PRÍLOHA I

Schvaľujú sa tieto zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Miel de sapin des Vosges“:

Súvislosť so zemepisnou oblasťou sa aktualizuje, ale ostáva nezmenená.

Doplňujú sa ustanovenia týkajúce sa označovania.

PRÍLOHA II

JEDNOTNÝ DOKUMENT

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1)

„MIEL DE SAPIN DES VOSGES“

ES č.: FR-PDO-0317-0204-20.04.2011

CHZO () CHOP (X)

1.   Názov:

„Miel de sapin des Vosges“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.4.

Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Miel de sapin des Vosges“ je med a pochádza z medovice, ktorú zbierajú včely z vogézskych čiernych jedlí. Je tmavohnedý so zelenkavým nádychom a má balzamovú arómu. Chuť je sladkastá a veľmi charakteristická bez horkých či neprirodzených príchutí.

Obsah vody je nižší alebo rovný 18 %, elektrická vodivosť medu je vyššia než 950 mikrosiemensov na centimeter a obsah hydroxymetylfurfuralu je nižší než 15 mg/kg.

Med sa spotrebiteľovi ponúka v tekutej forme.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

—

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Med sa musí zbierať, vytáčať, filtrovať a číriť v označenej zemepisnej oblasti.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

„Miel de sapin des Vosges“ sa spotrebiteľovi musí ponúkať v sklenených nádobách s identifikačnou značkou, ktorá sa pri otvorení nádoby zničí.

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Súčasťou označenia je:

—	názov označenia pôvodu „Miel de sapin des Vosges“,

—	symbol CHOP Európskej únie.

Tieto údaje musia byť uvedené v tom istom vizuálnom poli a na tej istej etikete. Sú napísané viditeľným, čitateľným, nezmazateľným a dostatočne veľkým písmom, pričom najväčší na etikete musí byť nápis „Miel de sapin des Vosges“, ktorý musí na ploche, na ktorej je vytlačený, dobre vynikať a musí sa dať ľahko odlíšiť od všetkých ostatných nápisov a kresieb.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Departement Meurthe-et-Moselle (54) Všetky obce v kantónoch Baccarat, Badonviller, Cirey-sur-Vezouze.

Departement Moselle (57) Všetky obce v kantónoch Fénétrange, Lorquin, Phalsbourg, Réchicourt-le-Château, Sarrebourg.

Departement Haute-Saône (70)   Kantón Champagney: Plancher-les-Mines, Plancher-Bas.   Kantón Faucogney-et-la-Mer: Amont-et-Effreney, Beulotte-Saint-Laurent, Corravillers, Esmoulières, Faucogney-et-la-Mer, La Longine, La Montagne, La Rosière, Saint-Bresson.   Kantón Melisey: Belfahy, Belonchamps, Ecromagny, Fresse, Haut-du-Them (Château-Lambert), Melisey, Miellin, Saint-Barthélemy, Servance, Ternuay-Melay a Saint-Hilaire.

Departement Vosges (88) Všetky obce v kantónoch Bains-les-Bains, Brouvelieures, Bruyères, Charmes, Châtel-sur-Moselle, Corcieux, Darnay, Dompaire, Epinal, Fraize, Gérardmer, Lamarche, Le Thillot, Mirecourt, Monthureux-sur-Saône, Plombières-les-Bains, Provenchères-sur-Fave, Rambervillers, Raon-l’Etape, Remiremont, Saint-Dié, Saulxures-sur-Moselotte, Senones, Vittel, Xertigny.

Departement Territoire de Belfort (90)   Kantón Giromagny: Auxelles-Haut, Giromagny, Lepuix, Riervescemont, Vescemont.   Kantón Rougement-le-Château: Lamadeleine-Val-des-Anges, Rougemont-le-Château.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Špecifickosť zemepisnej oblasti súvisí s horským masívom Vogézy. V tomto husto zalesnenom masíve je vogézska jedľa zďaleka najrozšírenejším druhom. Vyhovujú jej miestne pôdy zložené z kyslého substrátu, žuly a pieskovca, ako aj vlhké a chladné polokontinentálne podnebie, v ktorom sa jedli veľmi darí. Keďže Vogézy sa tiahnu od severu na juh a zadržiavajú tak mračná zo západu, toto podnebie sa prejavuje ešte vo väčšej miere, čím sa vysvetľuje bohatý úhrn zrážok (tento efekt spôsobuje vietor známy ako fön). Med sa v Lotrinsku vyrába už od nepamäti. V rôznych prameňoch sa uvádza, že výrobok získal mnohé ocenenia. Medzi jedno z najvýznamnejších patrí cena, ktorú mu udelili na poľnohospodárskom veľtrhu v roku 1902.

Vogézski včelári sa vždy s plnou vervou zasadzovali o zvyšovanie prestíže a propagáciu tejto jedinečnej výroby.

Výsledkom tohto úsilia bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie Tribunal de Grande Instance v Nancy z 25. apríla 1952, ktorým sa uznalo označenie pôvodu „Miel des Vosges-Montagne“. Toto označenie sa 30. júla 1996 zmenilo na chránené označenie pôvodu „Miel de sapin des Vosges“.

5.2.   Špecifickosť výrobku

V knihe Le goût du miel (Chuť medu, Gonnet & Vache, 1985) autori poukazujú na rozdiely medzi medom „Miel de sapin des Vosges“ a ostatnými jedľovými medmi vyrábanými vo Francúzsku vzhľadom na jeho osobité vlastnosti: je tmavší s typickým zelenkavým nádychom, ak vôbec cukornatie, tak len veľmi pozvoľna, vyznačuje sa balzamovou vôňou a veľmi charakteristickou sladkastou chuťou.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Výrobok „Miel de sapin des Vosges“ veľmi úzko súvisí so svojou oblasťou pôvodu, keďže je výsledkom neprerušenej reťaze výroby a pochádza z vogézskych jedlí. Vošky z tohto druhu jedlí získavajú miazgu a premieňajú ju na medovicu, ktorú potom zbierajú včely a vyrábajú z nej veľmi charakteristický med.

Táto produkcia významne súvisí s pestovaním jedľových lesov charakteristických pre vogézsky región a včelári dokázali z tejto osobitosti nielen ťažiť, ale ju i zachovať.

Aj literárne pramene (Gonnet & Vache, Le goût du miel, 1985) potvrdzujú výnimočnosť medu „Miel de sapin des Vosges“, ktorá vyplýva z miestnych podmienok, podnebia a najmä vlastností pôdy. Tieto osobitosti súvisia s tým, že včely zbierajú medovicu, ktorú vyrábajú vošky na vogézskych jedliach (Abies pectinata). Med vďačí za svoje špecifické vlastnosti týmto faktorom: druhu jedle, z ktorej včely zbierajú medovicu, a povahe medu „Miel de sapin des Vosges“ (medovicový med).

Dobrým príkladom tohto úzkeho prepojenia medzi miestnym prostredím a výrobkom je určitá cyklickosť v procese znášky medovice, ktorá závisí od cyklu rozvoja populácií vošiek. Tento jav však ešte dodnes nie je celkom objasnený.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCMielDeSapinDesVosges.pdf

---

(1)  Nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny.