28.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 241/41

1.1

Návrh Komisie je založený na článku 13(1) Zmluvy ustanovujúcej Európske spoločenstvo, ktorá už bola podkladom pre smernice potlačujúce diskrimináciu v zamestnaní alebo povolaní na základe viery, invalidity, veku alebo sexuálnej orientácie (1) a vo vzťahu tak k zamestnaniu, ako aj povolaniu a pri prístupe k tovaru a službám a pri ich poskytovaní na základe rasového a etnického pôvodu (2).

1.2

Navrhnutá smernica stanovuje rámec pre boj proti diskriminácii založenej na pohlaví pri prístupe k tovaru a službám a pri ich poskytovaní, so zreteľom na zavedenie princípu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v členských štátoch. Nemá nijaký retrospektívny účinok.

1.2.1

Zakázaná je priama a nepriama diskriminácia na základe pohlavia, vrátane menej priaznivého zaobchádzania so ženami z dôvodu tehotenstva alebo materstva. Obťažovanie a sexuálne obťažovanie, ako sú definované v návrhu, sú považované za diskrimináciu na základe pohlavia a sú preto zakázané. Odmietnutie človeka alebo jeho podrobenie takému správaniu nesmie byť použité ako základ pre rozhodnutie, ktoré by takého človeka poškodilo. Podnet k diskriminácii sa tiež považuje za diskrimináciu v rámci tejto smernice.

1.3

Rámec návrhu je široký, hoci existujú isté významné obmedzenia. Všeobecne sa týka prístupu k tovaru a službám a poskytovania tovaru a služieb dostupných pre verejnosť, vrátane bývania. Vzťahuje sa na verejný i súkromný sektor vrátane verejných orgánov. Vylúčené sú transakcie čisto privátnej povahy, napríklad prenájom dovolenkového domu rodinnému príslušníkovi alebo prenájom izby v súkromnom dome.

1.3.1

Komisia uvádza príklady tovarov a služieb prístupných pre verejnosť:

1.3.2

Rozsah služieb je široký. K dôležitým oblastiam patria dôchodky, životné a zdravotné poistenie, všeobecné poistenie a prístup k financiám a bývaniu.

1.3.3

Využívanie pohlavia ako faktoru pri výpočte poistiek a peňažných dávok za účelom poistenia a podobných finančných služieb bude zakázané odo dňa, kedy nadobudne smernica platnosť. Členským štátom je však dovolené odložiť zavedenie tohto ustanovenia o ďalších šesť rokov. Ak tak urobia, musia okamžite informovať Komisiu a zostaviť, publikovať a pravidelne aktualizovať komplexné tabuľky o mortalite a dĺžke života žien a mužov.

1.4

Existujú určité výnimky. Navrhnutá smernica by nezamedzovala rozdiely vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých nie sú ženy a muži v porovnateľnej situácii, pretože tieto tovary a služby sú určené výlučne alebo primárne iba pre zástupcov jedného pohlavia alebo podľa odborných spôsobilostí, ktoré praktizuje každé pohlavie ináč. Uvádzajú sa príklady stretnutí jedného pohlavia na plavárni a kluby so súkromným členstvom.

1.5

Z rámca smernice je špecificky vyňaté vzdelávanie a zmysel médií a reklamy, najmä reklamy a televíznej reklamy, ako je definované v článku 1(b) smernice Rady č. 89/552/EEC.

1.6

Pozitívne konanie je v rámci smernice dovolené.

1.7

Smernica obsahuje ustanovenia o minimálnych právach a opravných prostriedkoch, uplatnenie a monitorovanie sú spoločné pre obe smernice spomínané v odseku 1.1.

2.1

Výbor zdôrazňuje dôležitosť princípu zakázania diskriminácie podľa pohlavia vo vzťahu k prístupu mužov a žien k tovaru a službám a ich poskytovaní.

2.2

Výbor víta konzistentnosť znenia a definície v tomto návrhu s návrhmi v dvoch predošlých smerniciach a s tým, že v prípadoch rovnosti sa zvažuje bremeno dôkazu.

2.2.1

Výbor je znepokojený tým, že definícia „služby“ sa nachádza iba v článku 10 preambuly návrhu smernice. Ak sa máme vyhnúť nejasnosti, za predpokladu, že pre verejnosť je k dispozícii široký rozsah verejných a iných služieb (napríklad služby, ktoré poskytujú mimovládne organizácie), termín „služby“ by mal byť v texte definovaný jasne. Výbor je naklonený zreteľnej definícii.

