30.3.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 92/4

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 282/2012

z 28. marca 2012,

ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému záruk pre poľnohospodárske výrobky

(kodifikované znenie)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho článok 43 písm. a), d), f) a j), článok 47 ods. 2, článok 134, článok 143 písm. b), článok 148, článok 161 ods. 3, článok 171 a článok 172 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (2), a najmä na jeho články 37 a 38,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (3), a najmä na jeho článok 4 ods. 4, článok 6 ods. 4, článok 7 ods. 3 a článok 11 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (4), a najmä na jeho článok 25,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (5), a najmä na jeho článok 142 písm. c),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2799/98 z. 15. decembra 1998, ktoré ustanovuje poľnohospodárske menové dojednania pre euro (6), najmä na jeho článok 9,

keďže:

(1)	Nariadenie Komisie (EHS) č. 2220/85 z 22. júla 1985, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému záruk pre poľnohospodárske výrobky (7) bolo podstatným spôsobom zmenené a doplnené (8). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Mnohé ustanovenia v poľnohospodárskych nariadeniach Únie vyžadujú, aby sa poskytla záruka na zabezpečenie úhrady dlžnej sumy vyplývajúcej z nesplneného záväzku. Skúsenosti však ukazujú, že táto požiadavka sa v praxi vysvetľuje veľmi rozdielnymi spôsobmi. Preto, aby sa vyhlo nerovnakým súťažným podmienkam, by sa mala požiadavka definovať.

(3)	Predovšetkým by mala byť definovaná forma záruky.

(4)

Mnoho ustanovení v poľnohospodárskych nariadeniach Únie stanovuje, že daná záruka prepadá, ak sa poruší ktorýkoľvek záväzok, za ktorý sa ručí, bez toho, aby sa rozlišovalo medzi porušením základných a odvodených alebo podriadených záväzkov. V záujme rovnosti by sa malo rozlišovať medzi dôsledkami porušenia základného záväzku a dôsledkami porušenia odvodeného alebo podriadeného záväzku. Predovšetkým by sa malo tam, kde je to prípustné, zriadiť ustanovenie pre prepadnutie len časti záruky, ak sa vlastne základný záväzok splnil, ale termín stanovený pre jeho splnenie sa mierne prekročil, alebo ak sa nesplnil odvodený alebo podriadený záväzok.

(5)	Nemalo by sa rozlišovať medzi dôsledkami nedodržania záväzku podľa toho, či sa obdržala, alebo neobdržala zálohová platba. V dôsledku toho by mali byť záruky poskytnuté za zálohy upravované samostatnými pravidlami.

(6)

Náklady spojené s poskytnutím záruky, vynaložené stranou poskytujúcou záruku a príslušným orgánom, nemusia byť úmerné sume, za platbu ktorej záruka ručí, ak táto suma neobsahuje určitý limit. Príslušné orgány by preto mali mať právo odstúpiť od požiadavky na záruku pre vyplatenie sumy, ktorá daný limit nedosahuje. Ďalej, príslušný orgán by mal byť splnomocnený odstúpiť od požiadavky na záruku, ak charakter osoby, od ktorej sa vyžaduje, aby záväzky splnila, považuje túto požiadavku za zbytočnú.

(7)	Príslušný orgán by mal mať právo ponúkanú záruku odmietnuť, ak ju považuje za neuspokojivú.

(8)	Mal by sa stanoviť termín na predloženie dôkazu potrebného na uvoľnenie sumy, za ktorú sa ručí, ak takýto termín ešte nikde nie je stanovený.

(9)	V súvislosti s kurzom, ktorý sa má použiť pri prepočte sumy, za ktorú sa ručí, vyjadrenej v eurách na národnú menu, by sa mala určujúca skutočnosť uvedená v článku 3 nariadenia (ES) č. 2799/98 definovať v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1913/2006 (9).

(10)	Mal by sa stanoviť postup, ktorý má nasledovať po prepadnutí záruky.

(11)	Malo by byť Komisii umožnené monitorovať implementáciu ustanovení o zárukách.

(12)	Toto nariadenie stanovuje pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať všeobecne, pokiaľ osobitné právne predpisy Únie nestanovujú inak.

(13)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a boli predložené ostatným príslušným výborom pre informáciu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A DEFINÍCIE

Článok 1

Toto nariadenie stanovuje pravidlá týkajúce sa záruk, ktoré sú stanovené buď nasledujúcimi nariadeniami, alebo nariadeniami prijatými podľa tých nariadení, pokiaľ sa na ne neuplatňujú iné pravidlá stanovené v tých nariadeniach:

a)	nariadenia, stanovujúce spoločnú organizáciu trhu určitých poľnohospodárskych výrobkov: — nariadenie (ES) č. 104/2000 (výrobky rybolovu a akvakultúry), — nariadenie (ES) č. 1234/2007 (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov);

b)	nariadenie (ES) č. 73/2009 (režimy priamej podpory);

c)	nariadenie (ES) č. 1216/2009 (obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov).

Článok 2

Toto nariadenie sa uplatňuje vo všetkých prípadoch, kde nariadenia uvedené v článku 1 stanovujú záruku, tak ako je to vymedzené v článku 3, či už sa použije výraz „záruka“, alebo nie.

Toto nariadenie sa nevzťahuje na záruky zložené na účely zabezpečenia platby dovozných a vývozných ciel uvedených v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 (10).

Článok 3

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce definície:

a)	„záruka“ znamená zaistenie, aby sa v prípade nesplnenia určitého záväzku vyplatila peňažná suma alebo prepadla v prospech kompetentného orgánu;

b)	„skupinová záruka“ znamená záruku, ktorú má k dispozícií príslušný orgán na zabezpečenie toho, že sa splní viac než jeden záväzok;

c)	„záväzok“ znamená požiadavku alebo súbor požiadaviek, stanovených nariadením, na vykonanie alebo zdržanie sa určitej činnosti;

d)	„príslušný orgán“ je buď strana oprávnená prijímať záruku, alebo strana oprávnená rozhodnúť v súlade s príslušným nariadením, či sa má záruka uvoľniť, alebo prepadnúť.

KAPITOLA II

POŽIADAVKA ZÁRUKY

Článok 4

Záruka sa poskytne stranou alebo v mene strany, ktorá zodpovedá za vyplatenie peňažnej sumy splatnej v prípade nesplnenia záväzku.

Článok 5

1.   Kompetent Príslušný orgán môže od požadovania záruky odstúpiť v prípade, že čiastka, za ktorú sa ručí, je menšia než 500 EUR.

2.   Ak sa využije možnosť v odseku 1, príslušná strana sa písomne zaviaže vyplatiť čiastku rovnajúcu sa čiastke, ktorá by sa od nej vyžadovala vyplatiť, keby sa bola poskytla záruka a táto záruka by následne čiastočne alebo úplne prepadla.

Článok 6

Príslušný orgán môže od požadovania záruky odstúpiť, ak strana zodpovedná za splnenie záväzku je buď:

a)	verejná inštitúcia zodpovedná za vykonávanie úloh verejného orgánu, alebo

b)	súkromná inštitúcia vykonávajúca úlohy uvedené v písmene a) pod štátnym dohľadom.

KAPITOLA III

FORMA ZÁRUK

Článok 7

1.   Záruku je možné poskytnúť vo forme:

a)	hotovostného vkladu, ako je uvedené v článkoch 12 a 13, a/alebo

b)	zabezpečenia ručiteľa, ako je ustanovené v článku 15 ods. 1.

2.   Podľa uváženia príslušného orgánu sa záruka môže poskytnúť vo forme:

a)	hypotéky a/alebo

b)	hotovostných vkladov v banke, ktoré sa dajú do zálohy, a/alebo

c)	uznaných pohľadávok voči verejnému orgánu alebo verejným fondom, ktoré sú splatné a vymáhateľné, a voči ktorým nie je nadradená žiadna iná pohľadávka a tieto sa dajú do zálohy, a/alebo

d)	cenných papierov obchodovateľných v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že sú vydané štátom, alebo tento členský štát za ne ručí a tieto sa dajú do zálohy, a/alebo

e)	dlhopisov vydaných hypotekárnymi združeniami, ktoré sú vedené na verejnej burze cenných papierov a ktoré sú na predaj na voľnom trhu za predpokladu, že ich úvery sa hodnotia rovnako ako štátne dlhopisy.

3.   Príslušný orgán môže pre prijímanie záruk zaviesť ďalšie podmienky, ktoré majú formu uvedenú v odseku 2.

Článok 8

Príslušný orgán odmietne prijať alebo bude požadovať náhradu za každú záruku, ktorú považuje za neprimeranú alebo neuspokojivú, alebo ktorá neposkytuje krytie pre dostatočné obdobie.

Článok 9

1.   Zálohové aktíva v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a) alebo cenné papiere alebo dlhopisy podľa článku 7 ods. 2 písm. d) a e) majú v čase poskytnutia záruky disponibilnú hodnotu aspoň 115 % hodnoty požadovanej záruky.

Príslušný orgán môže záruku prijať vo forme uvedenej v článku 7 ods. 2 písm. a), d) alebo e), len ak strana, ktorá ju ponúka, sa písomne zaviaže poskytnúť buď dodatočnú záruku, alebo nahradiť pôvodnú záruku, ak by disponibilná hodnota príslušných aktív, cenných papierov alebo dlhopisov dosahovala počas troch mesiacov hodnoty nižšie ako 105 % požadovanej záruky. Tento písomný záväzok nie je potrebný v prípade, ak ho už zakotvuje vnútroštátne právo. Príslušný orgán pravidelne preveruje hodnotu týchto aktív, cenných papierov a dlhopisov.

2.   Disponibilnú hodnotu záruky uvedenej v článku 7 ods. 2 písm. a), d) a e) posúdi príslušný orgán pri zohľadnení nákladov spojených s jej disponovaním.

Disponibilná hodnota cenných papierov a dlhopisov sa ohodnotí podľa posledného dostupného kurzu.

Strana poskytujúca záruku preukáže na žiadosť príslušného orgánu jej disponibilnú hodnotu.

Článok 10

1.   Každá záruka môže byť nahradená inou.

V nasledujúcich prípadoch sa však bude vyžadovať súhlas príslušného orgánu:

a)	keď pôvodná záruka prepadla, ale ešte sa nezrealizovala, alebo

b)	keď náhradná záruka má formu uvedenú v článku 7 ods. 2.

2.   Skupinová záruka sa môže nahradiť inou skupinovou zárukou za podmienky, že nová skupinová záruka zahŕňa aspoň tú časť pôvodnej skupinovej záruky vyčlenenú v čase náhrady, aby zabezpečila splnenie jedného alebo viacerých ešte nesplnených záväzkov.

Článok 11

1.   Všetky záruky uvedené v článku 1 sú stanovené v eurách.

2.   Odchylne od odseku 1, keď členský štát nepatriaci do eurozóny príjme záruku v národnej mene, výška záruky v eurách sa prepočíta na národnú menu v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 1913/2006. Záväzok zodpovedajúci záruke a čiastke, ktorý by mohol byť zadržaný v prípade nezrovnalosti alebo porušenia, je naďalej stanovený v eurách.

Článok 12

Ak sa vklad v hotovosti robí prevodom, za záruku sa nepovažuje dovtedy, pokým príslušný orgán neoznámi, že má danú sumu k dispozícii.

Článok 13

1.   Šek na sumu, za vyplatenie ktorej ručí finančná inštitúcia uznaná na tento účel členským štátom príslušného orgánu, sa považuje za hotovostný vklad. Príslušný orgán nemusí predložiť tento šek na preplatenie, pokiaľ neuplynie obdobie, počas ktorej sa ním ručí.

2.   Šek iný než uvedený v odseku 1 predstavuje záruku len vtedy, keď príslušný orgán oznámi, že má danú čiastku k dispozícii.

3.   Všetky poplatky finančnej inštitúcie znáša strana, ktorá záruku poskytla.

Článok 14

Strane, ktorá poskytla záruku vo forme hotovostného vkladu, sa nevyplatí žiaden úrok.

Článok 15

1.   Ručiteľ musí mať svoje bydlisko alebo sídlo podniku v Únii a podľa ustanovení zmluvy, ktoré sa týkajú slobody poskytovania služieb, ho musí schváliť príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa záruka poskytuje. Ručiteľ sa k ručeniu písomne zaviaže.

2.   Písomný záväzok k ručeniu musí obsahovať aspoň:

a)	záväzok alebo v prípade skupinovej záruky druh(y) záväzku, za splnenie ktorého sa ručí vyplatením určitej peňažnej čiastky;

b)	maximálny platobný záväzok, ktorý ručiteľ prijíma;

c)	záväzný prísľub ručiteľa, že solidárne so stranou zodpovednou za splnenie záväzku pri prepadnutí záruky do 30 dní od výzvy príslušného orgánu zaplatí sumu v rozsahu záruky.

3.   Príslušný orgán môže prijať písomné oznámenie ručiteľa zaslané prostredníctvom telekomunikácií ako písomné ručenie. V tom prípade vykoná všetky opatrenia, aby sa ubezpečil, že správa zaslaná prostredníctvom telekomunikácií je autentická.

4.   V prípade, že sa už písomná skupinová záruka poskytla, príslušný orgán stanoví postup, na základe ktorého sa celá skupinová záruka alebo jej časť vyčlení pre určitý záväzok.

Článok 16

Akonáhle sa časť skupinovej záruky vyčlení pre určitý záväzok, musí sa aktualizovať zvyšná časť skupinovej záruky.

KAPITOLA IV

ZÁLOHOVÉ PLATBY

Článok 17

Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú vo všetkých prípadoch, keď osobitné pravidlá Únie stanovia, že je možné sumu vyplatiť pred splnením záväzku.

Článok 18

1.   Záruka sa uvoľní, ak:

a)	vznikol konečný nárok na sumu poskytnutú ako záloha, alebo

b)	sa splatila poskytnutá suma zvýšená o čiastku stanovenú v osobitných pravidlách Únie.

2.   Ak lehota na predloženie nároku na vyplatenie poskytnutej sumy uplynula bez toho, aby bol predložený dôkaz o nároku, príslušný orgán bezodkladne uplatní postup uvedený v článku 28.

Konečný termín lehoty možno posunúť v prípade zásahu vyššej moci.

Ak to však umožňujú právne predpisy Únie, dôkaz možno predložiť i po tomto dátume, pričom sa vráti časť zloženej záruky.

3.   Ak ustanovenia vis maior v právnych predpisoch Únie umožňujú splatenie samotnej zálohy, budú sa uplatňovať nasledujúce ďalšie podmienky:

a)	okolnosti vyhlásené za vis maior sa oznámia príslušnému orgánu najneskôr do 30 dní po dni, kedy príslušná strana obdržala informácie o vzniku okolností naznačujúcich možný prípad vis maior;

b)	príslušná strana splatí zálohovú sumu alebo jej príslušnú časť do 30 dní odo dňa, v ktorom príslušný orgán vydal žiadosť o splatenie.

Ak sa nedodržia podmienky stanovené v písmene a) a b), podmienky splácania budú rovnaké, ako keby okolnosti vis maior nenastali.

KAPITOLA V

UVOĽNENIE A PREPADNUTIE ZÁRUK OKREM ZÁRUK UVEDENÝCH V KAPITOLE IV

Článok 19

1.   Záväzok môže zahŕňať prvotné, odvodené alebo podriadené požiadavky.

2.   Prvotnou požiadavkou je požiadavka základná na účely nariadenia, ktoré nariaďuje vykonávať alebo nevykonávať určitú činnosť.

3.   Odvodenou požiadavkou je požiadavka na dodržiavanie termínu pre splnenie prvotnej požiadavky.

4.   Podriadenou požiadavkou je ktorákoľvek iná požiadavka stanovená nariadením.

5.   Táto kapitola sa neuplatňuje, ak príslušné osobitné pravidlá Únie nedefinujú prvotné požiadavky.

6.   Pre potreby tejto kapitoly sa pod pojmom „relevantná časť zabezpečenej sumy“ rozumie tá časť zabezpečenej sumy, ktorá zodpovedá množstvu, pre ktoré nebola dodržaná požiadavka.

Článok 20

Akonáhle sa predloží dôkaz stanovený v osobitných pravidlách Únie, že sa splnili všetky prvotné, odvodené a podriadené požiadavky, záruka sa uvoľní.

Článok 21

1.   Za množstvo, pre ktoré nie je splnená prvotná požiadavka, prepadá celá záruka, pokiaľ splneniu požiadavky nezabránil vis maior.

2.   Za porušenie prvotnej požiadavky sa považuje, ak počas lehoty stanovenej na predloženie relevantného dôkazu tento dôkaz nebol predložený, pokiaľ predloženiu takéhoto dôkazu počas danej lehoty nezabránil vis maior. Na účel získania prepadnutej sumy sa bezodkladne uplatní postup uvedený v článku 28.

3.   Ak sa do 18 mesiacov od termínu v prvom pododseku odseku 2 predloží dôkaz o splnení všetkých prvotných požiadaviek, vyplatí sa 85 % prepadnutej sumy.

Ak sa do 18 mesiacov od tohto termínu v prípade nesplnenia príslušnej odvodenej požiadavky predloží dôkaz o splnení všetkých prvotných požiadaviek, suma, ktorá sa má vyplatiť, bude suma, ktorá by bola splatnou podľa článku 22 ods. 2, znížená o 15 % príslušnej časti sumy, za ktorú sa ručilo.

4.   Suma sa nevyplatí, ak sa dôkaz o splnení všetkých prvotných požiadaviek predloží po uplynutí obdobia 18 mesiacov uvedeného v odseku 3, pokiaľ predloženiu takéhoto dôkazu počas daného obdobia nezabránil vis maior.

Článok 22

1.   Ak sa v rámci určitého obdobia predloží dôkaz stanovený v osobitným pravidlách Únie o splnení všetkých prvotných požiadaviek, v prípade nesplnenia odvodenej požiadavky sa záruka čiastočne uvoľní a zvyšok sumy, ktorou sa ručí, prepadne. Na vymáhanie prepadnutej sumy sa uplatní postup v článku 28.

2.   Podiel uvoľnenej záruky bude: záruka zahŕňajúca príslušnú časť sumy, za ktorú sa ručí, mínus 15 % a

a)	10 % zo sumy po odpočítaní 15 % za každý deň, o ktorý sa: i) prekročilo maximálne obdobie 40 dní alebo kratšie; ii) nedodržalo minimálne obdobie 40 dní alebo kratšie;

b)	5 % zo sumy po odpočítaní 15 % za každý deň, o ktorý sa: i) prekročilo maximálne obdobie medzi 41 a 80 dňami; ii) nedodržalo minimálne obdobie medzi 41 a 80 dňami;

c)	2 % zo sumy po odpočítaní 15 % za každý deň, o ktorý sa: i) prekročilo maximálne obdobie 81 dní alebo viac; ii) nedodržalo minimálne obdobie 81 dní alebo viac.

3.   Tento článok sa netýka období, počas ktorých sa buď žiadajú, alebo používajú dovozné a vývozné licencie a vopred stanovené osvedčenia, alebo období na stanovenie dovozných a vývozných poplatkov a vývozných náhrad prostredníctvom verejnej súťaže.

Článok 23

1.   Nesplnenie jednej alebo viacerých podriadených požiadaviek má za následok prepadnutie 15 % príslušnej časti zabezpečenej sumy, pokiaľ splneniu požiadavky nezabránil vis maior.

2.   Na vymáhanie prepadnutej sumy sa bezodkladne začne uplatňovať postup stanovený v článku 28.

3.   Tento článok sa neuplatňuje za okolností, keď sa uplatňuje článok 21 ods. 3.

Článok 24

Ak sa predložia dôkazy preukazujúce, že boli dodržané všetky prvotné požiadavky, ale bola porušená akákoľvek druhotná a súčasne akákoľvek podriadená požiadavka, platia články 22 a 23 a celkovou sumou, ktorá prepadne, je suma prepadajúca podľa článku 22 plus 15 % príslušnej časti zabezpečenej sumy.

Článok 25

Celková prepadnutá suma nepresiahne 100 % príslušnej časti sumy, za ktorú sa ručí.

KAPITOLA VI

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 26

1.   Záruka sa na žiadosť čiastočne uvoľní, ak sa predložil príslušný dôkaz týkajúci sa časti množstva výrobku za predpokladu, že táto časť nie je menšia než akékoľvek minimálne množstvo uvedené v nariadení požadujúcom záruku.

Ak osobitné pravidlá Únie nestanovujú minimálne množstvo, príslušný orgán môže obmedziť počet čiastočných uvoľnení ktorejkoľvek záruky a môže stanoviť minimálnu sumu na každé takéto uvoľnenie.

2.   Pred uvoľnením celej záruky alebo jej časti príslušný orgán môže požadovať, aby sa podala písomná žiadosť o uvoľnenie.

3.   V prípade záruk zahŕňajúcich podľa článku 9 ods. 1 viac než 100 % sumy, za ktorú sa má ručiť, uvoľní sa tá časť záruky, ktorá presahuje 100 %, keď sa zvyšná časť sumy, za ktorú sa ručí, nakoniec uvoľní alebo prepadne.

Článok 27

1.   Ak nie je stanovené obdobie na predloženie dôkazu potrebného pre uvoľnenie sumy, za ktorú sa ručí, týmto obdobím je:

a)	12 mesiacov od termínu uvedeného na dodržanie všetkých prvotných požiadaviek alebo

b)	ak toto obdobie nie je stanovená ako sa uvádza v písmene a), je to 12 mesiacov odo dňa, v ktorom sa splnili všetky prvotné požiadavky.

2.   Obdobie stanovené v odseku 1 nepresiahne tri roky od času, kedy sa záruka vyčlenila pre určitý záväzok s výnimkou prípadov vis maior.

Článok 28

1.   Akonáhle sa príslušný orgán dozvie o skutočnostiach, ktoré majú za následok prepadnutie záruky, či už celej alebo iba jej časti, bez odkladu požiada príslušnú stranu o splnenie povinnosti zaplatiť prepadnutú sumu, pričom jej na to dá k dispozícii 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o zaplatenie.

Ak sa platba neuskutoční do konca tohto obdobia, príslušný orgán:

a)	bezodkladne prevedie akúkoľvek záruku vo forme uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. a) na príslušný účet;

b)	bezodkladne požiada ručiteľa uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. b) o zaplatenie, pričom mu na to dá k dispozícii 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o zaplatenie;

c)	bezodkladne podnikne kroky na: i) zmenu záruk uvedených v článku 7 ods. 2 písm. a), c), d) a e) na peniaze postačujúce na pokrytie dlžnej sumy; ii) prevod zastavených hotovostných vkladov uvedených v článku 7 ods. 2 písm. b) na vlastný účet.

Príslušný orgán môže bezodkladne previesť akúkoľvek záruku vo forme uvedenej v článku 7 ods. 1 písm. a) na príslušný účet bez toho, aby najprv požiadal príslušnú osobu o uskutočnenie platby.

2.   Príslušný orgán môže upustiť od prepadnutia záruky v prípadoch, keď ide o čiastku nižšiu ako 60 EUR za predpokladu, že zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia obsahujú podobné vnútroštátne ustanovenia upravujúce porovnateľné prípady.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade, keď sa prijme rozhodnutie o prepadnutí záruky, ale keď sa prepadnutie v súlade s vnútroštátnym právom odloží na základe odvolania, zaplatí príslušná strana úroky zo sumy, ktorá skutočne prepadá, za obdobie začínajúce 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o zaplatenie, ako je to uvedené v prvom pododseku odseku 1, a končiace v deň pred zaplatením skutočne prepadnutej sumy.

V prípade, ak príslušnú stranu po oznámení výsledku odvolacieho konania požiadajú, aby do 30 dní zaplatila prepadnutú sumu, môže príslušný členský štát na účely vypočítania úrokov považovať platbu za uskutočnenú dvadsiaty deň po dátume takejto žiadosti.

Príslušná úroková sadzba sa vypočíta podľa ustanovení vnútroštátneho práva, nemôže však v žiadnom prípade byť nižšia ako úroková sadzba uplatňovaná v prípade vymáhania vnútroštátnych platieb.

Platobné agentúry odrátajú zaplatené úroky od výdavkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 352/78 (11).

Členské štáty môžu pravidelne požadovať vyrovnanie záruky o príslušné úroky.

V prípade, keď záruka prepadne a príslušná čiastka už bola pripísaná na účet EPZF alebo EPFRV a keď sa po oznámení výsledku odvolacieho konania musí prepadnutá záruka, či už celá, alebo iba jej časť vrátane úrokov vzniknutých za použitia úrokovej sadzby určenej podľa vnútroštátneho práva, vrátiť, sumu, ktorá sa musí vrátiť, znáša EPZF alebo EPFRV okrem prípadov, keď možno vracanie záruky pripísať nedbanlivosti alebo hrubej chybe správnych alebo iných orgánov príslušného členského štátu.

Článok 29

Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a v príslušných článkoch iných relevantných nariadení stanoviť výnimku z predchádzajúcich ustanovení.

KAPITOLA VII

INFORMÁCIE

Článok 30

1.   Členské štáty uchovávajú pre potreby Komisie informácie o celkovom množstve a sume prepadnutých záruk za každý rok bez ohľadu na to, ktorá fáza postupu uvedeného v článku 28 bola dosiahnutá, pričom v oboch kategóriách rozlišujú záruky pripisované na účet národných rozpočtov a záruky pripisované na účet rozpočtu Únie.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa uchovávajú za všetky prepadnuté záruky vyššie ako 1 000 EUR a každý predpis Únie, ktorý vyžaduje skladanie záruk.

3.   Informácie sa týkajú súm zaplatených priamo príslušnou stranou a súm získaných zúčtovaním záruk.

Článok 31

Členské štáty uchovávajú pre potreby Komisie nasledujúce informácie:

a)	druhy orgánov, ktoré sú oprávnené konať ako ručitelia, a ustanovené požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú;

b)	druhy akceptovaných záruk podľa článku 7 ods. 2 a ustanovené požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú.

Článok 32

Nariadenie (EHS) č. 2220/85 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 33

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10.

(4)  Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(6)  Ú. v. ES L 349, 24.12.1998, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 205, 3.8.1985, s. 5.

(8)  Pozri prílohu I.

(9)  Ú. v. EÚ L 365, 21.12.2006, s. 52.

(10)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(11)  Ú. v. ES L 50, 22.2.1978, s. 1.

---

---

---