13.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/1

1.1

EHSV odpovedal na výzvu podpredsedníčky Európskej komisie pani Margot Wallströmovej týmto stanoviskom, v ktorom zohľadnil stanoviská predložené v posledných rokoch, ktoré predstavujú úvahy, analýzy a návrhy, ktoré výbor vypracoval na tieto témy.

1.2

EHSV zastáva názor, že by sa mali sledovať ciele Lisabonskej stratégie v oblasti demografickej politiky. V dôsledku rýchlych demografických zmien na trhu práce je naliehavo potrebné urobiť opatrenia na vyriešenie s tým súvisiacich problémov:

1.3

Je nutné odrádzať od vylučovania pracovníkov vyššieho veku z pracovného procesu. Naopak, zvýšenú pozornosť by bolo potrebné venovať ich začleňovaniu do výrobného cyklu.

1.4

Pracovné miesto by malo zodpovedať odbornej príprave a praxi pracovníka bez akéhokoľvek znevýhodnenia na základe veku. EHSV preto vyzýva všetky členské štáty, aby čo najskôr prijali a aplikovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní zameranú na „Rovnaké zaobchádzanie v oblasti zamestnanosti a pracovných podmienok“ (2000/78/ES).

1.5

Lepšia organizácia práce si vyžaduje hodnotenie typológie vykonávaných činností (rizikové, namáhavé alebo jednotvárne práce).

1.6

Programy stáleho vzdelávania sú kľúčom k zvyšovaniu hodnoty pracovníkov vo veku nad päťdesiat rokov tak v rámci podnikov ako aj mimo nich. Preto je potrebné šíriť a monitorovať príklady osvedčených postupov, ako to je uvedené v ročných monitorovacích správach, ktoré predložili európski sociálni partneri.

1.7

Politika, ktorá má vytvoriť hodnotné pracovné miesta, musí orientovať a vzdelávať celé generácie občanov počas celej ich kariéry. Predpokladá to účasť sociálnych partnerov a všetkých zainteresovaných ekonomických a sociálnych subjektov na miestnej, národnej a európskej úrovni.

1.8

Výskum a inovácia predstavujú základnú investíciu tak pre európskych občanov dneška ako aj pre budúce generácie. Preto je potrebné mladých ľudí motivovať, aby sa hlásili na vysoké školy prírodovedného zamerania, a vytvárať podmienky na zamestnávanie v oblasti vývoja technológií a výskumu.

Európska únia musí preklenúť priepasť, ktorá ju delí od krajín ako Čína a India, ktoré v posledných rokoch urobili v týchto oblastiach veľmi veľký pokrok.

1.9

Investície do znevýhodnených regiónov pomôžu mladým ľuďom k tomu, aby z nich neodchádzali, ale sa stali nástrojom rozvoja a zvyšovania hodnoty týchto regiónov.

1.10

Hlavným zameraním roku 2007, ktorý je rokom rovnakých príležitostí pre všetkých, by mala byť analýza zosúladenia súkromného života s pracovným životom tak, aby rozhodnutie pre materstvo a otcovstvo neviedlo k neistej, ťažkej situácii a rodina nemusela sama niesť náklady spojené s narodením dieťaťa, a to nielen ekonomického charakteru.

1.11

EHSV zastáva názor, že by sa malo stimulovať uplatňovanie dôležitých smerníc, ku ktorým patrí napríklad smernica o rodičovskej dovolenke, a že by sa mali zabezpečiť služby v oblasti starostlivosti o malé deti ako aj pomoc a opatrovateľské služby pre starších ľudí. Je tiež presvedčený, že je potrebne urýchlene preklenúť veľký rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami a bojovať proti neistým a nestabilným pracovným miestam, ktoré sú príčinou chudoby mnohých žien aj v Európe. Treba vytvoriť aj stimuly, ktoré budú mužov viesť k tomu, aby sa viac podieľali na plnení si rodinných povinností. Materstvo a zamestnanosť žien nesmú byť v protiklade, preto sú potrebné také nástroje, ktoré matkám umožňujú skĺbiť starostlivosť o deti a zamestnanie.

1.12

Aj vo svete podnikania sa musia prijať opatrenia, ktoré zaručia ženám príležitosti a umožnia im dostať sa na vedúce pracovné miesta.

1.13

Jednou z nutných odpovedí na výzvy starnutia obyvateľstva je imigrácia. Systémové opatrenia pre integráciu a zamestnanosť môžu byť hnacou silou rastu a rozvoja. Tu sa musia využiť odborné znalosti a zručnosti, pracovné skúsenosti a diplomy imigrantov.

1.14

Udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia sa musí garantovať radom opatrení, ktoré nebudú brzdiť dosiahnutie konečného cieľa tak, ako ho definujú zmluvy EÚ (článok 2). Preto je na jednej strane potrebné garantovať udržateľnosť európskeho sociálneho modelu a na strane druhej sledovať ciele univerzálnosti a spravodlivosti, ktoré sú preň charakteristické.

1.15

Vzhľadom na ich funkcie je potrebné zabezpečiť a podporiť sociálne služby všeobecného záujmu, rovnako ako sociálno-ekonomické subjekty. Verejnoprospešné zariadenia, v ktorých sa angažujú starší ľudia, majú dôležitú spoločenskú funkciu, ktorá sa musí podporovať a viac uznávať.

1.16

Cieľom Európskej únie a členských štátov by malo byť zabezpečenie pokojnej a dôstojnej staroby pre budúce generácie, čo znamená zabezpečenie primeraných dôchodkových systémov. Doplnkové dôchodky, ak budú potrebné, by mali byť spoľahlivé, bezpečné a chránené proti nepredvídateľným výkyvom na finančných trhoch.

1.17

Bojovať proti neistote pracovných miest znamená poskytnúť istotu dôstojného dôchodku aj mladým pracovníkom. Musí sa im však zároveň umožniť skôr vstúpiť do pracovného života.

1.18

Udržateľnosť dôchodkových systémov treba podrobiť analýze a pritom zohľadniť celý rad zložitých aspektov, ktoré nemožno zúžiť len na starnutie obyvateľstva.

1.19

V niektorých štátoch EÚ by základným cieľom pre zabezpečenie udržateľnosti dôchodkových systémov mal byť rozhodný boj proti daňovým únikom a neplateniu odvodov.

1.20

V oblasti zdravotníctva bude starnutie obyvateľstva znamenať hlavne investície do prevencie, kvality opatrovateľských služieb, výskumu zameraného najmä na choroby vyskytujúce sa vo zvýšenej miere medzi staršími ľuďmi, na čo bude potrebné zamerať úsilie a štúdium.

1.21

V súvislosti so starnutím obyvateľstva dostanú témy zdravie a bezpečnosť aj vo svete práce nové významy a prejdú zmenami, ktoré bude potrebné pozorne analyzovať a vyhodnotiť.

1.22

EHSV zastáva názor, že členské štáty EÚ by mali po konzultáciách so sociálnymi partnermi vypracovať spoločné programy na predchádzanie úrazom a chorobám z povolania, predovšetkým tým, ktoré súvisia s vekom zamestnancov. V tejto oblasti sú dôležitými nástrojmi monitorovanie a výmena informácií.

1.23

Starší pracovníci musia mať možnosť slobodnej voľby, či si chcú alebo nechcú predĺžiť pracovný život. Tu je potrebné zohľadniť druh práce a zvážiť, aké riziká, do akej miery je daná profesia jednotvárna a namáhavá.

1.24

EHSV sa zaväzuje, že sa bude ďalej zaoberať demografickými zmenami, hodnotiť ich a predkladať návrhy, pričom si je plne vedomý zložitosti tejto problematiky, ktorá si v budúcich rokoch pri čelení novým výzvam vyžiada účasť všetkých inštitucionálnych, hospodárskych a sociálnych subjektov. Výbor sa zaväzuje, že témami, o ktorých sa hovorí v tomto stanovisku, sa bude hlbšie zaoberať v súlade s vnútorným poriadkom.

2.1

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska k správe, ktorú nedávno zverejnila Komisia spoločne s výborom pre hospodársku politiku, o vplyve, ktoré má starnutie obyvateľstva na ekonomiku a rozpočet vo všetkých krajinách Európskej únie.

2.2

Vzhľadom na široké spektrum danej problematiky a príslušných oblastí politiky vyzvala pani Wallström vo svojej žiadosti Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby sa vyjadril k otázkam, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so svetom práce, a k niektorým súvisiacim aspektom ako zdravotníctvo, dôchodkové systémy a celoživotné vzdelávanie.

