10.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 6/1

(1)

V decembri 1999 Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu (ďalej len „príslušný výrobok“) spadajúceho pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90 s pôvodom v Indii. Prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného nariadenia, sa ďalej nazýva len „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia boli vo forme vyrovnávacieho cla ad valorem v rozsahu od 3,8 % do 19,1 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 19,1 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Obdobie prešetrovania pôvodného prešetrovania trvalo od 1. októbra 1997 do 30. septembra 1998.

(2)

V marci 2006, po preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení podľa článku 18 základného nariadenia ponechala Rada nariadením (ES) č. 367/2006 (3) konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 2597/1999 na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii. Obdobie revízneho prešetrovania trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004.

(3)

V auguste 2006, po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 (4) upravila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware nariadením (ES) č. 367/2006.

(4)

V septembri 2007, po čiastočnom predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania ďalšieho indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Jindal Poly Films Limited, predtým známej ako Jindal Polyester Ltd (ďalej len „Jindal“), Rada nariadením (ES) č. 1124/2007 (5) zmenila a doplnila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Jindal nariadením (ES) č. 367/2006.

(5)

V auguste 2001 Rada svojim nariadením (ES) č. 1676/2001 (6) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom inter alia v Indii. Opatrenia boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu od 0 % do 62,6 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 53,3 % na dovoz od všetkých ostatných spoločností.

(6)

V marci 2006 Rada nariadením (ES) č. 366/2006 (7) upravila úroveň dumpingových rozpätí vypočítaných v nariadení (ES) č. 1676/2001. Nové dumpingové rozpätia sa pohybujú od 3,2 % do 29,3 % a nové rozpätie antidumpingových ciel od 0 % do 18 % s cieľom zohľadniť vyrovnávacie clá, ktoré boli výsledkom vývozných subvencií uložených na tie isté výrobky s pôvodom v Indii, upravené v súlade s nariadením (ES) č. 367/2006, ktoré bolo prijaté po preskúmaní pred uplynutím platnosti nariadenia (ES) č. 2579/1999, ktoré sa uvádza v odôvodnení 1. V auguste 2006, po predbežnom preskúmaní týkajúcom sa subvencovania indického výrobcu PET filmov, spoločnosti Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), Rada nariadením (ES) č. 1288/2006 upravila konečné vyrovnávacie clo uložené spoločnosti Garware nariadením (ES) č. 1676/2001.

(7)

V septembri 2006 Rada, na základe žiadosti nového vyvážajúceho výrobcu, nariadením (ES) č. 1424/2006 (8) zmenila a doplnila nariadenie (ES) č. 1676/2001 v súvislosti so spoločnosťou SRF Limited. Nariadením sa pre príslušnú spoločnosť stanovilo dumpingové rozpätie na úrovni 15,5 % a dumpingová colná sadzba vo výške 3,5 % so zreteľom na rozpätie jej vývozných subvencií, ktoré sa potvrdilo pri protisubvenčnom prešetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného nariadenia (ES) č. 367/2006. Keďže na spoločnosť sa nevzťahovalo samostatné vyrovnávacie clo, uplatnila sa sadzba cla stanovená pre všetky ostatné spoločnosti.

(8)

Rada svojím nariadením (ES) č. 1292/2007 (9) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (10) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“). Tým istým nariadením sa ukončilo čiastočné predbežné preskúmanie takéhoto dovozu obmedzené na jedného indického vývozcu podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia.

(9)

Po predĺžení platnosti konečného vyrovnávacieho cla v marci 2006 sa indická vláda (ďalej len „IV“) písomne vyjadrila, že okolnosti, pokiaľ ide o dva systémy subvencovania (systém úverových colných knižiek a oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmu), sa zmenili, a tieto zmeny majú trvalý charakter. Následne tvrdila, že úroveň subvencovania sa pravdepodobne znížila, a tak by sa mali revidovať opatrenia, ktoré boli čiastočne založené na týchto systémoch.

(10)

Komisia preskúmala dôkazový materiál predložený indickou vládou a považovala ho za dostatočný na opodstatnenie začatia preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom Komisia začala oznámením o začatí konania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie12. októbra 2007 (11) čiastočné predbežné preskúmanie ex officio obmedzené na úroveň subvencovania platného vyrovnávacieho cla, pokiaľ ide o dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii.

(11)

Cieľom čiastočného predbežného revízneho prešetrovania je prehodnotiť potrebu pokračovania, odstránenia alebo zmeny a doplnenia existujúcich opatrení týkajúcich sa tých spoločností, ktoré mali prospech z jedného alebo obidvoch systémov subvencovania, ktoré sa údajne zmenili, v prípadoch, keď boli poskytnuté dostatočné dôkazy v súlade príslušnými ustanoveniami oznámenia o začatí konania. V závislosti od výsledkov preskúmania sa v rámci čiastočného predbežného revízneho prešetrovania zváži aj potreba upraviť opatrenia uplatniteľné na ostatné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní, v ktorom sa stanovila úroveň existujúcich opatrení a/alebo zostatkové opatrenie uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti.

(12)

Preskúmanie bolo obmedzené na úroveň subvencovania spoločností uvedených v prílohe k oznámeniu o začatí konania, ako aj ostatných vývozcov, ktorí boli vyzvaní, aby sa prihlásili na základe podmienok a v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(13)

Prešetrovanie úrovne subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(14)

Komisia oficiálne informovala o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania indickú vládu a tých indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri predchádzajúcom prešetrovaní spolupracovali, boli uvedení v nariadení (ES) č. 367/2006 a v prílohe k oznámeniu o začatí čiastočného predbežného preskúmania, u ktorých sa zistilo, že využívali výhody z ktoréhokoľvek z dvoch údajne zmenených systémov subvencovania, ako aj spoločnosti Du Pont Tejin Films, Luxembursko, Mitsubishi Polyester Film, Nemecko, Toray Plastics Europe, Francúzsko, a Nurell, Taliansko, ktoré predstavujú prevažnú väčšinu výroby PET filmu v Spoločenstve (ďalej len „výrobné odvetvie Spoločenstva“). Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(15)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(16)

Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, sa zvážili, a kde to prichádzalo do úvahy, aj zohľadnili.

(17)

Vzhľadom na zjavné množstvo strán zapojených do tohto preskúmania sa pri prešetrovaní subvencovania predpokladalo použitie techník výberu vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia. S cieľom umožniť Komisii prijať rozhodnutie, či bude potrebný výber vzoriek, a ak áno, urobiť výber vzorky, sa od uvedených vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 27 základného nariadenia žiadalo, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia čiastočného predbežného preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí konania.

(18)

Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na počet vyvážajúcich výrobcov v Indii, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, sa rozhodlo, že výber vzorky nie je v tomto prípade potrebný.

(19)

Jedna spoločnosť, SRF Limited, ktorá nie je uvedená v prílohe k oznámeniu o začatí konania, sa prihlásila a poskytla dôkazy o tom, že spĺňa ustanovenia o oprávnenosti v rozsahu čiastočného predbežného revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v bode 4 oznámenia o začatí konania. Následne bola táto spoločnosť zahrnutá do tohto revízneho prešetrovania.

(20)

Jedna spoločnosť, Flex Industries Limited, na ktorú sa vzťahovalo vyrovnávacie clo [nariadenie (ES) č. 367/2006] a antidumpingové clo [nariadenie (ES) č. 1292/2007], zmenila svoj názov a v súčasnosti je známa pod názvom Uflex Limited. Táto zmena názvu nemá vplyv na zistenia v rámci predchádzajúcich prešetrovaní.

(21)

Komisia zaslala vyvážajúcim výrobcom, ktorí splnili podmienky stanovené v oznámení o začatí konania, dotazníky s cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie. Okrem toho bol dotazník zaslaný aj IV.

(22)

Vyplnené dotazníky zaslalo päť indických vyvážajúcich výrobcov a IV.

(23)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch IV v Dillí, vlády štátu Maháraštra v Bombaji, banky Reserve Bank of India v Bombaji a v priestoroch týchto spoločností:

(24)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o návrhu úpravy colných sadzieb, ktoré sa uplatňujú na príslušných spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov, a o predĺžení existujúcich opatrení pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré v rámci tohto čiastočného predbežného preskúmania nespolupracovali. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

(25)

Výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý ako výrobok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 367/2006, a síce polyetyléntereftalátový (PET) film, ktorý patrí pod kódy KN ex 3920 62 19 a ex 3920 62 90, s pôvodom v Indii.

(26)

Na základe informácií, ktoré predložila indická vláda a spolupracujúci indickí vyvážajúci výrobcovia, a vyplnených dotazníkov Komisie boli prešetrené tieto systémy, ktoré údajne obsahujú poskytovanie subvencií:

g)

(27)

Uvedené systémy a) až d) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje IV vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „politiky vývozu a dovozu“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden z dokumentov politiky vývozu a dovozu sa týka obdobia revízneho prešetrovania tohto prípadu, t. j. päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej „politika EXIM 2004 – 2009“). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi politika EXIM 2004 – 2009 v Príručke postupov – 1. septembra 2004 až 31. marca 2009, zväzok I (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(28)

Systém oslobodenia od dane z príjmov uvedený v písmene e) vychádza zo zákona o dani z príjmov z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa zákonom o financiách.

(29)

Systém vývozných úverov uvedený v písmene f) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o riadení bánk z roku 1949, ktorý povoľuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(30)

Systém uvedený v písmene g) je riadený štátnymi orgánmi v Indii.

(31)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia vyzvala indickú vládu k ďalším konzultáciám o zmenených i nezmenených systémoch s cieľom objasniť skutkový stav, pokiaľ ide o údajné systémy, a dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení. Po týchto konzultáciách a na základe toho, že strany nedospeli k vzájomne prijateľnému riešeniu vo vzťahu k týmto systémom, Komisia zahrnula tieto systémy do prešetrovania subvencovania.

(32)

Po zverejnení indická vláda a jeden vyvážajúci výrobca tvrdili, že sa nestanovilo, že prešetrované systémy predstavujú výhodu pre príjemcu. V rámci odpovede na toto tvrdenie treba uviesť, že pre každý systém, na ktorý sa vzťahovalo prešetrovanie, sa stanovilo, či akákoľvek úľava predstavuje subvenciu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho sa vysvetlilo, prečo sa výhody v rámci jednotlivých systémov považujú za kompenzovateľné. Všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom bol ďalej zaslaný podrobný výpočtový hárok, v ktorom sa vysvetľovalo, akým spôsobom sa v rámci každého systému stanovili výhody. Preto sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(33)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Tento systém sa pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní volal systém predbežných licencií a viedol k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením (ES) č. 367/2006.

(34)

AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v odôvodnení 35. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov majú nárok na AAS na fyzický vývoz a na AAS na každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú oprávnení na AAS na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zabezpečujú dodávky pre kategórie „zamýšľaný vývoz“, ktoré sú uvedené v odseku 8.2 politiky EXIM 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre jednotky orientované na vývoz (ďalej len „EOU“), majú nárok na AAS na zamýšľaný vývoz. Napokon, dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ na základe podsystémov „predbežný príkaz na uvoľnenie“ (ďalej len „ARO“) a „domáci dokumentárny akreditív“.

(35)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na:

(36)

Trom zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli počas ORP poskytnuté úľavy v rámci AAS naviazaného na príslušný výrobok. Dve z týchto spoločností využívali dva z podsystémov, t. j. i) AAS na fyzický vývoz a iii) AAS na dodávky medziproduktov. Tretia spoločnosť využívala podsystém ii) AAS na každoročnú požiadavku. Preto nie je potrebné určovať kompenzovateľnosť zvyšných nepoužitých podsystémov.

(37)

Držiteľ predbežného povolenia je na účely overenia zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26, 4.30 a dodatok 23 k HOP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydal potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že predpísaný register a príslušné záznamy a informácie poskytnuté podľa prílohy 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne. Napriek tomu sa však uvedené ustanovenia vzťahujú len na predbežné povolenia vydané 13. mája 2005 alebo neskôr. Pri všetkých predbežných povoleniach alebo predbežných licenciách vydaných pred týmto dátumom sa od držiteľov vyžaduje, aby sa riadili predtým platnými ustanoveniami o overovaní, t. j. aby viedli pravdivý a riadny výkaz spotreby a využívania dovezeného tovaru v zmysle licencie v špecifikovanom formáte podľa dodatku 18 (kapitola 4.30 a dodatok 18 k HOP I 2002 – 2007).

(38)

Pokiaľ ide o podsystémy používané počas ORP dvomi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, t. j. fyzický vývoz a dodávky medziproduktov, IV pevne stanovuje objem a hodnotu tak príspevku na dovoz, ako aj vývoznej povinnosti, a tieto sú zaznamenané v povolení. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zaznamenať príslušné transakcie v povolení. Objem povoleného dovozu v rámci AAS určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu-výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v HOP II 2004 – 2009. Najnovšie zmeny týkajúce sa SION, pokiaľ ide o PET film a PET čipy, medziprodukt, boli preskúmané v septembri 2005.

(39)

V súvislosti s uvedeným podsystémom ii) (AAS na každoročnú požiadavku), ktorý využíval druhý vývozca, sa v licencii zaznamenáva len hodnota príspevku na dovoz. Držiteľ licencie je povinný „zachovať pomer medzi vstupnými materiálmi a výsledným výrobkom“ [odsek 424A c) HOP I 2004 – 2009].

(40)

Dovezené vstupné materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (24 mesiacov s dvomi možnými predĺženiami, každé na 6 mesiacov).

(41)

Overením sa zistilo, že skutočná miera spotreby kľúčových surovín potrebných na výrobu jedného kilogramu PET filmu, pokiaľ ide o príslušné spoločnosti, bola nižšia ako príslušné SION. K takejto situácii jednoznačne došlo v prípade starých SION pre PET film a v menšej miere v prípade upravených SION, ktoré nadobudli platnosť v septembri 2005.

(42)

Na základe overenia sa ďalej stanovilo, že žiadna z príslušných spoločností neviedla zákonom požadovaný register spotreby, ktorý sa uvádza v odôvodnení 37. Následne možno vyvodiť jediný záver, že požiadavky na overenie stanovené indickými orgánmi neboli splnené.

(43)

Oslobodenie od dovozného cla je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, to znamená finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

(44)

Okrem toho AAS na fyzický vývoz, AAS na dodávku medziproduktov a AAS na každoročnú požiadavku sú jasne podmienené podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť dostať výhody vyplývajúce z týchto systémov.

(45)

Žiadny z troch podsystémov použitých v tomto prípade nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Podsystémy nezodpovedajú pravidlám ustanoveným v bode i) prílohy I, prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. IV neuplatňovala účinne svoj starý či nový overovací systém, ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupné materiály spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Samotné SION nemožno považovať za overovací systém skutočnej spotreby, pretože žiadna z príslušných spoločností neviedla požadovaný register spotreby, ktorý by IV umožnil s postačujúcou presnosťou overiť, aké množstvo vstupných materiálov sa spotrebovalo pri výrobe na vývoz. Indická vláda okrem toho nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, i keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného overovacieho systému bolo potrebné (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(46)

Tieto tri podsystémy sú teda kompenzovateľné.

(47)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, kompenzovateľným zvýhodnením. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie nestanovuje len kompenzáciu „nadmerného“ odpočtu ciel. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia a bodu i) prílohy I k základnému nariadeniu sa nadmerný odpočet ciel môže kompenzovať iba vtedy, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v danom prípade splnené neboli. Ak sa teda nepreukáže existencia vhodného monitorovacieho procesu, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo na kompenzáciu výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako akýkoľvek údajný nadmerný odpočet. Ako je ustanovené v oddiele II prílohy II a oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Na druhej strane podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrovací orgán musí poskytnúť len postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného overovacieho systému.

(48)

Výška subvencie pre troch vývozcov, ktorí využívali AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci troch podsystémov počas ORP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, odpočítali od výšky subvencie v prípade uplatnenia oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(49)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí od 0,5 % do 2,1 %.

(50)

Podrobný opis DEPBS sa nachádza v odseku 4.3 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitole 4 HOP I 2004 – 2009.

(51)

Každý výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca má nárok využiť tento systém.

(52)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sú vypočítané ako percento hodnoty výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Tieto sadzby DEPBS stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe noriem SION, pričom sa zohľadňuje predpokladaný obsah dovážaných vstupných materiálov vo vyvážanom výrobku a clo na takýto predpokladaný dovoz vstupných materiálov bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

(53)

Na to, aby mala spoločnosť nárok na získanie výhod v rámci tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca poskytnúť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Aby sa mohol tovar vyviezť, vydajú indické colné orgány počas odbavovacieho konania colné vyhlásenie o vývoze. Tento dokument uvádza inter alia výšku úveru DEPBS, ktorý sa má pre túto vývoznú transakciu poskytnúť. V tom čase vývozca vie, aké zvýhodnenie získa. Len čo colné orgány vydajú colné vyhlásenie o vývoze, indická vláda nemá žiadnu právomoc nad rozhodovaním o poskytnutí úveru DEPBS. Príslušná sadzba DEPBS na výpočet zvýhodnenia platí v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto nie je možné vykonať retroaktívne úpravy výšky zvýhodnenia.

(54)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné doviezť bez obmedzenia, okrem investičného tovaru. Tovar dovezený za takého úvery sa môže predávať na domácom trhu (a podlieha dani z predaja) alebo je možné ho využiť inak.

(55)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu zahŕňať neobmedzený počet vývozných transakcií. V skutočnosti sa neuplatňujú žiadne prísne termíny na požiadanie o úvery DEPBS. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS, automaticky nevylučuje vývozné transakcie mimo termínov na podanie žiadostí, ktoré sa uvádzajú v kapitole 4.47 HOP I 2004 – 2009. Okrem toho sa v kapitole 9.3 HOP I 2004 – 2009 jasne uvádza, že žiadosti prijaté po uplynutí termínov na podanie žiadostí sa môžu posúdiť kedykoľvek s uložením malého poplatku ako pokuty (t. j. 10 % z nároku).

(56)

DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa úver napokon využije na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver DEPBS predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(57)

Ďalej je DEPBS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(58)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa prísne pravidlá ustanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhrady vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Napokon, vývozca má nárok na zvýhodnenia v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupné materiály. Na to, aby výrobca získal zvýhodnenie, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že by došlo k dovozu nejakých vstupných materiálov. Teda dokonca aj výrobcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na zvýhodnenia z DEPBS.

(59)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia a metodikou výpočtu, ktorá sa v nariadení (ES) č. 367/2006 používa pri tomto systéme, sa výška kompenzovateľných subvencií vypočítala za pomoci zvýhodnenia priznaného príjemcovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas ORP. V tejto súvislosti sa usúdilo, že zvýhodnenie sa priznalo príjemcovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tomto momente sa IV musí zrieknuť colných poplatkov, čo predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Akonáhle colné úrady vydajú colné vyhlásenie o vývoze, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne, alebo nie. Okrem toho spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaúčtovávali úvery DEPBS v účtovných knihách na základe časového rozlíšenia ako príjem v čase vývozných transakcií.

(60)

V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré vznikli pri získavaní subvencie, sa odrátali od takto zriadených úverov, aby sa k sume subvencie dospelo ako k čitateľovi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na obrat z vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(61)

Štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí od 2,7 % do 5,9 %.

(62)

Podrobný opis EPCGS sa nachádza v odseku 5 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitole 5 v HOP I 2004 – 2009.

(63)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb majú právo využívať tento systém.

(64)

Za podmienok vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný tovar [nový a od apríla 2003 aj použitý (z druhej ruky) investičný tovar až 10 rokov starý] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel IV vydáva na základe žiadosti a uhradeného poplatku licenciu EPCGS. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na všetok investičný tovar dovezený v rámci tohto systému. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozu vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený investičný tovar použiť na výrobu určitého množstva tovaru určeného na vývoz počas určitého obdobia.

(65)

Držiteľ licencie EPCGS môže získať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade domáci výrobca investičného tovaru môže využiť výhodu bezcolného dovozu zložiek potrebných na výrobu tohto investičného tovaru. Prípadne sa môže domáci výrobca uchádzať o zvýhodnenie zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie EPCGS.

(66)

Po zverejnení jeden vyvážajúci výrobca zdôraznil, že investičný tovar dovážaný v rámci tohto systému sa takisto používal na výrobu výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje toto prešetrovanie, a že pri určovaní rozpätia subvencií by sa výška stanovenej subvencie, ktorá zároveň zodpovedá ORP, mala vydeliť vývozom, ktorý nezahŕňa iba príslušný výrobok. Toto tvrdenie sa posúdilo ako oprávnené a v dôsledku toho sa vhodným spôsobom upravil výpočet výšky výhody pre túto spoločnosť v rámci tohto systému.

(67)

Zo systému EPCG sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú jeho likviditu.

(68)

Ďalej je EPCGS podmienený podľa zákona výkonnosťou vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(69)

Napokon sa tento systém nemôže považovať za prípustný systém na vrátenie cla alebo náhradné vrátenie cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nie je zahrnutý do takýchto prípustných systémov, ako stanovuje bod i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(70)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar počas celej doby, ktorá zohľadňuje obvyklú dobu odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá zodpovedá ORP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípadoch, keď došlo k opodstatneným žiadostiam, sa poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, keďže subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(71)

Štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí od 1,0 % do 1,9 %.

(72)

Zistilo sa, že žiadny so spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nemal štatút EOU a žiadny z nich sa nenachádzal v EPZS. Jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa nachádzal v SEZS a počas ORP dostal kompenzovateľné subvencie. Ďalej uvedený opis a hodnotenie sú preto obmedzené na SEZS.

(73)

Kapitola 7 politiky EXIM 2004 – 2009 a kapitola 7 HOP I 2004 – 2009 obsahujú odkaz na SEZS. Podrobné pravidlá a ustanovenia už nie sú stanovené v Knihe politiky EXIM ani v príručke postupov. Príslušné ustanovenia týkajúce sa politiky a implementácie sa nachádzajú v zákone o osobitných hospodárskych zónach z roku 2005 (č. 28 z roku 2005) a v Pravidlách pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006 (oznámenie zo dňa 10. februára 2006).

(74)

V zásade sa všetky podniky, ktoré vykonávajú vývoz celej svojej výroby tovaru alebo služieb, môžu založiť podľa systému SEZS. Patria sem takisto čisto obchodné spoločnosti. Na rozdiel od EOUS v prípade SEZS neexistujú žiadne minimálne prahy investovania, pokiaľ ide o kapitálové aktíva, ktoré by spoločnosti museli spĺňať, aby boli oprávnené na SEZS.

(75)

SEZS je následníckym systémom predošlého systému vývozných spracovateľských zón (ďalej len „EPZS“). V rámci SEZS sú vytvorené špeciálne bezcolné územia a na účely obchodných operácií, ciel a daní sa pokladajú za zahraničné územie. Jednotky SEZS sa musia nachádzať v osobitných zónach vytvorených na tento účel. Sedemnásť SEZS už funguje po schválení ich zriadenia zo strany indických orgánov.

(76)

Žiadosť o štatút SEZ musí obsahovať podrobné údaje pre najbližších päť rokov, okrem iného o plánovanom objeme výroby, plánovanej hodnote vývozu, o požiadavkách na dovoz a domácich požiadavkách. Keď orgány prijmú žiadosť spoločnosti, podmienky a ustanovenia spojené s týmto prijatím sa oznámia spoločnosti. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníka SEZS platí päť rokov. Dohodu je možné obnoviť na ďalšie obdobia.

(77)

Základnou povinnosťou jednotiek SEZS, ako sa stanovuje v kapitole VI pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006, je splnenie čistých devízových príjmov (ďalej len „NFE“), t. j. v referenčnom období (päť rokov od začiatku komerčnej výroby), celková hodnota vývozu musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(78)

Jednotky SEZS majú nárok na tieto úľavy:

(79)

Jednotky, ktoré fungujú podľa SEZS, sú viazané dohľadom colných úradníkov v súlade s príslušnými ustanoveniami colného zákona.

(80)

Tieto jednotky sú zo zákona povinné viesť riadnu evidenciu, v ktorej by mala byť zaznamenaná hodnota dovezeného tovaru alebo tovaru získaného z vnútroštátneho colného územia, spotreba a využitie tovaru, výroba tovaru a nakladanie s tovarom formou vývozu, predaja na domácom colnom území atď. v súlade s pravidlom 22 ods. 2 pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006.

(81)

Jednotka SEZ však nie je nikdy povinná určovať vzájomný vzťah medzi každou dovoznou zásielkou a príslušným vývozom alebo prevodmi do iných jednotiek alebo predajom v rámci vnútroštátneho colného územia podľa pravidla 35 pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006.

(82)

Hodnotenie dovozu a obstarávania surovín a investičného tovaru z domácich zdrojov sa uskutočňuje na základe vlastnej certifikácie. Rovnaký postup sa uplatňuje v prípade predaja na vývoz. Teda colné orgány nevykonávajú žiadne obvyklé kontroly takýchto zásielok jednotiek SEZ.

(83)

V tomto prípade spolupracujúci vyvážajúci výrobca využíval systém na dovoz surovín a investičného tovaru bez cla, na účely výroby domáceho tovaru oslobodeného od spotrebnej dane a výroby domáceho tovaru bez platenia centrálnej dane z predaja, a na účely oslobodenia od dane za služby. Prešetrovanie ukázalo, že príslušný vyvážajúci výrobca nevyužil výhody podľa ustanovení o oslobodení od dane z príjmu v rámci SEZS.

(84)

Po zverejnení vyvážajúci výrobca, ktorý sa nachádza v SEZS, predložil niekoľko tvrdení, napr. že podsystémy, ktoré využívala spoločnosť, sú prípustné systémy oslobodenia od cla (systémy vrátenia cla) a tieto podsystémy nepredstavujú subvenciu, pretože neposkytujú výhodu. Tvrdenia tohto vyvážajúceho výrobcu sa posudzujú nižšie.

(85)

V prípade oslobodenia od spotrebnej dane na tovar získaný z domácich zdrojov sa zistilo že clo zaplatené pri nákupe jednotky inej ako SEZS možno použiť ako úver na vlastné budúce colné záväzky, t. j. na úhradu spotrebnej dane z predaja na domácom trhu (tzv. mechanizmus „CENVAT“). Spotrebná daň uhradená pri nákupe teda nie je konečná. Podľa nástrojov úveru „CENVAT“ je nositeľom konečného cla len pridaná hodnota, nie vstupné materiály. Oslobodením od spotrebnej dane z nákupov vykonaných jednotkou SEZS žiadny dodatočný príjem vlády nie je ušlý, a pre SEZS tak nevzniká žiadna dodatočná výhoda. Za týchto okolností, keď SEZS nevzniká žiadna dodatočná výhoda, nie je nutné tento podsystém ďalej analyzovať v rámci tohto prešetrovania.

(86)

Oslobodenie jednotky SEZS od dvoch typov dovozného cla (základného cla a osobitného dodatočného cla bežne ukladaného pri dovoze surovín a investičného tovaru), oslobodenie od dane z predaja tovaru získaného z domácich zdrojov a oslobodenie od dane za služby predstavuje subvenciu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vládny príjem, ktorý by sa vyberal, ak by neexistoval tento systém, je ušlý, čím sa jednotke SEZS poskytuje výhoda v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, pretože to zvyšuje jej likviditu. Podľa zákona sú subvencie podmienené výkonnosťou vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozným cieľom SEZS, ako sa stanovuje v pravidle 2 pravidiel pre osobitné hospodárske zóny z roku 2006, je podmienkou sine qua non na získanie stimulov.

(87)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že podsystémy, ktoré využívala spoločnosť, predstavujú prípustné systémy oslobodenia od cla (systémy vrátenia cla) podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I k základnému nariadeniu, a preto nie sú kompenzovateľné. Spoločnosť tvrdila, že v bode i) prílohy k základnému nariadeniu sa stanovuje, že vývoznú subvenciu predstavuje iba oslobodenie, odpočet alebo vrátenie dovozných poplatkov, ktoré prevyšuje čiastku dovozných poplatkov vybraných za dovezené vstupné materiály, ktoré sa spotrebúvajú pri výrobe vyvážaného výrobku. Inými slovami, pokiaľ nedôjde k nadmernému odpočtu alebo oslobodeniu, nemožno oslobodenie od dovozného cla na vstupné materiály potrebné na výrobu, produkciu alebo spracovanie vyvážaného výrobku považovať za kompenzovateľnú subvenciu.

(88)

V odpovedi na toto tvrdenie treba predovšetkým uviesť, že výhody, ktoré využíva jednotka SEZ, sú podľa zákona podmienené výkonnosťou vývozu. Okrem toho systémy sa nemôžu považovať za prípustné systémy vrátenia cla alebo za systémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I [položky h) a i)], prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia o oslobodení od dane z predaja a oslobodení od dovozného cla sa uplatňujú pri nákupe investičného tovaru, nie sú už v súlade s pravidlami pre prípustné systémy vrátenia cla, pretože investičný tovar sa nespotrebúva vo výrobnom procese, ako sa požaduje v prílohe I položke h) (vrátenie dane z predaja) a v prílohe I bode i) (odpočet dovozného cla). Okrem toho sa potvrdilo, že IV nemá žiadny účinný overovací systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupné materiály nakúpené bez cla alebo dane z predaja spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). V skutočnosti musí jednotka SEZ dosiahnuť čisté devízové príjmy (ďalej len „NFE“), ale neexistuje žiadny overovací systém zameraný na monitorovanie spotreby dovozu vo vzťahu k výrobe vyvážaného tovaru.

