(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (3) sa stanovuje požiadavka, na základe ktorej musia byť spotrebiteľské výrobky bezpečné, a orgány dohľadu nad trhom jednotlivých členských štátov musia v súvislosti s nebezpečnými výrobkami podnikať príslušné kroky a vymieňať si na tento účel informácie prostredníctvom systému Únie na rýchlu výmenu informácií (RAPEX).

(2)

Smernicu 2001/95/ES je potrebné vzhľadom na vývoj v oblasti nových technológií a online predaja zrevidovať a aktualizovať, aby sa zaistil súlad s vývojom harmonizačných právnych predpisov Únie a právnych predpisov v oblasti normalizácie, aby sa zabezpečilo lepšie fungovanie spätného prevzatia výrobkov z dôvodu bezpečnosti a vytvoril sa jasnejší rámec pre napodobneniny potravín, ktoré doposiaľ upravuje smernica Rady 87/357/EHS (4). V záujme jasnosti by sa smernice 2001/95/ES a 87/357/EHS mali zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(3)

Nariadenie predstavuje vhodný právny nástroj, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré neponechávajú priestor na odlišnú transpozíciu členskými štátmi. Výber nariadenia namiesto smernice takisto umožňuje lepšie splniť cieľ, ktorým je zaistenie súladu s legislatívnym rámcom pre dohľad nad trhom, pokiaľ ide o výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti harmonizačných právnych predpisov Únie, kde je uplatniteľný právny nástroj tiež nariadenie, konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (5). Takáto voľba ešte viac zníži regulačné zaťaženie prostredníctvom jednotného uplatňovania pravidiel bezpečnosti výrobkov v celej Únii.

(4)

Cieľom tohto nariadenia je prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Mal by sa zamerať najmä na zaistenie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o výrobky určené pre spotrebiteľov.

(5)

Cieľom tohto nariadenia by mala byť ochrana spotrebiteľov a ich bezpečnosti ako jednej zo základných zásad právneho rámca Únie, ktorá je zakotvená v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Nebezpečné výrobky môžu mať pre spotrebiteľov a občanov veľmi negatívne dôsledky. Všetci spotrebitelia vrátane tých najzraniteľnejších, ako sú deti, staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím, majú právo na bezpečné výrobky. Spotrebitelia by mali mať k dispozícii dostatočné prostriedky na presadzovanie uvedeného práva a členské štáty by mali mať k dispozícii primerané nástroje a opatrenia na presadzovanie tohto nariadenia.

(6)

Napriek vývoju harmonizačných právnych predpisov Únie špecifických pre jednotlivé odvetvia, ktoré upravujú bezpečnostné hľadiská konkrétnych výrobkov alebo konkrétnych kategórií výrobkov, je prakticky nemožné prijať právo Únie pre všetky spotrebiteľské výrobky, ktoré existujú alebo môžu byť vyvinuté. Je preto potrebný široký legislatívny rámec horizontálnej povahy, ktorý vyplní medzery a doplní ustanovenia v existujúcich alebo pripravovaných harmonizačných právnych predpisov Únie špecifických pre jednotlivé odvetvia a zabezpečí ochranu spotrebiteľov, ktorá nie je zaistená uvedenými právnymi predpismi, najmä s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, ako sa vyžaduje v článkoch 114 a 169 ZFEÚ.

(7)

Zároveň by sa v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie špecifické pre jednotlivé odvetvia, mal jasne stanoviť rozsah pôsobnosti rôznych častí tohto nariadenia, aby sa zabránilo prekrývaniu jednotlivých ustanovení a zabezpečil jasný právny rámec.

(8)

Zatiaľ čo niektoré ustanovenia tohto nariadenia, ako je väčšina povinností hospodárskych subjektov, by sa nemali uplatňovať na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, niektoré ďalšie ustanovenia tohto nariadenia dopĺňajú harmonizačné právne predpisy Únie, a preto by sa na takéto výrobky mali uplatňovať. Na spotrebiteľské výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, by sa mala v prípade, že uvedené harmonizačné právne predpisy Únie neupravujú určité druhy rizík, uplatňovať najmä všeobecná požiadavka na bezpečnosť výrobkov a súvisiace ustanovenia. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa povinností prevádzkovateľov online trhov, povinností hospodárskych subjektov v prípade nehôd, práva spotrebiteľov na informácie a na prostriedok nápravy, ako aj spätného prevzatia výrobkov z dôvodu bezpečnosti by sa mali uplatňovať na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, pokiaľ takéto harmonizačné právne predpisy Únie neobsahujú osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom. Podobne sa na účely harmonizačných právnych predpisov Únie už používa systém RAPEX, ako sa uvádza v článku 20 nariadenia (EÚ) 2019/1020: ustanovenia tohto nariadenia upravujúce systém Safety Gate a jeho fungovanie by sa preto mali uplatňovať na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie.

(9)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na výrobky, ktoré sú určené výlučne na profesionálne použitie, ale následne sa dostali na spotrebiteľský trh, pretože by za racionálne predvídateľných podmienok používania mohli predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

(10)

Lieky podliehajú posudzovaniu pred uvedením na trh, ktoré zahŕňa špecifickú analýzu pomeru rizika a prínosu. Tieto výrobky by preto mali byť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené.

(11)

V práve Únie týkajúcom sa potravín, krmív a súvisiacich oblastí sa stanovuje osobitný systém na zaistenie bezpečnosti výrobkov, na ktoré sa toto právo uplatňuje. Potraviny a krmivá majú totiž osobitný právny rámec stanovený najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (6). Potraviny a krmivá sú okrem toho regulované aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (7), ktorým sa zabezpečuje harmonizovaný prístup, pokiaľ ide o úradné kontroly na overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat. Potraviny a krmivá by sa preto mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s výnimkou materiálov a predmetov určených na styk s potravinami, pokiaľ ide o riziká, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (8) alebo iné osobitné právne predpisy týkajúce sa potravín, ktoré sa vzťahujú len na chemické a biologické riziká súvisiace s potravinami.

(12)

Živé rastliny podliehajú osobitnému právnemu rámcu stanovenému najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 (9), v ktorom sa zohľadňujú osobitosti týchto produktov s cieľom zaistiť bezpečnosť spotrebiteľov.

(13)

Vedľajšie živočíšne produkty sú materiály živočíšneho pôvodu, ktoré ľudia nekonzumujú. Tieto produkty, napríklad krmivá, podliehajú osobitnému právnemu rámcu stanovenému najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (10).

(14)

Prípravky na ochranu rastlín, označované aj ako pesticídy, podliehajú osobitným ustanoveniam upravujúcim ich autorizáciu na vnútroštátnej úrovni na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (11), a preto by takisto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(15)

Lietadlá uvedené v článku 2 ods. 3 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (12) podliehajú vzhľadom na ich obmedzené riziko pre bezpečnosť civilného letectva regulačnej kontrole členských štátov. Uvedené lietadlá by preto mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(16)

Požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať na použité výrobky alebo opravené, renovované či recyklované výrobky, ktoré opätovne vstupujú do dodávateľského reťazca v rámci obchodnej činnosti, s výnimkou tých výrobkov, v prípade ktorých spotrebiteľ nemôže odôvodnene očakávať, že spĺňajú najmodernejšie bezpečnostné normy, ako sú výrobky, ktoré sa výslovne prezentujú ako výrobky, ktoré sa majú opraviť alebo renovovať, alebo ktoré sú sprístupnené na trhu ako zberateľské predmety historického významu.

(17)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na služby. S cieľom chrániť zdravie a bezpečnosti spotrebiteľov by však výrobky, ktoré sa dodávajú alebo sprístupňujú spotrebiteľom v rámci poskytovania služieb, vrátane výrobkov, ktorým sú spotrebitelia počas poskytovania určitej služby priamo vystavení, mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa však mali vyňať zariadenia, ktorými sa spotrebitelia prepravujú alebo ktorými cestujú, ak tieto zariadenia priamo obsluhuje poskytovateľ služieb v rámci dopravnej služby, pretože sa musia riešiť v súvislosti s bezpečnosťou poskytovanej služby.

(18)

Starožitnosti, ako sú umelecké diela alebo zberateľské predmety, sú osobitné kategórie výrobkov, v prípade ktorých nemožno očakávať, že spĺňajú bezpečnostné požiadavky stanovené týmto nariadením, a preto by sa mali vylúčiť z rozsahu jeho pôsobnosti. S cieľom zabrániť tomu, aby sa iné výrobky mylne považovali za výrobky patriace do týchto kategórií, je nutné vziať do úvahy, že umelecké diela sú výrobkami vytvorenými výlučne na umelecké účely, že zberateľské predmety sú dostatočne vzácne a majú historický alebo vedecký význam odôvodňujúci ich zbieranie a uchovávanie a že starožitnosti, ak už nie sú umeleckými dielami alebo zberateľskými predmetmi, alebo oboje, majú mimoriadny vek. Pri posudzovaní toho, či je výrobok starožitnosťou, ako je umelecké dielo alebo zberateľský predmet, by sa mohla zohľadniť príloha IX k smernici Rady 2006/112/ES (13).

(19)

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie len ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia.

(20)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mal patriť aj predaj na diaľku vrátane online predaja. Online predaj neustále a sústavne rástol, čo viedlo k vytvoreniu nových obchodných modelov, k novým výzvam týkajúcim sa bezpečnosti výrobkov a k vzniku nových subjektov na trhu, ako sú prevádzkovatelia online trhov.

(21)

V prípade, že sa výrobok ponúka na predaj online alebo inými prostriedkami predaja na diaľku, výrobok by sa mal považovať za sprístupnený na trhu, ak je ponuka na predaj zameraná na spotrebiteľov v Únii. V súlade s platnými pravidlami Únie o medzinárodnom súkromnom práve by sa na stanovenie toho, či je ponuka zameraná na spotrebiteľov v Únii, mala vykonať analýza jednotlivých prípadov. Ponuka na predaj by sa mala považovať za zameranú na spotrebiteľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoje činnosti do členského štátu. Pri analýzach jednotlivých prípadov by sa mali zohľadniť relevantné faktory, ako sú geografické oblasti, do ktorých je možné odosielanie, dostupné jazyky používané pri ponuke alebo objednávaní, spôsoby platby, použitie meny členského štátu alebo názov domény zaregistrovaný v jednom z členských štátov. V prípade online predaja nepostačuje skutočnosť, že je rozhranie hospodárskych subjektov alebo prevádzkovateľov online trhov dostupné v členskom štáte, v ktorom má spotrebiteľ sídlo alebo bydlisko.

(22)

Podľa všeobecnej požiadavky na bezpečnosť stanovenej v tomto nariadení by hospodárske subjekty mali byť povinné uvádzať na trh len bezpečné výrobky. Takáto vysoká úroveň bezpečnosti by sa mala dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom návrhu a vlastností výrobku, pričom by sa malo zohľadniť zamýšľané a predvídateľné použitie a podmienky používania výrobku. Prípadné zostávajúce riziká by sa mali zmierniť určitými zárukami, ako sú upozornenia a pokyny.

(23)

Pri posudzovaní bezpečnosti výrobkov by sa mali zohľadniť všetky relevantné aspekty výrobkov, najmä ich vlastnosti, ako sú fyzikálne, mechanické a chemické vlastnosti, a ich vzhľad, ako aj osobitné potreby a riziká, ktoré výrobky predstavujú pre určité kategórie spotrebiteľov, ktorí budú pravdepodobne výrobky používať, najmä deti, staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Uvedené riziká môžu zahŕňať aj environmentálne riziko, pokiaľ predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. V uvedenom posúdení by sa malo zohľadniť zdravotné riziko, ktoré predstavujú digitálne prepojené výrobky, vrátane rizika pre duševné zdravie, predovšetkým zraniteľných spotrebiteľov, najmä detí. Výrobcovia by preto pri posudzovaní bezpečnosti digitálne prepojených výrobkov, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na deti, mali zabezpečiť, aby výrobky, ktoré sprístupňujú na trhu, spĺňali najvyššie normy bezpečnosti, ochrany a ochrany súkromia už v štádiu návrhu v najlepšom záujme detí. Okrem toho, ak je na zaistenie bezpečnosti výrobkov pre určitú kategóriu osôb potrebné poskytnúť osobitné informácie, pri posudzovaní bezpečnosti výrobkov by sa malo zohľadniť aj to, či sú tieto informácie k dispozícii a či sú prístupné. Pri posudzovaní bezpečnosti všetkých výrobkov by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že výrobok musí byť bezpečný počas celej svojej životnosti.

(24)

Predmety, ktoré sa prepájajú s inými predmetmi alebo nezabudované predmety, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým funguje iný predmet, môžu predstavovať riziko pre bezpečnosť výrobku. Tomuto aspektu by sa mala venovať náležitá pozornosť ako potenciálnemu riziku. Prepojenia, ktoré by predmet mohol mať s externými predmetmi, a ich vzájomný vplyv by nemali ohroziť jeho bezpečnosť.

(25)

Nové technológie môžu predstavovať nové riziká pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov alebo menia spôsob, akým by sa existujúce riziká mohli prejaviť, napríklad výrobok môže vonkajším zásahom niekto hekovať alebo zmeniť jeho vlastnosti. Nové technológie by mohli podstatne zmeniť pôvodný výrobok, napríklad prostredníctvom aktualizácií softvéru, ktoré by potom mali podliehať novému posúdeniu rizika, ak by táto podstatná zmena mala mať vplyv na bezpečnosť výrobku.

(26)

Špecifické kyberneticko-bezpečnostné riziká, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť spotrebiteľov, ako aj protokoly a certifikácie, sa môžu riešiť v odvetvových právnych predpisoch. V prípadoch, keď tieto odvetvové právne predpisy nemožno uplatniť, by sa však malo zabezpečiť, aby príslušné hospodárske subjekty a vnútroštátne orgány zohľadňovali pri navrhovaní výrobkov a ich posudzovaní riziká spojené s novými technológiami s cieľom zaistiť, že zmeny vykonané na výrobku neohrozia jeho bezpečnosť.

(27)

S cieľom umožniť účinné a konzistentné uplatňovanie všeobecnej požiadavky na bezpečnosť stanovenej v tomto nariadení je dôležité využívať európske normy vzťahujúce sa na určité výrobky a riziká. Európske normy, na ktoré boli uverejnené odkazy v súlade so smernicou 2001/95/ES, by mali naďalej zaručovať predpoklad zhody so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v tomto nariadení. Žiadosti o normalizáciu, ktoré Komisia vydala v súlade so smernicou 2001/95/ES, by sa mali považovať za žiadosti o normalizáciu vydané v súlade s týmto nariadením. V prípade, že sa rovnaká norma vzťahuje na rôzne riziká alebo kategórie rizík, zhoda výrobku s časťou normy, ktorá sa vzťahuje na príslušné riziko alebo kategóriu rizika, by tiež znamenala predpoklad bezpečnosti samotného výrobku, pokiaľ ide o príslušné riziko alebo kategóriu rizika.

(28)

Keď Komisia zistí, že na zaistenie súladu určitých výrobkov so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v tomto nariadení je potrebné prijať európsku normu, mala by uplatniť príslušné ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (14) a požiadať jednu alebo viacero európskych normalizačných organizácií, aby navrhli alebo určili normu, ktorá je vhodná na to, aby sa ňou zaistilo, že výrobky, ktoré takúto normu spĺňajú, možno považovať za bezpečné.

(29)

Výrobky by mohli predstavovať rôzne riziká pre jednotlivé pohlavia a v normalizačných činnostiach by sa to malo zohľadniť s cieľom zamedziť rozdielom v bezpečnosti, a teda rozdielom v bezpečnosti z hľadiska pohlavia. Vo vyhlásení Európskej hospodárskej komisie OSN o rodovo citlivých normách sa uvádza niekoľko opatrení, ktoré by mali národné normalizačné orgány a organizácie zaoberajúce sa tvorbou noriem zahrnúť do svojho akčného plánu pre rodovo responzívne normy a tvorbu noriem s cieľom dosiahnuť rodovo vyvážené, reprezentatívne a inkluzívne normy.

(30)

Spolu s úpravou nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 by sa mal zaviesť osobitný postup prijímania osobitných požiadaviek na bezpečnosť za pomoci osobitného výboru stanoveného v tomto nariadení.

(31)

Ak neexistujú európske normy, vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu, stanovujúce požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia by malo byť v súlade s právom Únie, najmä s článkami 34 a 36 ZFEÚ.

(32)

Hospodárske subjekty by mali niesť primeranú zodpovednosť za bezpečnosť výrobkov v závislosti od svojho postavenia v dodávateľskom reťazci, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov a zároveň efektívne fungovanie vnútorného trhu. Všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia a zabezpečiť, aby na trhu sprístupňovali iba také výrobky, ktoré sú bezpečné a v zhode s týmto nariadením. Je potrebné stanoviť jasné a primerané rozdelenie povinností zodpovedajúce postaveniu každého subjektu v dodávateľskom a distribučnom procese. Napríklad pokiaľ ide o overenie toho, či si výrobca a prípadne dovozca splnil svoje povinnosti, od distribútora by sa malo vyžadovať len to, aby vykonával overenia skutkového stavu, a nie posúdenie informácií, ktoré mu výrobca a prípadne dovozca poskytol. Informácie o identifikácii výrobku a hospodárskych subjektov, ako aj pokyny a bezpečnostné informácie by okrem toho mohli hospodárske subjekty poskytovať v digitálnej forme prostredníctvom elektronických riešení, ako je kód QR alebo kód dátovej matice.

(33)

Výrobcovia by mali vypracovať technickú dokumentáciu týkajúcu sa výrobkov, ktoré uvádzajú na trh, ktorá by mala obsahovať informácie potrebné na preukázanie toho, že tieto výrobky sú bezpečné. Technická dokumentácia by mala byť založená na internej analýze rizík, ktorú vykonal výrobca. Množstvo informácií, ktoré sa majú poskytnúť v technickej dokumentácii, by malo byť primerané zložitosti výrobku a možným rizikám identifikovaným výrobcom. Výrobcovia by mali poskytnúť najmä všeobecný opis výrobku a prvky potrebné na posúdenie jeho bezpečnosti. V prípade zložitých výrobkov alebo výrobkov, ktoré predstavujú možné riziká, si informácie, ktoré sa majú poskytnúť, môžu vyžadovať širší opis výrobku. V takýchto prípadoch by sa mala zahrnúť aj analýza týchto rizík a technické prostriedky prijaté na zmiernenie alebo odstránenie rizík. Ak výrobok spĺňa európske normy alebo iné prvky, ktoré sa uplatňujú na splnenie všeobecnej požiadavky na bezpečnosť stanovenej v tomto nariadení, mal by sa uviesť aj zoznam príslušných európskych noriem alebo iných prvkov.

(34)

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď uvádza výrobok na trh pod svojím menom alebo svojou ochrannou známkou, alebo podstatne upraví výrobok takým spôsobom, že to môže mať vplyv na zhodu s požiadavkami tohto nariadenia, by sa mala považovať za výrobcu a mala by plniť povinnosti výrobcu.

(35)

Úprava výrobku fyzikálnymi alebo digitálnymi prostriedkami by mohla mať vplyv na povahu a vlastnosti výrobku spôsobom, ktorý sa nepredpokladal v pôvodnom posúdení rizika výrobku a ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť výrobku. Takáto úprava by sa preto mala považovať za podstatnú úpravu a v prípade, že ju neurobí spotrebiteľ alebo iný subjekt v jeho mene, mala by viesť k tomu, že výrobok sa bude považovať za nový výrobok od iného výrobcu. S cieľom zabezpečiť súlad so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť stanovenou v tomto nariadení by sa osoba, ktorá vykonáva túto podstatnú úpravu, mala považovať za výrobcu a mali by sa na ňu vzťahovať rovnaké povinnosti. Táto požiadavka by sa mala uplatňovať len na upravenú časť výrobku, ak úprava neovplyvňuje celý výrobok. S cieľom zabrániť zbytočnému a neprimeranému zaťaženiu by sa od osoby vykonávajúcej podstatnú úpravu nemalo vyžadovať opakovanie skúšok a vypracovanie novej dokumentácie o aspektoch výrobku, na ktoré úprava nemá vplyv. Dôkaz o tom, že úprava nemá vplyv na celý výrobok, by mala predložiť osoba vykonávajúca podstatnú úpravu.

(36)

Hospodárske subjekty by mali zaviesť interné postupy overovania zhody, prostredníctvom ktorých interne zabezpečia účinné a rýchle plnenie svojich povinností, ako aj vytvoriť podmienky na včasné reagovanie v prípade nebezpečného výrobku.

(37)

S cieľom zabrániť uvedeniu nebezpečných výrobkov na trh by hospodárske subjekty mali mať povinnosť začleniť do svojich výrobných alebo marketingových činností vnútorné postupy zabezpečujúce súlad s príslušnými požiadavkami tohto nariadenia. Takéto vnútorné postupy by mali určovať samotné hospodárske subjekty vo vzťahu k svojej úlohe v dodávateľskom reťazci a typu dotknutých výrobkov a môžu byť založené napríklad na organizačných postupoch, usmerneniach, normách alebo vymenovaní ad hoc správcu. Zavedenie a formát takýchto vnútorných postupov by mali zostať vo výlučnej zodpovednosti príslušných hospodárskych subjektov.

(38)

Spolupráca všetkých hospodárskych subjektov a prevádzkovateľov online trhov s orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom odstrániť alebo zmierniť riziká pre príslušné výrobky sprístupnené na trhu je nevyhnutná. Žiadosti, ktoré im predkladajú orgány dohľadu nad trhom, by však mali byť prispôsobené úlohe, ktorú zohrávajú v dodávateľskom reťazci, a ich príslušným právnym povinnostiam.

(39)

Priamy predaj realizovaný hospodárskymi subjektmi usadenými mimo Únie prostredníctvom online kanálov bráni orgánom dohľadu nad trhom v činnosti v oblasti boja proti nebezpečným výrobkom v Únii, keďže hospodárske subjekty nemusia byť v mnohých prípadoch usadené v Únii ani mať v Únii právneho zástupcu. Preto je potrebné zabezpečiť, aby mali orgány dohľadu nad trhom primerané právomoci a prostriedky na účinný boj proti predaju nebezpečných výrobkov online. S cieľom zaistiť účinné presadzovanie tohto nariadenia by sa povinnosť stanovená v článku 4 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2019/1020 mala rozšíriť na výrobky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti harmonizačných právnych predpisov Únie, aby sa zabezpečilo, že existuje zodpovedný hospodársky subjekt usadený v Únii, ktorý je poverený úlohami týkajúcimi sa takýchto výrobkov a ktorý je kontaktnou osobou pre orgány dohľadu nad trhom a, v prípade potreby s ohľadom na možné riziká súvisiace s výrobkom, včas plní konkrétne úlohy s cieľom zaistiť bezpečnosť týchto výrobkov. Tieto osobitné úlohy by mali zahŕňať pravidelné kontroly súladu s technickou dokumentáciou, informáciami o výrobku a výrobcovi, pokynmi a bezpečnostnými informáciami.

(40)

S cieľom uľahčiť kontroly v rámci celého dodávateľského reťazca by sa pri výrobku mali uvádzať kontaktné údaje hospodárskeho subjektu usadeného v Únii, ktorý je zodpovedný za výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(41)

Aby sa hospodárske subjekty, ktoré sú malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) vrátane mikropodnikov, dokázali vyrovnať s novými povinnosťami uloženými týmto nariadením, Komisia by mala poskytnúť praktické usmernenia a prispôsobené pokyny, napríklad priamy kanál na spojenie s odborníkmi v prípade otázok, a zohľadniť pri tom potrebu zjednodušiť a obmedziť administratívnu záťaž.

(42)

Zabezpečenie identifikácie výrobkov a poskytovanie informácií o výrobcovi a iných príslušných hospodárskych subjektoch v rámci celého dodávateľského reťazca pomáha identifikovať hospodárske subjekty a v prípade potreby prijímať v súvislosti s nebezpečnými výrobkami účinné a primerané nápravné opatrenia, akým je napríklad cielené spätné prevzatie. Identifikácia výrobkov a poskytovanie informácií o výrobcovi a iných príslušných hospodárskych subjektoch tak zabezpečuje, aby spotrebitelia, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, a orgány dohľadu nad trhom dostávali presné informácie o nebezpečných výrobkoch, čím sa zvyšuje dôvera v trh a predchádza sa zbytočnému narúšaniu obchodu. Výrobky by preto mali obsahovať informácie, ktoré umožnia ich identifikáciu a identifikáciu výrobcu a prípadne dovozcu a iných príslušných hospodárskych subjektov. Takéto požiadavky by sa mohli pre určité druhy výrobkov sprísniť, keďže môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, a to prostredníctvom systému zhromažďovania a uchovávania údajov, ktorý by okrem identifikácie výrobku umožňoval aj identifikáciu jeho zložiek alebo hospodárskych subjektov zapojených do jeho dodávateľského reťazca. Tým by nemali byť dotknuté požiadavky na informácie stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (15), týkajúce sa hlavných vlastností tovaru v rozsahu primeranom nosiču a povahe tovaru. Za obrázok by sa mala považovať fotografia, ilustrácia alebo iný piktografický prvok, ktorý ľahko umožňuje identifikáciu výrobku alebo potenciálneho výrobku.

(43)

Zabezpečením toho, aby výrobcovia oznamovali nehody spôsobené výrobkom, ktorý sprístupnili na trhu, sa zlepší informovanosť orgánov dohľadu nad trhom a umožní sa lepšia identifikácia potenciálne nebezpečných kategórií výrobkov. Pravidlá týkajúce sa zodpovednosti hospodárskych subjektov za chybné výrobky sú stanovené v osobitnom práve Únie a takéto oznamovanie a zhromažďovanie údajov by sa preto nemali považovať za priznanie zodpovednosti za chybný výrobok alebo za potvrdenie zodpovednosti podľa príslušného práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(44)

Aby bolo možné včas odhaliť nové riziká a iné trendy na trhu súvisiace s bezpečnosťou výrobkov, všetky zainteresované strany vrátane spotrebiteľských alebo podnikateľských organizácií by sa mali nabádať, aby orgány dohľadu nad trhom a Komisiu upozorňovali na informácie, ktoré majú k dispozícii, s cieľom odhaliť a vyšetriť porušenia tohto nariadenia.

(45)

Prevádzkovatelia online trhov zohrávajú kľúčovú úlohu v dodávateľskom reťazci, keďže umožňujú hospodárskym subjektom dostať sa k vyššiemu počtu spotrebiteľov, a tým aj v systéme bezpečnosti výrobkov.

(46)

V rámci nových komplexných obchodných modelov spojených s online predajom môže ten istý subjekt poskytovať rôzne služby. V závislosti od povahy služieb poskytovaných pre daný výrobok môže ten istý subjekt patriť do rôznych kategórií obchodných modelov podľa tohto nariadenia. Ak subjekt poskytuje pre daný výrobok len online sprostredkovateľské služby, potom by bol vo vzťahu k tomuto výrobku považovaný len za prevádzkovateľa online trhu. V prípade, že ten istý subjekt poskytuje služby online trhu na predaj konkrétneho výrobku a koná aj ako hospodársky subjekt podľa tohto nariadenia, považoval by sa aj za príslušný hospodársky subjekt. V takom prípade by teda dotknutý subjekt musel dodržiavať povinnosti vzťahujúce sa na relevantný hospodársky subjekt. Napríklad, ak prevádzkovateľ online trhu aj distribuuje výrobok, potom by sa v súvislosti s predajom distribuovaného produktu považoval za distribútora. Podobne, ak by daný subjekt predával svoje vlastné značkové výrobky, konal by ako výrobca, a preto by musel spĺňať požiadavky uplatniteľné na výrobcov. Niektoré subjekty sa takisto môžu považovať za poskytovateľov logistických služieb, ak ponúkajú logistické služby. Takéto prípady by sa preto museli posudzovať individuálne.

(47)

Vzhľadom na to, že prevádzkovatelia online trhov zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní predaja výrobkov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, takéto subjekty by mali niesť pri riešení otázky online predaja nebezpečných výrobkov väčšiu zodpovednosť. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (16) sa stanovuje všeobecný rámec pre elektronický obchod a určité povinnosti pre online platformy. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (17) sa upravuje povinnosť a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb online, pokiaľ ide o nezákonný obsah vrátane nebezpečných výrobkov. Uvedené nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá stanovené v práve Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov a bezpečnosti výrobkov. Na základe horizontálneho právneho rámca stanoveného v uvedenom nariadení by sa preto mali v súlade s článkom 2 ods. 4 písm. f) uvedeného nariadenia zaviesť osobitné požiadavky nevyhnutné na účinné riešenie otázky predaja nebezpečných výrobkov online. V rozsahu, v akom sa v tomto nariadení stanovujú požiadavky v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov, ktoré majú spĺňať prevádzkovatelia online trhov s cieľom zabezpečiť súlad s určitými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2022/2065, by uvedené požiadavky nemali mať vplyv na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2022/2065, ktoré sa naďalej uplatňuje na uvedených prevádzkovateľov online trhov.

(48)

V záväzku k bezpečnosti výrobkov, ktorý bol prvýkrát podpísaný v roku 2018 a ku ktorému sa odvtedy pripojilo viacero prevádzkovateľov online trhov, sa stanovuje niekoľko dobrovoľných záväzkov v oblasti bezpečnosti výrobkov. Ukázalo sa, že záväzok k bezpečnosti výrobkov je opodstatnený, pokiaľ ide o zlepšenie ochrany spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami, ktoré sa predávajú online. S cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov tým, že sa zabráni poškodeniu ich života, zdravia a bezpečnosti, a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu sa prevádzkovatelia online trhov nabádajú, aby prijali tieto dobrovoľné záväzky s cieľom zabrániť, aby sa do ponuky opätovne zaraďovali nebezpečné výrobky, ktoré už boli stiahnuté. Používanie technológií a digitálnych procesov a zlepšenia systémov varovania, najmä portálu Safety Gate, môžu umožniť automatickú identifikáciu a nahlasovanie oznámených nebezpečných výrobkov a vykonávanie automatizovaných náhodných kontrol na portáli Safety Gate.

(49)

Prevádzkovatelia online trhov by mali v súlade s osobitnými povinnosťami stanovenými v tomto nariadení konať s náležitou starostlivosťou, pokiaľ ide o obsah umiestnený na ich online rozhraniach, ktorý sa týka bezpečnosti výrobkov. Preto by sa mali v tomto nariadení stanoviť pre všetkých prevádzkovateľov online trhov povinnosti náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o obsah umiestnený na ich online rozhraniach, ktorý sa týka bezpečnosti výrobkov.

(50)

Prevádzkovatelia online trhov by sa okrem toho mali na účely účinného dohľadu nad trhom zaregistrovať na portáli Safety Gate a uviesť na portáli Safety Gate informácie týkajúce sa ich jednotných kontaktných miest, aby sa uľahčilo oznamovanie informácií o problémoch s bezpečnosťou výrobkov. Komisia by mala zabezpečiť, aby bola registrácia jednoduchá a používateľsky ústretová. Jednotné kontaktné miesto podľa tohto nariadenia môže byť totožné s kontaktným miestom podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2022/2065 bez toho, aby bol ohrozený cieľ, ktorým je rýchle a osobitné riešenie problémov súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov.

(51)

Prevádzkovatelia online trhov by mali určiť jednotné kontaktné miesto pre spotrebiteľov. Toto jednotné kontaktné miesto by malo slúžiť ako jednotné kontaktné miesto pre komunikáciu so spotrebiteľmi o otázkach bezpečnosti výrobkov, ktoré potom možno presmerovať na príslušné oddelenie služieb online trhu. To by nemalo brániť tomu, aby spotrebitelia mali k dispozícii ďalšie kontaktné miesta pre konkrétne služby. Jednotné kontaktné miesto podľa tohto nariadenia môže byť totožné s kontaktným miestom podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(52)

Aby mohli prevádzkovatelia online trhov plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o včasné a účinné dodržiavanie príkazov verejných orgánov, spracúvanie oznámení iných tretích strán a spoluprácu s orgánmi dohľadu nad trhom v kontexte nápravných opatrení na požiadanie, mali by mať k dispozícii vnútorný mechanizmus na riešenie otázok súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov.

(53)

V článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020 sa v prípade, že nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky na odstránenie vážneho rizika, udeľuje orgánom dohľadu nad trhom právomoc požadovať odstránenie obsahu, ktorý sa vzťahuje na príslušné výrobky, z online rozhrania alebo požadovať explicitné zobrazenie varovania koncových používateľov, keď majú prístup k online rozhraniu. Na toto nariadenie by sa mali uplatňovať aj právomoci zverené orgánom dohľadu nad trhom na základe článku 14 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020. V záujme účinného dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia a s cieľom zabrániť tomu, aby sa na trhu Únie nachádzali nebezpečné výrobky, by sa tieto právomoci mali uplatňovať vo všetkých potrebných a primeraných prípadoch, ako aj na výrobky, ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko. Je nevyhnutné, aby prevádzkovatelia online trhov takéto príkazy splnili čo najskôr. Týmto nariadením sa preto v tejto súvislosti zavádzajú záväzné lehoty. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(54)

Príkazy, ktoré od prevádzkovateľa online trhu takisto vyžadujú, aby zo svojho online rozhrania odstránil všetok rovnaký obsah týkajúci sa ponuky nebezpečného výrobku uvedeného v príkaze, by mali identifikovať prvky, ktoré určia rovnaké ponuky a umožnia prevádzkovateľovi online trhu, aby ich odstránil, na základe informácií zobrazených obchodníkmi, a to v rozsahu, aby sa od prevádzkovateľa online trhu nevyžadovalo vykonať nezávislé posúdenie tohto obsahu.

(55)

Ak informácie získané zo systému rýchleho varovania Safety Gate neobsahujú presnú jednotnú adresu zdroja (URL) a prípadne ďalšie informácie, ktoré by umožnili identifikovať obsah odkazujúci na ponuku nebezpečného výrobku, prevádzkovatelia online trhov by mali aj tak zohľadniť postúpené informácie, ako sú identifikátory výrobku, ak sú k dispozícii, a iné informácie o vysledovateľnosti, v súvislosti s akýmikoľvek opatreniami, ktoré prijmú prevádzkovatelia online trhov z vlastnej iniciatívy a ktorých cieľom je prípadne odhaliť, identifikovať, odstrániť alebo zrušiť prístup k týmto ponukám nebezpečných výrobkov na ich online rozhraní. Portál Safety Gate by sa však mal modernizovať a aktualizovať s cieľom uľahčiť prevádzkovateľom online trhov odhaľovanie nebezpečných výrobkov a na tento účel by malo byť možné vykonávať ustanovenia tohto nariadenia o odstránení obsahu odkazujúceho na ponuku nebezpečného výrobku z online rozhraní prostredníctvom oznamovacieho systému navrhnutého a vyvinutého v rámci portálu Safety Gate.

(56)

Povinnosti uložené pre prevádzkovateľov online trhov týmto nariadením by nemali predstavovať všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo uchovávajú, ani by od prevádzkovateľov online trhov nemali vyžadovať, aby aktívne zisťovali skutočnosti alebo okolnosti, ktoré naznačujú nezákonnú činnosť, ako napríklad predaj nebezpečných výrobkov online. Aby prevádzkovatelia online trhov mohli využiť výnimku zo zodpovednosti za hostingové služby podľa smernice 2000/31/ES a nariadenia (EÚ) 2022/2065 mali by však urýchlene odstraňovať obsah odkazujúci na ponuku nebezpečného výrobku zo svojich online rozhraní, a to po tom, ako sa o tejto skutočnosti reálne dozvedia, alebo, v prípade nárokov na náhradu škody, ak získajú vedomosť o obsahu, ktorý odkazuje na ponuku nebezpečného výrobku, najmä v prípadoch, keď bol prevádzkovateľ online trhu informovaný o skutočnostiach alebo okolnostiach, na základe ktorých mal obozretný hospodársky subjekt zistiť predmetnú nezákonnosť. Prevádzkovatelia online trhov by mali spracúvať oznámenia týkajúce sa obsahu, ktorý odkazuje na ponuku nebezpečného výrobku, prijaté v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2022/2065 v dodatočných časových rámcoch stanovených týmto nariadením. Okrem toho sa prevádzkovatelia online trhov nabádajú, aby výrobky pred umiestnením na svoje rozhranie skontrolovali prostredníctvom portálu Safety Gate.

(57)

Na účely článku 22 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov predávaných online by mal koordinátor digitálnych služieb považovať najmä spotrebiteľské organizácie a združenia zastupujúce záujmy spotrebiteľov a iné relevantné zainteresované strany na základe ich žiadosti za dôveryhodných nahlasovateľov, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

(58)

Vysledovateľnosť výrobkov je základom účinného dohľadu nad trhom s nebezpečnými výrobkami a nápravných opatrení. Spotrebitelia by mali byť chránení pred nebezpečnými výrobkami rovnakým spôsobom v offline aj online predajných kanáloch, a to aj pri nákupe výrobkov na online trhoch. Na základe ustanovení nariadenia (EÚ) 2022/2065 týkajúcich sa vysledovateľnosti obchodníkov by prevádzkovatelia online trhov nemali umožňovať zaradenie konkrétneho výrobku do ponuky na svojich platformách, pokiaľ obchodník neposkytol všetky informácie týkajúce sa bezpečnosti a vysledovateľnosti tohto výrobku, ako sa uvádza v tomto nariadení. Takéto informácie by sa mali zobrazovať spolu s ponukou výrobku, aby spotrebitelia mohli využívať tie isté informácie, ktoré sú dostupné online aj offline. Prevádzkovatelia online trhov by však nemali byť zodpovední za overovanie úplnosti, správnosti a presnosti samotných informácií, keďže povinnosť zabezpečiť vysledovateľnosť výrobkov nesie príslušný obchodník.

(59)

Takisto je dôležité, aby prevádzkovatelia online trhov úzko spolupracovali s orgánmi dohľadu nad trhom, obchodníkmi a príslušnými hospodárskymi subjektmi v oblasti bezpečnosti výrobkov. Povinnosť spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom sa poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti ukladá podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie. Táto povinnosť by sa preto mala rozšíriť na všetky spotrebiteľské výrobky. Orgány dohľadu nad trhom napríklad neustále zlepšujú technologické nástroje, ktoré používajú v rámci dohľadu nad online trhom na identifikáciu nebezpečných výrobkov, ktoré sa predávajú online. Aby boli tieto nástroje funkčné, prevádzkovatelia online trhov by mali poskytovať prístup k svojim rozhraniam. Orgány dohľadu nad trhom by navyše na účely zaistenia bezpečnosti výrobkov mali mať aj možnosť na základe odôvodnenej žiadosti extrahovať údaje z online rozhrania v prípade technických prekážok, ktoré zaviedli prevádzkovatelia online trhov alebo online predajcovia. Prevádzkovatelia online trhov by mali spolupracovať aj pri spätnom prevzatí výrobkov a pri oznamovaní nehôd.

(60)

Právny rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, stanovený v nariadení (EÚ) 2019/1020, a právny rámec pre dohľad nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť čo najviac súdržné. Preto je potrebné zosúladiť oba súbory ustanovení, pokiaľ ide o činnosti dohľadu nad trhom, povinnosti, právomoci, opatrenia a spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom. Na tento účel by sa na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, mali takisto uplatňovať článok 10, článok 11 ods. 1 až 7, články 12 až 15, článok 16 ods. 1 až 5, články 18 a 19 a články 21 až 24 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(61)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (18) (Colný kódex Únie) sa výrobky z tretích krajín určené na sprístupnenie na trhu Únie alebo určené na súkromné použitie alebo spotrebu na colnom území Únie prepúšťajú do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“. Cieľom tohto postupu je splniť formality stanovené v súvislosti s dovozom tovaru vrátane presadzovania uplatniteľných ustanovení práva Únie, aby sa tento tovar mohol sprístupniť na trhu Únie ako akýkoľvek výrobok vyrobený v Únii. Pokiaľ ide o bezpečnosť spotrebiteľov, tieto výrobky musia byť v súlade s týmto nariadením, a najmä so všeobecnou požiadavkou na bezpečnosť, ktorá je stanovená v tomto nariadení.

(62)

Kapitola VII nariadenia (EÚ) 2019/1020, ktorou sa stanovujú pravidlá kontroly výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, je už priamo uplatniteľná na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Orgány zodpovedné za tieto kontroly by ich mali vykonávať na základe analýzy rizika uvedenej v článkoch 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, vykonávacích právnych predpisov a zodpovedajúcich usmernení. Týmto nariadením sa preto nijako nemení kapitola VII nariadenia (EÚ) 2019/1020 ani spôsob, ako sú orgány zodpovedné za kontroly výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, organizované a ako vykonávajú svoje činnosti.

(63)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky opatrenia prijaté ich príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia podliehali účinným súdnym prostriedkom nápravy v súlade s článkom 47 charty.

(64)

Vnútroštátne orgány by mali mať možnosť doplniť tradičné činnosti dohľadu nad trhom zamerané na bezpečnosť výrobkov činnosťami dohľadu nad trhom zameranými na interné postupy overovania zhody, ktoré zaviedli hospodárske subjekty, aby zaistili bezpečnosť výrobkov. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť požadovať od výrobcu, aby uviedol, na ktoré ďalšie výrobky – vyrobené rovnakým postupom alebo obsahujúce rovnaké komponenty považované za predstavujúce riziko alebo tvoriace súčasť tej istej výrobnej šarže – sa vzťahuje rovnaké riziko.

(65)

Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom mali dostatočné odborné znalosti a zdroje na všetky svoje činnosti v oblasti presadzovania práva.

(66)

Výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou o uplatňovaní tohto nariadenia by sa mala zaviesť na základe ukazovateľov výstupov, ktoré by umožnili meranie efektívnosti právnych predpisov Únie v oblasti bezpečnosti výrobkov.

(67)

Mala by existovať účinná, rýchla a presná výmena informácií o nebezpečných výrobkoch, aby sa zabezpečilo, že sa v súvislosti s týmito výrobkami prijmú primerané opatrenia a že sa tým ochráni zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

(68)

Systém RAPEX by sa mal zmodernizovať, aby umožňoval, aby sa v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú riziko presahujúce územie jedného členského štátu, prijali efektívnejšie nápravné opatrenia v rámci celej Únie. V záujme lepšej zrozumiteľnosti a širšieho dosahu na spotrebiteľov je vhodné zmeniť skrátený názov RAPEX na systém Safety Gate. Systém Safety Gate zahŕňa tri prvky: po prvé, systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch, prostredníctvom ktorého si vnútroštátne orgány a Komisia môžu vymieňať informácie o takýchto výrobkoch (systém rýchleho varovania Safety Gate); po druhé, webový portál, ktorý slúži na poskytovanie informácií verejnosti a umožňuje verejnosti podávať sťažnosti (portál Safety Gate); a po tretie, webový portál, ktorý umožní podnikom plniť si svoju povinnosť informovať orgány a spotrebiteľov o nebezpečných výrobkoch a nehodách (Safety Business Gateway). Medzi rôznymi prvkami systému Safety Gate by mali existovať rozhrania. Systém rýchleho varovania Safety Gate je interný systém, prostredníctvom ktorého si orgány a Komisia vymieňajú informácie o opatreniach týkajúcich sa nebezpečných výrobkov a ktorý môže obsahovať dôverné informácie. Na portáli Safety Gate by sa mal uverejniť výpis upozornení s cieľom informovať verejnosť o nebezpečných výrobkoch. Safety Business Gateway je webový portál, prostredníctvom ktorého podniky informujú orgány dohľadu nad trhom členských štátov o nebezpečných výrobkoch a nehodách. Komisia by mala vypracovať technické riešenie s cieľom zabezpečiť, aby informácie zapísané podnikmi do Safety Business Gateway, ktoré majú upozorniť spotrebiteľov na určité riziká, mohli byť bez zbytočného odkladu sprístupnené spotrebiteľom na portáli Safety Gate. Komisia by okrem toho mala vyvinúť interoperabilné rozhranie, ktoré umožní prevádzkovateľom online trhov ľahko, rýchlo a spoľahlivo prepojiť svoje rozhrania s portálom Safety Gate.

(69)

Členské štáty by mali prostredníctvom systému rýchleho varovania Safety Gate oznamovať povinné aj dobrovoľné nápravné opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť možnému uvedeniu výrobku na trh, obmedziť ho alebo uložiť osobitné podmienky z dôvodu vážneho rizika, ktoré predstavuje pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, alebo v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/1020, aj z dôvodu iných relevantných verejných záujmov koncových používateľov.

(70)

Podľa článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020 majú orgány členských štátov oznamovať opatrenia prijaté v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie a ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko, prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v uvedenom článku, zatiaľ čo nápravné opatrenia prijaté v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré predstavujú menšie ako vážne riziko, by sa tiež mohli oznamovať v systéme rýchleho varovania Safety Gate. Členské štáty a Komisia by mali verejnosti sprístupniť informácie týkajúce sa rizík, ktoré výrobky predstavujú pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Pre spotrebiteľov a podniky je vhodné, aby všetky informácie o nápravných opatreniach prijatých v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú vážne riziko, boli uložené v systéme rýchleho varovania Safety Gate, čo umožní sprístupniť relevantné informácie o nebezpečných výrobkoch verejnosti prostredníctvom portálu Safety Gate. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky uvedené informácie boli k dispozícii v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, a aby boli zrozumiteľne a pochopiteľne napísané. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby v systéme rýchleho varovania Safety Gate oznamovali všetky nápravné opatrenia súvisiace s výrobkami, ktoré predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

(71)

V prípade, že sa informácie musia oznámiť v informačnom a komunikačnom systéme v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020, existuje možnosť, aby sa takéto oznámenia vykonali priamo v systéme rýchleho varovania Safety Gate alebo aby sa vygenerovali z informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom, ktorý je stanovený v článku 34 nariadenia (EÚ) 2019/1020. Na tento účel by Komisia mala spravovať a ďalej rozvíjať rozhranie, ktoré bolo vytvorené na prenos informácií medzi týmto informačným a komunikačným systémom a systémom rýchleho varovania Safety Gate, s cieľom zabrániť dvojitému vkladaniu údajov a uľahčiť takýto prenos.

(72)

Komisia by mala spravovať a ďalej rozvíjať webový portál Safety Business Gateway, ktorý umožňuje hospodárskym subjektom plniť si svoje povinnosti informovať orgány dohľadu nad trhom a spotrebiteľov o nebezpečných výrobkoch, ktoré sprístupnili na trhu. Mal by umožňovať rýchlu a efektívnu výmenu informácií medzi hospodárskymi subjektmi a vnútroštátnymi orgánmi a uľahčiť poskytovanie informácií spotrebiteľom zo strany hospodárskych subjektov.

(73)

Môžu sa vyskytnúť prípady, keď sa vážne riziko nebude dať uspokojivo odstrániť prostredníctvom opatrení prijatých dotknutým členským štátom alebo nejakým iným postupom podľa práva Únie a bude ho potrebné riešiť na úrovni Únie. Takáto situácia by mohla nastať najmä v prípade nových vznikajúcich rizík alebo rizík, ktoré majú dosah na zraniteľných spotrebiteľov. Preto by Komisia mala mať možnosť prijať opatrenia, a to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť členských štátov. Takéto opatrenia by sa mali prispôsobiť závažnosti a naliehavosti situácie. Okrem toho je potrebné zaviesť primeraný mechanizmus, na základe ktorého by Komisia mohla okamžite prijať uplatniteľné dočasné opatrenia.

(74)

Určenie rizika týkajúceho sa výrobku a jeho úrovne vychádza z posúdenia rizika vykonaného príslušnými subjektmi. Členské štáty môžu dôjsť pri takomto posudzovaní rizika k odlišným výsledkom, pokiaľ ide o existenciu rizika alebo jeho úroveň. To by mohlo ohroziť správne fungovanie vnútorného trhu a rovnaké podmienky pre spotrebiteľov a hospodárske subjekty. Preto by sa mal zriadiť mechanizmus, ktorý Komisii umožní poskytnúť stanovisko k spornej otázke.

(75)

Komisia by mala pravidelne vypracúvať správu o uplatňovaní mechanizmu podľa článku 29, ktorá by sa mala predkladať Európskej sieti orgánov členských štátov zodpovedných za bezpečnosť výrobkov podľa tohto nariadenia (ďalej len „sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov“). V uvedenej správe by sa mali identifikovať hlavné kritériá uplatňované členskými štátmi pri posudzovaní rizík a ich vplyv na vnútorný trh a na rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to s cieľom umožniť členským štátom a Komisii harmonizovať prístupy a kritériá posudzovania rizík.

(76)

Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov posilňuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania bezpečnosti výrobkov. Uľahčuje najmä činnosti výmeny informácií, organizáciu spoločných činností dohľadu nad trhom a výmenu odborných poznatkov a najlepších postupov. Mala by tiež prispieť k harmonizácii metodík na zber údajov o bezpečnosti výrobkov, ako aj k zvýšeniu interoperability medzi regionálnymi, odvetvovými, vnútroštátnymi a európskymi informačnými systémami pre bezpečnosť výrobkov. Sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov by mala byť riadne zastúpená a mala by sa zúčastňovať na koordinačných a kooperačných činnostiach siete Únie pre súlad výrobkov stanovenej v nariadení (EÚ) 2019/1020 vždy, keď je potrebné koordinovať činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti oboch nariadení, na účely zaistenia ich účinnosti.

(77)

Aby sa zachovala súdržnosť právneho rámca pre dohľad nad trhom a zároveň zabezpečila účinnú spolupráca medzi sieťou pre bezpečnosť spotrebiteľov a sieťou Únie pre súlad výrobkov zameranou na štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Komisiou, ktorá je stanovená v nariadení (EÚ) 2019/1020, je potrebné prepojiť sieť pre bezpečnosť spotrebiteľov so sieťou Únie pre súlad výrobkov, pokiaľ ide o činnosti uvedené v článkoch 11, 12, 13 a 21 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(78)

Orgány dohľadu nad trhom by mali vykonávať spoločné činnosti s inými orgánmi alebo organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo spotrebiteľov s cieľom podporiť bezpečnosť výrobkov a identifikovať nebezpečné výrobky vrátane tých, ktoré sa ponúkajú na predaj online. Orgány dohľadu nad trhom a prípadne Komisia by pritom mali zabezpečiť, aby výber výrobkov a výrobcov, ako aj vykonávané činnosti nevytvárali situácie, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž alebo ovplyvniť objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť jednotlivých strán. Orgány dohľadu nad trhom by mali čo najskôr sprístupniť verejnosti dohody o spoločných činnostiach za predpokladu, že takéto uverejnenie neohrozí účinnosť činností, ktoré sa majú vykonať.

(79)

Komisia by mala pravidelne organizovať spoločnú činnosť, prostredníctvom ktorej by orgány dohľadu nad trhom mali vykonávať inšpekcie výrobkov získaných pod utajenou totožnosťou online alebo offline, najmä tých výrobkov, ktoré sa najčastejšie oznamujú v systéme Safety Gate.

(80)

Simultánne koordinované kontrolné akcie (ďalej len „kontrolné akcie“) sú osobitné opatrenia na presadzovanie práva, ktoré by mohli ešte viac zvýšiť bezpečnosť výrobkov, a preto by sa mali vykonávať s cieľom odhaliť online aj offline porušenia tohto nariadenia. Kontrolné akcie by sa mali vykonávať najmä vtedy, keď z trhových trendov, sťažností spotrebiteľov alebo iných náznakov vyplýva, že pri určitých výrobkoch alebo kategóriách výrobkov sa často zisťuje, že predstavujú vážne riziko.

(81)

Vo všeobecnosti by sa mal zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám o bezpečnosti výrobkov, ktoré majú orgány k dispozícii. Pri sprístupňovaní informácií o bezpečnosti výrobkov verejnosti by sa však v zmysle v článku 339 ZFEÚ malo dbať na ochranu služobného tajomstva, a to takým spôsobom, ktorý je v súlade s potrebou zaistiť účinnosť činností dohľadu nad trhom a ochranných opatrení.

(82)

Sťažnosti sú dôležité z hľadiska zvyšovania povedomia vnútroštátnych orgánov o bezpečnosti a účinnosti činností dohľadu a kontroly v súvislosti s nebezpečnými výrobkami. Členské štáty by preto mali spotrebiteľom a iným zainteresovaným stranám, ako sú spotrebiteľské organizácie a hospodárske subjekty, poskytnúť možnosť predkladať takéto sťažnosti.

(83)

Verejné rozhranie systému rýchleho varovania Safety Gate, portálu Safety Gate umožňuje širokej verejnosti vrátane spotrebiteľov, hospodárskych subjektov a prevádzkovateľov online trhov, aby boli informovaní o nápravných opatreniach prijatých v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, ktoré sa nachádzajú na trhu Únie. Samostatná časť portálu Safety Gate umožňuje spotrebiteľom informovať Komisiu o výrobkoch, ktoré sa nachádzajú na trhu a predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Komisia by mala v prípade potreby prijať primerané následné opatrenia, predovšetkým postúpiť takéto informácie dotknutým vnútroštátnym orgánom. Databáza a webové sídlo systému Safety Gate by mali byť ľahko prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

(84)

Po overení presnosti informácií prijatých od spotrebiteľov a iných zainteresovaných strán by Komisia mala zabezpečiť primerané následné opatrenia. Komisia by predovšetkým mala postúpiť informácie príslušným členským štátom, aby príslušný orgán dohľadu nad trhom mohol postupovať podľa potreby. Je dôležité, aby boli spotrebitelia a iné zainteresované strany riadne informované o opatreniach Komisie.

(85)

Ak sa zistí, že výrobok, ktorý sa už predal spotrebiteľom, je nebezpečný, môže dôjsť k tomu, že sa na účely ochrany spotrebiteľov v Únii, bude musieť realizovať jeho spätné prevzatie. Spotrebitelia si nemusia uvedomovať, že vlastnia výrobok, ktorý je predmetom spätného prevzatia. S cieľom zvýšiť účinnosť spätného prevzatia je preto dôležité zlepšiť komunikáciu vo vzťahu k dotknutým spotrebiteľom. Priamy kontakt je najúčinnejším spôsobom na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o spätnom prevzatí a na podporu príslušných opatrení. Všetky skupiny spotrebiteľov ho zároveň považujú za najlepší komunikačný kanál. V záujme zaistenia bezpečnosti spotrebiteľov je dôležité, aby boli informovaní rýchlo a spoľahlivo. Hospodárske subjekty a v prípade potreby prevádzkovatelia online trhov by preto mali využívať údaje o zákazníkoch, ktoré majú k dispozícii, na informovanie spotrebiteľov o spätných prevzatiach a bezpečnostných upozorneniach súvisiacich s výrobkami, ktoré si kúpili. Preto je potrebné zaviesť právnu povinnosť, ktorá bude od hospodárskych subjektov a prevádzkovateľov online trhov vyžadovať, aby použili akékoľvek údaje o zákazníkoch, ktoré už majú k dispozícii, na informovanie spotrebiteľov o spätných prevzatiach a bezpečnostných upozorneniach. V tejto súvislosti by hospodárske subjekty a prevádzkovatelia online trhov mali zabezpečiť, aby sa možnosť priameho kontaktu so zákazníkmi v prípade spätného prevzatia alebo bezpečnostného upozornenia, ktoré sa ich týkajú, zahrnula do existujúcich zákazníckych vernostných programov a systémov registrácie výrobkov, prostredníctvom ktorých sa zákazníci vyzývajú, aby po kúpe výrobku dobrovoľne oznámili výrobcovi určité informácie, ako napríklad ich meno, kontaktné údaje, model výrobku alebo sériové číslo. Samotná skutočnosť, že spätné prevzatie výrobku je zamerané na spotrebiteľov, by nemala hospodárskym subjektom a prevádzkovateľom online trhov brániť v tom, aby informovali všetkých zákazníkov o oznámení o spätnom prevzatí výrobku ani aby ponúkali nápravné opatrenia iným koncovým používateľom. Hospodárske subjekty a prevádzkovatelia online trhov by sa mali nabádať, aby prijali takéto opatrenia, najmä v prípade mikropodnikov a malých podnikov, ktoré konajú ako spotrebitelia.

(86)

Spotrebitelia by mali byť nabádaní k registrácii výrobkov, aby mohli dostávať informácie o spätnom prevzatí výrobkov a bezpečnostné upozornenia. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom spresniť, že v prípade niektorých konkrétnych výrobkov alebo kategórií výrobkov by spotrebitelia mali mať vždy možnosť zaregistrovať výrobok, ktorý si kúpili, aby boli priamo informovaní o spätnom prevzatí výrobku alebo o bezpečnostnom upozornení týkajúcom sa tohto výrobku. Pri určovaní konkrétnych výrobkov alebo kategórií výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedená požiadavka, by sa mala venovať náležitá pozornosť životnému cyklu predmetných výrobkov alebo kategórií výrobkov, ako aj rizikám, ktoré výrobky predstavujú, frekvencii spätného prevzatia a kategórii používateľov výrobkov, najmä zraniteľných spotrebiteľov.

(87)

Jedna tretina spotrebiteľov naďalej používa nebezpečné výrobky napriek tomu, že si všimla oznámenie o spätnom prevzatí, a to najmä preto, že sú tieto oznámenia zložito formulované alebo minimalizujú hroziace riziko. Oznámenie o spätnom prevzatí by preto malo byť jasné, transparentné, malo by jasne opisovať hroziace riziko a vyhýbať sa akýmkoľvek pojmom, výrazom alebo iným prvkom, ktoré by mohli znížiť vnímanie rizika spotrebiteľmi. Spotrebitelia by takisto mali mať možnosť získať v prípade potreby viac informácií na bezplatnom telefónnom čísle alebo prostredníctvom iného interaktívneho nástroja.

(88)

S cieľom povzbudiť spotrebiteľov k tomu, aby reagovali na spätné prevzatia, je rovnako dôležité, aby opatrenia, ktoré sa požadujú od spotrebiteľov, boli čo najjednoduchšie a aby ponúkané prostriedky nápravy boli účinné, bezplatné a včasné. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 (19) poskytuje spotrebiteľom zmluvné prostriedky nápravy v prípade nesúladu fyzického tovaru, ktorý existoval v čase dodania tovaru a ktorý sa prejavil v dobe zodpovednosti stanovenej členskými štátmi v súlade s článkom 10 ods. 3 uvedenej smernice. Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 (20) sa uplatňuje aj na hmotné nosiče, ako sú DVD, CD, USB kľúče a pamäťové karty, ktoré sa používajú na prenos digitálneho obsahu. Situácie, keď sa nebezpečné výrobky sťahujú z trhu, však odôvodňujú existenciu osobitného súboru pravidiel, ktoré by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté zmluvné prostriedky nápravy, pretože ich ciele sú odlišné. Zatiaľ čo zmluvné prostriedky nápravy slúžia na nápravu nesúladu tovaru so zmluvou, prostriedky nápravy v prípade spätného prevzatia slúžia na zabezpečenie odstránenia nebezpečných výrobkov z trhu, ako aj na primeranú nápravu pre spotrebiteľa. V dôsledku toho existujú veľké rozdiely medzi týmito dvoma súbormi možných prostriedkov nápravy: po prvé, v prípade spätného prevzatia výrobku podľa tohto nariadenia by nemalo existovať žiadne časové obmedzenie na aktiváciu prostriedkov nápravy; po druhé, spotrebiteľ by mal byť oprávnený požadovať nápravu od príslušného hospodárskeho subjektu, nie nevyhnutne od obchodníka. Okrem toho v prípade spätného prevzatia výrobku by spotrebiteľ nemal byť povinný preukazovať, že výrobok je nebezpečný.

(89)

Vzhľadom na rôzne ciele prostriedkov nápravy poskytovaných v prípade spätného prevzatia nebezpečného výrobku a prostriedkov nápravy v prípade nesúladu tovaru so zmluvou by spotrebitelia mali používať systém zodpovedajúci príslušnej situácii. Napríklad, ak spotrebiteľ dostane oznámenie o spätnom prevzatí výrobku s opisom prostriedkov nápravy, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii, mal by konať podľa pokynov uvedených v oznámení o spätnom prevzatí výrobku. Napriek tomu by nemal byť zbavený možnosti požiadať predávajúceho o nápravu z dôvodu nesúladu nebezpečného tovaru so zmluvou.

(90)

Keď bola spotrebiteľovi poskytnutá náprava v nadväznosti na spätné prevzatie výrobku, spotrebiteľ by nemohol mať nárok na prostriedok nápravy za nesúlad tovaru so zmluvou z dôvodov súvisiacich so skutočnosťou, že výrobok bol nebezpečný, pretože nesúlad už neexistuje. Podobne v prípade, že sa spotrebiteľ dovoláva práva spotrebiteľa na prostriedok nápravy podľa smernice (EÚ) 2019/770 alebo smernice (EÚ) 2019/771, nemá nárok na prostriedok nápravy podľa tohto nariadenia v súvislosti s tým istým problémom s bezpečnosťou. Ak však nie sú splnené iné požiadavky na zhodu týkajúce sa toho istého tovaru, predávajúci by bol naďalej zodpovedný za takýto nesúlad tovaru so zmluvou, a to aj vtedy, ak by sa spotrebiteľovi poskytol prostriedok nápravy po spätnom prevzatí nebezpečného výrobku.

(91)

Hospodárske subjekty, ktoré iniciujú spätné prevzatie výrobku, by mali spotrebiteľom ponúknuť aspoň dve možnosti spomedzi opravy, výmeny alebo primeranej náhrady hodnoty výrobku, ktorý je spätne prevzatý, s výnimkou prípadov, keď je to nemožné alebo neprimerané. Ponúknutie možnosti výberu spotrebiteľom medzi prostriedkami nápravy môže zlepšiť účinnosť spätného prevzatia výrobku. Okrem toho by sa mali podporovať stimuly na motivovanie spotrebiteľov k účasti na spätnom prevzatí výrobku, ako sú zľavy alebo poukážky, s cieľom zvýšiť účinnosť spätného prevzatia výrobku. Oprava výrobku by sa mala považovať za možný prostriedok nápravy len vtedy, ak je možné zaistiť bezpečnosť opraveného výrobku. Výška náhrady by sa mala prinajmenšom rovnať cene, ktorú zaplatil spotrebiteľ, bez toho, aby bola dotknutá ďalšia náhrada ustanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Ak nie je k dispozícii žiadny dôkaz o zaplatenej cene, mala by sa poskytnúť primeraná náhrada hodnoty spätne prevzatého výrobku. V prípade spätného prevzatia hmotného nosiča digitálneho obsahu v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2019/770 by vrátená suma mala pokryť všetky sumy, ktoré spotrebiteľ zaplatil na základe zmluvy, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 1 uvedenej smernice. Žiadnym prostriedkom nápravy by nemalo byť dotknuté právo spotrebiteľov na náhradu škody podľa vnútroštátneho práva.

(92)

Prostriedky nápravy ponúkané v prípade spätného prevzatia výrobku z dôvodu bezpečnosti by nemali nadmerne zaťažovať spotrebiteľov ani ich vystavovať riziku. Ak prostriedok nápravy zahŕňa aj likvidáciu spätne prevzatého výrobku, táto likvidácia by sa mala vykonať s náležitým zohľadnením cieľov v oblasti životného prostredia a udržateľnosti stanovených na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Oprava spotrebiteľmi by sa okrem toho mala považovať za možný prostriedok nápravy len vtedy, ak ju spotrebiteľ môže ľahko a bezpečne vykonať, napríklad výmenou batérie alebo skrátením nadmerne dlhých sťahovacích šnúr na detskom odeve, ak sa tak stanovuje v oznámení o spätnom prevzatí. Opravou spotrebiteľmi by navyše nemali byť dotknuté práva spotrebiteľov podľa smerníc (EÚ) 2019/770 a (EÚ) 2019/771. Hospodárske subjekty by preto v takýchto situáciách nemali ukladať spotrebiteľom povinnosť opraviť nebezpečný výrobok.