2.3

Dublinská nadácia na zlepšenie životných a pracovných podmienok vypracovala množstvo štúdií, v ktorých sa rozoberá problém starnutia obyvateľstva a jeho vplyv na európskych občanov a zamestnancov.

2.4

Mnoho faktorov určuje starnutie obyvateľstva: znižujúca sa miery pôrodnosti, narastajúce priemerná dĺžka života ako aj postupný odchod povojnovej generácie z aktívneho pracovného života a následne aj veľmi populačne silnej generácie 60. rokov (1), čo má a bude mať priame následky na obyvateľstvo v pracovnom aktívnom veku.

2.5

Podľa prognóz Eurostatu by počet osôb vo veku nad 65 rokov v EÚ-25 mal vzrásť zo 75 miliónov v roku 2005 na približne 135 miliónov v roku 2050. Predpokladá sa, že ich podiel na celkovom obyvateľstve 25 členských štátov dosiahne 30 %, pričom najvyššie hodnoty sa dosiahnu v Španielsku (36 %) a Taliansku (35 %) a najnižšie v Luxembursku (22 %) a Holandsku (23 %).

2.6

Starnutie obyvateľstva prináša so sebou výrazné dôsledky pre sociálnu a ekonomickú situáciu krajín a vyžaduje modernizáciu rozpočtovej a sociálnej politiky.

2.7

Starnutie obyvateľstva vplýva na celé hospodárstvo krajiny: trh práce, produktivitu, technologickú inováciu a hospodársky rast, pretože potreby a možnosti obyvateľstva sa nevyhnutne menia.

3.1

Lisabonská stratégia zohľadňuje okrem iného aj mieru zamestnanosti starších pracovníkov: pôvodne stanoveným ale zatiaľ nedosiahnutým cieľom bolo dosiahnuť do roku 2010 mieru zamestnanosti starších pracovníkov vyššiu než 50 %.

3.2

Starnutie obyvateľstva na jednej strane zvyšuje priemernú dĺžku života, ale na druhej strane znižuje celkový počet občanov v aktívnom pracovnom veku, pretože staré generácie nie sú nahrádzané mladými ľuďmi v zodpovedajúcom počte. Mladí ľudia však vstupujú do pracovného života stále neskôr (2).

3.3

Jav starnutia obyvateľstva teda značne ovplyvňuje a mení trh práce. Preto je naliehavo potrebné prijať opatrenia, ktoré by vyriešili problémy súvisiace s dosiahnutím týchto cieľov:

3.4

Dôsledky starnutia obyvateľstva pociťujú nielen pracovníci, ale aj podnikatelia. Je dôležité, aby pri výmene generácii boli k dispozícii nástroje, ktoré umožnia presunúť podnikateľské aktivity, a to hlavne v oblasti malých a stredných podnikov. Aj medzi podnikateľmi dochádza k postupnému zvyšovaniu priemerného veku, čo priamo alebo nepriamo vplýva na inovácie, na kapitálový trh a vôbec na celú európsku priemyselnú štruktúru. Podnikateľská sféra s podnikateľmi staršieho veku znamená, že ich veľká časť z aktívneho pracovného života už odišla alebo sa tak chystá urobiť bez toho, aby ich nahradili nové generácie mladých podnikateľov. Pokles počtu podnikateľov znamená pokles počtu podnikov, a tým zníženie počtu pracovných miest.

3.5

Vylúčenie starších pracovníkov je javom, ktorý stále viac znepokojuje nielen v priemysle ale aj v sektore služieb. Ťažkosti pri začleňovaní sa do nového pracovného prostredia, nevýhoda vyplývajúca z pracovných skúseností obmedzených často na jedno alebo niekoľko málo pracovísk, diskriminácia, ktorej sú často nepochybne vystavovaní starší pracovníci pri hľadaní nového zamestnania, sú problémy, s ktorými sa stretávajú a ktorým musia čeliť všetci európski pracovníci.

