This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32006R1737
Commission Regulation (EC) No 1737/2006 of 7 November 2006 laying down detailed rules for the implementation of Regulation (EC) No 2152/2003 of the European Parliament and of the Council concerning monitoring of forests and environmental interactions in the Community
Nariadenie Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006 , ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve
Nariadenie Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006 , ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve
Ú. v. EÚ L 334, 30.11.2006, p. 1–73
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV) Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní
(BG, RO, HR)
Ú. v. EÚ L 338M, 17.12.2008, p. 624–765
(MT)
In force
30.11.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 334/1 |
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1737/2006
zo 7. novembra 2006,
ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 zo 17. novembra 2003, týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 2, článok 5 ods. 5, článok 6 ods. 4, článok 7 ods. 3, článok 8 ods. 6, článok 9 ods. 6, článok 10 ods. 2, článok 14 ods. 5 a článok 15 ods. 4,
keďže:
(1) |
S účinnosťou od 1. januára 2003 sa nariadením (ES) č. 2152/2003 určujú základy pokračovania a ďalšieho rozvíjania opatrení s integrovaným prístupom, ktoré sa predtým vykonávali podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3528/86 zo 17. novembra 1986 o ochrane lesov Spoločenstva pred znečistením ovzdušia (2) a nariadenia Rady (EHS) č. 2158/92 z 23. júla 1992 o ochrane lesov Spoločenstva proti požiarom (3). V nariadení (ES) č. 2152/2003 sa tiež uvádzajú budúce možnosti riešenia nových environmentálnych problémov závažných pre Spoločenstvo. |
(2) |
V súčasnosti sa uplatňujú tieto nariadenia: nariadenie Komisie (EHS) č. 1696/87 z 10. júna 1987, ktoré stanovuje určité podrobnejšie vykonávacie pravidlá k nariadeniu Rady (EHS) č. 3528/86 o ochrane lesov Spoločenstva pred dôsledkami znečistenia ovzdušia (4), nariadenie Komisie (ES) č. 804/94 z 11. apríla 1994 stanovujúce určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 2158/92 o informačných systémoch pre lesné požiare (5), nariadenie Komisie (ES) č. 1091/94 z 29. apríla 1994 ustanovujúce určité podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 3528/86 o ochrane lesov Spoločenstva pred znečisťovaním ovzdušia (6), nariadenie Komisie (ES) č. 1727/1999 z 28. júla 1999, ktoré stanovuje určité podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 2158/92 o ochrane lesov Spoločenstva pred požiarmi (7), nariadenie Komisie (ES) č. 2278/1999 z 21. októbra 1999 stanovujúce niektoré podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3528/86 o ochrane lesov Spoločenstva pred atmosférickým znečistením (8). Na účely vykonania ustanovení nariadenia (ES) č. 2152/2003 by sa niektoré ustanovenia týchto vykonávajúcich nariadení mali naďalej uplatňovať, zatiaľ čo niektoré by sa mali zmeniť a doplniť. V záujme účinnosti, zreteľnosti a racionality by sa tieto nariadenia mali nahradiť jednotným textom a ustanovenia, ktoré sú stále relevantné, by sa mali do tohto textu zapracovať. |
(3) |
Monitorovanie účinkov znečistenia vzduchu na lesy by sa ďalej malo vykonávať na základe systematickej siete pozorovacích bodov a siete pozorovacích pozemkov na intenzívne a priebežné monitorovanie, zavedené a vykonávané podľa nariadenia (EHS) č. 3528/86 a nariadení (EHS) č. 1696/87 a (ES) č. 1091/94. |
(4) |
Rozvoj nových monitorovacích činností by sa mal obmedziť na činnosti pilotnej fázy pri vykonávaní štúdií, experimentov a demonštračných projektov, aby sa určili možnosti zavedenia takýchto nových monitorovacích činností. |
(5) |
Podrobné pravidlá a usmernenia na vykonávanie článku 6 ods. 3 a článku 16 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2152/2003, pokiaľ ide o zavedenie nových monitorovacích činností a nahlasovanie výsledkov týchto nových činností, nie sú potrebné na obdobie rokov 2003 až 2006, pretože sa nepredpokladá, že by sa takéto monitorovacie činnosti vykonávali počas tohto obdobia. |
(6) |
Príručka o parametroch, monitorovacích metódach a dátových formátoch, na ktorú odkazuje článok 10 nariadenia (ES) č. 2152/2003, vychádza z ustanovení o monitorovaní stanovených v prílohách k nariadeniam (EHS) č. 1696/87, (ES) č. 804/94 a (ES) č. 1091/94. Vzhľadom na najnovší technický pokrok je však potrebné tieto ustanovenia prepracovať. Mala by sa zjednotiť najmä metodika na mapovanie stavu korún stromov v systematickej sieti pozorovacích bodov a sieti pozorovacích pozemkov na intenzívne monitorovanie. Príručka by sa tiež mala zaoberať metodikami na dodatočné monitorovacie činnosti v takých oblastiach, ako je napríklad fenológia, kvalita okolitého ovzdušia, poškodenie ozónovej vrstvy a odpad. |
(7) |
Monitorovanie lesných požiarov by sa ďalej malo vykonávať na základe Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (European Forest Fire Information System – EFFIS). EFFIS sa opiera o výsledky informácií Spoločenstva o lesných požiaroch, je založený na nariadeniach (EHS) č. 2158/92 a (ES) č. 804/94 a realizuje sa podľa nich a zahŕňa dodatočné informácie zozbierané Spoločným vedeckým centrom v rámci Systému predpovedania rizika lesných požiarov (Forest Fire Risk Forecasting System – EFFRFS) a Európskeho systému posudzovania škôd lesných požiarov (European Forest Fire Damage Assessment System – EFFDAS). |
(8) |
Mali by sa zaviesť preventívne opatrenia proti lesným požiarom, ktoré by sa opierali o výsledky nariadenia (EHS) č. 2158/92, pokiaľ sa takéto opatrenia nepresadzujú prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1257/99 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (9), pokiaľ nie sú zahrnuté v programoch rozvoja vidieka vypracovaných členskými štátmi. Týmto nariadením by sa mali zaviesť spoločné hlavné údaje, ktoré by mali predkladať členské štáty v prípade, že došlo k akémukoľvek lesnému požiaru na ich území, a tiež technické špecifikácie na poskytovanie takýchto údajov. |
(9) |
Na účel zabezpečenia zhody s ostatnými činnosťami podporovanými Spoločenstvom a s cieľom predísť akýmkoľvek duplicitám a dvojitému financovaniu návrhy štúdií, experimentov a demonštračných projektov predložené členskými štátmi podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia (ES) č. 2152/2003 by mala vyhodnocovať Komisia podľa špecifikovaných kritérií. |
(10) |
V snahe zabezpečiť, aby sa takéto štúdie, experimenty a demonštračné projekty prispôsobili aktuálnym problémom a zodpovedali skutočným potrebám v oblasti monitorovania lesov, bude potrebné zaviesť posudzovanie priorít na udeľovanie podpory Spoločenstva takýmto činnostiam. |
(11) |
Pri vypracúvaní národných programov a súvisiacich finančných aspektov by sa mali zohľadniť najmä ustanovenia nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (10), a nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktoré určuje podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o finančnom nariadení uplatniteľnom na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11). |
(12) |
Mali by sa zaviesť pravidlá oprávnenosti, aby sa definoval rozsah nákladov, ktoré sa považujú za oprávnené na čiastočné financovanie Spoločenstvom. |
(13) |
Vedecká poradná skupina, ktorá sa má vytvoriť podľa článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2152/2003, by mala poskytovať poradenstvo Stálemu výboru pre lesníctvo o technických záležitostiach monitorovacieho systému. |
(14) |
Všetky členské štáty by mali menovať príslušný orgán alebo agentúru na základe kritérií stanovených základným aktom podľa článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, aby sa zabezpečil súlad s požiadavkami zdravého finančného riadenia a plne rešpektovali princípy nediskriminovania a transparentnosti. Členské štáty, ktoré by mali mať právnu a finančnú zodpovednosť za vykonávanie schválených národných programov, by mali byť zodpovedné za akékoľvek nezrovnalosti, opomenutie alebo spreneveru príslušného orgánu. |
(15) |
Belgicku, Nemecku a Portugalsku by vzhľadom na ich decentralizované administratívne organizačné štruktúry malo byť povolené menovať viac ako jeden príslušný orgán. |
(16) |
Údaje predložené Komisii členskými štátmi v rámci nariadenia (ES) č. 2152/2003 by sa mali považovať za dokumenty v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001, pokiaľ ide o prístup verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (12). |
(17) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre lesníctvo, zriadeného rozhodnutím Rady 89/367/EHS (13), |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
PREDMET
Článok 1
Týmto nariadením sa ustanovujú drobné pravidlá vykonávania článku 4, článku 5 ods. 1 a 2, článku 6 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 8, článku 9 ods. 3, článkov 10 a 14 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003.
KAPITOLA II
MONITOROVANIE VPLYVOV ZNEMONITOROVANIE ISTENIA OVZDUŠIA
ODDIEL 1
SIEŤ POZOROVACÍCH BODOV
[článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 2
Systematická sieť pozorovacích bodov a monitorovania
1. Systematická sieť pozorovacích bodov, ďalej len „body úrovne I“, zodpovedajúca mriežke vytvorenej z jednotiek s rozmerom 16 × 16 km, pokrývajúcej celé územie každého členského štátu, ďalej len „mriežka“, sa využíva na vykonávanie ročného mapovania stavu korún stromov.
Takéto mapovanie sa vykonáva s použitím metód stanovených v kapitole 2 prílohy I.
2. Pozorovania sa vykonávajú na všetkých priesečníkoch spadajúcich na zalesnené územie.
3. Členské štáty môžu použiť hustejšie siete ako body úrovne I, ak je to potrebné na vypracovanie ročných správ v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003 a aby zabezpečili reprezentatívne údaje na národnej alebo regionálnej úrovni.
Článok 3
Výnimky týkajúce sa hustoty mriežky
1. Na inventarizáciu pokrývajúcu inú zalesnenú plochu možno použiť aj vzorku mriežky s jednotkami rozmerov 32 × 32 km.
2. Na inventarizáciu pokrývajúcu homogénne lesné oblasti nachádzajúce sa vo Fínsku severne od 65° 30′ zemepisnej šírky a vo Švédsku severne od 59° zemepisnej šírky možno použiť aj vzorku mriežky s jednotkami rozmerov 32 × 32 km.
Článok 4
Prenos údajov
1. Každý členský štát predloží Komisii do 15. decembra údaje zozbierané počas predchádzajúceho roka pre všetky body úrovne I s použitím metód a foriem stanovených v kapitole 14 prílohy I.
Okrem týchto údajov členské štáty predložia tiež údajovú doplňujúcu správu so základnými informáciami o uplatňovaných metódach monitorovania. Táto správa sa vypracuje v súlade s kapitolou 13 a bodom IV.1 kapitoly 14 prílohy I.
Pokyny a kódy uvedené v kapitole 15 prílohy I sa používajú na prenos údajov zozbieraných v súlade s prvým pododsekom.
2. Údaje o pozemkoch v súkromnom vlastníctve sa geograficky vzťahujú na plochy určené zemepisnými súradnicami vyjadrenými minimálne v stupňoch a minútach. Všetky ostatné údaje sa vzťahujú na plochy určené zemepisnými súradnicami vyjadrenými v stupňoch, minútach a sekundách.
3. Časť údajovej doplňujúcej správy, ktorá opisuje metódy monitorovania, zostáva platná, až kým sa tieto metódy monitorovania nezmenia.
ODDIEL 2
SIEŤ POZOROVACÍCH POZEMKOV
[článok 4 ods. 1 písm. b) a článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 5
Zavedenie pozorovacích plôch na intenzívne monitorovanie
1. Sieť stálych pozorovacích pozemkov vytvorená členskými štátmi, ďalej len „plochy úrovne II“, sa používa na intenzívne a priebežné monitorovanie účinkov znečistenia ovzdušia na lesné ekosystémy. Počet plôch úrovne II, ktoré sa majú zvoliť pre túto sieť, je obmedzený na 15 pre každý členský štát.
Členské štáty však môžu vybrať aj väčší počet plôch úrovne II pod podmienkou, že tento počet neprekročí 20 % počtu bodov národnej úrovne I.
2. Keď sa zriadi nová alebo dodatočná plocha úrovne II, členské štáty spolu s prvým prenosom údajov o tejto ploche predložia Komisii tiež prehľad výberových kritérií a úplný zoznam všetkých plôch vrátane základných informácií, ako sú napríklad poloha, t. j. zemepisná dĺžka a šírka a nadmorská výška, a druhy a tiež všeobecné informácie o plochách pre každú plochu úrovne II zriadenú štandardnou formou.
3. Plochy úrovne II sa vyberajú s použitím jednotných metód uvedených v kapitole 1 prílohy I.
Článok 6
Monitorovanie
Intenzívne a stále monitorovanie lesných ekosystémov zahŕňa tieto činnosti:
a) |
priebežnú inventarizáciu stavu korún stromov, chemické merania listov a prírastkových zmien pre každú pozorovaciu plochu úrovne II v súlade s kapitolami 2, 3 a 4 prílohy I; |
b) |
chemické merania sedimentácie, meteorologické merania a chemické merania pôdnych roztokov, rovnako ako posudzovanie prízemnej vegetácie aspoň na 10 % pozorovacích pozemkov úrovne II v súlade s kapitolami 5 až 8 prílohy I; |
c) |
v prípade vhodnosti iné monitorovacie činnosti, ako je napríklad posudzovanie kvality okolitého ovzdušia, viditeľného ozónového poškodenia a biologického odpadu a fenologické pozorovania v súlade s kapitolami 9 až 12 prílohy I. |
Článok 7
Prenos údajov
1. Každý členský štát predloží Komisii do 15. decembra údaje o výsledných hodnotách nameraných počas predchádzajúceho roka pre všetky plochy úrovne II s použitím metód a formátov určených v kapitole 14 prílohy I.
Okrem týchto údajov členské štáty predložia tiež údajovú doplňujúcu správu, vysvetľujúcu základné informácie o uplatňovaných metódach monitorovania. Táto správa sa vypracuje v súlade s kapitolou 13 a bodom IV.1 kapitoly 14 prílohy I.
Pokyny a kódy uvedené v kapitole 15 prílohy I sa používajú na prenos údajov zozbieraných v súlade s prvým pododsekom.
2. Údaje o pozemkoch v súkromnom vlastníctve sa geograficky vzťahujú na plochy určené zemepisnou šírkou a dĺžkou vyjadrenými minimálne v stupňoch a minútach. Všetky ostatné údaje sa vzťahujú na plochy určené zemepisnými súradnicami vyjadrenými v stupňoch, minútach a sekundách v uvedenom poradí.
3. Časť údajovej doplňujúcej správy, ktorá opisuje metódy monitorovania, zostáva platná, až kým sa tieto metódy monitorovania nezmenia.
KAPITOLA III
EURÓPSKY INFORMAČNÝ SYSTÉM PRE LESNÉ POŽIARE
[článok 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 8
Zahrnuté informácie
1. Európsky informačný systém pre lesné požiare (European Forest Fire Information System – EFFIS) vedie Spoločné výskumné centrum Komisie.
2. EFFIS zaznamenáva tieto údaje:
a) |
všeobecné hlavné údaje predložené v súlade s článkom 9; |
b) |
doplňujúce údaje o lesných požiaroch postihujúcich oblasti s rozlohou minimálne 50 hektárov, predložené v súlade s článkom 10; |
c) |
informácie poskytnuté Spoločným vedeckým centrom o riziku lesných požiarov v rámci Európskeho systému predpovedania rizika lesných požiarov (European Forest Fire Risk Forecasting System – EFFRFS) a o mapovaní a hodnotení škôd spôsobených požiarom, ktorý ovplyvňuje oblasť s rozlohou minimálne 50 hektárov v rámci Európskeho systému posudzovania škôd lesných požiarov (European Forest Fire Damage Assessment System – EFFDAS). |
Článok 9
Všeobecné hlavné údaje
1. Každý členský štát každoročne do 1. júla predloží Komisii všeobecné hlavné údaje o každom lesnom požiari, ku ktorému došlo na jeho území počas predchádzajúceho roka. Všeobecné hlavné údaje zahŕňajú minimálne tieto informácie podané takým spôsobom, aby pre každý lesný požiar boli porovnateľné na úrovni Spoločenstva:
a) |
dátum a miestny čas prvého požiarneho poplachu; |
b) |
dátum a miestny čas prvého zásahu; |
c) |
dátum a miestny čas uhasenia požiaru; |
d) |
poloha miesta prepuknutia na úrovni obce (spoločný deväťciferný kód); |
e) |
celková plocha poškodená požiarom; |
f) |
rozdelenie plochy poškodenej požiarom na lesy a inú lesnú pôdu a nezalesnené plochy; |
g) |
predpokladaná príčina. |
2. Technické špecifikácie stanovené v prílohe II sa používajú na zaznamenanie všeobecných hlavných údajov uvedených v odseku 1.
Článok 10
Doplňujúce informácie
Okrem všeobecných hlavných údajov uvedených v článku 9 môžu členské štáty každoročne poskytovať Komisii dodatočné informácie o lesných požiaroch, ktoré postihli oblasti s plochou minimálne 50 hektárov.
Ak sa poskytnú takéto doplňujúce informácie, uvádza sa v nich výška škody, t. j. či je výška škody nízka, stredná, alebo vysoká, a lokalita.
KAPITOLA IV
ŠTÚDIE, EXPERIMENTY A DEMONŠTRAČNÉ PROJEKTY
[článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 2 a článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 11
Hodnotenie návrhov projektu
Návrhy štúdií, experimentov a demonštračných projektov a testovania na základe pilotnej fázy, ktoré predkladajú členské štáty podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003, ďalej len „návrhy projektov“, hodnotí Komisia na základe kritérií určených v prílohe III.
Článok 12
Rozhodnutie o hodnotení návrhov projektov
Komisia zavedie hodnotenie priorít na udelenie podpory Spoločenstva návrhom projektov.
KAPITOLA V
PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY
[článok 14 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 13
Príslušné orgány
1. Príslušný orgán menovaný každým členským štátom podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 2152/2003, ďalej len „príslušné orgány“, je kontaktným miestom pre Komisiu.
2. Belgicko, Nemecko a Portugalsko môžu menovať viac ako jeden príslušný orgán.
Článok 14
Výberové kritériá
1. Príslušné orgány dodržiavajú pravidlá stanovené v nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002 a nariadení (ES, Euratom) č. 2342/2002 a tiež ustanovenia určené v tomto nariadení.
2. Príslušné orgány spĺňajú minimálne tieto kritériá:
a) |
sú vnútroštátnymi orgánmi verejného sektora alebo subjektmi súkromného práva s poslaním verejnej služby a podliehajú zákonom niektorého z členských štátov; |
b) |
ponúkajú primerané finančné záruky vydané verejným orgánom, najmä pokiaľ ide o úplnú náhradu súm splatných Komisii; |
c) |
pôsobia v súlade s požiadavkami zdravého finančného riadenia; |
d) |
zabezpečujú transparentnosť operácií vykonávaných v súlade s článkom 56 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002. |
Článok 15
Dodatočné podmienky pre súkromnoprávne subjekty
Ak členské štáty menujú podľa článku 14 súkromnoprávne subjekty, Komisia pri schvaľovaní týchto subjektov vychádza z nasledujúcich dôkazov predložených týmito subjektmi:
a) |
ich technická a odborná spôsobilosť na základe dokladov o vzdelanostnej a odbornej kvalifikácii pracovníkov; |
b) |
ich ekonomická a finančná spôsobilosť na základe štátnej záruky poskytnutej v súlade s článkom 14 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 2152/2003 a primeraných potvrdení bánk alebo dôkazu príslušného pracovného rizikového poistenia profesionálnej zodpovednosti, alebo súvah alebo výpisov súvah týkajúcich sa aspoň dvoch posledných rokov, pre ktoré bolo účtovníctvo uzavreté, ak sa zverejnenie súvah vyžaduje podľa podnikových právnych predpisov členského štátu, v ktorom má daný subjekt sídlo; |
c) |
ich spôsobilosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov vykonávať úlohy súvisiace s realizáciou rozpočtu, podložená dokladmi, napríklad ich zapísanie v obchodnom registri alebo profesijnom zozname, alebo overené vyhlásenie alebo certifikát, členstvo v danej organizácii, výslovné oprávnenie alebo zapísanie v registri pre daň z pridanej hodnoty (DPH); |
d) |
že sa na ne nevzťahuje žiadna zo situácií uvedených v zozname v článkoch 93 a 94 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002; |
e) |
že súhlasia s auditom, ktorý vykoná Dvor audítorov. |
Článok 16
Dohoda
Komisia uzavrie dohodu s príslušnými orgánmi v súlade s článkom 56 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 a článkami 35 a 41 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002.
Článok 17
Úlohy príslušných orgánov
Príslušné orgány plnia tieto úlohy:
a) |
vykonávajú pravidelné kontroly, aby zabezpečili, že sa činnosti financované podľa nariadenia (ES) č. 2152/2003 vykonávajú správne; |
b) |
prijímajú primerané opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a spreneverám, a v prípade potreby podávajú trestné oznámenia na vymáhanie stratených, nesprávne vyplatených alebo zle použitých finančných prostriedkov; |
c) |
poskytujú informácie, o ktoré Komisia požiada; |
d) |
sú sprostredkovateľom, ktorému sa vypláca príspevok Spoločenstva; |
e) |
vedú účty a záznamy o príjme a platbe tohto príspevku ako podporu národného programu vrátane všetkých faktúr a dokumentov podobnej dôkazovej hodnoty na doloženie nákladov programu. |
Článok 18
Kontroly vykonávané Komisiou
Komisia môže vykonávať dokumentačné kontroly a kontroly priamo na mieste, aby overila existenciu, vhodnosť a primeranosť pôsobenia príslušných orgánov v súlade s pravidlami zdravého finančného riadenia.
KAPITOLA VI
NÁRODNÉ PROGRAMY A ÚPRAVY
ODDIEL 1
NÁRODNÉ PROGRAMY
[článok 7 ods. 2 a článok 8 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 19
Obsah
1. Národné programy a úpravy týchto programov v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 2152/2003 obsahujú informácie a podklady uvedené v prílohe IV.
Členské štáty predkladajú Komisii národné programy a súvisiace úpravy v tlačenej a digitálnej podobe na tlačivách uvedených v tejto prílohe.
2. Všetky činnosti stanovené v článkoch 4 a 5, článku 6 ods. 2 a 3 a článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003, pre ktoré sa žiada finančný príspevok Spoločenstva, sú v národnom programe zahrnuté ako samostatné žiadosti.
Článok 20
Podprogramy
Národné programy Belgicka, Nemecka a Portugalska môžu pozostávať z podprogramov stanovených príslušnými orgánmi.
ODDIEL 2
ÚPRAVA
[článok 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 21
Úprava
1. Úpravy národných programov sa týkajú iba štúdií, experimentov, demonštračných projektov, ako aj monitorovacích skúšobných fáz v súlade s článkom 5 ods. 2, článkom 6 ods. 2 a článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003.
2. Žiadosti o úpravu národného programu sa Komisii predkladajú na formulároch uvedených v prílohe IV.
3. Žiadosti o úpravu národných programov sa na obdobie rokov 2005 – 2006 predkladajú Komisii do 31. októbra 2005, aby sa o nich rozhodovalo v nasledujúcom roku.
KAPITOLA VII
FINANČNÉ RIADENIE A MONITOROVANIE
ODDIEL 1
NÁKLADY
Článok 22
Vymedzenie oprávnených nákladov
Oprávnené náklady predstavujú náklady, ktoré možno priamo a úplne pripísať národnému programu schválenému Komisiou.
Členské štáty môžu uplatňovať prísnejšie pravidlá určenia oprávnených nákladov.
Článok 23
Zdôvodnenie výdavkov
Výdavky sa zdôvodňujú primeranými originálnymi dokladmi, ako napríklad faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkazovej hodnoty.
Originálne dokumenty sa k výkazu výdavkov neprikladajú. Príslušný orgán však na požiadanie poskytne Komisii všetky údaje vrátane faktúr, ktoré môžu byť potrebné na zhodnotenie výdavkov.
Článok 24
Oprávnené náklady
1. Náklady sa pokladajú za oprávnené, keď sa poskytnú na schválený národný program a priamo spájajú s realizáciou tohto programu a sú nevyhnutné na realizáciu programu.
2. Náklady musia byť primerané a zodpovedať zásadám zdravého finančného riadenia, najmä pokiaľ ide o hodnotu za dané peniaze a efektívnosť nákladov.
3. Náklady musia vzniknúť počas obdobia oprávnenosti stanoveného v rozhodnutí Komisie, ktorým schválila národný program. Náklady sa považujú za náklady vzniknuté počas obdobia oprávnenosti, ak:
a) |
sa zákonná povinnosť hradiť náklady zmluvne dohodla po začatí obdobia oprávnenosti a pred jeho ukončením; |
b) |
realizácia činnosti, ktorej sa náklady týkajú, začala po začatí obdobia oprávnenosti a bola ukončená pred jeho ukončením. |
4. Náklady musia byť úplne splatené pred predložením konečnej dokumentácie spolu s konečným výkazom výdavkov a príjmov.
Článok 25
Náklady na zamestnancov
Náklady na zamestnancov sa môžu považovať za oprávnené priame výdavky v súvislosti so skutočným časom venovaným národnému programu. Vypočítavajú sa na základe skutočného hrubého platu alebo mzdy a povinných sociálnych odvodov, ale bez akýchkoľvek iných nákladov.
Pracovný čas jednotlivých zamestnancov vrátane zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vládnych agentúr, ktorí pracujú v rámci národného programu, sa eviduje pomocou časových výkazov alebo správ na základe systému evidujúceho čas, ktorý zaviedol a schválil príslušný orgán a prípadní partneri.