(89)

Vyvážajúci výrobca predložil alternatívne tvrdenie, že podsystémy, ktoré využívala spoločnosť neboli subvenciami, keďže sa v rámci nich spoločnosti neposkytla žiadna výhoda. Pokiaľ ide o predaj na domácom trhu, vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vzhľadom na to, že jednotka SEZ sa nepovažuje za súčasť indického daňového/colného územia, za konečné výrobky, ktoré sa predávajú na domácom trhu, je potrebné platiť clo v plnej výške. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že nezískali žiadnu výhodu, keďže clo, od ktorého boli oslobodené vstupné materiály používané pri výrobe tovaru predávaného na domácom trhu, bolo nižšie ako clo, ktoré spoločnosť zaplatila pri predaji na domácom trhu.

(90)

V odpovedi na toto tvrdenie treba uviesť, že napriek tomu, že účelom zriadenia jednotky SEZ je dosiahnuť NFE, jednotka SEZ môže časť svojej výroby predávať na domácom trhu. V rámci systému SEZ sa s tovarom precleným v súlade s colnými zákonmi zo zóny na domáci trh bude zaobchádzať ako s dovezeným tovarom. Jednotka SEZ z tohto hľadiska nie je v inej situácii ako ostatné spoločnosti, ktoré pôsobia na domácom trhu, t. j. za nakúpený tovar by bolo potrebné zaplatiť uplatniteľné clo/dane. V tejto súvislosti by malo byť jasné, že rozhodnutie vlády uložiť daň za tovar určený na spotrebu na domácom trhu neznamená, že oslobodenie jednotky SEZ od dovozného cla a dane z predaja nie je výhodou vo vzťahu k predaju príslušného výrobku na vývoz. Okrem toho predaj na domácom trhu nemá žiadny vplyv na všeobecnejšie posúdenie toho, či existuje zodpovedajúci overovací systém.

(91)

Pokiaľ ide o predaj na vývoz, vyvážajúci výrobca tvrdil, že oslobodenie od dovozného cla a daní nepredstavuje kompenzovateľnú subvenciu, pokiaľ nedôjde k nadmernému odpočtu. Spoločnosť ďalej tvrdila, že jednotka SEZ je viazaná dohľadom colných úradníkov a že nie je možné predávať vstupné materiály na domácom trhu alebo zahrnúť ich do výrobkov určených na predaj na domácom trhu bez toho, aby sa zaplatilo uplatniteľné clo. Podľa vyvážajúceho výrobcu z tohto dôvodu nemôže dôjsť k žiadnemu nadmernému odpočtu.

(92)

V odpovedi na toto tvrdenie treba pripomenúť, že neexistuje žiadny systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k nadmernej platbe dovozného cla a dane došlo v zmysle príloh I, II a III k základnému nariadeniu. Jednotka SEZ nemá z právneho hľadiska v žiadnom okamihu povinnosť určovať vzájomný vzťah medzi každou dovoznou zásielkou a miestom určenia príslušného výsledného výrobku. Iba v prípade, že by takéto kontroly existovali, mohli by mať indické orgány k dispozícii dostatok informácií o konečnom mieste určenia vstupných materiálov, aby bolo možné uskutočniť účinnú kontrolu, či oslobodenie od cla/dane z predaja neprevyšuje vstupné materiály na výrobu na vývoz. Vnútorné systémy spoločností by ako také neboli postačujúce, pretože overovací systém pre vrátenie cla by musela navrhnúť a presadzovať vláda. Prešetrovaním sa následne zistilo, že právne predpisy a ustanovenia pre SEZS výslovne nepožadujú, aby SEZS evidovali súvislosť medzi dovezenými materiálmi a konečným výrobkom, a že IV nezaviedla žiadny účinný kontrolný mechanizmus na stanovenie toho, aké vstupné materiály a v akých množstvách sa spotrebovali pri výrobe na vývoz.

(93)

IV navyše nevykonala ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, aj keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného overovacieho systému bolo potrebné (oddiel II ods. 5 prílohy II a oddiel II ods. 3 prílohy III k základnému nariadeniu). Okrem toho IV neposkytla žiadny dôkaz o tom, že nedošlo k žiadnemu nadmernému odpočtu.

(94)

V súlade s uvedeným, pri neexistencii prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla je kompenzovateľnou výhodou odpočet cla (základného cla a osobitného dodatočného cla), oslobodenie od dane z predaja pri tovare zakúpenom na domácom trhu a oslobodenie od dane za služby počas OP.

(95)

Pokiaľ ide o oslobodenie od základného cla, oslobodenie od dane z predaja tovaru získaného z domácich zdrojov a oslobodenie od dane za služby, čitateľ (výška subvencie) sa vypočítal na základe čiastok odpustených počas ORP. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti so získaním subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto sumy, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľovi.

(96)

Na rozdiel od surovín sa investičný tovar fyzicky nezapracúva do hotových výrobkov. Následne, pokiaľ ide o oslobodenie od daní z nákupu investičného tovaru, výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar počas celého obdobia, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania takéhoto investičného tovaru v príslušnom výrobnom odvetví. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá zodpovedá ORP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas ORP. V prípade opodstatnených žiadostí sa poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(97)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie stanovená v odôvodneniach 95 a 96 rozložila na príslušný obrat z vývozu za ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev. Takto získané rozpätie subvencie bolo vo výške 5,4 %.

(98)

V rámci tohto systému vývozcovia môžu využiť čiastočné oslobodenie od dane z príjmu zo ziskov realizovaných pri vývoznom predaji. Právny základ pre toto oslobodenie sa ustanovil v oddiele 80HHC ITA.