(93)

Týmto nariadením by sa takisto mali nabádať hospodárske subjekty a prevádzkovatelia online trhov, aby uzatvárali dobrovoľné memorandá o porozumení s príslušnými orgánmi, Komisiou alebo organizáciami zastupujúcimi spotrebiteľov alebo hospodárske subjekty, s cieľom prijímať dobrovoľné záväzky týkajúce sa bezpečnosti výrobkov, ktoré presahujú právne povinnosti stanovené v práve Únie.

(94)

Spotrebitelia by mali byť oprávnení presadzovať svoje práva v súvislosti s povinnosťami uloženými hospodárskym subjektom alebo prevádzkovateľom online trhov podľa tohto nariadenia prostredníctvom žalôb v zastúpení v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 (21). Na tento účel by sa v tomto nariadení malo stanoviť, že smernica (EÚ) 2020/1828 sa uplatňuje na žaloby v zastúpení týkajúce sa porušení tohto nariadenia, ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov. Preto by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť príloha I k uvedenej smernici. Je na členských štátoch, aby zabezpečili, aby sa uvedená zmena zohľadnila v ich transpozičných opatreniach prijatých v súlade s uvedenou smernicou, i keď prijatie vnútroštátnych transpozičných opatrení v tejto súvislosti nie je podmienkou uplatniteľnosti uvedenej smernice na uvedené žaloby v zastúpení. Uplatniteľnosť uvedenej smernice na žaloby v zastúpení podané vo veci porušení ustanovení tohto nariadenia, ktorých sa dopustili hospodárske subjekty alebo prevádzkovatelia online trhov a ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov, by sa mala začať od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia. Do uvedeného dátumu by spotrebitelia mali mať možnosť spoľahnúť sa na uplatniteľnosť smernice (EÚ) 2020/1828 v súlade s bodom 8 prílohy I k uvedenej smernici.

(95)

Únia by mala mať v rámci dohôd uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami alebo v rámci dohôd uzavretých medzi Komisiou a orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami možnosť spolupracovať a vymieňať si informácie týkajúce sa bezpečnosti výrobkov s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami, okrem iného s cieľom zabrániť obehu nebezpečných výrobkov na trhu. Takáto spolupráca a výmena informácií by mala rešpektovať pravidlá Únie v oblasti ochrany dôverných a osobných údajov. Osobné údaje by sa mali prenášať len v rozsahu, v akom je takáto výmena nevyhnutná výlučne na účely ochrany zdravia alebo bezpečnosti spotrebiteľov.

(96)

Systematická výmena informácií medzi Komisiou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami o bezpečnosti spotrebných výrobkov a o preventívnych, reštriktívnych a nápravných opatreniach by mala byť založená na reciprocite, ktorá zahŕňa rovnocennú, ale nie nevyhnutne identickú výmenu informácií v záujme vzájomného prospechu. Výmena informácií s treťou krajinou vyrábajúcou tovar určený na trh Únie by mohla spočívať v tom, že Komisia zašle vybrané informácie zo systému rýchleho varovania Safety Gate týkajúce sa výrobkov pochádzajúcich z tejto tretej krajiny. Výmenou za to môže táto tretia krajina zaslať informácie o následných opatreniach prijatých na základe prijatých oznámení. Takáto spolupráca by mohla prispieť k cieľu, ktorým je zastavenie nebezpečných výrobkov pri zdroji a zabránenie ich vstupu na trh Únie.

(97)

Aby sa zaistil výrazný odrádzajúci účinok sankcií vo vzťahu k hospodárskym subjektom a prípadne prevádzkovateľom online trhov a zabránilo sa tak uvádzaniu nebezpečných výrobkov na trh, mali by byť sankcie primerané druhu porušenia, možnej výhode pre hospodársky subjekt alebo prevádzkovateľa online trhu a druhu a závažnosti ujmy, ktorú utrpel spotrebiteľ. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(98)

Pri ukladaní sankcií by sa mala náležite zohľadniť povaha, závažnosť a trvanie predmetného porušenia. Ukladanie sankcií by malo byť primerané a malo by byť v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a so zásadami charty.

(99)

S cieľom zachovať vysokú úroveň zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o identifikáciu a vysledovateľnosť výrobkov, ktoré predstavujú potenciálne vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, a fungovanie systému rýchleho varovania Safety Gate, najmä pokiaľ ide o prijímanie spôsobov a postupov na výmenu informácií týkajúcich sa opatrení oznámených prostredníctvom systému rýchleho varovania Safety Gate a kritérií na posúdenie úrovne rizika. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(100)

Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, a to pokiaľ ide o prijatie osobitných požiadaviek na bezpečnosť, určenie ukazovateľov výstupov, na základe ktorých musia členské štáty oznamovať údaje týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia; špecifikovanie úloh a funkcií jednotných vnútroštátnych kontaktných miest; prijatie opatrení týkajúcich sa krokov Únie proti výrobkom, ktoré predstavujú vážne riziko; stanovenie spôsobov zasielania informácií spotrebiteľmi v rámci portálu Safety Gate a špecifikovanie zavedenia interoperabilného rozhrania na portáli Safety Gate; stanovenie požiadaviek na registráciu výrobkov na účely spätného prevzatia výrobku z dôvodu bezpečnosti, ako aj pokiaľ ide o prijatie vzoru oznámenia o spätnom prevzatí. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (23).

(101)

Komisia by mala okamžite prijať uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje na základe vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa zdravia a ochrany spotrebiteľov.

(102)

Komisia by mala vykonať hodnotenie vykonávania sankcií stanovených v tomto nariadení, pokiaľ ide o ich účinnosť a odrádzajúci účinok, a v prípade potreby prijať legislatívny návrh v súvislosti s ich presadzovaním.

(103)

Určité ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 by sa mali zmeniť s cieľom zohľadniť osobitosti tohto nariadenia, a najmä potrebu určiť osobitné požiadavky na bezpečnosť podľa tohto nariadenia pred predložením žiadosti európskej normalizačnej organizácii.

(104)

Smernica 87/357/EHS, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské výrobky, ktoré sa podobajú potravinám, hoci potravinami nie sú, a mohli by sa za ne ľahko zameniť, v dôsledku čoho by ich spotrebitelia, najmä deti, mohli vkladať do úst, cmúľať alebo prehltnúť a ktoré by mohli spôsobiť napríklad dusenie, otravu, perforáciu či zablokovanie tráviaceho ústrojenstva, viedla ku kontroverznému výkladu. Okrem toho uvedená smernica bola prijatá v čase, keď bol právny rámec pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov veľmi obmedzený. Z týchto dôvodov by sa smernica 87/357/EHS mala zrušiť a nahradiť týmto nariadením, najmä ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré zabezpečujú, že po posúdení rizika sa za nebezpečné budú považovať výrobky, ktoré môžu byť škodlivé pri vkladaní do úst, cmúľaní alebo požití a výrobky, ktoré by sa z dôvodu ich formy, vône, farby, vzhľadu, balenia, označovania, objemu, veľkosti alebo iných vlastností mohli zameniť s potravinami. Pri hodnotení by orgány dohľadu nad trhom mali okrem iného zohľadniť, že – ako rozhodol Súdny dvor Európskej únie – nie je potrebné objektívnymi a podloženými údajmi preukazovať, že vkladanie do úst, cmúľanie alebo požitie výrobkov imitujúcich potraviny môže predstavovať riziká, ako je udusenie, otrava alebo perforácia či zablokovanie tráviaceho traktu. Príslušné vnútroštátne orgány by však mali v jednotlivých prípadoch posúdiť, či sú takéto výrobky nebezpečné, a toto posúdenie odôvodniť.

(105)

S cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom a prevádzkovateľom online trhov dostatočný čas na prispôsobenie sa požiadavkám tohto nariadenia vrátane požiadaviek na informácie je potrebné stanoviť dostatočné prechodné obdobie po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, počas ktorého sa výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/95/ES a ktoré sú v súlade s uvedenou smernicou, môžu naďalej uvádzať na trh. Členské štáty by preto nemali brániť sprístupneniu takýchto výrobkov na trhu vrátane ponúk na predaj.

(106)

Keďže ciele tohto nariadenia, t. j. zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na potrebu vysokého stupňa spolupráce a súdržnej činnosti medzi príslušnými orgánmi členských štátov a potrebu mechanizmu rýchlej a účinnej výmeny informácií o nebezpečných výrobkoch v Únii, ale z dôvodu celoúnijného charakteru problému ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(107)

Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov. Na každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahujú nariadenia (EÚ) 2016/679 (24) a (EÚ) 2018/1725 (25) a prípadne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (26). Keď spotrebitelia nahlásia výrobok v portáli Safety Gate, mali by sa uložiť len tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na nahlásenie nebezpečného výrobku, a to počas obdobia nepresahujúceho päť rokov od zapísania takýchto údajov do registra. Výrobcovia a dovozcovia by mali viesť register sťažností spotrebiteľov len dovtedy, kým je to potrebné na účely tohto nariadenia. Ak sú výrobcovia a dovozcovia fyzickými osobami, mali by zverejniť svoje mená, aby sa zabezpečilo, že spotrebiteľ je schopný identifikovať výrobok na účely vysledovateľnosti.

(108)

V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,