej rady alebo predsedníctva EÚ.