(1)

Dňa 8. júla 2009 spoločnosť Consortium Loutraki SA – Club Hotel Loutraki SA (2) (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „kasíno Loutraki“) podala sťažnosť Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) týkajúcu sa gréckych právnych predpisov o systéme odvodov zo vstupného do kasín s tvrdením, že tento systém predstavuje štátnu pomoc pre niektorých prevádzkovateľov kasín. V e-maile zo 7. októbra 2009 sťažovateľ uviedol, že nenamieta proti zverejneniu svojej totožnosti. Dňa 14. októbra 2009 sa konalo stretnutie útvarov Komisie a zástupcov sťažovateľa. Listom z 26. októbra 2009 sťažovateľ poskytol ďalšie informácie na podporu svojej sťažnosti.

(2)

Dňa 21. októbra 2009 Komisia postúpila sťažnosť Grécku a požiadala ho o vyjasnenie vznesených otázok. Grécko odpovedalo Komisii 27. novembra 2009.

(3)

Dňa 15. decembra 2009 Komisia postúpila odpoveď Grécka sťažovateľovi. Dňa 29. decembra 2009 sťažovateľ predložil pripomienky k odpovedi Grécka.

(4)

Komisia požiadala Grécko o ďalšie informácie 25. februára, 4. a 23. marca a 13. apríla 2010. Grécko na tieto žiadosti odpovedalo 10. marca a 1. a 21. apríla 2010.

(5)

Rozhodnutím zo 6. júla 2010 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala Grécko, že začala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o opatrenie vykonávané Gréckom, konkrétne účtovanie nižšej sadzby dane na vstupné do určitých kasín (ďalej len „opatrenie“). Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (1) a zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky.

(6)

Komisii boli 4. augusta 2010 doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od dvoch údajných príjemcov opatrenia: kasína Mont Parnès (3) a kasína Thessaloniki (4).

(7)

Komisia dostala pripomienky Grécka k rozhodnutiu o začatí konania 6. októbra 2010. Grécke orgány predložili dodatočné informácie o spornom opatrení 12. októbra 2010.

(8)

Sťažovateľ predložil svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listami z 8. a 25. októbra 2010.

(9)

Listom z 29. októbra 2010 Komisia gréckym orgánom postúpila pripomienky kasína Mont Parnès a kasína Thessaloniki. Listom zo 6. decembra 2010 grécke orgány predložili svoje stanoviská k pripomienkam tretích strán.

(10)

Dňa 24. mája 2011 Komisia prijala rozhodnutie 2011/716/EÚ (5) (ďalej len „konečné rozhodnutie z roku 2011“), v ktorom dospela k záveru, že opatrenie predstavuje nezlučiteľnú a neoprávnenú štátnu pomoc a nariadila vrátenie pomoci.

(11)

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. augusta 2011 Helénska republika podala žalobu o neplatnosť konečného rozhodnutia z roku 2011 (vec T-425/11). Žalobu o neplatnosť podala aj spoločnosť Etaireia Akinon Dimosiou AE (vec T-419/11), kasíno Thessaloniki (vec T-635/11), kasíno Mont Parnès (vec T-14/12) a spoločnosť Athens Resort Casino AE Symmetochon (vec T-36/12), ktorá je akcionárom v spoločnostiach kasíno Thessaloniki a kasíno Mont Parnès.

(12)

Rozsudkom z 11. septembra 2014 vo veci T-425/11, Grécko/Komisia (6) (ďalej len „rozsudok z roku 2014“) Všeobecný súd zrušil konečné rozhodnutie z roku 2011 keďže dospel k záveru, že Komisia nepreukázala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(13)

Komisia sa 22. novembra 2014 odvolala proti rozsudku z roku 2014. Uznesením z 22. októbra 2015 vo veci C-530/14 P, Komisia/Grécko (7) (ďalej len „uznesenie z roku 2015“) Súdny dvor zamietol odvolanie Komisie a potvrdil rozsudok z roku 2014. V dôsledku toho Všeobecný súd vyhlásil, že žaloby o neplatnosť konečného rozhodnutia z roku 2011 podané spoločnosťou Etaireia Akiniton Dimosiou AE, kasínom Thessaloniki, kasínom Mont Parnès a spoločnosťou Athens Resort Casino AE Symmetochon sa stali bezpredmetnými a nie je potrebné o nich rozhodovať.

(14)

Komisia preto musela opatrenie opätovne preskúmať a prijať nové konečné rozhodnutie.

(15)

Kasíno Loutraki podalo 14. apríla 2017 novú sťažnosť, v ktorej Komisiu požiadalo, aby prijala nové konečné rozhodnutie so záverom, že opatrenie je v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlučiteľné s vnútorným trhom, a aby nariadila vrátenie pomoci.