2.3

Vyňatie vzdelávania z rámca smernice je poľutovaniahodné. Uznávame však, že môžu nastať problémy pri kompetencii Spoločenstva v tejto oblasti. Vzdelávanie je však kľúčový faktor v rovnosti medi ženami a mužmi a môže to mať taký výsledok, že chlapci a dievčatá pôjdu pri voľbe povolania po tradičných chodníčkoch, čo významne ovplyvní ich budúcnosť. V niektorých členských štátoch existujú obavy týkajúce sa obmedzení pri voľbe a nedostatku vedenia vo vzdelaní, ktoré majú trvalé a významné dôsledky tak pre zainteresovaných jednotlivcov, pre dosiahnutie cieľov sociálneho zaradenia, ako aj pre konkurencieschopnosť v samotnej EÚ.

2.3.1

Komisia uviedla, že jedine súkromne zabezpečované vzdelávanie by spadalo do rámca služieb, keby tento sektor nebol vylúčený zo smernice. Toto by mohlo mať ako dôsledok aplikáciu rôznych noriem pri realizácii princípu rovnakého zaobchádzania.

2.3.2

Členské štáty už začali konať v oblasti školstva podľa Lisabonskej agendy. Výbor preto súri Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej silách a povzbudila členské štáty, aby zaistili, že bude rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnaké príležitosti pre vzdelávanie pre chlapcov aj dievčatá.

2.3.3

Smernica o existujúcom rovnakom zaobchádzaní znamená prístup k odbornému výcviku, vrátane terciárneho vzdelávania odbornej povahy. To však nestačí. Prostriedky na dávky z terciárneho vzdelávania, či už na univerzite, alebo v odbornej škole, sa získavajú na prvom a druhom stupni.

2.4

Výbor chápe, že návrh zahŕňa iba média a reklamu v ich úlohe priemyslu služieb. Akceptuje, že súčasný návrh nie je správnym prostriedkom na konanie čo do obsahu v médiách a reklame. Ale keďže médiá a reklama vykazujú obrovský vplyv na postoje a názory verejnosti, nemožno ich ignorovať pri snahe EÚ o odstránenie diskriminácie zo školstva a každodenného života. Existuje však jemná čiara medzi vhodným konaním a cenzúrou. Komisia by preto mala pokračovať v konzultáciách na tieto témy, mala by mať tieto fakty na pamäti a urobiť príslušné opatrenia v rozumnom časovom rámci. Výbor sa teší, že sa na tomto procese zúčastní.

2.5

Výbor víta fakt, že muži a ženy budú mať rovnaký prístup k financiám – čo je zvlášť dôležité pre oboch, či už ako podnikateľov alebo ako osoby hľadajúce finančné prostriedky na bývanie.

2.6

Výbor berie do úvahy nasledovné: vzhľadom na skutočnosť, že návrh nepokrýva oblasť školstva, médií a reklamy sa otázka nediskriminácie z hľadiska pohlaví v oblasti prístupu k poistnému zabezpečeniu stáva najcitlivejším bodom návrhu. Preto by tento návrh nemal vytvoriť riziko vzniku nových diskriminačných kritérií v tejto oblasti. Tieto nové kritériá by teda mohli využiť rozdielnosti z hľadiska pohlaví spôsobom, ktorý sa ťažšie zisťuje.

2.6.1

Výboru sa zdá veľmi diskutabilné potvrdiť, že jednotná tarifikácia pre mužov a ženy – ktorá je zavedená v niektorých krajinách Únie — vedie iste k všeobecnému zvyšovaniu taríf poistného, a že rozšírené rozloženie rizík medzi pohlaviami podporuje toto zvyšovanie. Nie je dostatočne opatrné a je v protiklade s účelom návrhu nechať možnosť členským štátom, v rámci slobodného poskytovania služieb a slobody podnikania v oblasti poistenia, robiť výnimky z tejto nediskriminácie počas šiestich rokov.

2.6.2

Výbor žiada, aby z hľadiska prístupu všetkých k právam v oblasti doplnkového poistenia sociálnej ochrany, bola odstránená priama a nepriama diskriminácia. Táto požiadavka je o to naliehavejšia, že rozvoj druhého a tretieho piliera sociálnej ochrany (doplnkového a dodatkového) je v súčasnosti najdynamickejším aspektom sociálnej ochrany v Únii. V tomto ohľade sa Výbor odvoláva na svoje návrhy v Stanovisku o doplnkovom zdravotnom poistení. (4)

3.1

Výbor podporuje vyrovnávanie prístupu k finančným službám, z ktorých mnohé sú podstatné pre každodenný život a vyrovnávanie dávok a poistného pre mužov a ženy. Avšak smernica sa týka širokého rozsahu finančných služieb, ktoré sú rozličnej povahy – napr. poistenie áut, zdravotné a invalidné poistenie, dôchodky a anuity. Toto vytvára rad komplexných a zložitých problémov, ktoré sa od jedného štátu k inému líšia.

3.1.1

Musí sa však pripustiť, že pri vyrovnávaní dávok a poistného budú určité nepriaznivé aj priaznivé účinky pre spotrebiteľov týchto služieb, účinky na mužov a ženy sa menia v závislosti od vyžadovaných finančných služieb. V prípade poistenia automobilov vznikajú bezškodové zľavy pre jednotlivcov iba po niekoľkých rokoch skúsenosti s poistením. Existuje reálna možnosť, že poistné náklady sa zvýšia pre každého kvôli vykrytiu stúpajúcej neistoty.

3.1.2

Európsky súdny dvor v Colorellovom rozsudku (5) odsúhlasil, že použitie štatistiky vypočítanej poistným matematikom na základe pohlavia pre účely výpočtu penzijných príspevkov a dávok bolo platné. Vyžadovalo si to však, aby príspevky odvádzané zamestnancami a dávky, ktoré dostávali, boli rovnaké. Vyššie príspevky zo strany zamestnávateľa boli považované za platné. Súd platne uznal, že vyrovnanie dávok stojí viac. V zamestnaneckých penzijných schémach zamestnávateľ zaplatil vyšší príspevok. Pri súkromnom dôchodku a poistení nie je nijaký zamestnávateľ, ktorý by absorboval nejaké vyššie príspevky alebo dávky: toto padne na konzumentov služieb.

3.1.3

Toto sa však nevzťahuje na dôchodky, kde muži musia platiť za dlhovekosť žien, ale na všetky typy poistenia. Ženy možno musia platiť napríklad za vyššie riziko úrazu u mužov, atď.

3.1.4

Komisia vo svojom Rozšírenom hodnotení dôsledkov pripúšťa, že pre poskytovateľov poistenia vzniknú špecifické náklady, ktoré sa v konečnom dôsledku prenesú na spotrebiteľov, ale myslí si, že toto skončí, len čo uplynie obdobie prispôsobovania. EHSV zastáva ten istý názor.

3.1.5

Výbor tuto tiež odkazuje na princíp Zmluvy o rovnakom zaobchádzaní pre ženy aj mužov. Ak sa tento princíp použije ako základ, poisťovací priemysel musí – prirodzene, že v istom časovom úseku – zmeniť svoj systém výpočtov tak, aby pohlavie už nebolo faktorom napríklad pri výpočte poistného za automobily. Keďže frekvencia výskytu nehôd a dĺžka života nie sú jasne ovplyvnené výpočtovými metódami, celkové platby poistného spotrebiteľov by mali teoreticky zostať nezmenené.

3.1.6

Výbor si myslí, že sú potrebné špecifickejšie hodnotenia (vrátane nezávislých simulácií o účinkoch alternatívnych báz) poistného a penzijného systému, aby sa odhadol dlhodobý dopad týchto návrhov. Výbor verí, že je dôležité monitorovať udalosti – zvlášť v poisťovníctve – po začatí platnosti smernice. Celkový cieľ smernice musí byť chrániť práva ľudí, aby netrpeli diskrimináciou.

3.2

V súvislosti s ustanovením o bývaní zastáva Výbor stanovisko, že smernica by sa nemala týkať súkromných dohovorov, napr. prenájmu, predaju alebo darcovstva, vykonávaného medzi rodinnými príslušníkmi.

3.3

Výbor má taký názor, že výnimky by mali byť jasne definované. Nesmú ohroziť rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi.

3.4

Výbor víta článok 5, ktorý povoľuje pozitívne konanie. Toto ustanovenie by však nemalo ohroziť životne dôležité služby poskytované verejnými službami pre mužov a ženy, ako napríklad bývanie pre príslušníkov rovnakého pohlavia u invalidov a prístrešky pre ženy, ktoré boli obeťami domáceho alebo iného násilia.

3.5

Výbor schvaľuje ustanovenie o dialógu s mimovládnymi organizáciami. Toto ustanovenie však musí zaručovať pravidelný kontakt s organizovanou občianskou spoločnosťou.

3.6

Keď sa informácie a publicita schvália, stanú sa nevyhnutnými pri zaistení toho, že spotrebitelia si budú plne vedomí svojich práv a že poskytovatelia tovarov a služieb pochopia svoje záväzky pre nich zo smernice vyplývajúce.