(99)

Toto ustanovenie bolo zrušené od posudzovaného roku 2005/2006 (t. j. za finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005), a preto od 31. marca 2004 oddiel 80HHC ITA nepredstavuje žiadne zvýhodnenie. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nevyužili žiadne výhody vyplývajúce z tohto systému počas ORP. Z toho dôvodu, keďže systém sa zrušil, nie je potrebné kompenzovať ho v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

(100)

Podrobné údaje o systéme sú stanovené v hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 02/04.02.02/2007-08 (vývozný úver v cudzej mene) a v hlavnom obežníku Master Circular DBOD No. DIR.(Exp).BC 01/04.02.02/2007-08 (vývozný úver v rupiách) banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je určený všetkým komerčným bankám v Indii.

(101)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia sú oprávnení na tento systém. Zistilo sa, že traja z vyvážajúcich výrobcov využívali výhody v rámci ECS.

(102)

V rámci tohto systému RBI povinne stanovuje maximálny strop úrokových sadzieb uplatniteľný na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v cudzej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi. ECS pozostáva z dvoch podsystémov: zo systému vývozných úverov pred odoslaním („úver na zabalenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom, a zo systému vývozných úverov po odoslaní, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky na pracovný kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež nariaďuje bankám, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(103)

V dôsledku hlavných obežníkov RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s preferenčnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok. Rozdiel v sadzbách by sa mohol znížiť pre spoločnosti s dobrým úverovým ratingom. V skutočnosti by spoločnosti, ktoré majú vysoký rating, mohli získať vývozné úvery a hotovostné úvery za rovnakých podmienok.

(104)

Preferenčné úrokové sadzby úveru ECS stanovené v hlavnom obežníku RBI uvedenom v odôvodnení 100 môžu znížiť náklady na úroky vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne v trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Financovanie vývozu ako také nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier na úvery pre každú komerčnú banku jednotlivo. Okrem toho by komerčné banky neboli povinné poskytnúť veriteľom financovanie vývozu s prípadne výhodnejšími úrokovými sadzbami na vývozné úvery v cudzej mene.

(105)

Napriek skutočnosti, že preferenčné úvery v rámci ECS poskytujú komerčné banky, toto zvýhodnenie je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ani ASCM sa nevyžadujú ďalšie verejné výdavky, napr. refundáciu komerčných bánk indickou vládou, na preukázanie subvencie, ale stačí len nariadenie vlády na vykonávanie funkcií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iii) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej správy, a preto spadá do vymedzenia pojmu „vláda“, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je stopercentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a členov jej vedenia vymenúva indická vláda. RBI riadi súkromné orgány, v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, ktoré im ukladá, okrem iného, pokiaľ ide o maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery povinne predpísané v hlavných obežníkoch RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Toto nariadenie ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade poskytovať pôžičky vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej praxe vlád v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a sú teda podmienené výkonnosťou vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(106)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokmi zaplatenými za vývozné úvery počas ORP a sumou, ktorá by bola splatná za bežné komerčné úvery využívané spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená výkonnosťou vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(107)

Traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP výhody v rámci tohto systému v rozpätí 0,3 % až 0,4 %.

(108)

Počas predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa PET filmu, vrátane revízneho prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením (ES) č. 367/2006, sa prešetrilo niekoľko indických štátnych systémov, v rámci ktorých boli miestnym spoločnostiam poskytnuté stimuly. Štátne systémy spadajú pod položku „Systém stimulačných balíkov“ (ďalej len „PSI“), keďže zahŕňajú viacero druhov stimulačných opatrní. Prešetrovaním sa zistilo, že oprávnenosť spoločnosti na výhody v rámci systému sa stanovuje v „osvedčení o oprávnenosti“. Prešetrovaním sa zistilo, že počas ORP dvaja zo spolupracujúcich výrobcov využívali oslobodenie od dane z obchodu (dane z predaja) v rámci PSI podľa oddielu 4A zákona o dani z obchodu štátu Uttarpradéš. Týmto ustanovením o dani sa spoločnosť oslobodzuje od dane z predaja (miestnej dane z predaja aj centrálnej dane z predaja) pri predaji na domácom trhu.

(109)

Na získanie oprávnenosti musia spoločnosti na základe všeobecného pravidla investovať v menej rozvinutých oblastiach štátu, a to vytvorením nového výrobného podniku alebo realizáciou veľkej kapitálovej investície na rozšírenie alebo diverzifikáciu existujúceho výrobného podniku. Hlavným kritériom stanovenia výšky stimulov je klasifikácia oblasti, v ktorej sa podnik nachádza alebo bude nachádzať, a veľkosť investície.

(110)

Podľa systémov oslobodenia od dane z predaja sa od určitých jednotiek nežiada, aby pri svojich predajných transakciách vyberali akúkoľvek daň z predaja. Podobne boli označené jednotky oslobodené od platenia dane z predaja pri nákupoch tovaru od dodávateľov oprávnených pre tento systém. Zatiaľ čo oslobodenie v súvislosti s predajnou transakciou nepredstavuje pre označené predajné jednotky žiadnu výhodu, oslobodenie v súvislosti s nákupnými transakciami však pre označené nakupujúce jednotky výhodu znamená.

(111)

Po zverejnení jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že pri určení výšky výhody získanej v rámci tohto systému sa vychádzalo z predpokladu, že dodávatelia hlavnej suroviny používanej pri výrobe príslušného výrobku boli oslobodení od dane z predaja. Predajné faktúry však ukázali, že predmetní dodávatelia v skutočnosti účtovali daň zo svojho predaja príslušnej spoločnosti. Na základe toho, vzhľadom na to, že daň z predaja uhrádzala spoločnosť, vyvážajúcemu výrobcovi z tohto nákupu nevznikla žiadna kompenzovateľná výhoda a výška subvencie sa zodpovedajúcim spôsobom prehodnotila.

(112)

PSI poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Oslobodenie od daní z predaja pri nákupoch predstavuje finančný príspevok, pretože touto úľavou sa znižuje vládny príjem, ktorý by bol v opačnom prípade splatný. Okrem toho toto oslobodenie zvýhodňuje spoločnosti, lebo zlepšuje ich likviditu.

(113)

PSI je dostupný iba spoločnostiam, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu v Indii. Nie je k dispozícii spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí. Výška prínosu je rôzna podľa príslušnej oblasti. Systém je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a preto je kompenzovateľný.

