28.9.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 241/27

1.1

Dňa 28. septembra 2000 prijala Rada uznesenie č. 2000/596, ktorým vytvorila Európsky fond pre utečencov na obdobie 2000/2005 (ďalej EFU I). Dotácia rozpočtu bola 36 miliónov eur na obdobie 5 rokov. Program predstavoval prvotné pridelenie fondov a štrukturáciu potrebné pre aktivity, ktoré boli zakotvené v líniách rozpočtu na jednoročné obdobie už od r. 1997, predovšetkým z podnetu Európskeho parlamentu (1). EHSV sa svojho času priaznivo vyjadril k návrhu týkajúcemu sa takéhoto uznesenia (2).

1.2

Niečo vyše roka od vypršania lehoty 31. decembra 2004 (koncu obdobia pokrytého EFU I), Komisia analyzovala získané skúseností na úrovni členských štátov aj na úrovni spoločenstva počas aplikovania FER I, zorganizovala hodnotiacu konferenciu (3) a dala vypracovať štúdiu dosahu (4) so zreteľom na návrh novej fázy programu. V hodnotení sa prihliadalo aj na dôsledky pre ostatné aktivity a programy spoločenstva a na súčinnosť s nimi (5).

1.3

Na základe celkovej získanej skúsenosti Komisia navrhla dňa 12. februára 2004, „Uznesenie Rady, ktorým sa vytvára Európsky fond pre utečencov na obdobie 2005/2010“, ktoré je predmetom tohto stanoviska.

2.1

Komisia navrhuje vytvoriť fond (FER II) s dotáciou 687 miliónov na obdobie 6 rokov určený na podporu aktivít členských štátov zameraných na prijatie, integráciu a dobrovoľný návrat do vlasti občanov tretích krajín alebo bez štátnej príslušnosti, ktorým bol uznaný štatút utečenca (6), alebo ktorí využívajú medzinárodnú ochranu ( v rámci pravidiel o presídlení ), alebo ktorí spadajú pod nejakú formu pomocnej – subsidiárnej - ochrany, alebo ktorí požiadali o jednu z horeuvedených foriem ochrany alebo ktorí sú pod dočasnou ochranou (7).

2.2

Financovateľné aktivity. Aktivity spolufinancovateľné fondom FER II Aktivity spolufinancovateľné EFU II pokrývajú v členských štátoch široké spektrum, v rámci operácií prijímania, integrácie a dobrovoľného návratu do vlasti. Konkrétne môžu byť spolufinancované prijímacie štruktúry; materiálna pomoc; lekári a psychológovia, sociálna a administratívna pomoc; jazyková podpora, výchova a vzdelávanie ako aj zaradenie do pracovného procesu; vylepšovanie prijímacích štruktúr; propagácia hodnôt obsiahnutých v Charte základných práv EÚ; podpora pri zvyšovaní informovanosti miestneho obyvateľstva a zapájaní adresátov opatrení do občianskeho a kultúrneho života; podpora konečných adresátov opatrení pri získavaní samostatnosti; aktivity zapájajúce miestne orgány, MVO a občanov; informovanosť a poradenstvo navrátilcom a pomoc pri ich znovuzaradení sa do života v krajine pôvodu.

2.2.1

V prípade aktivácie mechanizmov pre poskytnutie dočasného útočiska môžu byť spolufinancované aj súrne opatrenia (až do výšky 80 % nákladov) v oblasti prijatia, ubytovania, prostriedkov na (sociálnu) podporu, zdravotnícka a psychologická pomoc, náklady na personál a na správu, náklady na logistiku a dopravu.

2.2.2

10 % dotácie fondu EFU II je vyhradených na aktivity spoločenstva, riadené priamo Komisiou a určené na financovanie spoločných aktivít spoločenstva ako aj ich správno-technickej stránky v oblasti výmeny a propagácie skúseností, inovatívnych pilotných projektov, výskumov a využívania nových technológií v oblasti azylovej politiky.

2.3

Realizácia EFU II. Realizácia EFU II sa zakladá na princípe rozdelenej zodpovednosti členských štátov a Komisie:

2.3.1

Komisia definuje základné línie viacročných programov, presvedčí sa o existencii a dobrom fungovaní riadiacich a kontrolných systémov členských štátov a zabezpečí aplikovanie noriem spoločenstva. Komisii pri tom pomáha výbor v zmysle rozhodnutia 1999/468/CE.

2.3.2

Členské štáty sú zodpovedné za realizáciu národných aktivít; vytvoria „Zodpovedný orgán“ s charakterom právnickej osoby a riadiacimi schopnosťami; nesú hlavnú zodpovednosť za finančnú kontrolu aktivít a spolupracujú s Komisiou pri zhromažďovaní štatistických údajov.

