13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/28

1.1

Špičkové výkony v oblasti vedy a techniky a ich premena na konkurencieschopnú ekonomickú silu sú základnými predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti (pokiaľ ide napríklad o nanotechnológiu, informačnú spoločnosť, energetické a klimatické otázky), pre zachovanie a zlepšenie nášho aktuálneho postavenia na medzinárodnej scéne a pre rozvíjanie, a nie ohrozovanie, európskeho sociálneho modelu.

1.2

Výbor hodnotil vždy pozitívne každú iniciatívu zameranú na:

1.3

EHSV dôrazne a s presvedčením podporuje myšlienku vytvorenia nástroja ako je Európsky technologický inštitút (ETI) s cieľom prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania, inovácie a výskumu a podporiť spoluprácu a integráciu medzi európskymi špičkovými strediskami v oblasti priemyslu, vzdelávania a výskumu.

1.4

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať tento návrh tak, aby bol v súlade s jeho právnym základom a bol zameraný predovšetkým na „urýchlenie adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny, podporu prostredia, ktoré je priaznivé pre vytváranie a rozvoj podnikov v celom Spoločenstve, najmä malých a stredných podnikov, podporu prostredia priaznivého pre spoluprácu medzi podnikmi, pomoc pri lepšom využívaní priemyselného potenciálu, inovačného, výskumného a technického rozvoja (2).“

1.5

Výbor však zastáva názor, že ak má byť tento nový integrovaný vedomostný, výskumný a inovačný nástroj úspešný, je potrebné, aby sa dokázal špecifikovať a odlíšiť vzhľadom na iné, už existujúce integrované nástroje Spoločenstva ako napríklad európske technologické platformy, spoločné európske iniciatívy, vysoko špecializované európske siete, integrované projekty alebo vyspelé európske modely magisterského štúdia (3).

1.6

Výbor si však uvedomuje, že by nebolo vhodné vytvárať jednoduché paralely medzi budúcim inštitútom ETI a inštitútom MIT (Massachusetts Institute of Technology) v USA, pretože tento americký inštitút nikdy nebol vysoko špecializovaným federálnym projektom, ale vysoko špecializovanou univerzitou, ktorá sa vyznačuje existenciou univerzitnej rady MIT s pričlenenou investičnou spoločnosťou (Investmnent managment company). Avšak úspech inštitúcií ako MIT ukazuje, že výnimočnosť je výsledkom vývojového procesu založeného na vhodných princípoch a dostatočnej podpore.

1.7

Výbor však zastáva názor, že ak sa budúci ETI chce stať výkonným hráčom na svetovej úrovni, teda referenčným modelom a symbolom výkonnosti európskej výnimočnosti, musí byť viac než len poskytovateľom dodatočných zdrojov.

1.8

Preto jeho koncepcia ale aj štruktúra a členenie musia nielen plne zodpovedať cieľom vytýčeným v zmluve, ktorá je jeho právnym základom, ale tiež vytvárať kultúru odbornosti a výnimočnosti orientovanú na vedu a technológiu, ktorá priláka najlepších študentov a vychová tých najlepších vedcov a inžinierov. Toto je základným predpokladom pre vytváranie nových poznatkov a trvalej inovácie.

1.9

Podľa názoru výboru je tiež dôležité neuspokojiť sa s myšlienkou „medzinárodne prestížnej znalostnej základne“ (4), ale využiť energiu všetkých zainteresovaných subjektov na vytvorenie značky vynikajúcich výsledkov, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé „znalostné a inovačné komunity“, aby sa dosiali konkrétne výsledky, ktoré by mali dosah na trh:

1.10

Štruktúru a členenie inštitútu by bolo potrebné naplánovať a zrealizovať tak, aby:

1.10.1

Bolo by potrebné náležite zohľadniť možnosť vytvorenia spoločného podniku.

1.11

Aj keď minimálne prvé úspechy ETI budú vo vysokej miere závisieť od dostatočného financovania zo strany Spoločenstva a členských štátov, tieto finančné prostriedky by nemali byť presúvané z iných schválených programov na výskum a inováciu.

1.11.1

Podľa názoru výboru budú mať v budúcom ETI stále väčší význam na jednej strane mechanizmy na podporu patentov a systémy zaobchádzania s duševným vlastníctvom, a na druhej strane schopnosť získavať finančné prostriedky zo súkromných zdrojov, ktoré by mali výrazne prevažovať nad prostriedkami Spoločenstva, aby neodoberali zdroje určené iným programom, predovšetkým prostriedky určené na výskum a inováciu.

1.11.2

Pokiaľ ide o finančné zdroje podľa názoru výboru by bolo potrebné poskytnúť počiatočné finančné prostriedky zo zdrojov Spoločenstva získaných v rámci doplnkových zdrojov počas priebežného hodnotenia v polovici obdobia siedmeho rámcového programu Spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti. Vo významnej miere by mali prispieť pomernou časťou aj členské štáty. Pritom by sa nemalo zabúdať na možnosť využiť opatrenia EIB na podporu inovačných sietí a univerzitného výskumu.

1.12

Rovnako dôležité sú podľa názoru EHSV schopnosti, ktoré dokáže inštitút vytvoriť na trhu vedomostí a v oblasti inovácie a výskumu s cieľom zabezpečiť stále sa zvyšujúcu interakciu medzi samotným inštitútom a jeho odvetviami, teda vedomostnými a inovačnými komunitami.

1.12.1

To bude možné uskutočniť aj prostredníctvom veľkých verejných podujatí organizovaných v rámci systému ETI, ktoré budú zamerané na uplatňovanie jednotného označenia výnimočnosti koncipovaného formou decentralizovanej siete zameranej na príťažlivosť a šírenie zdrojov vedomostí a inovácie.

1.12.2

Inovácia a úspech sú výsledkom krehkej rovnováhy medzi postupmi zameranými na dosiahnutie cieľa a slobodou jednotlivca rozvíjať nové nápady a koncepty, ktoré budú musieť podstúpiť skúšku v prostredí hospodárskej súťaže. Dodržiavanie kritérií zabezpečenia kvality, štandardizovaných na európskej úrovni, musí byť základom činnosti v oblasti výskumu, poznatkov a inovácie celej sieťovej štruktúry ETI. Bez trhovej interakcie medzi výskumom, inováciou a priemyslom by mal výskum financovaný z verejných prostriedkov len obmedzený vplyv na hospodárstvo.

1.13

Systém výberu sietí podnikov, výskumných stredísk, laboratórií a univerzít, ktoré by sa mali stať vedomostnými a inovačnými komunitami (VIK), by mal podľa názoru výboru vychádzať z princípu „zdola nahor“ a mal by byť založený na jasných a transparentných kritériách, akými sú výnimočnosť a profesionálny úspech, schopnosti a skúsenosti v oblasti prenosu technológií hlavne do malých a stredných podnikov.

1.13.1

Nový štatút VIK by sa však v žiadnom nemal chápať ako niečo nemenné, ale pravidelne by sa mal prehodnocovať z hľadiska kvality a konkrétnych dosiahnutých výsledkov, a to bez ohľadu na potrebu určitého vývojového obdobia.

1.14

Výbor tiež zastáva názor, že „systém“ ETI by sa prípadne mal zamerať na začleňovanie vybraných špičkových stredísk, ktoré v EÚ už existujú, ale nemal by sa stať byrokratickou nadstavbou na podporu takýchto už existujúcich stredísk. Preto by sa mal zamerať na väčšie uplatňovanie priemyselných aspektov a interdisciplinárneho výskumu tak v rámci svojich štatutárnych orgánov ako aj orgánov poverených výberom.

1.14.1

Na tento účel by bolo vhodné vytvoriť investičnú spoločnosť ETI (ETI investment management company), ktorá by umožnila inovatívny prístup vzhľadom na tradičné nedostatky, ktoré sú často charakteristické pre vzťahy medzi priemyslom, akademickým svetom a výskumom.

1.15

Podľa názoru výboru je nakoniec potrebná väčšia transparentnosť v oblasti definovania a vydávania diplomov ETI sieťou VIK a samotným ETI. Aspoň počas dostatočne dlhého počiatočného obdobia by udeľovanie diplomov malo zostať výsadou ale tiež zodpovednosťou tých univerzít a/alebo technických vysokých škôl členských štátov, ktoré boli vybrané za partnerov v rámci jednotlivých VIK. Po splnení minimálnych podmienok bude môcť byť na ich diplomoch značka ETI.

1.16

Značky ETI by mali byť podľa názoru výboru diplomom zo siete VIK pridelené pod podmienkou, že štúdium a výskumy sa uskutočnia minimálne v troch rôznych inštitútoch troch členských štátov, aby bol zaručený interdisciplinárny európsky rozmer samotného diplomu, že preukážu dostatočný potenciálny inovačný účinok a že ich nakoniec zabezpečí ústredie ETI.

1.17

Pokiaľ ide o štatút ETI, výbor považuje za vhodné, aby správnu radu/riadiaci výbor (5) uvedený v návrhu Komisie doplnil monitorovací výbor zložený zo zástupcov členských krajín pod predsedníctvom zástupcu Komisie, výkonný výbor, v ktorom sú po dvaja zástupcovia podnikateľskej sféry, výskumných stredísk a akademickej sféry, ktorému budú predsedať predseda správnej rady, správny riaditeľ a rektor.

2.1

Priebežná správa Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti: Nový začiatok lisabonskej stratégie, ktorá bola predložená Európskej rade na jar 2005 (6), stanovila niekoľko základných princípov pre tento nový začiatok: cielenosť iniciatív, ktoré je potrebné uskutočniť, široká účasť, spoločné ciele a nakoniec existencia jasne stanovených úrovní zodpovednosti.

2.2

Ako neoddeliteľná súčasť Lisabonskej stratégie bolo stanovené aj šírenie znalostí prostredníctvom systému vzdelávania vysokej kvality. Európska únia musí hlavne vyvinúť úsilie, aby európske univerzity mohli súťažiť s najlepšími univerzitami sveta. Na to je potrebné vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý bude uľahčovať vytváranie a šírenie znalosti po celom území EÚ.

2.3

Komisia oznámila, že v záujme uskutočnenia tohto cieľa má v úmysle navrhnúť vytvorenie „Európskeho technologického inštitútu“ a zasadiť sa za to, aby sa európske univerzity stali konkurencieschopnými na medzinárodnej úrovni, pretože „súčasné prístupy v oblasti financovania, riadenia a kvality, z mnohých aspektov už nezodpovedajú aktuálnemu všeobecnému trhu akademikov, študentov a samotných vedomostí“.

2.4

Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril k tejto problematike (7), napríklad vo svojom prieskumnom stanovisku „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (8), kde medzi iným potvrdil potrebu vytvorenia spoločného európskeho vedomostného priestoru založeného na spolupráci v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu. V tomto stanovisku EHSV vyzval podnikateľskú sféru, finančné inštitúcie a súkromné nadácie, aby akceptovali svoju mieru zodpovednosti a zvýšili investície do vedomostnej ekonomiky a podporili medzi iným dohody o partnerstve verejného a súkromného sektora na európskej úrovni.

2.5

Massachusetts Institute of Technology – MIT – v Spojených štátoch amerických, vytvorený v roku 1861 v Bostone, má v súčasnej dobe 10 000 študentov a profesorský zbor zložený z približne 10 000 osôb zapojených do multidisciplinárneho systému vysokej kvality, ktorý pokrýva oblasti od ekonomiky po právo, od architektúry po inžinierstvo, od techník riadenia po matematiku, fyziku a biológiu. Náklady na prevádzku MIT predstavujú viac ako 1 000 miliónov dolárov ročne, ale na tzv. „šanghajskom zozname“, ktorý uvádza najlepšie univerzity sveta (9), sa nachádza na piatom mieste.

2.6

Pokiaľ ide o Európu, tak do roku 2010 by sa mali dosiahnuť ciele stanovené „Bolonským procesom“, teda iniciatívou, ktorú začala Európska únia v roku 1999 a ktorá je zameraná na harmonizovanie rôznych európskych systémov vyššieho vzdelávania s cieľom vytvoriť „európsky priestor vyššieho vzdelávania“ a podporiť európsky systém vyššieho vzdelávania na celosvetovej úrovni. Sú to tieto ciele:

2.7

Európsky parlament prijal 26. septembra 2006 uznesenie o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca (11), ktorý zohľadňuje bolonský a kodanský proces z roku 2002, a je založený na podpore väčšej európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a je zameraný na dosiahnutie celého radu konkrétnych výsledkov (12).

2.8

Komisia zverejnila v roku 2005 druhú správu o pokroku v dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (13), v ktorej sa okrem iného zdôrazňuje, že je ťažké zvýšiť počet absolventov vysokých škôl v Európe, že je potrebné aktualizovať a dopĺňať vedomosti, schopnosti a kvalifikáciu počas celého života prostredníctvom moderných systémov celoživotného vzdelávania a nakoniec, že je potrebné zvýšiť verejné investície do vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy ich kombinovaním so súkromnými investíciami a že je potrebné odborne pripravovať vysoko kvalifikovaných a schopných profesorov a ostatných vyučujúcich podľa potrieb vyplývajúcich z výmeny generácií (približne 1 000 000 osôb v období 2005 – 2015).

2.9

V rámci OECD bola v roku 2006 vypracovaná štúdia zameraná na dopyt (14) pod názvom Programme for International Student Assessment (PISA) (15), ktorá prináša celkový prehľad o vlastnostiach, vrodených a nadobudnutých schopnostiach študentov uplatňovať získané vedomosti.

2.10

Slabé stránky európskeho systému vyššieho vzdelávania majú pravdepodobne najmä tieto príčiny (16):

2.11

Hlavné problémy všeobecného charakteru, ktoré by sa mali vyriešiť vytvorením Európskeho technologického inštitútu, sú tieto:

2.12

Európsky parlament vo svojom uznesení o rozpočte na rok 2007 na jednej strane podporil myšlienku zvyšovania potenciálu vedomostného trojuholníka (vzdelanie, výskum a inovácia) a posilnenia väzieb medzi nimi, avšak na druhej strane vyjadril skepsu v súvislosti s vytvorením nového Európskeho technologického inštitútu, ktorý by podľa jeho názoru mohol ohroziť existujúce štruktúry alebo sa s nimi prekrývať, a teda by nemusel predstavovať najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov v tejto oblasti (18).

2.13

Európska rada na svojom summite 15. a 16. júna 2006 naopak zdôraznila, že „vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (ETI), spolupracujúceho s existujúcimi národnými inštitúciami, bude významným krokom pri odstraňovaní existujúcej priepasti medzi vyšším vzdelávaním, výskumom a inováciami spolu s inými činnosťami, ktoré podporujú vytváranie sietí a synergiu medzi špičkovými spoločenstvami v oblasti výskumu a inovácií v Európe“, a vyzvala Komisiu, aby predložila „oficiálny návrh na jeho založenie“. Komisia na túto výzvu reagovala v novembri 2006 predložením návrhu, ktorý je predmetom tohto stanoviska (19), a ktorý nadväzuje na jej predchádzajúce dve oznámenia na túto tému (20).

2.13.1

Európska rada potom v decembri 2006 potvrdila toto pozitívne usmernenie.