(114)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane z predaja, výška subvencie sa vypočítala na základe obvykle splatnej výšky dane z predaja počas ORP, ktorá však zostala nezaplatená.

(115)

Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat spoločnosti z vývozu a predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená vývozom a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(116)

Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia získali počas ORP subvencie v rámci tohto systému v rozpätí 0,3 % a 1,4 %.

(117)

Treba pripomenúť, že v nariadení (ES) č. 367/2006 a v jeho následných zmenách a doplneniach, uvedenom v odôvodneniach 2, 3 a 4, sa zistilo, že v prípade príslušných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali v rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania, sa výška kompenzovateľných subvencií, vyjadrená ako ad valorem, pohybovala v rozmedzí od 12 % do 19,1 %.

(118)

V rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania sa zistilo, že výška kompenzovateľných subvencií, vyjadrená ako ad valorem, sa pohybovala v rozmedzí od 5,4 % do 8,6 %, ako sa uvádza ďalej:

(119)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia a na základe tohto čiastočného predbežného preskúmania, ako sa stanovuje v bode 3 oznámenia o začatí konania, sa stanovuje, že úroveň subvencovania, pokiaľ ide o príslušných spolupracujúcich výrobcov, klesla, a preto sa musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť sadzby vyrovnávacích ciel uložené týmto vyvážajúcim výrobcom nariadením (ES) č. 367/2006.

(120)

Upravené sadzby vyrovnávacieho cla by sa mali stanoviť na úrovni nových sadzieb subvencovania zistenej počas súčasného predbežného preskúmania, pretože rozpätie ujmy vypočítané v rámci pôvodného protisubvenčného prešetrovania zostáva vyššie.

(121)

Pokiaľ ide o všetky ostatné spoločnosti, na ktoré sa nevzťahovalo toto predbežné čiastočné preskúmanie, je potrebné poznamenať, že súčasné spôsoby uplatňovania prešetrovaných systémov a ich kompenzovateľnosť sa v porovnaní s predchádzajúcim prešetrovaním nezmenili. Preto nie je potrebné opätovne vypočítať výšku subvencovania a colné sadzby pre tieto spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť zostávajú colné sadzby uplatniteľné na všetky ostatné strany, s výnimkou piatich vyvážajúcich výrobcov, ktorí v tomto prešetrovaní spolupracovali, nezmenené.

(122)

Vyrovnávacie colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení zohľadňujú situáciu zistenú počas čiastočného predbežného preskúmania. Z tohto dôvodu sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov, ktoré sú prepojené s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu vzťahovať tieto výhodné sadzby. Vzťahuje sa na ne colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(123)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (13) s priloženými príslušnými informáciami, najmä o modifikácii činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom súvisiacim napríklad s touto zmenou názvu alebo výrobných či predajných subjektov. Ak je to vhodné a po porade s poradným výborom sa vykoná zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(124)

Ako sa ustanovuje v poslednom odseku v bode 3 oznámenia o začatí konania, úprava vyrovnávacej colnej sadzby bude mať vplyv na konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 1292/2007, keďže toto clo bolo počas predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaní upravené s cieľom predísť dvojitému započítavaniu účinkov výhod vývozných subvencií (treba pripomenúť, že konečné antidumpingové clo vychádzalo z dumpingového rozpätia, pretože sa zistilo, že toto rozpätie bolo nižšie ako úroveň odstránenia ujmy). Článok 24 ods.1 základného nariadenia a článok 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96 ustanovujú, že žiaden výrobok nepodlieha antidumpingovým ani vyrovnávacím clám na účely vyriešenia jednej a tej istej situácie, ktorá vzniká následkom dumpingu alebo vývozného subvencovania. V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že niektoré prešetrované systémy subvencovania, ktoré boli zistené ako kompenzovateľné, predstavovali vývozné subvencie v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Takéto dotácie môžu ako také ovplyvniť vývozné ceny indických vyvážajúcich výrobcov, a tým viesť k zvýšeným dumpingovým rozpätiam. Preto boli podľa článku 24 ods. 1 základného nariadenia upravené antidumpingové colné sadzby, s cieľom zohľadniť skutočné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení konečného vyrovnávacieho cla, ktoré kompenzuje účinok vývozných subvencií [pozri odôvodnenie 59 nariadenia (ES) č. 366/2006 a odôvodnenie 11 nariadenia (ES) č. 1424/2006].

(125)

Preto je teraz potrebné prispôsobiť konečné sadzby antidumpingového cla pre príslušných vyvážajúcich výrobcov, aby sa zohľadnila revidovaná úroveň výhody získanej z vývozných subvencií v ORP v súčasnom protisubvenčnom prešetrovaní s cieľom odzrkadliť skutočné dumpingové rozpätie zostávajúce po uložení upraveného konečného vyrovnávacieho cla, ktoré kompenzuje účinok vývozných subvencií.

(126)

Dumpingové rozpätia, ktoré sa predtým stanovili, pokiaľ ide o spoločnosti Ester Industries Limited, Garware Polyester Limited, Polyplex Corporation Limited a spoločnosť Uflex Limited (v tom čase známu ako Flex Industries Limited) (14), boli stanovené v nariadení (ES) č. 366/2006 (pozri odôvodnenie 50) a v prípade týchto štyroch príslušných spoločností predstavovali úrovne 29,3 %, 20,1 %, 3,7 % a 3,2 % v tomto poradí. Úroveň dumpingového rozpätia pre spoločnosť SRF Limited stanovená v nariadení (ES) č. 1424/2006 bola 15,5 %.

(127)

So zreteľom na výhody získané na základe vývozných subvencií zistené v ORP a na predtým stanovenú úroveň dumpingového rozpätia by sa rozpätia a colné sadzby uplatniteľné na príslušné spoločnosti mali vypočítať podľa údajov uvedených v tejto tabuľke:

(128)

S cieľom zohľadniť zrevidovanú úroveň antidumpingového cla pre päť príslušných vyvážajúcich výrobcov by sa nariadenie (ES) č. 1292/2007 malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,