EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31997D1336

Rozhodnutie č. 1336/97/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 1997 o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete

Ú. v. ES L 183, 11.7.1997, p. 12–20 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO, HR)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2013; Zrušil 32014R0283

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/1997/1336/oj

31997D1336



Úradný vestník L 183 , 11/07/1997 S. 0012 - 0020


Rozhodnutie č. 1336/97/ES Európskeho parlamentu a Rady

zo 17. júna 1997

o sérii smerníc pre transeurópske telekomunikačné siete

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na prvý odsek jej článku 129d,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 189b zmluvy [4] v zmysle spoločného textu schváleného 16. apríla 1997 Zmierovacím výborom,

(1) keďže zriadenie a vývoj transeurópskych telekomunikačných sietí sa zameriava na zabezpečenie obehu a výmenu informácií v celom spoločenstve; keďže tieto výdavky na zariadenia sú nutnou podmienkou, ktorá umožní občanom a priemyslu – najmä malým a stredným podnikom – v spoločenstve získať maximálny úžitok z potenciálu telekomunikácií tak, aby bolo možné zriadiť "informačnú spoločnosť", v ktorej vývoj uplatňovaní, služieb a telekomunikačných sietí bude mať najvyššiu dôležitosť so zámerom zabezpečiť pre každého občana, spoločnosť alebo orgán, vrátane tých, ktoré sú v menej rozvinutých alebo okrajových regiónoch, dostupnosť každého druhu alebo množstva informácií, ktoré môžu potrebovať;

(2) keďže vo svojej Bielej knihe "Rast, súťaživosť a zamestnanosť" Komisia zdôraznila dôležitosť zriadiť informačnú spoločnosť, ktorá zavádzaním nových druhov hospodárskych, politických a sociálnych vzťahov pomôže únii čeliť novým výzvam budúceho storočia, včítane výzvy na vytvorenie zamestnanosti; keďže toto uznala Európska Rada na bruselskom zasadaní v decembri 1993;

(3) keďže interný trh vytvára oblasť bez hraníc, v ktorej sa musí zabezpečiť voľný pohyb tovarov, osôb, kapitálu a služieb a kde opatrenia spoločenstva, už prijaté alebo v štádiu prijatia, si vyžadujú veľkú výmenu informácií medzi jednotlivcami, podnikmi a administratívami; keďže samotná skutočnosť vlastniť efektívne prostriedky na výmenu informácií je životne dôležitá na zlepšenie súťaživosti v podnikaní; keďže tieto výmeny informácií možno zabezpečiť transeurópskymi telekomunikačnými sieťami; keďže dostupnosť transeurópskych sietí posilní sociálnu a hospodársku súdržnosť v spoločenstve;

(4) keďže zriadenie a vývoj transeurópskych telekomunikačných sietí musí umožniť voľnú výmenu informácií medzi jednotlivcami, podnikmi a administratívami pri rešpektovaní práva jednotlivcov na súkromie a pri rešpektovaní práv duševného a priemyselného vlastníctva;

(5) keďže členovia skupiny významných zástupcov priemyslu v júni 1994 vo svojej správe "Európa a globálna informačná spoločnosť", ktorú pripravili pre Európsku radu v Corfu 24. a 25. júna 1994, odporúčali implementáciu transeurópskych telekomunikačných sietí a zabezpečenie vzájomného prepojenia so všetkými európskymi sieťami; keďže správa identifikovala mobilné komunikácie ako pilier informačnej spoločnosti, ktorej potenciál by sa mal posilniť; keďže zasadanie Európskej rady v Corfu dalo odporúčaniu všeobecný súhlas;

(6) keďže po odporúčaniach nasledovalo oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Radu s názvom "Európska cesta k informačnej spoločnosti: akčný plán"; keďže závery stretnutia Rady 28. septembra 1994 týkajúce sa akčného plánu zdôraznili skutočnosť, že rýchly vývoj veľmi výkonných informačných infraštruktúr je podstatný pre spoločenstvo na základe globálneho, koherentného a vyrovnaného prístupu;

(7) keďže článok 129c zmluvy požaduje, aby spoločenstvo vydalo sériu smerníc, ktoré obsahujú ciele, priority a zreteľné línie opatrení plánovaných v oblasti transeurópskych sietí; keďže tieto smernice musia identifikovať projekty spoločného záujmu; keďže transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry pokrývajú tri vrstvy tvoriace tieto siete: uplatňovanie, generické služby a základné siete;

(8) keďže informačná spoločnosť sa nemôže vyvíjať bez existencie prístupných uplatňovaní a najmä uplatňovania všeobecného záujmu, musia sa čo najviac zohľadňovať potreby používateľa, a kde je to primerané, aj potreby starších a zdravotne postihnutých ľudí; keďže uplatňovania vytvoria dôležitú časť projektov spoločného záujmu; keďže uplatňovania dôležité pre teleprácu (teleworking) musia zohľadňovať najmä zákonné ustanovenia týkajúce sa práv pracujúcich, ktoré sa vzťahujú na príslušné členské štáty;

(9) keďže projekty spoločného záujmu v mnohých prípadoch možno realizovať v súčasných telekomunikačných sieťach, najmä EURO-ISDN, čo poskytuje transeurópske uplatňovanie; keďže sa musia skoncipovať odporúčania na identifikáciu projektov spoločného záujmu;

(10) keďže by mala byť koordinácia medzi realizáciou vybraných návrhov a podobných iniciatív prijatých na národnej a regionálnej úrovni v spoločenstve;

(11) keďže pri výbere a realizácii takýchto projektov by sa mali zohľadniť všetky infraštruktúry, ktoré ponúkajú tradiční a noví poskytovatelia;

(12) keďže Európsky parlament a Rada prijali 9. novembra 1995 rozhodnutie č. 2717/95/ES o sérii smerníc o vývoji EURO-ISDN (Integrated Services Digital Network) ako transeurópskej siete [5];

(13) keďže súčasné siete, včítane existujúcej ISDN, sa vyvíjajú smerom k vyspelým sieťam ponúkajúcim premenlivé rýchlosti toku údajov až po širokopásmové možnosti, prispôsobiteľné na rôzne rýchlosti, najmä na poskytovanie multimediálnych služieb a uplatňovaní; keďže výsledkom tejto evolúcie bude realizácia integrovaných širokopásmových komunikačných sietí (IBC siete); keďže IBC siete budú tvoriť optimálnu platformu pre uplatňovanie informačnej spoločnosti;

(14) keďže práca programu RACE (program špecifického výskumu a vývoja technológií v oblasti komunikačných technológií [1990 až 1994]) ustanoveného rozhodnutím 91/352/EHS [6] pripravila pôdu a poskytuje technologickú základňu pre zavedenie IBC sietí v Európe;

(15) keďže práca programu Esprit (špecifický program pre výskum a vývoj technológií, vrátane demonštrácie, v oblasti informačných technológií [1994 až 1998]) ustanoveného rozhodnutím 94/802/EHS [7] pripravila pôdu a poskytuje technologickú základňu pre zavedenie uplatňovania informačnej technológie;

(16) keďže výsledky prác programov špecifického výskumu a vývoja technológií v oblasti telematických systémov všeobecného záujmu (1991 až 1994) špecifikovaných rozhodnutím 91/353/EHS [8] a špecifického programu pre výskum a vývoj technológií, včítane demonštrácie, v oblasti telematických uplatňovaní spoločného záujmu (1994 až 1998) ustanoveného rozhodnutím 94/801/EHS [9] pripravujú pôdu pre zavedenie interoperabilných uplatňovaní spoločného záujmu v celej Európe;

(17) keďže sa musí zabezpečiť efektívna koordinácia medzi vývojom transeurópskych telekomunikačných sietí, ktoré musia zohľadňovať praktické záujmy, vylúčiť pokusy o realizáciu čisto experimentálnych projektov a musia zohľadňovať rôzne programy spoločenstva, najmä špecifické programy štvrtého rámcového programu pre výskum, vývoj technológií a demonštráciu, programy v prospech malých a stredných podnikov, informačno-obsahovo orientované programy (napr. INFO 2000 a MEDIA II) a iné aktivity informačnej spoločnosti; keďže taká koordinácia sa musí zabezpečiť aj pre projekty zabezpečované rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týkajú transeurópskych sietí;

(18) keďže opatrenia zacielené na zabezpečenie interoperability telematických sietí medzi administratívami spadajú do rámca priorít prijatých vo vzťahu k súčasným odporúčaniam pre transeurópske telekomunikačné siete;

(19) keďže vo svojej správe z 24. júla 1993 o prípravných činnostiach v oblasti transeurópskych sietí s ohľadom na integrované širokopásmové komunikácie Komisia uznala potrebu vykonať prípravné činnosti na koncipovanie vhodných odporúčaní so zástupcami sektorov; keďže výsledky týchto činností tvoria základ pre smernice týkajúce sa IBC sietí v tomto rozhodnutí;

(20) keďže telekomunikačný sektor sa postupne liberalizuje; keďže vývoj transeurópskych uplatňovaní, základných služieb a základných sietí sa bude stále viac opierať o súkromnú iniciatívu; keďže tento transeurópsky vývoj musí reagovať na potreby trhu v európskom rozsahu alebo skutočné a primerané potreby spoločnosti, ktoré sa nepokrývajú samotnými trhovými silami; keďže, toto zohľadňujúc, zástupcovia sektoru, ktorí javia záujem, budú požiadaní, aby použitím vhodných postupov, ktoré dávajú každému rovnaké príležitosti, predložili špecifické návrhy; keďže sa musia definovať tieto postupy; keďže výbor pomôže Komisii pri špecifikácii projektov spoločného záujmu;

(21) keďže sa dohodol modus vivendi medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý sa týka realizácie opatrení vyplývajúcich z aktov prijatých v súlade s postupmi ustanovenými v článku 189b zmluvy z 20. decembra 1994 [10];

(22) keďže projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú teritória členských štátov, si vyžadujú schválenie príslušných členských štátov;

(23) keďže Komisia a členské štáty budú musieť konať, aby zabezpečili interoperabilitu sietí, a koordinovať činnosti členských štátov zameraných na realizáciu transeurópskych telekomunikačných sietí na jednej strane a porovnateľných národných projektov na druhej strane iba v rozsahu, ktorý je potrebný pre zabezpečenie celkovej koherencie;

(24) keďže pre optimálny vývoj informačnej spoločnosti je dôležité zabezpečiť účinnú výmenu informácií medzi spoločenstvom a tretími krajinami, najmä štátmi participujúcimi na Zmluve o Európskom hospodárskom priestore alebo s tými krajinami, ktoré uzavreli asociačnú dohodu so spoločenstvom;

(25) keďže činnosti uskutočňované v kontexte týchto smerníc musia úplne rešpektovať pravidlá súťaže ustanovené v zmluve a vykonávacej legislatíve,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Toto rozhodnutie stanovuje smernice, ktoré obsahujú ciele, priority a široké škály opatrení plánovaných v oblasti transeurópskych sietí pre telekomunikačnú infraštruktúru. Tieto odporúčania identifikujú projekty spoločného záujmu, uvádzajú zoznam projektov v prílohe I a ustanovujú postupy a kritériá pre ich špecifikáciu.

Článok 2

Spoločenstvo musí podporovať prepojenie sietí v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, zriadenie a vývoj interoperabilných služieb uplatňovaní ako aj prístup k nim s cieľom:

- uľahčiť prechod k informačnej spoločnosti, poskytnúť skúsenosti o vplyvoch zavedenia nových sietí a uplatňovania na sociálne činnosti a o zvyšovaní uspokojenia sociálnych a kultúrnych potrieb, ako aj zlepšenia kvality života,

- zlepšiť súťaživosť firiem spoločenstva, najmä malých a stredných podnikov, a posilniť vnútorný trh,

- posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť, zohľadniť najmä potrebu prepojiť ostrovy, vnútrozemské a okrajové regióny s centrálnymi regiónmi spoločenstva,

- zrýchliť vývoj činností v nových perspektívnych oblastiach, ktoré vedú k vytváraniu zamestnania.

Článok 3

Priority pre realizáciu cieľov uvedených v článku 2 sú:

- štúdium a overovanie technickej a komerčnej uskutočniteľnosti, s nasledovným zavedením uplatňovaní podporujúcich vývoj Európskej informačnej spoločnosti, najmä uplatňovaní spoločného záujmu,

- štúdium a overovanie uskutočniteľnosti, s nasledovným zavedením uplatňovaní prispievajúcich k hospodárskej a sociálnej súdržnosti zlepšovaním prístupu k informáciám v celom spoločenstve a budovaním na Európskej kultúrnej rozmanitosti,

- stimulácia cezhraničných medziregionálnych iniciatív a iniciatív zahŕňajúcich regióny, najmä menej obľúbené, pre spustenie transeurópskych telekomunikačných služieb a uplatňovaní,

- štúdium a overovanie uskutočniteľnosti, s nasledovným zavedením uplatňovaní a služieb prispievajúcich k posilneniu vnútorného trhu a vytváraniu pracovných miest, najmä takých, ktoré malým a stredným podnikom ponúkajú prostriedky na zlepšenie ich konkurencieschopnosti v rámci spoločenstva aj na svetovej úrovni,

- identifikácia, štúdium a overovanie technickej a komerčnej uskutočniteľnosti, s nasledovným zavedením transeurópskych základných služieb, včítane vidieckych a okrajových regiónov, ktoré poskytujú plynulý prístup k všetkým druhom informácií a sú interoperabilné s ekvivalentnými službami na svetovej úrovni,

- štúdium a overovanie uskutočniteľnosti nových integrovaných širokopásmových komunikačných sietí (IBC), v prípade požiadaviek na takéto uplatňovania a služby, a zvýšenie prepojiteľnosti takýchto sietí,

- identifikácia a odstránenie rozdielov a chýbajúcich spojení pre účinné prepojenie a interoperabilitu všetkých súčastí telekomunikačných sietí v spoločenstve a na svetovej úrovni s osobitným dôrazom na základné telekomunikačné siete, ako sa definuje v prílohe I.

Článok 4

Široká škála opatrení, ktoré treba realizovať na dosiahnutie cieľov definovaných v článku 2, zahŕňa:

- špecifikáciu projektov spoločného záujmu zriadením pracovného programu,

- činnosti smerujúce k zvýšeniu uvedomovania si úžitku, ktorý môžu jednotlivci, podniky a administratívne úrady získať z nových vyspelých transeurópskych služieb a uplatňovaní,

- činnosti zamerané na stimuláciu spoločných iniciatív používateľov a poskytovateľov, týkajúcich sa realizácie projektov v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí, najmä IBC sietí,

- podpora, v rámci metód ustanovených v zmluve, činností spojených so štúdiom a overovaním uskutočniteľnosti, s nasledovným zavedením uplatňovaní, najmä uplatňovaní spoločného záujmu, a podpora zriadenia verejnej/súkromnej spolupráce, najmä formou partnerstiev,

- stimulácia dodávania a používania služieb a uplatňovaní pre malé a stredné podniky a profesionálnych používateľov, ktorí tvoria zdroj zamestnanosti a rastu,

- zvýšenie prepojiteľnosti sietí, interoperability širokopásmových služieb a uplatňovaní a požadovanej infraštruktúry, najmä pre multimediálne uplatňovania, a interoperability medzi existujúcimi a širokopásmovými službami a uplatňovaním.

Článok 5

Vývoj transeurópskych sietí v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry sa realizuje na základe tohto rozhodnutia uplatňovaním projektov spoločného záujmu. Zoznam projektov spoločného záujmu sa uvádza v prílohe I.

Článok 6

V súlade s článkami 7, 8 a 9 sa musia špecifikovať projekty spoločného záujmu uvedené v prílohe I s použitím kritérií uvedených v prílohe II. Identifikované projekty sú vhodné pre podporu spoločenstva v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995, ktoré ustanovuje všeobecné pravidlá na poskytovanie finančnej pomoci spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí [11].

Článok 7

1. Na základe prílohy I Komisia po porade s prevádzkovateľmi sektoru a so zohľadnením iných trendov politiky transeurópskej siete pripraví pracovný program prijatý v súlade s postupom ustanoveným v článku 8 a následne pokračovať s výzvami na návrhy.

2. Komisia si overí, či projekty vzťahujúce sa na teritórium členských štátov boli schválené príslušnými členskými štátmi.

Článok 8

1. Komisia je zodpovedná za realizáciu tohto rozhodnutia.

2. Komisii v prípadoch uvedených v článku 9 ods. 1 pomôže výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré treba realizovať. Výbor sa vyjadrí k návrhu v časovom limite, ktorý predseda môže stanoviť podľa naliehavosti prípadu. Stanovisko musí vyjadriť väčšina podľa článku 148 ods. 2 zmluvy v prípade tých rozhodnutí, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sa vážia spôsobom stanoveným v uvedenom článku. Predseda nehlasuje.

Komisia prijme plánované opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

Ak plánované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru alebo nie je predložené žiadne stanovisko, Komisia okamžite predloží rade návrh opatrení, ktoré treba prijať. Rada koná na základe kvalifikovanej väčšiny.

Ak Rada nerozhodne do troch mesiacov po tom, ako sa jej postúpi záležitosť, Komisia prijme navrhované opatrenia.

Článok 9

1. Postup stanovený v článku 8 sa vzťahuje na:

- prípravu a aktualizáciu pracovného programu podľa článku 7,

- určenie obsahu výziev na návrhy,

- špecifikáciu projektov spoločného záujmu s použitím kritérií stanovených v prílohe II,

- určenie dodatočnej podpory a koordinačných činností,

- opatrenia na vyhodnotenie realizácie pracovného programu na finančnej a technickej úrovni.

2. Komisia na každom zo svojich stretnutí informuje výbor o pokroku, ktorý sa dosiahol pri realizácii pracovného programu.

Článok 10

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na digitálnu sieť integrovaných služieb (ISDN) v súlade s rozhodnutím č. 2717/95/ES Európskeho parlamentu a Rady.

Článok 11

Členské štáty musia vykonať všetky opatrenia, aby uľahčili implementáciu projektov spoločného záujmu v súlade s pravidlami spoločenstva. Postupy súvisiace s udelením oprávnenia sa musia v prípade potreby dokončiť čo najrýchlejšie v súlade s legislatívou spoločenstva.

Článok 12

Toto rozhodnutie nesmie byť v rozpore so žiadnym finančným záväzkom členského štátu alebo spoločenstva.

Článok 13

Účasť tretích krajín, najmä krajín participujúcich na Zmluve o Európskom hospodárskom priestore alebo tých, ktoré uzavreli asociačnú dohodu so spoločenstvom, môže povoliť Rada na základe individuálneho posúdenia v súlade s postupom ustanoveným v článku 228 zmluvy, aby sa im umožnilo prispieť k realizácii projektov spoločného záujmu a zvýšiť prepojenie a interoperabilitu telekomunikačných sietí za predpokladu, že to nebude znamenať zvýšenie pomoci spoločenstva.

Článok 14

O realizácii tohto rozhodnutia Komisia každé tri roky predloží správu Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Správa obsahuje vyhodnotenie výsledkov dosiahnutých s podporou spoločenstva v rôznych oblastiach projektu s ohľadom na celkové ciele a obsahuje aj odhad sociálneho a spoločenského dopadu zavedenia uplatňovaní.

Komisia spolu s touto správou predloží vhodné návrhy na revíziu prílohy 1 k tomuto rozhodnutiu na základe technického pokroku a získaných skúseností.

V prípade absencie rozhodnutia do 31. decembra štvrtého roka sa príloha 1 bude považovať za neplatnú, s výnimkou výziev na návrh, ktoré sa pred týmto dátumom zverejnia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 15

Toto rozhodnutie sa adresuje členským štátom.

V Bruseli 17. júna 1997

Za Európsky parlament

predseda

J.M. Gil-Robles

Za Radu

predseda

A. Jorritsma Lebbink

[1] Ú. v. ES C 302, 14.11.1995, s. 23 a Ú. v. ES C 175, 18.6.1996, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 39, 12.2.1996, s. 20.

[3] Ú. v. ES C 129, 2.5.1996, s. 32.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 1. februára 1996 (Ú. v. ES C 47, 19.2.1996, s. 15), spoločná pozícia Rady z 21. marca 1996 (Ú. v. ES C 134, 6.5.1996, s. 18) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. júla 1996 (Ú. v. ES C 261, 9.9.1996, s. 59). Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. mája 1997 a rozhodnutie Rady z 26. mája 1997.

[5] Ú. v. ES L 282, 24.11.1995, s. 16.

[6] Ú. v. ES L 192, 16.7.1991, s. 8.

[7] Ú. v. ES L 334, 22.12.1994, s. 24.

[8] Ú. v. ES L 192, 16.7.1991, s. 18.

[9] Ú. v. ES L 334, 22.12.1994, s. 1.

[10] Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

IDENTIFIKÁCIA PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

Transeurópske telekomunikačné siete sprístupnia trh spoločenstva pre nové uplatňovania a služby, ktoré budú tvoriť základ vývoja informačnej spoločnosti. Sú podstatné pre podporu prosperity spoločenstva, pre vytváranie pracovných miest a posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Ako najvhodnejší základ pre opis transeurópskych telekomunikačných sietí sa prijal trojstupňový model. Sú to tieto stupne:

- uplatňovací stupeň, pomocou ktorého používatelia interaktívne komunikujú so základnými službami a základnými sieťami pri uspokojovaní svojich profesionálnych, vzdelávacích a sociálnych potrieb;

- stupeň generických služieb, ktorý tvoria kompatibilné generické služby a ich manažment. Podporou spoločných požiadaviek uplatňovaní a poskytovaním spoločných nástrojov na vývoj a realizáciu nových uplatňovaní tieto služby dopĺňajú uplatňovania a súčasne napomáhajú ich interoperabilite;

- stupeň základných sietí, ktorá poskytuje fyzický prístup, transport a prepínacie prvky sietí, vrátane ich manažmentu a signalizácie. Tieto prvky zabezpečujú transeurópsku sieťovú prepojiteľnosť.

Tieto tri stupne tvoria koherentnú štruktúru, v ktorej sú uplatňovania podporované dvoma nižšími stupňami: generickými službami a základnými sieťami. Uplatňovania nemožno ponúkať, ak nie je k dispozícii niektorý z nižších dvoch stupňov; každý stupeň by však mal byť dostatočne otvorený na podporu akéhokoľvek prvku zo stupňa, ktorý je bezprostredne nad ním. V tejto súvislosti by sa mali projekty spoločného záujmu identifikovať na základe ich prevádzkovej schopnosti podporovať ciele stanovené v tomto rozhodnutí.

Nasledujúce časti identifikujú na každom stupni transeurópskych sietí projekty spoločného záujmu, ktoré sa musia špecifikovať v súlade s článkom 9 a na základe postupu ustanoveného v článku 8.

1. Uplatňovania

Uplatňovania budú musieť zohľadňovať lingvistické požiadavky a budú musieť byť interoperabilné tak, aby boli maximálne užitočné pre používateľov v rámci spoločenstva. Uplatňovania podľa možnosti musia zohľadňovať špecifické potreby menej rozvinutých alebo menej obývaných regiónov. Musia osloviť čo najširšiu populáciu používateľov a demonštrovať prístup občanov k službám spoločného záujmu. V počiatočnom štádiu plánovania projektov treba zohľadňovať špeciálne požiadavky zdravotne postihnutých ľudí s ohľadom na prístup k službám.

Projekty spoločného záujmu pre uplatňovanie sú:

- Sieť pre univerzity a výskumné strediská: mala by sa zriadiť vyspelá transeurópska sieť multimediálnych uplatňovaní spájajúca univerzity a výskumné strediská v celej Európe s otvoreným prístupom do knižníc.

- Diaľkové vzdelávanie a školenie: pre školy, univerzity, podniky a jednotlivcov by sa malo sprístupniť diaľkové vzdelávanie a školenia. Strediská by sa mali zriaďovať a diaľkovo sprístupňovať v rámci celého spoločenstva tak, aby poskytli študijný materiál v počítači a školenia pre malé a stredné podniky, veľké spoločnosti, vzdelávacie systémy a verejné úrady. Mali by sa vyvinúť a podporovať nové prístupy ku všetkým dôležitým aspektom vzdelávania a školenia, aby sa uľahčil prechod k informačnej spoločnosti.

- Zdravotná telematika: mali by zavádzať transeurópske siete a uplatňovania založené na spoločných štandardoch, ktoré by v rámci spoločenstva spájali všetkých partnerov v zdravotníckom sektore, najmä praktických lekárov, nemocnice a verejné zdravotné strediská.

- Telematika pre dopravu: maximálne by sa mali využiť transeurópske telekomunikačné siete na poskytovanie používateľsky orientovaných služieb, oblasti logistickej podpory priemyslu, dopravy a v oblasti vývoja služieb pokroky v službách s pridanou hodnotou, ako sú informačné služby, integrované platenie a rezervačné služby, plánovanie výletov a navigátor trasy, manažment nákladnej dopravy a loďstva. Okrem toho by sa mali realizovať aj dopravné telematické služby v mestských oblastiach, ktoré zohľadňujú štandardizáciu a požiadavky na interoperabilitu. Zavádzanie takýchto služieb založené na vyspelých pevných a mobilných telekomunikačných sieťach, by malo podľa možnosti poskytovať potrebnú komplementaritu a interoperabilitu s transeurópskymi dopravnými sieťami.

- Telematika pre životné prostredie: transeurópske siete môžu významne prispieť k monitorovaniu a k manažmentu životného prostredia, vrátane núdzového manažmentu. Takýto príspevok je možný realizáciou informačných systémov, ktoré budú zbierať údaje o prostredí a sprístupňovať ich zodpovedným inštitúciám, a zriadením spoľahlivých komunikačných systémov podporujúcich zásahy v núdzových situáciách.

- Telepráca: rozvoj telepráce (v satelitných kanceláriách a ak je to možné, doma) podporovanej vyspelými telekomunikačnými systémami pomôže pri poskytovaní nových druhov flexibility s ohľadom na miesto práce a spôsob, akým sa práca organizuje. Telepráca decentralizáciou profesionálnych činností môže pomôcť znížiť vplyv každodenného dochádzania do husto obývaných stredísk na životné prostredie. Rozvoju telepráce môže pomôcť realizácia projektov, ktoré telepracovníkom sprístupňujú jednotlivé telematické nástroje, ako aj vytváranie telepracovných stredísk pre cestujúcich pracovníkov. Osobitnú pozornosť treba venovať zhodnoteniu a zohľadneniu sociálnych dôsledkov týchto uplatňovaní.

- Telematické služby pre malé a stredné podniky (MSP): projekty spoločného záujmu budú podporovať používanie transeurópskych telekomunikačných uplatňovaní a služieb MSP v spoločenstve, s prepojeniami na verejné inštitúcie, obchodné združenia, spotrebiteľov, zákazníkov a dodávateľov, zahrňujúc informačné služby a elektronický obchod. Medzi MSP treba vo všeobecnosti pozdvihnúť povedomie o telematicky založených riešeniach.

- Elektronická verejná súťaž: mala by sa zriadiť transeurópska sieť elektronickej verejnej súťaže založená na elektronických postupoch pre udelenie verejných zmlúv, ktoré zahŕňajú verejné správy a dodávateľov v spoločenstve.

- Mestské informačné diaľnice: malo by sa podporovať vytvorenie sietí a služieb, ktoré prepájajú domácnosti, podniky, sociálne organizácie a úrady a poskytujú on line prístup k multimediálnym informáciám, vzdelávaniu, kultúrnym, zábavným a turistickým službám na miestnej, regionálnej a národnej úrovni ako aj na úrovni spoločenstva. Malo by sa podporovať prepojenie medzi mestskými a regionálnymi sieťami.

- Knižničné služby: mali by sa zriadiť transeurópske vyspelé sieťové služby zahrňujúce všetky typy knižníc (národné, univerzitné, výskumné, verejné a pod.) tak, aby poskytli efektívny prístup k bohatstvu organizovaných vedomostí a kultúrnemu bohatstvu v spoločenstve na podporu hospodárskeho, sociálneho, vzdelávacieho a kultúrneho života spoločenstva.

- Telematické služby pre trh práce: mali by sa rozvíjať sieťové služby, ako sú informačné databázy o pracovných miestach, ktoré by podporovali meniace sa pracovné trhy v spoločenstve a pomáhali znížiť nezamestnanosť.

- Kultúrne a lingvistické dedičstvo: mali by sa začať iniciatívy, ktoré podporujú zachovanie európskeho kultúrneho a umeleckého dedičstva a prístup k nemu, a demonštrujú potenciál informačnej infraštruktúry na stimuláciu tvorivých snáh, rozvoj miestneho obsahu v miestnych jazykoch a ich rozširovanie.

2. Generické služby

Projekty spoločného záujmu pre siete s generickými službami sú:

- Realizácia prevádzkových transeurópskych generických služieb, ktoré by mali zahrňovať najmä elektronickú poštu, systémy prenosu súborov, on line prístup k elektronickým databázam a video služby. Pretože je naliehavá potreba týchto transeurópskych generických služieb, tieto služby budú používať existujúce alebo vznikajúce siete, pevné alebo mobilné, a súčasný systém prístupu používateľa. Mali by zahŕňať prvky služieb poskytovaných na úrovni spoločenstva, ako sú adresáre, čistenie, overenie, ochrana údajov a bezpečnosť informácií, ochranu intelektuálneho majetku a odmeňovanie zaň, transeurópsky "kiosk" a sieťové navigačné pomôcky, služby umožňujúce prístup občanov, platobné služby atď.

- Progresívne rozšírenie generických služieb smerom do multimediálneho prostredia. Tieto služby ponúknu koncovým používateľom prístup k multimediálnym službám a okrem iného môžu pokryť aj multimediálnu poštu, veľmi rýchly prenos súborov a video služby včítane videa na požiadanie. Malo by sa podporovať použitie týchto generických multimediálnych služieb podnikovými a nepodnikovými používateľmi. Mala by sa podporovať aj integrácia prvkov nových služieb, ako je automatický preklad, rozpoznávanie reči, grafické používateľské rozhrania, inteligentní sprostredkovatelia a nástroje pre užívateľskú interakciu a personalizáciu.

- Zavedenie neosobného digitálneho podpisu ako základu pre poskytovanie otvorených služieb a mobility používania: generické služby sa budú opierať o veľký počet navzájom sa dopĺňajúcich a navzájom si konkurujúcich poskytovateľov služieb. Poskytovanie otvorených služieb a mobilita používania bude mať kľúčový význam a bude si vyžadovať elektronické mená (elektronické podpisy), ktoré umožnia, aby sa adekvátna ochrana súkromia stala všeobecne dostupnou a podporovanou.

3. Základné siete

Projekty spoločného záujmu pre základné siete sú:

- Euro-ISDN: z dôvodov komerčnej a technickej transeurópskej dostupnosti je ISDN v súčasnosti najvhodnejšia digitálne prepájaná základná sieť, ktorá môže podporovať nové služby a uplatňovanie. Sieť ISDN sa v súčasnosti považuje v Európe za perspektívnu, jej trhy a geografická rozloha sa podporia realizáciou týchto nových služieb a uplatňovaní v celoeurópskom meradle. Treba mať však na pamäti, že ISDN predstavuje iba prvý krok a že bude iba prostriedkom používateľského prístupu k širokopásmovým základným službám. Osobitná pozornosť by sa mala venovať odstráneniu zostávajúcich nevyriešených problémov efektívnosti interoperability služieb.

- Komerčné zavedenie asynchrónneho prenosového módu (ATM) a ďalších IBC sietí: táto oblasť sa musí považovať za predmet najväčšieho európskeho spoločného záujmu.

- Vzájomné prepojenie existujúcich a IBC sietí: existujúce siete (pevné, mobilné a družicové) by sa mali prepojiť, spolupracovať medzi sebou navzájom aj s veľmi rýchlymi sieťami ATM, aby poskytli najvhodnejšie hospodárske riešenia pre rôzne situácie, ktoré nastanú počas budovania informačnej spoločnosti. Toto je dôležitým faktom pri rozvíjaní IBC siete a týka sa to najmä malých a stredných podnikov, ako aj profesionálnych a nepodnikových trhov.

- Rozvoj pevných, mobilných a družicových sietí s cieľom podporiť vyššie uvedené uplatňovania a služby.

4. Projekty mimoriadneho záujmu

Niektoré z týchto projektov spoločného záujmu majú mimoriadny význam pre rozvoj informačnej spoločnosti. Ide o základné služby, uplatňovania spoločného záujmu týkajúce sa vzdelávania a školenia, kultúrneho dedičstva, služieb pre malé a stredné podniky a telematiku pre dopravu, životné prostredie a zdravie. Výzvy na návrhy týkajúce sa týchto projektov mimoriadnej dôležitosti alebo ich kombinácií sa zverejnia spravidla aspoň raz ročne. Komisia v tejto súvislosti prednesie správu Parlamentu.

5. Doplnková podpora a koordinačné činnosti

Spoločenstvo by malo okrem podpory projektov spoločného záujmu iniciovať činnosti zamerané na vytvorenie vhodného prostredia. Činnosti prispejú k rozvoju všeobecného súhlasu a zosúladeniu snáh týkajúcich sa národných a regionálnych aktivít na stimuláciu a podporu nových uplatňovaní a služieb, v súlade s realizáciou programov v iných oblastiach, ako aj k rozvoju IBC sietí. Budú v nich zahrnuté konzultácie s európskymi orgánmi pre štandardizáciu a strategické plánovanie a koordináciu činností, financovanými rôznymi finančnými nástrojmi spoločenstva. Toto obsahuje:

- rozvoj špecifikácií cieľov a prechod k týmto cieľom. Špecifikácie pomôžu zástupcom sektoru, aby prijímali dobré rozhodnutia v oblasti hospodárskej a investičnej;

- definíciu spôsobu prístupu k IBC sieťam na troch špecifikovaných úrovniach;

- vypracovanie spoločných špecifikácií založených na európskych a svetových štandardoch;

- napomáhanie kooperácii medzi zástupcami sektoru, najmä vznikajúcimi a rozdelenými prevádzkovateľmi, ako sú prevádzkovatelia káblovej televíznej siete, a používateľmi;

- koordináciu aktivít podnikaných podľa tohto rozhodnutia s príslušnými zástupcami spoločenstva a národnými programami.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

KRITÉRIÁ PRE ŠPECIFIKÁCIU PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU

Projekty spoločného záujmu sa budú špecifikovať z projektov predložených zainteresovanými zástupcami sektoru v rámci výzvy na návrhy podľa článku 7, na základe ich zhody s cieľmi a prioritami stanovenými v článkoch 2 a 3. Projekty musia byť koncipované na nadnárodnej úrovni tak, aby uspokojovali potreby existujúce v niekoľkých členských štátoch. Vo všeobecnosti sa majú realizovať v niekoľkých členských štátoch, ale realizácia projektu v jednom členskom štáte sa povolí vtedy, ak prospeje širšiemu celoeurópskemu záujmu.

Treba zohľadniť aj hospodárske a finančné kritériá uvedené v nariadení (ES) č. 2236/95. Tieto kritériá, ktoré sa použijú v rámci uvedeného nariadenia pre rozhodnutie o udelení finančnej podpory pre konkrétny projekt, sú:

- potenciálna hospodárska životaschopnosť projektu, ktorá by mala byť zabezpečená;

- zrelosť projektu;

- stimulačný účinok zásahu spoločenstva na verejné a súkromné financovanie;

- primeranosť finančného balíka;

- priame alebo nepriame sociálno-hospodárske účinky, najmä na zamestnanosť;

- dôsledky na životné prostredie;

- koordinácia časového zosúladenia rôznych častí projektu, najmä pre cezhraničné projekty.

--------------------------------------------------

Top