PRÍLOHA

STANOVY KONZORCIA EURÓPSKY SPALAČNÝ ZDROJ – ERIC

PREAMBULA

Česká republika

Dánske kráľovstvo

Spolková republika Nemecko

Estónska republika

Francúzska republika

Talianska republika

Maďarsko

Nórske kráľovstvo

Poľská republika

Švédske kráľovstvo

Švajčiarska konfederácia

ďalej len „zakladajúci členovia“, a:

Belgické kráľovstvo

Holandské kráľovstvo

Španielske kráľovstvo

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

ďalej len „zakladajúci pozorovatelia“,

ŽELAJÚC si posilniť postavenie Európy a zakladajúcich členských krajín v oblasti výskumu vo svete a zintenzívniť vedeckú spoluprácu bez ohľadu na hranice vedných disciplín a štátne hranice,

ZOHĽADŇUJÚC záverečné rozhodnutie, ktoré v roku 2003 prijalo Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) zriadené radou ministrov EÚ zodpovedných za výskum, že konštrukcia dlhoimpulzovej jednocieľovej stanice s intenzitou 5 MW s 22 nástrojmi je optimálnym technickým riešením, ktoré bude vyhovovať potrebám európskej vedeckej komunity v prvej polovici tohto storočia,

OPIERAJÚC SA o súčasný Európsky spalačný zdroj ESS AB, memorandum o porozumení podpísané 3. februára 2011 (predĺžené v rokoch 2012 a 2014) o účasti vo fáze aktualizácie projektu a úmysle zúčastniť sa na výstavbe a prevádzke Európskeho spalačného zdroja (ESS),

UZNÁVAJÚC, že výstavba ESS je kľúčovým prvkom v európskom úsilí o ďalší rozvoj výskumných infraštruktúr patriacich k svetovej špičke a že ESS je multidisciplinárnym vedeckým zariadením, ktoré slúži vedám o živej prírode, vedám o materiáloch, vedám o energetike a klíme a podporuje víziu, z ktorej vychádzali odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúce sa veľkých neutrónových zariadení na celom svete,

OČAKÁVAJÚC, že na činnostiach vykonávaných spoločne na základe týchto stanov sa zúčastnia ďalšie krajiny,

SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Názov, sídlo a pracovný jazyk

1.   Zriadi sa Európska výskumná infraštruktúra pod názvom Európsky spalačný zdroj (ESS).

2.   Európsky spalačný zdroj (ESS) má právnu formu Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) zriadeného podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 723/2009 a nazýva sa Európsky spalačný zdroj – ERIC (ďalej len „organizácia“).

3.   Organizácia má svoje štatutárne sídlo v Lunde, Švédsko.

4.   Pracovným jazykom organizácie je angličtina.

Článok 2

Úlohy a činnosti

1.   Úlohou organizácie je vybudovať zdroj pomalých neutrónov s vysokou intenzitou, ako je uvedené v správe o technickom návrhu ESS – zhrnutí na základe správy o technickom návrhu ESS z 22. apríla 2013, ktoré je pripojené ako príloha 1 – s nákladmi, ktoré nepresiahnu sumu 1 843 miliónov EUR v cenách z januára 2013, a toto zariadenie ďalej prevádzkovať, rozvíjať a následne vyradiť z prevádzky. Stavebné náklady sú stanovené v knihe nákladov z 13. marca 2013, ktorá pokrýva celkové výdavky, v cenách z roku 2013. Táto kniha nákladov je referenčným dokumentom peňažných a nepeňažných príspevkov členov.

2.   Organizácia s týmto cieľom vykonáva a koordinuje celý rad činností vrátane, avšak nielen:

a)	podieľania sa na špičkovom výskume, technologickom rozvoji, inovácii a spoločenských výzvach, čím predstavuje pridanú hodnotu v rámci rozvoja Európskeho výskumného priestoru (EVP) a mimo neho;

b)	zabezpečovania plného vedeckého využitia ESS a jeho súboru nástrojov;

c)	poskytovania efektívneho prístupu pre užívateľov v súlade s politikou prístupu stanovenou v článku 17;

d)	podieľania sa na šírení vedeckých výsledkov;

e)	optimálneho využívania zdrojov a know-how;

a ostatné činnosti potrebné na dosiahnutie jej úloh.

3.   Organizácia musí vybudovať a prevádzkovať ESS na neziskovom základe. S cieľom ďalej podporovať inovácie, ako aj prenos znalostí a technológií sa môžu vykonávať obmedzené ekonomické činnosti, pokiaľ neohrozujú hlavné činnosti. Príjmy z týchto činností sa použijú v súlade s úlohou organizácie.

4.   Organizácia môže vykonávať činnosti len na mierové účely.

KAPITOLA 2

ČLENSTVO

Článok 3

Členstvo a zastupujúce subjekty

1.   Členmi organizácie alebo pozorovateľmi bez hlasovacích práv sa môžu stať tieto subjekty:

a)	členské štáty Únie;

b)	pridružené krajiny;

c)	tretie krajiny iné ako pridružené krajiny;

d)	medzivládne organizácie.

Podmienky prijatia členov a pozorovateľov sa uvádzajú v článku 4.

2.   Členmi organizácie sú jeden členský štát a aspoň dva iné členské štáty alebo pridružené krajiny.

3.   Členské štáty alebo pridružené krajiny majú spoločne väčšinu hlasovacích práv v rade.

4.   Každý člen alebo pozorovateľ môže byť zastúpený jedným alebo viacerými verejnoprávnymi subjektmi, vrátane súkromných subjektov poverených verejnou službou, podľa vlastného výberu a vymenovaným na základe jeho vlastných pravidiel a postupov.

5.   Členovia a pozorovatelia organizácie a ich zastupujúce subjekty sa uvádzajú v prílohe 7. Prílohu 7 aktualizuje predseda rady.

Článok 4

Prijímanie členov a pozorovateľov

1.   Noví členovia sa prijímajú za týchto podmienok:

a)	prijatie nových členov si vyžaduje ich schválenie radou;

b)	žiadatelia predložia písomnú žiadosť predsedovi rady;

c)	v žiadosti sa opíše, ako sa bude žiadateľ podieľať na úlohách a činnostiach organizácie opísaných v článku 2 a ako bude plniť povinnosti uvedené v článku 6;

d)	noví členovia, ktorí dodržiavajú tieto stanovy počas 12 mesiacov od nadobudnutia platnosti, tak môžu urobiť za rovnakých podmienok ako zakladajúci členovia;

e)	podmienky pristúpenia nových členov sú predmetom dohody medzi organizáciou a pristupujúcim členom a musí ich schváliť rada;

f)

od nových členov, ktorí sa stanú členmi organizácie po jednom roku od nadobudnutia účinnosti týchto stanov, sa vyžaduje, aby popri svojich bežných príspevkoch na budúce kapitálové investície, súčasné prevádzkové náklady a náklady na vyradenie z prevádzky venovali osobitný príspevok na kapitálové výdavky, ktoré už organizácii vznikli.

2.   Subjekty uvedené v článku 3 bode 1, ktoré sa chcú podieľať na organizácii, ale ešte nie sú schopné pripojiť sa ako členovia, môžu v rade požiadať o štatút pozorovateľa. Pozorovatelia sa prijímajú za týchto podmienok:

a)	pozorovatelia sa bežne prijímajú na obdobie troch rokov; vo výnimočných prípadoch môže rada trvanie štatútu pozorovateľa predĺžiť;

b)	žiadatelia predložia rade písomnú žiadosť;

V žiadosti sa opíše, ako sa bude žiadateľ podieľať na organizácii a jej činnostiach opísaných v článku 2.

Článok 5

Odstúpenie člena alebo pozorovateľa/ukončenie členstva alebo štatútu pozorovateľa

1.   Člen môže z organizácie odstúpiť na konci rozpočtového roka na základe žiadosti, ktorú zašle rade 3 roky pred odstúpením. Odstúpenie môže nadobudnúť účinnosť najskôr 31. decembra 2026.

2.   Pozorovatelia môžu odstúpiť kedykoľvek na základe žiadosti rade šesť mesiacov pred odstúpením.

3.   O podmienkach a následkoch odstúpenia člena z organizácie, najmä jeho podiele na nákladoch na výstavbu, prevádzku a vyradenie ESS z prevádzky a na kompenzácii strát, rozhodne rada ešte predtým, ako odstúpenie člena nadobudne účinnosť. Uvedeným rozhodnutím sa stanoví podiel tohto člena na nákladoch na vyradenie z prevádzky.

4.   Rada má právomoc ukončiť členstvo člena alebo štatút pozorovateľa u pozorovateľa, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	člen alebo pozorovateľ vážne porušil jednu alebo viaceré povinnosti vyplývajúce z týchto stanov;

b)	člen alebo pozorovateľ neodstránil takéto porušenie v lehote šiestich mesiacov od doručenia písomného oznámenia o tomto porušení.

Predtým, než rada prijme rozhodnutie o ukončení členstva člena alebo statusu pozorovateľa, má člen alebo pozorovateľ možnosť toto rozhodnutie napadnúť a predložiť rade svoju obhajobu.

KAPITOLA 3

PRÁVA A POVINNOSTI ČLENOV A POZOROVATEĽOV

Článok 6

Členovia

1.   Medzi práva členov patria:

a)	prístup ich vedeckých komunít k ESS za podmienok uvedených v článku 17;

b)	právo účasti a hlasovania na zasadnutiach rady. Člen však nemá hlasovacie právo, pokiaľ ide o ukončenie jeho členstva.

2.   Zakladajúci členovia sa zaviazali na úhradu týchto príspevkov, peňažných alebo nepeňažných, na pokrytie stavebných nákladov vrátane príspevkov na predstavebnú fázu uvedených v prílohe 4 a peňažných príspevkov na predstavebnú fázu a fázu výstavby uvedených v prílohe 5:

Česká republika	5,52 milióna EUR
Dánske kráľovstvo	230 miliónov EUR
Spolková republika Nemecko	202,5 milióna EUR
Estónska republika	4,61 milióna EUR
Francúzska republika	147 miliónov EUR
Talianska republika	110,6 milióna EUR
Maďarsko	17,6 milióna EUR
Nórske kráľovstvo	46,07 milióna EUR
Poľská republika	33,2 milióna EUR
Švédske kráľovstvo	645 miliónov EUR
Švajčiarska konfederácia	64,5 milióna EUR

Všetky sumy sa týkajú cien z januára 2013.

Príspevok iných ako zakladajúcich členov musí byť v súlade s tabuľkou členských príspevkov, ktorá je uvedená v prílohe 6.

V predstavebných a stavebných nákladoch sú zahrnuté celkové výdavky (náklady na personál, opakujúce sa výdavky a kapitálové výdavky) na výstavbu ESS, ako sa uvádza v prílohe 2. Zoznam schválených nepeňažných príspevkov na predstavebnú fázu je pripojený ako príloha 4. Graf znázorňujúci odhadovanú ročnú výšku výdavkov na výstavbu, prevádzku a vyradenie z prevádzky je uvedený v prílohe 2.

Základné pravidlá a zásady týkajúce sa nepeňažných príspevkov sú uvedené v prílohe 3.

3.   Každý člen:

a)	zaplatí svoj príspevok na rozdelené stavebné náklady (plánované sumy a rozvrh platieb) v ročnom rozpočte, o ktorom sa rozhodlo v súlade s článkom 9 ods. 10 písm. d);

b)	prispeje na prevádzkové náklady, ako je stanovené v článku 18, a na náklady na vyradenie z prevádzky, ako je stanovené v článku 19;

c)	v prípade potreby vymenuje jeden alebo viaceré zastupujúce subjekty, ako je uvedené v článku 3 ods. 4; a svoj zastupujúci subjekt splnomocní na hlasovanie o všetkých otázkach vznesených v priebehu zasadnutia rady a zaradených do programu.

4.   Všetky zdroje organizácie, či už peňažné alebo nepeňažné, sa použijú výhradne na podporu úlohy organizácie v súlade s článkom 2.

Článok 7

Pozorovatelia

1.   Medzi práva pozorovateľov patria:

a)	právo zúčastniť sa zasadnutí rady bez hlasovania;

b)	právo odporúčať svojej výskumnej komunite, aby sa zúčastňovala sa na podujatiach ESS, ako sú letné školy, semináre, konferencie a odborná príprava za zvýhodnené ceny, pokiaľ to dané priestory umožňujú.

2.   Každý pozorovateľ vymenuje v prípade potreby jeden alebo viaceré zastupujúce subjekty v súlade s článkom 3 ods. 4.

KAPITOLA 4

SPRÁVA

Článok 8

Orgány organizácie

Orgánmi organizácie sú rada a generálny riaditeľ.

Článok 9

Rada

1.   Rada je riadiacim orgánom organizácie a každého člena organizácie v nej zastupujú maximálne dvaja delegáti. Delegátom môžu pomáhať experti.

2.   Delegáti v rade sa vymenúvajú a odvolávajú podľa zásad, o ktorých rozhodujú všetci členovia. Každý člen písomne a bezodkladne informuje predsedu rady o menovaní svojich delegátov do rady alebo o ich odvolaní.

3.   Rada zasadá najmenej dvakrát ročne a v súlade s ustanoveniami týchto stanov zodpovedá za celkové riadenie a kontrolu organizácie, pokiaľ ide o vedecké, technické a administratívne záležitosti. Rada môže vydávať pokyny generálnemu riaditeľovi.

4.   Zasadnutia rady zvoláva predseda. Zasadnutia rady sa zvolajú aj na žiadosť aspoň dvoch členov.

5.   Rada si z delegátov menovaných členmi volí predsedu a podpredsedu. Podpredseda zastupuje predsedu počas jeho neprítomnosti a v prípade konfliktu záujmov. Svojím zvolením sa predseda a podpredseda stávajú nestrannými (supra partes) a opúšťajú svoje delegácie. Predseda a podpredseda sú volení na funkčné obdobie, ktoré nepresahuje dva roky. Znovuzvolenie sa povoľuje jedenkrát na druhé funkčné obdobie, ktoré nepresahuje dva roky.

6.   Rada určí svoj rokovací poriadok v súlade s ustanoveniami týchto stanov.

7.   Rada môže zriadiť pomocné výbory, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh organizácie. Rada vymedzí mandát týchto výborov.

8.   Riadiacich pracovníkov v súlade s vymedzením rady vymenúva a odvoláva rada.

9.   Nasledujúce záležitosti sa musia v rade schvaľovať jednomyseľným hlasovaním:

a)	zvýšenie stavebných nákladov, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1;

b)	zmeny príspevkov na stavebné a prevádzkové náklady a náklady na vyradenie z prevádzky;

c)	návrh na zmenu týchto stanov a zmenu ich príloh;

d)	prijatie a ukončenie členstva alebo štatútu pozorovateľa.

Na všetky zmeny stanov sa vzťahujú ustanovenia uvedené v článku 9 ods. 3 a článku 11 nariadenia (ES) č. 723/2009 v znení zmenenom Radou 2. decembra 2013 [nariadenie Rady (EÚ) č. 1261/2013 (1)].

10.   Kvalifikovanú väčšinu hlasov si vyžadujú rozhodnutia týkajúce sa týchto záležitostí:

a)	vymenovanie generálneho riaditeľa, ako aj pozastavenie alebo odvolanie jeho vymenovania v súlade s článkom 11;

b)	voľba predsedu a podpredsedu;

c)	strednodobý (päť rokov) vedecký program;

d)	ročné rozpočty, päťročné rozpočtové plány a strednodobé (päť rokov) finančné odhady;

e)	schválenie ročnej účtovnej závierky;

f)	politika prideľovania času povoleného na využívanie lúča a prístupu k tomuto času;

g)	rozpočtové pravidlá organizácie;

h)	zrušenie organizácie;

i)	významné zmeny správy o technickom návrhu ESS a knihy nákladov uvedených v článku 2 ods. 1 bez toho, aby bol dotknutý odsek 9 písm. a) a b);

j)	vymenúvanie a odvolávanie vyšších riadiacich pracovníkov;

k)	schvaľovanie referenčného rámca fungovania vedeckého poradného výboru (SAC) a technického poradného výboru (TAC).

11.   Všetky ostatné rozhodnutia rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou.

Článok 10

Hlasovanie

1.   Do začatia prevádzkovej fázy má každý člen nárok na taký počet hlasov, aký zodpovedá jeho príspevku na predstavebné a stavebné náklady stanovenom v článku 6 ods. 2. Po začatí prevádzkovej fázy sa k tomuto rozdeleniu hlasov po preskúmaní príspevkov opätovne vráti rada. Ďalšie revízie by sa mali uskutočniť najmenej každých päť rokov.

2.   „Jednoduchá väčšina“ je väčšina v podobe viac ako 50 % hlasov odovzdaných členmi zastúpenými na zasadnutí, pričom proti nehlasovala viac ako polovica členov.

3.   „Kvalifikovaná väčšina“ je väčšina v podobe najmenej 67 % hlasov odovzdaných členmi zastúpenými na zasadnutí, pričom proti nehlasovala viac ako polovica členov.

4.   „Jednomyseľné hlasovanie“ je najmenej 90 % hlasov odovzdaných členmi zastúpenými na zasadnutí, pričom proti nehlasoval nikto.

5.   Zasadnutia rady sú uznášaniaschopné len v prípade, ak sú zastúpení delegáti 67 % všetkých členov.

Článok 11

Generálny riaditeľ

1.   Rada v súlade s článkom 9 ods. 10 písm. a) menuje generálneho riaditeľa organizácie v súlade s postupom prijatým radou. Generálny riaditeľ je právnym zástupcom organizácie. Generálny riaditeľ vykonáva každodenné riadenie organizácie s náležitou starostlivosťou a v súlade s týmito stanovami, pokynmi a rezolúciami rady a uplatniteľnými právnymi požiadavkami.

2.   Generálny riaditeľ vypracúva a predkladá rade strategické, technické, vedecké, právne, rozpočtové a administratívne rozhodnutia. Generálny riaditeľ predkladá rade ročnú správu o činnosti a raz ročne predkladá rade auditovanú účtovnú závierku.

3.   V prípade uvoľnenia pracovného miesta generálneho riaditeľa môže rada určiť osobu, ktorej stanoví právomoci a povinnosti umožňujúce prevziať miesto generálneho riaditeľa.

4.   Funkčné obdobie generálneho riaditeľa za bežných okolností nepresahuje päť rokov. Zmena alebo rozšírenie pracovných zmlúv alebo zmlúv o pridelení podlieha schváleniu radou.

Článok 12

Administratívny a finančný výbor (AFC), vedecký poradný výbor (SAC) a technický poradný výbor (TAC)

1.   Rada vytvorí administratívny a finančný výbor (AFC) zložený z maximálne dvoch delegátov, ktorých vymenuje každý člen. Predsedu AFC, ktorý je nestranný (supra partes), vymenúva rada. Výbor poskytuje rade poradenstvo vo všetkých záležitostiach súvisiacich s administratívnymi a právnymi otázkami a finančným hospodárením. Mandát tohto výboru a jeho rokovací poriadok prijíma rada a začlení ho do rozpočtových pravidiel.

2.   Rada vytvorí vedecký poradný výbor (SAC) a technický poradný výbor (TAC). Tieto výbory tvoria významní vedci, ktorí nie sú zamestnancami organizácie a nie sú s ňou ani inak bezprostredne spojení, a poskytujú rade poradenstvo vo vedeckých (SAC) a technických (TAC) otázkach a v ďalších záležitostiach dôležitých pre organizáciu.

Členov SAC a TAC spolu s príslušnými predsedami vymenuje rada v súlade s rokovacím poriadkom. Mandát a fungovanie SAC a TAC prijíma rada.

KAPITOLA 5

PREDKLADNIE SPRÁV KOMISII

Článok 13

Predkladanie správ Komisii

1.   Organizácia vypracuje výročnú správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä vedecké, prevádzkové a finančné aspekty jej činnosti. Správa, ktorú musí schváliť rada, sa predkladá Komisii a príslušným verejným orgánom do šiestich mesiacov od konca príslušného rozpočtového roku. Táto správa je verejne prístupná.

2.   Organizácia informuje Komisiu o všetkých okolnostiach, pri ktorých hrozí vážne ohrozenie plnenia úloh organizácie alebo ktoré bránia organizácii v plnení požiadaviek stanovených v nariadení (ES) č. 723/2009.

KAPITOLA 6

POLITIKY

Článok 14

Dohoda s tretími stranami

V prípadoch, keď to organizácia považuje za prospešné, môže uzatvoriť dohody s akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. V takýchto dohodách sa uvedú všetky práva a povinnosti zmluvných strán.

Článok 15

Politika verejného obstarávania a oslobodenie od daní

1.   Rada stanoví podrobné pravidlá týkajúce sa postupov a kritérií verejného obstarávania, ktoré je organizácia povinná dodržiavať. V tejto politike obstarávania sa dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, vzájomného uznávania, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.   Oslobodenie od DPH sa na základe článku 143 ods. 1 písm. g) a článku 151 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES (2) a v súlade s článkami 50 a 51 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 (3) obmedzuje na nákupy uskutočnené organizáciou a jej členmi na účely úradného a výhradného použitia organizáciou za predpokladu, že sa takýto nákup uskutočňuje výlučne na účely nehospodárskych činností organizácie v súlade s jej činnosťami. Oslobodenie od DPH sa obmedzí na nákupy, ktorých cena prevyšuje hodnotu 300 EUR. Oslobodenie od spotrebnej dane sa na základe článku 12 smernice Rady 2008/118/ES (4) obmedzuje na nákupy uskutočnené organizáciou na účely úradného a výhradného použitia organizáciou za predpokladu, že sa takýto nákup uskutočňuje výlučne na účely nehospodárskych činností organizácie v súlade s jej činnosťami a že cena nákupu prevýši hodnotu 300 EUR.

Článok 16

Zodpovednosť

1.   Organizácia nesie zodpovednosť za svoje dlhy.

2.   Finančná zodpovednosť členov za dlhy organizácie je obmedzená na hodnotu príslušného ročného príspevku každého jednotlivého člena dohodnutého v ročnom rozpočte.

3.   Organizácia má vhodné poistenie na krytie rizík súvisiacich so zriadením a prevádzkou ESS.

Článok 17

Politika vedeckého hodnotenia a prístupu

1.   Organizácia poskytne účinný prístup európskym a medzinárodným výskumným pracovníkom, ako aj iným používateľom. Prístup k ESS je založený na vzájomnom hodnotení na základe kritérií vedeckej excelentnosti a uskutočniteľnosti a udeľuje sa na základe politiky prístupu, ktorú schválila rada. V politike prístupu sa zohľadňujú úlohy stanovené v článku 2 ods. 2 písm. a).

2.   Prístup k ESS je otvorený aj iným subjektom, než sú členovia. Prístup sa umožní európskym i medzinárodným používateľom a bude k dispozícii na základe politiky prístupu, ktorú schválila rada.

Článok 18

Prevádzka

1.   Členovia prispievajú na prevádzkové nálady organizácie podľa miery svojho využívania ESS. Všeobecné zásady používania tohto zariadenia a kľúč na rozdelenie členských príspevkov na prevádzkové náklady sa zdokumentujú v rámci samostatnej politiky, ktorú schválila rada.

2.   Rada vytvorí podmienky na to, aby zabránila výraznej nerovnováhe medzi mierou využívania zariadenia ESS vedeckou komunitou člena a výškou jeho členského príspevku organizácii.

Článok 19

Vyradenie z prevádzky

Členovia sa zaväzujú, že sa postarajú o demontáž všetkých zariadení a budov organizácie uvedených v prílohe 1. Príslušné náklady na vyraďovanie z prevádzky znášajú členovia spoločne. Tieto náklady nesmú presiahnuť sumu rovnajúcu sa trom ročným prevádzkovým rozpočtom na základe priemernej hodnoty prevádzkových nákladov za posledných päť rokov. Za náklady, ktoré túto sumu presiahnu, zodpovedá hostiteľský štát organizácie.

Rada vypracuje a schváli politiku vyraďovania z prevádzky, ktorej súčasťou bude súvislý a komplexný opis postupu vyraďovania z prevádzky.

Článok 20

Politika šírenia informácií

1.   Organizácia uľahčuje výskum a vo všeobecnosti podporuje čo najslobodnejší prístup k údajom z výskumu. Organizácia bez ohľadu na túto zásadu presadzuje vysokokvalitný výskum a podporuje kultúru „osvedčených postupov“ prostredníctvom odbornej prípravy.

2.   Organizácia vo všeobecnosti nabáda výskumníkov, aby verejne sprístupňovali výsledky svojho výskumu, a požaduje, aby výskumníci členských krajín sprístupňovali výsledky v mene organizácie.

3.   Politika týkajúca sa šírenia informácií opisuje rôzne cieľové skupiny a organizácia môže na kontaktovanie cieľového publika použiť niekoľko kanálov, ako sú webový portál, informačné bulletiny, semináre, prítomnosť na konferenciách, články v periodikách, odborných časopisoch a denníkoch.

Článok 21

Politika v oblasti práv duševného vlastníctva a politika ochrany osobných údajov

1.   Pojem „duševné vlastníctvo“ sa chápe v súlade s jeho vymedzením v článku 2 Dohovoru o založení Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorý bol podpísaný 14. júla 1967.

2.   Organizácia je vlastníkom všetkého duševného vlastníctva, ktoré vyplýva zo zriadenia a prevádzky ESS vrátane, ale nie výlučne, duševného vlastníctva, ktoré vytvorili zamestnanci organizácie, ak toto duševné vlastníctvo nie je predmetom samostatných zmluvných dohôd alebo záväzných právnych predpisov alebo ak tieto stanovy neurčia inak.

3.   Vo všeobecnosti sa uprednostňuje otvorený prístup k údajom, ktoré sú k dispozícii vďaka používaniu zariadenia ESS, a v prípade softvéru a počítačových programov vytvorených organizáciou sa podľa možnosti zvážia zásady verejne dostupných zdrojov.

4.   Organizácia musí prijať svoju vlastnú politiku ochrany osobných údajov a politiku v oblasti práv duševného vlastníctva.

Článok 22

Vynálezy

Organizácia podlieha platným právnym predpisom a nariadeniam týkajúcim sa vynálezov a prijíma vlastnú politiku týkajúcu sa vynálezov.

KAPITOLA 7

FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI

Článok 23

Rozpočtový rok

Finančný rok organizácie sa každý rok začína 1. januára a končí 31. decembra.

Prvý rok činnosti je krátky rozpočtový rok, ktorý sa začína dňom nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Komisie o zriadení organizácie a končí sa 31. decembrom toho istého roka.

Článok 24

Audit a rozpočtové pravidlá

1.   Generálny riaditeľ predloží administratívnemu a finančnému výboru (AFC) rozpočtové dokumenty, ako sa uvádza v rozpočtových pravidlách, ktoré AFC zreviduje a následne predloží rade spolu so svojimi návrhmi a odporúčaniami.

2.   Rada vymenuje nezávislých audítorov, ktorí túto funkciu zastávajú štyri roky a môžu byť znovu vymenovaní. Audítori vykonávajú funkcie stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

3.   Generálny riaditeľ poskytne audítorom informácie a pomoc, ktoré môžu požadovať na výkon svojich povinností.

4.   K účtovným výkazom organizácie sa pripojí správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rozpočtový rok.

5.   V rozpočtových pravidlách sa stanovia všetky ostatné opatrenia týkajúce sa rozpočtu organizácie, účtovných štandardov a financií vrátanie pravidiel týkajúcich sa prípravy, predkladania, auditu a zverejňovania účtovných závierok.

KAPITOLA 8

Trvanie, ZRUŠENIE, RIEŠENIE SPOROV, USTANOVENIA O ZRIADENÍ

Článok 25

Trvanie

Organizácia sa zriaďuje na neurčité obdobie.

Článok 26

Zrušenie

1.   O zrušení organizácie rozhodne rada v súlade s článkom 9 ods. 10 písm. h).

2.   Organizácia bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 10 dní po prijatí rozhodnutia o zrušení organizácie informuje o uvedenom rozhodnutí Európsku komisiu.

3.   Majetok zostávajúci po zaplatení dlhov organizácie sa rozdelí medzi členov v pomere k ich akumulovaným ročným príspevkom v prospech organizácie. V súlade s článkom 16 ods. 2 sa záväzky zostávajúce po začlenení majetku organizácie rozdelia medzi členov v pomere k ich ročnému príspevku v prospech organizácie a obmedzia sa na hodnotu príslušného ročného príspevku každého jednotlivého člena dohodnutého v ročnom rozpočte.

4.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 10 dní od ukončenia postupu zrušenia o ňom organizácia informuje Komisiu.

5.   Organizácia zaniká dňom, keď Európska komisia uverejní príslušné oznámenie v Úradnom vestníku Európskej Únie.

Článok 27

Rozhodné právo

Zriadenie a vnútorné fungovanie organizácie sa bude riadiť:

a)	právnymi predpismi Únie a najmä nariadením Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC);

b)	právnymi predpismi štátu, v ktorom má organizácia štatutárne sídlo, v prípade záležitostí, ktoré nie sú, alebo sú len čiastočne upravené zákonmi uvedenými v písmene a);

c)	týmito stanovami a ich vykonávacími predpismi.

Článok 28

Zamestnanie

1.   Organizácia je zamestnávateľom podporujúcim rovnosť príležitostí. Pracovná zmluva sa riadi právnymi predpismi krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy.

2.   Pri dodržaní požiadaviek vnútroštátnych právnych predpisov každý člen v rámci svojej pôsobnosti uľahčí pohyb a pobyt štátnych príslušníkov členských krajín zúčastňujúcich sa na úlohách organizácie, ako aj ich rodinných príslušníkov.

Článok 29

Riešenie sporov

1.   Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať súdne spory týkajúce sa organizácie medzi jej členmi, medzi členmi a organizáciou a všetky súdne spory, ktorých účastníkom je Únia.

2.   Na spory medzi organizáciou a tretími stranami sa uplatňujú právne predpisy Únie týkajúce sa súdnej právomoci. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy Únie, sa súd s právomocou rozhodovať takéto spory určuje podľa práva štátu, v ktorom má organizácia svoje štatutárne sídlo.

Článok 30

Dostupnosť stanov

Stanovy musia byť verejne dostupné na webovom sídle ESS a v jeho štatutárnom sídle.

Článok 31

Ustanovenia o zriadení

1.   Ustanovujúce zasadnutie rady zvolá hostiteľská krajina čo najskôr, najneskôr však do 45 kalendárnych dní po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Komisie o zriadení organizácie.

2.   Hostiteľský štát informuje zakladajúcich členov o všetkých osobitných naliehavých právnych úkonoch, ktoré je potrebné vykonať v mene organizácie pred konaním ustanovujúcej schôdze. Ak zakladajúci člen nevznesie námietky do 5 pracovných dní od doručenia oznámenia, osoba riadne oprávnená hostiteľským štátom vykoná daný právny úkon.

KAPITOLA 9

PRÍLOHY A JAZYKY

Článok 32

Prílohy

K týmto stanovám sú pripojené nasledujúce prílohy:

1.	Rozsah technických a vedeckých aktivít ESS

2.	Odhadované náklady a harmonogram

3.	Základné pravidlá a zásady týkajúce sa nepeňažných príspevkov

4.	Zoznam schválených nepeňažných príspevkov na predstavebnú fázu

5.	Zoznam už prijatých peňažných príspevkov na predstavebnú fázu a na fázu výstavby

6.	Tabuľka príspevkov

7.	Členovia, pozorovatelia a zastupujúce subjekty

Článok 33

Jazyky

Všetky verzie týchto stanov v úradných jazykoch Európskej únie sa považujú za autentické. Žiadna jazyková verzia nemá prednosť.

---

(1)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1261/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa mení Nariadenie Rady (ES) č. 723/2009 o právnom rámci Spoločenstva pre konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (Ú. v. EÚ L 326, 6.12.2013, s. 1).

(2)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011, s. 1).

(4)  Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 12).

PRÍLOHA 1

ROZSAH TECHNICKÝCH A VEDECKÝCH AKTIVÍT ESS

1.   ÚČEL A ROZSAH TEJTO PRÍLOHY

Účelom tejto prílohy k stanovám konzorcia Európsky spalačný zdroj – ERIC je vytvoriť rámec, pokiaľ ide o rozsah vedeckých a technických aktivít zariadenia ESS. Vychádza zo správy o technickom návrhu (TDR), ktorá bola riadiacemu výboru ESS predložená na jeho zasadnutí vo februári 2013. TDR je dodatkom k memorandu o porozumení týkajúcemu sa predstavebnej fázy ESS a je výsledkom spolupráce, na ktorej sa podieľali výskumné organizácie z celej Európy i mimo nej. V prílohe sa uvádza aj kontext projektu a opisujú sa medzinárodné súvislosti tohto zariadenia. Súhrn príslušných odhadovaných nákladov a časový harmonogram sú opísané v prílohe 2.

2.   KONTEXT

ESS je nová medzinárodná vedecká infraštruktúra, ktorá sa má vybudovať v Lunde, pričom činnosti súvisiace so spravovaním údajov sa budú realizovať Kodani. Pôjde o multidisciplinárne vedecké zariadenie, ktoré bude slúžiť vedám o živej prírode, fyzike, chémii a vedám o materiáloch, ako aj vedám o energetike a klíme. Podporuje víziu, z ktorej vychádzali odporúčania Megavedeckého fóra OECD z roku 1999 týkajúce sa veľkých neutrónových zariadení na celom svete.

Výstavba neutrónového zdroja ESS slúžiaceho vedám o materiáloch je kľúčovým prvkom európskeho úsilia o ďalší rozvoj európskeho súboru rozsiahlych výskumných infraštruktúr patriacich k svetovej špičke. Výsledkom celoeurópskeho úsilia bola v roku 2002 technická správa, v ktorej bol opísaný koncepčný návrh a príslušné vedecké zdôvodnenie. Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) zriadené ministerstvami členských štátov a pridružených krajín zodpovednými za výskum dospelo v roku 2003 k záveru, že návrh dlhoimpulzovej jednocieľovej stanice ESS s intenzitou 5 MW s 22 „verejnými“ nástrojmi je optimálnym technickým riešením, ktoré bude vyhovovať potrebám európskej vedeckej komunity v prvej polovici tohto storočia.

Budovaním ESS, zariadenia s doteraz nevídanou výkonnosťou zdroja využívajúceho novú technológiu dlhého impulzu, fungujúceho podľa zásad vedeckej excelentnosti a tvoriaceho súčasť európskej siete zdrojov, si Európa zachová svetové prvenstvo v oblasti výskumných činností zahŕňajúcich široké oblasti vedy, ktoré si vyžadujú metódy rozptylu neutrónov.

3.   ZÁKLADNÉ CIELE

Základnými cieľmi zariadenia ESS sú poskytnúť európskej vede možnosti výskumu rozptylu neutrónov na svetovej špičkovej úrovni a snažiť sa o vedeckú excelentnosť a najvyššiu výkonnosť z hľadiska vedeckých výsledkov. Zariadenie a všetky jeho súčasti sú určené na splnenie týchto cieľov a na uspokojenie európskeho dopytu po jedinečných špičkových možnostiach a lepších výskumných kapacitách. Pri plnení týchto cieľov bude zariadenie ESS poskytovať nové poznatky, ktoré sa nedajú nadobudnúť použitím iných metód alebo zariadení, posilní spoločenský dosah vedy a podporí inováciu v Európe.

4.   VEDECKÝ ROZSAH PÔSOBNOSTI

ESS bude mať vďaka svojim dlhým neutrónovým impulzom s vysokou intenzitou jedinečnú schopnosť študovať širokú škálu štruktúr a časových horizontov. ESS ponúkne neutrónové zväzky s jedinečným jasom, vďaka ktorému budú mať vzorky vyššiu intenzitu lúča než vo všetkých ostatných existujúcich spalačných zdrojoch. Vysoký jas umožní mnohé výskumy, ktoré sa dnes nedajú realizovať, a to tým, že umožní meranie menších vzoriek v prostrediach, kde je narábanie so vzorkami obmedzené, zvýši používanie polarizovaných neutrónov, umožní detekciu slabších signálov a rýchle kinematické merania v reálnom čase. Jasné neutrónové lúče budú poskytované v jedinečnej časovej štruktúre, s dlhými neutrónovými impulzmi s nízkou frekvenciou. Táto časová štruktúra umožňuje efektívne využívanie neutrónov s dlhou vlnovou dĺžkou. Pokročilé neutrónové technológie budú túto štruktúru využívať na to, aby nástrojom ESS umožnili dosiahnuť širší dynamický rozsah, a to najmä použitím bispektrálnych lúčov a rozlíšení, ktoré bude možné podľa potreby naladiť vo veľmi veľkom rozsahu, vďaka čomu sa výrazne rozšíria vedecké možnosti. Ďalšie zlepšenie možností a kapacít prinesú najmodernejšie metódy spravovania a analýzy údajov.

Spalačný zdroj poskytne neutrónové lúče súboru výskumných nástrojov. Nadväzujúc na vedecké zdôvodnenie z roku 2002 a v úsilí identifikovať vedecké impulzy pre ESS sa v správe o technickom návrhu uvádza referenčný súbor nástrojov.

5.   TECHNICKÝ ROZSAH PÔSOBNOSTI

Graf 1 znázorňuje základný dispozičný plán lokality na severovýchode mesta Lund vo Švédsku. Hlavnými zložkami zariadenia ESS sú urýchľovač, cieľová stanica, súbor nástrojov a príslušné budovy a infraštruktúra.

V urýchľovači sa urýchľujú protóny s cieľom dosiahnuť vhodnú energiu na efektívne riadenie spalačnej reakcie. Urýchľovač ESS je navrhnutý na vysoký výkon a vysokú spoľahlivosť a využíva najmä supravodivé dutiny.

Cieľová stanica konvertuje protónový lúč z urýchľovača prostredníctvom spalačného procesu na niekoľko intenzívnych lúčov pomalých neutrónov poskytnutých nástrojom, v ktorých sa uskutočňuje výskum. Technológiou určenou pre cieľovú stanicu je otáčanie kolesa v protónovom lúči. Zariadenie pozostávajúce z moderátora a reflektora v okolí cieľa premení rýchle neutróny vyrobené počas spalačného procesu na pomalé neutróny. Tieto pomalé neutróny sa nasmerujú do nástrojov.

V nástrojoch sa neutróny používajú na to, aby otestovali vlastnosti materiálov v celej ich rozmanitosti a komplexnosti. Technika dlhého impulzu umožňuje prispôsobiť neutrónové lúče každému konkrétnemu nástroju a experimentu.

Graf 1

Základný dispozičný plán zariadenia ESS

Základný dispozičný plán zariadenia ESS pozostávajúci z tunela urýchľovača (oranžová), rádiofrekvenčnej galérie (ružová), budovy cieľovej stanice (červená), experimentálnych hál 1 a 2 (modrá) a 3 (zelená). Na pláne je zobrazený aj obvod lokality (bodkovaná čiara), diaľnica E 22 (tmavosivá) a možné usporiadanie ciest a služobných budov (svetlosivá). Východiskový bod spalačného cieľa leží na 55,7344° zemepisnej šírky a 13,2482° zemepisnej dĺžky (WGS 84).

Stredisko správy údajov a softvéru v Kodani (DMSC) poskytuje podporu a služby na spravovanie a vedeckú analýzu údajov. DMSC je zodpovedné aj za spracovanie údajov získaných vďaka súboru nástrojov ESS, ako aj za poskytovanie služieb na získavanie, spracovávanie a analýzu údajov a podporu simulácie experimentov. DMSC je plne integrovanou súčasťou organizácie ESS. DMSC bude zariadením pre používateľov svetovej triedy poskytujúcim podporu a spoluprácu širokému spektru používateľov z vedeckej a technologickej komunity z univerzít, inštitútov a priemyslu.

