—

Po dosiahnutí maximálnej úrovne 4,5 % HDP v roku 2010 sa deficit verejných financií Rakúska už v roku 2011 znížil na 2, 5 % a teda pod referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve. K tomuto zlepšeniu v porovnaní s pôvodne plánovaným fiškálnym výsledkom čiastočne došlo vďaka uznaniu výdavkov verejnej správy na rekapitalizáciu „zlej banky“ KA Finanz (približne 0,4 % HDP), a ktoré sa prejavili na účtoch verejnej správy v roku 2012, keď boli výsledné vplyvy potvrdené na základe finančných výkazov banky. Pokles deficitu vyplýva v menšej miere z nižších ako plánovaných výdavkov na všetkých úrovniach správy a z priaznivejších hospodárskych podmienok, čo viedlo k vyšším rastom príjmov, ako sa plánovalo. V roku 2012, v rozpore s národnou prognózou aj prognózou Komisie sa deficit verejných financií vo výške 2,6 % HDP naďalej udržal pod úrovňou 3 % HDP. Vzhľadom na hroziace riziká súvisiace s možným ďalšími nápravnými operáciami finančného sektora, čo by mohlo mať v nasledujúcich rokoch za následok deficit nad úrovňou 3 % HDP, však Komisia neodporučila včasné zrušenie postupu pri nadmernom deficite. Tieto riziká sa však objavili len čiastočne a Rakúsko oznámilo na rok 2013 deficit vo výške 1,5 % HDP. K tomuto ďalšiemu zníženiu deficitu došlo vo veľkej miere v dôsledku nečakaného rozsahu jednorazových opatrení, ktorého súčasťou bol predaj spektra mobilných telefónov, ktorý predstavoval takmer 0,6 % HDP.

—

Podľa programu stability na roky 2014 – 2018, ktorý prijala rakúska vláda 29. apríla 2014, by sa mal deficit verejných financií v roku 2014 zvýšiť na 2,7 % HDP a neskôr v roku 2015 klesnúť na 1,4 % HDP. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2014 by mal deficit dosiahnuť v roku 2014 úroveň 2,8 % HDP a v roku 2015 úroveň 1,5 % HDP. Deficit by teda mal počas prognózovaného obdobia zostať pod referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve. Okrem toho vláda na základe nariadenie (EÚ) č. 473/2013 (5) oznámila a listom potvrdila Komisii rad ďalších úspor a vyšších príjmov, ktoré sú podľa posúdenia Komisie vo výške 0,2 % HDP a ktoré majú zabrániť plánovanému značnému odchýleniu od požadovaného postupu prispôsobovania sa v záujme splnenia strednodobého rozpočtového cieľa.

—

Zvýšenie deficitu verejných financií v roku 2014 je spôsobené vytvorením konsolidačnej spoločnosti (likvidačný subjekt, Abbaueinheit) na likvidáciu aktív so zníženou hodnotou Hypo Alpe Adria. Externá expertná skupina znalcov vymenovaných vládou odhaduje, že vplyv založenia likvidačného subjektu pre Hypo Alpe Adria bude predstavovať až 4 miliardy EUR (1,2 % HDP) vrátane účinku kapitálovej injekcie vo výške 750 miliónov EUR, ktorá sa už poskytla v roku 2014. Konečné určenie vplyvu na zvýšenie deficitu bude závisieť od nezávislého posúdenia kvality aktív Hypo Alpe Adria, ktoré sa uskutoční neskôr tento rok, aby Eurostat mohol vyhodnotiť štatistický vplyv tejto operácie. Zdá sa, že súčasné hodnotenie vypracované expertnou skupinou je charakterizované primeranou mierou obozretnosti a preto ho možno považovať za prijateľné. Nie je však možné vylúčiť značný vplyv deficitu spôsobeného touto operáciou. To predstavuje hlavné riziko nepriaznivého vývoja voči prognóze deficitu na rok 2014. Zároveň však, a to aj s prihliadnutím na dodatočné diskrečné opatrenia oznámené vládou po uverejnení prognózy útvarov Komisie z jari 2014, ktoré by mali viesť k ďalšiemu zníženiu celkového deficitu, zdá sa, že riziká pre deficit na rok 2014 sú celkovo vyvážené.

—

Štrukturálne saldo, teda saldo verejných financií upravené podľa hospodárskeho cyklu a bez jednorazových a iných dočasných opatrení, sa v období od roku 2011 do roku 2013 každý rok zlepšilo v priemere o takmer 0,7 % HDP, čo je v súlade s odporúčaniami Rady. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2014, jej posúdenia aktualizovaného návrhu rozpočtového plánu predloženého 29. apríla 2014 a dodatočných opatrení, ktoré vláda oznámila 12. mája 2014, sa očakáva mierne zlepšenie štrukturálneho salda v roku 2014. V tejto súvislosti sa zdá, že tu v súčasnosti vzniká medzera 0,5 % HDP vo vzťahu k požadovanej úprave štrukturálneho salda na dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2014, čo naznačuje, že je potrebné posilniť rozpočtové opatrenia s cieľom zabezpečiť úplný súlad s preventívnou časťou Paktu stability a rastu vzhľadom na vznikajúce riziko významnej odchýlky od požadovaného postupu prispôsobovania sa.

—

Pomer dlhu k HDP stúpol zo 69,2 % v roku 2009 na 74,5 % v roku 2013. Odhaduje sa, že dlh verejných financií sa v roku 2014 zvýši na približne 80 % HDP, a to najmä v dôsledku skutočnosti, že do všeobecného dlhu verejných financií sa zahrnú záväzky vzniknuté v súvislosti s prevodom aktív so zníženou hodnotou Hypo Alpe Adria na likvidačný subjekt.