(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) oznámila 14. mája 2020 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania (ďalej len „antidumpingové konanie“) týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku do Únie na základe podnetu, ktorý 31. marca 2020 podalo združenie Eurofer, ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v Únii.

(2)

Výrobkami, ktoré podliehajú registrácii (ďalej len „dotknutý výrobok“), sú ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté. Tieto výrobky v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kód TARIC 7226191090), 7226 91 91 a 7226 91 99. Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

(3)

Registrácii nepodliehajú: i) výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou; ii) výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele; iii) výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a iv) výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

(4)

Navrhovateľ predložil 17. septembra 2020 žiadosť o registráciu podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Navrhovateľ požadoval zavedenie registrácie dovozu dotknutého výrobku, aby bolo možné retroaktívne uplatňovať opatrenia na tento dovoz odo dňa uvedenej registrácie.

(5)

V reakcii na žiadosť predložili pripomienky tieto zainteresované strany: vláda Turecka, konzorcium používateľov (ďalej len „používatelia“), skupiny Colakoglu a Erdemir a Habas (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“), turecké združenie vývozcov ocele (ďalej len „ÇİB“) a turecké združenie výrobcov ocele (ďalej len „TCUD“).

(6)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia môže Komisia nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozu, ktorá následne umožní uplatniť opatrenia proti danému dovozu odo dňa takejto registrácie za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v základnom nariadení. Registrácia dovozu sa zavedie na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takého postupu.

(7)

Navrhovateľ tvrdil, že na základe najnovších dostupných štatistík došlo po začatí prešetrovania k podstatnému nárastu dovozu, čo pravdepodobne vážne narušilo nápravný účinok konečných ciel. Navrhovateľ okrem toho tvrdil, že dumping z Turecka existoval už dlhší čas predtým a že dovozcovia si boli vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingových praktík z Turecka.

(8)

Komisia preskúmala žiadosť so zreteľom na článok 10 ods. 4 základného nariadenia. Komisia overila, či si boli dovozcovia vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingu, pokiaľ ide o rozsah dumpingu a údajnej alebo zistenej ujmy. Takisto analyzovala, či dochádza k ďalšiemu podstatnému zvyšovaniu dovozu, ktoré by vzhľadom na jeho načasovanie a objem, ako aj na ďalšie okolnosti pravdepodobne vážne narušilo nápravný účinok prípadného konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť.

(9)

Komisia má v tejto fáze k dispozícii dostatočné dôkazy o tom, že dovoz dotknutého výrobku z Turecka je dumpingový. Navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ktoré vyplynuli z porovnania takto stanovenej normálnej hodnoty s vývoznou cenou (na úrovni ceny zo závodu) dotknutého výrobku pri jeho predaji na vývoz do Únie. Ako celok a vzhľadom na rozsah údajných dumpingových rozpätí od 4 % do 8 % tieto dôkazy dostatočne potvrdzujú, že vyvážajúci výrobcovia uplatňujú praktiky dumpingu.

(10)

Podnet obsahoval aj dostatočné dôkazy o údajnej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vrátane negatívneho vývoja iných kľúčových ukazovateľov výkonnosti výrobného odvetvia Únie.

(11)

Tieto informácie boli obsiahnuté vo verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, aj v oznámení o začatí konania uverejnenom 14. mája 2020. Dané oznámenie o začatí konania sa uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie stáva verejným dokumentom, ku ktorému majú prístup všetci dovozcovia. Dovozcovia majú navyše ako zainteresované strany v prešetrovaní prístup k verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, a aj k spisu, ktorý nemá dôverný charakter. Komisia preto usúdila, že na základe toho si dovozcovia boli vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingových praktík, ich rozsahu a údajnej ujmy (3).

(12)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, k žiadosti o registráciu predložilo pripomienky niekoľko zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o prvé kritérium, vláda Turecka, spoločnosť Habas, združenie ÇİB a skupiny Colakoglu a Erdemir zdôraznili, že samotné začatie antidumpingového prešetrovania automaticky neznamená, že k dumpingu skutočne dochádza, keďže niektoré prešetrovania (niektoré z nich sa týkajú Turecka) sú ukončené bez uloženia ciel. Pôjde skôr o „jednostranné tvrdenie“. Dovozca si preto nemôže byť vedomý niečoho („dumpingových praktík“), čo ešte nebolo zistené prešetrovaním. Turecká vláda, spoločnosť Habas a združenie ÇİB takisto spochybnili určité dodatočné dôkazy, ktoré združenie Eurofer v žiadosti poskytlo, vrátane tvrdenia, že výkonný riaditeľ tureckého vyvážajúceho výrobcu vedel o nadchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní, a informácií, že dovoz dotknutého výrobku podlieha opatreniam na ochranu obchodu v tretích krajinách. Napokon združenie TCUD poznamenalo, že niektoré tvrdenia združenia Eurofer týkajúce sa antidumpingových opatrení proti tureckému dovozu dotknutého výrobku neboli v podaní pravdivo opísané. V tejto súvislosti združenie TCUD tvrdilo, že z uplatňovania opatrení USA bola po podaní žaloby na príslušných súdoch jedna spoločnosť vyňatá a že antidumpingové clá voči Turecku zrušila na základe rozhodnutia panelu WTO ďalšia tretia krajina (Maroko).

(13)

V článku 14 ods. 5 základného nariadenia sa stanovuje, že Komisia môže od začatia prešetrovania a po tom, ako včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby sa mohli následne uplatniť opatrenia na tieto dovozy odo dňa tejto registrácie. Hlavným cieľom registrácie je v tomto prípade umožniť retroaktívne uloženie dočasných opatrení až do 90 dní pred ich uplatňovaním v súlade s článkom 10 ods. 4 základného nariadenia. Vzhľadom na toto ustanovenie Komisia nemôže registrovať dovoz po tom, ako už bolo uložené dočasné clo.

(14)

Ak by bola registrácia možná len po zistení dumpingu na základe prešetrovania, ako to navrhli niektoré strany, potom by sa podľa definície nikdy nemohla uskutočniť pred uložením dočasných ciel. Takýto prístup by nástroj registrácie úplne zbavil jeho potrebného účinku (4). Komisia preto musí rozhodnúť, či sa má alebo nemá registrovať dovoz ešte pred uložením akéhokoľvek dočasného cla. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že vo fáze, keď navrhovateľ podal žiadosť o registráciu, boli údaje uvedené v žiadosti, na základe ktorých, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, Komisia začala antidumpingové prešetrovanie, najlepšími dostupnými informáciami, ktoré naznačujú existenciu dôkazov svedčiacich o tom, že dochádza k dumpingu spôsobujúcemu ujmu. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla ako neopodstatnené. Okrem toho vzhľadom na toto zistenie Komisia nemusela posudzovať už uvedené dodatočné dôkazy, ktoré sa týkajú dovozu tureckých vyvážajúcich výrobcov do tretích krajín, ani súvisiace argumenty.

(15)

Komisia preto dospela k záveru, že prvé kritérium registrácie bolo splnené.

(16)

Komisia analyzovala toto kritérium na základe štatistických údajov o dotknutom výrobku, ktoré sú dostupné v databáze Surveillance 2. Na posúdenie toho, či od začatia prešetrovania došlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu, Komisia najprv vymedzila časové obdobia, ktoré sa majú porovnať. Na jednej strane posúdila údaje o dovoze z Turecka po začatí antidumpingového prešetrovania (t. j. od okamihu, keď si dovozcovia boli vedomí alebo si mali byť vedomí dumpingových praktík) až do posledného obdobia, t. j. od júna do polovice októbra 2020. Na druhej strane Komisia vypočítala turecký dovoz za rovnaké obdobie počas obdobia prešetrovania (5) (t. j. od júna do polovice októbra 2019) a mesačný priemerný objem dovozu počas celého obdobia prešetrovania.

(17)

Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade by porovnanie priemerného mesačného objemu dovozu po začatí prešetrovania s priemerným mesačným objemom dovozu z Turecka počas celého obdobia prešetrovania nepostačovalo na posúdenie, či došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu vzhľadom na vývoj na trhu a účinok hromadenia zásob vyplývajúci z prebiehajúcich ochranných opatrení ovplyvňujúcich dotknutý výrobok. Komisia preto považovala za vhodné založiť svoje rozhodnutie na porovnaní priemerného mesačného objemu dovozu po začatí prešetrovania s rovnakým obdobím v období prešetrovania s cieľom lepšie zohľadniť potenciálny vplyv prebiehajúcich ochranných opatrení na priebeh dovozných tokov z Turecka v posudzovanom období (6). Pri porovnaní objemu dovozu po začatí prešetrovania s objemom dovozu v rovnakom období v predchádzajúcom roku by sa okrem toho náležite zohľadňujú prípadné sezónne vplyvy (7).

(18)

Pokiaľ ide o vplyv ochranných opatrení na turecké dovozné toky, Komisia skonštatovala, že počas celého roka 2019 (obdobie prešetrovania) bol dovoz dotknutého výrobku z Turecka ovplyvnený početnými úpravami fungovania ochranných opatrení, ktoré mali vplyv na vývozné správanie z Turecka.

(19)

Po prvé, január 2019, zďaleka najvýkonnejší mesiac dovozu dotknutého výrobku z Turecka, sa časovo zhodoval s posledným mesiacom dočasných ochranných opatrení. V tejto súvislosti panovala na trhu neistota, akú formu budú mať konečné opatrenia. Komisia uviedla, že akýkoľvek objem colných kvót oslobodených od cla nepredaný do konca uvedeného mesiaca sa do nasledujúceho obdobia neprenesie, t. j. objem colných kvót oslobodených od cla bude „stratený“. Podobná situácia, t. j. posledný mesiac, resp. mesiace pred novým obdobím opatrení, nastala v štvrťroku od februára do marca 2019. Po druhé, vo februári, apríli, júli a októbri 2019 sa otvorili nové objemy colných kvót oslobodených od cla. Na základe ochranných opatrení týkajúcich sa určitých výrobkov z ocele každé otvorenie colnej kvóty vo všeobecnosti viedlo na začiatku každého štvrťroka k dovozu veľkého objemu. Komisia napokon v auguste 2019 v rámci prvého revízneho prešetrovania ochranných opatrení týkajúcich sa ocele oznámila, že turecký dovoz dotknutého výrobku bude podliehať 30 % limitu colnej kvóty dostupnej v rámci príslušnej kategórie výrobkov, čo povedie aj k zvýšeniu dovozu pred takouto zmenou správy colných kvót.

(20)

Komisia ďalej zdôraznila, že uvedené udalosti ovplyvnili tok objemu dovozu, ako sa ukázalo v štatistikách. Najmä na mesiace január, marec a september pripadá prvé, druhé a štvrté miesto, pokiaľ ide o objem, ktorý Turecko v roku 2019 mesačne vyviezlo (v niektorých prípadoch bol objem podstatne vyšší ako počas ktoréhokoľvek iného mesiaca v danom roku) (8). Komisia preto dospela k záveru, že všetky tieto regulačné opatrenia v rámci ochranných opatrení týkajúcich sa ocele významne ovplyvnili správanie účastníkov trhu a trend dovozných tokov počas celého roka.

(21)

Situácia v podstatne kratšom období (od júna do polovice októbra) bola menej ovplyvnená regulačnými zmenami v správe colných kvót. Komisia preto porovnala mesačný priemerný objem tureckého dovozu v období od júna do polovice októbra 2020 s mesačným priemerným objemom dovozu za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka 2019.

(22)

Z porovnania vyplýva, že mesačný priemerný objem dovozu z Turecka sa v tomto období zvýšil o 6 %.

Zdroj: databáza Surveillance 2.

(23)

Komisia ďalej skúmala trendy dovozu vo vybranom období a v príslušnom období v rámci obdobia prešetrovania s cieľom určiť, či uvedený 6 % nárast v tomto prípade predstavuje podstatné zvýšenie dovozu. Komisia najmä zistila, že v septembri 2020 bol objem dovozu z Turecka zanedbateľný. Tento výnimočne nízky objem dovozu bol do veľkej miery spôsobený skutočnosťou, že Turecko na základe ochranných opatrení týkajúcich sa ocele v danom mesiaci prakticky vyčerpalo svoju colnú kvótu špecifickú pre krajinu pre kategóriu výrobkov 1 (do ktorej dotknutý výrobok patrí), a preto by mohlo vyviezť významné množstvá dotknutého výrobku len s clom vo výške 25 % (10). Tento výnimočne nízky objem dovozu v septembri 2020 do veľkej miery znížil priemerný mesačný objem dovozu v príslušnom období, ktoré si Komisia zvolila na vykonanie porovnania (od júna do polovice októbra 2020). Komisia zároveň skonštatovala, že presne v tom istom mesiaci predchádzajúceho roka, teda v septembri 2019, bol objem dovozu veľmi vysoký vzhľadom na to, že v októbri 2019 nadobudli účinnosť úpravy po prvom revíznom prešetrovaní ochranných opatrení. V očakávaní tejto udalosti preto tureckí výrobcovia v septembri 2019 vyviezli veľmi veľké množstvá.

(24)

Komisia na základe úvah uvedených v predchádzajúcom odôvodnení dospela k záveru, že dovoz v mesiaci september roku 2019 a roku 2020 nie je reprezentatívny, a posúdila aj úrovne dovozu bez zahrnutia tohto mesiaca v oboch rokoch. Toto porovnanie potvrdilo, že zvýšenie objemu dovozu bolo v porovnaní s rovnakými mesiacmi počas obdobia prešetrovania veľmi významné. Napríklad pri porovnaní obdobia od júna do augusta 2020 a rovnakého obdobia v roku 2019 došlo k nárastu o 44 %. K výraznému nárastu o 49 % by došlo aj pri porovnaní obdobia od júna do polovice októbra 2020 s rovnakým obdobím v roku 2019 pri vynechaní mesiaca september. Komisia na základe týchto skutočností dospela k záveru, že nárast dovozu je v tomto prípade značný.

(25)

Pokiaľ ide o toto kritérium, vláda Turecka, spoločnosť Habas, združenie ÇİB, skupiny Colakoglu a Erdemir a konzorcium používateľov HRFS spochybnili obdobie, ktoré navrhovateľ navrhol na posúdenie, či došlo k podstatnému nárastu dovozu. Namiesto toho tieto strany navrhli iné obdobia na vykonanie takéhoto porovnania, ktoré by podľa ich názoru preukázali, že toto kritérium nebolo splnené. Spoločnosť Habas a konzorcium používateľov HRFS navrhli, že štvrťročné porovnanie rovnakých období roku 2019 a prvého polroka 2020, t. j. prvých dvoch štvrťrokov každého roka, by preukázalo pokles dovozu. Združenie ÇİB a skupiny Colakoglu a Erdemir tvrdili, že obdobie zvolené združením Eurofer, konkrétne od júna do júla 2020, bolo príliš krátke, a teda nereprezentatívne. Okrem toho združenie ÇİB a konzorcium používateľov HRFS tvrdili, že dôvody akéhokoľvek zvýšenia dovozu boli aj tak dôsledkom uvoľnenia opatrení na obmedzenie pohybu v Únii v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré sa časovo zhodovalo s počiatočnými fázami obdobia po začatí prešetrovania. Združenie ÇİB tvrdilo, že Komisia musí porovnať objem dovozu, ktorý sa uskutočnil po začatí prešetrovania, s objemom dovozu, ku ktorému došlo počas obdobia prešetrovania. Táto strana ďalej tvrdila, že dovoz Turecka by v období od januára do mája 2020 vykazoval stabilný pokles a že v mesiacoch jún a júl 2020 by sa len zvýšil, aby sa vrátil na „svoju normálnu úroveň“. Združenie ÇİB okrem toho dospelo k záveru, že Komisia by nemala zohľadniť údaje z obdobia po začatí prešetrovania z júna 2020 z dôvodu vplyvu údajnej osobitnej situácie „po karanténe“. V takom prípade by sa porovnaním s mesačným priemerom v období prešetrovania preukázalo zvýšenie o 12 %, čo by sa nemohlo kvalifikovať ako „ďalší podstatný nárast“, ale skôr ako „veľmi mierny“ nárast. Ďalšie strany navrhli posúdiť trendy dovozu v prvých siedmich mesiacoch (od januára do júla) rokov 2017 – 2020, trendy dovozu v rokoch 2017 až 2020 (ročné vyjadrenie) (11), mesačný priemer v rokoch 2018 a 2019 s mesačným priemerom v období od januára do júla 2020, mesačný priemer v období od januára do júla 2018 a 2019 s rovnakým obdobím v roku 2020 a mesačný priemer v období prešetrovania s objemom dovozu v mesiaci júl 2020 (12), aby sa preukázalo, že došlo k poklesu dovozu. Skupiny Colakoglu a Erdemir takisto spochybnili skutočnosť, že žiadosť neobsahovala žiadne údaje o dovoze od konca obdobia prešetrovania do začatia prešetrovania napriek tomu, že medzi nimi uplynul určitý čas.

(26)

Konzorcium používateľov HRFS okrem toho tvrdilo, že v dôsledku registrácie sa zníži úroveň dovozu a dôjde k nedostatku dodávok, čo ohrozí prevádzku určitých výrobných zariadení používateľov usadených v Únii. Údajne by to narušilo trh a spôsobilo by nenapraviteľné škody nezávislým používateľom dotknutého výrobku.

(27)

Všetky zainteresované strany, ktoré reagovali na žiadosť združenia Eurofer o registráciu, súhlasili s tvrdením, že vzhľadom na vplyv ochranných opatrení týkajúcich sa ocele pre Turecko nebude táto krajina v nadchádzajúcich mesiacoch (t. j. pred uložením dočasných antidumpingových opatrení) môcť ďalej zvyšovať svoj vývoz, a preto by Komisia mala považovať žiadosť o registráciu za bezpredmetnú.

(28)

Pokiaľ ide o rôzne obdobia navrhované účastníkmi konania, Komisia odkazuje na odôvodnenie a vysvetlenia, ktoré uviedla v uvedenom oddiele 3.2. V tejto súvislosti však treba niekoľko tvrdení vyvrátiť. Komisia v prvom rade poznamenáva, že hoci zvyčajne porovnáva aj mesačný priemerný dovoz v období po začatí prešetrovania s priemernými úrovňami dovozu v období prešetrovania, takéto porovnanie nemusí byť vždy primerané. V tomto prípade Komisia zistila a v odôvodneniach 16 až 20 vysvetlila, že vzhľadom na osobitné okolnosti na trhu, pokiaľ ide o prešetrovaný dovoz, použitie priemerného dovozu za rok 2019 nie je najvhodnejším základom na porovnanie.

(29)

Po druhé, Komisia poznamenáva, že jeden z návrhov sa týkal trendov od obdobia pred začatím antidumpingového prešetrovania. To by nebolo v súlade so zistením, že informovanosť o dumpingových praktikách z Turecka vyplýva z uverejnenia oznámenia o začatí konania. Na účely posúdenia odôvodnenosti žiadosti o registráciu sa teda nemá zohľadňovať trend dovozu z obdobia pred okamihom, keď dovozca mohol vedieť o existencii dumpingu.

(30)

Po tretie, Komisia ďalej poznamenáva, že hoci žiadosť združenia Eurofer predstavuje východiskový bod analýzy, Komisia musí vykonať aj svoju vlastnú komplexnú analýzu. V tejto súvislosti má Komisia k dispozícii súbor údajov za novšie obdobie, ako je obdobie uvedené v žiadosti združenia Eurofer (konkrétne do polovice októbra 2020) (13). Okrem toho Komisia z uvedených dôvodov považovala za vhodnejšie porovnať tento súbor údajov s rovnakým obdobím v období prešetrovania.

(31)

Komisia sa preto nedomnieva, že by jednotlivé návrhy preukazovali presvedčivé dôvody, vďaka ktorým by boli lepšie na posúdenie trendov dovozu než návrh uvedený v oddiele 3.2. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(32)

Pokiaľ ide o tvrdenia, že vzhľadom na zavedené ochranné by aj tak neexistovalo riziko ďalšieho značného nárastu dovozu, Komisia s nimi nesúhlasila z ďalej uvedených dôvodov.

(33)

Po prvé, registrácia nemá vplyv na rozhodnutie o retroaktívnom výbere dočasného antidumpingového cla. To, či ochranné opatrenia zabránia zvýšeniu dovozu až do uloženia dočasných opatrení, by sa malo posudzovať v kontexte možného retroaktívneho výberu ciel (14).

(34)

Komisia v každom prípade uznáva, že v dôsledku zmien zavedených ochrannými opatreniami od 1. júla 2020 sa na Turecko vzťahuje colná kvóta špecifická pre krajinu, ktorej štvrťročné objemy sú stanovené v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/894 (15). Ak sa tieto objemy vyčerpajú, Turecko môže napriek tomu naďalej vyvážať do Únie (16).

(35)

Komisia však nesúhlasí s tým, že táto skutočnosť by sama osebe automaticky zabránila podstatnému nárastu dovozu z Turecka pred prípadným uložením dočasných antidumpingových ciel. Je to tak preto, lebo dokým bude možné najneskôr uložiť dočasné clá, čiže do polovice januára 2021, by sa pre Turecko uvoľnili dva objemy colných kvót špecifických pre krajinu oslobodených od cla (17). Okrem toho akékoľvek prípadné porovnanie objemov dovozu s cieľom posúdiť, či je opodstatnený retroaktívny výber ciel, by sa mohlo vzťahovať aj na obdobie predchádzajúce obdobiu, keď Turecko začalo podliehať colnej kvóte špecifickej pre krajinu, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 18 a 19. V tejto fáze preto neexistujú dôkazy o tom, že by celkový objem, ktorý by Turecko mohlo vyviezť bez cla (a v rámci 25 % cla) až do prípadného uloženia dočasných antidumpingových opatrení, nemohol predstavovať ďalší podstatný nárast. V každom prípade Komisia bude môcť v tejto záležitosti dospieť k záveru len v prípade, že po ukončení prebiehajúceho prešetrovania bude uložené konečné antidumpingové clo.

(36)

Komisia preto odmieta tvrdenia, že z dôvodu zavedených ochranných opatrení by sa mal ďalší podstatný nárast dovozu vylúčiť.

(37)

Komisia napokon konštatuje, že pripomienka vznesená konzorciom používateľov týkajúca sa vplyvu registrácie na dodávku dotknutého výrobku a na nezávislých používateľov nespadá pod právne požiadavky, ktoré sa majú pri rozhodovaní o registrácii dovozu posúdiť. Komisia sa preto touto otázkou v tejto fáze konania nezaoberá.

(38)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že bolo splnené aj druhé kritérium na zavedenie registrácie.

(39)

Komisia má k dispozícii dostatočné dôkazy o tom, že by pokračujúci nárast dovozu z Turecka pri naďalej klesajúcich cenách spôsobil ďalšiu ujmu.

(40)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2, o podstatnom zvýšení dovozu dotknutého výrobku sú dostatočné dôkazy.

(41)

Okrem toho existujú aj dôkazy o klesajúcom trende dovozných cien dotknutého výrobku. V tejto súvislosti sa dovozné ceny z Turecka do Únie v období od júna do polovice októbra 2020 znížili v priemere o 13 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 a o 14 % v porovnaní s mesačným priemerom v období prešetrovania.

Zdroj: databáza Surveillance 2.

(42)

Je teda pravdepodobné, že ďalší nárast dovozu po začatí konania vzhľadom na svoje načasovanie, objem a iné okolnosti, ako je cenové správanie vyvážajúcich výrobcov, vážne naruší nápravný účinok konečného cla, ak sa takéto clo neuplatňuje retroaktívne.

(43)

Komisia preto dospela k záveru, že aj tretie kritérium registrácie bolo splnené.

(44)

Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy, ktoré odôvodňujú zavedenie registrácie dovozu dotknutého výrobku v súlade s článkom 14 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia.

(45)

Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby písomne oznámili svoje stanoviská a poskytli podporné dôkazy. Komisia môže zainteresované strany vypočuť za predpokladu, že podajú písomnú žiadosť a preukážu, že na ich vypočutie existujú osobitné dôvody.

(46)

Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia by sa mala zaviesť registrácia dovozu dotknutého výrobku, aby sa zabezpečilo, že ak sú výsledkom prešetrovania zistenia, ktoré vedú k uloženiu antidumpingových ciel, uvedené clá sa môžu po splnení potrebných podmienok vyberať z registrovaného dovozu retroaktívne v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami.

(47)

Každá budúca colná povinnosť vyplýva zo zistení antidumpingového prešetrovania.

(48)

Podľa tvrdení v podnete, na základe ktorých sa začalo antidumpingové prešetrovanie, sa pri dotknutom výrobku odhaduje priemerné dumpingové rozpätie od 4 % do 8 % a úroveň odstránenia ujmy od 10 % do 25 %. Výšku možného budúceho dlhu možno odhadnúť na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia odhadovaného na základe podnetu, t. j. 8 % ako podiel dovoznej hodnoty CIF dotknutého výrobku.

(49)

So všetkými osobnými údajmi získanými v súvislosti s touto registráciou sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (18),