Alegeți funcționalitățile experimentale pe care doriți să le testați

Acest document este un extras de pe site-ul EUR-Lex

Document 52006AE0965

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS) KOM(2006) 11, konečné znenie – 2006/0004 (COD)

Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, p. 78-80 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/78


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS)“

KOM(2006) 11, konečné znenie – 2006/0004 (COD)

(2006/C 309/17)

Rada sa 10. februára 2006 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 2. júna 2006. Spravodajkyňou bola pani Sciberras.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 162 hlasmi za, pričom 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1

EHSV podotýka, že na posilnenie sociálneho rozmeru Lisabonskej stratégie by členské krajiny mali prostredníctvom nového rámca zvýšiť politický význam cieľa modernizácie a zlepšenia sociálnej ochrany. Sociálny rozmer je kľúčový na prispôsobenie sa výzvam globalizácie a starnúceho obyvateľstva. Takisto treba podporovať a posilňovať rôzne ciele Lisabonskej stratégie ako udržateľný hospodársky rast, viac a lepších pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť. (1)

1.2

EHSV sa nazdáva, že európsky systém integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS) má veľký význam v súvislosti s otvorenými metódami koordinácie pre oblasť sociálneho začleňovania a dôchodkov.

1.3

Vyvstáva tu potreba analytického prístupu založeného na spoľahlivých a porovnateľných ukazovateľoch, ktorý je nevyhnutný na poskytnutie spoľahlivého obrazu o tom ako, a či vôbec, napreduje plnenie cieľov. EHSV takisto zastáva názor, že okrem racionalizácie štatistiky je potrebné rozvíjať aj kvalitatívne ukazovatele.

1.4

Pre niektoré členské krajiny môže byť problémom financovať zber potrebných štatistických dát. Treba teda zohľadniť aj kapacity členských krajín pri získavaní potrebných informácií. Okrem toho by sa mali vopred odhadnúť náklady, ktoré vyplynú každej členskej krajine z takejto povinnosti, ktorá je síce minimálna, no nie sú na ňu vyčlenené prostriedky. EHSV víta skutočnosť, že Komisia plánuje finančne pomôcť členským štátom pri rozvoji existujúceho systému.

1.5

Pri výbere ukazovateľov by sa mali navyše zohľadniť aj nefinančné kritériá odrážajúce ľudské potreby, ako prístup k sociálnej starostlivosti, kvalita a účasť (2).

1.6

Presné zlučovanie štatistických údajov využijú aj vlády členských krajín na prispôsobenie súčasných systémov sociálneho zabezpečenia potrebám svojich spoločností a tiež na to, aby mohli reagovať na potreby častí spoločnosti, ktoré nie sú pokryté súčasnými systémami sociálnej ochrany.

1.7

Takisto prispieva k vytvoreniu a zvyšovaniu povedomia o cielených programoch pre zraniteľné a vylúčené skupiny spoločnosti, najmä programov zameraných na odstraňovanie chudoby u detí.

1.8

Spolupráca pri definovaní politiky v oblasti sociálnej ochrany za posledné roky vo všetkých členských krajinách významne pokročila. Navrhovaný cieľ zjednotiť štatistické údaje o sociálnej ochrane Spoločenstva môže dosiahnuť len Spoločenstvo ako celok, a nie jednotlivé štáty samostatne.

1.9

Prostredníctvom ukazovateľov a hodnotením hospodárskej výkonnosti a programu pre vytváranie pracovných miest a rast je možné zhodnotiť výsledky Lisabonskej stratégie. Tieto ukazovatele by sa mali prepojiť s ukazovateľmi sociálnej ochrany. To je najlepší spôsob posudzovania výsledkov celej Lisabonskej stratégie.

2.   Úvod

2.1

Na dosiahnutie zámerov Lisabonskej stratégie je potrebné analyzovať jej rozmer sociálnej ochrany a zviditeľniť a porovnávať jej rozličné ciele a prvky. Nástrojom členských krajín a EÚ využiteľným v tomto procese je nový rámec Komisie pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany. Ako uviedol výbor vo svojom stanovisku na tému stratégie otvorenej koordinácie politík sociálnej ochrany (3), pre tento nástroj treba vytvoriť vhodné ukazovatele.

2.2

Systémy sociálneho zabezpečenia vo všetkých členských krajinách sa vyvíjali v závislosti od histórie jednotlivých štátov a osobitných okolností a viedli k vzniku rozličných úprav.

2.3

Sociálna ochrana zahŕňa všetky zásahy štátnych a súkromných subjektov, ktoré majú zmierniť zaťaženie určitého spoločenstva, či už domácností alebo jednotlivcov, zapríčinené presne definovaným súborom rizík alebo potrieb (4).

2.4

Sociálna ochrana prešla veľkým vývojom od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď vznikli nejasnosti po vydaní dvoch odporúčaní Rady, z ktorých prvé (92/442) sa zameriavalo na harmonizáciu cieľov a politík sociálnej ochrany a druhé (92/441) malo za cieľ stanoviť spoločné kritériá na zabezpečenie dostatočných zdrojov pre systémy všetkých členských krajín EÚ (5).

2.5

Ďalšie oznámenia na tému sociálnej ochrany zvýraznili význam tejto problematiky a „pozitívne prispeli k jednotnejšiemu porozumeniu európskej sociálnej ochrany“ (de la Porte 1999 a) (6).

2.6

To viedlo k potrebe vytvoriť účinné porovnávacie kritériá, a to na základe spolupráce (tá už prebieha) a koordinácie, ktorá spočíva najmä vo výmene názorov a odporúčaní vychádzajúcich z overených postupov.

2.7

Najchúlostivejšou otázkou zostalo zavedenie všeobecne uznávaných ukazovateľov. Súčasné systémy porovnávacích štatistík treba prehodnotiť, vykonať analýzu prvkov, príčin a vývoja sociálneho vylúčenia a zároveň zlepšiť kvalitu dát.

2.8

Prostredníctvom ukazovateľov a hodnotením hospodárskej výkonnosti a programu pre vytváranie pracovných miest a rast je možné zhodnotiť výsledky Lisabonskej stratégie. Tieto ukazovatele by sa mali prepojiť s ukazovateľmi sociálnej ochrany. To by predstavovalo najlepší spôsob hodnotenia výsledkov celej Lisabonskej stratégie.

3.   Zhrnutie dokumentu Komisie

3.1

Systémy sociálnej ochrany sú v rámci EÚ značne rozvinuté. Ich organizácia a financovanie je v kompetencii členských štátov.

3.2

Úlohou EÚ je zabezpečiť ochranu občanov v každom členskom štáte, ako aj občanov, ktorí sa pohybujú medzi jednotlivými štátmi na základe legislatívy EÚ o koordinácii národných systémov sociálnej ochrany.

3.3

Preto je nevyhnutné vytvoriť súbor spoločných ukazovateľov, čo si vyžaduje ochotu členských krajín rozvíjať hlavné nástroje ako ESSPROS. Právny rámec pre ESSPROS (Európsky systém integrovanej štatistiky sociálnej ochrany) „zdokonalí využiteľnosť súčasného zberu údajov, pokiaľ ide o aktuálnosť, pokrytie a porovnateľnosť“.

3.4

Podľa dohody zo zasadnutia Európskej rady v októbri 2003 (7) sa v kontexte racionalizácie otvorenej metódy koordinácie (OMK) stane kľúčovým spravodajským nástrojom spoločná výročná správa o sociálnom začlenení a sociálnej ochrane (8).

3.5

Oznámenie Európskej komisie na tému Nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii poukázalo na potrebu definovať nový rámec a zviditeľniť a posilniť tak otvorenú metódu koordinácie (9).

3.6

V návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na o vytvorení ESSPROS predloženom komisiou sa zdôrazňuje význam sociálneho rozmeru ako jedného z pilierov Lisabonskej stratégie.

3.7

Cieľom nariadenia je vytvoriť rámec pre zlučovanie dátových súborov o sociálnej ochrane z členských krajín, nakoľko jeho metódy a definície sa v jednotlivých krajinách momentálne líšia, čo vylučuje možnosť porovnávania údajov. Nízka porovnateľnosť znižuje možnosť využitia údajov pri analýze systémov sociálnej ochrany v EÚ.

3.8

Vykonávanie zberu štatistických údajov a ich analýz na úrovni EÚ a na základe zosúladených súborov dát z jednotlivých členských krajín pomôže ľahšie dosiahnuť ciele uvedené v návrhu Komisie.

3.9

EHSV súhlasí s názorom, že právny rámec ESSPROS prispeje k naplneniu cieľov Lisabonskej stratégie, konkrétne konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, a tým pomôže zároveň zlepšiť systémy sociálnej ochrany v jednotlivých členských krajinách.

3.10

Otvorená metóda koordinácie (OMK), ktorá prinesie uľahčenie práce v oblasti sociálnej ochrany, si vyžaduje aj porovnateľné a spoľahlivé štatistické dáta v oblasti sociálnej politiky (10).

3.11

Hlavné prvky nariadenia Komisie sú nasledovné:

Základný systém ESSPROS, ktorý sa vzťahuje na finančné toky v oblasti príjmov a výdavkov v rámci sociálnej ochrany.

Popri základných systémoch – zavedenie modulov týkajúcich sa poberateľov dôchodkov a čistých prijímateľov sociálnych dávok.

4.   Metodológia systému ESSPROS

4.1

Metodológia systému ESSPROS vznikla koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia ako reakcia na potrebu vytvoriť osobitný nástroj štatistického monitorovania sociálnej ochrany v členských krajinách EÚ (11).

4.2

Príručka systému ESSPROS z roku 1996 zavádza veľmi podrobný systém klasifikácie sociálnych dávok.

4.3

Revidovaná metodológia príručky ESSPROS sa vyznačuje vyššou pružnosťou, ktorá do určitej miery chýba pri zbere štatistických dát Eurostatu.

4.4

Jedným zo spôsobov ako túto pružnosť zvýšiť, je prejsť na hlavný systém a moduly (12).

4.5

Hlavný systém zodpovedá štandardným informáciám o príjmoch a výdavkoch v rámci sociálnej ochrany, ktoré každoročne vydáva Eurostat.

4.6

Moduly obsahujú doplňujúce štatistické informácie o osobitných aspektoch sociálnej ochrany. Témy modulov sa určujú na základe požiadaviek Komisie a členských krajín (13).

4.7

Napriek tomu, že ciele systému ESSPROS poskytujú rozsiahly opis sociálnej ochrany v členských krajinách EÚ, v metodológii ESSPROS chýba štatistika o dôležitých otázkach ako zdravotnícke služby, bývanie, chudoba, sociálne vylúčenie a imigrácia. Zlučovanie týchto štatistických dát do veľkej miery vykonáva Eurostat a rozsiahla výmena informácií o sociálnej ochrane medzi členskými krajinami Európskej únie prebieha na základe systému MISSOC (Mutual Information System on Social Protection – Vzájomný informačný systém o sociálnej ochrane) (14). Právny rámec systému ESSPROS by však poskytol možnosť vytvoriť rozsiahlejší a realistickejší obraz o sociálnej ochrane v členských krajinách.

5.   Trendy v oblasti sociálnej ochrany

5.1   Bývanie

5.1.1

Dostupnosť bývania je oblasťou, ktorá si vyžaduje pozornosť. Meranie skutočnej dostupnosti bývania by malo byť značne podrobné.

5.1.2

Tieto a podobné otázky len podčiarkujú význam zlučovania štatistík v sociálnej a hospodárskej oblasti z členských krajín a jeho prínos pre verejnosť. Takisto by mali pre upozornenie ostať zachované aj ukazovatele udržateľnosti.

5.2   Dôchodky

5.2.1

Zlučovanie štatistických dát v tejto oblasti sa vykonáva v mnohých krajinách EÚ.

5.2.2

Meranie výhľadových zmien v populácii (do budúcnosti) je však sťažené problémom odhadovania počtu imigrantov. Možno by bolo užitočné zamerať sa aj na výhľadové odhady údajov o imigrácii a jej pravdepodobný dopad na udržateľnosť dôchodkových fondov financovaných z verejných zdrojov. Preto čím presnejšie budú údaje o migračných tokoch, tým kvalitnejší bude príspevok štatistiky k prijímaniu vhodných rozhodnutí.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Stanovisko EHSV z 20. 4. 2006 na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pracujeme spolu, pracujeme lepšie: nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii. Spravodajca: pán Olsson. (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(2)  Pozri pozn. pod čiarou č. 1.

(3)  Stanovisko EHSV z 20. 4. 2006 na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Pracujeme spolu, pracujeme lepšie: nový rámec pre otvorenú koordináciu politík sociálnej ochrany a začlenenia v Európskej únii. Spravodajca: pán Olsson. (Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006).

(4)  Social Benchmarking policy making, Caroline de la Porte.

(5)  Definícia z príručky ESSPROS MANUAL (1996).

(6)  Social Benchmarking policy making, Caroline de la Porte.

(7)  Zasadnutie Európskej rady v Bruseli, 16. a 17. októbra 2003, závery predsedníctva.

(8)  KOM(2006) 11, konečné znenie, 2006/2004 (COD)

(9)  KOM(2005) 706, konečné znenie

(10)  KOM(2003) 261, konečné znenie

(11)  KOM(2003) 261, konečné znenie

(12)  Príručka ESSPROS, 1996.

(13)  Príručka ESSPROS, 1996.

(14)  Príručka MISSOC, 2004.


Sus