(1)

Koncom februára 2019 gambijské orgány jednostranne rozhodli o zavedení moratória na všetky operácie núteného návratu, čo bránilo účinným návratom počas väčšiny roka 2019. Po zrušení moratória v januári 2020 čelili členské štáty opakujúcim sa prekážkam, ktoré Gambia zaviedla pri organizovaní a vykonávaní návratových operácií. Nestabilná spolupráca s Gambiou brzdila všetky fázy procesu návratu, a to aj pri uplatňovaní existujúcich osvedčených postupov a ostatných operačných opatrení dohodnutých medzi Úniou a Gambiou. Gambijské orgány 6. apríla 2021 oznámili, že krajina až do odvolania nie je schopná prijímať navrátilcov a v júni 2021 potvrdili, že platí „moratórium na nútený návrat alebo repatriáciu až do skončenia decembrových volieb“.

(2)

Komisia od roku 2019 podnikla kroky na zlepšenie úrovne spolupráce Gambie v oblasti readmisie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Tieto kroky pozostávali z niekoľkých stretnutí s gambijskými orgánmi na technickej aj politickej úrovni s cieľom nájsť riešenia prijateľné pre obe strany a dohodnúť sa na ďalších podporných projektoch, ktoré by boli pre Gambiu prínosné. Zároveň sa uskutočnili výmeny na vysokej úrovni medzi Komisiou a Gambiou. Otázky readmisie boli nastolené Gambii aj v rámci ďalších stretnutí, ktoré zorganizovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(3)

Vzhľadom na kroky, ktoré Komisia doteraz prijala na zlepšenie úrovne spolupráce, a celkové vzťahy Únie s Gambiou sa usudzuje, že spolupráca Gambie s Úniou v otázkach readmisie nie je dostatočná a Únia preto potrebuje prijať opatrenia.

(4)

Uplatňovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 810/2009 by sa preto malo dočasne pozastaviť v prípade štátnych príslušníkov Gambie, ktorí podliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 (2). Toto by malo podnietiť gambijské orgány, aby podnikli potrebné kroky na zlepšenie spolupráce v otázkach readmisie.

(5)

Dočasne pozastavené ustanovenia sú stanovené v článku 25a ods. 5 písm. a) vízového kódexu: pozastavenie možnosti oslobodenia od požiadaviek týkajúcich sa listinných dôkazov, ktoré majú predložiť žiadatelia o víza podľa článku 14 ods. 6, pozastavenie všeobecnej lehoty 15 kalendárnych dní na spracovanie uvedenej v článku 23 ods. 1 (z čoho zároveň vyplýva, že je vylúčené uplatňovanie pravidla o predĺžení tejto lehoty v jednotlivých prípadoch najviac na 45 dní), pozastavenie udeľovania víz na viac vstupov v súlade s článkom 24 ods. 2 a 2c a pozastavenie dobrovoľného oslobodenia od vízového poplatku v prípade držiteľov diplomatických a služobných pasov v súlade s článkom 16 ods. 5 písm. b).

(6)

V článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (3) nadobudli uvedené obmedzenia a podmienky účinnosť. Toto rozhodnutie nemá vplyv na uplatňovanie uvedenej smernice, ktorou sa právo na voľný pohyb rozširuje na rodinných príslušníkov, ktorí sprevádzajú občana Únie alebo sa k nemu pripájajú, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Toto rozhodnutie sa teda nevzťahuje na rodinných príslušníkov občana Únie, na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, ani na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny požívajúceho právo na voľný pohyb rovnocenné s právom občanov Únie na základe dohody medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a treťou krajinou na strane druhej.

(7)

Opatreniami stanovenými v tomto rozhodnutí by nemali byť dotknuté záväzky členských štátov podľa medzinárodného práva ako hostiteľských krajín medzinárodných medzivládnych organizácií alebo medzinárodných konferencií zvolaných medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, ktoré sú usadené v členských štátoch. Dočasné pozastavenie by sa preto nemalo vzťahovať na štátnych príslušníkov Gambie žiadajúcich o vízum, pokiaľ je to potrebné na to, aby si členské štáty plnili svoje záväzky ako hostiteľské krajiny takýchto organizácií alebo konferencií.

(8)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto rozhodnutí, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(9)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (4); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(10)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(11)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(12)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(13)

Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011,