3.6

Preto by bolo vhodné venovať zvýšenú pozornosť začleňovaniu starších pracovníkov do výrobného cyklu, pretože v niektorých sektoroch je ich skúsenosť základom produkcie kvalitatívne vyššej úrovne. Aj podnikatelia musia prejsť od posudzovania len na základe veku k posudzovaniu na základe konkrétnych schopností a výkonnosti. V tomto prípade treba uplatňovať a monitorovať európske smernice proti každej forme diskriminácie (2000/43/ES a 2000/78/ES).

3.7

Všetci pracovníci by mali mať pracovné miesto, ktoré podľa možnosti čo najlepšie zodpovedá ich odbornej príprave a praxi, čo by umožnilo zvýšiť produktivitu, a tým aspoň čiastočne kompenzovať negatívne dôsledky starnutia obyvateľstva (3).

3.8

V každom prípade musia aktívne opatrenia na zamestnávanie starších pracovníkov zohľadniť typológiu vykonávaných prác: rizikové, veľmi namáhavé alebo jednotvárne práce si vyžadujú cielenú analýzu a väčší priestor pre dobrovoľnosť zo strany daných osôb (4).

4.1

Jednou z konkrétnych úloh, ktoré tu je potrebné stanoviť s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov, je realizácia efektívnych a účinných programov celoživotného vzdelávania (lifelong learning) pomocou výmeny osvedčených postupov medzi 27 krajinami EÚ a trvalého dialógu so sociálnymi partnermi v súlade so želaním mnohých európskych inštitúcií (5).

4.2

Od luxemburského summitu v roku 1997 boli v rámci Európskej stratégie pre zamestnanosť (EES) rok po roku stanovované usmernenia pre celoživotné vzdelávanie. Pritom bol vždy zdôrazňovaný význam „zamestnateľnosti“ starších pracovníkov, teda ich odbornej prípravy, pre zvládanie problémov, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva.

4.3

Na označenie každej významnej vzdelávacej činnosti zameranej na zlepšenie zručností, zvýšenie znalostí a odborností sa používa termín celoživotné vzdelávanie (lifelong learning). Preto je potrebné uvažovať o týchto aktivitách počas celého pracovného života, pretože práve v prípade starších pracovníkov spôsobuje strata odbornosti alebo chýbajúca aktualizácia vedomostí tie najdramatickejšie a najnegatívnejšie následky.

4.4

Aj EHSV už zdôraznil, že veľmi často existuje medzi generáciami nerovnováha, pokiaľ ide o poznatky v oblasti technológii a nadobúdanie rôznych zručností (6).

4.5

Jedným z účinných nástrojov na podporu schopnosti pracovníkov prispôsobiť sa je ďalšie vzdelávanie v rámci podniku. Niektoré členské štáty (Spojené kráľovstvo, Španielsko, Portugalsko, Holandsko a Rakúsko) podporujú v rôznom rozsahu organizovanie týchto vzdelávacích kurzov a ďalšieho vzdelávania v podnikoch finančnými príspevkami a daňovými úľavami.

4.6

Lisabonská stratégia zdôraznila, že dobre fungujúce metódy a systémy vzdelávania, ktoré dokážu účinne reagovať na požiadavky trhu práce, sú kľúčovým prvkom k dosiahnutiu jedného z hlavných cieľov tejto stratégie, ktorým je vybudovanie ekonomiky založenej na vedomostiach.

4.7

Odstránenie prekážok v zamestnávaní starších pracovníkov znamená reagovať v predstihu na dôsledky demografických zmien.

5.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor už v roku 2004 zdôraznil, aké je dôležité podporiť dohodu medzi generáciami, aby občania európskych štátov mali postačujúcu záruku výmeny generácií na trhu práce, sociálneho štátu prispôsobeného novým demografickým pomerom a európskych predpisov, ktoré by podporili politické opatrenia v prospech zamestnanosti, odbornej rekvalifikácie a priblížili by k sebe akademickú a podnikateľskú sféru (7).

5.2

V každom prípade musia opatrenia zamerané na „primerané“ zamestnanie podporiť aj začleňovanie mladých ľudí do sveta práce tým, že sa im dostane podpory počas celej pracovnej kariéry (8), a to bez toho, aby tým vznikol „početný zlom“ medzi mladými pracovníkmi a staršími, ktorí si želajú zostať na danom pracovnom mieste.

