25.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/31

(1)

Dohovor o ochrane Álp (ďalej len „Alpský dohovor“) bol uzavretý v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 96/191/ES (2).

(2)

Rada vo svojom rozhodnutí 2005/923/ES (3) rozhodla o podpise Protokolu o ochrane pôdy, Protokolu o energii a Protokolu o cestovnom ruchu k Alpskému dohovoru (ďalej len „protokoly“) v mene Európskeho spoločenstva.

(3)

Protokoly sú dôležitým krokom pri uplatňovaní Alpského dohovoru a Európske spoločenstvo sa zaviazalo plniť ciele tohto dohovoru.

(4)

Hospodárske, sociálne a ekologické problémy alpskej oblasti, ktoré sa neobmedzujú na územie jedného štátu, zostávajú hlavnou úlohou, ktorú je v tejto veľmi citlivej oblasti potrebné riešiť.

(5)

Politiky Spoločenstva by sa mali podporovať a posilňovať v alpskej oblasti, najmä prioritné oblasti ako je vymedzené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4).

(6)

Jedným z hlavných cieľov Protokolu o ochrane pôdy je ochrana multifunkčnej úlohy pôdy, ktorá vychádza z myšlienky trvalo udržateľného rozvoja. Trvalo udržateľná produktivita pôdy musí byť zabezpečená v jej prirodzenej funkcii ako archívu prírodnej a kultúrnej histórie a tak, aby sa zabezpečilo jej využitie v poľnohospodárstve a lesníctve, urbanizme a cestovnom ruchu, v iných hospodárskych oblastiach, v doprave a infraštruktúre a ako zdroja surovín.

(7)

Akýkoľvek prístup k ochrane pôdy by mal zohľadňovať značnú rôznorodosť regionálnych a miestnych podmienok, ktoré existujú v alpskom regióne. Protokol by mohol pomôcť uskutočniť vhodné opatrenia na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(8)

Požiadavky, ktoré protokol kladie, ako je monitorovanie pôdy, stanovenie rizikových oblastí pre eróziu, povodne a zosuvy pôdy, súpis kontaminovaných miest a zriadenie zosúladených databáz, by mohli byť dôležitými prvkami politiky Spoločenstva v oblasti ochrany pôdy, ako dokazuje, okrem iného, smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (5), smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (6), smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (7), smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (8), nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (9) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (10).

(9)

Protokol o energii vyžaduje zavedenie vhodných opatrení v oblasti úspor energie, výroby energie vrátane energie vyrábanej z obnoviteľných energetických zdrojov, dopravy, dodávok a využívania energie s cieľom podporovať podmienky trvalo udržateľného rozvoja.

(10)

Ustanovenia Protokolu o energii sú v súlade so Šiestym akčným programom pre životné prostredie na boj proti klimatickým zmenám, ako aj usilovanie sa o trvalo udržateľné riadenie a využívanie prírodných zdrojov. Ustanovenia protokolu sú tiež v súlade s politikou Spoločenstva v energetickej oblasti ustanovenej v Bielej knihe „O stratégii a akčnom pláne Spoločenstva“, Zelenej knihe „Smerom k európskej stratégii zabezpečenia dodávok energie“, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (11), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (12) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný program akcií v oblasti energetiky: „Inteligentná energia – Európa“ (2003–2006) (13).

(11)

Ratifikácia Protokolu o energii by posilnila cezhraničnú spoluprácu so Švajčiarskom, Lichtenštajnskom a Monakom. To by pomohlo zabezpečiť, aby sa na cieľoch Európskeho spoločenstva podieľali regionálni partneri, a aby sa takéto iniciatívy vzťahovali na celý alpský eko-región.

(12)

Transeurópske energetické siete (TEN-E) by mali mať prioritné postavenie a mali by uplatňovať koordinačné a vykonávacie opatrenia uvedené v usmerneniach TEN-E v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1229/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete (14) v rámci rozvoja nových cezhraničných prepojení, najmä vedení vysokého napätia.

(13)

Európske spoločenstvo, jeho členské štáty, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a Monako sú zmluvnými stranami Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótskeho protokolu. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol vyžadujú, aby strany vypracovávali, implementovali, uverejňovali a pravidelne aktualizovali svoje vnútroštátne a regionálne programy obsahujúce opatrenia na zmiernenie klimatických zmien znižovaním antropogenických emisií zo zdrojov a na znižovanie množstva všetkých skleníkových plynov, ktoré nezahŕňa Montrealský protokol.

(14)

Protokol o energii prispieva k splneniu požiadaviek Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) na podniknutie opatrení umožňujúcich patričné prispôsobenie sa klimatickým zmenám.

(15)

Cestovný ruch je hospodársky veľmi dôležitým sektorom vo väčšine častí Álp a je úzko spojený s vplyvmi, ktoré má na životné prostredie a sociálnu oblasť, a na ktorých je závislý.

(16)

Keďže horská oblasť je jedinečnou a ekologicky veľmi citlivou oblasťou, je rovnováha medzi hospodárskymi záujmami, potrebami miestneho obyvateľstva a obavami o životné prostredie nesmierne dôležitou pre trvalo udržateľný rozvoj tejto oblasti.

(17)

Cestovný ruch sa stále viac stáva globálnym fenoménom, zároveň však zostáva oblasťou patriacou do primárne miestnej a regionálnej právomoci. Pokiaľ ide o Spoločenstvo, smernice 85/337/EHS a 92/43/EHS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (15), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (16) a rezolúcia Rady z 21. mája 2002 o budúcnosti európskeho cestovného ruchu (17), okrem iného, sú relevantné v tomto kontexte. Alpský dohovor a jeho Protokol o cestovnom ruchu, spolu s ďalšími protokolmi, ktoré môžu ovplyvniť sektor cestovného ruchu, by mali predstavovať rámcový nástroj stimulácie a koordinácie úsilia zúčastnených strán na regionálnej a miestnej úrovni tak, aby sa trvalá udržateľnosť stala hlavnou motiváciou zlepšovania kvality toho, čo ponúka alpský región v oblasti cestovného ruchu.

(18)

Celkovým cieľom Protokolu o cestovnom ruchu je podpora trvalo udržateľného cestovného ruchu, konkrétne zabezpečením toho, že je rozvíjaný a riadený pri zohľadnení jeho vplyvov na životné prostredie. Pre tento cieľ sa v ňom stanovujú osobitné opatrenia a odporúčania, ktoré môžu byť využité ako nástroje na posilnenie environmentálnej stránky inovácií a výskumu, monitorovania a vzdelávania, nástroje riadenia a stratégie, plánovania a schvaľovacích postupov súvisiacich s cestovným ruchom a najmä s jeho kvalitatívnym rozvojom.

(19)

Zmluvné strany týchto troch protokolov by mali podporovať primeranú výchovu a vzdelávanie, navyše zlepšovať informovanosť verejnosti o cieľoch, opatreniach a uplatňovaní každého z týchto troch protokolov.

(20)

Je vhodné, aby Európske spoločenstvo tieto protokoly schválilo,