3.1

Návrh nariadenia Komisie na vytvorenie ETI vychádza z myšlienky, že tento inštitút by mohol prispieť k zvýšeniu priemyselnej konkurencieschopnosti posilnením inovačnej kapacity členských štátov a Spoločenstva. Návrh má tieto ciele:

3.2

Komisia navrhuje vytvoriť v ETI integrovanú dvojúrovňovú štruktúru, ktorá spojí prístup „zhora nadol“ s prístupom „zdola nahor“ podľa tejto schémy:

3.3

Všeobecný rozpočet ETI na obdobie 2007 – 2013 sa odhaduje na približne 2 367,1 milióna EUR, ktoré pochádzajú z:

4.1

Výbor vždy pozitívne hodnotil každú iniciatívu zameranú na posilnenie inovačnej kapacity Spoločenstva a členských krajín a podporuje integrovaný prístup k vedomostnému trojuholníku a to hlavne medzi akademickou obcou a podnikateľskou sférou. Rozhodne sa zasadzuje za zabezpečenie lepšej koordinácie výskumu, za posilnenie inovácie a vzdelávania v EÚ, za dosiahnutie efektívnejšieho verejno-súkromného partnerstva v oblasti výskumu a vývoja a za zabezpečenie lepšieho prístupu malých a stredných podnikov k novým poznatkom (21).

4.2

Výbor sa však nemôže vzdialiť od týchto troch hlavných zásad, ktoré tvoria základ oživenia Lisabonskej stratégie:

4.3

Podľa názoru výboru by bolo teda potrebné pozorne posúdiť, ako uvedená iniciatíva zapadá medzi ostatné prebiehajúce iniciatívy, ktoré vychádzajú z rôznych iných oblastí politiky, ako je oblasť výskumu, podnikania, regionálneho rozvoja, informačnej spoločnosti, vzdelávania a kultúry.

4.3.1

Ak sa budúci inštitút má stať referenčným modelom a symbolom európskej výnimočnosti, podľa názoru výboru sa nesmie uspokojiť s úlohou poskytovateľa dodatočných zdrojov, ale musí si vytvoriť takú koncepciu, štruktúru a členenie, ktoré mu umožnia zrealizovať ustanovenia zmluvy, ktorá je jeho hlavným právnym základom.

4.3.2

Výbor zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom úspešnosti budúceho ETI bude musieť byť schopnosť uplatniť marketing jednotného označenia výnimočnosti prostredníctvom decentralizovanej sieťovej štruktúry umožňujúcej prilákať a šíriť zdroje poznatkov a inovácie.

4.4

Výbor súhlasí s tým, že je nutné dať ETI čo najjednoduchšiu, najflexibilnejšiu a najdynamickejšiu štruktúru, ktorá mu umožní prijímať a spĺňať nové požiadavky, a zastáva názor, že by sa mala preskúmať možnosť vytvorenia spoločného podniku (22), ale zdôrazňuje, že je nutné, aby táto štruktúra bola zameraná na podnikateľskú sféru a zamestnanosť a tiež zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa ETI zameral na svoj prvotný deklarovaný cieľ, ktorým je premena výsledkov výskumu a vývoja na trhové príležitosti.

4.4.1

Preto by sa kritéria pre výber riadiacich orgánov nemali týkať výhradne a predovšetkým vedeckej výnimočnosti, ale aj schopnosti prilákať inovačný kapitál, zakladať nové podniky, vytvárať a využívať patenty a prilákať verejné/súkromné investície a pritom nezabudnúť na malé a stredné podniky.

4.5

Podľa výboru sa takéto zameranie musí odraziť v kritériách pre výber vedomostných a inovačných komunít, ktorých konzorciá musia zostať otvorené v rámci priorít viacročného plánovania výskumu a inovácie, aby sa umožnila účasť menších podnikov a subjektov a zabezpečila sa maximálna flexibilita a minimálne administratívne zaťaženie.

4.5.1

Bolo by potrebné lepšie by definovať kvalifikačné kritéria vedomostných a inovačných komunít:

4.6

Ak má byť v rámci Lisabonskej stratégie podporený európsky priestor vedomostí, bude potrebné vytvoriť stimuly na podporu mobility medzi rôznymi vedeckými profesiami a medzi verejným a súkromným sektorom, na podporu presunov medzi rôznymi manažérskymi profesiami a vedúcimi pracovníkmi, výskumnými pracovníkmi a inžiniermi a nakoniec na uľahčenie prechodu z verejného sektoru do súkromného a naopak (23): mobilita na európskej úrovni musí byť určujúcim prvkom programov odbornej prípravy, výskumu a technologických aplikácií.

4.7

Pokiaľ ide o finančné zdroje na podporu činnosti ETI, EHSV konštatuje, že navrhovaná počiatočná dotácia sa javí veľmi obmedzená, ale perspektívne sú zdroje financovania podľa všetkého zamerané na tradičné programy (24), a podľa všetkého čerpajú z už aj tak obmedzených zdrojov rozpočtu na výskum, inováciu a vzdelávanie 2007 – 2013, a tým sú v konkurencii s inými preukázateľne účinnými nástrojmi integrovaného prístupu ako sú napríklad integrované projekty (IP), siete výnimočnosti (SV) a iné nedávno vytvorené nástroje ako spoločné technologické iniciatívy alebo európske technologické platformy (ETP).

4.7.1

Finančná dotácia stanovená pre siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj na obdobie 2007-2013, ktorá zodpovedá približne 5,8 % celkového rozpočtu Spoločenstva, je už teraz nepostačujúca na podporu politiky stimulov do výskumu, a preto z nej nemožno odčerpávať zdroje, pokiaľ nejde o prípady normálnych mechanizmov účasti na výberových konaniach, na ktorých by mali môcť zúčastňovať aj ETI a vedomostné a inovačné komunity rovnako ako ostaní uchádzači.

4.7.2

Minimálne počiatočný úspech ETI bude vo vysokej miere závisieť od dostatočného financovania Spoločenstvom, ktoré by však nemalo byť poskytované z iných schválených programov pre výskum a inováciu. Sumy, ktoré Komisia odhaduje na obdobie rokov 2007 – 2013 pre celý systém ETI, sa javia ako podhodnotené, zatiaľ čo finančné prostriedky Spoločenstva získané zo zvyškov rozpočtu sú veľmi skromné. Podľa výboru by sa mohlo zvážiť, či sa použijú formy podobné spoločnému podniku podľa bývalého článku 171 zmluvy s priamou účasťou zainteresovaných členských krajín (pozri napríklad formu použitú pre spoločný podnik Galileo) (25).

4.7.3

Podľa názoru výboru by sa potrebné počiatočné finančné zdroje dali získať v rámci doplnkových zdrojov, v rámci hodnotenia po uplynutí polovice obdobia siedmeho rámcového programu Spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti, pričom tieto zdroje by sa mali pridať k priamym pomerným príspevkom členských štátov.

4.7.4

Ďalší zdroj financovania by sa mohol vyčleniť v rámci aktivity EIB v rámci programu „Inovation 2010 Initiative“ (i2i) a opatrení EIB na podporu univerzitného výskumu (26) a univerzitných sieti.

4.8

Politika Spoločenstva v oblasti výskumu a vývoja si na druhej strane vyžaduje systematickejšiu kontrolu všetkých aspektov, ktoré obmedzujú mobilitu výskumných pracovníkov. Túto v súčasnosti sťažuje nejednotnosť predpisov o uznávaní akademických titulov ako aj predpisov v oblasti daní, poistenia a sociálneho zabezpečenia (27).

4.9

Ak sa Európsky technologický inštitút (ETI) chce stať aktérom svetovej úrovne, ktorý by dokázal podnecovať iné subjekty a iné európske siete vedomostného trojuholníka k lepším výsledkom, podľa názoru výboru bude musieť dokázať prilákať značné objemy súkromných finančných prostriedkov, ktoré by sa postupne mali stať jeho hlavným zdrojom financovania.

4.10

Dôležitým faktorom v tomto smere by mohlo byť riešenie problémov ochrany duševného vlastníctva, ktoré by snáď mali byť v návrhu lepšie objasnené, ako aj problémov definovania diplomov ETI a ich vydávania.

4.11

Podľa výboru je potrebné lepšie objasniť definíciu a udeľovanie diplomov ETI sieťami vedomostných a inovačných komunít a samotného ETI.

4.11.1

Počas dostatočne dlhého počiatočného obdobia by malo udeľovanie diplomov zostať výsadou a zodpovednosťou univerzít a/alebo technických vysokých škôl členských štátov, ktoré boli vybrané za partnerov jednotlivých vedomostných a inovačných komunít. Avšak aj v tomto počiatočnom období by diplomy mali byť udelené len pri splnení určitých konkrétnych minimálnych podmienok.

4.11.2

Tieto podmienky by mohli obsahovať tieto body:

4.12

Pokiaľ ide o stanovy ETI, výbor považuje za vhodné, aby správna rada, ktorá by podľa návrhu Komisie mala rovnaké zloženie ako riadiaci výbor, v ktorom pod predsedníctvom zástupcu Komisie je 5 zástupcov podnikateľskej sféry, 5 zástupcov verejných a súkromných výskumných stredísk a 5 zástupcov verejných a súkromných univerzít, ku ktorým pribudnú ďalší 4 členovia ako zástupcovia zamestnancov a študentov ETI a vedomostných a inovačných komunít (28), bola doplnená o tieto orgány:

4.12.1

Ak by sa zvolila forma spoločného podniku ETI, potom by administratívni a vedeckí pracovníci spoločného podniku mali dostať zmluvu na dobu určitú, ktorá by vychádzala z podmienok uplatňovaných pri ostatných zamestnancoch Európskeho spoločenstva (29).

—

jednotný rámec pre transparentnosť odborných znalostí a kvalifikácie (európsky životopis, certifikáty, diplomy, značka Europass-odborná príprava, atď.),

—

systém prenosu kreditov za vzdelávanie a odbornú prípravu podobný systému pre vyššie vzdelávanie,

—

spoločné zásady kvality v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na základe spoločných kritérií pre zabezpečenie kvality, ktoré by mohli byť základom pre iniciatívy zamerané na smernice a kontrolné zoznamy pre vzdelávanie a odbornú prípravu na európskej úrovni,

—

spoločné zásady pre overovanie formálneho a neformálneho vzdelávania a hlavne pre zabezpečenie väčšieho súladu medzi rôznymi národnými prístupmi na rôznych úrovniach,

—

európsky rozmer informačných a poradenských služieb, ktoré by mali umožniť občanom lepší prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

1.

hodnotenie pokroku v učení v čase a porovnanie tohto pokroku s pokrokom v iných krajinách,

2.

vzťah medzi aspektmi vyučovania a študijnými výsledkami,

3.

hodnotenie schopností v oblasti IKT a využívanie technológie ako prostriedku na zachytenie väčšieho rozsahu hodnotiacich úloh.

—

správna rada, ktorú tvoria zakladajúci členovia, rozhodnutia sa prijímajú jednoduchou väčšinou, okrem niektorých rozhodnutí základného významu, pre ktoré je stanovené väčšina 75 %. Správna rada prijíma všetky strategické rozhodnutia týkajúce sa programov, financií a rozpočtu. Okrem toho menuje riaditeľa spoločného podniku,

—

výkonný výbor, ktorý pomáha správnej rade a riaditeľovi,

—

správny riaditeľ predstavuje výkonnú zložku, je poverený bežnou administratívou spoločného podniku a je jeho zákonným zástupcom: riadi personál, aktualizuje plán rozvoja programu, pripravuje a predkladá správnej rade ročnú účtovnú uzávierku a súvahu, a vypracúva ročnú správu o pokroku programu a finančnej situácii.