2.3.3

Členské štáty a Komisia garantujú zverejnenie a rozšírenie výsledkov, zabezpečujú transparentnosť a sledujú celkovú koherentnosť a komplementaritu s ostatnými nástrojmi a aktivitami podobného charakteru.

2.4

Plánovanie. Predvídajú sa dve obdobia viacročného plánovania (2005/2007 a 2008/2010). Členské štáty predkladajú Komisii návrhy trojročného programu a Komisia ho po overení koherentnosti so základnými líniami prostredníctvom konzultácie s Výborom do troch mesiacov schváli. Viacročné plány sa realizujú prostredníctvom jednoročných programov.

2.5

Rozdelenie zdrojov. Každý členský štát obdrží fixnú sumu 300 tisíc eur, pre nové členské štáty sa táto suma stanovuje vo výške 500 tisíc eur na obdobie prvých 3 rokov.

2.5.1

Ostatné ročné použiteľné zdroje sa rozdelia medzi členské štáty v nasledujúcom pomere: 35 % prostriedkov v pomere k počtu osôb, ktoré v uplynulých troch rokoch mali štatút utečenca, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana v rámci ustanovení o znovuosídlení alebo nejaká forma pomocnej – subsidiárnej - ochrany; 65 % v pomere k počtu osôb, ktoré v uplynulých troch rokoch požiadali o azyl alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko. Časť ročnej dotácie môže byť použitá na technické a administratívne zabezpečenie. Finančná účasť Fondu predstavuje nenávratnú subvenciu, ale v prípade zisteného zlého hospodárenia, či sprenevery, sa vyžaduje vrátenie sumy s úrokmi z omeškania vo výške, v akej ich uplatňuje CEB navýšenými o 3,5 %. Nato, aby členské štáty získali v priebehu programu ďalšie podiely spolufinancovania, musia predložiť správu a prehlásenia o výdavkoch certifikované úradom nezávislým od Zodpovedného orgánu.

2.5.2

Príspevok spoločenstva na aktivity členských štátov nesmie prekročiť 50 % celkových nákladov; v prípade inovatívnych alebo transnárodných aktivít môže tento podiel dosiahnuť až 60 % a až 75 % pre členské štáty, ktoré sú financované Kohéznym fondom.

2.6

Hodnotenie. Komisia predloží prvú predbežnú správu do 30. apríla 2007 a druhú predbežnú správu do 31. decembra 2009. Do 31. decembra 2012, predloží hodnotenie a posteriori.

3.1

EHSV hodnotí celkovo veľmi kladne návrh Komisie a nazdáva sa, že EFU II môže predstavovať významný krok k realizácii tak tej časti Hlavy IV Zmluvy, ktorá sa týka práva na azyl, ako aj uznesení Európskej rady z Tampere, rovnako ako uznesení ďalších Rád, ktoré spresnili smerovanie a spôsob uplatňovania azylovej, vízovej a imigračnej politiky. Chýbajúce uplatňovanie týchto uznesení alebo dohôd Rady týkajúcich sa týchto oblastí, ktoré oslabujú pôvodný návrh a ponechávajú možnosť veľkých rozdielov v normatíve členských štátov, zrejme spôsobia, že Fond bude oveľa menej účinný, než by mohol byť. EHSV konštatuje s poľutovaní, že sa smernica k náplni štatútu utečenca prijatá nedávno Radou (8) svojím obsahom vzďaľuje tak od návrhu Komisie (9), ako aj od požiadaviek a očakávaní vyjadrených v stanovisku EHSV (10).

3.1.1

Určite netreba zdôrazňovať dôležitosť programu, ak sa pripomenie, že nových žiadateľov o azyl je okolo 400 tisíc ročne (11) a veľmi často sú poznačení ťažkým ľudským utrpením. Tieto osoby potrebujú našu solidaritu, materiálnu, morálnu a psychologickú pomoc, dôstojné prijatie, primerané služby, prehľadné a účinné úradné postupy, možnosť zaradiť sa aktívne prostredníctvom práce alebo inej činnosti do sociálnej štruktúry spoločenstva a v prípade zistenej a vedomej vôle vrátiť sa do vlasti možnosť návratu bez rizík.

3.2

Zvýšenie dotácie oproti EFU I (687 miliónov eur na obdobie 6 rokov, oproti 36 miliónom eur na 5 rokov predchádzajúceho programu) sa javí významné, ale EHSV pripomína, že EFU I disponoval veľmi obmedzenými zdrojmi oproti potrebám utečencov a konštatuje s uspokojením, že v návrhu Finančných perspektív na obdobie rokov 2007/2013, má kapitola týkajúca sa bezpečnosti, súdnictva, migrácie a azylu prioritné postavenie a bude postupne dotovaná čoraz väčšími prostriedkami. Dotácia EFU II zapadá koherentne do týchto rozpočtových plánov.

3.2.1

EFU II je jednak výrazom solidárnej snahy v dôležitej oblasti politiky, jednak zdôrazňuje, že si inštitúcie spoločenstva plne uvedomujú, že problémy spojené s uplatňovaním ustanovení Hlavy IV Zmluvy sa nevyriešia bez rozdelenia zodpovednosti medzi jednotlivých aktérov: strategicky dobre naplánované a podrobne prepracované činnosti, ktoré majú podporu občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, slúžia aj na stabilizovanie práv, nástrojov a mechanizmov so zreteľom na spoločnú azylovú politiku. EHSV pripomína, že realizácia EFU II doplní a posilní už existujúce národné opatrenia a nebude musieť nahradiť doteraz vykonanú prácu. Konkrétne to znamená, že miera zaangažovanosti sociálnych partnerov a predstaviteľov občianskej spoločnosti sa nielenže nezmenší, ale práve naopak sa zvýši a skvalitní.

3.2.2

Časť prostriedkov vyhradených na aktivity spoločenstva sa právom zvyšuje z 5 % v EFU I na 10 % v EFU II. EHSV pripomína, že už v stanovisku k EFU I požadoval, aby 10 % bolo určených na aktivity spoločenstva a trvá na nevyhnutnosti tejto dolnej hranice nato, aby sa týmto o.i. umožnila realizácia dvoch neodkladných cieľov: podpora vyvíjania transnárodných a inovatívnych iniciatív (aj organizovanej občianskej spoločnosti) a poskytovanie všetkým členským štátom pomocnú sieť štúdií, výskumov a možností na konfrontáciu.

3.3

Aj rozdelenie prostriedkov na jednotlivé aktivity (prijatie, integrácia, dobrovoľný návrat do vlasti) je vyrovnané a zodpovedá momentálnej situácii členských štátov a aj budúcemu predpokladanému smerovaniu prúdu žiadateľov o azyl alebo osôb s rôznym typom ochrany. Spolufinancovanie, stanovené aj s ohľadom na pomerné zastúpenie 5 cieľových skupín osôb, odráža reálnu skutočnosť členských štátov, ale viacročné plánovanie realizované formou ročných výkonných programov umožní prípadné korektúry a dodatky, ak si to nepredpokladaná náhla zmena situácie bude vyžadovať. Postupy Výboru navyše umožnia celkové monitorovanie procesu realizácie programu a podporia výmenu dobrých skúseností a inovatívnych prístupov. EHSV pokladá za dôležité, aby podstatná časť prostriedkov bola určená na aktivity spojené s prijímaním a integráciou utečencov a vyjadruje nádej, že členské štáty vo viacročných plánovaniach nepresunú ťažisko na aktivity spojené s odsunom utečencov do krajiny pôvodu.

3.3.1

EHSV oceňuje skutočnosť, že sa medzi opatreniami na integráciu nachádza aj zaradenie do pracovného procesu, pretože možnosť úplne alebo podstatnou mierou prispievať si na živobytie zvyšuje sebadôveru a pocit spolupatričnosti k danej spoločnosti. Okrem toho sa tým zabraňuje, aby dlhšie obdobia nečinnosti a obmedzených finančných zdrojov viedli najmä u mládeže k pochybnej činnosti hraničiacej s ilegalitou. EHSV trvá však na potrebe vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia poberateľom EFU II aktívne sa zapojiť do (úradných) postupov a aktivít, ktoré sa ich týkajú. EHSV však musí s ľútosťou konštatovať, že nedávne uznesenie Rady týkajúce sa štatútu utečenca prenecháva členským štátom rozhodnutie, či zapojiť alebo nie utečencov do pracovného procesu a pripomína, že vo svojich stanoviskách (12) stále zdôrazňoval potrebu podpory aktivít týchto osôb: EHSV pokladá účasť na pracovnom procese za právo, voči ktorému by nemala byť oprávnená žiadna diskriminácia.

3.3.2

EHSV navrhuje tiež stanoviť určitú prioritu aktivitám zameraným na kultúrne a psychologické školenie administratívneho personálu a poriadkovej služby, ktorí prichádzajú do styku s utečencami, žiadateľmi o azyl a osobami nachádzajúcimi sa pod akýmkoľvek druhom ochrany. Je to dôležité aj pre korigovanie obrazu a negatívnych stereotypov, ktoré príliš často tlač a médiá prisudzujú utečencom. Aj aktivity, ktoré presadzujú dialóg a vzájomné poznávanie sa medzi kultúrami citovaných osôb a občanmi hosťovskej krajiny sú rovnako veľmi dôležité pre integráciu a vytváranie spoločenského konsenzu potrebný pre úspešnú realizáciu EFU II.

3.4

EHSV uvítal celkový strategický priebeh realizácie programu, ktorý predpokladá hlavné línie, viacročné plánovania s ročnou realizáciou, dve priebežné správy Komisie a jednu správu a posteriori. Takáto štruktúra pripomína logiku iných mechanizmov už fungujúcich v členských štátoch a spoločenstve, ktoré preukazujú účinnosť metódy, ktorá uľahčuje správne zdieľanie zodpovedností medzi Spoločenstvom a členskými štátmi pri uplatňovaní princípu subsidiarity chápanému ako zdieľaná zodpovednosť. EFU II nemôže byť len nástrojom na prerozdeľovanie zdrojov medzi členskými štátmi, ale musí sledovať cieľ - ako je spomenuté v bode 3.1 – predstavovať krok smerom k realizácii spoločnej azylovej politiky. Ak uvážime, že neboli schválené všetky právne nástroje navrhnuté na vytvorenie takejto politiky, realizácia EFU II môže uľahčiť členským štátom prijímanie doteraz chýbajúcich rozhodnutí.

3.4.1

Vytvorenie Zodpovedného orgánu v každom členskom štáte bude veľmi prospešná pre jednotnosť a uzavretosť národných programov, pre plne transparentnú a korektnú realizáciu národných opatrení, ako aj pre budovanie nevyhnutných dobrých vzťahov s obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou. EHSV poukazuje na dôležitosť, aká sa prisudzuje do programu zainteresovaným partnerom v oblasti konzultácie, spoluúčasti a spoluzodpovednosti už pri príprave viacročných plánov. Táto pozornosť pri zaangažovaní organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov správy má veľký význam preto, lebo sa tým nevyhnutne zohľadnia skúsenosti získané v teréne, vytvoria sa podmienky na dialóg a konsenzus v spoločnosti a následne sa zabezpečí dobré spravovanie a riadenie (governance) v tejto oblasti. EHSV už na to viackrát poukázal vo svojich stanoviskách a s potešením tento princíp nachádza v texte návrhu Komisie.

3.4.1.1

Výbor pokladá za osobitne dôležité, aby sa garantoval a uľahčil prístupu MVO do záchytných táborov a prijímacích centier, tak aby mohli poskytovať pomoc pri prvom prijímaní utečencov. Tieto zásahy by mohli byť predmetom konkrétnej aktivity spoločenstva, aby sa zlepšila jej účinnosť.

3.4.2

Zo skúseností získaných v priebehu minulých rokov vo všetkých členských štátoch jasne vyplýva účinnosť spolupráce medzi národnými a miestnymi orgánmi správy a organizáciami občianskej spoločnosti. EHSV dúfa, že tieto nahromadené skúsenosti zo spolupráce nevyjdú navnivoč, ale naopak budú doplnené novými, štruktúrovanejšími nástrojmi.

3.5

Štruktúra EFU II odráža rozdielne situácie vo všetkých členských štátoch a zachováva hlavný princíp, podľa ktorého sa prostriedky rozdeľujú na základe počtu osôb cieľových skupín v jednotlivých štátoch. EHSV pripomína, že sa pri predkladaní hlavných línií viacročného plánovania bude musieť prihliadať na tieto rozdielnosti ako i na rozličnú úroveň presadzovania týchto politík v jednotlivých členských štátoch.

3.5.1

Je taktiež významné, a prinajmenšom symbolické, že sa novým členským štátom počas prvého trojročného obdobia prisudzuje vyššia fixná ročná suma než akou je dotovaných 15 existujúcich členských štátov EÚ. Tieto krajiny doteraz nenazbierali dostatok skúseností v tejto oblasti a niektoré z nich sa ocitnú na vonkajších hraniciach EÚ. Je preto nesmierne dôležité, aby sa integrovali do dynamiky už existujúcej azylovej politiky 15 súčasných členských štátov EÚ a aby boli schopné uvádzať do praxe jestvujúce nástroje spoločenstva v tejto oblasti. Konkrétne to znamená, že sa treba s novými členskými štátmi podeliť o skúsenosti 15 krajín EÚ a konkrétne im pomáhať aj tým, že sa uprednostnia aktivity spoločenstva zamerané na rozvoj administratívnych a riadiacich schopností v azylovej problematike.

3.6

EHSV pokladá za dôležité zjednodušenie a zefektívnenie finančných postupov pri realizácii EFU II. Zároveň sa treba vyhýbať tomu, aby zložitosť a neprehľadnosť postupov spôsobovali nezrovnalosti. EHSV rovnako nástojí na tom, aby organizácie občianskej spoločnosti zaoberajúce sa utečencami a osobami s rôznou formou ochrany neboli obmedzované príliš zložitými a/alebo ťažko uskutočniteľnými (úradnými) postupmi, a to tak na úrovni aktivít členských štátov ako aj na úrovni aktivít spoločenstva. MVO, akokoľvek zodpovedajúca prísnym kritériám transparentnosti, má úplne iné požiadavky na fungovanie a flexibilnosť, než napríklad stavebná firma, ktorá získa tender na vybudovanie záchytného tábora. EHSV sa obáva rizika, že v zmluvách, ktoré Zodpovedné orgány uzavrú s organizáciami občianskej spoločnosti nebudú ujasnené práva a povinnosti, čo povedie k tomu, že sa takáto organizácia sústredí väčšmi na administratívnu stránku činnosti a certifikáciu nákladov, než na účinné zvládnutie samotných aktivít zameraných na rešpektovanie práv a uspokojenie potrieb osôb v núdzi.

3.6.1

Ďalej sa EHSV nazdáva, že zvýšenie úrokov zo súm, ktoré musia byť vrátené v prípade neoprávneného hospodárenia s prostriedkami, by malo byť len symbolické, aby sa vyhlo riziku, že sa členský štát poistí stanovením príliš reštriktívnych podmienok pre verejnú súťaž, ktoré by obmedzili účinnosť aktivít a spoluúčasť MVO. EHSV pripomína, že v žiadnom členskom štáte nie je azylová politika výlučnou záležitosťou štátnych orgánov, a že v niektorých krajinách by utečenci a osoby s ochranou nemali bez činnosti a pomoci MVO žiadne šance. Výbor preto žiada, aby sa vo vykonávacích predpisoch EFU II prihliadalo aj na tieto obavy.

3.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby vyžadovala od členských štátov definovanie spoločných kritérií na zhromažďovanie údajov. Kvantitatívna stránka realizácie EFU II je rovnako dôležitá ako kvalitatívna, nakoľko EFU II zakladá prideľovanie prostriedkov na spolufinancovanie projektov práve na údajoch o početnosti rôznych kategórií osôb, ktoré už majú štatút utečenca alebo inú formu ochrany alebo o ne požiadali.

3.8

Podľa článku 26.2, by mali členské štáty pri svojich hodnoteniach konzultovať s MVO a so sociálnymi partnermi.

4.1

EHSV pokladá návrh na vytvorenie Európskeho fondu pre utečencov ( EFU II ) na obdobie 2005–2010 za zmysluplný, dotovaný primeranými prostriedkami a štruktúrovaný tak, aby zvýraznil spoluzodpovednosť členských štátov a Komisie. Okrem toho trvá na tom, aby sa fázy prijímania a integrácie utečencov naďalej pokladali za pilier účinnej azylovej politiky.

4.2

EHSV oceňuje skutočnosť, že návrh vyžaduje od členských štátov a nimi utvorených Zodpovedných orgánov zodpovednosť zapojiť do stále účinnejšieho partnerstva všetkých zainteresovaných, predovšetkým organizácie občianskej spoločnosti a orgány regionálnej a miestnej správy. Upozorňuje však zároveň na potrebu takej realizácie EFU II, ktorá by kládla dôraz na účinnosť aktivít a uľahčovala a sprehľadňovala postupy pri zásahoch zo strany iných subjektov, než sú členské štáty.

4.3

EHSV trvá na potrebe definovania spoločných kritérií na zhromažďovanie údajov týkajúcich sa utečencov aj preto, aby bola garantovaná rovnosť a možnosť porovnania aktivít realizovaných v jednotlivých krajinách a žiada, aby aktivity spoločenstva boli nasmerované prednostne na rozvoj a podporu administratívnych a riadiacich schopností nových členských štátov.

4.4

EHSV dúfa, že sa o návrhu na vytvorenie EFU II rozhodne rýchlo a že toto rozhodnutie bude sprevádzané vhodnými a transparentnými vykonávacími predpismi.