5.3

EHSV vtedy prišiel s výzvou prispieť k väčšej zhode v tejto problematike základného významu, ktorá predpokladá koordinovanú a dlhodobú účasť rôznych subjektov, vyžaduje si, aby do popredia neboli kladené krátkodobé záujmy, a predpokladá kontinuitu konštruktívneho zámeru. Ide tu o postupné vytvárania novej dohody medzi generáciami v Európskej únii.

5.4

Výskum a inovácia sú oblasti, do ktorých sa musí nevyhnutne investovať, ak sa má budúcim generáciám Európy zabezpečiť blahobytná budúcnosť a uspokojujúci a trvalo udržateľný životný štandard. Preto je dôležité zohľadňovať aj priemerný vek európskych výskumníkov a vedcov ako aj potrebu začleňovania mladých ľudí do týchto kľúčových sektorov.

5.5

Nedostatočné investície do výskumu, charakteristické pre celú Európu, ktorá je ešte ďaleko od cieľov Lisabonskej stratégie, neumožňujú mladým výskumníkom, ktorí sú často nútení pracovať vo výslovne neistých podmienkach, vybudovať si budúcnosť a kariéru v rámci vedeckého a technologického výskumu. Priemerný vek vedcov, ktorý je v Európe vyšší než v ostatných svetových veľmociach, prestavuje pre budúcnosť určité riziko.

Tak napríklad v Indii a Číne sa zvyšuje počet absolventov vysokých škôl prírodovedného zamerania a 60 % výskumníkov a vedcov pôsobiacich v USA pochádza z týchto krajín. V mnohých európskych krajinách však došlo v posledných rokoch k výraznému poklesu počtu študentov zapísaných na vysoké školy prírodovedného zamerania.

5.6

Problém starnutia obyvateľstva má priame dôsledky pre územnú súdržnosť: mladí ľudia majú tendenciu z niektorých oblastí odchádzať a hľadať si zamestnanie v oblastiach, kde sú lepšie životné a pracovné podmienky. Tým sa prehlbuje priepasť medzi regiónmi, kde je hospodárstvo rozvinutejšie a regiónmi, kde tomu tak nie, ktoré potom rýchlejšie chudobnejú a starnú.

5.7

Zlučiteľnosť súkromného života s pracovným životom je pilierom európskeho sociálneho modelu. Zvýšenie priemerného veku európskeho obyvateľstva nastoľuje otázku podpory pôrodnosti. Tým sa rozumie len to, že všetkým párom sa poskytne možnosť mať dve deti bez toho, aby sa preto museli zrieknuť aktívneho pracovného života, alebo dokonca výrazne životný štandard rodiny na úroveň, ktorá sa často pohybuje na hranici chudoby. Vzhľadom na neisté pracovné podmienky, ktoré neposkytujú do budúcnosti žiadnu istotu, majú dnešní mladí ľudia sklon mať menej detí, alebo deti vôbec nemať.

5.8

Na dosiahnutie cieľa postupného nárastu pôrodnosti je potrebné všetky sociálne, zdravotnícke a školské služby (detské jasle, zdravotná starostlivosť, prevencia, rodinné prídavky atď.) posilniť, zlepšiť a prispôsobiť demografickej realite krajín EÚ.

6.1

V roku 2005 bola zamestnanosť žien v EÚ s 25 členskými štátmi 56,3 %. Tento problém je menej výrazný v krajinách severnej Európy a závažnejší v krajinách Stredomoria. Ale aj ženy začlenené do sveta práce len ťažko dokážu odviesť dostatok finančných prostriedkov pre sociálne a dôchodkové zabezpečenie. Vo vzťahu k svetu práce musia ženy čeliť mnohým problémom:.

6.2

Komisia právom zastáva názor, že zníženie počtu občanov v pracovnom veku sa môže čiastočne kompenzovať radom opatrení, ako napríklad aspoň krátkodobým posilnením účasti žien vo svete práce. Kultúrne zmeny, ktoré v posledných desaťročiach umožnili ženám pracovať a dosiahnuť nezávislosť, sa odrážajú v rozdielnej miere zamestnanosti žien rôznych generácií. V Európe sú mladé ženy vo svete práce zastúpené vo vyššej miere než ženy stredného veku.

