2.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 172/18

(1)

V článku 2 písm. b) zmluvy sa ustanovuje zavedenie jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti.

(2)

V článku 30 zmluvy sa uvádza, že v rámci Spoločenstva budú stanovené základné normy ochrany zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

(3)

Základné bezpečnostné normy sa ustanovujú smernicou Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (3). Ustanovenia uvedenej smernice boli doplnené upresňujúcimi právnymi predpismi.

(4)

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) (4) Spoločenstvo v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o jadrovej bezpečnosti, zdieľa právomoci spoločne s členskými štátmi (5).

(5)

Podľa judikatúry Súdneho dvora tvoria ustanovenia kapitoly 3 zmluvy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia jednotný celok, ktorým sa na Komisiu prenáša významný rozsah právomocí s cieľom chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikami jadrovej kontaminácie.

(6)

Podľa judikatúry Súdneho dvora úlohy uložené Spoločenstvu v článku 2 písm. b) zmluvy zaviesť jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia obyvateľstva a pracovníkov neznamená, že po ich vymedzení nemôžu členské štáty ustanoviť prísnejšie opatrenia na ochranu.

(7)

Rozhodnutím Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (6) sa ustanovil rámec na oznamovanie a poskytovanie informácií, ktorý členské štáty majú použiť na ochranu verejnosti v prípade mimoriadnej rádiologickej situácie. Smernicou Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie (7), sa uložila členským štátom povinnosť informovať verejnosť v prípade mimoriadnej rádiologickej situácie.

(8)

Ako potvrdzuje Dohovor o jadrovej bezpečnosti, základnou zásadou, z ktorej vychádza regulácia jadrovej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni, je vnútroštátna zodpovednosť jednotlivých členských štátov za jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Touto smernicou by sa mala rozšíriť táto zásada vnútroštátnej zodpovednosti, ako aj zásada primárnej zodpovednosti za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, ktorú má, pod dohľadom príslušného národného regulačného orgánu, držiteľ licencie, a mala by sa ňou posilniť úloha a nezávislosť príslušných regulačných orgánov.

(9)

Každý členský štát sa môže rozhodnúť pre konkrétny energetický mix v súlade s príslušnými vnútroštátnymi stratégiami.

(10)

Pri vypracúvaní príslušného vnútroštátneho rámca na základe tejto smernice sa prihliada k vnútroštátnej situácii.

(11)

Členské štáty už vykonali opatrenia na dosiahnutie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti v rámci Spoločenstva.

(12)

I keď sa táto smernica týka najmä jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, je tiež dôležité zabezpečiť bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom, a to aj v zariadeniach na skladovanie a úložiskách.

(13)

Členské štáty by mali v prípade vhodnosti posúdiť relevantné základné zásady bezpečnosti stanovené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (8), ktoré by mali tvoriť rámec pre postupy, ku ktorým by členské štáty mali prihliadať pri vykonaní tejto smernice.

(14)

Je užitočné nadviazať na proces, v rámci ktorého vnútroštátne bezpečnostné orgány členských štátov, na území ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, spolupracujú v kontexte Združenia západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA), pričom stanovili veľa referenčných úrovní bezpečnosti elektrárenských reaktorov.

(15)

V nadväznosti na výzvu Rady z jej záverov z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom vytvoriť na úrovni EÚ skupinu na vysokej úrovni sa rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla 2007 o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (9) zriadila Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), aby prispela k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti.

(16)

Je užitočné ustanoviť jednotnú štruktúru správ, ktoré členské štáty predkladajú Komisii o vykonávaní tejto smernice. V tejto súvislosti by mohla vzhľadom na široké skúsenosti svojich členov poskytnúť cenný príspevok skupina ENSREG, čím by uľahčila konzultácie a spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi.

(17)

Skupina ENSREG na svojom 5. zasadnutí 15. októbra 2008 prijala desať zásad, ktoré sa majú uplatňovať pri navrhovaní smernice o jadrovej bezpečnosti a ktoré sa uvádzajú v zápisnici z 20. novembra 2008.

(18)

Pokrok v jadrovej technológii, skúsenosti z prevádzky a výskumu bezpečnosti a vylepšenia regulačných rámcov by mohli prispieť k zvýšeniu bezpečnosti. Členské štáty by v rámci záväzku udržiavať a zvyšovať bezpečnosť mali pri rozširovaní svojich jadrových programov alebo rozhodnutí o začatí využívania jadrovej energie na tieto skutočnosti prihliadať.

(19)

Ustanovenie dôslednej kultúry bezpečnosti v jadrovom zariadení predstavuje jednu zo základných zásad riadenia bezpečnosti, ktorá je potrebná na dosiahnutie bezpečnej prevádzky.

(20)

Udržiavanie odborných znalostí a zručností v oblasti jadrovej bezpečnosti a ich rozvoj by mal byť okrem iného založený na zužitkúvaní prevádzkových skúseností a prípadne na využívaní nových poznatkov v metodike a vede.

(21)

V minulosti sa v členských štátoch vykonávali sebahodnotenia, ktoré boli úzko prepojené s medzinárodnými partnerskými hodnoteniami uskutočňovanými pod záštitou MAAE v podobe misií medzinárodného posudzovania jadrového dozoru alebo integrovaného posudzovania dozornej činnosti. Tieto sebahodnotenia sa vykonávali a uvedené misie členské štáty pozývali na dobrovoľnom základe v duchu otvorenosti a transparentnosti. Tieto sebahodnotenia a sprievodné partnerské hodnotenia legislatívnej, regulačnej a organizačnej infraštruktúry by sa mali zameriavať na posilnenie a skvalitnenie vnútroštátneho rámca členských štátov za súčasného uznávania ich právomocí pri zaisťovaní jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na ich území. Sebahodnotenia a nadväzujúce medzinárodné partnerské hodnotenia nepredstavujú ani inšpekciu, ani audit, ale mechanizmus vzájomného učenia sa, v ktorom sa akceptujú rozdielne prístupy k organizácii a postupy príslušných regulačných orgánov a v rámci ktorého sa zvažujú regulačné, technické a strategické otázky týkajúce sa členského štátu, ktoré prispievajú k zaisteniu pevného systému jadrovej bezpečnosti. Medzinárodné partnerské hodnotenia by sa mali považovať za príležitosť na výmenu odborných poznatkov, skúseností a osvedčených postupov v otvorenom duchu spolupráce, ktorá sa zakladá najmä na partnerských radách, a nie na kontrole a vynášaní súdov. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť pružnosť a vhodnosť, pokiaľ ide rozdielne systémy členských štátov, by členské štáty mali slobodne rozhodovať o segmentoch svojich systémov, ktoré budú predmetom špecifického partnerského hodnotenia, a to s cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť.

(22)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (10) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré čo najlepšie vyjadrujú vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami,

a)

ustanoviť rámec Spoločenstva na účely udržiavania a podpory sústavného zlepšovania jadrovej bezpečnosti a jej regulácie;

b)

zabezpečiť, aby členské štáty prijali primerané vnútroštátne opatrenia na zaručenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti na účely ochrany pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvom pochádzajúcim z ionizujúceho žiarenia z jadrových zariadení.

1.

„Jadrové zariadenie“ je:

2.

„Jadrová bezpečnosť“ je dosiahnutie náležitých prevádzkových podmienok, predchádzanie haváriám alebo zmierňovanie následkov havárií, čoho výsledkom je ochrana pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami pochádzajúcimi z ionizujúceho žiarenia z jadrových zariadení.

3.

„Príslušný regulačný orgán“ je orgán alebo systém orgánov určený členským štátom v oblasti regulácie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v zmysle článku 5.

4.

„Licencia“ je každý právny dokument udelený v rámci jurisdikcie členského štátu, ktorým sa zveruje zodpovednosť za umiestňovanie, projekt, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrového zariadenia.

5.

„Držiteľ licencie“ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nesie celkovú zodpovednosť za jadrové zariadenie podľa licencie.

a)

prijímanie vnútroštátnych požiadaviek jadrovej bezpečnosti. Určenie spôsobu ich prijatia a nástrojov ich uplatňovania zostáva v právomoci členských štátov;

b)

ustanovenie systému udeľovania licencií a zákaz prevádzky jadrových zariadení bez licencie;

c)

ustanovenie systému dozoru nad jadrovou bezpečnosťou;

d)

opatrenia na presadzovanie práva vrátane pozastavenia prevádzky a zmeny alebo zrušenia licencie.

a)

požadovať, aby držiteľ licencie dodržiaval vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti a podmienky príslušnej licencie;

b)

požadovať, aby bolo toto dodržiavanie uvedených požiadaviek vrátane požiadaviek stanovených v článku 6 ods. 2 až 5 preukázané;

c)

overovať toto dodržiavanie požiadaviek prostredníctvom hodnotení a inšpekcií a

d)

prijímať regulačné opatrenia na presadzovanie práva vrátane pozastavenia prevádzky jadrového zariadenia v súlade s podmienkami vymedzenými vo vnútroštátnom rámci uvedenom v článku 4 ods. 1.