Graf 2

Funkcie Strediska správy údajov a softvéru ESS

Stredisko správy údajov a softvéru ESS
Softvér na kontrolu nástrojov	Správa údajov	Podpora simulácií Monte Carlo	Analýza a vizualizácia údajov	Portál pre užívateľov
Softvér na kontrolu nástrojov Vzdialený prístup k experimentom Zobrazenie predspracovaných údajov užívateľovi v reálnom čase počas experimentu Prevádzková podpora na mieste (ESS – Lund)	Prenos primárnych údajov na hlavné servery za účelom ich uchovávania Predspracovanie primárnych údajov do formátu vhodného na ich ďalšie použitie Webový portál a portál pre mobilné zariadenia umožňujúce prístup k údajom užívateľov pri dodržaní pravidiel EÚ	Vývoj a podpora softvéru na modelovanie metódou Monte Carlo pre neutrónové nástroje Poskytovanie podpory pre modelovanie vlastností špecifických pre danú vzorku a nástroj za účelom analýzy údajov Prevádzková podpora na mieste (ESS – Lund)	Vývoj a podpora softvéru na analýzu a vizualizáciu údajov Poskytovanie riešení pre pomocné modelovanie údajov o neutrónoch pomocou najmodernejšieho softvéru na fyzikálne modelovanie a teóriu Poskytovanie prístupu k vysokovýkonnej výpočtovej technike Prevádzková podpora na mieste (ESS – Lund)	Poskytovanie a podpora užívateľského webového portálu na predkladanie a prieskum návrhov užívateľov Poskytovanie a podpora webových nástrojov, ktoré pomáhajú užívateľom získať prístup k ich údajom Prevádzková podpora na mieste (ESS – Lund)

Okrem týchto zložiek je používateľom a zamestnancom k dispozícii infraštruktúra služieb, podporných laboratórií a dielní, úradov a vybavenosti.

6.   CIELE VÝKONNOSTI A PROJEKTOVÉHO NÁVRHU

Zariadenie ESS bude mať v plnej prevádzke jedinečné špičkové vedecké možnosti ako neutrónový zdroj. Poskytovaním neutrónov v dlhých impulzoch v trvaní niekoľkých milisekúnd (nominálne 2,86 ms) s nízkou frekvenciou (nominálne 14 Hz) súboru nástrojov umožní efektívne využívanie tepelných a studených neutrónových lúčov s vysokou intenzitou.

Cieľom je dosiahnuť, aby mal ESS v konštantnej prevádzke 22 nástrojov.

Intenzita protónového lúča bude nominálne 5 MW a výkon sa bude optimalizovať podľa základných vedeckých cieľov. V porovnaní s neutrónovým zdrojom ILL (Inštitút Laue-Langevin) z roku 2013 budú mať nástroje neutrónového rozptylu ESS až 100-krát vyššiu citlivosť na zachytenie signálov s nízkou frekvenciou. V porovnaní so Spalačným neutrónovým zdrojom (SNS) a Japonským výskumným komplexom protónového urýchľovača (J-PARC) z roku 2013 poskytne ESS až 30-krát vyššiu intenzitu lúča pri pokusoch s rovnakým rozlíšením tepelných a studených neutrónov.

Zariadenie ESS bude navrhnuté tak, aby bolo vysoko spoľahlivé, pričom konštrukčným cieľom je dosiahnuť pri plnej prevádzke viac ako 4 000 hodín ročne 95 % prevádzkovú dostupnosť.

Na udržanie svetovej špičkovej úrovne sa pri konštrukčnom návrhu zachová primeraná technická rezerva, aby sa nebránilo budúcim vylepšeniam a modernizácii.

ESS bude mať najmodernejšiu vedeckú a počítačovú infraštruktúru zameranú na plné využitie neutrónového zdroja, pričom poskytne ucelenú vedeckú službu, vďaka ktorej budú neutrónové techniky dostupnejšie, účinnejšie a efektívnejšie pre širokú škálu vedeckých disciplín.

Na účely plánovania a výpočtu nákladov počas celej životnosti sa nominálne počíta s tým, že ESS bude z prevádzky vyradený v roku 2065 a oblasť sa zrenovuje na iné účely v súlade s okolitým prostredím.

Zariadenie ESS bude navrhnuté tak, aby jednotlivcov, verejnosť a životné prostredie chránilo pred úrazmi a poškodením, a to počas výstavby, prevádzky a vyraďovania z prevádzky. Bude navrhnuté tak, aby umožnilo využívať obnoviteľnú energiu, znížilo spotrebu energie a recyklovalo veľkú časť svojho odpadového tepla.

PRÍLOHA 2

ODHADOVANÉ NÁKLADY A HARMONOGRAM

1.   ÚVOD

Účelom tohto dokumentu, prílohy 2 k stanovám, je opísať odhady celkových nákladov, rozpočet a plánovaný časový harmonogram projektu ESS. Ide o zhrnutie základných výkonnostných parametrov na vysokej úrovni zavedené na jar 2014, ktoré vychádza zo správy o technickom návrhu a súvisiacich dokumentov predložených riadiacemu výboru ESS v roku 2012 a je v súlade s technickým a vedeckým rozsahom pôsobnosti zhrnutým v prílohe 1. Všetky údaje o nákladoch v tomto dokumente vychádzajú z cien z januára 2013.

2.   NÁKLADY NA PROJEKT

Plánovanie a výpočet nákladov ESS sa realizovali s ohľadom na životný cyklus, a ako také zahŕňajú všetky fázy životnosti zariadenia. Súčasťou plánovania a výpočtu nákladov boli predstavebná fáza, fáza výstavby, prevádzka (zahŕňajúca počiatočnú prevádzku a konštantnú prevádzku) a fáza vyraďovania z prevádzky. Celkové náklady na životný cyklus sú znázornené v grafe 1.

Graf 1

Náklady na životný cyklus ESS v mil. EUR

Súčasťou predstavebných nákladov je fáza aktualizácie návrhu tohto zariadenia. Predstavebné náklady predstavujú celkovo 80 mil. EUR a sú v nich zahrnuté peňažné a nepeňažné príspevky.

Rozpočet na výstavbu predstavuje 1 843 mil. EUR a sú v ňom zahrnuté kapitálové náklady od začiatku fázy výstavby (1. január 2013) až po začiatok konštantnej prevádzky (rok 2026). V rozpočte na výstavbu sú zahrnuté kapitálové investičné náklady na 16 nástrojov.

Počas obdobia rokov 2019 až 2025 bude popri fáze výstavby súbežne prebiehať aj fáza počiatočnej prevádzky. Počiatočná prevádzka si vyžiada náklady vo výške 810 milióna EUR a sú v nej zahrnuté rozpočty na prevádzku celého zaradenia a na splnenie cieľa TDR mať k dispozícii súbor 22 nástrojov. Rozpis jednotlivých rozpočtových položiek na úrovni výstavby projektu je znázornený v grafe 2. Sú v ňom zahrnuté peňažné a nepeňažné príspevky.

Graf 2

Rozpis jednotlivých rozpočtových položiek na fázu výstavby Rozpočet na DMSC, 32 miliónov EUR, je súčasťou rozpočtu na systémy rozptylu neutrónov (NSS)

Fáza počiatočnej prevádzky sa začína výrobou, poskytovaním a detekciou prvých neutrónov. V rozpočte sú zahrnuté náklady na spustenie prevádzky strojov, zosilnenie intenzity lúča, začiatok programu používania, prvé náhradné diely a hlavný príspevok na výstavbu 6 zostávajúcich nástrojov na dokončenie základného súboru 22 nástrojov. Rozpočet na počiatočnú prevádzku sa plánuje ukončiť v roku 2025, čo zabezpečí plynulý prechod k rozpočtu na konštantnú prevádzku.

Rozpočet na konštantnú prevádzku sa začne využívať v roku 2026, bude pokračovať až do roku 2065 a sú v ňom zahrnuté všetky predpokladané náklady na trvalo udržateľnú prevádzku v súlade s prílohou 1. Jeho súčasťou je aj malý príspevok na dokončenie súboru nástrojov v prvých rokoch a zachovanie jeho konkurencieschopnosti počas konštantnej prevádzky. Rozpočet na konštantnú prevádzku v konštantnom stave bude 140 mil. EUR ročne.

Graf 3

Rozpis jednotlivých rozpočtových položiek na fázu prevádzky Rozpočet na riadenie zariadenia je zahrnutý do rozpočtu na administratívu

V súlade s prístupom založeným na životnom cykle sa plánuje, že po prevádzkovej fázy sa ESS vyradí z prevádzky a lokalita sa zrenovuje na iné použitie. Súvisiace náklady sú zahrnuté do rozpočtu na vyradenie z prevádzky, ktorý predstavuje až 177 miliónov EUR.

3.   HARMONOGRAM PROJEKTU

Harmonogram predstavebnej fázy, výstavby, počiatočnej prevádzky a konštantnej prevádzky na vysokej úrovni je znázornený v grafe 4. Harmonogram je technicky obmedzený v tom zmysle, že sa predpokladá, že zdroje (ľudské a finančné) nebudú meškať.

Graf 4

Čiastkové ciele ESS na vysokej úrovni týkajúce sa fázy výstavby a fázy počiatočnej prevádzky.

4.   ROZPOČTOVÝ PROFIL

Rozpočtový profil na fázu výstavby (2013 – 2025), počiatočnú prevádzku (2019 – 2025) spolu s prvým rokom konštantnej prevádzky (2026 –) je znázornený v grafe 5. Sú v ňom zahrnuté peňažné a nepeňažné príspevky. Profil plánovaných výdavkov vychádza z najlepších odhadov, pričom sa predpokladá technicky obmedzený harmonogram.

Graf 5

Rozpočtový profil výstavby, počiatočnej prevádzky a konštantnej prevádzky.

5.   PROFIL ZAMESTNANCOV

Celkový počet zamestnancov počas konštantnej prevádzky je 494. Plánovaný profil zamestnancov na konštantnú prevádzku vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného času (FTE) je znázornený v grafe 6.

Graf 6

Plánovaný profil zamestnancov v konštantnej prevádzke

V grafe 6 sú zahrnutí zamestnanci DMSC, pričom plánovaná úroveň zamestnancov v konštantnej prevádzke predstavuje 60 – 65 FTE. Počet zamestnancov Strediska správy údajov a softvéru ESS sa bude postupne zvyšovať.

PRÍLOHA 3

ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ A ZÁSADY TÝKAJÚCE SA NEPEŇAŽNÝCH PRÍSPEVKOV

1.

Nepeňažný príspevok je iný než peňažný príspevok poskytnutý členom organizácie a môže zahŕňať: — technické zložky zariadenia ESS, ako aj personál potrebný na vykonávanie testovania, inštalácie a/alebo začlenenia týchto komponentov, — výskum a vývoj, ako aj personál potrebný na vykonávanie výskumu a vývoja, — personál na vykonávanie osobitných úloh počas fázy výstavby, alebo — iné výrobky alebo služby dôležité pre dokončenie zariadenia ESS.

2.

Vhodné nepeňažné príspevky a ich hodnotu určí a detailne uvedie organizácia s odkazom na opisy projektov ESS zahrnutých do programového plánu, ktorý bude dostupný všetkým členom. Určovanie vhodných nepeňažných príspevkov by malo byť predmetom preskúmania a odporúčaní, ktoré rade poskytne vedecký poradný výbor alebo technický poradný výbor.

3.

Každý nepeňažný príspevok bude predmetom písomnej zmluvy medzi organizáciou a vykonávacím orgánom poskytujúcim nepeňažný príspevok. Zmluva o nepeňažnom príspevku by mala tam, kde je to možné, pokrývať minimálne tieto aspekty: — technický opis a špecifikáciu vrátane požiadaviek na rozhranie a integráciu, — projektový plán vrátane harmonogramov, dosiahnutých výsledkov a čiastkových cieľov, — celkovú priradenú hodnotu, — podmienky dodania a prepravy, — kontrolu kvality a testovanie výkonnosti pred schválením a uvedením do prevádzky, — dokumentáciu, návod na obsluhu, zoznam súčastí, príručku údržby vrátane zoznamu náhradných dielov, — vyškolenie prevádzkového personálu, — technické a finančné kontrolné systémy, — menovanie zodpovedného personálu, — úlohy a zodpovednosti organizácie a vykonávacieho orgánu, — poistenie, — vlastníctvo východiskových a nadobudnutých znalostí, — využívanie a šírenie nadobudnutých znalostí, — licencie a práva, — prístupové práva, — prevod vlastníctva, — postupy podávania správ, — rozsah a obsah formálneho hodnotenia vykonaného pri poskytnutí nepeňažného príspevku, — hodnotenie a riadenie rizík.

4.

Rada ustanoví revízny výbor nepeňažných príspevkov (IKRC) na účely hodnotenia návrhov na nepeňažné príspevky. Rada schvaľuje všetky zmluvy o nepeňažných príspevkoch na základe odporúčania IKRC. Po tomto schválení sa členovi uzná hodnota nepeňažného príspevku ako súčasť jeho celkového príspevku v prospech ESS.

5.

Interné predpisy o nepeňažných príspevkoch reguluje rada.

6.

Celková hodnota nepeňažného príspevku sa vymedzí hodnotou v knihe nákladov organizácie. Hodnoty v knihe nákladov organizácie sa vyjadrujú, kým sa nedohodne inak, na cenovej úrovni uvedenej v stanovách a v prílohách. Za príspevok vrátane nákladov plne zodpovedá výkonný orgán. Štandardnou menovou jednotkou pre všetky nepeňažné príspevky je euro. Všetky menové riziká znáša výkonný orgán.

PRÍLOHA 4

ZOZNAM SCHVÁLENÝCH NEPEŇAŽNÝCH PRÍSPEVKOV NA PREDSTAVEBNÚ FÁZU

No.	ESS Project	ESS WU Name	Contract Partner	Country	TOTAL (kEUR)
1	Accelerator	B1 Superconducting Linac is for DESY	DESY	DE	971,4
2	Accelerator	Backup Study for ESS Proton Source	ESS-Bilbao	ES	477,08
3	Accelerator	Normal conducting linac	INFN	IT	3 725
4	DMSC	SD014DE – HDRI Communication Platform	HZG	DE	470,2
5	DMSC	Design update for the ESS Data Management and Software Centre (DMSC)	UCPH	DK	402,4
6	DMSC	Cluster Interim DMSC	UCPH	DK	1 205,9
7	DMSC	MANTID cooperation	UCPH	DK	123,9
8	Instrument	CAMEA	DTU	DK	480,5
9	Instrument	SD017DC/b DK Horizontal Focusing Reflectometer	DTU	DK	79,5
10	Instrument	Compact SANS	DTU	DK	82,1
11	Neutron Technologies	Neutron Optics	DTU	DK	80,2
12	Instrument	Hybrid Diffractometer	DTU	DK	168,9
13	Instrument	SD001DE/b Bispectral Chopper Spectroscopy	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	393,7
14	Instrument	SD001DE/a Cold Chopper Spectroscopy	TUM	DE	258,7
15	Instrument	SD002DE/a High Resolution NSE	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	318,8
16	Instrument	SD0002DE/b Wide Angle NSE	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	67,6
17	Instrument	SD003DE/a Reflectometer for Liquid Surfaces and Soft Matter	HZB	DE	533,6
18	Instrument	SD004DE/ab Conventional SANS	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	112,1
19	Instrument	SD004DE/C Small Sample SANS	HZG	DE	617,9
20	Instrument	SD005DE/a Bi-spectral Powder Diffractometer	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	272,7
21	Instrument	SD005DE/b Engineering Diffraction	HZG	DE	903,7
22	Instrument	SD006DE Multi Purpose High Resolution Imaging	HZB	DE	758,0
23	Instrument	SD007DE/b Alternative NSE and Add-ons	TUM	DE	635,9
24	Instrument	SD007DE/c Focusing Optics for Spectroscopy	TUM	DE	137,1
25	Instrument	SD007DE/a Phase Space Transformers	HZB	DE	65,1
26	Instrument	SD008DE Multi Purpose Extreme Environment Diffraction	HZB	DE	389,3
27	Neutron Technologies	SD009DE – Choppers	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	828,5
28	Neutron Technologies	SD010DE – Detectors	TUM	DE	4 785,8
29	Neutron Technologies	SD011DE – Polarizers (3HE)	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	417,4
30	Neutron Technologies	SD012DE ESS Specific Sample Environment	HZG	DE	179,0
31	Instrument	SD013DE Test Beam Line	HZB	DE	1 456,4
32	Instrument	SD003DE/b Reflectometer for Magnetic Layers	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	309,0
33	Instrument	SD033CZ Complex Environment Engineering Diffractometer	Institute of Physics ASCR	CZ	1 759,0
34	Instrument	Simulation of Neutron Instruments	KU	DK	938,8
35	Neutron Technologies	Detector Testing Facility	IFE	NO	1 785,6
36	Neutron Technologies	Detectors	CNR	IT	510,2
37	Target	Waste Disposal, Emissions, Dismantling and Decommissioning	KIT	DE	19,2
38	Target	Target Performance Modelling and Optimization	KIT	DE	95,9
39	Target	Material Properties	KIT	DE	9,6
40	Target	Rotating Tungsten Helium Cooled Target Concept – Replaceable System	KIT	DE	322,8
41	Target	Rotating Tungsten Helium Cooled Target Concept – Permanent System	KIT	DE	76,7
42	Target	Liquid Metal Target	KIT	DE	1 152,8
43	Target	Premoderator, Moderator and Reflector Engineering Design	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	1 512,5
44	Target	Shielded Target Monolith System and Beam Extraction	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	845,6
45	Target	Liquid Metal Target	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	163,9
46	Target	Liquid Metal Target	Paul Scherrer Institute	CH	221,5
47	Target	Rotating Tungsten Helium Cooled Target Concept – Permanent System	Forschungszentrum Jülich GmbH	DE	959,9
48	Instrument	SD015DE – Simulation Code Development, Help Desk	HZB	DE	472,9
49	Instrument	SD054NL ULTRA SANS USING NEUTRON SPIN-ECHO MODULATION	Delft University of Technology	NL	208,54
50	Instrument	SD055NL OPTIMISING THE BENEFITS OF SPIN-ECHO LABELLING	Delft University of Technology	NL	135,21
51	Instrument	SD056NL SPIN-ECHO MODULATION IMAGING ADD-ON	Delft University of Technology	NL	247,58
52	Instrument	SD057NL LARMOR LABELLING IN DIFFRACTION	Delft University of Technology	NL	135,21
53	Target	THE ESS WATER TASK FORCE	ESS-Bilbao	ES	189,2
54	Instrument	SD016DC_DK CAMEA	DTU	DK	43,5
55	Instrument	SD018DC_DK COMPACT SANS	DTU	DK	51,2
56	Neutron Technologies	SD020DC_DK NEUTRON OPTICS	DTU	DK	54,0
57	Target	THE ESS TARGET STATION CONCEPT SELECTION (TSCS)	ESS-Bilbao	ES	264,9
58	Target	TARGET TEST STAND	ESS-Bilbao	ES	1 390,75
59	Accelerator	Backup Study for ESS Low Energy Beam Transport	ESS-Bilbao	ES	445,5
60	Accelerator	Backup Study for ESS Radio Frequency Quadrupole	ESS-Bilbao	ES	829,6
61	Accelerator	Backup Study for ESS Drift Tube Linac	ESS-Bilbao	ES	386,77
62	Accelerator	Backup Study for ESS Spoke Superconducting Linac	ESS-Bilbao	ES	296,1
63	Accelerator	Advance Welding Facility	ESS-Bilbao	ES	185,11
64	Instrument	SD067IT – Vibrational Spectroscopy Instrument	Elettra-Sincrotrone Trieste	IT	399,5
65	Instrument	SD067IT – Time Focussing Crystal-Chopper Spectrometer (Tempus Fugit)	Elettra-Sincrotrone Trieste	IT	528,0
66	Accelerator	HEBT, NC Magnets and Power Supplies	DTU	DK	1 201,9
67	Accelerator	Normal conducting linac MEBT	ESS-Bilbao	ES	138,5
68	Accelerator	Normal conducting linac	INFN	IT	1 023,1
69	DMSC	SD029CH ESS Data Aquisition & Software	Paul Scherrer Institute	CH	48,0
70	Instrument	SD016DC_CH TOF-TAS CAMEA	Paul Scherrer Institute	CH	481,0
71	Instrument	SD017DC_CH_a Vertical Focusing Reflectometer	Paul Scherrer Institute	CH	462,0
72	Instrument	SD018DC_CH Compact SANS	Paul Scherrer Institute	CH	287,0
73	Instrument	SD019DC_CH Hybrid Diffractometer	Paul Scherrer Institute	CH	305,0
74	Instrument	SD029CH Multi Purpose High Resolution Imaging	Paul Scherrer Institute	CH	238,5
75	Instrument	SD020DC_CH Neutron Optics	Paul Scherrer Institute	CH	407,5
76	Target	Hot Cell, Handling of Used Resources	Centrum výzkumu Řež s. r. o.	CZ	189,0
77	Target	Study of target radionuclide chemistry and target radio toxicity	DTU	DK	123,8
78	Target	Optimization of beam extraction	DTU	DK	206,4
79	Target	Hot Cell, Handling of Used Resources	ESS-Bilbao	ES	75,7
80	Target	Assessment of radioactive inventory after final shut-down	ESS-Bilbao	ES	47,3
81	Target	Target Performance Modelling and Optimization	ESS-Bilbao	ES	293,3
82	Target	Optimization of beam extraction	Paul Scherrer Institute	CH	547,5
83	Target	Material Properties	Paul Scherrer Institute	CH	249,5
					44 669,8

PRÍLOHA 5

ZOZNAM UŽ PRIJATÝCH PEŇAŽNÝCH PRÍSPEVKOV NA PREDSTAVEBNÚ FÁZU A NA FÁZU VÝSTAVBY (DO JÚNA 2015 VRÁTANE)

Česká republika	2,7 milióna EUR
Dánske kráľovstvo	67,6 milióna EUR
Švédske kráľovstvo (1)	192,8 milióna EUR

---

(1)  Suma vypočítaná od 1. januára 2013.

PRÍLOHA 6

TABUĽKA PRÍSPEVKOV

Uvedené krajiny sa zaviazali prispieť, peňažne alebo nepeňažne, na stavebné náklady (vrátane predstavebných nákladov) ESS (všetky sumy sa vzťahujú na ceny z januára 2013):

PRÍLOHA 7

ČLENOVIA, POZOROVATELIA A ZASTUPUJÚCE SUBJEKTY

ČLENOVIA

Krajina alebo medzivládna organizácia	Zastupujúci orgán (t. j. ministerstvo, výskumná rada)
Česká republika	Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy (MŠMT)
Dánske kráľovstvo
Spolková republika Nemecko
Estónska republika
Francúzska republika	Centre National de la Recherche Scientifique (CNRS) a Commissariat à l'Energie Atomique et aux Energies Alternatives (CEA)
Talianska republika	Istituto Nazionale di Fisica Nucleare (INFN)
Maďarsko
Nórske kráľovstvo	Nórska rada pre výskum
Poľská republika	Ministerstvo vedy a vysokoškolského vzdelávania
Švédske kráľovstvo
Švajčiarska konfederácia

POZOROVATELIA

Krajina alebo medzivládna organizácia	Zastupujúci orgán (t. j. ministerstvo, výskumná rada)
Belgické kráľovstvo	Studiecentrum voor Kernenergie (SCK)
Španielske kráľovstvo
Holandské kráľovstvo
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska