27.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/8

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 28. februára 2013 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 15. januára 2013 podala spoločnosť EU ProSun Glass (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby solárneho skla v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Po uverejnení oznámenia o začatí konania bola Komisia informovaná o tom, že výrobok bol v bode 2 oznámenia o začatí konania vymedzený nesprávne. Preto sa v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) uverejnilo korigendum k oznámeniu o začatí konania, v ktorom bola drobná chyba odstránená.

(4)

Dňa 27. apríla 2013 Komisia informovala prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) o začatí súbežného antisubvenčného konania v súvislosti s dovozom solárneho skla s pôvodom v ČĽR do Únie a začala osobitné prešetrovanie.

(5)

Žiadosť o registráciu dovozu solárneho skla z príslušnej krajiny bola prijatá spolu s podnetom, následne však bola 2. októbra 2013 stiahnutá.

(6)

Komisia oficiálne oznámila začatie prešetrovania navrhovateľovi, ostatným známym výrobcom v Únii, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a orgánom ČĽR. Všetky zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Komisia tiež informovala výrobcov v potenciálnych analogických krajinách o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(7)

Prešetrovaním sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie v súčasnosti tvorí sedem aktívnych výrobcov, z ktorých dvaja sú MSP. V oznámení o začatí preskúmania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, o ktorých bolo Komisii pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú solárne sklo. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja podobného výrobku v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 50 % celkovej výroby v Únii. Komisia informovala zainteresované strany o navrhovanej vzorke výrobcov z Únie prostredníctvom poznámky v dokumentácii, ktorá je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Komisia takisto zaslala výrobcom z Únie list, v ktorom ich informovala o navrhovanej vzorke. Zainteresované strany boli v oznámení o začatí konania takisto vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská k predbežnej vzorke.

(8)

Záujem o zaradenie do vzorky prejavil aj jeden MSP. Komisia sa rozhodla zaradiť ho do vzorky spolu s druhou spoločnosťou, keďže tá mala vyšší podiel objemu predaja, a odstrániť zo vzorky spoločnosti s najnižším objemom predaja. K predbežne vybranej vzorke neboli doručené žiadne pripomienky. V dôsledku toho Komisia zaradila dve spoločnosti k pôvodne navrhovanej vzorke a odstránila jednu ďalšiu.

(9)

Po overovacích návštevách sa Komisia nakoniec rozhodla odstrániť jednu z piatich spoločností zaradených do vzorky, keďže sa zistilo, že táto spoločnosť nebola pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívna. Predovšetkým preto, lebo bola v počiatočnej fáze (čo nebol prípad výrobného odvetvia Únie ako celku) a trend ziskovosti by teda neposkytol pravdivý obraz o stave výrobného odvetvia Únie.

(10)

V dôsledku toho Komisia nakoniec vybrala vzorku štyroch výrobcov z Únie. Konečná vzorka predstavuje 79 % predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Vzorka sa teda z hľadiska výrobného odvetvia Únie považuje za reprezentatívnu.

(11)

Traja zo siedmich výrobcov z Únie požiadali podľa článku 19 základného nariadenia, aby bola zachovaná dôvernosť informácií o ich totožnosti. Tvrdili, že zverejnenie ich totožnosti by mohlo viesť k riziku závažných nepriaznivých dôsledkov pre ich obchodnú činnosť. Ich žiadosť bola preskúmaná a zistilo sa, že bola opodstatnená. Vzhľadom na obmedzený počet výrobcov z Únie sa ďalej rozhodlo, že sa nezverejnia ani mená tých výrobcov z Únie, ktorí nepožiadali o anonymitu, keďže by to mohlo viesť k neúmyselnému zverejneniu totožnosti ostatných. Totožnosť spoločnosti Interfloat Corporation/GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH („GMB/IF“) je však už známa, keďže spoločnosť verejne vyhlásila, že je jedným z navrhovateľov.

(12)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(13)

Štyria neprepojení dovozcovia vyplnili formulár na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania, zatiaľ čo iba dvaja dovozcovia predložili vyplnený dotazník. Vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich dovozcov sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(14)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia dumpingu predpokladal výber vzorky, v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli vyvážajúci výrobcovia požiadaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012.

(15)

Dvanásť čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali vyše 95 % celkového čínskeho vývozu do Únie počas tohto obdobia, poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky.

(16)

Na základe prijatých informácií a v súlade s článkom 17 základného nariadenia Komisia vybrala predbežnú vzorku piatich vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho množstva vývozu solárneho skla do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty.

(17)

Všetky príslušné strany, ako aj orgány ČĽR, boli o navrhovanej vzorke informované a vyzvané, aby sa k nej vyjadrili. Po analýze doručených pripomienok sa Komisia rozhodla zachovať navrhovanú vzorku piatich spoločností a všetky zainteresované strany boli o konečnej vybranej vzorke zodpovedajúcim spôsobom informované.

(18)

Následne sa prešetrovaním zistilo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nadhodnotili svoj vývozný predaj do Únie, a boli preto zaradení do vzorky na neopodstatnenom základe. Obidve spoločnosti boli preto zo vzorky vylúčené, potom ako im bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky. Komisia po riadnej analýze pripomienok, ktoré poskytli spoločnosti, dospela k záveru, že nepredložili nesprávne údaje zámerne a rozhodla, že by sa mali naďalej považovať za spolupracujúce strany v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(19)

Po vylúčení týchto spoločností sa zvažovalo zaradenie ďalších vyvážajúcich výrobcov do vzorky. Vzhľadom na skutočnosť, že k obidvom vylúčeniam došlo v neskoršom štádiu prešetrovania, sa to však považovalo za nerealizovateľné, pretože by to mohlo ohroziť ukončenie prešetrovania v rámci predpísaných lehôt.

(20)

K revidovanej vzorke vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov solárneho skla patria preto tieto spoločnosti:

(21)

Komisia opravila objem celkového vývozu príslušného výrobku z ČĽR po tom, ako bola informovaná o nadhodnotení vývozného predaja dvoch vyvážajúcich výrobcov (pozri odôvodnenie 18). Podľa informácií od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavuje konečná vzorka viac ako 50 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Únie počas obdobia od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Pokiaľ ide o objem vývozu solárneho skla z ČĽR do Únie, považuje sa vzorka preto za reprezentatívnu.

(22)

Komisia poslala dotazníky všetkým čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí o ne požiadali, ako aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom a ich združeniam, ako aj používateľom, ktorí sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(23)

Vyplnené dotazníky odovzdali štyria vyvážajúci výrobcovia z ČĽR, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, dvaja neprepojení dovozcovia z Únie a dvanásti používatelia.

(24)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností alebo skupín spoločností.

(25)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(26)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je solárne sklo skladajúce sa z kaleného sodno-draselného tabuľového skla s obsahom železa menej ako 300 ppm, solárnou priepustnosťou viac ako 88 % (meranou podľa AM1,5 300 – 2 500 nm), odolnosťou voči teplu až do 250 °C (meranou podľa normy EN 12150), odolnosťou voči tepelnému šoku Δ 150 K (meranou podľa normy EN 12150) a pevnosťou 90 N/mm2 alebo viac (meranou podľa normy EN 1288-3) (ďalej len „príslušný výrobok“).

(27)

Príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 7007 19 80.

(28)

Solárne sklo je jedným z komponentov na výrobu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a modulov z tenkého fotovoltického filmu, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, ako aj plochých tepelných kolektorov na výrobu horúcej vody.

(29)

Prešetrovaním sa zistilo, že príslušný výrobok a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR, výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie, a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Turecku, ktoré sa považovalo za analogickú krajinu, majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia. Preto sa v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia predbežne považujú za „podobné výrobky“.

(30)

Jeden dovozca požadoval vylúčenie záhradníckeho skla na stavbu skleníkov z rozsahu prešetrovania, pričom tvrdil, že pri skleníkoch sa používa sklo veľmi rozdielnej veľkosti, zatiaľ čo solárne sklo sa vyrába len v určitých pevne stanovených veľkostiach. Okrem toho tento dovozca poskytol osvedčenie preukazujúce, že časť jeho dovozu zahŕňa sklo s obsahom železa vyšším ako 300 ppm. V dôsledku toho časť dovážaného záhradníckeho skla jasne nepatrí do rozsahu súčasného prešetrovania.

(31)

Ďalší dovozca tvrdil, že nábytkové sklo, ktoré dováža (používané na sklenené poličky, panelové výplne, stolové dosky, posuvné panely dverí, vrchné panelové výrobky atď.) má rovnaké alebo veľmi podobné technické vlastnosti ako solárne sklo, avšak požiadal o jeho vylúčenie z rozsahu prešetrovania, keďže má odlišné konečné použitie. Na základe poskytnutých dôkazov sa však zdá, že väčšina skla, ktoré dováža, nezdieľa so solárnym sklom všetky technické vlastnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 26. Konkrétne šesť druhov dovážaného skla má obsah železa oveľa vyšší ako 300 ppm a jeden druh dovážaného skla má obsah železa nižší ako 300 ppm, ale ich solárna priepustnosť je výrazne nižšia ako minimálnych 88 % potrebných na vymedzenie solárneho skla. Dovozca tvrdil, že aj keď tieto druhy skla nespĺňajú jednu z technických vlastností solárneho skla, ako je uvedené v odôvodnení 26, sú v súlade s primárnou klasifikáciou pre solárne sklo, t. j. „kalené sodno-draselné tabuľové sklo“. Komisia predbežne zastáva názor, že len tie druhy skla, ktoré spĺňajú všetky technické vlastnosti solárneho skla, patria do rozsahu prešetrovania. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uvedené druhy skla, ktoré dováža tento konkrétny dovozca, nepatria do rozsahu prešetrovania.

(32)

Akékoľvek druhy záhradníckeho a nábytkového skla, ktoré môžu mať podobné technické vlastnosti ako solárne sklo, však v tomto štádiu naďalej patria do rozsahu príslušného výrobku, pretože sa prípadne môžu použiť ako solárne sklo.

(33)

Dovozca tiež tvrdil, že plavené sklo by sa malo vylúčiť z rozsahu výrobku, keďže má iný výrobný proces ako valcované sklo, ktoré tento dovozca vníma ako jediný druh solárneho skla. Okrem toho, keďže nábytkárske výrobky z plaveného skla údajne nemôžu predstavovať náhradu za výrobky zo solárneho skla, tvrdilo sa, že plavené sklo by sa nemalo považovať za podobný výrobok a malo by byť z rozsahu prešetrovania vylúčené. Komisia je predbežne toho názoru, že plavené sklo nemožno vylúčiť z rozsahu prešetrovania, pretože spĺňa všetky technické vlastnosti uvedené v odôvodnení 26. Prešetrovanie okrem toho ukázalo, že plavené sklo sa dá jednoznačne použiť ako solárne sklo a vyrába ho tak výrobné odvetvie Únie, ako aj čínski vývozcovia. V dôsledku toho sa dospelo k predbežnému záveru, že plavené sklo patrí naďalej do rozsahu prešetrovania.

(34)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu z ČĽR stanovuje v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(35)

Stručne a len na uľahčenie orientácie uvádzame tieto kritériá:

(36)

Desať spolupracujúcich spoločností požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v rámci stanovených lehôt zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. d) základného nariadenia bolo vykonané overovanie THZ v prípade spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky, ako aj spoločnosti, ktorej bolo udelené individuálne preskúmanie (pozri odôvodnenie 48).

(37)

Z toho vyplýva, že sa vykonalo určenie THZ, pokiaľ ide o tieto štyri spoločnosti alebo skupiny spoločností.

(38)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a všetky informácie predložené v žiadostiach o THZ overila v priestoroch dotknutých spoločností.

(39)

V prípade prepojených strán Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na udelenie THZ. Preto v prípadoch, keď je do výroby alebo predaja príslušného výrobku priamo alebo nepriamo zapojená dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť prepojená so žiadateľom v ČĽR, preskúmanie THZ sa vykoná pre každú spoločnosť zvlášť, ako aj pre skupinu spoločností ako celok.

(40)

Zodpovedajúcim spôsobom boli prešetrené žiadosti o THZ, ktoré podali štyria vyvážajúci výrobcovia (skupiny spoločností) pozostávajúci z jedenástich právnych subjektov.

(41)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov (skupín spoločností), ktorí požiadali o THZ, nepreukázal, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(42)

Traja vyvážajúci výrobcovia konkrétne nepreukázali, a to buď jednotlivo alebo ako skupina, že majú prehľadný súbor účtovných záznamov, ktoré by boli predmetom nezávislého auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, a preto nesplnili druhé kritérium pre THZ.

(43)

Navyše ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov, a to buď jednotlivo alebo ako skupina, nepreukázali, že by nepodliehali závažným deformáciám preneseným zo systému netrhového hospodárstva. Preto tieto spoločnosti alebo skupiny spoločností nesplnili tretie kritérium pre THZ. Všetci štyria vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov využívali preferenčné daňové režimy.

(44)

Jeden z týchto vyvážajúcich výrobcov navyše nesplnil ani tretie kritérium vzhľadom na to, že niekoľko spoločností v rámci tejto skupiny, bez ohľadu na ich nepriaznivú finančnú situáciu, získalo počas OP (a pred ním) významné financovanie pri takých sadzbách, ktoré by za bežných podmienok v trhovom hospodárstve boli vyhradené len pre finančne zdravé spoločnosti. Ďalšia skupina vyvážajúcich výrobcov takisto nesplnila tretie kritérium vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti v rámci tejto skupiny nakupovali zemný plyn od štátneho dodávateľa za zníženú sadzbu.

(45)

Komisia oznámila výsledky prešetrovania v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam, orgánom ČĽR a navrhovateľovi a vyzvala ich, aby sa k nim vyjadrili.

(46)

Doručené pripomienky neboli také, aby bolo potrebné meniť predbežné zistenia Komisie. Po porade s členskými štátmi v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) boli všetci žiadatelia 13. septembra 2013 jednotlivo a oficiálne informovaní o konečnom rozhodnutí Komisie týkajúcom sa ich žiadostí o THZ.

(47)

Ani jeden zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich vývozcov v ČĽR, ktorí požiadali o THZ, teda nevedel preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a ich žiadosti o THZ boli preto zamietnuté.

(48)

Jeden z dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorý bol pôvodne do vzorky zaradený, ale následne z nej vylúčený (pozri odôvodnenie 18), požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, pokiaľ by nebol do vzorky zaradený. Po jeho vylúčení zo vzorky a s ohľadom na skutočnosť, že overovacia návšteva THZ sa už uskutočnila (pozri odôvodnenie 37), sa usúdilo, že udelenie individuálneho preskúmania tejto spoločnosti (ďalej len „IP“) by neznamenalo neprimeranú záťaž. Žiadny iný vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, o IP nepožiadal.

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia Komisia v oznámení o začatí konania predpokladala, že normálna hodnota by sa mala určiť na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, alebo ak by sa nenašla vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom, normálna hodnota by sa mala určiť na základe cien v Únii v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Pred určením normálnej hodnoty na základe cien v Únii by Komisia uprednostnila preskúmanie všetkých možností výberu vhodnej analogickej krajiny.

(50)

Zúčastnené strany boli vyzvané, aby sa vyjadrili k výberu analogickej krajiny a k použitiu cien v Únii.

(51)

Pripomienky boli doručené od Čínskej obchodnej komory pre vývoz/dovoz výrobkov ľahkého priemyslu a umeleckých remesiel („CCCLA“), od neprepojeného dovozcu, ako aj od dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí všetci protestovali proti použitiu cien v Únii na stanovenie normálnej hodnoty. Za vhodné analogické krajiny boli navrhnuté Turecko a India.

(52)

S cieľom preskúmať všetky možnosti výberu vhodnej analogickej krajiny útvary Komisie medzitým zistili jedenásť tretích krajín s trhovým hospodárstvom s možnou výrobou solárneho skla a na základe verejne dostupných informácií požiadali 24 spoločností v týchto krajinách, aby s Komisiou spolupracovali. Týmito krajinami boli: Austrália, India, Indonézia, Japonsko, Saudská Arábia, Južná Afrika, Južná Kórea, Taiwan, Thajsko, Turecko a Spojené štáty.

(53)

Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa okrem ČĽR a Únie podobný výrobok vyrába len v Indii a Turecku. S cieľom náležite posúdiť vhodnosť Turecka a Indie ako vhodných analogických krajín Komisia analyzovala informácie týkajúce sa podobného výrobku, a to konkrétne počet výrobcov, veľkosť domáceho trhu, úroveň dovozu a význam obchodných a neobchodných prekážok v oboch krajinách. Prihlásila sa však len jedna spoločnosť z Turecka a vyjadrila ochotu spolupracovať s Komisiou, a to aj napriek mnohým pokusom Komisie získať na spoluprácu aj výrobcov v Indii.

(54)

Turecko je treťou krajinou s trhovým hospodárstvom Dovozné clá uplatniteľné na podobný výrobok sú 3 % DNV. V dôsledku colnej únie medzi Tureckom a EÚ sú dovozné clá uplatniteľné na bilaterálnej úrovni vo výške 0 %. Podľa všetkého neexistujú žiadne ďalšie clá alebo iné významné neobchodné prekážky týkajúce sa podobného výrobku.

(55)

Podľa tureckého výrobcu, ktorý vyjadril ochotu pri prešetrovaní spolupracovať, ide o jedinú spoločnosť vyrábajúcu podobný výrobok v Turecku. Táto spoločnosť má významný objem výroby a podobný výrobok vyváža a zároveň predáva na domácom trhu, pričom vývoz je vyšší než objem predaný na domácom trhu.

(56)

Bez ohľadu na skutočnosť, že neexistujú obchodné ani neobchodné prekážky, nebolo počas OP na turecký trh dovezené žiadne solárne sklo. Súčasne sa prešetrovaním Komisie potvrdilo, že tento spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny dosahoval počas OP primeraný a nie nadmerný zisk.

(57)

Na základe uvedených skutočností a s ohľadom na všetky informácie dostupné v tejto fáze prešetrovania bolo Turecko predbežne vybrané ako analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(58)

Vzhľadom na to, že všetky žiadosti o THZ boli zamietnuté, normálna hodnota pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola stanovená na základe informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine, v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(59)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol predaj podobného výrobku v Turecku nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku tureckého spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom tureckom trhu, v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(60)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. To sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady. Na tento účel sa zistili výrobné náklady tureckého výrobcu počas OP.

(61)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(62)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak bola vážená priemerná cena tohto druhu nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas OP.

(63)

Pokiaľ ide o predaj druhov výrobku, ktoré neboli ziskové, normálna hodnota bola vytvorená pomocou súčtu výrobných nákladov tureckého výrobcu a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pri tých druhy výrobku tureckého výrobcu, ktoré sú ziskové.

(64)

V dôsledku nedostatočnej technológie povrchovej úpravy, ktorá sa počas OP uplatňovala na solárne sklo vyrábané v Turecku, a keďže žiadne turecké solárne sklo nebolo vyrobené plavením, viaceré druhy výrobku sa na tureckom domácom trhu vôbec nepredávali. Preto pre druhy výrobkov, ktoré sa počas OP v Turecku nepredávali, ale z ČĽR do Únie sa vyvážali, musela byť normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov tureckého analogického výrobcu s pripočítaním primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov („PVA“) a zisku. Náklady na povrchovú úpravu a náklady na výrobný proces plavením vychádzali z údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie.

(65)

Vývozné ceny boli založené na cenách skutočne zaplatených alebo obvykle platených za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(66)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na základe ceny zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu účtovaných vývozcami zaradenými do vzorky s domácimi predajnými cenami výrobcu z analogickej krajiny, prípadne s vytvorenou normálnou hodnotou.

(67)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(68)

Na tomto základe boli vykonané úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, vývozného cla a provízií vo všetkých prípadoch, v ktorých sa preukázal ich vplyv na porovnateľnosť cien.

(69)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážená priemerná vytvorená normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v Turecku porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(70)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a pre jedného výrobcu, ktorému bolo udelené IP, stanovili na základe porovnania váženej priemernej vytvorenej normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku stanovenej v Turecku s váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti pre zodpovedajúci druh príslušného výrobku, a vyjadrili sa ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(71)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(72)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce v ČĽR. Úroveň spolupráce je podiel objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie na celkovom objeme vývozu z príslušnej krajiny do Únie uvedenom v podnete (pozri odôvodnenie 15).

(73)

Úroveň spolupráce je vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas OP viac než 80 % celkového vývozu do Únie. Na tomto základe bolo zvyškové dumpingové rozpätie, uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich vývozcov v ČĽR, stanovené na úrovni zodpovedajúcej najvyššiemu dumpingovému rozpätiu zistenému u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky.

(74)

Stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(75)

Podobný výrobok vyrobilo počas OP osem výrobcov z Únie. Tí predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej v texte sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(76)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas OP sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých navrhovateľom, makroekonomických údajov poskytnutých združením výrobného odvetvia Únie (Glass for Europe) a dotazníkov, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Keďže solárne sklo sa do Únie dováža ako colná položka 7007 19 80 – Ostatné – Vrstvené bezpečnostné sklo, ktorá zahŕňa aj iné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, údaje Eurostatu sa na určenie objemu a hodnoty dovozu nemohli použiť. Objem a hodnota dovozu vychádzali z údajov, ktoré poskytol navrhovateľ a združenie výrobného odvetvia Únie. Ak to bolo možné, údaje boli porovnané s vyplnenými dotazníkmi. Na základe uvedeného sa celková výroba Únie počas OP odhadla približne na 21 734 000 m2.

(77)

Ako je uvedené v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 79 % celkového predaja podobného výrobku v Únii.

(78)

Počas prešetrovania sa zistilo, že výroba žiadneho výrobcu z Únie zaradeného do vzorky nebola určená na vlastnú spotrebu.

(79)

Preto na účely tohto prešetrovania nie je nutné uskutočniť osobitnú analýzu vlastnej spotreby.

(80)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu celkového predaja všetkých výrobcov z Únie na trhu Únie, po odpočítaní ich vývozu a po pripočítaní dovozu z ČĽR a dovozu z iných tretích krajín. Ako sa uvádza v odôvodnení 76, spotreba v Únii bola stanovená na základe údajov, ktoré poskytli navrhovateľ a združenie výrobného odvetvia Únie (Glass for Europe) a ktoré boli, ak to bolo možné, porovnané s vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(81)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (1 000 m2)

(82)

V posudzovanom období sa celková spotreba v Únii od roku 2009 do OP zvýšila o 49 %, ale počas OP sa v porovnaní s rokom 2011 znížila. V porovnaní s úrovňou v roku 2009 sa spotreba solárneho skla v Únii celkovo podstatne zvýšila. Je to hlavne v dôsledku nárastu spotreby konečných výrobkov, najmä solárnych modulov (pozri ďalej uvedené odôvodnenie 142).

(83)

Dumpingový dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (1 000 m2) a podiel na trhu

(84)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku do Únie výrazne zvýšil o 596 %. Viedlo to k významnému zvýšeniu podielu dumpingového dovozu príslušného výrobku na trhu do Únie. Podiel tohto dovozu na trhu sa zvýšil konkrétne zo 6,1 % na 28,7 %. V období od roku 2009 do OP sa dumpingový dovoz príslušného výrobku z hľadiska objemu a podielu na trhu celkovo podstatne zvýšil.

(85)

Zvýšenie dumpingového dovozu z príslušnej krajiny výrazne prekročilo nárast spotreby príslušného výrobku a podobných výrobkov v Únii. V dôsledku toho mohli vyvážajúci výrobcovia v oveľa väčšej miere využiť narastajúcu spotrebu v Únii a významne tak posilnili svoje postavenie na trhu.

(86)

Priemerná cena dumpingového dovozu z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/m2)

(87)

Priemerná dovozná cena príslušného výrobku sa v posudzovanom období znížila. Priemerná dovozná cena sa znížila o 27,2 %, a to zo 6,02 EUR/m2 v roku 2009 na 4,38 EUR/m2 v OP.

(88)

Na účely určenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami za dovoz jednotlivých druhov výrobku od spolupracujúcich čínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s úpravami smerom nahor, t. j. vrátane nákladov spojených s colným konaním, clami, manipuláciou a nakladaním tovaru. Tieto úpravy zvyšujú cenu v závislosti od kontrolného čísla výrobku o 7 až 15 %.

(89)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo pre každé číslo druhu výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodovania, s primeranými úpravami, ako bolo stanovené v odôvodnení 88, a po odpočítaní zliav a zrážok. Z výsledku porovnania vyplynulo, že ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli počas OP v dôsledku dumpingového dovozu príslušného výrobku podhodnotené, pričom vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia, vyjadrené ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky, bolo vo výške 10,6 % až 26,7 %.

(90)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré počas posudzovaného obdobia ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie.

(91)

Ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 7 a 8, na preskúmanie prípadnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa vykonal výber vzorky.

(92)

Komisia na účely analýzy ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia analyzovala makroekonomické ukazovatele pre posudzované obdobie na základe údajov o všetkých výrobcoch z Únie, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele Komisia analyzovala na základe vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(93)

Na účely tohto prešetrovania sa posúdili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie po dumpingu z minulosti.

(94)

Takisto sa posúdili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(95)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(96)

Počas posudzovaného obdobia rástla výroba výrobného odvetvia Únie v súlade so spotrebou. V roku 2011 výroba dosiahla vrchol a potom sa počas OP znížila o 30 %. Vzhľadom na veľké zvýšenie spotreby výrobné odvetvie Únie zvýšilo v posudzovanom období svoju výrobnú kapacitu o 40 %. Hoci bola úroveň výroby vyššia, miera využitia kapacity výrobcov z Únie sa počas OP znížila o 5 percentuálnych bodov na 40 %, keďže výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobnú kapacitu v reakcii na výrazný dopyt.

(97)

Hoci výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju kapacitu v reakcii na zvýšenú spotreby, úroveň výroby výrobného odvetvia Únie sa zvýšila v nižšej miere ako spotreba a využitie kapacity; po značnom raste v prvých troch rokoch posudzovaného obdobia počas obdobia prešetrovania klesala, čo sa časovo zhodovalo so zvýšeným podielom dumpingového dovozu z príslušnej krajiny na trhu.

(98)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(99)

Počas posudzovaného obdobia sa objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil o 12 %. Vzhľadom na zvýšenie spotreby v Únii o 49 % sa to však premietlo do zníženia podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 90,2 % v roku 2009 na 67,7 % v OP, t. j. značného zníženia o 25 % počas posudzovaného obdobia. Predaj výrobného odvetvia Únie rástol oveľa menej ako dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Z toho vyplýva, že výrobcovia z Únie nemohli v plnej miere využívať výhody plynúce z rastúcej spotreby, a preto ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia klesol.

(100)

Rast výrobného odvetvia Únie sa odráža v ukazovateľoch objemu, ako sú výroba a predaj, ale najmä v jeho podiele na trhu. Napriek zvýšeniu spotreby počas analyzovaného obdobia podiel výrobcov z Únie na trhu nerástol v súlade so spotrebou. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas tohto obdobia poklesol, zatiaľ čo objem dovozu vzrástol. Počas toho istého obdobia sa podiel dovozu z ČĽR na trhu zvýšil o 366 %. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nemohlo v plnej miere využiť výhody plynúce z rastu trhu, mala celkový negatívny vplyv na jeho hospodársku situáciu.

(101)

V posudzovanom období sa zamestnanosť a produktivita vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(102)

Zamestnanosť sa celkovo v období od roku 2009 do OP zvýšila o 52 %. K tomuto zvýšeniu však došlo v období až do roku 2011, keď dosiahla svoj vrchol 932 ekvivalentu plného pracovného času (FTE) a následne počas OP klesla na 857 FTE. Počas celého obdobia rokov 2009 – 2011 zostala produktivita pomerne stabilná. To je čiastočne spôsobené skutočnosťou, že výroba podobného výrobku je vysoko automatizovaná a vyžaduje si malý počet pracovníkov. Počas OP však klesla o 24,4 % v porovnaní s rokom 2011. Bol to výsledok poklesu výroby zhruba o 30 % za to isté obdobie.

(103)

Zamestnanosť preto počas OP poklesla, reagujúc tak na trend vo výrobe podobného výrobku v Únii počas OP.

(104)

Všetky dumpingové rozpätia sú výrazne nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny sa vplyv takého rozsahu skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie môže považovať za podstatný.

(105)

Keďže toto je prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku, zotavenie po dumpingu v minulosti nie je pre posúdenie relevantné.

(106)

Ako sa uvádza v odôvodnení 92, mikroekonomické ukazovatele sa analyzovali na základe vyplnených dotazníkov poskytnutých výrobcami z Únie zaradených do vzorky. Pre väčšinu výrobcov z Únie zaradených do vzorky bol rok 2009 rokom, kedy vykonali svoje počiatočné investície a začali s výrobou podobného výrobku. Preto sú všetky ukazovatele, ktoré sú analyzované ďalej, výrazne ovplyvnené touto počiatočnou fázou v roku 2009. S cieľom poukázať na trendy bez rušivého vplyvu počiatočnej fázy spoločností zaradených do vzorky sú indexy uvedené aj od roku 2010.

(107)

Priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Priemerné predajné ceny v Únii

(108)

Jednotkové predajné ceny počas posudzovaného obdobia neustále klesali, ale pokles cien bol obzvlášť výrazný počas OP, keď klesli o 7,9 % v porovnaní s rokom 2011, o 9,5 % v porovnaní s rokom 2010 a o 23 % v porovnaní s rokom 2009.

(109)

Napriek veľkému rozdielu medzi priemernou jednotkovou predajnou cenou výrobného odvetvia Únie a čínskymi dovoznými cenami, ako je vysvetlené v odôvodnení 89, bolo skutočné cenové podhodnotenie na základe porovnania podľa jednotlivých druhov výrobku oveľa nižšie, t. j. medzi 10,6 % a 26,7 % počas obdobia prešetrovania.

(110)

Jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o viac ako 10 % v období od roku 2011 do OP, pričom v období rokov 2010 a 2011 zostali pomerne stabilné. Výrobné náklady vo všeobecnosti sledovali trend v oblasti predajných cien v období od roku 2009 do OP. K zvýšeniu jednotkových výrobných nákladov došlo v dôsledku zníženia objemu výroby, zatiaľ čo celkové výrobné náklady v období od roku 2011 do OP v skutočnosti klesli.

(111)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(112)

V období od roku 2009 do OP sa priemerné náklady práce na zamestnanca nepretržite zvyšovali, celkovo o 12 %. K hlavnému zvýšeniu však došlo v období od roku 2011 do OP, t. j. o 4,8 %. Celkové zvýšenie nákladov práce možno čiastočne vysvetliť infláciou a nákladmi na prepúšťanie pri znižovaní stavu zamestnancov, ktoré museli znášať niektorí výrobcovia z Únie v súvislosti s útlmom výrobného odvetvia v období od roku 2011 do OP.

(113)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(114)

Medzi rokom 2011 a OP sa zásoby zvýšili o 7,3 % a medzi rokom 2009 a OP vzrástli o 15 %, pričom medzi rokmi 2010 a 2011 poklesli o 11,6 %.

(115)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že vzhľadom na zníženie predaja z hľadiska objemu aj hodnoty mali výrobcovia z Únie sklon uchovávať obmedzené zásoby podobného výrobku. Zvýšenie zásob podobného výrobku v posudzovanom období je preto dôležitým ukazovateľom na určenie toho, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(116)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(117)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovila pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja.

(118)

V roku 2009 zaznamenala väčšina výrobcov z Únie zaradených do vzorky straty, ktoré, ako už bolo uvedené, vznikli najmä v dôsledku toho, že v tom období títo výrobcovia s výrobou podobného výrobku začínali. V roku 2010 dosiahol priemerný zisk už 8,31 %. Následne sa ziskovosť v roku 2011 mierne znížila, keď sa dumpingový dovoz začal zvyšovať. Odvetvie napokon utrpelo počas OP značné straty, t. j. pokles o 276,6 % v porovnaní s rokom 2011.

(119)

Vývoj čistého peňažného toku, t. j. schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky samofinancovať svoje činnosti, zaznamenal medzi rokom 2011 a OP výrazný pokles o 81 %. Od roku 2010 sa postupne zvyšoval a počas posudzovaného obdobia zaznamenal celkový nárast.

(120)

Návratnosť investícií bola vyjadrená ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií.

(121)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že po počiatočnej fáze v roku 2009, keď výrobné odvetvie významne investovalo do podobného výrobku, investície medzi rokmi 2009 a 2011 neustále klesali a potom počas OP sa zvýšili. V porovnaní s úrovňami roku 2009 však investície počas OP zostali na nízkej úrovni. Investície realizované počas OP boli zamerané najmä na výskum a vývoj, ako aj na zlepšovanie a udržiavanie výrobných technológií a postupov s cieľom zlepšiť efektívnosť. Výrobné odvetvie investovalo najmä do nových druhov výrobkov, ktoré sa počas rovnakého obdobia z ČĽR nedovážali a ktoré sú náročné na výskum a inovácie.

(122)

Návratnosť investícií sa naproti tomu medzi rokmi 2009 a 2012 znížila o 34 %. Pred OP sa však neustále zvyšovala, t. j. medzi rokmi 2009 a 2011 vzrástla o 293 %, ale počas OP poklesla v porovnaní s rokom 2011 o 186 %.

(123)

Pokiaľ ide o schopnosť zvyšovať kapitál, zistilo sa, že výrobné odvetvie Únie je čoraz menej schopné vytvárať peňažné prostriedky v súvislosti s podobným výrobkom, v dôsledku čoho sa zhoršuje finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(124)

Z analýzy situácie výrobného odvetvia Únie vyplýva jasne klesajúci trend pri všetkých hlavných ukazovateľoch ujmy. V posudzovanom období sa celková výroba vzhľadom na všeobecne sa zvyšujúcu spotrebu zvýšila. Aj keď sa objem predaja zvýšil, trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v OP zmenšil z dôvodu vyššej miery nárastu spotreby v posudzovanom období. V posudzovanom období sa prudko znížili priemerné predajné ceny, a to malo negatívny vplyv na všetky ukazovatele finančnej výkonnosti, ako sú napríklad ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(125)

Počas posudzovaného obdobia sa celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil. Zvýšenie objemu predaja výrobného odvetvia Únie sa však spájalo s výrazným znížením priemernej predajnej ceny, ako aj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa pri prešetrovaní potvrdila najmä skutočnosť, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sú pod úrovňou jeho výrobných nákladov, a teda majú negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá počas OP dosiahla výrazne negatívne úrovne.

(127)

Kapacita sa však medzi rokom 2009 a OP vyvíjala pozitívne. Okrem toho, hoci investície skutočne medzi rokom 2009 a OP poklesli, medzi rokom 2011 a OP sa zvýšili. Spôsobené to bolo tým, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 121, že spoločnosti zaradené do vzorky naďalej investovali do podobného výrobku, okrem iného tak, že sa zameriavali na druhy výrobku v oblastiach trhu, v ktorých ešte neexistujú vývozy týchto konkrétnych druhov výrobku z príslušnej krajiny a ktoré sú náročné na výskum a inovácie. Zároveň je zrejmé, že výrobné odvetvie Únie musí byť takisto schopné vyrábať a predávať veľké objemy základnejších druhov výrobku (ktoré sú v súčasnosti v konkurenčnom vzťahu s dumpingovými dovozmi z ČĽR), aby mohlo pokryť fixné náklady a dosiahnuť úspory z rozsahu.

(128)

Preto je možné dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie nielen utrpelo počas OP značnú ujmu, ale si aj aktívne hľadalo spôsoby, ako znížiť svoju expozíciu voči dumpingovým dovozom príslušného výrobku, pričom rozvíjalo inovatívne výrobky, ktoré sa ešte z príslušnej krajiny nedovážajú.

(129)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(130)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie takú ujmu, ktorá sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli v tom istom období spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(131)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že sa dumpingový dovoz v posudzovanom období prudko zvýšil, pričom sa jeho objem zvýšil výrazne, o 596 %, a jeho podiel na trhu o 366 %. Preto sa potvrdzuje, že objem dovozu príslušného výrobku a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období prudko zvýšili. Existuje jasná časová zhoda medzi zvýšením dumpingového dovozu a stratou podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že prostredníctvom dumpingového dovozu sa v OP podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 89.

(132)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny dumpingového dovozu sa počas posudzovaného obdobia znížili o 27,2 %, čo viedlo k vyššiemu rozpätiu podhodnotenia. Vzhľadom na tento enormný cenový tlak vyvinulo výrobné odvetvie Únie výrazné úsilie o zníženie svojich výrobných nákladov. Napriek tomuto úsiliu mimoriadne nízka úroveň čínskych dovozných cien prinútila výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje predajné ceny na neziskové úrovne. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa preto v posudzovanom období prudko znížila a v OP vykázala straty.

(133)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že prítomnosť dumpingového dovozu a prudký nárast jeho trhového podielu za ceny, ktoré neustále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, mali rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(134)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia takto:

Tabuľka 11

Dovoz z tretích krajín (1 000 m2)

(135)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 46 %, a to v súlade so zvýšením spotreby v Únii. Podiel tohto dovozu na trhu sa počas OP v porovnaní s rokom 2011 mierne znížil (o 3,5 %), ale celkovo zostal počas posudzovaného obdobia stabilný. Druhým najväčším vývozcom po ČĽR je Turecko nasledované Indiou.

(136)

Z dostupných informácií týkajúcich sa dovozu zo všetkých tretích krajín vyplýva, že priemerná dovozná cena bola vyššia než priemerná čínska dovozná cena. To isté platí aj pre jednotkovú cenu za určité druhy príslušného výrobku. Priemerná dovozná cena tretích krajín bola na druhej strane podobná alebo vyššia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie.

(137)

Na základe týchto skutočností, najmä vzhľadom na objemy dovozu z tretích krajín a ich podiely na trhu, ako aj na ich cenové úrovne, možno dospieť k predbežnému záveru, že dovoz z tretích krajín nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(138)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu

(139)

Vývozný predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v období od roku 2009 do roku 2011 zvýšil, ale v OP jeho hodnota náhle klesla o 74 % a jeho objem o 71,9 %. Na základe odpovedí čínskych vývozcov zaradených do vzorky to nastalo pravdepodobne v dôsledku veľmi nízkych cien čínskych vývozov do hlavných cieľových krajín vývozu výrobného odvetvia Únie (t. j. USA, Kanada).

(140)

Vývozný predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavoval 20 % ich celkového objemu predaja v roku 2009 (v počiatočnej fáze), 11 % v priebehu roka 2010 a počas roka s najvyššou úrovňou, t.j. roka 2011, len 14 %. Ďalší pokles na 5 % bol zaznamenaný v roku 2012, keď vstúpili do hospodárskej súťaže s lacným čínskym vývozom do hlavných cieľových tretích krajín. Z toho vyplýva, keďže trh Únie je hlavným trhom pre výrobné odvetvie Únie a vzhľadom na skutočnosť, že solárne sklo je pomerne ťažké a krehké, čo predstavuje dodatočné náklady pri preprave na väčšiu vzdialenosť (kvôli rozbitiu a korózii), že nie je možné v tejto fáze dospieť k záveru, že zhoršenie výkonnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky v oblasti vývozu narúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(141)

Ako už bolo uvedené, spotreba Únie sa od roku 2009 do OP zvýšila o 49 %. Svoj vrchol dosiahla v roku 2011, keď sa zvýšila o 81 % v porovnaní s rokom 2009. Výrobné odvetvie Únie však nemohlo mať z tohto nárastu spotreby úžitok. Jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia neustále znižoval až dosiahol počas OP pokles o 25 % v porovnaní s rokom 2009 (– 14,1 % v porovnaní s rokom 2011). Naopak, čínsky podiel na trhu prudko narastal, a to aj napriek poklesu spotreby medzi rokom 2011 a OP, pričom dosiahol zvýšenie o 64,8 % medzi rokom 2011 a OP a celkové zvýšenie o 366 % počas celého obdobia. Počas posudzovaného obdobia došlo k obrovskému zvýšeniu čínskeho dovozu, a to o 596 %.

(142)

Keďže sa spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia zvyšovala, jej vývoj podporuje príčinnú súvislosť medzi zvyšujúcim sa dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a sama o sebe nie je príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Okrem toho aj počas OP, keď spotreba klesla, čínsky dumpingový dovoz dokázal naďalej zvyšovať svoj podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie. Preto je možné predbežne dospieť k záveru, že uvedený pokles spotreby v OP nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(143)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, približne 80 až 85 % solárneho skla sa predáva výrobcom solárnych modulov (fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a modulov z tenkého fotovoltického filmu), a približne 15 až 20 % predaja výrobcom plochých slnečných tepelných kolektorov na výrobu horúcej vody. Z toho vyplýva, že trendy zaznamenané v oblasti solárnych modulov majú významný vplyv na spotrebu solárneho skla. Spotreba solárnych modulov sa v rovnakom období, t. j. v rokoch 2009 – 2012, neustále zvyšovala, a hoci v roku 2012 došlo k poklesu, úroveň spotreby bola stále o 221 % vyššia než v roku 2009 a o 44 % vyššia ako v roku 2010 (5). Okrem toho sa zistilo, že zatiaľ čo dopyt po moduloch v Únii bol pôvodne tvorený výkupnými cenami (feed-in-tariffs), nebolo možné dospieť k záveru, že zníženie výkupných cien (na konci roka 2011 a začiatkom roka 2012) narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou (6). Dôvodom bola skutočnosť, že dopyt po solárnych moduloch zostal v tom istom období rokov 2009 – 2012 aj naďalej relatívne vysoký.

(144)

Úroveň spotreby solárnych modulov, a v dôsledku toho aj dopyt po solárnom skle, zostali teda počas posudzovaného obdobia vysoké. Jej mierny pokles v roku 2012 nemožno ako taký považovať za faktor, ktorý by narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(145)

Z prešetrovania vyplynulo, že existuje príčinná súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR. Analyzovali sa ďalšie možné príčiny ujmy, ako je dovoz z ďalších tretích krajín, spotreba a situácia na trhu niektorých používateľov (napríklad výrobcov solárnych modulov), a v prípade žiadnej z nich, analyzovanej jednotlivo, ako aj súhrnne, sa nepreukázalo, že by narúšala príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(146)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(147)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade prijatie opatrení nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, dodávateľov surovín a používateľov príslušného výrobku.

(148)

Počas OP bolo vo výrobnom odvetví Únie priamo zamestnaných približne 860 osôb v oblasti výroby a predaja podobného výrobku. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia prešetrovania značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny. Niektorí výrobcovia z Únie boli už nútení zatvoriť svoje výrobné zariadenia, kým niektorí ďalší čelili platobnej neschopnosti. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(149)

Očakáva sa, že uložením antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, čo umožní výrobnému odvetviu Únie upraviť ceny podobného výrobku tak, aby odrážali výrobné náklady, a tým sa zlepší jeho ziskovosť. Možno takisto očakávať, že uloženie opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, čo by malo priaznivý vplyv na jeho celkovú finančnú situáciu. Okrem toho by výrobné odvetvie Únie malo mať lepší prístup ku kapitálu a malo byť schopné pokračovať v investíciách do výskumu, vývoja a inovácií na trhu so solárnym sklom. A nakoniec je pravdepodobné, že výrobcovia z Únie, ktorí boli nútení zastaviť výrobu v dôsledku tlaku čínskeho dumpingového dovozu, by mohli svoju podnikateľskú činnosť obnoviť. Celkovo by sa v rámci tohto scenára zabezpečili nielen existujúce pracovné miesta, ale takisto by existoval opodstatnený výhľad na ďalšie rozšírenie výroby a zvýšenie zamestnanosti.

(150)

Pokiaľ sa neprijmú opatrenia, očakávajú sa ďalšie straty podielu na trhu a ďalšie znižovanie ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Táto situácia by bola z krátkodobého až strednodobého hľadiska neudržateľná. V dôsledku toho by okrem veľkého počtu výrobcov z Únie, ktorí už boli nútení z trhu odísť, mohli ďalší výrobcovia čeliť platobnej neschopnosti, a to by z krátkodobého až strednodobého hľadiska pravdepodobne viedlo k zániku výrobného odvetvia Únie a následne výrazne ovplyvnilo existujúce pracovné miesta.

(151)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(152)

Obchodovanie s príslušným výrobkom bolo hlavnou ekonomickou činnosťou dvoch spolupracujúcich dovozcov. Obaja diverzifikovali zdroje príslušného výrobku, t. j. neodoberali zdroje len z ČĽR, ale aj z Únie a tretích krajín.

(153)

Tvrdilo sa, že uloženie opatrení v súvislosti s príslušným výrobkom negatívne ovplyvní ekonomickú činnosť dovozcov. Po prvé, uloženie ciel by nemalo viesť k vylúčeniu dovozu z ČĽR v celom rozsahu. Po druhé, aj keď možno očakávať, že uloženie opatrení môže mať negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov dovážajúcich výlučne alebo najmä z ČĽR, dá sa predpokladať, že vzhľadom na možnosť odoberať zdroje z tretích krajín budú dovozcovia flexibilní a v prípade potreby zmenia svoje zdroje dodávok.

(154)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že uloženie opatrení na navrhovanej úrovni môžu mať určitý negatívny vplyv na situáciu neprepojených dovozcov príslušného výrobku, ale že tento vplyv je zmiernený skutočnosťou, že dovozcovia a obchodníci môžu využiť iné zdroje dodávok, z tretích krajín a z výrobného odvetvia Únie, pričom výrobné odvetvie Únie má kapacitu na zvýšenie výroby, a že tento negatívny vplyv v žiadnom prípade neprevýši pozitívny vplyv na ostatné strany.

(155)

Žiadny dodávateľ surovín nespolupracoval pri prešetrovaní. Vzhľadom na chýbajúce údaje od týchto dodávateľov neboli k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom týchto strán.

(156)

Všetci používatelia, ktorí odpovedali, sú výrobcovia solárnych modulov a/alebo tepelných kolektorov. Traja používatelia jednoznačne podporujú uloženie antidumpingového cla, pričom tvrdia, že výrobné odvetvie Únie vyrába solárne sklo vyššej kvality, ktoré čínske spoločnosti nie sú vždy schopné dodať. Traja ďalší používatelia sa vyjadrili naopak proti uloženiu antidumpingových opatrení. Títo používatelia predpokladajú, že uloženie antidumpingových ciel by malo negatívny vplyv na ich podnikanie. Vzhľadom na katastrofálnu situáciu v odvetví solárnych modulov očakávajú, že nebudú môcť preniesť zvýšenie ceny na konečných spotrebiteľov.

(157)

Podľa informácií, ktoré poskytli používatelia, solárne sklo predstavuje približne iba 6 – 8 % celkových nákladov na solárne moduly. Solárne sklo predstavuje teda iba obmedzenú časť nákladov na fotovoltické moduly a ich konečnej hodnoty. Okrem toho je možné predpokladať, že v prípade uloženia antidumpingových ciel na solárne sklo dovážané z ČĽR by mal byť vplyv na celkové náklady na solárne moduly nižší ako 1 %. Príčinou je najmä skutočnosť, že spolupracujúci používatelia nakupujú významné množstvá solárneho skla od výrobcov z Únie. Možné uloženie antidumpingových ciel teda s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí mierny nárast cien vstupov na výrobu solárnych modulov, avšak tieto ceny by nemali výrazným spôsobom negatívne ovplyvniť náklady a konečné ceny v odvetví solárnych modulov v Únii.

(158)

Niektorí používatelia už navyše majú iné zdroje dodávok, napr. z Turecka a Indie, na ktoré by uloženie antidumpingových ciel nemalo negatívny účinok. Ostatní používatelia sa môžu takisto preorientovať na iné zdroje dodávok, či už z tretích krajín alebo z výrobného odvetvia Únie.

(159)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa argumenty proti uloženiu opatrení, ktoré predložili niektorí používatelia, predbežne zamietajú.

(160)

Jeden dovozca tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že sa niektorí výrobcovia z Únie podieľali na celosvetovom karteli výrobcov plochého skla (solárne sklo je jeho súčasťou) a v roku 2007 im Európska komisia uložila pokuty, využívajú antidumpingový nástroj ako prostriedok na vyrovnanie straty spôsobenej týmito pokutami za kartel a znižovaním podielu na trhu Únie. Ak by sa navyše prístup na trh Únie obmedzil prostredníctvom antidumpingových ciel, znamenalo by to pre výrobcov z Únie silnejšiu motiváciu vstupovať do kartelu alebo sa uchyľovať k protisúťažnému správaniu v súvislosti s výrobkami, akými sú nábytkárske výrobky, ktoré majú v Únii obmedzené možnosti pákového efektu v súvislosti s objemom.

(161)

Tieto argumenty sa predbežne zamietajú. Po prvé, uvedený kartel prestal fungovať najneskôr v roku 2007. Účinky kartelu z minulosti preto nemali žiadny dosah na odvetvie počas posudzovaného obdobia. Po druhé, kartel sa netýkal žiadneho z výrobcov z Únie zaradených do vzorky a ani väčšiny súčasných výrobcov z Únie s najvyšším objemom predaja. Po tretie, možné uloženie antidumpingových ciel pravdepodobne nebude mať vplyv na súťažné správanie výrobného odvetvia Únie, keďže na jednej strane sa tým nezmení štruktúra trhu Únie a na druhej strane majú podniky všeobecnú povinnosť dodržiavať platné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy týkajúce sa hospodárskej súťaže, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú uložené clá.

(162)

Jeden dovozca tiež tvrdil, že uloženie ciel by malo negatívny vplyv na trh Únie, pokiaľ ide o antireflexný povrch solárneho skla. Na tomto trhu, ktorý dovozca vymedzil ako príbuzný trh, údajne prevažujú výrobcovia z Únie a uloženie opatrení by posilnilo ich postavenie na úkor konkurenčných poskytovateľov antireflexných povrchov. Okrem toho uviedol, že dovozcovia čelia problémom pri získavaní objednávok od výrobcov z Únie alebo pri dodaniach takýchto objednávok v primeranom čase a za primerané ceny.

(163)

Po prvé, trh s antireflexnými povrchmi je zahrnutý do prešetrovania a nie je príbuzným trhom. Na základe prešetrovania sa ukázalo, že výrobcovia z Únie zostávajú aj napriek relatívne vyšším účtovaným cenám na tomto trhu konkurencieschopní, a to vďaka, ako sa zdá, nižšej kvalite solárneho skla s antireflexným povrchom dovážaného z ČĽR. Neboli však predložené žiadne dôkazy o tom, že by výrobné odvetvie Únie nebolo schopné uspokojiť prípadný zvýšený dopyt po solárnom skle s antireflexným povrchom. Preto sa tento argument v tejto fáze zamieta. Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobcovia Únie odmietli poskytovať objednávky alebo včasné dodávky za primerané ceny, je záležitosťou každého výrobcu zvoliť si vlastnú obchodnú stratégiu, pokiaľ takýto výrobca alebo takíto výrobcovia nie sú v postavení jediného dominantného subjektu alebo v spoločnom dominantnom postavení na relevantnom trhu. Na trhu Únie existuje hospodárska súťaž dostatočná na to, aby bolo možné zmeniť a/alebo diverzifikovať dodávateľov. Tento argument sa preto takisto predbežne zamieta.

(164)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe vyhodnotenia všetkých rôznych záujmov ako celku vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov, neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz solárnych skla s pôvodom v ČĽR.

(165)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť dočasné opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(166)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby sa prekročili zistené dumpingové rozpätia.

(167)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenie by malo výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie takého primeraného zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v Únii mohlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže získať, t. j. keby dumpingový dovoz neexistoval. Ziskové rozpätie na úrovni 8,3 % z obratu sa považuje za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť, ak by nedochádzalo k poškodzujúcemu dumpingu. Toto ziskové rozpätie je založené na priemernom zisku, ktorý dosiahli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky v roku 2010, keď bol dovoz príslušného výrobku ešte nízky, a teda nemohol ešte narúšať normálne podmienky hospodárskej súťaže.

(168)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Táto cena sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia na úrovni 8,3 % k výrobným nákladom, ktoré počas OP vznikli výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(169)

Nevyhnutné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas OP predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(170)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz solárnych skla s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(171)

Na základe uvedených skutočností sa sadzby antidumpingového cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sú sadzby dočasného antidumpingového cla, vyjadrené pomocou ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(172)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“ v celej krajine) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a sídlo nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany vyvážajúcich výrobcov existovala vysoká úroveň spolupráce (viac než 80 %, pozri odôvodnenie 15), táto colná sadzba je založená na najvyššom individuálnom rozpätí ujmy, ktoré bolo stanovené pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Colná sadzba uplatniteľná na „ostatné spolupracujúce spoločnosti“ je založená na váženom priemere vývozcov zaradených do vzorky a uplatňuje sa na všetky spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky (s výnimkou spoločnosti Henan Yuhua, ktorá podlieha clu stanovenému individuálne na základe jej žiadosti o individuálne preskúmanie (pozri odôvodnenie 48).

(173)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) treba adresovať Komisii (7) a pripojiť všetky príslušné informácie, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti v oblastiach výroby, domáceho predaja a vývozného predaja, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú individuálne colné sadzby.

(174)

V záujme správneho administratívneho postupu treba stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v oznámení o začatí konania, môžu písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Zistenia týkajúce sa uloženia dočasného cla sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť. Je potrebné takisto uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel vykonané na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,