(16)

Komisia 17. novembra 2017 postúpila novú sťažnosť Grécku a vyzvala ho, aby predložilo svoje pripomienky. V odpovedi na žiadosť Grécka o preklady do gréckeho jazyka Komisia 20. decembra 2017 opätovne zaslala dokumenty v gréckom jazyku. Grécko odpovedalo Komisii 26. januára 2018.

(17)

Posudzované opatrenie sa týka systému odvodov zo vstupného do kasín v Grécku, ktorý existoval do novembra 2012. V rámci tohto systému sa na vstupné do kasín v Grécku uplatňovala diferencovaná daň na základe toho, či bolo kasíno vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve.

(18)

Od roku 1995 sa od všetkých kasín v Grécku vyžaduje, aby od každého zákazníka vyberali vstupné vo výške 15 EUR. Následne sú povinné odviesť 80 % z tejto sumy (12 EUR) gréckemu štátu ako daň zo vstupného. Zvyšných 20 % vstupného (3 EUR) si môžu ponechať, čo sa považuje za odmenu za vystavenie vstupenky a náhradu nákladov.

(19)

Výnimka z výšky vstupného účtovaného kasínami sa v praxi uplatňovala v prípade kasín, ktoré vlastnil štát („verejné kasína“), ako aj v prípade kasína Thessaloniki, ktoré je v súkromnom vlastníctve. Tieto kasína sú povinné vyberať vstupné vo výške 6 EUR od každého zákazníka. Následne sú povinné odviesť 80 % z tejto sumy (4,80 EUR) gréckemu štátu ako daň zo vstupného. Zvyšných 20 % poplatku (1,20 EUR) si môžu ponechať, čo sa považuje za odmenu za vystavenie vstupenky a náhradu nákladov.

(20)

V dôsledku tohto opatrenia súkromné kasína odvedú štátu 12 EUR za jedného zákazníka, zatiaľ čo verejné kasína a kasíno Thessaloniki štátu odvedú 4,80 EUR na jedného zákazníka. V zákone sa takisto kasínam umožňuje poskytnúť zákazníkom bezplatný vstup za určitých okolností. Aj v tomto prípade sú však povinné zaplatiť štátu daň zo vstupného buď vo výške 12 EUR, alebo 4,80 EUR na jedného zákazníka, hoci od neho nevybrali vstupné.

(21)

Pred otvorením gréckeho trhu kasín v roku 1994 pôsobili v Grécku iba tri kasína, a to kasíno Mont Parnès, kasíno Corfu a kasíno Rodos. V tom čase boli uvedené kasína verejnými podnikmi a ako štátne kluby ich prevádzkovala grécka národná organizácia pre cestovný ruch (ďalej len „EOT“) (8). Výška vstupného vyberaného týmito kasínami bola stanovená rozhodnutiami generálneho tajomníka EOT (9) na 1 500 GRD (približne 4,50 EUR) alebo 2 000 GRD (približne 6 EUR). Po tom, ako Grécko v roku 2002 prijalo euro, regulovaný poplatok za vstup do verejných kasín sa stanovil vo výške 6 EUR.

(22)

Grécky trh s kasínami bol otvorený v roku 1994 prijatím zákona č. 2206/1994 (10), keď sa šesť nových súkromných kasín pripojilo k trom existujúcim štátnym kasínam. V článku 2 ods. 10 zákona č. 2206/1994 sa stanovilo, že cena vstupeniek do kasín v určitých oblastiach bude stanovená ministerským rozhodnutím, v ktorom sa určí aj percentuálny podiel ceny vstupného, ktorý bude predstavovať príjem gréckeho štátu. Ministerským rozhodnutím (11) zo 16. novembra 1995 (ďalej len „ministerské rozhodnutie z roku 1995“) minister financií stanovil, že od 15. decembra 1995 musia všetci prevádzkovatelia kasín podľa zákona č. 2206/1994 (12) vyberať vstupný poplatok vo výške 5 000 GRD (13) (približne 15 EUR). Podľa ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa na podniky kasín ďalej vzťahoval právny záväzok ponechať si 20 % ceny vrátane príslušnej DPH ako odmenu za vydanie vstupenky a náhradu nákladov, pričom zvyšná časť sa považuje za verejné poplatky (14). V ministerskom rozhodnutí z roku 1995 sa stanovilo, že kasína môžu v osobitných prípadoch umožniť bezplatný vstup (15). Dokonca aj v týchto prípadoch museli kasína bez ohľadu na to, že v takýchto prípadoch nevybrali vstupné, odviesť 80 % regulovaného vstupného (16). Podľa ministerského rozhodnutia z roku 1995 sa od kasín vyžaduje mesačná úhrada verejných poplatkov (17). V ministerskom rozhodnutí sa stanovili aj osobitné zľavy na vstupenky platné 15 alebo 30 dní (18). Po prijatí eura v Grécku v roku 2002 sa štandardné regulované vstupné do kasín stanovilo na 15 EUR.

(23)

Hoci prevádzka kasín v Grécku sa vo všeobecnosti riadi zákonom č. 2206/1994 a ministerským rozhodnutím z roku 1995, verejné kasína Mont Parnès, Corfu a Rodos boli vyňaté z uplatňovania uvedeného zákona a rozhodnutia až do udelenia licencie výborom pre kasína. Konkrétne sa v zákone č. 2160/1993 stanovilo, že tieto kasína budú naďalej fungovať ako kluby EOT, a to na základe príslušných ustanovení týkajúcich sa EOT, konkrétne ustanovení zákona č. 1624/1951 (19), vyhlášky č. 4109/1960 (20) a zákona č. 2160/1993 (21). Na kasíno Mont Parnès, kasíno Corfu a kasíno Rodos sa preto naďalej vzťahoval vstupný poplatok vo výške 6 EUR.

(24)

Na druhej strane všetky nové súkromné kasína, ktoré vznikli od prijatia zákona č. 2206/1994, s výnimkou kasína Thessaloniki, vykonali ministerské rozhodnutie z roku 1995 a stanovili cenu vstupného na 15 EUR. Hoci kasíno Thessaloniki bolo založené a získalo licenciu v roku 1995 na základe zákona č. 2206/1994, uplatňovalo znížený poplatok vo výške 6 EUR, ktorý sa do novembra 2012 vzťahoval na štátne kasína, a to na základe zákona č. 2687/1953 (22), v ktorom sa stanovuje, že na podniky založené so zahraničnou investíciou sa majú vzťahovať aspoň také priaznivé podmienky, aké sa uplatňujú na podobné podniky v krajine (23). Na kasíno Thessaloniki sa od vydania licencie v roku 1995 vzťahovala požiadavka odviesť štátu 80 % nominálnej hodnoty vstupeniek (24).

(25)

Podľa Grécka by sa osobitné ustanovenia uplatniteľné na verejné kasína, ktoré existovali pred zákonom č. 2206/1994, mali považovať za výnimky z uplatňovania všeobecných ustanovení uvedeného zákona č. 2206/1994 a ministerského rozhodnutia z roku 1995. Až do dátumu udelenia licencie podľa zákona č. 2206/1994 sa preto neuvažovalo, že by sa ministerské rozhodnutie z roku 1995 vzťahovalo na verejné kasína, a to ani vo vzťahu k štandardnému vstupnému vo výške 15 EUR, ani vo vzťahu k požiadavke odviesť štátu 80 % z tohto vstupného. Keďže v prípade verejných kasín však zostalo vstupné na úrovni 6 EUR na základe už uplatniteľných rozhodnutí EOT, ktoré sa považovali za osobitné výnimky (už existujúce lex specialis), a preto sa na ne nevzťahovali všeobecné ustanovenia zákona č. 2206/1994 a ministerské rozhodnutie z roku 1995, verejné kasína platili len 80 % zo sumy 6 EUR. Rozhodnutia EOT sa za neuplatniteľné považovali v prípade, že kasína po privatizácii už neboli v plnom vlastníctve štátu. Kasína si až po svojej privatizácii začali účtovať bežné vstupné vo výške 15 EUR a začali byť povinné zaplatiť 80 % zo sumy 15 EUR.

(26)

Ďalšia výnimka z uplatňovania všeobecných ustanovení zákona č. 2206/1994 a ministerského rozhodnutia z roku 1995 bola v prospech kasína Mont Parnès po jeho čiastočnej privatizácii podľa zákona č. 3139/2003, v ktorom sa výslovne stanovuje, že cena vstupného do kasína Mont Parnès zostane na úrovni 6 EUR.

(27)

V roku 2000 EOT ako prevádzkovateľa kasína Mont Parnès a kasína Corfu nahradila Ellinika Touristika Akinita AE („ETA“), ktorú v plnom rozsahu vlastní grécky štát. Od konca roku 2000 až do udelenia licencií týmto kasínam podľa zákona č. 2206/1994 v roku 2003 začala ETA (25) na začiatku dobrovoľne a neskôr na základe článku 24 zákona č. 2919/2001 postupne prispôsobovať povinnosti stanovené pre kasína v zákone č. 2206/1994 s cieľom pripraviť prechod obidvoch v minulosti štátom vlastnených kasín na plne privatizované kasína s licenciou. Počas tohto prechodného obdobia uhrádzala ETA štátu 80 % zo vstupeniek vo výške 6 EUR do kasín Mont Parnès a Corfu. Podľa informácií poskytnutých Komisii nebolo vydané žiadne nové ministerské rozhodnutie a kasíno Corfu naďalej vyberalo vstupné vo výške 6 EUR, a to až do svojej privatizácie v auguste 2010 (26), keď začalo účtovať vstupné vo výške 15 EUR.

(28)

V prípade kasína Rodos bola licencia podľa zákona č. 2206/1994 vydaná v roku 1996 (27). Kasíno však naďalej uplatňovalo zníženú cenu vstupného, a to až do roku 1999. Výšku vstupného zvýšilo na 15 EUR až po svojej privatizácii v apríli 1999.

(29)

V novembri 2012 Grécko zaviedlo nový právny predpis (28), ktorým sa stanovuje rovnaká výška regulovaného vstupného vo výške 6 EUR pre všetky kasína, verejné alebo súkromné, pričom povinnosťou všetkých kasín je ponechať si 20 % (1,20 EUR) z ceny vstupného ako poplatok za vydanie vstupenky a previesť štátu každý mesiac zvyšných 80 % (4,80 EUR) ako verejný poplatok. Grécko potvrdilo, že tieto právne predpisy sú v súčasnosti stále platné.

(30)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom vyjadrila pochybnosti o tom, či dochádza k diskriminačnému zdaňovaniu v prospech niekoľkých konkrétne určených kasín v Grécku, na ktoré sa vzťahuje výhodnejší režim zdaňovania ako na zvyšné kasína v krajine.

(31)

Podľa názoru Komisie sa sporné opatrenie odchýlilo od všeobecných gréckych právnych predpisov stanovujúcich bežnú mieru vstupných poplatkov do kasín, a tým sa zlepšilo konkurenčné postavenie príjemcov opatrenia.

(32)

Komisia poznamenala, že sporné opatrenie spôsobilo stratu na verejných príjmoch gréckeho štátu a poskytlo výhodu kasínam s nižšími cenami. V reakcii na tvrdenie gréckych orgánov, že priamym príjemcom nižšej ceny vstupeniek je zákazník, Komisia odpovedala, že podpora pre spotrebiteľov môže predstavovať štátnu pomoc podnikom v prípade, že je podmienená používaním konkrétneho tovaru alebo služby od konkrétneho podniku (29).

(33)

Komisia takisto konštatovala, že úroveň zdanenia zrejme nebola stanovená podľa situácie jednotlivých kasín (30), a dospela k predbežnému záveru, že opatrenie je selektívne (31).

(34)

Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenie mohlo narušiť hospodársku súťaž medzi kasínami v Grécku, ako aj trhu s nadobúdaním európskych podnikov. Komisia sa vyjadrila, že plne rešpektuje právo členských štátov regulovať hazardné hry na svojom území v súlade s právom Únie, ale nesúhlasí s tým, že by predmetné opatrenie na základe uvedených argumentov nemalo nijaký vplyv na narušenie hospodárskej súťaže alebo obchod medzi členskými štátmi. V tomto odvetví sú prevádzkovateľmi často medzinárodné hotelové skupiny, ktorých rozhodnutie investovať by mohlo byť ovplyvnené týmto opatrením, pričom kasína môžu byť pre turistov atrakciou, ktorá ich priláka na návštevu Grécka. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie mohlo narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (32).

(35)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že opatrenie predstavuje neoprávnenú pomoc, keďže ho grécke orgány zaviedli bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, a preto sa naň, pokiaľ ide o vymáhanie (33), vzťahovalo ustanovenie článku 15 v tom čase platného procesného nariadenia [nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (34)].

(36)

Komisia nezistila žiadne dôvody, na základe ktorých by sa sporné opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže predstavovalo neoprávnenú prevádzkovú pomoc kasínam, ktoré boli príjemcami opatrenia (35).

(37)

Komisia napokon konštatovala, že ak sa potvrdia jej pochybnosti o tom, že opatrenie zahŕňalo nezlučiteľnú štátnu pomoc, bude musieť podľa článku 14 ods. 1 procesného nariadenia nariadiť Grécku vrátenie pomoci príjemcami, pokiaľ by to nebolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva (36).

(38)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania boli Komisii doručené pripomienky Grécka, kasína Mont Parnès, kasína Thessaloniki a kasína Loutraki.

(39)

Pripomienky predložené kasínami Mont Parnès a Thessaloniki (príjemcovia opatrenia), sú v zásade totožné s pripomienkami gréckych orgánov. Ich zhrnutie sa preto predkladá spoločne v rámci tohto oddielu.

(40)

Grécko, ako aj kasína Mont Parnès a Thessaloniki popierajú existenciu štátnej pomoci na základe toho, že štát sa nevzdal žiadneho príjmu, a ak by tomu tak aj bolo, kasína nezískavajú žiadnu výhodu.

(41)

Grécke orgány tvrdia, že cenový rozdiel je iba otázkou cenovej regulácie, keďže vybratá daň predstavuje jednotný podiel z príslušných cien vydaných vstupeniek.

(42)

Podľa gréckych orgánov cieľom stanovenia ceny vstupného a požiadavky odvodu štátu nie je zvýšenie príjmu štátu, ale snaha odradiť osoby s nízkym príjmom od hazardných hier. Skutočnosť, že postup výberu vstupného vytvára aj verejný príjem, nemení povahu tohto kontrolného opatrenia. Podľa gréckych orgánov je preto stanovenie ceny vstupenky pre zákazníkov, ktorí vstupujú do hracích priestorov kasína, zaťažujúcim administratívnym kontrolným opatrením, ktoré však nemá povahu dane a nemožno ho považovať za daňové zaťaženie, ako sa uvádza aj v rozsudku Štátnej rady č. 4027/1998 (najvyššieho správneho súdu Grécka).

(43)

Pokiaľ ide o rozdiely v cenách jednotlivých kasín, podľa Grécka je hospodárska a sociálna situácia jednotlivých kasín rôzna a nemožno ju porovnávať. Grécke orgány tvrdia, že rozdiel medzi poplatkami je opodstatnený z dôvodov verejnej politiky. Tvrdia napríklad, že „okolnosti rozličných kasín sú dostatočným dôvodom a sú plne zlučiteľné s postupom stanovovania rôznych cien vstupeniek do kasín nachádzajúcich sa neďaleko veľkých mestských centier […] a kasín v odľahlých oblastiach […] obývaných zväčša vidieckym obyvateľstvom, ktoré má väčšinou nižší príjem a nižšie vzdelanie, a tak existuje väčšia potreba odrádzať ich od hrania hazardných hier než obyvateľov miest“.

(44)

Pokiaľ ide o pripomienku sťažovateľa (kasíno Loutraki), že cena vstupenky v kasíne Corfu sa po privatizácii v roku 2010 zvýšila zo 6 EUR na 15 EUR, grécke orgány odpovedali, že vzdialená zemepisná poloha ostrova Korfu spôsobuje nekonkurencieschopnosť v porovnaní so všetkými ostatnými gréckymi kasínami (a teda nenarúša hospodársku súťaž). Grécke orgány ďalej tvrdia, že z dôvodu ochrany obyvateľov Korfu je nevyhnutné, aby bola cena vstupeniek odrádzajúca, pretože v dôsledku zmeny prevádzkových podmienok kasína po jeho privatizácii sa určite výrazne zvýši dĺžka jeho otváracích hodín, všeobecný rozsah jeho činnosti, ako aj jeho atraktívnosť.

(45)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki tvrdia, že aj keby existovala výhoda pre kasína s nižšou cenou (pretože prilákajú viac zákazníkov), potom z rovnakého dôvodu nedochádza k strate štátnych zdrojov. Navyše nie je isté, či by pri vyššom vstupnom údajní príjemcovia opatrenia vytvorili viac príjmu pre štát, a preto je údajná strata príjmov hypotetická. Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki poukazujú aj na to, že výhodu nižšej ceny vstupeniek získava zákazník, a podiel ceny, ktorú si ponecháva kasíno, predstavuje vyššiu sumu v kasínach, ktoré si účtujú vstupné vo výške 15 EUR, čo je preto pre nich výhodou.

(46)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki takisto tvrdia, že neexistuje vplyv na hospodársku súťaž/obchod, keďže všetky kasína pôsobia na miestnom trhu. Spochybňujú možnosť súťaže s inými formami hazardných hier, ktorá sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, a poukazujú na to, že hazardné hry cez internet sú v súčasnosti v Grécku zakázané.

(47)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki takisto tvrdia, že aj keby sa pripustilo, že znížená výška vstupného vo výške 6 EUR ovplyvnila alebo by mohla ovplyvniť rozhodnutie zahraničnej spoločnosti investovať do kasína v Grécku, táto zahraničná spoločnosť by mohla vždy využiť zákon č. 2687/1953 tak, ako to urobila spoločnosť Hyatt Regency Hotels and Tourism (Solún) S.A. v prípade kasína Thessaloniki.

(48)

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, že príjemcovia opatrenia môžu poskytnúť bezplatné vstupné, ale odvod vo výške 80 % musia zaplatiť aj v tomto prípade, čo preto zreteľne dokazuje, že opatrenie má charakter pomoci, grécke orgány tvrdia, že tento postup je „výnimočný“, keďže kasína údajne túto výnimku využívajú na poskytnutie bezplatného (zdvorilostného) vstupu najmä VIP osobám alebo slávnym zákazníkom, pričom tento postup je v rozpore s daňovým právom (zákon č. 2238/1994), keďže výdavok na zaplatenie 80 % ceny vstupenky štátu z vlastných zdrojov sa nepovažuje za produktívny výdavok a nemožno ho odpočítať z výnosov spoločnosti (čo by pre spoločnosť, ktorá uplatňuje tento postup, znamenalo značné daňové zaťaženie).

(49)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki upriamili pozornosť Komisie aj na ďalšie rozdiely medzi kasínami, pokiaľ ide o rozličné daňové a regulačné opatrenia. Tieto rozdiely, ktoré údajne zvýhodňujú kasíno Loutraki („sťažovateľa“), by mali vyvážiť výhody, ktoré príjemcovia opatrenia získali z dôvodu nižšej ceny vstupeniek. Hlavným opatrením, na ktoré sa odvoláva, je skutočnosť, že každé z kasín platí štátu časť ročného hrubého zisku, ale podľa zákona je tento podiel nižší v prípade kasína Loutraki ako v prípade iných kasín. V tejto súvislosti však Komisia v prvom rade poukazuje na to, že ak tieto ďalšie opatrenia uvedené gréckymi orgánmi a kasínami Mont Parnès a Thessaloniki skutočne existujú, môžu predstavovať samostatné opatrenie pomoci v prospech kasína Loutraki, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v platných právnych predpisoch Únie o štátnej pomoci. V každom prípade ide o odlišné opatrenia, ako je posudzované opatrenie, ktoré nie sú predmetom tohto rozhodnutia.

(50)

Grécke orgány a kasína Mont Parnès a Thessaloniki nepredložili nijaké pripomienky týkajúce sa zlučiteľnosti a zákonnosti pomoci.

(51)

V reakcii na nové podanie sťažovateľa zo 14. apríla 2017, a najmä na tvrdenie, že vyššia atraktívnosť kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, v dôsledku nižšieho vstupného a častého poskytovania bezplatných vstupeniek viedla k odchýlke dopytu a k vyššiemu celkovému príjmu, a predstavovala tak výhodu [pozri odôvodnenie (56)], grécke orgány tvrdia, že ani nižšie vstupné, ani bezplatné vstupenky nekorelujú so zvýšením celkových príjmov príslušných kasín.

(52)

Kasíno Loutraki tvrdí, že opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi predstavujú daňovú diskrimináciu v prospech určitých kasín, keďže požiadavka odvodu jednotnej dane vo výške 80 % zo vstupného do kasín štátu sa vzťahuje na rôzne daňové základy, a to na dve rôzne výšky vstupného stanoveného štátom. Výška vstupného do kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, je výrazne nižšia ako pri ostatných kasínach (6 EUR namiesto 15 EUR), čo pre štát znamená stratu príjmov a vzhľadom na narušenie hospodárskej súťaže, ktoré to spôsobuje, predstavuje štátnu pomoc.

(53)

Kasíno Loutraki ďalej tvrdí, že opatrenie nie je objektívne odôvodnené, pretože stanovenie nižších cien vstupného do kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, je v skutočnosti v rozpore so sociálnym cieľom, odôvodnením a charakteristikou určenia ceny vstupného do kasín opísanou v rozsudku gréckej Štátnej rady č. 4027/1998. Podľa kasína Loutraki nemožno opodstatnene tvrdiť, že administratívnu kontrolu a sociálnu ochranu možno dosiahnuť účtovaním rôznych cien vstupeniek – v kasíne Mont Parnès (iba 20 km od centra Atén) je výška vstupného 6 EUR, kým v kasíne Loutraki (približne 85 km od centra Atén) je vstupné 15 EUR, v kasíne Thessaloniki (len 8 km od centra Solúnu) je vstupné 6 EUR, kým v kasíne na Chalkidiki (približne 120 km od centra Solúnu) je vstupné 15 EUR.

(54)

Kasíno Loutraki poznamenáva, že hoci Grécko predtým tvrdilo, že znížená cena vstupného vo výške 6 EUR je odôvodnená osobitnými okolnosťami jednotlivých kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, najmä pokiaľ ide o zemepisnú polohu každého kasína (ktorá určuje určité hospodárske, sociálne, demografické a iné osobitosti), kasíno Corfu po svojej privatizácii v auguste 2010 prešlo na cenu 15 EUR bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo sa prestali uplatňovať uvedené osobitné okolnosti.

(55)

Pokiaľ ide o samostatné opatrenia, na ktoré sa odvolávajú Grécko a kasíno Mont Parnès a ktoré údajne zvýhodňujú kasíno Loutraki (najmä pokiaľ ide o to, že kasíno Loutraki odvádza štátu údajne menšiu časť z ročného hrubého zisku v porovnaní s inými kasínami), kasíno Loutraki tvrdí, že v praxi platí rovnakú sumu ako jeho konkurenti, a to v rámci samostatnej dohody s orgánmi.

(56)

V novom podaní zo 14. apríla 2017 predloženom po zrušení konečného rozhodnutia z roku 2011 Všeobecným súdom kasíno Loutraki zdôrazňuje, že výhoda poskytnutá daným opatrením spočíva vo vyššej atraktívnosti kasín, ktoré sú príjemcami opatrenia, ako aj vo výslednej inflácii ich celkových príjmov. Podľa kasína Loutraki by Komisia mala uznať túto výhodu a prijať nové konečné rozhodnutie, v ktorom by konštatovala, že dotknutým opatrením sa jeho príjemcom poskytla daná výhoda, pričom by zohľadnila všetky informácie predložené gréckymi orgánmi v priebehu konania pred konečným rozhodnutím z roku 2011.

(57)

Okrem toho kasíno Loutraki tvrdí, že kasína, ktoré sú príjemcami opatrenia, často poskytujú bezplatné vstupenky, čo predstavuje nezávislý, tretí prvok poskytnutej výhody. Pokiaľ ide o tento prvok, kasíno Loutraki žiada Komisiu, aby poskytla všetky informácie a dôkazy potrebné na preukázanie toho, že prax poskytovania bezplatného vstupného je spoločná a rozsiahla a presahuje ciele výnimky stanovenej v ministerskom rozhodnutí z roku 1995.

(58)

Kasíno Loutraki tvrdí, že opatrenie spĺňa aj ostatné kritériá štátnej pomoci a nie je zlučiteľné s vnútorným trhom, a preto by Komisia mala prijať nové konečné rozhodnutie, v ktorom by konštatovala, že toto opatrenie bolo zavedené protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nariadila vrátenie tejto výhody.

(59)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Na to, aby sa opatrenie mohlo kategorizovať ako pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, musia byť splnené všetky podmienky v ňom stanovené. Po prvé, musí ísť o zásah štátu alebo zásah prostredníctvom štátnych zdrojov. Po druhé, zásah môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Po tretie, musí poskytovať príjemcovi selektívnu výhodu. Po štvrté, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (37).

(60)

Pokiaľ ide o tretiu podmienku stanovenia pomoci, rozlišuje sa medzi podmienkami výhody a selektívnosti, čo znamená, že nie všetky štátne opatrenia poskytujúce výhodu (t. j. zlepšenie čistej finančnej pozície podniku) predstavujú štátnu pomoc, ale len tie, ktoré takúto výhodu poskytujú selektívnym spôsobom určitým podnikom alebo určitým kategóriám podnikov alebo určitým hospodárskym odvetviam (38).

(61)

Výhodou je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu (39). Relevantný je len vplyv opatrenia na podnik, nie dôvod ani cieľ zásahu štátu (40). Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku za podmienok, ktoré sú odlišné od bežných trhových podmienok. Pri posúdení výhody sa porovná finančná situácia podniku po prijatí opatrenia s jeho finančnou situáciou v prípade, že by sa opatrenie neprijalo (40). Keďže podstatný je len vplyv opatrenia na podnik, nie je dôležité, či je výhoda pre podnik povinná v tom zmysle, že sa jej nemohol vyhnúť alebo ju odmietnuť (41).

(62)

Pri stanovení, či opatrenie poskytuje podniku výhodu (42), je rovnako nepodstatná aj presná forma opatrenia. Z hľadiska pojmu štátna pomoc je relevantné nielen poskytnutie pozitívnych hospodárskych výhod, ale výhodu môže predstavovať aj oslobodenie od hospodárskej záťaže. Takéto oslobodenie od hospodárskej záťaže predstavuje širokú kategóriu zahŕňajúcu akékoľvek zníženie poplatkov, ktoré sú spravidla zahnuté do rozpočtu podniku (43). Patria sem všetky situácie, keď sú hospodárske subjekty oslobodené od nákladov nutne spojených s ich hospodárskou činnosťou (44).

(63)

Všeobecný súd v rozsudku z roku 2014 rozhodol, že diferencované dane na vstupné do verejných a súkromných kasín v Grécku nepredstavujú zníženie dane v prospech verejných kasín, čo by viedlo k vzniku výhody na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podľa Všeobecného súdu „z predmetného opatrenia vyplýva, že sumy uhrádzané štátu kasínami ako daň zo vstupného sú len podielom zo sumy, ktorú každé kasíno vyberá na vstupnom. Ďalej […] preskúmavané opatrenie nezodpovedná zníženiu daňového základu, keďže sumy uhrádzané každým kasínom sú 80 % podielom z celého vstupného, ktoré bolo skutočne vybraté. Keďže „80 % podiel uhrádzaný štátu všetkými kasínami vypočítaný ako podiel zo sumy, ktorú tieto kasína skutočne vybrali z predaných vstupeniek“ (45), „skutočnosť, že kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 6 eur, uhrádzajú štátu prostredníctvom preskúmavaného opatrenia nižšie sumy než kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 15 eur, nepostačuje na preukázanie existencie zvýhodnenia kasín patriacich do prvej kategórie.“ (46)

(64)

V uznesení z roku 2015 Súdny dvor uviedol, že: „Všeobecný súd bol oprávnený vychádzať zo skutočnosti, že rozdiel medzi dvoma absolútnymi sumami, ktoré sa majú vrátiť gréckemu štátu, zodpovedá rovnakému percentuálnemu podielu rozdielnych súm prijatých týmito dvoma kategóriami kasín.“ (47)

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že predmetným opatrením sa neposkytuje výhoda na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(66)

Pokiaľ ide o prax poskytovania bezplatných vstupeniek, Všeobecný súd v rozsudku z roku 2014 rozhodol, že „kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 6 eur“ sú „zvýhodnené v rozsahu, v akom pri výbere rovnakého vstupného (rovnajúceho sa nule) uhrádzajú štátu nižšiu daň ako kasína, na ktoré sa uplatňuje vstupné vo výške 15 eur“ (48). Následne však rozhodol, že vzhľadom na to, že systém vstupného do kasín v Grécku neposkytuje výhodu tým kasínam, ktoré si účtujú vstupné vo výške 6 EUR, systém bezplatného vstupného nemožno považovať za výhodu, ktorá zosilňuje výhodu poskytnutú daným systémom (49). Ďalej rozhodol, že „keďže režim zdanenia vstupného v kasínach neposkytuje, pokiaľ ide o predané vstupenky, výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a keďže predmetný členský štát mohol umožniť vystavenie lístkov na voľný vstup z presných a jasných dôvodov, akými sú akcia alebo spoločenská povinnosť, je dôvodné, aby tento členský štát uložil ako dodatočnú podmienku, aby mu bola uhradená daň, ktorá mu patrí, aj v prípade voľného vstupu.“ (50) Všeobecný súd preto vylúčil existenciu samostatnej a osobitnej výhody vyplývajúcej z praxe poskytovania bezplatnej vstupenky (51).

(67)

V uznesení z roku 2015 Súdny dvor potvrdil, že vzhľadom na to, že: „Všeobecný súd správne rozhodol, že jediný rozdiel medzi sumami vyplatenými štátu za vstupenku neposkytuje výhodu tým kasínam, na ktoré sa vzťahuje vstupné vo výške 6 EUR“, nemôže postup poskytovania bezplatného vstupného posilniť danú výhodu (52).

(68)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že opatrením bezplatného vstupného sa neposkytuje výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(69)

Sťažovateľ napokon tvrdí, že systém vstupného do kasín v Grécku vedie k vyššej atraktívnosti verejných kasín pre zákazníkov v dôsledku nižšieho regulovaného vstupného a vyššieho celkového príjmu (t. j. vytvárania iných zdrojov príjmu, ako sú hazardné hry, ubytovanie, barové a reštauračné služby) z ďalších zákazníkov, ktorých prilákalo nižšie vstupné. S ohľadom na to, že systém vstupného do kasín v Grécku sám osebe neposkytuje výhodu verejným kasínam, takisto ako v prípade bezplatného vstupného nemožno za výhodu považovať ani zvýšenú atraktívnosť či zvýšený výnos plynúci z dodatočných zákazníkov. V každom prípade, aj keby sa preukázala existencia takejto výhody, pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ môžu predstavovať iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov (53). Podľa Súdneho dvora negatívny nepriamy účinok na príjmy štátu vyplývajúci z regulačných opatrení nepredstavuje presun štátnych zdrojov, ak je inherentnou črtou opatrenia (54). Napríklad vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa stanovuje minimálna cena určitého tovaru, nezahŕňajú presun štátnych zdrojov (55). Keďže diferencovaná daň odvádzaná verejnými a súkromnými kasínami predstavuje stratu pre štát, zo samotnej skutočnosti, že verejné kasína mohli účtovať nižšie vstupné než súkromné kasína nevyplýva strata štátnych zdrojov. Komisia preto dospela k záveru, že ak by sa aj preukázala existencia výhody, ktorú uvádzal sťažovateľ, táto výhoda sa neposkytuje zo štátnych zdrojov v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(70)

Pri klasifikácii opatrenia ako štátnej pomoci musia byť splnené všetky štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nie je potrebné skúmať, či sú v tomto prípade splnené ostatné podmienky.

(71)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že systém odvodov zo vstupného do kasín v Grécku, ktorý existoval do novembra 2012, nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

a)

Štyridsať percent (40 %) z celkovej hodnoty 15 denných vstupeniek platných pätnásť dní. V prípade, že sa tieto vstupenky vydávajú na dva kalendárne týždne, posledné dva týždne každého mesiaca sa vzťahujú na obdobie od 16. dňa do konca mesiaca.

b)

Päťdesiat percent (50 %) z celkovej hodnoty 30 denných vstupeniek platných 30 dní alebo jeden mesiac.“