Článok 26
Cestovné náklady
Cestovné náklady sa môžu považovať za priamo oprávnené a úplné, ak zodpovedajú schválenému národnému programu. Cestovné náklady sa účtujú v súlade s internými pravidlami príslušného orgánu.
Článok 27
Režijné náklady
1. Režijné náklady, ktoré sú určené na pokrytie všeobecných nepriamych nákladov potrebných priamo alebo nepriamo na zamestnanie, riadenie, ubytovanie a podporu pracovníkov vykonávajúcich prácu na národnom programe alebo ktoré sa týkajú infraštruktúry a zariadenia priamo na mieste, sa považujú za oprávnené náklady, ak sú tieto náklady skutočné, opodstatnené a nezahŕňajú náklady zahrnuté v inej rozpočtovej položke.
2. Režijné náklady sú oprávnené maximálne do výšky 7 % celkovej sumy oprávnených priamych nákladov.
3. Režijné náklady sa národnému programu účtujú v súlade so schválenou nákladovou účtovnou politikou príslušného orgánu.
Článok 28
Kapitálové náklady
Ak náklady zahŕňajú odpisy kapitálových investícií s obdobím používania dlhším ako jeden rok a cenou vyššou ako 500 EUR, tieto náklady odpisov sa považujú za oprávnené, ak sa týkajú výlučne národného programu a obdobia oprávnenosti danej fázy programu, a za predpokladu, že v prípade investícií do stavebníctva a infraštruktúry sa tieto náklady odpisujú počas 10 rokov formou lineárneho odpisu a v prípade ostatného zariadenia, vrátane zariadenia informatiky, sa tieto náklady odpisujú počas 5 rokov formou lineárnej metódy.
Článok 29
Náklady na nákup použitého zariadenia
Náklady na nákup použitého zariadenia sú oprávnené, ak sú splnené tieto tri podmienky:
a) |
strana, ktorá zariadenie predáva, poskytne vyhlásenie, v ktorom je uvedený pôvod zariadenia, a potvrdí, že počas predchádzajúcich siedmich rokov zariadenie nebolo zakúpené s pomocou vnútroštátnych grantov alebo grantov Spoločenstva; |
b) |
cena zariadenia neprekračuje jeho trhovú hodnotu a je menšia ako náklady na podobné nové zariadenie, a |
c) |
zariadenie má technické vlastnosti potrebné na dané použitie a je v súlade s uplatniteľnými normami a štandardmi. |
Článok 30
Subdodávateľské zmluvy
Náklady týkajúce sa subdodávateľských zmlúv so sprostredkovateľmi alebo konzultantmi sú založené na skutočných nákladoch a podložené príslušnými faktúrami a inými podkladovými dokumentmi. Výnimočne, ak sú náklady definované ako percento celkových nákladov realizácie, môžu sa takéto náklady považovať za oprávnené iba vtedy, ak ich je príslušný orgán schopný zdôvodniť preukázaním skutočnej hodnoty poskytnutej práce alebo služieb.
Článok 31
Daň z pridanej hodnoty
Daň z pridanej hodnoty (DPH) sa považuje za oprávnenú, ak príslušný orgán nie je schopný získať späť DPH vyplatenú v rámci národného programu.
Príslušný orgán poskytne vyhlásenie od príslušných vnútroštátnych orgánov, že nemožno refundovať DPH pre dané aktíva a služby potrebné na opatrenia vykonané v rámci národných programov.
Článok 32
Neoprávnené náklady
1. Za oprávnené sa nepovažujú tieto náklady:
a) |
akékoľvek náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s činnosťami, pri ktorých sa využíva podpora niektorých iných finančných nástrojov Spoločenstva; |
b) |
straty z výmenných kurzov; |
c) |
nepotrebné alebo nehospodárne výdavky; |
d) |
náklady na distribúciu a výdavky spojené s marketingom a reklamou na propagáciu výrobkov alebo komerčných činností; |
e) |
akékoľvek rezervy pre možné budúce straty alebo záväzky; |
f) |
akýkoľvek úrok z dlhu a úrok z požičaného kapitálu; |
g) |
nedobytné pohľadávky. |
Niektoré náklady uvedené v písmene d) sa však môžu považovať za oprávnené po dohode s Komisiou.
2. Neoprávnené náklady uvedené v odseku 1 Komisia pri výpočte celkových nákladov programu nezohľadňuje.
Článok 33
Výmenný kurz
1. Pri prepočte medzi eurom a národnou menou sa používa denný kurz eura uverejnený v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.
2. Pri prepočte medzi eurom a národnými menami sa používa výmenný kurz uverejnený v posledný pracovný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa národný program alebo v prípade platieb finančná správa a žiadosť o platbu podpíše a predloží Komisii.
ODDIEL 2
PLATBA
[článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 34
Rozhodnutie o finančnom príspevku
Komisia rozhodne o finančných príspevkoch na oprávnené náklady národných programov v dvoch fázach, t. j. jedno rozhodnutie na každý rok plánovacieho obdobia, ďalej len „rozhodnutie Komisie“. Rozhodnutie Komisie je určené danému členskému štátu.
Článok 35
Predbežné financovanie
Príslušné orgány môžu požiadať o predbežné financovanie vo výške 50 % ročnej pomoci Spoločenstva pre národný program, ako je uvedené v národnom programe, až po troch mesiacoch po dátume oznámenia rozhodnutia Komisie. Predbežné financovanie podlieha uzavretiu dohody podľa článku 16.
Článok 36
Výkazy
1. Príslušné orgány predložia Komisii výkazy platieb hradených v rámci národného programu použitím vzorov uvedených v prílohe V. K týmto výkazom priložia výkaz o pokroku činností vykonaných v rámci národného programu. Výkazy sa predkladajú najneskôr 15 mesiacov po dátume oznámenia rozhodnutia Komisie a pokrývajú výdavky v predchádzajúcom roku.
2. Oprávnené výdavky, ktoré sú v súlade s ustanoveniami oddielu 1 tejto kapitoly a sú označené v ročnom výkaze, Komisia vyrovná predbežným financovaním poskytnutým členským štátom v rámci národných programov.
Ak výkazy presahujú súvisiace predbežné financovanie, Komisia vykoná predbežnú platbu.
Takéto predbežné platby za žiadnych okolností nepresahujú 30 % ročnej pomoci Spoločenstva určenej národnému programu.
Článok 37
Technická a finančná realizácia
1. Každá z fáz uvedených v článku 34 musí dosiahnuť riadnu technickú a finančnú realizáciu v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 2152/2003 a tohto nariadenia najneskôr dva roky po dátume oznámenia rozhodnutia Komisie.
Príslušné orgány môžu požiadať o platbu zostatku oprávnených nákladov najneskôr do 27 mesiacov po dátume oznámenia rozhodnutia Komisie.
2. Zostatok pre každú fázu sa vyplatí, keď Komisia prijme žiadosť o konečnú platbu pre každú fázu a skontroluje finančný výkaz priložený k tejto žiadosti o platbu.
Článok 38
Koordinácia žiadostí o platbu
Členské štáty zabezpečia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby žiadosti o platby predložené príslušnými orgánmi boli koordinované a v súlade s rozhodnutím Komisie.
Článok 39
Žiadosti o predbežné financovanie a platby
Príslušné orgány alebo agentúry predložia Komisii žiadosti o predbežné financovanie alebo platby s použitím vzorov uvedených v prílohách VI, VII a VIII.
ODDIEL 3
NEZROVNALOSTI
[článok 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 40
Nezrovnalosti
1. Akékoľvek sumy stratené v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbanlivosti musí členský štát vymôcť späť a vrátiť Spoločenstvu.
2. Ak do piatich rokov po konečnej platbe zostatku záverečného roka národného programu Komisia zaznamená akékoľvek nezrovnalosti pri činnosti financovanej Spoločenstvom a táto suma sa nevrátila Spoločenstvu podľa odseku 1, informuje o tom členský štát a poskytne mu možnosť, aby sa vyjadril.
3. Ak analýza situácie a akékoľvek pripomienky daného členského štátu vedú k tomu, že Komisia potvrdí nezrovnalosti, členský štát musí príslušné sumy vrátiť.
ODDIEL 4
KONTROLY, AUDITY A TECHNICKÉ NÁVŠTEVY
[článok 14 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 41
Finančný audit Komisie
1. Komisia alebo akýkoľvek zástupca splnomocnený Komisiou môže kedykoľvek počas trvania zmluvy a až do piatich rokov po konečnom vyplatení príspevkov Komisie na národný program vykonať audit príslušných orgánov, dodávateľov alebo subdodávateľov zodpovedných za podrobné vykonanie opatrení realizovaných podľa národného programu.
2. Komisia alebo akýkoľvek zástupca splnomocnený Komisiou má prístup k dokumentácii potrebnej na preverenie oprávnenosti nákladov národného programu, ako sú napríklad faktúry a mzdové a platobné výpisy.
3. Audit sa vykoná v súlade so zásadou dôvernosti. Komisia prijme primerané kroky, aby zabezpečila, že jej splnomocnení zástupcovia zaobchádzajú dôverne s údajmi, ku ktorým majú prístup alebo ktoré im boli poskytnuté.
Komisia môže overiť využívanie finančných príspevkov Spoločenstva príslušnými orgánmi, dodávateľmi alebo subdodávateľmi zodpovednými za podrobné vykonanie opatrení realizovaných v rámci národného programu.
4. Správa o výsledkoch auditu týkajúcich sa príslušných orgánov a iných strán zodpovedných za realizáciu opatrení národného programu sa zašle príslušným orgánom, dodávateľom a subdodávateľom, ktorí môžu do jedného mesiaca po prijatí správy predložiť Komisii svoje pripomienky. Komisia môže rozhodnúť o tom, že pripomienky doručené po konečnom termíne nezohľadní.
5. Na základe záverov auditu Komisia prijme všetky opatrenia, ktoré považuje za potrebné, vrátane vydania príkazu vrátenia všetkých alebo niektorých platieb, ktoré uskutočnila.
Článok 42
Kontroly a technické návštevy
Príslušné orgány umožnia pracovníkom Komisie a osobám oprávneným Komisiou prístup na miesta alebo do priestorov, kde sa realizujú opatrenia v rámci národného programu, a k všetkým dokumentom týkajúcim sa technického a finančného riadenia prevádzky. Prístup osôb splnomocnených Komisiou môže podliehať dohodám o dôvernosti medzi Komisiou a príslušným orgánom.
Kontroly sa môžu iniciovať počas obdobia programu a majú dôverný charakter.
Príslušné orgány a strany zodpovedné za vykonávanie opatrení realizovaných v rámci národného programu poskytnú Komisii alebo osobám splnomocneným Komisiou primeranú pomoc.
Článok 43
Hodnotenia
[článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
1. Členské štáty uskutočňujú hodnotenie ex ante, strednodobé preskúmanie a hodnotenie ex post národných programov v súlade s prílohou IX.
2. Hodnotenie ex ante zahŕňa podrobné overenie relevantnosti, realizovateľnosti a udržateľnosti činností určených v národnom programe a taktiež preskúmanie očakávaných výsledkov. Výsledky hodnotenia ex ante sa predložia Komisii spolu s národnými programami.
3. Hodnotenia ex ante a ex post zahŕňajú posúdenie stavu realizácie, účinnosti a výkonnosti monitorovacích činností vykonávaných v rámci nariadenia (ES) č. 2152/2003. Výsledky strednodobého preskúmania sa Komisii predložia do 1. júla 2006 a výsledky hodnotenia ex post sa Komisii predložia do 1. júla 2007.
KAPITOLA VIII
VEDECKÁ PORADNÁ SKUPINA
[článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 44
Úlohy
1. Vedecká poradná skupina, ktorá sa vytvorí podľa článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2152/2003, poskytuje poradenstvo Stálemu výboru pre lesníctvo v oblasti týchto otázok:
a) |
potreby vykonať špecifické štúdie alebo analýzy; |
b) |
potreby vytvoriť účelové pracovné skupiny pre špecifické témy; |
c) |
zlepšenia organizácie a štruktúry monitorovacieho systému; |
d) |
vedecko-politického prepojenia. |
2. Vedecká poradná skupina môže vyjadriť stanovisko k:
a) |
návrhom na štúdie; |
b) |
výsledkom odvodeným od štúdií, ako je napríklad relevantnosť a kvalita údajov, a všeobecnejšie, výsledkom odvodeným od správ prezentujúcich výsledky monitorovacieho systému; |
c) |
návrhom príručiek. |
3. Mandát Vedeckej poradnej skupiny je obmedzený na realizačné obdobie schémy stanovenej v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003.
KAPITOLA IX
PRÍSTUP K ÚDAJOM
[článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Článok 45
Prístup k údajom
Do rozsahu potrebného na realizáciu činností na základe článku 9 ods. 5 a článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003 sa prístup k údajom uvedeným v článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1 tohto nariadenia udeľuje Európskej environmentálnej agentúre a Medzinárodnému spoločnému programu na posúdenie a monitorovanie účinkov znečistenia ovzdušia na lesy, ktorý prebieha v rámci Hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov pre Európu (ICP Forests).
KAPITOLA X
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 46
Zrušenie
Nariadenie (EHS) č. 1696/87 a nariadenia (ES) č. 804/94, (ES) č. 1091/94, (ES) č. 1727/1999 a (ES) č. 2278/1999 sa rušia.
Článok 47
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 7. novembra 2006
Za Komisiu
Stavros DIMAS
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 324, 11.12.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 788/2004 (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 17).
(2) Ú. v. ES L 326, 21.11.1986, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 804/2002 (Ú. v. ES L 132, 17.5.2002, s. 1).
(3) Ú. v. ES L 217, 31.7.1992, s. 3. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2002 (Ú. v. ES L 132, 17.5.2002, s. 3).
(4) Ú. v. ES L 161, 22.6.1987, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2278/1999 (Ú. v. ES L 279, 29.10.1999, s. 3).
(5) Ú. v. ES L 93, 12.4.1994, s. 11.
(6) Ú. v. ES L 125, 18.5.1994, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2278/1999.
(7) Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 41. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2121/2004 (Ú. v. EÚ L 367, 14.12.2004, s. 17).
(8) Ú. v. ES L 279, 29.10.1999, s. 3. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2121/2004.
(9) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).
(10) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(11) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1248/2006 (Ú. v. EÚ L 227, 19.8.2006, s. 3).
(12) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(13) Ú. v. ES L 165, 15.6.1989, s. 14.
PRÍLOHA I
Príručka o parametroch, spôsoboch monitorovania a formátoch údajov pre harmonizované monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy
Štruktúra príručky
Táto príručka má 15 kapitol:
Kapitola 1 |
SPOLOČNÉ METÓDY VÝBERU POZEMKOV ÚROVNE II |
Kapitola 2 |
SPOLOČNÉ METÓDY PRIESKUMU STAVU KORUNY NA POZEMKOCH ÚROVNE I A II |
Kapitola 3 |
SPOLOČNÉ METÓDY CHEMICKÝCH MERANÍ LISTOV NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 4 |
SPOLOČNÉ METÓDY MERANIA PRÍRASTKOVÝCH ZMIEN NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 5 |
SPOLOČNÉ METÓDY MERANIA USADZOVANIA NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 6 |
SPOLOČNÉ METÓDY METEOROLOGICKÝCH MERANÍ NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 7 |
SPOLOČNÉ METÓDY MONITOROVANIA ROZPÚŠŤANIA PÔDY NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 8 |
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA PÔDNEJ VEGETÁCIE NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 9 |
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA SPÁDU ODPADOV NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 10 |
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA KVALITY OKOLITÉHO VZDUCHU NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 11 |
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA VIDITEĽNÉHO POŠKODENIA OZÓNOM NA POZEMKOCH ÚROVNE II |
Kapitola 12 |
SPOLOČNÉ METÓDY FENOLOGICKÉHO POZOROVANIA POZEMKOV NA ÚROVNI II |
Kapitola 13 |
PODROBNOSTI PREDKLADANIA PODKLADOVÝCH INFORMÁCIÍ O UPLATŇOVANÝCH METÓDACH MONITOROVANIA A O VÝSLEDKOCH HODNOTENIA/INTERPRETÁCIE ZÍSKANÝCH NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI |
Kapitola 14 |
VŠEOBECNÉ POKYNY NA PODÁVANIE SPRÁV O VÝSLEDKOCH A DÁTOVÝCH FORMÁTOCH |
Kapitola 15 |
ZOZNAM KÓDOV A VYSVETĽUJÚCE BODY PRE ÚDAJE O PRIESKUME NA POZEMKOCH ÚROVNE I A ÚROVNE II |
Špecifické ustanovenia stanovené v každej kapitole sa zakladajú na technických odporúčaniach odborných komisií Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov v rámci Programu medzinárodnej spolupráce pri hodnotení a monitorovaní účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests). Rozlišuje sa medzi povinnými a voliteľnými činnosťami monitorovania (parametre, metódy atď.).
Kapitoly 1 až 8 a 14 až 15 sú vypracované na základe technických opisov uvedených v prílohách k nariadeniu Komisie (ES) č. 1091/94, ako aj v pomocných príručkách týkajúcich sa poklesu hromadenia odpadov, kvality ovzdušia, viditeľného poškodenia ozónom a fenologických hodnotení, na ktoré sa nevzťahovalo uvedené nariadenie.
V kapitole 2 sa stanovujú technické podrobné údaje, ktoré sa týkajú monitorovania stavu koruny v bodoch na úrovni I, ako aj na pozemkoch na úrovni II, keďže ide o jediný prieskum, ktorý sa vykonáva pravidelne v obidvoch sieťach. Okrem toho sa iba dve kapitoly o predkladaní údajov a o dátových formátoch (kapitoly 14 a 15) vzťahujú na úroveň I a na úroveň II.
KAPITOLA 1
SPOLOČNÉ METÓDY VÝBERU POZEMKOV ÚROVNE II
I. Výber pozemkov úrovne II
Členské štáty zodpovedajú za výber monitorovaných pozemkov, hoci sa na výber uplatňujú tieto kritériá:
— |
minimálna veľkosť pozemku musí byť 0,25 hektára pri meraní v horizontálnej rovine, |
— |
v snahe minimalizovať vplyvy činností na okolitých plochách musí byť pozemok obklopený ochrannou zónou. Skutočná šírka takejto zóny závisí od typu a veku lesa. Ak je plocha pozemku a jeho okolia homogénna vzhľadom na výšku a vekovú štruktúru, šírka ochrannej zóny sa môže ohraničiť na 5 alebo 10 m. Ak oblasť lesa, v ktorej sa daný pozemok nachádza, pozostáva z kombinovaných lesných porastov rôznych druhov alebo rôznej vekovej štruktúry, ochranná zóna sa môže rozšíriť až na päťnásobok potenciálnej maximálnej výšky stromov na danom pozemku, |
— |
pozemky musia byť vždy ľahko prístupné a nesmú existovať žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o prístup a odoberanie vzoriek, |
— |
nesmú existovať žiadne rozdiely v spravovaní pozemku, jeho ochrannej zóny a okolitého lesa, |
— |
narušenia spôsobené monitorovaním sa musia minimalizovať, |
— |
musí sa zamedziť priamemu znečisťovaniu zo známych miestnych zdrojov, |
— |
pozemky musia byť rozmiestnené dostatočne ďaleko od okraja lesa, až vo vzdialenosti, ktorá sa rovná päťnásobku potenciálnej maximálnej výšky stromov na pozemku. |
II. Zriaďovanie a dokumentácia pozemkov
Každý zriadený pozemok musí byť podrobne opísaný. Všeobecné údaje týkajúce sa nových alebo ďalších pozemkov musia byť stanovené a nahlásené Komisii v rámci nasledujúceho pravidelného predkladania údajov. Podrobný opis pozemku zahŕňa: presnú lokalitu pozemku (umiestnenie stredu a rohov pozemku), pracovnú mapu so zobrazením trvalého označenia rohov a/alebo hraníc pozemku, počet stromov na pozemku a všetky ostatné dôležité identifikovateľné prvky na pozemku alebo neďaleko pozemku (napr. prístupová cesta, rieky, priekopy, veľké stromy). Umiestnenie vzorkovačov alebo miest na odber vzoriek (napr. vzorkovače usadzovania alebo pôdne šachty) musia byť taktiež zamerané (GPS alebo vzdialenosť a smer od stredu pozemku) a zaznamenané na tejto mape.
III. Vymedzenie pojmu podpozemok
V zásade sa do vzorky na hodnotenie stromov majú zahrnúť všetky stromy na celom pozemku (napr. súpis koruny, posúdenie prírastku). V prípade, že je na pozemku veľa stromov (t. j. husté lesné porasty), môže sa vymedziť podpozemok, ktorý sa má používať na takéto prieskumy. Veľkosť podpozemku v čase zriadenia pozemku musí byť dostatočne veľká, aby umožnila spoľahlivé odhady pre takéto prehľady minimálne 20 rokov, pokiaľ možno počas celého života lesného porastu. V tomto období by malo byť k dispozícii minimálne 20 stromov.
IV. Všeobecné informácie o každom pozemku
Počas zriaďovania nového pozemku a prvých prieskumov sa musia zhromaždiť tieto všeobecné informácie o každom trvalo pozorovacom pozemku na účel intenzívneho a trvalého monitorovania:
Zavedenie |
Prvé výskumy |
||
|
|
||
|
Krajina |
||
|
Číslo pozorovacieho pozemku |
||
|
Skutočná zemepisná šírka a dĺžka |
||
|
|
||
|
Nadmorská výška |
||
|
Orientácia |
||
|
Celková veľkosť pozemku |
||
|
Počet stromov na pozemku |
||
|
Podpozemok (ak existuje): |
||
|
Dostatočné množstvo vody pre hlavné druhy |
||
|
Druh humusu |
||
|
Pôdna jednotka (odhadom) |
||
|
|
||
|
Stredný vek dominantnej etáže |
||
|
Hlavné druhy stromov |
||
|
Výťažnosť (odhadom) |
||
|
|
||
|
História pozemku |
||
|
Ostatné monitorovacie stanice nachádzajúce sa v blízkosti |
Tam, kde sa zriadia dodatočné pozemky, členské štáty zašlú Európskej komisii pri ukončení národného programu intenzívneho monitorovania za každý zriadený pozemok informácie zozbierané počas zriaďovania s použitím súboru dát a hlásení (do konca toho roku, v ktorom sa realizovalo zriadenie).
Všetky zmeny v priebehu rokov, ktoré sa týkajú začatia monitorovania, a ostatné dôležité informácie (napr. lesné operácie, búrky a škody spôsobené škodcami) sa musia prekladať každý rok.
V. Náhrada zničených pozemkov a ďalšie pozemky
Zničené a ďalšie pozemky sa musia vybrať spomedzi existujúcich pozemkov úrovne I a podľa výberových kritérií stanovených v tejto kapitole. Novozriadeným alebo ďalším pozemkom sa musí prideliť nové číslo. Členské štáty sú povinné predkladať Európskej komisii s najbližším pravidelným predkladaním údajov aj informácie o dôvode náhrady pozemku alebo potreby ďalších pozemkov, výsledky najnovších vykonaných pozorovaní/meraní a kritériá uplatňované pri výbere nových pozemkov.
VI. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje uvedené v tejto kapitole za každý pozemok úrovne II vo formátoch vytvorených formulármi 1 a 2 a uvedených v kapitole 14.
KAPITOLA 2
SPOLOČNÉ METÓDY PRIESKUMU STAVU KORUNY V BODOCH ÚROVNE I A NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Prieskum stavu koruny podľa článku 2 a článku 6 písm. a) je povinný. Vykonáva sa vo všetkých bodoch úrovne I a na všetkých pozemkoch úrovne II a musí sa opakovať každoročne. Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre stav koruny UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia lesov (ICP Forests).
II. Výber vzoriek stromov
II.1. Výber vzoriek stromov úrovne I
V každom bode vzorkovania sa skúšobné stromy vyberú podľa prísne definovaného, objektívneho a nestranného štatistického postupu (napr. štyri body orientované naprieč skupinou orientovanou pozdĺž hlavných kompasových smerov s rohovými bodmi vo vzdialenosti 25 m od mriežkového bodu s použitím procesu šesťstromového vzorkovania na každom podpozemku alebo skúšobných vybraných stromoch, sledujúc špirálu zo stredu pozemku). V mladších hustých lesných porastoch, kde sa jednotlivé koruny nedajú posúdiť, sa hodnotené stromy vyberajú na základe definovaného geometrického procesu. Tento proces sa musí opakovať dovtedy, kým sa nenájde dostatočný počet stromov s posúditeľnými korunami. Zohľadniť sa musia tieto kritériá výberu:
— |
členské štáty môžu rozhodnúť o počte stromov, ktoré sa majú posudzovať v každom bode; vzorka však musí pozostávať najmenej z 20 a najviac 30 stromov, pričom daný počet sa nesmie meniť, |
— |
do hodnotenia musia byť zahrnuté všetky druhy stromov. Skúšobné stromy musia mať minimálnu výšku 60 cm. Na účely posúdenia stavu koruny ako skúšobné stromy spĺňajú požiadavky iba predominantné, dominantné a spoludominantné stromy, ktoré zodpovedajú triedam stromov 1, 2, resp. 3 podľa Krafta. Stromy týchto tried s odlomenými vrcholcami nemožno vybrať ako skúšobné stromy, |
— |
stromy odstránené ako súčasť riadiacich postupov, padnuté stromy (napr. vyvrátené vetrom alebo polámané) a odumreté stromy sa musia nahradiť novými skúšobnými stromami, ktoré sa vyberú na základe nestranného postupu. Strom sa považuje za odumretý vtedy, ak odumreli všetky vodivé tkanivá v kmeni. Odumretý strom sa musí zaznamenať, ale iba raz. Holorub lesných porastov má za následok, že skúšobný bod prestáva existovať do času zriadenia nového lesného porastu, |
— |
stred skúšobnej jednotky sa musí označiť pre opakované hodnotenie následných súpisov. Skúšobné stromy musia byť identifikovateľné na hodnotenie v nasledujúcom roku, pokiaľ možno bez trvalého označovania. |
II.2. Výber vzoriek stromov na pozemkoch úrovne II
Na celom pozemku sa majú monitorovať všetky predominantné, dominantné a spoludominantné stromy zodpovedajúce triedam stromov 1, 2 a 3 v uvedenom poradí podľa Krafta. V prípade, že sa na pozemku nachádza veľa stromov (napr. husté lesné porasty), počet vzoriek stromov na hodnotenie koruny sa môže znížiť využitím podpozemku. V prípade podpozemku sa na podpozemku monitorujú všetky predominantné, dominantné a spoludominantné stromy zodpovedajúce triedam stromov 1, 2, 3 v uvedenom poradí podľa Krafta. V určitých prípadoch možno použiť iný, ale objektívny a nestranný systém na zníženie alebo výber počtu stromov, ktoré sú predmetom skúšok. Každý rok sa uplatňujú rovnaké metódy a v rámci každého prieskumu sa musí hodnotiť minimálne 20 stromov.
III. Dátum hodnotenia
Inventúra sa musí uskutočniť medzi koncom obdobia tvorby nových ihličiek a listov a pred jesennou zmenou farby.
IV. Všeobecné podkladové informácie
V bodoch úrovne I sa musia posudzovať tieto parametre pozemku a stromov:
— |
pre každý pozemok:
|
— |
pre každý strom na pozemku:
|
Na pozemkoch úrovne II sa musia zhromaždiť tieto informácie o pozemku a stromoch:
— |
krajina, |
— |
číslo pozemku, |
— |
dátum hodnotenia: |
— |
počet stromov, |
— |
druh stromu, |
— |
orientácia, |
— |
informácie o vyťahovaní dreva a o mortalite, |
— |
vystavenie, |
— |
spoločenská trieda, |
— |
tienenie koruny, |
— |
viditeľnosť. |
V. Hodnotenie vzoriek stromov
V.1. Vizuálne hodnotenie defoliácie
Defoliácia sa odhaduje každoročne v 5 % krokov vo vzťahu k stromu s úplným lístím v miestnych podmienkach. Klasifikácia stromov do stupňov podľa defoliácie sa vykonáva počas pozorovania a registruje sa v 5 % krokov.
Strom s defoliáciou od 95 % do 100 %, ktorý je ešte stále živý, dostane označenie 99. Označenie 100 sa pridelí odumretým stromom.
Trieda |
Stupeň defoliácie |
Percento straty ihličia/lístia |
0 |
nedefoliovaný |
0 – 10 |
1 |
slabo defoliovaný |
11 – 25 |
2 |
mierne defoliovaný |
26 – 60 |
3 |
veľmi defoliovaný |
61 – 99 |
4 |
odumretý |
100 |
V.2. Vizuálne hodnotenie straty farby
Musí sa vykonať klasifikácia stromov podľa stupňov zmeny farby.
Stupne zmeny farby sú definované takto:
Trieda |
Zmena farby |
Predbežné percento ihličia/listov, ktoré zmenili farbu |
0 |
žiadna alebo zanedbateľná |
0 – 10 |
1 |
slabá |
11 – 25 |
2 |
mierna |
26 – 60 |
3 |
silná |
> 60 |
Ak sa okrem toho triedy defoliácie a zmeny farby kombinujú, musia sa používať tieto kombinované triedy poškodenia:
Trieda defoliácie |
Trieda zmeny farby |
||
1 |
2 |
3 |
|
|
Výsledná trieda poškodenia |
||
0 |
0 |
I |
II |
1 |
I |
II |
II |
2 |
II |
III |
III |
3 |
III |
III |
III |
4 |
IV |
IV |
IV |
0 = nepoškodené, I = slabo poškodené, II = mierne poškodené, III = ťažko poškodené, IV = odumreté. |
VI. Hodnotenie príčin poškodenia
VI.1. Výber vzoriek stromov
Na ukončenie každoročného prieskumu stavu koruny nie je hodnotenie príčin poškodenia povinné.
VI.2. Frekvencia a časový harmonogram
Úroveň I + úroveň II: Príčiny poškodenia sa posúdia počas bežného hodnotenia stavu koruny v lete.
Na pozemkoch úrovne II, kde sa vykonáva kompletný program, pričom ide o takzvané kľúčové pozemky, sa uskutoční ďalšia návšteva na posúdenie poškodenia, ak boli spozorované závažné poškodenia mimo obdobia hodnotenia stavu koruny. Pozorovania pracovníkov zodpovedných za vzorkovanie alebo fenologické pozorovania môžu pôsobiť ako systém včasného varovania. Takáto dodatočná návšteva sa musí vykonať v čase, keď sa predpokladá, že hlavná príčina poškodenia bude dosahovať svoje maximum (napr. jar v prípade defoliujúcich stromov).
VI.3. Parametre, ktoré je potrebné hodnotiť
V tabuľke sa uvádza prehľad parametrov v bodoch úrovne I/pozemkov úrovne II.
Opis príznaku |
|
||
|
Špecifikácia postihnutej časti |
||
|
Príznak |
||
|
Špecifikácia príznaku |
||
|
Umiestnenie v korune |
||
|
|
||
|
|
VII. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok vo formulároch 3 až 8 uvedených v kapitole 14.
KAPITOLA 3
SPOLOČNÉ METÓDY MERANÍ LISTOVEJ CHÉMIE NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Inventúra listovej chémie v súlade s článkom 6 písm. a) sa musí vykonať na všetkých pozemkoch úrovne II a musí sa opakovať v dvojročných intervaloch pre každý jednotlivý pozemok. Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre listovú chémiu UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Metodika inventúry
II.1. Dátum vzorkovania
Druhy listnáčov (opadavé druhy) a smrekovec obyčajný: vzorkovanie sa musí vykonať vtedy, keď sú nové listy úplne rozvinuté, a pred samotným začiatkom jesenného žltnutia a starnutia.
Neopadavé druhy: vzorkovanie sa musí vykonať počas obdobia pokoja. Od členských štátov sa vyžaduje, aby pre každý región a v rámci každej roviny a horstva definovali najvhodnejšie obdobie vzorkovania a analýzy rôznych druhov a zachovávanie tohto obdobia.
Súpis lístia sa musí vykonať pre druhy listnáčov (opadavé druhy) a smrekovec obyčajný v lete 2005 a pre neopadavé druhy v zime 2005/2006. Súpis sa musí opakovať v dvojročných intervaloch pre každý jednotlivý pozemok.
II.2. Výber stromov
Najmenej päť stromov každého hlavného druhu na pozemku sa musí vzorkovať každý druhý rok.
Počet stromov potrebných na vzorkovanie sa zvolí tak, aby:
— |
stromy boli iné ako stromy použité na hodnotenie koruny s cieľom zamedziť, aby následné vzorkovania spôsobili stratu lístia, |
— |
v prípade, že hodnotenie životaschopnosti sa obmedzuje na stromy na podpozemku, stromy na vzorkovanie lístia sa vyberú zo zvyšnej časti celého pozemku. Ak sa nepoužíva žiadny podpozemok, stromy na vzorkovanie sa musia vybrať spomedzi stromov, ktoré sa nachádzajú v ochrannej zóne. V takomto prípade sa stromom vybraným na vzorkovanie v ochrannej zóne pridelí osobitné číslo, |
— |
stromy patrili k predominantným alebo dominantným triedam (les s uzatvorenou klenbou) alebo k stromom s priemernou výškou ±20 % (les s otvorenou klenbou), |
— |
sa stromy nachádzali v blízkosti lokalít, kde boli odobraté vzorky pôdy na analýzu; treba však dávať pozor na to, aby sa vzorkovaním pôdy nepoškodili hlavné korene vzoriek stromov, |
— |
stromy predstavovali strednú úroveň defoliácie pozemku (±5 % strednej úrovne defoliácie), |
— |
stromy predstavovali zdravotný stav pozemku. |
Počas mnohých rokov sa musia vzorkovať tie isté skúšobné stromy; stromy musia byť očíslované. S cieľom zamedziť poškodeniu vzoriek stromov je povolené v prípade potreby striedať dva súbory po piatich stromoch. Každý súbor musí spĺňať uvedené podmienky.
Vzorkujú sa iba stromy hlavných druhov Spoločenstva (pozri prílohu I kapitolu 15 bod 16).
Stromy, ktoré sa používajú na vzorkovanie lístia, sa posudzujú podľa stavu koruny s použitím existujúcich alebo špeciálne pridelených čísel.
II.3. Všeobecné informácie
Potrebné je zhromaždiť tieto informácie:
— |
číslo pozemku, |
— |
dátum vzorkovania a analýzy, |
— |
druh stromu. |
II.4. Výber a množstvo listov a ihličia
Stromy sa na pozemku nestínajú, mohlo by to ovplyvniť metódu vzorkovania listov alebo ihličia. Je dôležité, aby sa vzorkované listy alebo ihličie vyvíjali pri úplnom svetle.
Vzorkované listy alebo ihličky sa musia odobrať z hornej tretiny koruny, avšak nie z úplne prvých praslenov ihličnanov.
Pri opadavých druhoch sa vzorkovanie musí vykonávať na listoch alebo ihličkách bežného roku.
Pri neopadavých druhoch sa vzorkovanie musí vykonávať tak na ihličkách a listoch v bežnom roku, ako aj na listoch a ihličkách v druhom roku (bežný + 1).
V prípade všetkých druhov je potrebné dbať na to, aby vzorkované listy alebo ihličky boli vyzreté, najmä v prípade druhov, ktoré majú niekoľko rašení ročne (napr. Pinus halepensis, Pseudotsuga menziesii, Eucalyptus sp., Quercus sp.). V prípade Larix sp. a Cedrus sp. sa vzorky odoberajú z krátkych vetvičiek z predchádzajúceho roku.
Spravidla sa vzorkovanie môže vykonať tak, aby v súbore vzoriek stromov boli zastúpené všetky orientácie. V prípade potreby je povolené vzorkovať rôzne orientácie na každom strome skúšobného súboru. Na zvláštnych miestach so zrejmým vplyvom jednej orientácie (napr. strmé svahy alebo silný prevládajúci vietor) sa vzorkuje iba jedna orientácia, pričom musí byť vždy tá istá. V takýchto prípadoch je potrebné orientáciu zdokumentovať.
Pri analýze hlavných prvkov a Fe, Mn, Zn, Cu je pre každú vzorkovanú vekovú triedu odporučeným množstvom 30 gramov čerstvých ihličiek alebo listov.
Každá krajina sa môže rozhodnúť vzorkovať väčšie množstvo listového materiálu podľa potrieb vlastných analytických metód alebo s cieľom zachovať vzorky pre budúcnosť.
II.5. Spôsob vzorkovania
Keďže sa stromy nemôžu stínať, je prijateľný akýkoľvek vhodný spôsob vzorkovania, berúc do úvahy druh a veľkosť lesných porastov atď., za predpokladu, že to nepovedie ku kontaminácii vzorky, k ťažkému poškodeniu stromu ani k ohrozeniu vzorkujúceho tímu.
II.6. Predúprava pred odoslaním vzoriek do laboratórií na analýzu
Vzorkuje sa najmenej päť stromov každého hlavného druhu nachádzajúceho sa na pozemku; päť vzoriek sa jednotlivo uchováva vo vrecúškach; kompozitná vzorka na analýzu sa získa zmiešaním rovnakých množstiev každej z piatich vzoriek (v prípade analýzy piatich stromov jednotlivo sa pre každý prvok vypočíta stredná hodnota).
Veľká pozornosť sa musí venovať jasnému označeniu každej vzorky (les, číslo pozemku, druh, vek ihličiek atď.) pred jej zaslaním do laboratória na analýzu. Takéto označenia musia byť uvedené na vonkajšej strane vrecúška (priamo na vrecúšku nezmazateľným atramentom alebo pripevnením štítku na vrecúšku).
II.7. Úprava pred analýzou
Pre intenzívne a trvalé sledovanie pozemkov s trvalým pozorovaním a výhonkov za bežný rok sa musí stanoviť množstvo 100 listov alebo 1 000 ihličiek, ako aj množstvo výhonkov.
Nie je potrebné odrezať stopky listov, avšak v prípade zložených listov je vhodné oddeliť malé listy od stopky, pokiaľ sa to nevykonalo už v lese. S cieľom zamedziť kontaminácii nesmú sa používať napudrované rukavice.
Nie je potrebné systematicky premývať vzorky, ale môže to byť vhodné v regiónoch s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia alebo v blízkosti mora. Vzorky sa musia premývať vodou bez akýchkoľvek prísad.
Sušenie v sušiarni sa musí vykonávať aspoň 24 hodín pri teplote najviac 80 °C. Ihličky sa musia odstrániť z vetvičiek za rovnakých opatrení ako pri oddeľovaní malých listov od ich stopky.
II.8. Chemické analýzy
Stanovuje sa iba celková koncentrácia prvku.
Každá krajina má povolené používať svoje národné metódy. Je však potrebné overiť celkové koncentrácie prvku získané národnými metódami s koncentráciami overenými na referenčných štandardných vzorkách. V prípade súpisu lístia sa rozlišuje medzi povinnými a voliteľnými parametrami (pozri zoznam).
Povinné parametre |
Voliteľné parametre |
dusík (N) |
zinok (Zn) |
síra (S) |
mangán (Mn) |
fosfor (P) |
železo (Fe) |
vápnik (Ca) |
meď (Cu) |
horčík (Mg) |
olovo (Pb) |
draslík (K) |
bór (B) |
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok vo formátoch vytvorených formulármi 9, 10 a 11 a uvedených v kapitole 14.
KAPITOLA 4
SPOLOČNÉ METÓDY MERANIA PRÍRASTKOVÝCH ZMIEN NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Merania prírastkových zmien v súlade s článkom 6 písm. a) sa vykonávajú na všetkých pozemkoch v období pokoja. Referenčným obdobím pre prvý súpis podľa nariadenia (ES) č. 2152/2003 je obdobie pokoja v zime 2004/2005 a musí sa opakovať v päťročných intervaloch.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre rast lesov UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests). Meranie rastu je rozdelené na dve časti:
— |
pravidelné merania parametrov stromu (povinné každých päť rokov), |
— |
analýza letokruhov pomocou prírastkových vývrtov kmeňových diskov (voliteľné). |
Uvedené metodiky nie sú vhodné pre husté kroviny a podobné typy vegetácie.
Členské štáty môžu okrem pravidelných meraní parametrov stromov vykonávať trvalé priebežné merania pásma guľatiny.
II. Metodika inventúry
II.1. Dátum meraní
Merania sa musia vykonať počas obdobia pokoja.
II.2. Výber vzoriek stromov
V zásade sa musia monitorovať všetky stromy na celom pozemku. V prípade, že sa na pozemku nachádza veľa stromov (napr. husté lesné porasty), možno definovať podpozemok, ktorý sa má používať na hodnotenie stromov. V takomto prípade sa musia monitorovať všetky stromy na pozemku. Veľkosť podpozemku v čase súpisu musí byť dostatočne veľká, aby umožňovala spoľahlivé odhady prírastku lesného porastu za celé obdobie merania. Presná veľkosť takéhoto podpozemku sa musí stanoviť a nahlásiť.
Všetky stromy s priemerom nad kôrou aspoň 5 cm musia byť jednotlivo identifikovateľné podľa číslovania.
II.3. Všeobecné informácie
Musia sa zhromaždiť tieto informácie:
— |
číslo pozemku, |
— |
dátum vzorkovania a analýzy, |
— |
číslo stromu. |
II.4. Parametre, ktoré sa majú merať
|
Povinné parametre |
Voliteľné parametre |
Pravidelné merania |
Druh stromu |
Kôra |
Priemer vo výške hrude (DBH) |
Výška stromu (pri všetkých stromoch) |
|
Výška stromu |
Výška koruny (pri všetkých stromoch) |
|
Výška po základ koruny na čiastkovej vzorke stromov na pozemku |
Šírka koruny |
|
Informácie o riadení operácií |
Odhady objemu |
|
Analýza letokruhov |
|
Šírka letokruhov |
História priemeru stromu pod kôrou v päťročných intervaloch |
||
Odhady kruhovej základne a objemu kmeňa |
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje o každom pozemku prostredníctvom formulárov 12 až 16 uvedených v kapitole 14.
KAPITOLA 5
SPOLOČNÉ METÓDY MERANIA USADZOVANIA NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Merania usadzovania v súlade s článkom 6 písm. b) sa musia vykonávať aspoň na 10 % pozemkov úrovne II.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre usadzovanie UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Metodika monitorovania
Každý pozemok s usadzovaním musí byť podrobne opísaný. Niektoré informácie sú už zahrnuté v opisoch lesných monitorovacích pozemkov (zemepisná dĺžka, zemepisná šírka, nadmorská výška, vystavenie, druh stromov atď.). Ostatné informácie je potrebné zdokumentovať so zvláštnym zreteľom na situáciu s usadzovaním (vystavenie miestnym zdrojom emisií a lokálne využívanie pôdy, lokalita vzhľadom na okraj lesa atď.). Informácie o takých faktoroch, ako je drsnosť klenby, plošný index listu atď., sú užitočné pri interpretácii a na pochopenie procesov usadzovania.
II.1. Monitorovanie prepadu
Monitorovanie usadzovania musí byť špecifické pre dané miesto. Merania sa musia vykonávať tak, aby boli priestorovo riadne rozdelené v celej krajine, v prípade potreby na všetkých pozemkoch úrovne II. Merania usadzovania prepadu sa musia vykonávať na samotnom pozemku. Ak to nie je možné, tak sa merania musia vykonať v blízkosti pozemku na rovnakom lesnom poraste. Tieto merania nesmú žiadnym spôsobom zasahovať do iných meraní pôdy a vegetácie. Treba dávať pozor, aby nedošlo k žiadnemu poškodeniu zalesneného pozemku.
II.2. Monitorovanie na voľnej ploche v lese
V mieste blízkom skutočnému pozemku (do vzdialenosti 2 km) sa musia inštalovať kolektory iba mokrého a/alebo objemového usadzovania. Miesto sa musí vybrať tak, aby sa obklopujúce predmety nenachádzali bližšie, ako je dvojnásobok ich výšky.
II.3. Monitorovanie znečisťovania ovzdušia
Merania znečisťovania ovzdušia musia byť špecifické pre dané miesto, môžu sa však z praktických dôvodov alebo z dôvodov koordinácie s inými projektmi vykonávať v určitej vzdialenosti. Miesto merania nesmie byť ovplyvnené miestnymi zdrojmi emisií.
II.4. Obdobie merania
Meranie sa musí vykonávať každé štyri týždne, týždenne alebo v časovom intervale medzi dvoma uvedenými intervalmi, a najmä v závislosti od všeobecných poveternostných podmienok na špecifickom pozemku.
Ak je potrebné využiť rôzne obdobia merania počas roka (napr. týždenne v lete a mesačne v zime), musia sa stanoviť dve samostatné monitorovacie obdobia a výsledky sa musia hlásiť samostatne. V rámci jedného monitorovacieho obdobia musí byť dĺžka obdobia merania konštantná. Na monitorovanie pod lesnou klenbou a na monitorovanie na otvorenej ploche je potrebné využiť rovnaké obdobie merania.
II.5. Vzorkovanie, manipulácia so vzorkami
Na odber vzoriek sa musia používať čisté kontrolné meracie prístroje a nádoby. Na vypláchnutie zariadenia sa musí používať deionizovaná voda. Je dôležité, aby sa nádoby počas vzorkovania a prepravy uchovávali mimo svetla a v chlade. Za slnečných a teplých podmienok sa môžu na zamedzenie rastu rias pridať konzervačné prísady. V takomto prípade sa smú použiť iba také konzervačné látky, ktoré nerušia analýzu žiadneho záujmového iónu.
II.6. Predúprava vzoriek, preprava a skladovanie
Musí sa určiť objem každej odobratej vzorky z každého prepadového kolektora, z každého kolektora, ktorý zachytáva zrážky stekajúce po kmeni, alebo otvoreného kolektora. Vzorky sa môžu analyzovať samostatné alebo zmiešané so vzorkami odobratými na tom istom pozemku v tom istom časovom intervale. Vzorky prepadu, stekania po kmeni alebo získané pod holým nebom sa musia analyzovať samostatne. Vzorky z meraní stekania po kmeni sa môžu zmiešať iba pri stromoch rovnakého druhu, podobnej veľkosti a dominantnosti.
Vzorky za krátke časové obdobia sa môžu analyzovať v stave, v akom sú alebo môžu byť pred analýzou zmiešané na mesačné vzorky. Ak sú vzorky zmiešané, musia sa zmiešať úmerne k celkovému objemu vzorky.
Vzorky sa musia dopraviť do laboratória čo možno najskôr (prednostne v chladiacich boxoch) a uchovávať pred analýzou na chladnom mieste (4 °C) a musia sa udržiavať v tmavom sklade.
II.7. Všeobecné informácie
Musia sa zhromaždiť tieto informácie:
— |
číslo pozemku, |
— |
kód vzorkovača, |
— |
prvý deň obdobia monitorovania, |
— |
posledný deň obdobia monitorovania, |
— |
počet (rovnakých) období merania v rámci obdobia monitorovania. |
Môžu sa zozbierať ďalšie nepovinné informácie, ak je to užitočné pre interpretáciu výsledkov, ako je drsnosť klenby, plošný index listu atď.
II.8. Chemická analýza
Povinné a voliteľné parametre, ktoré sa musia analyzovať pri vzorkách objemového usadzovania, prepadu, stekania po kmeni a hmly, sú uvedené v tejto tabuľke:
Druh vzorky |
Povinné |
Voliteľné |
objemové usadzovanie, prepad, stekanie po kmeni |
množstvo zrážok |
|
pH a vodivosť pri 25 °C |
|
|
Na, K, Mg, Ca, NH4 |
Al, Mn, Fe a ostatné ťažké kovy, napr. Cu, Zn, Hg, Pb, Cd, Co, Mo |
|
Cl, NO3 SO4 |
P celkove, PO4 |
|
celková alkalita povinné pre jednotlivé vzorky, ak pH > 5 |
|
|
DOC, N celkový (N celkový nie je povinný pre objemové usadzovanie, ale sa odporúča) |
S celková, HCO3 HCO3 sa dá získať buď výpočtom (z pH celkovej alkality, teploty a iónovej sily), alebo priamym meraním |
|
|
|
|
hmla, zmrznutá hmla (inovať) |
|
pH, vodivosť |
|
Na, K, Mg, Ca, NH4 |
|
|
Cl, NO3, SO4, P celkový |
|
|
alkalita |
|
|
Al, Mn, Fe a iné ťažké kovy, napr. Cu, Zn, Hg, Pb, Cd, Co, Mo |
|
DOC = rozpustený organický uhlík a N celkový = celkový dusík. |
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok na formulároch 17 až 19 uvedených v kapitole 14.
KAPITOLA 6
SPOLOČNÉ METÓDY METEOROLOGICKÉHO MERANIA NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Meteorologické merania v súlade s článkom 6 písm. b) sa musia vykonávať aspoň na 10 % sledovaných pozemkov. Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre meteorológiu a fenológiu UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Metodika súpisu
II.1. Umiestnenie vzorkovacieho zariadenia
Ak majú merania odzrkadľovať špecifické klimatické podmienky lesnatých krajov, musia sa vykonávať vnútri dotknutej lesnej plochy. Spravidla sa merania (s výnimkou teploty pôdy, vlhkosti pôdy a zrážok v lesnom poraste) môžu vykonať buď nad klenbou lesného porastu na pozemku, alebo v otvorenej stanici v teréne v rámci plochy lesa, v bezprostrednej blízkosti (spravidla najviac vo vzdialenosti 2 km) porastu pozemku. Vzdialenosť medzi bodmi merania v otvorených staniciach v teréne a okolitými porastmi alebo inými prekážkami musí tvoriť aspoň dvojnásobok výšky vyrasteného stromu/prekážky. Teplota pôdy, vlhkosť pôdy a zrážky v poraste sa musia merať v poraste trvalo pozorovacieho pozemku.
Ak je to možné, tak je potrebné realizovať kombináciu so zariadením na usadzovanie. S cieľom zamedziť narušeniam stavu koreňov a pôdy sa zariadenie musí umiestniť tak, aby sa dalo dosiahnuť a udržiavať bez toho, aby bolo potrebné skutočne prechádzať cez pozemok.
II.2. Metódy merania skutočnej meteorologickej situácie na pozemku alebo v blízkosti pozemku
Poveternostná situácia sa bude trvalo monitorovať vybudovaním meteorologickej stanice na otvorenom priestranstve v blízkosti pozemku alebo vybudovaním veže v poraste v blízkosti pozemku. Technické zariadenie, senzory a ich umiestnenie musia byť v súlade s medzinárodnými meteorologickými normami. Je potrebné získať tieto premenné.
Povinné |
voliteľné |
zrážky |
žiarenie UVB |
teplota vzduchu |
teploty pôdy |
vlhkosť vzduchu |
vlhkosť pôdy |
rýchlosť vetra |
(matrický potenciál, obsah vody) |
smer vetra |
zrážky v poraste (množstvo prepadu a stekania po kmeni) |
slnečné žiarenie |
|
II.3. Zber, sumarizácia, uchovávanie a predkladanie informácií
Údaje sa musia sumarizovať na denné hodnoty (súčet alebo priemerné/stredné, minimálne alebo maximálne) pred predkladaním.
Musia sa zhromaždiť a predkladať tieto informácie o pozemku:
— |
krajina, |
— |
číslo pozemku, |
— |
presné podrobné údaje o použitím vybavení, |
— |
poloha pozemkov (zemepisná dĺžka, zemepisná šírka, nadmorská výška) a vybavenia (vzhľadom na pozemok), |
— |
počiatočný a konečný dátum meraní, |
— |
periodicita (počet období). |
ZOZNAM PARAMETROV
Parameter |
Jednotky |
Stredná hodnota |
Súčet |
Minimum |
Maximum |
Poznámky |
zrážky |
(mm) |
|
(*) |
|
|
celkové zrážky (vrátane snehu atď.) |
teplota vzduchu |
(°C) |
(*) |
|
(*) |
(*) |
|
relatívna vlhkosť |
(%) |
|
|
|
|
|
rýchlosť vetra |
(m/s) |
(*) |
|
|
(*) |
|
smer vetra |
(°) |
(*) |
|
|
|
prevládajúci smer vetra |
slnečné žiarenie |
(W/m2) |
(*) |
|
|
|
|
žiarenie UVB |
(W/m2) |
(*) |
|
|
|
|
teplota pôdy |
(°C) |
(*) |
|
(*) |
(*) |
|
vlhkosť pôdy (matrický potenciál v pôde) |
(hPa) |
|
|
|
|
|
vlhkosť pôdy: obsah vody v pôde |
(objem v %) |
(*) |
|
(*) |
(*) |
|
zrážky v poraste |
(mm) |
|
(*) |
|
|
|
iné |
|
|
|
|
|
musí byť špecifikované v sprievodnej správe o údajoch |
(*) = musí sa predložiť. |
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok vo formátoch podľa formulárov 20 až 23 stanovených v kapitole 14.
KAPITOLA 7
SPOLOČNÉ METÓDY MONITOROVANIA ROZPÚŠŤANIA PÔDY NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Merania rozpúšťania pôdy v súlade s článkom 6 písm. b) sa musia vykonávať aspoň na 10 % pozemkov úrovne II.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre pôdu UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Metodika súpisu
II.1. Výber miesta pre vzorkovače
Vzorkovače rozpúšťania pôdy musia byť umiestnené v blízkosti miesta, kde sa vykonáva posúdenie stavu koruny. Lyzimetre (priesakomery) môžu byť rozmiestnené náhodne alebo systematicky po celom pozemku, hoci to môže byť limitované prítomnosťou kameňov alebo kmeňov (vzdialenosť od stromu nie je špecifikovaná). Pre narušenia pôdy sa lyzimetre s nulovou tenziou nesmú umiestňovať v strednej časti pozemku, kde sa monitorujú parametre stromov. Z praktického dôvodu sa môže použiť reprezentatívny podpozemok. Lyzimetre, ktoré sa už nainštalovali, sa môžu ponechať, avšak nové inštalácie sa musia realizovať tak, ako sa už navrhlo.
II.2. Hĺbky vzorkovania
Lyzimetre sa musia inštalovať v pevne stanovených hĺbkach, avšak inštalácia podľa horizontov je taktiež prijateľná.
— |
Kolektory pôdneho roztoku |
Tam, kde sa vhodné lyzimetre umiestnili najmenej v dvoch hĺbkach, t. j. jeden v rámci koreňovej zóny (navrhovaná hĺbka je 10 až 20 cm) s cieľom získať prehľad o koncentráciách živín a toxických prvkov v blízkosti jemných koreňov (cieľ 1) a jeden pod koreňovou zónou (navrhovaná hĺbka je 40 až 80 cm) s cieľom stanoviť výslednú hodnotu prvku (cieľ 2). Tretí lyzimeter sa môže taktiež umiestniť bezprostredne pod vrstvu humusu.
II.3. Frekvencia vzorkovania
Na pozemkoch, kde sa vykonávajú iné programy intenzívneho monitorovania, napr. merania usadzovania a meteorologické merania, vzorkovanie pôdneho roztoku sa musí vykonávať v mesačných alebo dvojtýždňových intervaloch. Vzorkovanie sa musí vykonávať v tom istom mesiaci roka.
II.4. Doprava, skladovanie a príprava
Vzorky sa musia prepravovať a skladovať tak, aby sa minimalizovali chemické zmeny.
Uchovávanie pôdneho roztoku v rámci systému lyzimetra na studenom a tmavom mieste (4 °C) zníži biologickú aktivitu. V mnohých prípadoch, a to najmä počas chladnejšieho obdobia, stačí uchovávanie fľaše v tme. Organické alebo anorganické látky sa môžu používať, môžu však zasahovať do analýzy. S cieľom potlačiť možné zmeny vo vzorkách sa pôdny roztok musí odobrať čo najskôr po aplikácii odsávania.
Postupy prepravy a skladovania (vrátane čakacích období) sa musia nahlásiť. V prípade, že je to aktuálne, nahlasujú sa problémy a odchýlky od týchto postupov.
Na stanovenie stopových kovov sa musia do laboratória dopraviť alikvotné časti vzorky vo fľašiach premytých kyselinou.
Ak sa odoberajú vzorky pôdy, musia sa uchovávať v chlade v plastových alebo polyetylénových vreckách a skladovať pri teplote 4 °C až do odstredenia alebo prípravy nasýteného extraktu. Odstredenie alebo extrakcia sa musí vykonať počas jedného dňa (18 až 30 hodín) po odbere vzoriek pôdy.
II.5. Všeobecné podkladové informácie
Potrebné je zhromaždiť tieto informácie:
— |
krajinu, |
— |
číslo pozemku, |
— |
informácie o vzorkovači (typ, hĺbku), |
— |
prvý deň obdobia monitorovania, |
— |
posledný deň obdobia monitorovania, |
— |
počet (rovnakých) období merania v rámci obdobia monitorovania. |
II.6. Analytické metódy
V súpise monitorovania roztoku lesnej pôdy sú rozdielne vyjadrené povinné a voliteľné parametre (pozri zoznam).
ZOZNAM PARAMETROV
Parameter |
Jednotka |
Povinné/Voliteľné |
vodivosť |
μS/cm |
voliteľné |
pH |
|
povinné |
alkalita |
μmolc/l |
voliteľné (ak pH > 5) |
DOC |
mg/l |
povinné |
sodík (Na) |
mg/l |
voliteľné (1) |
draslík (K) |
mg/l |
povinné |
vápnik (Ca) |
mg/l |
povinné |
horčík (Mg) |
mg/l |
povinné |
hliník (celkový) |
mg/l |
povinné (ak pH < 5) |
hliník (nestály) |
mg/l |
voliteľné |
železo (Fe) |
mg/l |
voliteľné |
mangán (Mn) |
mg/l |
voliteľné |
celkový fosfor (P) |
mg/l |
voliteľné |
NO3-N |
mg/l |
povinné |
SO4-S |
mg/l |
povinné |
NH4-N |
mg/l |
voliteľné (2) |
chlór (Cl) |
mg/l |
voliteľné (1) |
chróm (Cr) |
μg/l |
voliteľné |
nikel (Ni) |
μg/l |
voliteľné |
zinok (Zn) |
μg/l |
voliteľné (3) |
meď (Cu) |
μg/l |
voliteľné (3) |
olovo (Pb) |
μg/l |
voliteľné |
kadmium (Cd) |
μg/l |
voliteľné |
kremík (Si) |
mg/l |
voliteľné |
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok vo formátoch podľa formulárov 24, 25 a 26 stanovených v kapitole 14.
KAPITOLA 8
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA PÔDNEJ VEGETÁCIE NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Súpis pôdnej vegetácie v súlade s článkom 6 písm. b) sa musí vykonávať aspoň na 10 % pozemkov úrovne II.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre stav pôdnej vegetácie UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Metodika súpisu
II.1. Koncepcia vzorkovania
Môžu sa používať dve rozdielne koncepcie vzorkovania, z ktorých každá vedie ku kvalitatívnejšej alebo kvantitatívnejšej charakterizácii:
— |
v prvom prípade sa dynamika posúdi monitorovaním zmien v zložení druhov na veľkej ploche, s využitím vzorkovacích jednotiek väčších ako 100 m2, s nízkou až strednou presnosťou odhadov zmien porastu pre každý z týchto druhov, |
— |
v druhom prípade sa štúdia zameriava na dynamiku populácie (rozširovanie alebo ústup) na menšej ploche. Malé vzorkovacie jednotky (spravidla menšie ako 10 m2) sa používajú na presnejší odhad druhu porastu. |
Plocha zvolená na posúdenie vegetácie musí byť reprezentatívna za pozemok s cieľom umožniť porovnanie s inými parametrami zaznamenanými na tom istom pozemku. S cieľom dosiahnuť štatistickú replikáciu sa musí použiť niekoľko vzorkovacích jednotiek.
Podľa fytosociologických zvyklostí je minimálnou požiadavkou mapovať druhy na úrovni pozemku. S cieľom získať porovnateľnosť výsledkov medzi jednotlivými krajinami je povinná spoločná vzorkovacia plocha (CSA) 400 m2, reprezentatívna na pôdnu vegetáciu pozemku úrovne II. Túto plochu možno získať ako súčet menších podpozemkov v rámci plochy pozemku na úrovni II. Údaje sa musia predkladať za celú plochu CSA, nie za podpozemok (súhrnné údaje). Členské štáty musia uchovávať výsledky zo samostatných podpozemkov vo svojich národných databázach.
Jednotlivé krajiny si môžu zvoliť počet a tvar vzorkovacích jednotiek.
Ak vzorkovacie jednotky nie sú priľahlé, musia byť umiestnené čo najďalej od seba, v rámci pozemku úrovne II alebo v jeho ochrannej zóne s cieľom minimalizovať priestorovú koreláciu medzi vzorkovacími jednotkami v rámci určitého pozemku. Musia taktiež vylúčiť väčšie heterogenity v akomkoľvek systéme vzorkovania (balvany a útesy, trasy a chodníčky, ohniská, potoky a rybníky, priekopy a kanály, rašeliniská).
Pre vzorkovacie jednotky sa musí zaviesť systém trvalého označovania.
II.2. Všeobecné informácie
Potrebné je zhromaždiť tieto všeobecné informácie:
— |
krajinu, |
— |
číslo pozemku, |
— |
dátum vzorkovania a analýzy, |
— |
oplotenie, |
— |
celkovú vzorkovanú oblasť, |
— |
informácie o celej vrstve (porast) pôdnej vegetácie, o vrstve krovia a bylín (porast a priemerná výška) a o vrstve machu (porast). |
II.3. Meranie druhovej hojnosti alebo porastu
Členské štáty môžu pri hodnotení uplatňovať vlastný systém stupnice, pokiaľ sa dá priamo prepočítať na percentuálny porast siahajúci od 0,01 % (veľmi vzácny) po 100 % (úplný porast).
II.4. Druhy
Do úvahy sa musia brať všetky fanerogramy, vaskulárne kryptogramy, machy rastúce na zemi a lišajníky. Zoznam druhov sa musí pre tieto skupiny skompletizovať. Druhy, ktoré nerastú na zemi, a huby sa môžu dodatočne zaznamenať, v ideálnom prípade by však mali byť predmetom samostatných prieskumov. Neidentifikované druhy sa musia zaznamenať ako také, a ak nie sú v rámci vzorkovacích jednotiek vzácne, tak sa musia pre následnú identifikáciu vzorkovať a uchovávať v herbáriu.
Druhy, ktoré sa vyskytujú iba na zvláštnych miestach (napr. skaly, pne stromov, trasy a chodníčky, odumreté drevo atď.), sa musia zaznamenávať samostatne.
II.5. Periodicita a čas hodnotenia
Každých päť rokov sa vypracujú štúdie vegetácie aspoň na 10 % pozemkov. V prípade sezónne komplexnej skladby vegetácie môže byť potrebné počas roka druhé posúdenie s cieľom posúdiť celý vegetačný porast. Následné posúdenia pôdnej vegetácie sa musia vykonať približne v rovnakom dni roka.
II.6. Analýza
Posúdené informácie o vzorkovacích jednotkách sa zosumarizujú na úrovni pozemku.
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii výsledky posúdenia pôdnej vegetácie vo formátoch podľa formulárov 27 až 28 stanovených v kapitole 14.
KAPITOLA 9
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA SPÁDU ODPADOV NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Monitorovanie spádu odpadov v súlade s článkom 6 písm. c) sa bude vykonávať nepovinne na pozemkoch úrovne II od roku 2005. Tam, kde sa vykonáva monitorovanie, sú uplatniteľné tieto ustanovenia.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach ad hoc pracovnej skupiny pre spád odpadov UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Metodika súpisu
II.1. Odoberanie vzoriek
Pre všetky ciele hodnotenia spádu odpadov sa navrhuje, aby program vzorkovania pozemkov zastupoval širokú škálu pôd, podnebí a štruktúry porastov daného druhu.
Hodnotenie spádu odpadov sa vykonáva iba na pozemkoch s monitorovaním na úrovni II tam, kde sa vykonáva aj monitorovanie meteorológie, usadzovania, pôdnej vody a fenológie.
II.2. Umiestnenie a počet lapákov spádu odpadov
Lapáky spádu odpadov musia byť konštrukčne vyhotovené tak, aby umožnili porovnania s výsledkami usadzovania a pôdnej vody. Lapáky sú pevné a môžu sa umiestniť náhodne alebo systematicky v pravidelných intervaloch a v dostatočnom počte tak, aby reprezentovali celý pozemok, a nie iba dominantné druhy stromov.
Lapáky spádu odpadov musia byť rozmiestnené na celej ploche pozemku. Spád odpadov sa musí vzorkovať aspoň z 10 až 20 kolektorov za každý pozemok, v závislosti od veľkosti pozemku a druhu stromov, ktorých sa hodnotenie týka.
Jednotlivé krajiny si môžu vybrať typ lapákov na monitorovanie spádu odpadov.
II.3. Frekvencia vzorkovania
Spád odpadov sa musí odoberať aspoň raz mesačne a v obdobiach intenzívneho spádu odpadov dokonca každý druhý týždeň. Vzorky môžu byť spojené do periodických vzoriek pre chemické analýzy. V regiónoch, v ktorých je v zime sneh a mráz, a v odľahlých oblastiach sa môžu ponechať lapáky v lese počas celej zimy. Spád odpadov sa potom môže odoberať jedenkrát pred zimným obdobím a jedenkrát po roztopení snehu, keďže mráz obmedzuje drenáž a rozklad odpadov.
II.4. Parametre a analýza
Pri hodnotení spádu odpadov sa rozlišuje medzi povinnými a voliteľnými parametrami (pozri zoznam).
ZOZNAM PARAMETROV
Povinné |
Voliteľné |
Ca, K, Mg, C, N, P, S |
Na, Zn, Mn, Fe, Cu, Pb, Al, B |
Na účel chemickej analýzy sa vzorky spádu odpadov vysušia na konštantnú hmotnosť v sušiarni pri teplote maximálne 80 °C, najlepšie pri 65 °C. Po tomto vysušení sa určí množstvo 100 listov alebo 1 000 ihličiek pri 105 °C. Keď je známe percento vlhkosti v čistkových vzorkách, môže sa celé množstvo každej časti konvertovať na suché množstvo pri 80 °C. Vzorky vysušené pri maximálnej teplote 80 °C sa zomelú na homogénny prášok. Chemická analýza odpadov je podobná, ako je chemická analýza lístia. Výsledky chemickej analýzy spádu odpadov sa uvádzajú do 80 °C iba ako hmotnosť spádu odpadov.
III. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok vo formátoch stanovených vo formulároch 29, 30 a 31 uvedených v kapitole 14.
KAPITOLA 10
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA KVALITY OKOLITÉHO VZDUCHU NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Hodnotenie kvality okolitého vzduchu na pozemkoch úrovne II sa vykonáva nepovinne. Pri posudzovaní kvality okolitého vzduchu sa uplatňujú tieto ustanovenia.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach pracovnej skupiny pre kvalitu okolitého vzduchu UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests).
II. Výber metódy a zariadenie
Pasívne vzorkovanie sa uplatňuje na miestach, na ktorých sa bežne nemonitorujú hlavne látky znečisťujúce vzduch s použitím aktívnych vzorkovačov.
Jednotlivé krajiny majú možnosť voľného výberu typu pasívneho vzorkovacieho zariadenia, ktorý budú používať. Musí sa však preukázať, že používané vzorkovače aj postup sú v súlade s meraniami vykonanými s použitím referenčnej metódy (aktívny vzorkovač).
III. Obdobie merania
Vzorkovanie sa musí prednostne vykonávať aspoň každé dva týždne. Na vzdialených miestach sa čas merania môže predĺžiť v prípade potreby na štyri týždne a na vysoko znečistených miestach skrátiť na jeden týždeň. Merania ozónu sú limitované na obdobie, keď stromy majú listy v prípade opadavých druhov, v prípade iných znečisťujúcich látok však musia pokračovať zvyšok roka.
IV. Výber pozemkov a miesta
Monitorovanie kvality okolitého vzduchu sa musí špecifikovať miestne a musí sa vykonávať na pozemkoch, kde sú k dispozícii meteorologické údaje a údaje o usadzovaní. Musia sa zvoliť miesta s premenlivým vystavením, t. j. okrem niekoľkých pozemných staníc miesta, na ktorých sa očakáva vysoké vystavenie.
Koncentrácie znečistenia vzduchu sa musia merať v blízkosti, avšak mimo lesa, na mieste, ktoré je reprezentatívne za celý pozemok. Monitorovanie sa môže vykonávať v otvorenom teréne, prednostne tam, kde sú inštalované vzorkovače na mokré usadzovania a meteorologické zariadenie.
V. Parametre
Súčasťou monitorovania kvality znečisťovania ovzdušia sú tieto parametre.
Zlúčeniny |
Parametre |
Poznámka |
plynné zlúčeniny |
O3, SO2, NO2, NO, HNO3, HNO2, NH3, VOC |
Vzhľadom na priamy účinok na vegetáciu je ozón najdôležitejším polutantom vo všetkých oblastiach Európy. |
partikulárne zlúčeniny |
SO4 2-, NO3-, NH4+, zásadité katióny |
Pre výpočet suchého usadzovania partikulárnych zlúčenín treba merania prednostne vykonať so zohľadnením granulometrického zloženia. |
|
O3 |
NH3 |
NO2 |
SO2 |
stredná koncentrácia |
X |
X |
X |
X |
maximálna koncentrácia (4) |
X |
X |
X |
X |
AOT 40 (4) |
X |
|
|
|
VI. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok vo formátoch podľa formulárov 32, 33 a 34 stanovených v kapitole 14.
KAPITOLA 11
SPOLOČNÉ METÓDY HODNOTENIA VIDITEĽNÉHO POŠKODENIA OZÓNOM NA POZEMKOCH ÚROVNE II
I. Všeobecné poznámky
Hodnotenie poškodenia ozónom v súlade s článkom 6 písm. c) sa vykonáva na pozemkoch úrovne II nepovinne. Pri posudzovaní poškodenia ozónom sa uplatňujú tieto ustanovenia.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach pracovnej skupiny pre kvalitu okolitého vzduchu UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests). [Odkazujeme na pomocnú príručku vypracovanú touto pracovnou skupinou, v ktorej sú uvedené ďalšie informácie.]
II. Rozsah pôsobnosti
Hodnotenie takýchto symptómov viditeľného poškodenia ozónom sa vykonáva prednostne na pozemkoch, na ktorých sa vykonáva pasívne vzorkovanie ozónu.
III. Posudzovanie a hodnotenie
III.1. Hodnotenie v rámci pozemkov úrovne II
Hodnotenie viditeľného poškodenia ozónom pri hlavných druhoch stromov v rámci pozemku s intenzívnym monitorovaním (IMP) sa vykonáva aspoň na konároch z tých istých piatich samostatných stromov, pri ktorých sa vykonáva vzorkovanie lístia na chemickú analýzu.
Vzorky na poškodenie lístia sa musia odoberať každý druhý rok z hornej koruny vystavenej slnku.
Uprednostňuje sa hodnotenie každý rok, nie je však povinné.
III.2. Hodnotenie v rámci vzorkovacieho miesta vystaveného svetlu (LESS)
Vzorkovacie mesto vystavené svetlu (ďalej len LESS) sa vytvorí v blízkosti miesta, kde je inštalovaný pasívny vzorkovač ozónu. Cieľom hodnotenia v rámci LESS je poskytnúť odhady poškodenia lístia vegetácie na strane lesa vystavenej svetlu ozónom, čo najbližšie k zariadeniu na meranie ozónu, v okruhu maximálne 500 m. Navrhovanou schémou vzorkovania je program náhodného vzorkovania, ako je opísaný v dodatku I k pomocnej príručke vypracovanej pracovnou skupinou, kde získate ďalšie informácie.
Hodnotenie sa vykonáva na stromoch, kríkoch, viničoch a viacročných bylinách (jednoročné byliny nie sú povinné).
Z hodnotenia sú vyňaté iba jednoklíčnolistové rastliny.
III.3. Obdobie vyhodnocovania
Identifikácia a kvantifikácia viditeľného poškodenia ozónom na pozemkoch úrovne II sa musí vykonávať takto: pri ihličnanoch od októbra do februára a pri širokolistých stromoch od júla do začiatku septembra.
Identifikácia viditeľného poškodenia stromov, kríkov a bylín ozónom v rámci LESS a pri pozemnej vegetácii v rámci IMP (voliteľné) sa spravidla musí vykonávať najmenej raz počas neskorého leta (a počas skorého leta, ak je to uskutočniteľné) predtým, než dôjde k prirodzenej strate farby lístia a starnutie a/alebo suchota povedie k strate lístia.
III.4. Hodnotenie hlavných širokolistých druhov stromov
Pri hlavných druhoch stromov sa päť vetvičiek (čo najmenších, ale so všetkými vekovými štádiami lístia) z každého stromu odreže od časti vystavenej slnku v hornej tretine koruny, súčasne s dvojročným vzorkovaním lístia na chemickú analýzu ihličiek a listov, alebo pokiaľ je to možné, podľa fenológie miestnych symptómov. Reprezentatívny počet listov z každej vetvičky (t. j. približne 30 listov v prípade Fagus sylvatica), hneď ako sa odoberie, bude sa skúmať za najlepších svetelných podmienok a bodovo sa ohodnotí na výskyt poškodenia ozónom (áno/nie).
Bodové ohodnotenie |
Percento, definícia |
0 |
žiadne poškodenie, žiadny z listov nie je poškodený |
1 |
1 % – 5 % listov vykazuje ozónové symptómy |
2 |
6 % – 50 % listov vykazuje ozónové symptómy |
3 |
51 % – 100 % listov vykazuje ozónové symptómy |
III.5. Hodnotenie hlavných ihličnatých druhov stromov
Po postupe vzorkovania lístia sa z každého stromu odreže niekoľko vetvičiek [5 čo najmenších vetvičiek, ale s ihličkami bežného roku (ihličky C) a s ihličkami z minulého roku (ihličky C + 1)] z hornej časti koruny, ktorá je vystavená slnku. Ak táto časť stromu nie je prístupná, použite časť vetvičiek odobratých na analýzu lístia.
Chlorotické žilkovanie sa bodovo ohodnotí pre každú vekovú triedu ihličiek [od bežného roku (C) po 3-ročné (C + 2) ihličky] ako percento celkového postihnutého povrchu tak, že sa všetky ihličky jednej vekovej triedy umiestnia tak, aby vytvorili povrch, a potom sa takémuto percentu priradí príslušné bodové hodnotenie (triedy) podľa tejto tabuľky.
Bodové hodnotenie |
Definícia |
0 |
bez poškodenia |
1 |
1 % – 5 % povrchu je poškodených |
2 |
6 % – 50 % povrchu je poškodených |
3 |
51 % – 100 % povrchu je poškodených |
Bodovanie sa uskutoční pre každú skupinu ihličia, preto stromom (a druhom) budú udelené odlišné body za ihličie vekových tried C, C + 1, C + 2 atď. Konečný počet bodov jednotlivých stromov bude počtom bodov zodpovedajúcim priemernému percentu poškodenia danej ročníkovej triedy v prípade tohto stromu (táto hodnota sa získa výpočtom priemeru percentuálnych hodnôt poškodenia všetkých praslenov danej vekovej triedy na tomto strome). Podobne konečný počet bodov za pozemok je počet bodov zodpovedajúci priemeru percentuálnych hodnôt poškodenia všetkých vzorkovaných stromov.
III.6. Identifikácia viditeľného ozónu na (malých) stromoch, kríkoch a viacročných druhoch v rámci LESS a (nepovinne) pôdnej vegetácie pozemku úrovne II
Na posúdenie symptómov malých stromov, kríkov a bylín v rámci LESS a pôdnej vegetácie (nepovinne) v rámci pozemku úrovne II sa vyžadujú pre každú z náhodne vybraných vzorkovacích jednotiek tieto informácie:
— |
vedecký názov a kód daného (malého) stromu, kríka a bylinného druhu s uvedením, či vykazujú alebo nevykazujú symptómy, |
— |
stromy a kríky sa posudzujú singulárne (ako jedinci), viniče a byliny ako populácie, |
— |
odhady sa preto nadobúdajú formou frekvencie, stredných hodnôt a celkových hodnôt:
|
Podmienky týkajúce sa pôdnej vlhkosti sa musia zaznamenávať v rámci LESS a voliteľných podpozemkov. Vzorky a obrázky všetkých poškodených druhov sa musia vyhotoviť v súlade s technickými odporúčaniami pracovnej skupiny pre kvalitu okolitého ovzdušia.
IV. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok na formulároch 35, 36 a 37 stanovených v kapitole 14.
KAPITOLA 12
SPOLOČNÉ METÓDY FENOLOGICKÉHO POZOROVANIA POZEMKOV NA ÚROVNI II
I. Všeobecné poznámky
Hodnotenie fenológie v súlade s článkom 6 písm. c) sa vykonáva na pozemkoch úrovne II nepovinne. Pri posudzovaní fenológie sa uplatňujú tieto ustanovenia.
Nasledujúce ustanovenia sú založené na technických odporúčaniach odbornej komisie pre meteorológiu a fenológiu UNECE v rámci Medzinárodného programu spolupráce pre hodnotenie a monitorovanie účinkov znečisťovania ovzdušia na lesy (ICP Forests). [Odkazujeme na pomocnú príručku vypracovanú touto pracovnou skupinou, v ktorej sú uvedené ďalšie informácie.]
II. Rozsah pôsobnosti
Zbežné preskúmanie pozemku a ochrannej zóny sa vykonáva iba na tých pozemkoch úrovne II, na ktorých sa vykonávajú meteorologické pozorovania, meranie usadzovania a spádu odpadov.
III. Pozorovanie a zaznamenávanie na úrovni pozemku
Ďalšie základné informácie o ekologických procesoch prebiehajúcich na pozemku, ako aj systém včasného varovania o udalostiach ovplyvňujúcich stav stromov sa dá získať zaznamenávaním zrejmých účinkov biotických a abiotických (poškodzujúcich) udalostí a fenologických javov. Toto je mimoriadne zaujímavé pre vyhodnocovanie údajov úrovne II na vnútroštátnej úrovni.
Pozorovania a záznamy musia byť ľahké a jednoduché a musia sa zamerať na:
— |
výskyt sčervenenia, zmenu farby a opadávanie lístia/ihličiek, |
— |
biotické poškodenie (škodcovia a/alebo choroby), |
— |
abiotické poškodenie (napr. mráz, vietor, ľadovec). |
III.1. Miesto
Pozorovania sa vykonávajú na pozemku a/alebo v ochrannej zóne takých pozemkov úrovne II, na ktorých sa vykonávajú trvalé merania.
III.2. Frekvencia
Dátumy pozorovania sa môžu zhodovať s odberom vzoriek usadzovania alebo pôdneho roztoku. Pre sledovanie fenologických zmien je počas vegetačného obdobia potrebná frekvencia aspoň každý druhý týždeň.
III.3. Pozorovanie a zaznamenávanie
Na pozemkoch s intenzívnym monitorovaním sú zaujímavé všetky druhy; uprednostniť sa však musia hlavné druhy stromov na pozemku. Členské štáty sem môžu zahrnúť viacero druhov. V takomto prípade sa však každý druh musí zaznamenávať samostatne. Zaznamenávajú sa iba udalosti, ktoré nastali a/alebo ktoré zmenili ich periodicitu/intenzitu od poslednej návštevy. S výskytom jednotlivých fáz fenologických javov sa hodnotenia musia opakovať do ukončenia fázy.
IV. Intenzívne fenologické monitorovanie na úrovni jednotlivých stromov
Fázy, ktoré sa majú monitorovať (kedykoľvek uplatniteľné na dané druhy), sú tieto: objavenie sa lístia/ihličiek, objavenie sa výhonkov počas dožinkov (august), druhotné sčervenanie, kvitnutie, jesenné sfarbenie, odumretie lístia/ihličiek a opadávanie lístia/ihličiek.
IV.1. Výber druhov a pozemkov
Priorita sa musí priznať:
— |
tým pozemkom, kde sa vykonávajú (aspoň) meteorologické merania, |
— |
najdôležitejšiemu druhu na pozemku, ktorý bol už nahlásený ako hlavný druh (môžu sa pridať ostatné druhy na tom istom pozemku). |
IV.2. Kritériá výberu vzoriek stromov
Kritériá výberu stromov sú tieto:
Stromy sa musia vybrať spomedzi tých, na ktorých sa vykonávajú hodnotenia stavu koruny. Uprednostniť sa musia stromy, ktoré sú jasne viditeľné, keď sa nachádzajú mimo pozemku, keďže vysoká frekvencia pozorovania môže ovplyvniť stav pôdnej vegetácie na pozemku.
Ak je viditeľný nedostatočný počet stromov s pozorovaním stavu koruny, tak je potrebné vybrať na pozemku alebo v ochrannej zóne ďalšie stromy. V takom prípade:
— |
stromy musia byť dominantné alebo spoludominantné, |
— |
musia sa uprednostniť stromy, na ktorých sa vykonáva pravidelné meranie DBH a výšky (plánuje sa vykonávať), |
— |
nemajú sa zahrnúť stromy vybraté na vzorkovanie listov/ihličiek. |
Na vzorkovanie sa na určitom pozemku vyberie 10 až 20 stromov z každého druhu. Všetky stromy musia byť očíslované. Ak už stromy čísla majú (napr. pre hodnotenie stavu koruny alebo prírastku), tieto čísla sa musia ponechať a musia sa používať.
Ak vybraný strom odumiera alebo sa odstráni, môže sa nahradiť. Nanovo vybratému stromu sa musí prideliť nové číslo a musí sa zaregistrovať a nahlásiť Komisii.
IV.3. Koruna, ktorá sa má posudzovať
Najlepšie je, ak je vrch koruny (ľahká koruna) viditeľný z jedného pozorovacieho bodu. Ak to nie je možné, tak potom je prijateľná aj stredná časť koruny. Počas celého roka, ako aj počas nasledujúcich rokov by sa mala brať do úvahy pre následné fenologické pozorovania tá istá časť koruny.
IV.4. Smer hodnotenia
Smer, z ktorého sa pozorovania jednotlivých stromov vykonávajú, musí byť vždy rovnaký. V čase výberu vzoriek stromov a ich nahlasovania na formulári 12a sa zaznamenáva pomocou systému s ôsmimi triedami. Každú zmenu tejto polohy je takisto potrebné ohlásiť a zaznamenať.
IV.5. Frekvencia pozorovaní
Počas období od začiatku do konca predmetných fenologických fáz sa musia vykonávať pozorovania týždenne, a to v rovnaký deň v týždni.
IV.6. Fázy, ktoré sa majú monitorovať
V zásade sú pre fenologické monitorovanie zaujímavé všetky fenologické fázy. Z praktického hľadiska (napr. finančné vstupy, jednoduchosť a spoľahlivosť monitorovania, celoeurópska porovnateľnosť, zlučiteľnosť s ostatnými skúmaniami ako stav koruny) je však potrebné sústrediť sa na limitovaný súbor fáz a na hlavné druhy alebo skupiny druhov.
Rozlišuje sa medzi ihličnanmi a širokolistými druhmi:
Ihličnany |
Širokolisté druhy |
objavenie sa ihličia |
otváranie sa listov |
jánske výhonky |
sekundárne pučanie |
kvitnutie |
kvitnutie |
|
jesenné sfarbenie |
|
odumieranie a opadávanie listov |
Pokiaľ ide o fázu kvitnutia, iba začiatok otvárania samčích kvetov (charakterizovaný šírením peľu) sa – zaznamenáva, zatiaľ čo ostatné fázy sa zaznamenávajú kvantitatívne. Okrem toho poškodenie ihličiek, listov alebo kvetov spôsobené neskorým mrazom na jar sa musí taktiež zaznamenať, tak ako aj jeho intenzita. Definície a stanovenia jednotlivých fáz sú opísané ďalej.
V. Ďalšie techniky monitorovania
Ďalšie techniky (ako sú odber spádu odpadov alebo merania obvodu guľatiny) môžu poskytnúť podporné a doplňujúce informácie.
Vzorkovanie spádu odpadov poskytuje kvantitatívne údaje, napr. o kvitnutí, produkcii semien, vytváraní listov/ihličiek atď.
Obvodové pásma: neprerušené meranie zmien obvodu môže poskytnúť informácie o začiatku a prerušení rastu a informácie o reakcii stromov na stresové javy.
Chémia prepadu môže poskytnúť ďalšie informácie o výskyte fenologických fáz prostredníctvom zmien v tokoch živín.
VI. Prenos údajov
Členské štáty zašlú Komisii údaje za každý pozemok na formulároch 38, 39 a 40 stanovených v kapitole 14.
KAPITOLA 13
PODROBNÉ ÚDAJE O PREDKLADANÍ PODKLADOVÝCH INFORMÁCIÍ O UPLATŇOVANÝCH METÓDACH MONITOROVANIA A O VÝSLEDKOCH HODNOTENIA/INTERPRETÁCIE ZÍSKANÝCH NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI
I. Všeobecné poznámky
Okrem predkladania údajov v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2152/2003 členské štáty vypracujú a predložia Komisii dokument s podkladovými informáciami o metódach monitorovania uplatňovaných na pozemkoch úrovne I a úrovne II (sprievodná údajová správa, DAR).
DAR pozostáva z dvoch častí: z časti opisujúcej skutočne uplatňované metódy rozmiestnenia vzoriek, použité zariadenie, hodnotenie, analýza atď. (pozri podrobnosti v odseku II.1) a z časti o výnimkách a narušeniach, ktoré sa vyskytli (pozri podrobnosti v odseku II.2).
II. Sprievodná údajová správa
II.1. V tejto časti DAR sa opisujú skutočne použité metódy usporiadania vzorkovania atď.
V tejto časti DAR sa opisujú skutočne uplatňované metódy rozmiestnenia, použité zariadenie, hodnotenie, analýza atď. Uvádzajú sa tieto podrobnosti:
Metódy súpisu/vzorkovania
V mnohých prieskumoch programu Forest Focus sa poskytuje značná voľnosť pri výbere zariadenia, hĺbok vzorkovania, časovania, intenzity prieskumu atď. Musia sa uviesť podrobné údaje o skutočne použitom zariadení, o skutočnej hĺbke, načasovaní a periodicite prieskumu/vzorkovania. Pri odbere vzoriek sa musia vždy uviesť podrobné údaje o takomto vzorkovaní vrátane skladovania a prepravy.
Musia sa stručne opísať všetky používané kontrolné merania.
Analytické metódy a výpočet výsledkov
Pokiaľ ide o analýzu vzoriek, musia sa uviesť podrobné údaje o príprave vzoriek a použitých analytických metódach. Presné podrobné údaje o použitých metódach sa musia uviesť vrátane možností pre (opakovaný) výpočet získaných údajov. Musia sa stručne opísať všetky použité kontrolné merania (účasť na kruhových skúškach atď.).
Informácie predkladané pomocou dotazníkov DAR zostávajú v platnosti roky, kým sa nezmenia používané metódy.
Mimoriadna pozornosť sa musí venovať sledovaniu a zdokumentovaniu zmien v používaných metódach, v súpise, doprave a analýze. Regionálne rozdiely sa musia uviesť a vysvetliť podrobne (napr. rozdielne laboratóriá použité na analýzu).
II.2. Časť DAR zaoberajúca sa výnimkami a poruchami, ktoré sa vyskytli (výročná DAR)
Okrem všeobecných informácií o metódach opísaných pomocou dotazníka DAR sa musia opísať špecifické problémy, výnimky, poruchy a problémy s validáciou údajov predkladaných každý rok.
Výnimky a poruchy
Vzhľadom na bežnú prax sa musia nahlásiť výnimočné situácie a dôležité narušenia. Okrem opisu použitých metód vzorkovania, analýzy atď., ako sa uvádza v dotazníkoch DAR, je potrebná dokumentácia výnimiek, výnimočných situácií a narušení. Toto sa zdokumentuje vo výročnej správe DAR a predloží Komisii spolu s predkladanými údajmi.
Validácia údajov, riadenie údajov a kvalita údajov
Musia sa uviesť postupy uplatňované na kontrolu údajov vrátane limitov vyraďovania údajov (kontroly plauzibility), ako aj postupy, ktoré sa používali na kontrolu konzistentnosti vnútroštátnych súborov dát.
Ak existujú v údajoch medzery, v určitých prípadoch sa môžu vykonať odhady na základe výsledkov z iných zdrojov. Tieto odhadnuté údaje sa musia označiť a použité predpoklady dôkladne zdokumentovať.
Ďalej sa musí uviesť opis metód použitých vzhľadom na zabezpečenie kvality a kontroly kvality.
Komisia môže v prípade potreby vyžiadať od členských štátov ďalšie informácie, a to prostredníctvom ročných dotazníkov DAR.
KAPITOLA 14
SPOLOČNÉ POKYNY PRI NAHLASOVANÍ VÝSLEDKOV A DÁTOVÉ FORMÁTY
I. Všeobecné technické informácie na predkladanie údajov
I.1. Požiadavky na hardvér
Ako médium na predkladanie údajov bola vybraná 3,5″ disketa (DSDD alebo HD) alebo CD ROM. Ak sú dostupné technické prostriedky na prenos údajov, členské štáty by ich mali využívať od roku 2005.
I.2. Požiadavky na softvér, formát údajov
Diskety sa musia naformátovať na vhodnú hustotu (DSDD = malá hustota a HD = vysoká hustota) s použitím DOS 2.1 alebo vyšším a musia byť 100 % kompatibilné s IBM. Všetky informácie na diskete alebo na CD ROM musia byť v znakoch ASCII podľa štruktúry definovanej v tabuľkách, ktoré sú uvedené v bode V.
I.3. Súbory údajov
Každá disketa (alebo sada diskiet) musí obsahovať pozemok a súbory údajov; súbor so súhrnnými informáciami o pozemkoch (pozemkový súbor) a súbor (súbory) s katalogizovanými výsledkami pre každý prieskum (súbory údajov).
II. Vyhodnocovanie údajov a spravovanie údajov
Musia sa uviesť postupy uplatňované na kontrolu kvality údajov vrátane limitov odmietania údajov (kontroly plauzibility), ako aj postupy, ktoré sa používali na kontrolu konzistentnosti vnútroštátnych súborov dát.
Ak existujú v údajoch medzery, v určitých prípadoch sa môžu vykonať odhady na základe výsledkov z iných zdrojov. Tieto odhadnuté údaje je potrebné označiť a použité predpoklady dôkladne zdokumentovať.
III. Výročná správa o pokroku dosiahnutom pri interpretácii/hodnotení výsledkov na vnútroštátnej úrovni
Táto správa poskytuje informácie o pokroku dosiahnutom pri interpretácii/hodnotení výsledkov na vnútroštátnej úrovni. Pre interpretáciu/hodnotenie výsledkov na vnútroštátnej úrovni sa uvádzajú tieto údaje:
Členské štáty musia vykonať hodnotenie a interpretáciu údajov monitorovania na vnútroštátnej úrovni.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, aké hodnotenia a akú interpretáciu vykonajú na vnútroštátnej úrovni, a toto rozhodnutie nahlásia Komisii.
IV. Načasovanie predkladania DAR a správy o pokroku dosiahnutom pri interpretácii/hodnotení na vnútroštátnej úrovni
IV.1. Načasovanie DAR
Vyplnený dotazník DAR sa predkladá Komisii s prvým predložením údajov. Ak sa metódy zmenili, musia sa predložiť informácie o takýchto zmenách. Časť DAR zaoberajúca sa opismi zaznamenaných narušení a výnimiek sa predkladá Komisii spolu s každoročne predkladanými údajmi.
IV.2. Načasovanie správy o pokroku dosiahnutom pri interpretácii/hodnotení výsledkov na vnútroštátnej úrovni
Správy o pokroku pri hodnotení a interpretácii na vnútroštátnej úrovni sa odovzdajú Komisii každý rok do 31. decembra.
V. Predkladanie údajov v digitálnom formáte – formuláre
Obsah posúdenia/informácie |
Formulár č./Názov |
Sieť |
|
Zriadenie |
1 |
XXGENER. PLT: Informácie o úrovni pozemku |
II |
Zriadenie |
2 |
Ostatné pozorovania na pozemkoch s intenzívnym monitorovaním lesných ekosystémov |
II |
Koruna |
3 |
XX1993.PLO: Informácie o úrovni pozemku |
I |
Koruna |
4 |
XX1993.TRE NEW: Informácie o úrovni stromu |
I |
Koruna |
5 |
Obsah súboru s informáciami o úrovni pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii so súpisom životaschopnosti stromov na úrovni I |
I |
Koruna |
6 |
XX1996.PLT (TCP): Obsah súboru s informáciami o úrovni pozemku, ktoré sa majú použiť pri hodnotení koruny |
II |
Koruna |
7 |
XX1996.TRM (TC1): Obsah súboru s informáciami o úrovni stromu (povinné), ktoré sa majú použiť pri hodnotení stavu stromu |
II |
Koruna |
8 |
XX2004.TRO: Obsah súboru s informáciami o úrovni stromu (povinné), ktoré sa majú použiť pri hodnotení stavu stromu |
II |
Lístie |
9 |
XX1996.PLF: Obsah zredukovaného súboru o pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii s prieskumom o obsahu chemikálií v ihličkách a listoch |
II |
Lístie |
10 |
XX1996.FOM: Obsah súboru s informáciami o analýze lístia (povinné) |
II |
Lístie |
11 |
XX1996.FOO: Obsah súboru s informáciami o analýze lístia (voliteľné) |
II |
Prírastok |
12 |
XX1993.PLI: Obsah súboru o zmenšenom pozemku, ktorý sa má použiť pre prírastok |
II |
Prírastok |
13 |
XX1996.IPM: Obsah súboru s informáciami o prírastku – pravidelné merania |
II |
Prírastok |
14 |
XX1996.IRA: Obsah súboru s informáciami o prírastku – kruhová analýza a analýza kmeňových diskov (voliteľné) |
II |
Prírastok |
15 |
XX1996.IEV: Obsah hodnotených údajov o prírastku (voliteľné) |
II |
Prírastok |
16 |
XX2002.INV: Obsah súboru o zmenšenom pozemku, ktorý sa má použiť na nahlásenie kapacít pozemku |
II |
Usadzovanie |
17 |
XX1996.PLD: Obsah súboru o zmenšenom pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii s meraniami usadzovania |
II |
Usadzovanie |
18 |
XX1996.DEM: Obsah súboru dát s meraniami usadzovania (povinné) |
II |
Usadzovanie |
19 |
XX1996.DEO: Obsah súboru dát s meraniami usadzovania (voliteľné) |
II |
Meteorológia |
20 |
XX1996.PLM: Obsah redukovaného súboru o pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii s meteorologickými meraniami |
II |
Meteorológia |
21 |
XX1996.MEM: Obsah súboru dát s meteorologickými meraniami (povinné) |
II |
Meteorológia |
22 |
XX1996.MEO: Obsah súboru dát s meteorologickými meraniami (voliteľné) |
II |
Meteorológia |
23 |
XX1996.MEC: Obsah súboru dát s klimatickými informáciami (voliteľné) |
II |
Pôdny roztok |
24 |
XX1996.PSS: Obsah redukovaného súboru o pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii s meraniami pôdneho roztoku |
II |
Pôdny roztok |
25 |
XX1996.SSM: Obsah súboru dát s meraniami pôdneho roztoku (povinné) |
II |
Pôdny roztok |
26 |
XX1996.SSO: Obsah súboru dát s meraniami pôdneho roztoku (voliteľné) |
II |
Pozemná vegetácia |
27 |
XX1997.PLV: Obsah zredukovaného súboru o pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii s prieskumom pozemnej vegetácie |
II |
Pozemná vegetácia |
28 |
XX1996.VEM: Obsah súboru dát s posúdením pozemnej vegetácie |
II |
Spád odpadov |
29 |
XX1996.LFP: Obsah zredukovaného súboru pozemku, ktorý sa má použiť v kombinácii s prieskumom spádu odpadov |
II |
Spád odpadov |
30 |
XX2002.LFM: Obsah súboru s informáciami o analýze spádu odpadov (povinné) |
II |
Spád odpadov |
31 |
XX2002.LFO: Obsah súboru s informáciami o analýze spádu odpadov (voliteľné) |
II |
Ozón |
32 |
XX2000.pac: Kvalita okolitého vzduchu: Ozón |
II |
Ozón |
33 |
XX2000.pps: Kvalita okolitého vzduchu: Ozón |
II |
Ozón |
34 |
XX2000.aqm: Kvalita okolitého vzduchu: Ozón |
II |
Poškodenie ozónom |
35 |
XX2004.PLL: Posúdenie poškodenia ozónom |
II |
Poškodenie ozónom |
36 |
XX2004.LTF: Posúdenie poškodenia ozónom |
II |
Poškodenie ozónom |
37 |
XX2004.LSS: Posúdenie poškodenia ozónom |
II |
Fenológia |
38 |
XX2004.PLP: Formulár na registráciu stromov vybraných na intenzívne fenologické monitorovanie |
II |
Fenológia |
39 |
XX2004.PHE: Fenologické javy a biotické a abiotické (poškodzujúce) udalosti (úroveň pozemku – extenzívna) |
II |
Fenológia |
40 |
XX2004.PHI: Zaznamenávanie fenologických javov a biotických a abiotických (poškodzujúcich) udalostí (úroveň pozemku – intenzívna) |
II |
Formuláre
(Formuláre sú k dispozícii iba vo formáte Excel)
KAPITOLA 15
ZOZNAM KÓDOV A VYSVETĽUJÚCE BODY PRE ÚDAJE O PRIESKUME ÚROVNE I A ÚROVNE II
Pri prenose údajov zozbieraných v sieťach úrovne I a úrovne II v rámci nariadenia (ES) č. 2152/2003 sa používajú tieto pokyny a kódy. Zmeny a doplnenia týkajúce sa konkrétnych vykazovaných rokov sa uvádzajú v správach o technických špecifikáciách, ktoré vydáva GR JRC.
Všeobecné informácie o pozemku
1. Krajina
01 |
: |
Francúzsko |
02 |
: |
Belgicko |
03 |
: |
Holandsko |
04 |
: |
Nemecko |
05 |
: |
Taliansko |
06 |
: |
Spojené kráľovstvo |
07 |
: |
Írsko |
08 |
: |
Dánsko |
09 |
: |
Grécko |
10 |
: |
Portugalsko |
11 |
: |
Španielsko |
12 |
: |
Luxembursko |
13 |
: |
Švédsko |
14 |
: |
Rakúsko |
15 |
: |
Fínsko |
50 |
: |
Švajčiarsko |
51 |
: |
Maďarsko |
52 |
: |
Rumunsko |
53 |
: |
Poľsko |
54 |
: |
Slovenská republika |
55 |
: |
Nórsko |
56 |
: |
Litva |
57 |
: |
Chorvátsko |
58 |
: |
Česká republika |
59 |
: |
Estónsko |
60 |
: |
Slovinsko |
61 |
: |
Moldavská republika |
62 |
: |
Rusko |
63 |
: |
Bulharsko |
64 |
: |
Lotyšsko |
66 |
: |
Cyprus |
2. Číslo sledovaného pozemku
Číslo sledovaného pozemku zodpovedá jedinečnému číslu pridelenému trvalému pozemku počas výberu alebo zriaďovania.
3. Dátum sledovania, dátum hodnotenia, dátum analýzy
Dátumy musia byť zoradené v tomto poradí:
Deň |
Mesiac |
Rok |
0 8 |
0 9 |
04 |
4. Súradnice zemepisnej šírky/dĺžky
Vyplňte úplných šesť čísel súradníc zemepisnej šírky a dĺžky stredu sledovaného pozemku (napr.):
|
+/– |
Stupne |
Minúty |
Sekundy |
|||
Zemepisná šírka |
+ |
5 |
0 |
1 |
0 |
2 |
7 |
Zemepisná dĺžka |
– |
0 |
1 |
1 |
5 |
3 |
2 |
Prvý rámček sa používa na označenie súradnice + alebo –.
5. Dostatočné množstvo vody pre hlavné druhy (odhad)
1 |
: |
nedostatočné |
2 |
: |
dostatočné |
3 |
: |
nadmerné. |
6. Druh humusu
1 |
: |
mul |
2 |
: |
moder |
3 |
: |
mor |
4 |
: |
anmor |
5 |
: |
rašelina |
6 |
: |
iné |
7 |
: |
surový (Roh). |
7. Nadmorská výška
1 |
≤ 50 m |
2 |
51–100 m |
3 |
101–150 m |
4 |
151–200 m |
5 |
201–250 m |
6 |
251–300 m |
7 |
301–350 m |
8 |
351–400 m |
9 |
401–450 m |
10 |
451–500 m |
11 |
501–550 m |
12 |
551–600 m |
13 |
601–650 m |
14 |
651–700 m |
15 |
701–750 m |
16 |
751–800 m |
17 |
801–850 m |
18 |
851–900 m |
19 |
901–950 m |
20 |
951–1 000 m |
21 |
1 001–1 050 m |
22 |
1 051–1 100 m |
23 |
1 101–1 150 m |
24 |
1 151–1 200 m |
25 |
1 201–1 250 m |
26 |
1 251–1 300 m |
27 |
1 301–1 350 m |
28 |
1 351–1 400 m |
29 |
1 401–1 450 m |
30 |
1 451–1 500 m |
31 |
1 501–1 550 m |
32 |
1 551–1 600 m |
33 |
1 601–1 650 m |
34 |
1 651–1 700 m |
35 |
1 701–1 750 m |
36 |
1 751–1 800 m |
37 |
1 801–1 850 m |
38 |
1 851–1 900 m |
39 |
1 901–1 950 m |
40 |
1 951–2 000 m |
41 |
2 001–2 050 m |
42 |
2 051–2 100 m |
43 |
2 101–2 150 m |
44 |
2 151–2 200 m |
45 |
2 201–2 250 m |
46 |
2 251–2 300 m |
47 |
2 301–2 350 m |
48 |
2 351–2 400 m |
49 |
2 401–2 450 m |
50 |
2 451–2 500 m |
51 |
>2 500 m |
8. Orientácia
1 |
: |
S |
2 |
: |
SV |
3 |
: |
V |
4 |
: |
JV |
5 |
: |
J |
6 |
: |
JZ |
7 |
: |
Z |
8 |
: |
SZ |
9 |
: |
otvorená. |
9. Stredný vek dominantných podlaží (roky)
1 |
: |
≤ 20 |
2 |
: |
21 – 40 |
3 |
: |
41 – 60 |
4 |
: |
61 – 80 |
5 |
: |
81 – 100 |
6 |
: |
101 – 120 |
7 |
: |
> 120 |
8 |
: |
nepravidelné porasty. |
10. Pôdna jednotka
Fluvisols
101 |
Eutric Fluvisols |
102 |
Calcaric Fluvisols |
103 |
Dystric Fluvisols |
104 |
Mollic Fluvisols |
105 |
Umbric Fluvisols |
106 |
Thionic Fluvisols |
107 |
Salic Fluvisols |
Gleysols
108 |
Eutric Gleysols |
109 |
Calcic Gleysols |
110 |
Dystric Gleysols |
111 |
Andic Gleysols |
112 |
Mollic Gleysols |
113 |
Umbric Gleysols |
114 |
Thionic Gleysols |
115 |
Gelic Gleysols |
Regosols
116 |
Eutric Regosols |
117 |
Calcaric Regosols |
118 |
Gypsic Regosols |
119 |
Dystric Regosols |
120 |
Umbric Regosols |
121 |
Gelic Regosols |
Leptosols
122 |
Eutric Leptosols |
123 |
Dystric Leptosols |
124 |
Rendzic Leptosols |
125 |
Mollic Leptosols |
126 |
Umbric Leptosols |
127 |
Lithic Leptosols |
128 |
Gelic Leptosols |
Arenosols
129 |
Haplic Arenosols |
130 |
Cambic Arenosols |
131 |
Luvic Arenosols |
132 |
Ferralic Arenosols |
133 |
Albic Arenosols |
134 |
Calcaric Arenosols |
135 |
Gleyic Arenosols |
Andosols
136 |
Haplic Andosols |
137 |
Mollic Andosols |
138 |
Umbric Andosols |
139 |
Vitric Andosols |
140 |
Gleyic Andosols |
141 |
Gelic Andosols |
Vertisols
142 |
Eutric Vertisols |
143 |
Dystric Vertisols |
144 |
Calcic Vertisols |
145 |
Gypsic Vertisols |
Cambisols
146 |
Eutric Cambisols |
147 |
Dystric Cambisols |
148 |
Humic Cambisols |
149 |
Calcaric Cambisols |
150 |
Chromic Cambisols |
151 |
Vertic Cambisols |
152 |
Ferralic Cambisols |
153 |
Gleyic Cambisols |
154 |
Gelic Cambisols |
Calcisols
155 |
Haplic Calcisols |
156 |
Luvic Calcisols |
157 |
Petric Calcisols |
Gypsisols
158 |
Haplic Gypsisols |
159 |
Calcic Gypsisols |
160 |
Luvic Gypsisols |
161 |
Petric Gypsisols |
Solonetz
162 |
Haplic Solonetz |
163 |
Mollic Solonetz |
164 |
Calcic Solonetz |
165 |
Gypsic Solonetz |
166 |
Stagnic Solonetz |
167 |
Gleyic Solonetz |
Solonchaks
168 |
Haplic Solonchaks |
169 |
Mollic Solonchaks |
170 |
Calcic Solonchaks |
171 |
Gypsic Solonchaks |
172 |
Sodic Solonchaks |
173 |
Gleyic Solonchaks |
174 |
Gelic Solonchaks |
Kastanozems
175 |
Haplic Kastanozems |
176 |
Luvic Kastanozems |
177 |
Calcic Kastanozems |
178 |
Gypsic Kastanozems |
Chernozems
179 |
Haplic Chernozems |
180 |
Calcic Chernozems |
181 |
Luvic Chernozems |
182 |
Glossic Chernozems |
183 |
Gleyic Chernozems |
Phaeozems
184 |
Haplic Phaeozems |
185 |
Calcaric Phaeozems |
186 |
Luvic Phaeozems |
187 |
Stagnic Phaeozems |
188 |
Gleyic Phaeozems |
Greyzems
189 |
Haplic Greyzems |
190 |
Gleyic Greyzems |
Luvisols
191 |
Haplic Luvisols |
192 |
Ferric Luvisols |
193 |
Chromic Luvisols |
194 |
Calcic Luvisols |
195 |
Vertic Luvisols |
196 |
Albic Luvisols |
197 |
Stagnic Luvisols |
198 |
Gleyic Luvisols |
Lixisols
199 |
Haplic Lixisols |
200 |
Ferric Lixisols |
201 |
Plinthic Lixisols |
202 |
Albic Lixisols |
203 |
Stagnic Lixisols |
204 |
Gleyic Lixisols |
Planosols
205 |
Eutric Planosols |
206 |
Dystric Planosols |
207 |
Mollic Planosols |
208 |
Umbric Planosols |
209 |
Gelic Planosols |
Podzoluvisols
210 |
Eutric Podzoluvisols |
211 |
Dystric Podzoluvisols |
212 |
Stagnic Podzoluvisols |
213 |
Gleyic Podzoluvisols |
214 |
Gelic Podzoluvisols |
Podzols
215 |
Haplic Podzols |
216 |
Cambic Podzols |
217 |
Ferric Podzols |
218 |
Carbic Podzols |
219 |
Gleyic Podzols |
220 |
Gelic Podzols |
Acrisols
221 |
Haplic Acrisols |
222 |
Ferric Acrisols |
223 |
Humic Acrisols |
224 |
Plinthic Acrisols |
225 |
Gleyic Acrisols |
Alisols
226 |
Haplic Alisols |
227 |
Ferric Alisols |
228 |
Humic Alisols |
229 |
Plinthic Alisols |
230 |
Stagnic Alisols |
231 |
Gleyic Alisols |
Nitisols
232 |
Haplic Nitisols |
233 |
Rhodic Nitisols |
234 |
Humic Nitisols |
Ferralsols
235 |
Haplic Ferralsols |
236 |
Xanthic Ferralsols |
237 |
Rhodic Ferralsols |
238 |
Humic Ferralsols |
239 |
Geric Ferralsols |
240 |
Plinthic Ferralsols |
Plinthosols
241 |
Eutric Plinthosols |
242 |
Dystric Plinthosols |
243 |
Humic Plinthosols |
244 |
Albic Plinthosols |
Histosols
245 |
Folic Histosols |
246 |
Terric Histosols |
247 |
Fibric Histosols |
248 |
Thionic Histosols |
249 |
Gelic Histosols |
Anthrosols
250 |
Aric Anthrosols |
251 |
Fimic Anthrosols |
252 |
Cumulic Anthrosols |
253 |
Urbic Anthrosols |
11. Veľkosť celkového pozemku, veľkosť podpozemku
Uvedie sa veľkosť celého pozemku alebo podpozemku v 0,0001 ha.
12. Počet stromov na celkovom pozemku
Vzorka stromu na obidvoch úrovniach zahŕňa všetky druhy stromov za predpokladu, že sú vysoké 60 cm.
13. Odhady výnosnosti
Odhady výnosnosti pozostávajú z absolútneho a relatívneho odhadu výnosnosti.
Absolútnym odhadom je odhadnutá priemerná výnosnosť za celú životnosť porastu. Relatívna výnosnosť naznačí, či sa absolútny odhad výnosnosti za porast považuje za nízky, normálny, alebo vysoký. Používajú sa tieto kódy:
Kód absolútnej výnosnosti |
Kód relatívnej výnosnosti |
0 = 0,0 – 2,5 m3 na hektár za rok |
1 = nízka |
1 = 2,5 – 7,5 m3 na hektár za rok |
2 = normálna |
2 = 7,5 – 12,5 m3 na hektár za rok |
3 = vysoká |
3 = 12,5 – 17,5 m3 na hektár za rok |
|
4 = 17,5 – 22,5 m3 na hektár za rok |
|
5 = > 22,5 m3 na hektár za rok |
|
14. Ostatné pozorovania
Na tomto mieste sa uvedú dôležité informácie o pozemku.
Všeobecné informácie o úrovni stromu
15. Číslo vzorkovaného stromu
Číslom stromu je číslo, ktoré bolo stromu pridelené počas zriaďovania pozemku.
16. Druhy (odkaz na Flora Europea)
Širokolisté [(*) = druhy, ktoré sa používajú na súpis lístia]
001 |
: |
Acer campestre * |
002 |
: |
Acer monspessulanum * |
003 |
: |
Acer opalus |
004 |
: |
Acer platanoides |
005 |
: |
Acer pseudoplatanus * |
006 |
: |
Alnus cordata * |
007 |
: |
Alnus glutinosa * |
008 |
: |
Alnus incana |
009 |
: |
Alnus viridis |
010 |
: |
Betula pendula * |
011 |
: |
Betula pubescens * |
012 |
: |
Buxus sempervirens |
013 |
: |
Carpinus betulus * |
014 |
: |
Carpinus orientalis |
015 |
: |
Castanea sativa (C. vesca) * |
016 |
: |
Corylus avellana * |
017 |
: |
Eucalyptus sp. * |
018 |
: |
Fagus moesiaca * |
019 |
: |
Fagus orientalis |
020 |
: |
Fagus sylvatica * |
021 |
: |
Fraxinus angustifolia spp. oxycarpa (F. oxyphylla) * |
022 |
: |
Fraxinus excelsior * |
023 |
: |
Fraxius ornus * |
024 |
: |
Ilex aquifolium |
025 |
: |
Juglans nigra |
026 |
: |
Juglans regia |
027 |
: |
Malus domestica |
028 |
: |
Olea europaea * |
029 |
: |
Ostrya carpinifolia * |
030 |
: |
Platanus orientalis |
031 |
: |
Populus alba |
032 |
: |
Populus canescens |
033 |
: |
Populus hybrides * |
034 |
: |
Populus nigra * |
035 |
: |
Populus tremula * |
036 |
: |
Prunus avium * |
037 |
: |
Prunus dulcis (Amygdalus communis) |
038 |
: |
Prunus padus |
039 |
: |
Prunus serotina |
040 |
: |
Pyrus communis |
041 |
: |
Quercus cerris * |
042 |
: |
Quercus coccifera (Q. calliprinos) * |
043 |
: |
Quercus faginea * |
044 |
: |
Quercus frainetto (Q. conferta) * |
045 |
: |
Quercus fruticosa (Q. lusitanica) |
046 |
: |
Quercus ilex * |
047 |
: |
Quercus macrolepis (Q. aegilops) |
048 |
: |
Quercus petraea * |
049 |
: |
Quercus pubescens * |
050 |
: |
Quercus pyrenaica (Q. toza) * |
051 |
: |
Quercus robur (Q. peduculata) * |
052 |
: |
Quercus rotundifolia * |
053 |
: |
Quercus rubra * |
054 |
: |
Quercus suber * |
055 |
: |
Quercus trojana |
056 |
: |
Robinia pseudoacacia * |
057 |
: |
Salix alba |
058 |
: |
Salix caprea |
059 |
: |
Salix cinerea |
060 |
: |
Salix eleagnos |
061 |
: |
Salix fragilis |
062 |
: |
Salix sp. |
063 |
: |
Sorbus aria |
064 |
: |
Sorbus aucuparia |
065 |
: |
Sorbus domestica |
066 |
: |
Sorbus torminalis |
067 |
: |
Tamarix africana |
068 |
: |
Tilia cordata |
069 |
: |
Tilia platyphyllos |
070 |
: |
Ulmus glabra (U. scabra, U. montana) |
071 |
: |
Ulmus laevis (U. effusa) |
072 |
: |
Ulmus minor (U. campestris, U. carpinifolia) |
073 |
: |
Arbutus unedo |
074 |
: |
Arbutus andrachne |
075 |
: |
Ceratonia siliqua |
076 |
: |
Cercis siliquastrum |
077 |
: |
Erica arborea |
078 |
: |
Erica scoparia |
079 |
: |
Erica manipuliflora |
080 |
: |
Laurus nobilis |
081 |
: |
Myrtus communis |
082 |
: |
Phillyrea latifolia |
083 |
: |
Phillyrea angustifolia |
084 |
: |
Pistacia lentiscus |
085 |
: |
Pistacia terebinthus |
086 |
: |
Rhamnus oleoides |
087 |
: |
Rhamnus alaternus |
099 |
: |
Ostatné širokolisté |
Ihličnany (* = druhy, ktoré sa používajú na súpis lístia)
100 |
: |
Abies alba * |
101 |
: |
Abies borisii-regis * |
102 |
: |
Abies cephalonica * |
103 |
: |
Abies grandis |
104 |
: |
Abies nordmanniana |
105 |
: |
Abies pinsapo |
106 |
: |
Abies procera |
107 |
: |
Cedrus atlantica |
108 |
: |
Cedrus deodara |
109 |
: |
Cupressus lusitanica |
110 |
: |
Cupressus sempervirens |
111 |
: |
Juniperus communis |
112 |
: |
Juniperus oxycedrus * |
113 |
: |
Juniperus phoenicea |
114 |
: |
Juniperus sabina |
115 |
: |
Juniperus thurifera * |
116 |
: |
Larix decidua * |
117 |
: |
Larix kaempferi (L. leptolepis) |
118 |
: |
Picea abies (P. excelsa) * |
119 |
: |
Picea omorika |
120 |
: |
Picea sitchensis * |
121 |
: |
Pinus brutia * |
122 |
: |
Pinus canariensis |
123 |
: |
Pinus cembra |
124 |
: |
Pinus contorta * |
125 |
: |
Pinus halepensis * |
126 |
: |
Pinus heldreichii |
127 |
: |
Pinus leucodermis |
128 |
: |
Pinus mugo (P. montana) |
129 |
: |
Pinus nigra * |
130 |
: |
Pinus pinaster * |
131 |
: |
Pinus pinea * |
132 |
: |
Pinus radiata (P. insignis) * |
133 |
: |
Pinus strobus |
134 |
: |
Pinus sylvestris * |
135 |
: |
Pinus uncinata * |
136 |
: |
Pseudotsuga menziesii * |
137 |
: |
Taxus baccata |
138 |
: |
Thuya sp. |
139 |
: |
Tsuga sp. |
199 |
: |
Ostatné ihličnany |
Informácie o prieskume stavu koruny a merania prírastku
17. Defoliácia
Údaje o defoliácii pre každý strom vyjadrené ako percento (odstupňované po 5 %), porovnané so stromom s úplným lístím. Použije sa skutočné percento.
0 |
= |
0 % |
5 |
= |
1 % – 5 % |
10 |
= |
6 % – 10 % |
15 |
= |
11 % – 15 % |
atď.
18. Kódy na zmenu farby
0 |
: |
žiadna zmena farby (0 % – 10 %) |
1 |
: |
slabá zmena farby (11 % – 25 %) |
2 |
: |
mierna zmena farby (26 % – 60 %) |
3 |
: |
silná zmena farby (> 60 %) |
4 |
: |
mŕtvy list. |
19. Identifikácia typu poškodenia
Tam, kde je to možné, musí sa pridať ďalšia identifikácia typu poškodenia, napr. v prípade hmyzu: druh alebo skupina (napr. kôrové chrobáky).
20. Vystavenie
1 |
: |
Žiadne zvláštne vystavenie (pozemok nachádzajúci sa vo väčšej zalesnenej oblasti so žiadnym alebo jemným reliéfom terénu). |
2 |
: |
Obmedzené vystavenie (pozemky nachádzajúce sa na okraji lesa, na svahoch atď.). |
3 |
: |
Intenzívne vystavené pozemky (na vrcholoch hôr atď.). |
21. Odstránenia a úmrtnosť
Kód 0: strom živý a merateľný (nový, všimnite si, že toto je iné ako chýbajúca hodnota)
01 |
strom živý, v súčasnom a predchádzajúcom súpise (predtým neobsadený) |
02 |
nový živý strom |
03 |
živý strom (prítomný, ale neposúdený v predchádzajúcom súpise). |
Kód 1-: strom odstránený, stratený
11 |
plánované využitie (ako v CC) |
12 |
využitie na biotické účely (ako v CC) |
13 |
využitie na abiotické účely (ako v CC) |
14 |
vyťatý, dôvod neznámy |
18 |
dôvod zmiznutia neznámy (ako v CC). |
Kód 2-: strom ešte stále živý a stojaci, ale nevykonali sa žiadne merania koruny stromu a ani vo výpočtoch porastu alebo rastu sa nesmú používať merania výšky
21 |
naklonený alebo ovisnutý strom (ako v CC) |
22 |
nepoužíva sa, namiesto neho použite 24 alebo 25 |
23 |
nepoužíva sa |
24 |
odlomenie vrcholca (vrcholcov) stromu (výhonku) |
25 |
strom nie je vo vzorke rastu do výšky |
29 |
ostatné dôvody, špecifikujte. |
Kód 3-: stojaci odumretý (vysoký najmenej 1,3 m)
31 |
strom s nepoškodenou korunou, biotický dôvod (ako v CC) |
32 |
strom s nepoškodenou korunou, abiotický dôvod (ako v CC) |
33 |
zlomenie koruny |
34 |
zlomenie kmeňa, pod základňou koruny viac ako 1,3 m |
38 |
strom s nepoškodenou korunou, príčina odumretia neznáma (ako v CC). |
Kód 4-: padnutý živý alebo odumretý (nižší ako 1,3 m alebo kmeň, alebo koruna stromu sa dotýka zeme v jednom mieste)
41 |
abiotické dôvody (ako v CC) |
42 |
biotické dôvody (ako v CC) |
48 |
príčina neznáma (ako v CC). |
Poznámky:
— |
trieda 22 sa používa iba v tých krajinách, ktoré nezaznamenávajú stromy s vyše 50 % poškodením koruny, |
— |
trieda 23 sa používa iba v tých krajinách, ktoré obmedzujú vzorkovanie na triedy 1, 2 a 3 podľa Krafta. |
22. Sociálna trieda
1 |
predominantné (vrátane voľne stojacich stromov) stromy s hornou korunou stojacou nad celkovou úrovňou klenby |
2 |
dominantné – stromy s korunami tvoriacimi celkovú úroveň klenby |
3 |
spoludominantné – stromy zasahujúce do klenby a prijímajúce určité množstvo svetla zhora, avšak kratšie ako 1 alebo 2 |
4 |
ustupujúce – stromy s korunami pod celkovou úrovňou klenby, neprijímajúce žiadne priame svetlo zhora. |
23. Tienenie koruny
1 |
: |
koruna podstatne postihnutá (tienená alebo fyzikálne interakcie) na jednej strane |
2 |
: |
koruna podstatne postihnutá (tienená alebo fyzikálne interakcie) na dvoch stranách |
3 |
: |
koruna podstatne postihnutá (tienená alebo fyzikálne interakcie) na troch stranách |
4 |
: |
koruna podstatne postihnutá (tienená alebo fyzikálne interakcie) na štyroch stranách |
5 |
: |
koruna rozvinutá alebo so žiadnymi príznakmi účinkov tienenia |
6 |
: |
ustupujúce stromy. |
24. Viditeľnosť
1 |
: |
viditeľná je celá koruna |
2 |
: |
koruna iba čiastočne viditeľná |
3 |
: |
koruna viditeľná iba so zadným osvetlením (t. j. v obrysoch) |
4 |
: |
koruna nie je viditeľná. |
25. Priemer vo výške pŕs (DBH)
Priemer vo výške pŕs (1,30 m) s kôrou v 0,1 centimetra.
Ak sa používa páska na meranie priemeru, je potrebná jediná hodnota. Tam, kde sa používajú meradlá, stanoví sa a nahlási sa maximálny a minimálny priemer (s kôrou) (priemer 1 a 2).
26. Kôra
Hrúbka kôry vo výške 1,30 m, vyjadrená v centimetroch na jedno desatinné miesto.
27. Výška stromu
Výška stromu vyjadrená v metroch a zaokrúhlená na 0,1 metra.
28. Objem stromu
Na základe nameraného priemeru (priemerov) a výšky sa objem stromu dá odhadnúť pomocou miestne známych tvarových faktorov alebo pomocou platných objemových tabuliek. Objem stromu sa vyjadrí v kubických metroch (m3) na tri desatinné miesta.
29. Výška po korunu
Výška po korunu, zaokrúhlená na najbližšiu hodnotu 0,1 metra, sa určí po najnižšiu živú vetvičku bez čerstvých výhonkov.
30. Dĺžka koruny
Dĺžka koruny, zaokrúhlená na najbližšiu hodnotu 0,1 metra, sa určí od vrcholca kmeňa po najnižšiu živú vetvičku bez čerstvých výhonkov.
31. Šírka koruny
Priemerná šírka koruny sa určí spriemerovaním aspoň štyroch polomerov koruny, vynásobených dvoma a zaokrúhlených na najbližšiu hodnotu 0,1 metra.
32. Priemer pod kôrou
Skutočný priemer pod kôrou sa vypočíta ako priemer s kôrou, od ktorého sa odpočíta šírka kôry na obidvoch stranách. Priemer pod kôrou pred piatimi rokmi sa vypočíta ako skutočný priemer pod kôrou mínus prírastok stromu na obidvoch stranách za posledných päť rokov. Priemer pod kôrou sa vyjadrí v 0,1 centimetra.
33. Základná plocha za jeden pozemok
Skutočná základná plocha za jeden pozemok sa vypočíta ako súčet základných plôch všetkých stromov na pozemku. Základná plocha jedného pozemku pred piatimi rokmi sa vypočíta na základe odhadnutého priemeru pod kôrou všetkých stromov na pozemku pred piatimi rokmi. Základná plocha jedného pozemku sa vyjadrí v 0,1 m2.
34. Objem za pozemok
Skutočný objem za jeden pozemok sa vypočíta ako súčet objemov všetkých stromov na pozemku. Objem jedného pozemku pred piatimi rokmi sa vypočíta na základe odhadnutého priemeru pod kôrou všetkých stromov na pozemku pred piatimi rokmi. Objem za pozemok sa vyjadrí v 0,1 m3.
35. Prerieďovanie
Ak sa prerieďovanie uskutočnilo v päťročnom období medzi dvoma rokmi stanovovania priemeru základnej plochy pozemku a objemu za pozemok, tak sa tento fakt vyznačí (áno = 1, nie = 0). V ďalšej časti sa podrobné údaje o takomto prerieďovaní opíšu čo možno najpodrobnejšie (vrátane spôsobu prerieďovania, presného roku prerieďovania, intenzity prerieďovania vyjadrenej ako počet stromov, základnej plochy/ha, objemu/ha).
Informácie o meraní chémie lístia a hodnotení spádu odpadov
36. Kód vzorky
Kód vzorky na súpis lístia pozostáva z kódu druhu stromu (pozri vysvetľujúci bod 15), za ktorým (po bodke) nasleduje kód pre listy/ihličky bežného roku (= 0) alebo v prípade ihličiek posledného roku (bežný rok ± ihličky) je potrebné použiť kód (1), napr. vzorka ihličiek za posledný rok Picea abies (118) je tak 118.1.
37. Čísla vzorky
Keďže pri niektorých vzorkovaniach (lístie, prírastok) sa musia používať stromy mimo bežného pozemku (alebo podpozemku), musia sa používať osobitné čísla. Čísla týchto stromov sa začínajú písmenom (F = lístie, R = analýza letokruhov sondovaniami prírastku, D = analýza disku), za ktorým nasleduje poradové číslo (napr. F001). Čísla sa musia nahlásiť.
38. Hmotnosť 100 listov alebo 1 000 ihličiek
Hmotnosť 100 listov alebo 1 000 ihličiek (absolútne suchých) sa stanoví v gramoch.
Informácie o monitorovaní usadzovania a meteorologickom monitorovaní
39. Kód vzorkovača
Pre vzorkovače usadzovania sa používajú tieto kódy:
1 |
: |
prepad |
2 |
: |
objemové usadzovanie |
3 |
: |
usadzovanie iba za mokra |
4 |
: |
stekanie po kmeni |
5 |
: |
hmla |
6 |
: |
zamrznutá hmla (inovať) |
7 |
: |
koncentrácia vzduchu |
9 |
: |
iné. |
Podrobné údaje o použitom zariadení sa uvádzajú v prílohe k dokumentu spolu s podkladovými informáciami.
40. Množstvo vzorky
Celkové odobraté množstvo vzorky (vzoriek) sa rozdelí podľa záchytnej plochy (záchytných plôch) kolektora(-ov) a nahlási sa v milimetroch.
41. Prvý a posledný deň obdobia monitorovania
Prvý a posledný deň každého obdobia monitorovania sa musí uviesť vo formulároch s použitím rovnakého formátu ako pri dátume pozorovania, hodnotenia a analýzy.
Obdobie monitorovania pozostáva z jedného obdobia alebo z viacerých období merania. Obdobia merania v rámci jedného obdobia monitorovania musia mať rovnakú dĺžku. Minimálna dĺžka obdobia merania je jeden týždeň, maximálna jeden mesiac.
Ak je potrebné počas roka použiť rôzne obdobia merania (napr. týždenne v lete a mesačne v zime), musia sa identifikovať dve samostatné obdobia monitorovania a vo formulároch sa uvedú výsledky oddelene.
42. Počet období merania
Vo formulároch je potrebné uviesť počet období merania za každé obdobie monitorovania.
43. Obdobie merania
Musí sa uviesť číslo obdobia merania, v ktorom bola vzorka odobratá. Každý rok (1. januára alebo okolo 1. januára) sa začína nový súbor období merania. Keď sa pred analýzou kombinujú vzorky z niekoľkých období merania, v prílohe k dokumentu sa musia uviesť presné podrobné údaje o zmiešavaní spolu s podkladovými informáciami. Číslo prvého obdobia merania sa použije na označenie obdobia analýzy (napr. ak sa do jedinej vzorky pre analýzu skombinujú vzorky z obdobia 9, 10, 11 a 12, tak tejto vzorke sa priradí číslo obdobia 9).
Parametre, ktoré sa majú posudzovať v kóde pozemku/prístroja
Všetkým prístrojom, ktoré sú umiestnené na pozemku alebo v jeho blízkosti, sa pridelí kód sledovaného pozemku/prístroja. Tento kód pozostáva z čísla pozemku (až do štyroch číslic) a z poradového čísla pre všetky prístroje (až do 99). Keď sa prístroje nahrádzajú alebo pridávajú, použijú sa nové kódy (napr. piaty prístroj na pozemku 1234 dostane kód 1234.05).
44. Umiestnenie
Uvedie sa umiestnenie prístroja:
S |
: |
prístroj je umiestnený na mieste, t. j. na (v ochrannej zóne) pozemku. Môže byť pod klenbou, nad klenbou alebo v lesnej pôde. |
F |
: |
prístroj je umiestnený na otvorenom priestranstve v lesnej oblasti (alebo v jeho blízkosti). |
W |
: |
prístroj je umiestnený v meteorologickej stanici (spravidla mimo lesnej oblasti). |
O |
: |
prístroj je umiestnený inde. |
45. Premenná
Označenie premennej, ktorá sa meria pomocou nástroja.
AT |
= |
teplota vzduchu |
PR |
= |
zrážky |
RH |
= |
relatívna vlhkosť |
WS |
= |
rýchlosť vetra |
WD |
= |
smer vetra |
SR |
= |
slnečné žiarenie |
UR |
= |
žiarenie UVB |
TF |
= |
prepad |
SF |
= |
stekanie po kmeni |
ST |
= |
teplota pôdy |
MP |
= |
matricový potenciál v pôde |
WC |
= |
obsah vody v pôde |
XX |
= |
môžu sa použiť aj iné kódy pre ďalšie parametre, musia byť však špecifikované v DAR. |
Informácie o prístroji
46. Vertikálna poloha
Vertikálna poloha (výška alebo hĺbka) prístrojov sa uvádza v metroch so znamienkom plus (= výška nad zemou) alebo znamienkom mínus (hĺbka pod zemou) s použitím formátu plus/mínus dvoch číslic a jedného desatinného miesta (+/– 99,9).
47. Kód prístroja
Pre vzorkovače a spôsob zaznamenávania údajov sa používajú tieto kódy:
10 |
: |
ručné odčítanie a zaznamenávanie na papier |
20 |
: |
mechanické zaznamenávanie (ručné odčítanie a zaznamenávanie na papier) |
30 |
: |
priame zaznamenávanie na papier |
40 |
: |
digitálne zaznamenávanie (iba v stave so stojanom) |
50 |
: |
digitálne zaznamenávanie (integrované zariadenie na registráciu údajov). |
Podrobné údaje o zariadení sa uvádzajú v dátovej sprievodnej správe (DAR).
48. Interval snímania (iba s automatickými prístrojmi)
Uvedie sa a stanoví sa interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi hodnoteniami v sekundách.
49. Interval ukladania (iba s automatickými prístrojmi)
Uvedie sa v minútach interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi momentmi ukladania údajov.
50. Zrážky a prepad
Zrážky sa uvedú ako denný úhrn s použitím formátu až do štyroch číslic a jedného desatinného miesta.
51. Teplota (vzduch a pôda)
Teplota sa uvedie v °C s použitím formátu plus/mínus a dvoch číslic a jedného desatinného miesta (+/– 99,9). Predkladá sa denná stredná, minimálna a maximálna hodnota.
52. Relatívna vlhkosť
Relatívna vlhkosť sa uvedie ako denná stredná hodnota, minimálna a maximálna hodnota dosiahnutá za deň s použitím formátu troch číslic a jedného desatinného miesta (999,9).
53. Rýchlosť vetra
Rýchlosť vetra sa udáva ako denná stredná hodnota a maximálna hodnota dosiahnutá za deň s použitím formátu dvoch číslic a jedného desatinného miesta (99,9).
54. Smer vetra
Smer vetra sa udáva ako prevládajúci vietor za celý deň. Veterná ružica sa rozdelí na osem sekcií po 45°, počínajúc hodnotou 22,5° [SV (= 45°), V (= 90°), JV (= 135°)… S (= 0°)]. Najčastejší smer vetra sa vykazuje podľa jeho strednej hodnoty.
55. Slnečné žiarenie a žiarenie UVB
Slnečné žiarenie a žiarenie UVB sa udávajú ako denná stredná hodnota vo formáte až do štyroch číslic a jedného desatinného miesta (9999,9).
56. Stekanie po kmeni
Stekanie po kmeni sa vypočíta podľa zrážok v milimetroch a udáva sa ako denný úhrn vo formáte až do štyroch číslic a jedného desatinného miesta (9999,9).
57. Matricový potenciál v pôde
Matricový potenciál v pôde sa udáva v hPa ako denná stredná hodnota, minimálna a maximálna hodnota dosiahnutá za celý deň vo formáte až do štyroch číslic a jedného desatinného miesta (9999,9).
58. Obsah vody v pôde
Obsah vody v pôde sa udáva v % obj. ako denná stredná hodnota, minimálna a maximálna hodnota dosiahnutá za deň s použitím formátu do dvoch číslic a jedného desatinného miesta (99,9).
59. Úplnosť
Úplnosť je ukazovateľom pokrytia postupov snímania a ukladania a udáva sa v percentách, a to vo formáte do troch číslic (100 % = úplný).
Informácie o monitorovaní pôdneho roztoku
60. Číslo vzorkovača
Vzorkovače na pozemku sa číslujú trvalým spôsobom (1 – 99)
61. Kód vzorkovača
Pre vzorkovače pôdneho roztoku sa používajú tieto kódy:
1 |
: |
napäťový lyzimiter |
2 |
: |
lyzimeter s nulovým napätím |
3 |
: |
odstreďovanie |
4 |
: |
saturačná extrakcia. |
62. Hĺbka vzorkovania
Hĺbka vzorkovania pod povrchom v metroch (napr. –0,40)
Informácie o posúdení pozemnej vegetácie
63. Číslo pozemku/prieskumu
Zakaždým (deň) alebo v situácii (znútra alebo zvonku za plotom), keď sa na danom pozemku posudzuje zmenená vegetácia, pridelí sa číslo prieskumu. Kombináciou čísla pozemku a čísla prieskumu sa vytvorí jediné číslo pozemok/prieskum.
64. Oplotenie
Keďže vegetácia môže byť rozdielna z vnútornej a vonkajšej strany plotu, prijalo sa rozhodnutie, že pozemná vegetácia sa vždy skúma z vonkajšej strany plotu. Ak sa vykonáva prieskum z vnútornej strany plotu, ohlási sa to ako samostatný prieskum a uvedie sa kód oplotenia.
1 |
= |
áno, prieskum vnútri oplotenej plochy |
2 |
= |
nie, prieskum sa vykonal mimo oplotenej plochy. |
65. Celková vzorkovaná plocha
Celková vzorkovaná plocha sa uvádza v m2 do štyroch číslic. V údajovej sprievodnej správe (alebo DAR-Q) sa uvedú presné podrobné údaje o počte opakovaní, umiestnení/orientácii pozemkov s pozemnou vegetáciou a údaje o veľkostiach týchto pozemkov.
66. Výška a pokrývka vrstiev
Priemerná výška a odhadovaná pokrývka celkovej vrstvy pozemnej vegetácie, vrstvy kríkov, vrstvy bylín a vrstvy machu sa uvádza takto:
|
Výška (v m) |
Pokrývka (v %) |
Celková vrstva pozemnej vegetácie |
|
(*) |
Vrstva kríkov |
(*) |
(*) |
Vrstva bylín |
(*) |
(*) |
Vrstva machu |
|
(*) |
(*) = predkladá sa. |
Priemerná výška vrstiev sa udáva v metroch na jednu číslicu a dve desatinné miesta (9,99). Odhadovaná pokrývka sa udáva v % z celkovej vzorkovanej plochy.
67. Vrstvy
Vymedzujú sa tieto vrstvy:
1 |
= |
vrstva stromov (iba drevnaté vrátane popínavých stromov) > 5 m vysoké |
2 |
= |
vrstva kríkov (iba drevnaté vrátane popínavých kríkov) > 0,5 m vysoké |
3 |
= |
vrstva bylín (všetky nedrevnaté a drevnaté < 0,5 m vysoké), |
4 |
= |
vrstva machov (t. j. bryofyty rastúce na zemi a lišajníky). |
Sadenice a obhrýzané stromy nižšie ako 0,5 m sú súčasťou vrstvy bylín.
68. Druhový kód
Používa sa druhový kód, ktorý pozostáva z troch skupín číselných kódov pre čeľaď, rod a druh oddelených bodkami (.). Väčšina kódov tvorí trojmiestne číslo.
69. Pokrývka druhu rastliny
Krajiny majú voľnosť pri hodnotení nadbytku/pokrývky druhov rastlín. Takéto pokrytie sa predkladá v % s použitím troch číslic a dvoch desatinných miest (999,99). V DAR musia byť špecifikované úplné metódy hodnotenia, ako aj prepočet na %.
Informácie o poškodení ozónom
70. Bodové hodnotenie a definícia percenta symptomatických listov na vetvičke približne s 30 listami
0 |
žiadne poškodenie, žiadny z listov nie je poškodený |
1 |
1 % – 5 % listov vykazuje ozónové symptómy |
2 |
6 % – 50 % listov vykazuje ozónové symptómy |
3 |
51 % – 100 % listov vykazuje ozónové symptómy. |
71. Bodové hodnotenie a definícia bodového hodnotenia pre viditeľné poškodenie ozónom, tak ako je vyjadrené pre ihličky za príslušné roky, keď si odobratá vetvička v prípade ihličnatých druhov ponecháva ihličie
0 |
bez poškodenia |
1 |
1 % – 5 % povrchu je postihnutých |
2 |
6 % – 50 % povrchu je postihnutých |
3 |
51 % – 100 % povrchu je postihnutých. |
72. Kód a definícia klasifikácie podmienok pôdnej vlhkosti v rámci LESS podpozemkov
1 |
mokrá alebo vlhká (pobrežné zóny a mokré alebo vlhké oblasti pozdĺž vodného toku, na lúke alebo na zaplavovanej nížine) |
2 |
stredne suchá (pastviny alebo lúky a svahy obrátené na sever alebo na východ) |
3 |
veľmi suchá (skalnaté hrebene). |
Informácie týkajúce sa fenologických pozorovaní
73. Kódy javov pre monitorované účinky a fenologické javy
1 |
objavenie sa ihličiek alebo rozvíjanie listov |
2 |
dožinkové výhonky (v mesiaci august)/sekundárne sčervenanie |
3 |
kvitnutie |
4 |
farebné zmeny |
5 |
opadávanie listov/ihličiek |
6 |
signifikantné znaky poškodenia listov alebo koruny (napr. obžrané listy alebo časti koruny) |
7 |
iné poškodenie (zlomenie, vyvrátené stromy s koreňom). |
74. Výskyt udalostí a javov
0 |
= |
0 % |
1 |
= |
> 0 % – 33 % |
2 |
= |
> 33 % – 66 % |
3 |
= |
> 66 % – < 100 % |
4 |
= |
100 %. |
V prípade, že sa spozorujú signifikantné znaky poškodenia listov alebo koruny (kód udalosti 6) alebo iného poškodenia (kód udalosti 7), vykoná sa ďalšie posúdenie podľa pomocnej príručky pre stav koruny a jej usmernení na hodnotenie príčiny poškodenia.
75. Pozorovaná časť koruny
1 |
= |
vrch koruny |
2 |
= |
stred koruny |
3 |
= |
vrch a stred koruny. |
76. Fázy kvitnutia
S použitím nasledujúcej klasifikácie sa musí zaznamenať počet samčích kvetov, ktoré sa nachádzajú v opísanom štádiu alebo ktoré týmto štádiom už prešli:
0 |
= |
bez výskytu fázy |
1 |
= |
s fázou [napr. tri alebo viacero samčích (tyčinkových) kvetenstiev]. |
77. Objavenia sa ihličiek, rozvíjanie listov, jesenné sfarbenie a padanie lístia
S použitím nasledujúcej klasifikácie sa musí zaznamenať podiel ihličiek alebo listov vo viditeľnej časti koruny, ktoré sa nachádzajú v opísanom štádiu alebo ktoré týmto štádiom už prešli:
0 |
= |
0 % |
1 |
= |
> 0 % – 33 % |
2 |
= |
> 33 % – 66 % |
3 |
= |
> 66 % – < 100 % |
4 |
= |
100 %. |
78. Zhadzovanie zelených listov
Zhadzovanie zelených listov spôsobené napr. ľadovcom, veternou smršťou, hmyzom alebo dlhotrvajúcim suchom sa musí zaznamenať s použitím nasledujúcej klasifikácie [podľa „zaznamenávania biotických a abiotických (škodiacich) javov“, ale na úrovni jednotlivých stromov]:
0 |
= |
0 % |
1 |
= |
> 0 % – 33 % |
2 |
= |
> 33 % – 66 % |
3 |
= |
> 66 % – < 100 % |
4 |
= |
100 %. |
79. Poškodenie ihličiek, listov alebo kvetov mrazom
Stupeň poškodenia ihličiek, listov alebo kvetov spôsobeného neskorým jarným mrazom sa hodnotí podľa tejto klasifikácie:
0 |
= |
0 % |
1 |
= |
> 0 – 33 % |
2 |
= |
> 33 – 66 % |
3 |
= |
> 66 – < 100 % |
4 |
= |
100 %. |
V prípade, že sa spozorujú signifikantné znaky poškodenia listov alebo koruny (kód udalosti 6) alebo iného poškodenia (kód udalosti 7), musí sa vykonať ďalšie posúdenie podľa pomocnej príručky o stave koruny a jej usmernení na hodnotenie príčiny poškodenia.
Informácie týkajúce sa ďalších údajov o príčinách poškodení
80. Umiestnenie v korune
1 |
: |
horná koruna |
2 |
: |
dolná koruna |
3 |
: |
úseky/po vetvičkách |
4 |
: |
celá koruna. |
81. Postihnuté časti stromu a umiestnenie v korune
Postihnutá časť |
|
Špecifikácia postihnutej časti |
|
Symptóm |
|
Špecifikácia symptómu |
|
Lokalita v korune |
|
Listy/ihličky |
1 |
ihličky bežného roka |
11 |
čiastočne alebo úplne obžrané/chýbajúce |
01 |
diery alebo čiastočne obžrané/chýbajúce |
31 |
horná koruna |
1 |
|
|
staršie ihličky |
12 |
|
|
vrúbky(okraje listov/ihličiek postihnuté) |
32 |
dolná koruna |
2 |
|
|
ihličky každého veku |
13 |
|
|
úplne obžrané/chýbajúce |
33 |
úseky/po vetvičkách |
3 |
|
|
širokolistnaté (vrátane vždyzelených druhov) |
14 |
|
|
skeletované |
34 |
celá koruna |
4 |
|
|
|
|
|
|
vydolované |
35 |
|
|
|
|
|
|
|
|
predčasné opadanie |
36 |
|
|
|
|
|
|
zmena farby zo svetlozelenej na žltú |
02 |
celkový |
37 |
|
|
|
|
|
|
zmena farby z červenej na hnedú (vrátane nekrózy) |
03 |
pokrytie škvrnami, škvrny |
38 |
|
|
|
|
|
|
bronzovanie (zhnednutie) |
04 |
okrajový |
39 |
|
|
|
|
|
|
iná farba |
05 |
krúžkovanie |
40 |
|
|
|
|
|
|
|
|
medzižilkový |
41 |
|
|
|
|
|
|
|
|
vrchol, vrcholový |
42 |
|
|
|
|
|
|
|
|
čiastočný |
43 |
|
|
|
|
|
|
|
|
pozdĺž žiliek |
44 |
|
|
|
|
|
|
(mikrofília (malé listy) |
06 |
|
|
|
|
|
|
|
|
iná nadmerná veľkosť |
07 |
|
|
|
|
Listy/ihličky |
|
|
|
deformácie |
08 |
kučeravenie |
45 |
|
|
|
|
|
|
|
|
ohýbanie |
46 |
|
|
|
|
|
|
|
|
zvinovanie |
47 |
|
|
|
|
|
|
|
|
skrúcanie stopky |
48 |
|
|
|
|
|
|
|
|
skladanie |
49 |
|
|
|
|
|
|
|
|
dubienky |
50 |
|
|
|
|
|
|
|
|
vädnutie |
51 |
|
|
|
|
|
|
|
|
iné deformácie |
52 |
|
|
|
|
|
|
iný symptóm |
09 |
|
|
|
|
|
|
|
|
znaky hmyzu |
10 |
čierny povlak na listoch |
53 |
|
|
|
|
|
|
|
|
hniezdo |
54 |
|
|
|
|
|
|
|
|
dospelé jedince, larvy, nymfy, kukly, masy vajíčok |
55 |
|
|
|
|
|
|
znaky húb |
11 |
biely povlak na listoch |
56 |
|
|
|
|
|
|
|
|
hubové plodnice |
57 |
|
|
|
|
|
|
ostatné znaky |
12 |
|
|
|
|
Vetvičky/výhonky a puky |
2 |
výhonky bežného roku |
21 |
obžrané/chýbajúce |
01 |
|
|
horná koruna |
1 |
|
|
priemer < 2 cm (konáre) |
22 |
zlomené |
13 |
|
|
dolná koruna |
2 |
|
|
priemer 2 – < 10 cm |
23 |
odumreté/odumierajúce |
14 |
|
|
úseky |
3 |
|
|
priemer > = 10 cm |
24 |
predčasné zničenie |
15 |
|
|
celá koruna |
4 |
|
|
kolísajúca veľkosť |
25 |
nekróza |
16 |
|
|
|
|
|
|
horný hlavný výhonok |
26 |
poranenia (odkôrnenie, trhliny atď.) |
17 |
odkôrnenie |
58 |
|
|
|
|
puky |
27 |
|
|
trhliny |
59 |
|
|
|
|
|
|
|
|
iné poranenia |
60 |
|
|
|
|
|
|
živičný tok (ihličnany) |
18 |
|
|
|
|
|
|
|
|
slizový tok (listnáče) |
19 |
|
|
|
|
|
|
|
|
rozklad/hniloba |
20 |
|
|
|
|
Vetvičky/výhonky a puky |
|
|
|
deformácie |
08 |
vädnutie |
51 |
|
|
|
|
|
|
|
|
ohýbanie, ovísanie, zakrivenie |
61 |
|
|
|
|
|
|
|
|
sneti |
62 |
|
|
|
|
|
|
|
|
tumory |
63 |
|
|
|
|
|
|
|
|
čarovník |
64 |
|
|
|
|
|
|
|
|
iné deformácie |
52 |
|
|
|
|
|
|
iný symptóm |
09 |
|
|
|
|
|
|
|
|
znaky hmyzu |
10 |
diery po zavŕtaní hmyzu a prach |
65 |
|
|
|
|
|
|
|
|
hniezdo |
54 |
|
|
|
|
|
|
|
|
biele bodky alebo povlaky |
66 |
|
|
|
|
|
|
|
|
dospelé jedince, larvy, nymfy, kukly, masy vajíčok |
55 |
|
|
|
|
|
|
znaky húb |
11 |
hubové plodnice |
57 |
|
|
|
|
|
|
ostatné znaky |
12 |
|
|
|
|
Kmeň/veniec |
3 |
kmeň koruny |
31 |
poranenia (odkôrnenie, trhliny atď.) |
17 |
odkôrnenie |
58 |
|
|
|
|
peň |
32 |
|
|
trhliny (mrazové trhliny…) |
59 |
|
|
|
|
korene (obnažené) a veniec |
33 |
|
|
iné poranenia |
60 |
|
|
|
|
celý kmeň |
34 |
živičný tok (ihličnany) |
18 |
|
|
|
|
|
|
|
|
slizový tok (listnáče) |
19 |
|
|
|
|
|
|
|
|
rozklad/hniloba |
20 |
|
|
|
|
|
|
|
|
deformácie |
08 |
sneti |
62 |
|
|
|
|
|
|
|
|
tumory |
63 |
|
|
|
|
|
|
|
|
pozdĺžne ryhy (mrazové závaly) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
iné deformácie |
52 |
|
|
Kmeň/veniec |
|
|
|
naklonený |
21 |
|
|
|
|
|
|
|
|
padnutý (s koreňmi) |
22 |
|
|
|
|
|
|
|
|
zlomený |
13 |
|
|
|
|
|
|
|
|
nekróza |
16 |
|
|
|
|
|
|
|
|
iný symptóm |
09 |
|
|
|
|
|
|
|
|
znaky hmyzu |
10 |
diery po zavŕtaní hmyzu a prach |
65 |
|
|
|
|
|
|
|
|
biele bodky alebo povlaky |
66 |
|
|
|
|
|
|
|
|
dospelé jedince, larvy, nymfy, kukly, masy vajíčok |
55 |
|
|
|
|
|
|
znaky húb |
11 |
hubové plodnice |
57 |
|
|
|
|
|
|
|
|
žlté až oranžové pľuzgiere |
67 |
|
|
odumretý strom |
4 |
|
|
|
|
|
|
|
|
žiadne symptómy na žiadnej časti stromu |
0 |
|
|
|
|
|
|
|
|
bez posúdenia |
9 |
|
|
|
|
|
|
|
|
82. Hlavné kategórie kauzálnych pôvodcov/faktorov
Skupina pôvodcu |
Kód |
Zverina a spásanie |
100 |
Hmyz |
200 |
Huby |
300 |
Abiotickí pôvodcovia |
400 |
Priama činnosť ľudí |
500 |
Požiar |
600 |
Atmosférické znečisťujúce látky |
700 |
Iné faktory |
800 |
(Vyšetrené, ale neidentifikované) |
999 |
83. Skupina pôvodcu
Zverina a spásanie |
100 |
Hmyz |
200 |
Huby |
300 |
Abiotickí pôvodcovia |
400 |
Priama činnosť ľudí |
500 |
Požiar |
600 |
Atmosférické znečisťujúce látky |
700 |
Iné |
800 |
(Vyšetrené, ale) neidentifikované |
999 |
84. Skupina pôvodcov – zverina a spásanie
Trieda |
Kód |
Druh |
Kód |
Cervidae (jeleňovité) |
110 |
srnec |
111 |
|
|
jeleň (červená zver) |
112 |
|
|
sob |
113 |
|
|
los mokraďový/los americký (Alces alces) |
114 |
|
|
ostatné jeleňovité |
119 |
Suidae (sviňovité) |
120 |
divá sviňa |
121 |
|
|
iné sviňovité |
129 |
Rodenitia (hlodavce) |
130 |
králik |
131 |
|
|
zajac |
132 |
|
|
veverička atď. |
133 |
|
|
hraboš |
134 |
|
|
bobor |
135 |
|
|
ostatné hlodavce |
139 |
Aves |
140 |
Tetraonidae (tetrovovité) |
141 |
|
|
Corvidae (havranovité) |
142 |
|
|
Picidae (ďatlovité) |
143 |
|
|
Fringillidae (pinkovité) |
144 |
|
|
ostatné vtáky |
149 |
Domáce zvieratá |
150 |
dobytok |
151 |
|
|
kozy |
152 |
|
|
ovce |
153 |
|
|
ostatné domáce |
159 |
Ostatné stavovce |
190 |
medveď |
191 |
|
|
ostatné stavovce |
199 |
85. Skupina pôvodcov – hmyz
Trieda |
Kód |
Požierače lístia (defoliátory) |
210 |
Zavrtávače do kmeňa, vetvičiek a konárov (vrátane zavrtávačov do výhonkov) |
220 |
Hmyz zavrtávajúci sa do pukov |
230 |
Hmyz zavrtávajúci sa do plodov |
240 |
Sajúci hmyz |
250 |
Zavrtávajúci sa hmyz |
260 |
Tvorcovia dubienky |
270 |
Ostatný hmyz |
290 |
86. Skupina pôvodcov – huby
Trieda |
Kód |
Sypavky a ihličkové hrdze (cudzopasné huby) |
301 |
Koreňové a výhonkové hrdze |
302 |
Huby spôsobujúce vysychanie od vrcholka a huby spôsobujúce rakovinu stromov |
309 |
Sneť |
303 |
Huby spôsobujúce rozklad a hnitie koreňov |
304 |
Ostatné huby |
390 |
87. Skupina pôvodcov – abiotickí
Trieda |
Kód |
Druh |
Kód |
Špecifický faktor |
Kód |
Chemické faktory |
410 |
nutričné poruchy – nedostatok živín |
411 |
Cu – nedostatok |
41101 |
|
|
|
|
Fe – nedostatok |
41102 |
|
|
|
|
Mg – nedostatok |
41103 |
|
|
|
|
Mn – nedostatok |
41104 |
|
|
|
|
K – nedostatok |
41105 |
|
|
|
|
N – nedostatok |
41106 |
|
|
|
|
B – nedostatok |
41107 |
|
|
|
|
Mn – toxicita |
41108 |
|
|
|
|
iné |
41109 |
|
|
morská soľ + povrchovo aktívne činidlá |
412 |
|
|
Fyzikálne faktory |
420 |
lavína |
421 |
|
|
|
|
sucho |
422 |
|
|
|
|
zatopenie/vysoká voda |
423 |
|
|
|
|
mráz |
424 |
zimný mráz |
42401 |
|
|
|
|
neskorý mráz |
42402 |
|
|
ľadovec |
425 |
|
|
|
|
škvrny spôsobené teplom/slnkom |
426 |
|
|
|
|
blesk |
427 |
|
|
|
|
zosuv bahna/pôdy |
429 |
|
|
|
|
sneh/ľad |
430 |
|
|
|
|
vietor/tornádo |
431 |
|
|
|
|
zimné poškodenie – zimné vysychanie |
432 |
|
|
|
|
plytká/zlá pôda |
433 |
|
|
Ostatné abiotické faktory |
490 |
|
|
|
|
88. Skupina pôvodcov – priama činnosť ľudí
Trieda |
Kód |
Druh |
Kód |
Vložené (osadené) objekty |
510 |
|
|
Nesprávna technika vysadzovania |
520 |
|
|
Zmena využívania pôdy |
530 |
|
|
Pestovateľské operácie alebo lesný zber |
540 |
prerezávanie |
541 |
|
|
vyvetvovanie |
542 |
|
|
smoliarenie |
543 |
|
|
odstraňovanie korku |
544 |
|
|
pestovateľské činnosti na blízkych stromoch a iné pestovateľské činnosti |
545 |
Škoda spôsobená mechanicky/vozidlom |
550 |
|
|
Výstavba cesty |
560 |
|
|
Spevňovanie pôdy |
570 |
|
|
Nesprávne používanie chemikálií |
580 |
pesticídy |
546 |
|
|
soľ zabraňujúca námraze |
547 |
Iná priama činnosť ľudí |
590 |
|
|
89. Skupina pôvodcov – látky znečisťujúce ovzdušie
Trieda |
Kód |
SO2 |
701 |
H2S |
702 |
O3 |
703 |
PAN |
704 |
F |
705 |
HF |
706 |
Iné |
790 |
90. Skupina pôvodcov – iné
Trieda |
Kód |
Druh/Typ |
Kód |
Parazitné/epifytické/popínavé rastliny |
810 |
Viscum album |
81001 |
|
|
Arceuthobium oxycedri |
81002 |
|
|
Hedera helix |
81003 |
|
|
Lonicera sp. |
81004 |
Baktérie |
820 |
Bacillus vuilemini |
82001 |
|
|
Brenneria quercinea |
82002 |
Vírusy |
830 |
|
|
Nematódy |
840 |
Bursaphelenchus xylophilus |
84001 |
Boj o život |
850 |
nedostatok svetla |
85001 |
|
|
fyzikálne interakcie |
85002 |
|
|
boj o život vo všeobecnosti (hustota) |
85003 |
|
|
iné |
85004 |
Somatické mutácie |
860 |
|
|
Iné (príčina známa, ale neuvádza sa v zozname) |
890 |
|
|
91. Rozsah
Rozsah poškodenia označuje množstvo (percentuálne) postihnutej časti stromu v dôsledku pôsobenia kauzálneho pôvodcu alebo faktora, napr. percento postihnutých vetiev.