6.3

Zvyšujúca sa účasť žien na trhu práce je nepochybne pozitívnym a pokrokovým prvkom. Podľa výsledkov posledných štatistických analýz táto účasť však ešte stále nie je postačujúca. Ženy musia mať rovnaké pracovné a mzdové podmienky ako muži a musia byť chránené proti zneužívaniu a diskriminácii na pracovisku a v spoločnosti. Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sú aj v podnikateľskej sfére, kde sú veľmi veľké rozdiely medzi počtom podnikateľov a podnikateliek. Členské štáty EÚ preto musia posilniť už existujúce nástroje a vytvoriť nástroje nové na podporu a ochranu práce žien.

7.1

Imigrácia je v Európskej únii realitou, ktorá nadobúda stále väčšie rozmery. Enormný rozdiel medzi ekonomikami a životnou úrovňou krajín EÚ a rozvojových krajín napomáha migrácii do bohatších krajín EÚ. Imigrácia sa nesmie chápať ako hrozba, ale skôr ako jav, ktorý sa pomocou systematických opatrení môže stať potenciálnym faktorom rastu, rozvoja a integrácie.

7.2

V situácii všeobecného starnutia obyvateľstva a súčasného zmenšovania aktívnej populácie vykonávajú imigranti v EÚ práce, ktoré zodpovedajú výrobným, hospodárskym a sociálnym potrebám hostiteľskej krajiny. Preto je treba koncipovať pracovnú a integračnú politiku tak, aby sa správne použili jestvujúce ľudské zdroje vrátane imigrantov a pritom sa využili ich odborné zručnosti, skúsenosti a diplomy (9).

7.3

Rovnako aj Komisia tvrdí, že imigrácia môže zohrať pozitívnu úlohu pri prispôsobovaní trhu práce. Pracujúci imigranti, za predpokladu, že sú oficiálne zamestnaní, okrem toho prispievajú k financovaniu systému sociálnej ochrany tým, že platia dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia a sú vlastne dôležitým novým prvkom pre budúcnosť európskeho trhu práce nasledujúcich rokov. Ďalej nemožno podceňovať význam ekonomickej podpory, ktorú predstavujú prevody imigrantov pre rodiny v krajinách ich pôvodu a ktoré sú často jediným zdrojom ich príjmov. Preto predstavuje lepšia integrácia imigrantov pre členské štáty EÚ nevyhnutný cieľ (10).

7.4

Nutnosť oficiálneho začlenenia do trhu práce sa netýka len pracovníkov z radov imigrantov: starnutie obyvateľstva kladie do popredia naliehavosť otázok boja proti práci na čierno a práci na dobu určitú s cieľom ozdravenia a trvalej udržateľnosti národných ekonomík.

8.1

V rôznych dokumentoch Európska komisia vyhlásila, že pre konkrétne dosiahnutie trvalej udržateľnosti verejných financií členských štátov treba prijímať opatrenia na udržanie štátneho dlhu pod kontrolou alebo jeho podstatné, postupné a trvalé znižovanie. Aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné garantovať efektívne prideľovanie zdrojov bez toho, aby to malo vplyv na kvalitu a univerzálnosť verejných služieb.

8.2

Hlavne vzhľadom na demografické zmeny, ktoré sú alarmujúce v súvislosti s trvalou udržateľnosťou sociálneho štátu, musia rôzne systémy financovania sociálneho zabezpečenia krajín Európskej zaručiť účinné, spravodlivé a transparentné fungovanie služieb pre občanov, a to aj vo všetkých existujúcich rozdieloch a špecifikách.

8.3

EHSV zdôrazňuje, že sociálne služby všeobecného záujmu a subjekty sociálneho hospodárstva zohrávajú dôležitú úlohu ako doplňujúci prvok podpory rodín a starších ľudí. Keď sa uzná význam týchto činností, potom je potrebné na základe spoločných kritérií konkrétne ich podporovať, keďže zohrávajú dôležitú úlohu pre spoločnosť.

8.4

Tu môže zohrať významnú úlohu Európska únia: Lisabonská stratégia (integrácia medzi politikou zamestnanosti, sociálnou a hospodárskou politikou) predstavovala mimoriadny inovatívny prístup a jeden z jej nástrojov, ktorým je „otvorená metóda koordinácie“, možno považovať za jednu z najzaujímavejších inovácií v politike Spoločenstva posledných rokov. Žiaľ tento nástroj sa veľmi málo používal a často bol podceňovaný, zatiaľ čo sa v tom istom čase legislatívny nástroj Spoločenstva celkom prestal používať. Treba však priznať, že európsky sociálny model zostáva cieľom, ktorý sa v plnom rozsahu ešte len musí dosiahnuť. V žiadnom prípade však nie je prekážkou, ktorú by bolo treba v mene vnútorného trhu obetovať.

8.5

V niektorých európskych krajinách je financovanie sociálnych a dôchodkových systémov vystavené veľkej hrozbe daňových únikov a neplatenia odvodov, a to najmä vzhľadom na makroskopické javy ako je nárast priemerného veku. Akúkoľvek snahu o reformu sociálneho štátu, systému sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a politiky zamestnanosti nemožno oddeliť od boja proti trestným činom ako daňový únik a vyhýbanie sa plneniu daňovej povinnosti, ktoré predstavujú tú najväčšiu hrozbu pre existenciu trvalo udržateľných štátnych rozpočtov.

8.6

EHSV by preto chcel zdôrazniť, aké dôležité je pri hľadaní riešení a foriem prispôsobovania sa demografickým zmenám bojovať proti daňovým podvodom, neplateniu odvodov ako aj znižovaniu počtu platiteľov daní.

9.1

Na pokles obyvateľstva v aktívnom pracovnom veku a nárast poctu dôchodcov, ako javy vyvolané zvýšením priemernej dĺžky života, sú zamerané mnohé dokumenty, ktoré predložila Európska komisia k problematike trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov.

9.2

V priebehu budúcich desaťročí budú musieť byt dôchodkové systémy v stave garantovať budúcim generáciám pokojnú a dôstojnú starobu. Na základe prvej analýzy teda nemožno problém následkov starnutia na dôchodkové systémy riešiť výlučné stimulmi na využívanie doplnkových alebo súkromných dôchodkov. To by bolo nebezpečným zjednodušením. Skôr je potrebné vytvoriť účinné nástroje na zjednodušenie takýchto foriem doplnkových dôchodkov, na zvýšenie ich dôveryhodnosti a ochranu pred nepredvídateľnými výkyvmi finančných trhov. Okrem toho musí byť prísnejší dohľad nad dôchodkovými fondmi, aby sa rozšíril systém kontroly a zaručila prísna správa.

9.3

V mnohých krajinách EÚ kríza, ktorou prechádzajú dôchodkové systémy, nie je spôsobovaná len starnutím obyvateľstva, ale aj tým, že dochádza k znižovaniu príspevkov bez toho, aby sa zdroje získali inde (napr. bojom proti daňovým únikom a neplateniu odvodov), zatiaľ čo dopyt po dôchodkoch zo strany občanov neustále narastá.

9.4

Záväznosť tohto javu zvyšuje aj to, že mladé generácie vstupujú do sveta práce neskôr a často na základe zmlúv na dobu určitú a za menšiu mzdu, a teda odvádzajú menšie príspevky na dôchodok než odvádzali v rovnakom veku ich rodičia.

9.5

Starnutie obyvateľstva by mohlo vyvolať potrebu predĺžiť dobu zotrvania na trhu práce, ale v niektorých krajinách EÚ je ešte naliehavejšie potrebné urýchliť vstup do pracovného života a zaručiť lepšie pracovné príležitosti a podmienky na začiatku pracovnej kariéry.

9.6

Prognózy Európskej komisie do roku 2050 počítajú so zvýšením dôchodkových výdavkov vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Rakúska, ktoré zaviedlo reformy v roku 2000. Pre Taliansko a Švédsko sa počíta len s miernym nárastom dôchodkových výdavkov, pretože štátne dôchodkové systémy v týchto krajinách sú založené na príspevkovom systéme. Pre iné krajiny sa počíta s výrazným nárastom, ktorý by mal v Portugalsku dosiahnuť až 9,7 %.

9.7

Problém trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov sa teda nemôže analyzovať a riešiť ako izolovaný jav: je potrebné jednoznačne určiť jeho príčiny, ktoré sa neobmedzujú na vnútorný jav európskej spoločnosti ako všeobecné starnutie obyvateľstva, ale sa týkajú mnohých aspektov trhu práce, hospodárskeho rastu a systémov sociálneho zabezpečenia jednotlivých krajín EÚ.

9.8

Na riešenie problému trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov je potrebné stanoviť ciele, ktoré sa neobmedzia len na zvýšenie dôchodkového veku. Ak sa totiž toto opatrenie uplatní bez špecifických kritérií, môže sa ukázať ako úplne neúčinné a poškodzujúce kvalitu života európskych občanov.

9.9

Vzhľadom na rozdiely existujúce medzi rôznymi druhmi práce s rôznym stupňom rizikovosti, námahy a jednotvárnosti nemôže byt riešením problému starnutia obyvateľstva jednoduché zvýšenie dôchodkového veku, pretože viac odpracovaných rokov neznamená pri všetkých povolaniach to isté. Je potrebné zohľadniť rozdiel medzi zákonným dôchodkovým vekom a skutočným odchodom zo sveta práce.

9.10

Boj proti pracovným miestam na dobu určitú a práci na čierno, podpora mzdovej politiky, spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva a efektívnejšia sociálna súdržnosť idú ruka v ruke s nevyhnutným, postupným a dobrovoľným zvyšovaním dôchodkového veku, na ktorom sa treba dohodnúť a ktorý treba podporiť v rámci trvalého dialógu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

10.1

Samozrejme, že zvýšenie priemerného veku obyvateľstva má za následok zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo. Je však veľmi ťažké predvídať, aký bude vývoj výdavkov na zdravotníctvo a do ktorých oblastí bude potrebné najviac investovať v najbližších desaťročiach. Nie je možné vypočítať len na základe demografických tendencií, koľko verejných výdavkov bude potrebné investovať do zdravotníctva. Výdavky na zdravotníctvo závisia aj od toho, aké opatrenia budú prijímané pre túto oblasť, od pokroku medicíny, vývoja chorôb, stupňa znečistenia životného prostredia a od politických a technologických rozhodnutí na potláčanie týchto javov.

10.2

Ako už bolo povedané, zo všetkých analýz vyplýva, že smerujeme k predlženiu aktívneho pracovného života. Starší pracovníci sú práve vzhľadom na svoj vek nevyhnutne vo vyššej miere vystavení rizikám ochorenia alebo úbytku fyzických síl než ich mladší kolegovia. Vzhľadom na to, že počet starších pracovníkov bude určíte stále narastať, je potrebné neodkladne vytvoriť a zaviesť systém zdravotníctva, ktorý dokáže vo všetkých členských štátoch Európskej únie presadiť účinné preventívne opatrenia. Okrem toho sa pracovníci, ktorí dlhšiu dobu pracujú na základe zmlúv na dobu určitú, ocitnú pri dosiahnutí dôchodkového veku v situácii núdze. O nich musí byt postarané rôznym spôsobom podľa druhu systému sociálneho zabezpečenia konkrétnej členskej krajiny v rámci kolektívnej solidarity aj v oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva. Zvýšenie poctu pracovníkov so zmluvami na dobu určitú sa teda priamo odrazí na nákladoch na sociálne zabezpečenie.

10.3

Ak má byt cieľom udržanie verejných výdavkov na prijateľnej úrovni, potom členské štáty a Európska únia musia spojiť svoje úsilie, aby zrealizovali programy starostlivosti, predchádzania úrazom, monitorovania a výmeny informácii, a tým vytvorili užšie a efektívnejšie prepojenie medzi svetom práce a zdravotníctvom.

10.4

Nie všetky pracovné činnosti sú rovnaké. Starnutie obyvateľstva sa odráža na pracovnej sile rôzne aj preto, lebo existujú pracovné činnosti, ktoré sú rôzne namáhavé, rizikové a jednotvárne: dôsledky pokročilého veku sú teda rôzne podľa povolania. Starší pracovník nemôže vykonávať namáhavé manuálne práce, ale jednoduchšie môže vykonávať kancelársku alebo duševnú prácu.

10.5

Predĺženie pracovného života teda prináša výrazne väčšie zdravotné problémy pre pracovníkov v namáhavých povolaniach. Tento faktor je potrebné zohľadniť. Ak sa v budúcnosti uvažuje vo vhodných sektoroch o stále neskoršom odchode do dôchodku, potom sa musí vyvinúť veľké úsilie v oblasti zdravotníctva a bezpečnosti práce.