Rozsah symptómov odzrkadľujúcich defoliáciu (napr. poškodenie listov požieračmi listov) označuje percento plochy listu, ktoré je stratené následkom pôsobenia príslušného pôvodcu/faktora. To znamená, že pri rozsahu sa musí brať do úvahy nie iba percento postihnutých listov, ale aj „intenzita“ poškodenia na úrovni listu: fyziologicky je to pre strom rozdiel, či 30 % jeho listov vykazuje iba niekoľko malých otvorov alebo či je 30 % jeho listov úplne obžraných.
Postihnutá plocha listu sa vyjadruje ako percento skutočného lístia v čase pozorovania.
92. Triedy rozsahu poškodenia
Trieda |
Kód |
0 % |
0 |
1 % – 10 % |
1 |
11 % – 20 % |
2 |
21 % – 40 % |
3 |
41 % – 60 % |
4 |
61 % – 80 % |
5 |
81 % – 99 % |
6 |
93. Pomenovanie príčiny
Používa sa nomenklatúra podľa odporúčania ICP Forests.
(1) Meranie sa odporúča, ak sa rozpočty počítajú na báze kyseliny.
(2) Meranie NH4 sa odporúča v oblastiach s vysokým usadzovaním NHx (nad 20 kg NHx na hektár za rok).
(3) Odporúča sa, keďže sú to vedľajšie živiny. Členské štáty sa môžu rozhodnúť analyzovať viaceré, všetky voliteľné parametre alebo ich časť.
(4) Iba pri aktívnom vzorkovaní.
PRÍLOHA II
PRÍRUČKA – na dosiahnutie súladu s článkom 10 nariadenia (ES) č. 2152/2003
VŠEOBECNÉ ZÁKLADNÉ ÚDAJE O LESNÝCH POŽIAROCH – TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE
Nasledujúce technické špecifikácie sa uplatňujú vzhľadom na zber spoločných základných údajov, ktoré sa majú zaznamenať a oznámiť pri každom lesnom požiari v zmysle článku 9.
Údaje sa musia dodať v súboroch vo formáte ASCII oddelených čiarkami (t. j. formát hodnoty CSV oddelený čiarkou). Každý požiar bude predstavovať jeden záznam v súbore. Každý záznam o požiari musí obsahovať tieto údaje:
a) |
Dátum a miestny čas prvého varovania Pozostáva z týchto údajov:
Očakávaný formát je [RRRRMMDD], príklad: 20030702 (2. júla 2003).
Očakávaný formát dát je [HHMM], pričom HH je od 00 do 23. Príklady: 0915, 1446, 0035. Dátum a čas prvého varovania sa týkajú udalosti, ktorá spustí aktiváciu protipožiarnych zdrojov. Preto to nie je nevyhnutný čas, keď bol požiar alebo možný požiar fyzicky nahlásený úradu pre lesné požiare, ale spravidla čas, keď bol člen organizácie na ochranu pred lesnými požiarmi prvýkrát varovaný o možnom požiari alebo keď ho priamo prvýkrát zistil. Ak sa kontrola potvrdenia varovania vykoná pred aktiváciou požiarnych čiat, musí sa nahlásiť úplne prvé varovanie. |
b) |
Dátum a miestny čas prvého zásahu Pozostáva z týchto údajov:
Očakávaný formát údajov je [RRRRMMDD], príklad: 20030702 (2. júla 2003).
Očakávaný formát dát údajov je [HHMM], pričom HH je od 00 do 23. Príklady: 0915, 1446, 0035. Dátum a čas prvého zásahu zodpovedá času, keď prvá požiarna čata dosiahla čelo požiaru, t. j. keď sa začal prvý útok. |
c) |
Dátum a miestny čas uhasenia Pozostáva z týchto údajov:
Očakávaný formát údajov je [RRRMMDD], príklad: 20030702 (2. júla 2003).
Očakávaný formát dát údajov je [HHMM], pričom HH je od 00 do 23. Príklady: 0915, 1 446, 0035. Dátum a čas uhasenia zodpovedajú času, keď bolo čelo požiaru úplne uhasené. Preto zahŕňa dokončovacie činnosti a nezahŕňa čas, ktorý je potrebný na to, aby sa vrátili na svoje stanovište. Poznámka: Začiatkom nového dňa je polnoc (čas: 00.00). Preto ak sa prvé varovanie uskutoční napríklad o 23.30 a prvý zásah o 00.30, musia byť tieto udalosti vykázané v rôznych dňoch (d a d + 1 v uvedenom poradí). |
d) |
Lokalizácia ohniska na komunálnej úrovni . Nasleduje nomenklatúra členského štátu a úplný zoznam názvov a kódov obcí používaných v členskom štáte a prijatý v spoločnej hlavnej centrálnej databáze lesných požiarov, ktorý sa predkladá spolu s údajmi o požiari v samostatnom súbore. Kód vyššej hierarchickej územnej jednotky, do ktorej obec patrí, sa takisto zaznamenáva. Takáto územná jednotka zodpovedá nomenklatúre územných jednotiek pre štatistiky (NUTS) na úrovni 3 v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (2). Zaznamenaný kód NUTS 3 musí byť v súlade s päťznakovými kódmi uvedenými v prílohe I k tomu istému nariadeniu. Nové členské štáty, pre ktoré zoznam kódov NUTS 3 nie je uvedený v nariadení (ES) č. 1059/2003, sa riadia normou Nomenklatúra územných jednotiek pre štatistiku (NUTS), ustanovenou Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev. Nahlásenými kódmi budú najnovšie kódy NUTS 3 podľa informačného systému GISCO. |
e) |
Celková plocha poškodená požiarom Celková plocha poškodená požiarom zodpovedá odhadnutej konečnej veľkosti požiaru, t. j. rozšíreniu konečnej plochy spálenej požiarom (bez ohľadu na úroveň poškodenia). Rozšírenie sa meria v zlomkoch hektárov s presnosťou na dve číslice bez použitia desatinnej čiarky ako oddeľovacieho znaku (t. j. v hektároch *100). Príklady: Spálená plocha = 12,05 hektárov sa zaznamená ako 1205; spálená plocha = 3,2 hektára ako 320. V prípade nespálených plôch vnútri spáleného perimetra („nespálené ostrovčeky“) by sa ich plocha mala vylúčiť z odhadu veľkosti požiaru. |
f) |
Rozpis plochy poškodenej požiarom na les a inú lesnú pôdu a na nezalesnené plochy Celková spálená plocha sa rozdeľuje na tieto časti:
„Les“ a „iná lesná pôda“ sú definované podľa článku 3 nariadenia Forest Focus. „Nezalesnená plocha“ zodpovedá „inej pôde“ definovanej v článku 3 toho istého nariadenia. Ak však požiar spáli aj poľnohospodársku alebo mestskú pôdu, tieto plochy sa nezahŕňajú do celkovej spálenej plochy. Rozšírenie sa meria v zlomkoch hektárov s presnosťou na dve číslice bez použitia desatinnej čiarky ako oddeľovacieho znaku (t. j. v hektároch *100). |
g) |
Predpokladaná príčina Predpokladaná príčina požiaru sa musí zatriediť do jednej zo štyroch kategórií:
Príslušný údaj, ktorý sa zaznamenáva do záznamu o požiari, je číslo kategórie (1 až 4), ktoré je uvedené v zozname. |
Príklad záznamu a údajov o požiari
Úplný záznam o požiari musí obsahovať všetky údajové položky (polia) zhrnuté v tabuľke.
Názov poľa |
Opis |
Odkaz |
Dĺžka |
Príklad údajov o požiari |
FIREID |
MS identifikátor požiaru |
|
|
1 |
DATEAL |
dátum prvého varovania |
a1 |
8 |
20030813 |
TIMEAL |
čas prvého varovania |
a2 |
4 |
1435 |
DATEIN |
dátum prvého zásahu |
b1 |
8 |
20030813 |
TIMEIN |
čas prvého zásahu |
b2 |
4 |
1520 |
DATEEX |
dátum uhasenia požiaru |
c1 |
8 |
20030814 |
TIMEEX |
čas uhasenia požiaru |
c2 |
4 |
0010 |
NUTS 3 |
kód NUTS 3 [nariadenie (ES) č. 1059/2003] |
d |
5 |
ITG21 |
CODECOM |
kód obce (nomenklatúra MS) |
d |
|
090047 |
NAMECOM |
názov obce (nomenklatúra MS) |
d |
|
OLBIA |
TBA |
celková spálená plocha (Ha*100) |
e |
|
2540 |
FBA |
zalesnená spálená plocha (Ha*100) |
f1 |
|
2000 |
NFBA |
nezalesnená spálená plocha (Ha*100) |
f2 |
|
540 |
CAUSE |
predpokladaná príčina |
g |
1 |
1 |
Záznam o požiari uvedený v stĺpci „príklad údajov o požiari“ sa zaznamená v dodanom súbore CSV takto:
|
1, 20030813, 1435, 20030813, 1520, 20030814, 0010, ITG21, 090047, OLBIA, 2540, 2000, 540, 1. |
Dôležitá poznámka
V zázname o požiari je potrebné vyplniť každú položku. Špecifický kód musí byť explicitne definovaný pre každý typ údajov a zaznamenaný v prípade chýbajúcich informácií. Preto sa budú definovať kódy chýbajúcich údajov pre rôzne typy údajov.
Navrhujú sa tieto kódy chýbajúcich údajov:
Dátum (polia DATEAL, DATEIN, DATEEX): |
99999999 |
Čas (polia TIMEAL, TIMEIN, TIMEEX): |
9999 |
Miesto (polia NUTS 3, CODECOM, NAMECOM): |
XX |
Plocha (polia TBA, FBA, NFBA): |
–999 |
Príčina (pole CAUSE): |
9 |
Prázdne polia (bez údajov, ako aj bez kódu chýbajúcich údajov) sa považujú za omyly a príslušný záznam o požiari sa musí spracovať samostatne.
Hodnotenie kvality údajov
Analytické posúdenie kvality údajov sa vykonáva po získaní údajov od členských štátov v snahe zabezpečiť integritu a logickú konzistentnosť databázy.
V prvej etape sa preskúmajú jednotlivé polia s cieľom overiť, či sa dodržiavajú domény údajov a pravidlá validácie (pozri tabuľku).
Názov poľa |
Dátové domény a pravidlá validácie jednotlivých polí |
Kódy pre chýbajúce údaje |
FIREID |
neakceptujú sa duplicitné hodnoty (ID musí existovať a byť jedinečný v rámci krajiny) |
chýbajúce údaje sa neakceptujú |
DATEAL |
dátum musí byť vo vykazovanom roku (napr. rok = vykazovaný rok; mesačná doména: 1..12; denná doména: v závislosti od mesiaca) |
99999999 |
TIMEAL |
domény: hodina (0..23); minúty (0..59) |
9999 |
DATEIN |
dátum musí byť vo vykazovanom roku (napr. rok = vykazovaný rok; mesačná doména: 1..12; denná doména: v závislosti od mesiaca) |
99999999 |
TIMEIN |
domény: hodina (0..23); minúty (0..59) |
9999 |
DATEEX |
dátum musí byť vo vykazovanom roku (napr. rok = vykazovaný rok; mesačná doména: 1..12; denná doména: v závislosti od mesiaca) |
99999999 |
TIMEEX |
domény: hodina (0..23); minúty (0..59) |
9999 |
NUTS 3 |
kód NUTS 3 musí existovať v dodatku I k nariadeniu (ES) č. 1059/2003 (alebo v databáze GISCO pre nové ČŠ) |
XX |
CODECOM |
kód obce musí zodpovedať kódu v zozname kódov obcí, ktorý poskytli ČŠ |
XX |
NAMECOM |
názov obce musí zodpovedať názvu v zozname názvov obcí, ktorý poskytli ČŠ |
XX |
TBA |
doména: TBA > 0 |
–999 |
FBA |
doména: FBA ≥ 0 |
–999 |
NFBA |
doména: NFBA ≥ 0 |
–999 |
CAUSE |
doména: CAUSE in (1, 2, 3, 4) |
9 |
V druhej etape sa skontroluje logická konzistentnosť (zhoda) medzi poľami. Na tento účel sa na získané údaje bude uplatňovať celý rad pravidiel, ako je uvedené v nasledujúcich, nie vyčerpávajúcich, príkladoch:
1. |
Treba dodržať časovú postupnosť „poplach dátum/čas“ –> „zásah dátum/čas“ –> „uhasenie dátum/čas“. Iba v určitých prípadoch sa dá akceptovať, aby „poplach dátum/čas“ = „zásah dátum/čas“, v prípade, že prvý útok nasleduje bezprostredne po zistení požiaru (požiar zistený zdolávacou čatou), hoci s takouto situáciou sa nestretávame často. |
2. |
Musí sa preveriť, že „zalesnená spálená plocha“ + „nezalesnená spálená plocha“ = „celková spálená plocha“. |
3. |
Obec uvedená v CODECOM a NAMECOM musí patriť k územnej jednotke uvedenej v NUTS 3. |
(1) Pre Belgicko „Gemeenten/Communes“, pre Dánsko „Kommuner“, pre Nemecko „Gemeinden“, pre Grécko „Demoi/Koinotites/“, pre Španielsko „Municipios“, pre Francúzsko „Communes“, pre Írsko „Counties or County boroughs“, pre Taliansko „Comuni“, pre Luxembursko „Communes“, pre Holandsko „Gemeenten“, pre Rakúsko „Gemeinden“, pre Portugalsko „Freguesias“, pre Fínsko „Kunnat/Kommuner“, pre Švédsko „Kommuner“ a pre Spojené kráľovstvo „Wards“. Pre Cyprus „Chor“, pre Českú republiku „Obec“, pre Estónsko „Linn/Vald“, pre Maďarsko „Telep“, pre Litvu „Savyvaldybe“, pre Lotyšsko „Pagasts/Pilseta“, pre Poľsko „Gmina“, pre Slovinsko „Obcina“, pre Slovensko „Obce/Ku“.
(2) Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1888/2005 (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 1).
(3) Odkaz na odseky tejto prílohy.
(4) Dĺžka poľa (počet znakov) uvedený iba pre polia s pevnou dĺžkou. Kód obce, keďže sa uvádza podľa nomenklatúry MS, môže mať podľa krajiny rozdielnu dĺžku.
PRÍLOHA III
Hodnotiace kritériá týkajúce sa štúdií, experimentov
Komisia bude na účely hodnotenia návrhov štúdií, experimentov a ukážkových projektov a testovania na základe pilotnej fázy, zahrnutých do národných programov, uplatňovať týchto sedem kritérií uvedených v tabuľke.
Rozsah bodov, ktoré sú k dispozícii pre každú otázku so špecifikovaním siedmich kritérií a vylučovacích bodových ohodnotení pre všetky otázky, sú stanovené v uvedenej tabuľke. Ak určitý návrh nedosiahne minimálne bodové ohodnotenie v určitej otázke, bude z procesu vyradený.
Kritériá |
Posúdenie range |
Vylučujúce bodové ohodnotenie |
Posúdenie points |
KRITÉRIÁ prideľovania |
|
|
|
1. Koherentnosť projektu |
0 až 20 |
menej ako 9 |
|
Sú hlavné ciele projektu úplne vysvetlené? Zodpovedá účel projektu otázkam monitorovania, ktoré sa riešia v nariadení (ES) č. 2152/2003? Sú vysvetlené očakávané výsledky? Je uvedené jasné a úplne podrobné vysvetlenie požadovanej akcie? |
|
|
|
2. Plánovanie |
0 až 10 |
menej ako 4 |
|
Je plánovanie realistické? |
|
|
|
3. Finančná realizovateľnosť |
0 až 10 |
menej ako 4 |
|
Je rozpočtový odhad realistický? |
|
|
|
4. Životnosť |
0 až 20 |
menej ako 15 |
|
Môže mať vykonaná akcia a výsledky trvalý vplyv po ukončení projektu? |
|
|
|
5. Celková kvalita prezentácie |
0 až 10 |
/ |
|
Prezentuje sa projekt logickým a riadne zdôvodneným spôsobom? Je navrhovaný dokument správne štruktúrovaný, zrozumiteľný a úplný? |
|
|
|
6. Kvalita návrhu |
0 až 20 |
menej ako 9 |
|
Hodnotenie metodiky a štruktúry projektu |
|
|
|
7. Záujem Spoločenstva |
0 až 20 |
/ |
|
Zabezpečuje tento projekt priamo alebo nepriamo poskytnutú pridanú hodnotu na úrovni Spoločenstva? |
|
|
|
PRÍLOHA IV
FORMULÁRE PRE NÁRODNÝ PROGRAM
Vysvetlivky
Druhy činností
Typ A: Koordinácia a riadenie:
Podtyp |
Opatrenie |
Formulár(-e) |
/ |
Náklady spojené s koordináciou |
2a |
/ |
Režijné náklady |
2a |
/ |
Cestovné náklady |
2a |
/ |
Spravovanie údajov a prenos údajov Komisii, ako aj náklady spojené so šírením údajov |
2a |
/ |
Náklady na vypracovanie strednodobého prieskumu a ex post hodnotenia |
2a |
Typ B: Náklady týkajúce sa monitorovania lesných ekosystémov [článok 4.1.a/b a 5.1 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Podtyp |
Opatrenia |
Formuláre |
B1 |
Pravidelné inventarizácie s cieľom získať reprezentatívne informácie o stave lesov |
2a |
B2 |
Intenzívne a trvalé monitorovanie |
2c |
B3 |
Informačný systém pre lesné požiare a preventívne opatrenia |
2d I + II |
Type C: Štúdie, experimenty, ukážkové projekty a úvodné fázy [článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 2 a článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2152/2003]
Podtyp |
Opatrenie |
Formuláre |
C1 |
Štúdie o identifikácii príčin a dynamiky lesných požiarov |
3 |
C2 |
Štúdie, experimenty, ukážkové projekty s cieľom ďalej rozvíjať program |
3 |
C3 |
Štúdie, experimenty, ukážkové projekty s cieľom podporovať harmonizovaný zber a dodávanie údajov, zlepšiť vyhodnocovanie údajov, ako aj kvalitu údajov, vrátane priebehu kalibrácií a skúšok letokruhov |
3 |
C4 |
Monitorovanie skúšobných fáz |
3 |
Formuláre
Na predkladanie viacročných národných programov sa používajú tieto formuláre:
— |
Krátky opis programu (formulár 1), |
— |
Špecifické informácie (formulár 2 a 3). |
Formulár na opis programu obsahuje administratívne informácie o príslušnom orgáne a súhrnné informácie o rôznych jednotlivých žiadostiach v programe vrátane harmonogramu. Na formulári musí byť pečiatka príslušného orgánu, náležitý dátum a musí byť riadne podpísaný, pričom meno podpisujúceho sa uvádza pod podpisom. K programovému listu, ktorý sa týka zhrnutia jednotlivých žiadostí, je potrebné pripojiť špecifický informačný formulár (s technickými informáciami o jednotlivých žiadostiach), ktorý je potrebné vyplniť pre každú žiadosť o poskytnutie pomoci.
V prípade úprav národného programu je potrebné k úplne revidovanému formuláru 1 doložiť informácie o konkrétnych opatreniach (formulár 3). Všetky formuláre musia byť označené: Zmena a doplnenie národného programu č.
Nasledujúce formuláre sú k dispozícii iba ako tabuľky v exceli:
Formulár 1 |
: |
PROGRAMOVÝ HÁROK Súhrn jednotlivých žiadostí |
Formulár 2a |
: |
Hárok pre koordináciu a riadenie |
Formulár 2b |
: |
Hárok pre systematickú sieť |
Formulár 2c |
: |
Hárok pre intenzívne monitorovanie |
Formuláre 2d I + II |
: |
Hárky pre informačný systém o lesných požiaroch a preventívne opatrenia |
Hárok 3: Hárok pre činnosti C
PRÍLOHA V
Ročné účtovné výkazy platieb realizovaných v prospech príjemcov
Úvodné poznámky
Ročné účtovné výkazy a správy o činnosti sa predkladajú Európskej komisii dvojmo na tejto adrese:
European Commission |
Directorate General Environment |
Unit B.3 |
B-1049 Brussels |
— |
Ročný účtovný výkaz výdavkov (formulár v tabuľke 1) |
— |
Stav o postupe prác (formulár v tabuľke 2). |
Tabuľka 1
Výkaz výdavkov pre národný program
Národný program 200_ – 200_
Fáza: _ Obdobie 1. __. 200_ až 1. __. 200_
a) Poskytnutá pomoc spolu |
c) Celkové platby realizované v prospech príjemcov až do konca obdobia 31. 12. 20_ _ |
|
|
Tabuľka 2
Stav postupu prác
Národný program 200_ – 200_
Fáza: _ Obdobie 1. __. 200_ až 1. __. 200_
Číslo žiadosti |
Názov |
Realizácia |
Priebeh realizácie |
Poznámky |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
PRÍLOHA VI
Žiadosť o predbežné financovanie
Národný program 200_ – 200_
Fáza: _ Obdobie 1. __. 200_ až 1. __. 200_
PRÍLOHA VII
Osvedčenie o úhrade zostatku pre
Národný program 200_ – 200_
Fáza: _ Obdobie 1. __. 200_ až 1. __. 200_
PRÍLOHA VIII
Tabuľka 3
Súvaha príjmov a výdavkov pre
Národný program 200_ – 200_
Fáza: _ Obdobie 1. __. 200_ až 1. __. 200_
Číslo žiadosti |
Požadovaný príspevok Spoločenstva |
Príspevok príslušného orgánu |
Iné verejné financovanie |
Iné súkromné financovanie |
Obchodné príjmy realizované národným programom |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Spolu |
|
|
|
|
|
Tabuľka 4
Rozpis nákladov pre
Národný program 200_ – 200_
Fáza: _ Obdobie 1. __. 200_ až 1. __. 200_
(triedené podľa poddruhu činnosti)
Číslo žiadosti |
Druh činnosti (A, B, C) |
Poddruh činnosti (1, 2…) |
Náklady |
Poznámky |
1. |
|
|
|
|
2. |
|
|
|
|
3. |
|
|
|
|
4. |
|
|
|
|
5. |
|
|
|
|
6. |
|
|
|
|
7. |
|
|
|
|
8. |
|
|
|
|
Spolu |
|
PRÍLOHA IX
HODNOTENIA A PRIESKUMY
Pokyn pre hodnotenie ex ante
Pri hodnotení ex ante sa musia zohľadniť skúsenosti z predchádzajúcich monitorovacích činností. Hodnotenie ex ante je taktiež určené na to, aby vyšli najavo potenciálne rizikové faktory a prekážky pri realizácii. Dôraz sa kladie na technický a finančný mechanizmus monitorovania.
Hodnotenie ex ante poskytne Komisii ďalšie nevyhnutné informácie na posúdenie návrhov a prijatie spravodlivého a transparentného rozhodnutia o finančných príspevkoch. V tomto ohľade musí hodnotiaca práca uľahčiť konštruktívny dialóg medzi orgánmi zodpovednými za národné programy, odborníkmi a Komisiou.
Hlavné prvky, na ktoré sa treba zamerať pri hodnotení ex ante:
1. |
krátky opis prvkov programu a vymedzenie cieľa; |
2. |
prieskum národnej koncepcie monitorovania; |
3. |
priority v rámci národného programu; |
4. |
konkrétny cieľ činností a očakávané výsledky; |
5. |
intenzita a periodicita zberu a analýzy údajov s krátkym vysvetlením; |
6. |
národné osobitosti a prepojenia na iné činnosti monitorovania alebo na inventáre súvisiace s lesmi; |
7. |
krátky opis situácie týkajúcej sa otázok lesných požiarov a hlavných prvkov plánov na ochranu lesov pred požiarmi v príslušnej oblasti. |
Strednodobý prieskum/hodnotenie ex post
Strednodobý prieskum a hodnotenie ex post predstavujú dosiahnutý pokrok a musia klásť dôraz na analýzu medzier a potenciálov.
Hlavné prvky, na ktoré sa treba zamerať v strednodobom prieskume a v hodnotení ex post
|
Strednodobý |
Ex-post |
||||||
Časť A – Dosiahnuté úspechy a hlavné zistenia |
X |
X |
||||||
Časť B – Hodnotenie úspechu a neúspechu, ako aj účinnosti
|
X |
|
||||||
Časť C – Analýza nákladov a výnosov |
X |
|
||||||
Časť D – Odporúčania
|
X |
|
||||||
Časť E – Závery |
X |
X |