This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02010L0075-20240804
Directive 2010/75/EU of the European Parliament and of the Council of 24 November 2010 on industrial and livestock rearing emissions (integrated pollution prevention and control) (Recast) (Text with EEA relevance)
Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)
02010L0075 — SK — 04.08.2024 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
►M1 SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) ◄ (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 334 17.12.2010, s. 17) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, |
L 1785 |
1 |
15.7.2024 |
|
Opravená a doplnená:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/75/EÚ
z 24. novembra 2010
o emisiách z priemyslu a chovu hospodárskych zvierat (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)
(prepracované znenie)
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú pravidlá integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z priemyselných činností.
Stanovujú sa ňou aj pravidlá zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na neustále znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, predchádzanie vzniku odpadov, zlepšovanie efektívneho využívania zdrojov, a podporu obehového hospodárstva a dekarbonizácie, s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia ako celku.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„látka“ je akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny s výnimkou týchto látok:
rádioaktívne látky, ako sú vymedzené v článku 1 smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia ( 1 );
geneticky modifikované mikroorganizmy, ako sú vymedzené v článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov ( 2 );
geneticky modifikované organizmy, ako sú vymedzené v článku 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia ( 3 );
„znečisťovanie“ je priame alebo nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla, hluku alebo zápachu do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre zdravie ľudí alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;
„zariadenie“ je stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I, prílohe Ia alebo prílohe VII časti 1 a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti v tej istej lokalite, ktoré technicky súvisia s činnosťami uvedenými v uvedených prílohách a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovanie;
„emisia“ je priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy;
►C1 „emisný limit“ ◄ je množstvo vyjadrené pomocou určitých špecifických parametrov, koncentrácia a/alebo úroveň emisie, ktoré sa počas jedného alebo viacerých časových úsekov nesmie prevýšiť;
„limit environmentálnej výkonnosti“ je hodnota výkonu uvedená v povolení, vyjadrená pre osobitné podmienky z hľadiska určitých osobitných parametrov;
„norma kvality životného prostredia“ je súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré musí dané životné prostredie alebo jeho určitá časť v danom čase spĺňať;
„povolenie“ je písomné oprávnenie prevádzkovať zariadenie alebo jeho časť, alebo spaľovacie zariadenie alebo jeho časť, spaľovňu odpadov alebo jej časť, alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jeho časť;
„všeobecne záväzné pravidlá“ sú ►C1 emisné limity ◄ alebo iné podmienky stanovené aspoň na odvetvovej úrovni, ktoré sú prijaté s úmyslom ich priameho použitia na stanovenie podmienok povolenia;
„podstatná zmena“ je zmena v charaktere alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia alebo spaľovacieho zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie;
„hĺbková priemyselná transformácia“ je zavedenie nových techník alebo najlepších dostupných techník priemyselnými subjektmi, pri ktorých dochádza k významnej zmene riešenia alebo technológie celého zariadenia alebo jeho časti, alebo výmene existujúceho zariadenia za nové zariadenie, ktoré umožní mimoriadne významné zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom klimatickej neutrality a optimalizuje súvisiace environmentálne prínosy, a to aspoň na úrovne, ktoré možno dosiahnuť technikami identifikovanými v uplatniteľných záveroch o BAT s ohľadom na medzizložkové vplyvy;
„najlepšie dostupné techniky“ sú najúčinnejším a najpokrokovejším štádiom vývoja činností a metód prevádzkovania, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník predstavovať základ pre ►C1 emisné limity ◄ a iné podmienky povolenia navrhnuté s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je možné, zníženia emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok:
„techniky“ zahŕňajú použitú technológiu aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a odstavené z činnosti;
„dostupné techniky“ sú techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, s ohľadom na náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sa tieto techniky používajú alebo vyrábajú v Únii, pokiaľ sú prevádzkovateľovi dostupné za primeraných podmienok;
„najlepšie“ je najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku vrátane ochrany zdravia ľudí a klímy;
„referenčný dokument o BAT“ je dokument, ktorý je výsledkom výmeny informácií uskutočnenej v súlade s článkom 13, je vypracovaný pre vymedzené činnosti a opisuje najmä uplatňované techniky, súčasné úrovne emisií a spotreby, techniky, ktoré je potrebné brať do úvahy pri určovaní najlepších dostupných techník, ako aj závery o BAT a akékoľvek nové techniky ◄ , s osobitným prihliadnutím na kritériá uvedené v prílohe III;
„závery o BAT“ je dokument, ktorý obsahuje časti referenčného dokumentu o BAT, ktorými sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách a o nových technikách, ich opis, informácie na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovne znečisťovania súvisiace s týmito technikami, úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s týmito technikami, obsah systému environmentálneho manažérstva vrátane referenčných hodnôt, súvisiace monitorovanie, súvisiace úrovne spotreby a prípadne relevantné opatrenia na sanáciu lokality;
„prevádzkové pravidlá“ sú pravidlá zahrnuté v povoleniach alebo všeobecne záväzných pravidlách na vykonávanie činností uvedených v prílohe Ia, v ktorých sa stanovujú emisné limity, limity environmentálnej výkonnosti, súvisiace požiadavky na monitorovanie a v relevantných prípadoch postupy povrchového ukladania, postupy prevencie a zmierňovania znečistenia, hospodárenie so živinami, príprava krmív, ustajnenie, nakladanie s hnojom vrátane zberu, skladovania, spracovania a rozmetávania hnoja na pôde, a skladovania mŕtvych zvierat, ktoré sú v súlade s používaním najlepších dostupných techník;
„úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami“ sú škálou úrovní znečisťovania dosiahnutých za obvyklých prevádzkových podmienok pri použití najlepšej dostupnej techniky alebo kombinácie najlepších dostupných techník, ako sú opísané v záveroch o BAT, vyjadrenou ako priemer za dané časové obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok;
„úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s najlepšími dostupnými technikami“ sú škálou úrovní environmentálnej výkonnosti dosahovanej za bežných prevádzkových podmienok pri použití BAT alebo kombinácie viacerých BAT, ako sa uvádza v záveroch o BAT;
„environmentálna výkonnosť“ je výkonnosť v súvislosti s úrovňami spotreby, zdrojovo efektívnym využívaním materiálov, vody a energie, opätovným používaním materiálov a vody a vznikom odpadov;
„referenčné hodnoty“ sú orientačnou škálou úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sa používajú ako referencia v rámci systému environmentálneho manažérstva;
„nová technika“ je novátorská technika pre priemyselnú činnosť, ktorá by v prípade vývoja na komerčné účely mohla poskytnúť buď vyššiu všeobecnú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia alebo aspoň rovnakú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a vyššiu úsporu nákladov ako existujúce najlepšie dostupné techniky;
„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá úplne alebo čiastočne prevádzkuje alebo riadi zariadenie alebo spaľovacie zariadenie, spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, alebo, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, na ktorú bola prenesená rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia alebo závodu;
„verejnosť“ je jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb a, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ich združenia, organizácie alebo skupiny;
„dotknutá verejnosť“ je verejnosť, na ktorú má alebo by mohlo mať vplyv rozhodovanie o vydaní alebo aktualizácii povolenia alebo jeho podmienok, alebo ktorá má na tomto rozhodovaní záujem; na účely tohto vymedzenia pojmu sa vychádza z predpokladu, že na tomto rozhodovaní majú záujem mimovládne organizácie, ktoré presadzujú ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia a spĺňajú požiadavky vnútroštátneho práva;
„nebezpečné látky“ sú látky alebo zmesi v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí ( 4 );
„východisková správa“ sú informácie o stave kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami;
„podzemná voda“ je podzemná voda v zmysle článku 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 5 );
„pôda“ je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi podložím a povrchom; pôda sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov;
„environmentálna inšpekcia“ sú všetky činnosti vrátane ►C1 kontrol ◄ vykonávaných na mieste, monitorovania emisií a kontrol vnútorných správ ►C1 a nadväzujúcich dokumentov, overovania vlastného monitorovania ◄ , kontrolovania použitých techník a primeranosti environmentálneho riadenia zariadenia, ktoré vykonáva príslušný orgán alebo ktoré sa vykonávajú v jeho mene s cieľom kontrolovať a presadzovať, aby zariadenia dodržiavali podmienky svojho povolenia, a v prípade potreby monitorovať ich vplyv na životné prostredie;
„hydina“ je hydina v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 ( 6 )
„ošípané“ sú ošípané v zmysle vymedzenia v článku 2 smernice Rady 2008/120/ES ( 7 );
„dobytčia jednotka“ je štandardná merná jednotka, ktorá umožňuje agregovať rôzne kategórie hospodárskych zvierat na ich porovnávanie a vypočíta sa pomocou koeficientov pre jednotlivé dobytčie kategórie uvedené v prílohe Ia;
„palivo“ je akýkoľvek tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál;
„spaľovacie zariadenie“ je akékoľvek technické zariadenie, v ktorom sa okysličujú palivá s cieľom využiť takto vzniknuté teplo;
„prevádzkové hodiny“ je čas vyjadrený v hodinách, počas ktorého je spaľovacie zariadenie ako celok alebo sčasti v prevádzke a vypúšťa do ovzdušia emisie s výnimkou období nábehu a odstávky;
„stupeň odsírenia“ je pomer množstva síry, ktoré spaľovacie zariadenie za určité časové obdobie nevypustí do ovzdušia, k množstvu síry v pevnom palive, ktoré za rovnaké časové obdobie vstupuje do zariadení spaľovacieho zariadenia a používa sa v ňom;
„domáce tuhé palivo“ je prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo spaľované v spaľovacom zariadení vybudovanom špeciálne na takéto palivo, ktoré sa ťaží v danej oblasti;
„určujúce palivo“ je palivo, ktoré má spomedzi všetkých palív použitých v spaľovacom zariadení spaľujúcom viacero palív a využívajúcom ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, najvyššiu ►C1 emisný limit ◄ , ako je uvedené v prílohe V časť 1 alebo, v prípade viacerých palív s rovnakou ►C1 emisným limitom ◄ , palivo s najvyšším tepelným príkonom spomedzi týchto palív;
„biomasa“ sú:
produkty pozostávajúce z akejkoľvek rastlinnej hmoty pochádzajúcej z poľnohospodárstva alebo lesníctva, ktorá sa môže použiť ako palivo na účely zhodnotenia jej energetického obsahu;
nasledujúci odpad:
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesníctva;
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa zhodnotí vytvorené teplo;
vláknitý rastlinný odpad z výroby buničiny a z výroby papiera z celulózy, ak sa spoluspaľuje na mieste výroby a vytvorené teplo sa zhodnocuje;
korkový odpad;
drevný odpad s výnimkou drevného odpadu, ktorý môže obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy následkom ošetrovania konzervátormi na drevo alebo nátermi, a ktorý zahŕňa najmä takýto drevný odpad pochádzajúci zo stavieb a demolácií;
„spaľovacie zariadenie na spaľovanie viacerých druhov palív“ je každé spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo dva alebo viac druhov palív;
„plynová turbína“ je každý rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu, pozostávajúci najmä z kompresora, tepelného zariadenia, v ktorom sa okysličujú palivá na zahrievanie pracovnej kvapaliny, a turbíny;
„plynový motor“ je spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu a na spaľovanie paliva používa zážihové zapaľovanie alebo v prípade dvojpalivových motorov kompresné zapaľovanie;
„naftový motor“ je spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu a na spaľovanie paliva používa kompresné zapaľovanie;
„malá izolovaná sústava“ je malá izolovaná sústava, ako je vymedzená v článku 2 bod 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou ( 8 );
„odpad“ je odpad, ako je vymedzený v článku 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade ( 9 );
„nebezpečný odpad“ je nebezpečný odpad, ako je vymedzený v článku 3 bod 2 smernice 2008/98/ES;
„zmesový komunálny odpad“ je odpad z domácností, ako aj komerčný odpad, priemyselný odpad a odpad z inštitúcií, ktorý sa v dôsledku svojej povahy a zloženia podobá odpadu z domácností, ale okrem častí uvedených pod záhlavím 20 01 prílohy k rozhodnutiu 2000/532/ES ( 10 ), ktoré sa zberajú samostatne pri zdroji, a okrem ostatných odpadov uvedených pod záhlavím 20 02 uvedenej prílohy;
„spaľovňa odpadov“ je akákoľvek stacionárna alebo mobilná technická jednotka a zariadenie určené pre tepelné spracovanie odpadov so zužitkovaním vznikajúceho spaľovacieho tepla alebo bez neho, prostredníctvom spaľovania oxidáciou odpadov, ako aj ostatných procesov tepelného spracovania, ako sú pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, pokiaľ sa látky vznikajúce pri spracovaní následne spaľujú;
„zariadenie na spoluspaľovanie odpadov“ je akákoľvek stacionárna alebo mobilná technická jednotka, ktorej hlavným účelom je výroba energie alebo materiálnych výrobkov a ktorá využíva odpady ako základné alebo prídavné palivo alebo v ktorom sa odpady tepelne spracovávajú s cieľom zneškodnenia prostredníctvom spaľovania oxidáciou odpadov, ako aj inými procesmi tepelného spracovania, ako pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, ak sa látky, ktoré pri tomto spracovaní vznikajú, následne spaľujú;
„menovitá kapacita“ je súčet spaľovacích kapacít pecí, z ktorých sa spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov skladá, ako stanovil výrobca a potvrdil prevádzkovateľ, pričom sa náležite zohľadnila výhrevnosť odpadov, vyjadrená ako množstvo odpadu spáleného za hodinu;
„dioxíny a furány“ sú všetky polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány uvedené v prílohe VI časť 2;
„organická zlúčenina“ je akákoľvek zlúčenina, ktorá obsahuje minimálne uhlík a jeden alebo niekoľko z nasledujúcich prvkov: vodík, halogény, kyslík, síru, fosfor, kremík alebo dusík, s výnimkou oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrouhličitanov;
„prchavá organická zlúčenina“ je akákoľvek organická zlúčenina, vrátane frakcií kreozotu, ktorá má pri teplote 293,15 K tlak pár 0,01 kPa alebo viac, alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia;
„organické rozpúšťadlo“ je akákoľvek prchavá organická zlúčenina, ktorá sa používa na ktorýkoľvek z týchto účelov:
samostatne alebo v kombinácii s ostatnými činidlami bez toho, že by prechádzala chemickou zmenou, na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových materiálov;
ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok;
ako rozpúšťadlo;
ako disperzné médium;
na úpravu viskozity;
na úpravu povrchového napätia;
ako zmäkčovadlo;
ako konzervačný prostriedok;
„náter“ je náter, ako je vymedzený v článku 2 bod 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel ( 11 );
„úrovne znečisťovania súvisiace s novými technikami“ sú škálou úrovní znečisťovania dosiahnutých za bežných prevádzkových podmienok pri použití novej techniky alebo kombinácie nových techník, ako sa uvádza v záveroch o BAT, vyjadrenou ako priemer za dané časové obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok;
„úrovne environmentálnej výkonnosti súvisiace s novými technikami“ sú škálou úrovní environmentálnej výkonnosti dosiahnutých za bežných prevádzkových podmienok pri použití novej techniky alebo kombinácie nových techník, ako sa uvádza v záveroch o BAT;
„zabezpečenie dodržiavania súladu s predpismi“ sú mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania predpisov pri použití troch kategórií zásahov: podpora dodržiavania súladu s predpismi, monitorovanie súladu, ďalší postup a presadzovanie práva.
Článok 4
Povinnosť byť držiteľom povolenia
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne zariadenia alebo spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov neboli prevádzkované bez povolenia
Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty zaviesť postup registrácie zariadení, na ktoré sa vzťahuje len kapitola V alebo VIa.
Postup registrácie je špecifikovaný v záväznom akte a zahŕňa minimálne notifikáciu príslušnému orgánu prevádzkovateľom zariadenia o úmysle prevádzkovať zariadenie.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na dve zariadenia alebo viac zariadení alebo ich časti prevádzkované tým istým prevádzkovateľom na rovnakom mieste.
V prípade, že sa povolenie vzťahuje na dve alebo viaceré zariadenia, obsahuje podmienky na to, aby sa zabezpečilo, že všetky zariadenia spĺňajú požiadavky tejto smernice.
Článok 5
Udelenie povolenia
Komisia organizuje výmenu informácií s členskými štátmi o elektronickom povoľovaní a uverejňuje usmernenia k osvedčeným postupom.
Článok 6
Všeobecne záväzné pravidlá
Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť mať povolenie, môžu členské štáty do všeobecne záväzných pravidiel začleniť požiadavky pre určité kategórie zariadení alebo spaľovacích zariadení, spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov.
V prípade prijatia všeobecne záväzných pravidiel môže povolenie obsahovať len odkaz na takéto pravidlá.
Článok 7
Mimoriadne udalosti a havárie
Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES ( 12 ), v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti alebo havárie významne ovplyvňujúcej zdravie ľudí alebo životné prostredie prijmú členské štáty opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby:
prevádzkovateľ ihneď informoval príslušný orgán;
prevádzkovateľ ihneď prijal opatrenia na obmedzenie vplyvov na zdravie ľudí alebo životné prostredie a zabránenie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám, a
príslušný orgán vyžadoval, aby prevádzkovateľ prijal všetky vhodné dodatočné opatrenia, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na obmedzenie vplyvov na zdravie ľudí alebo životné prostredie a zabránenie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám.
V prípade znečistenia, ktoré má vplyv na zdroje pitnej vody vrátane cezhraničných zdrojov alebo na infraštruktúru odpadových vôd v prípade nepriameho vypúšťania, príslušný orgán informuje dotknutých zásobovateľov pitnou vodou a spracovateľov odpadových vôd o opatreniach prijatých na prevenciu vzniku škôd alebo nápravu škôd na zdraví ľudí a životnom prostredí spôsobených týmto znečistením.
V prípade každej mimoriadnej udalosti alebo havárie s výrazným vplyvom na zdravie ľudí alebo životné prostredie v inom členskom štáte, zabezpečí členský štát, na území ktorého k mimoriadnej udalosti alebo havárii došlo, aby bol príslušný orgán druhého členského štátu okamžite informovaný. Cezhraničná a multidisciplinárna spolupráca medzi dotknutými členskými štátmi sa zameriava na obmedzenie následkov pre životné prostredie a zdravie ľudí a na prevenciu ďalších možných mimoriadnych udalostí alebo havárií.
Článok 8
Nedodržanie podmienok povolenia
Prijímajú tiež opatrenia na zabezpečenie dodržiavania súladu na podporu, monitorovanie a presadzovanie dodržiavania povinností, ktoré fyzickým alebo právnickým osobám vyplývajú z tejto smernice.
V prípade porušenia podmienok povolenia členské štáty zabezpečia, aby:
prevádzkovateľ ihneď informoval príslušný orgán;
prevádzkovateľ ihneď prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie obnovy súladu s podmienkami v najkratšom možnom čase a
príslušný orgán požadoval, aby prevádzkovateľ prijal všetky vhodné dodatočné opatrenia, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na obnovenie súladu s podmienkami.
Ak takéto porušenie podmienok povolenia ohrozuje zdravie ľudí alebo životné prostredie v inom členskom štáte, členský štát, na území ktorého k porušeniu podmienok povolenia došlo, zabezpečí, aby bol tento druhý členský štát informovaný.
Článok 9
Emisie skleníkových plynov
KAPITOLA II
USTANOVENIA PRE ČINNOSTI UVEDENÉ V PRÍLOHE I
Článok 10
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe I a prípadne na činnosti, ktoré dosahujú kapacitné prahové hodnoty stanovené v uvedenej prílohe.
Článok 11
Všeobecné zásady týkajúce sa základných povinností prevádzkovateľa
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby zariadenia boli prevádzkované v súlade s týmito zásadami:
proti znečisťovaniu sa prijímajú všetky vhodné preventívne opatrenia;
uplatňujú sa najlepšie dostupné techniky;
nespôsobuje sa žiadne významné znečisťovanie;
predchádza sa vzniku odpadov v súlade so smernicou 2008/98/ES;
ak odpad vzniká, je podľa stupňa priority a v súlade so smernicou 2008/98/ES upravovaný s cieľom jeho opätovného použitia, recyklácie, zhodnotenia, alebo ak to nie je z technických alebo z ekonomických dôvodov možné, zneškodňuje sa, pričom treba zamedziť jeho vplyvu alebo znížiť jeho vplyv na životné prostredie;
energia sa využíva efektívne a podľa potreby podporuje využívanie a získavanie energie z obnoviteľných zdrojov;
materiálne zdroje a voda sa využívajú efektívne, a to aj opakovane;
implementuje sa systém environmentálneho manažérstva, ako sa stanovuje v článku 14a;
prijímajú sa opatrenia potrebné na prevenciu havárií a obmedzenie ich následkov;
prijímajú sa opatrenia potrebné pri konečnom odstavení, aby sa predišlo riziku znečisťovania a aby sa miesto prevádzkovania vrátilo do uspokojivého stavu vymedzeného v súlade s článkom 22.
Článok 12
Žiadosti o povolenia
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby žiadosť o povolenie obsahovala opis týchto prvkov:
zariadenia a jeho činností;
surovín, pomocných materiálov, iných látok, energie a vody používaných v zariadení alebo v ňom vznikajúcich;
zdrojov emisií zo zariadenia vrátane zápachu;
podmienok lokality zariadenia;
v prípade potreby východiskovej správy v súlade s článkom 22 ods. 2;
druhu a množstiev predpokladaných emisií vrátane zápachu zo zariadenia do každej zložky životného prostredia, ako aj identifikácie významných účinkov emisií na životné prostredie;
navrhovanej technológie a iných techník na zabránenie alebo, ak to nie je možné, na zníženie emisií zo zariadenia;
opatrení zameraných na prevenciu, úpravu s cieľom opätovného využitia, recyklácie a zhodnotenia odpadov vzniknutých v zariadení;
ďalších opatrení plánovaných s cieľom dosiahnutia súladu so všeobecnými zásadami základných povinností prevádzkovateľa podľa článku 11;
opatrení plánovaných s cieľom monitorovať emisie do životného prostredia;
hlavných náhradných riešení k navrhovanej technológii, technikám a opatreniam, ktoré žiadateľ preskúmal, doložených vo forme prehľadu.
Žiadosť o povolenie musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie údajov uvedených v prvom pododseku.
Článok 13
Referenčné dokumenty o BAT a výmena informácií
Výmena informácií sa zameriava najmä na:
výkonnosť zariadení a techník z hľadiska emisií, vyjadrených prípadne ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a súvisiacich referenčných podmienok, spotreby a charakteru surovín, spotreby vody, využívania energie a vzniku odpadu;
používané techniky, súvisiace monitorovanie, medzizložkové vplyvy, hospodárska a technická únosnosť a ich vývoj;
najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených písmenách a) a b).
Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, sa informácie považované za dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie poskytujú len Komisii a po podpise dohody o mlčanlivosti a nezverejňovaní informácií so zamestnancami verejnej správy a inými štátnymi zamestnancami, ktorí zastupujú členské štáty alebo agentúry Únie. Informácie sa anonymizujú tak, aby neodkazovali na konkrétneho prevádzkovateľa alebo zariadenie, ak sa poskytujú ostatným zainteresovaným stranám zapojeným do výmeny informácií uvedenej v odseku 1. Neanonymizované informácie sa môžu poskytovať len v prípadoch, keď by anonymizácia informácií neumožnila účinnú výmenu informácií o BAT v súvislosti s vypracovaním, prehodnotením a v prípade potreby aktualizáciou referenčných dokumentov o BAT so zástupcami mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia a podľa potreby zástupcami združení zastupujúcich príslušné priemyselné odvetvia, ak títo zástupcovia organizácií a združení podpísali dohodu o mlčanlivosti a nezverejňovaní informácií. Výmena informácií považovaných za dôverné obchodné informácie alebo citlivé obchodné informácie sa prísne obmedzí na to, čo je z technického hľadiska potrebné na vypracovanie, prehodnotenie a v prípade potreby aktualizáciu referenčných dokumentov o BAT, a takéto dôverné obchodné informácie alebo obchodne citlivé informácie sa nepoužijú na žiadne iné účely.
►M1 Komisia zriadi a pravidelne zvoláva fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia. ◄
Komisia získa stanovisko fóra o praktických opatreniach na výmenu informácií, a najmä k:
rokovaciemu poriadku fóra;
pracovnému programu na výmenu informácií;
usmerneniam pre zber údajov;
usmerneniam pre vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality, ako aj ich vhodného obsahu a formátu.
Usmernenia uvedené v druhom pododseku písm. c) a d) zohľadnia stanovisko fóra a prijmú sa v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2
Stanovisko fóra uvedeného v prvom pododseku sa predloží do šiestich mesiacov od záverečného zasadnutia technickej pracovnej skupiny zodpovednej za referenčný dokument o BAT.
Článok 14
Podmienky povolenia
►M1 Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 11 a 18. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa povolenia vydávali po konzultácii so všetkými príslušnými orgánmi zodpovednými za súlad s environmentálnymi právnymi predpismi Únie vrátane noriem kvality životného prostredia. ◄
Tieto opatrenia musia obsahovať aspoň:
emisné limity pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 166/2006* a pre iné znečisťujúce látky, ktoré môžu byť vypúšťané z príslušného zariadenia vo významných množstvách s ohľadom na ich povahu, nebezpečnosť a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej s ohľadom na zmeny dynamiky prietoku vody vo vodných recipientoch;
limity environmentálnej výkonnosti v súlade s článkom 15 ods. 4;
primerané požiadavky na zabezpečenie posúdenia potreby prevencie alebo zníženia emisií látok, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57, alebo látok, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006;
primerané požiadavky na zabezpečenie ochrany pôdy, podzemnej vody, povrchovej vody a povodí súvisiace s miestami odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, ako sa uvádza v článku 7 smernice (EÚ) 2020/2184, a opatrenia týkajúce sa monitorovania odpadov vzniknutých v zariadení a nakladania s nimi;
primerané požiadavky stanovujúce vlastnosti systému environmentálneho manažérstva v súlade s článkom 14a;
vhodné požiadavky na monitorovanie spotreby a opätovného používania zdrojov, ako je energia, voda a suroviny;
vhodné požiadavky na monitorovanie emisií určujúce:
metodiku merania, jeho frekvenciu a postup vyhodnocovania; a
tam, kde sa uplatňuje článok 15 ods. 3 písm. b), že výsledky monitorovania emisií sú dostupné za rovnaký časový úsek a referenčných podmienok ako v prípade úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami;
povinnosť oznamovať príslušnému orgánu pravidelne a aspoň raz ročne:
informácie, ktoré vychádzajú z výsledkov monitorovania emisií uvedeného v písmene c), a iné požadované údaje, ktoré príslušnému orgánu umožňujú overiť plnenie podmienok povolenia; a
tam, kde sa uplatňuje článok 15 ods. 3 písm. b), súhrn výsledkov monitorovania emisií, ktorý umožňuje porovnanie s úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami;
informácie o pokroku pri dosahovaní cieľov environmentálnej politiky, ako sa uvádza v článku 14a;
vhodné požiadavky na pravidelnú údržbu a dohľad nad prijatými opatreniami na prevenciu emisií do pôdy, povrchových a podzemných vôd podľa písmena b) a vhodné požiadavky na periodické monitorovanie pôdy, povrchových a podzemných vôd v súvislosti s relevantnými nebezpečnými látkami, ktoré sa môžu nachádzať v lokalite, a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy, povrchových a podzemných vôd v lokalite zariadenia;
opatrenia vzťahujúce sa na podmienky, ktoré nie sú bežnými prevádzkovými podmienkami, napríklad nábeh a odstavovanie, úniky, prevádzková porucha, dočasné prerušenie prevádzky a definitívne ukončenie;
opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania;
podmienky posudzovania dodržiavania emisných limitov a limitov environmentálnej výkonnosti alebo odkaz na uplatniteľné požiadavky špecifikované inde.
Ak príslušný orgán stanoví podmienky povolenia na základe najlepšej dostupnej techniky, ktorá nie je opísaná v žiadnych z relevantných záverov o BAT, zabezpečí, aby:
sa táto technika určila na základe osobitného zváženia kritérií uvedených v prílohe III; a
sa splnili požiadavky článku 15.
Ak závery o BAT uvedené v prvom pododseku neobsahujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, príslušný orgán zabezpečí, aby sa technikou uvedenou v prvom pododseku zaistila úroveň ochrany životného prostredia rovnocenná s úrovňou najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT.
Článok 14a
Systém environmentálneho manažérstva
Systém environmentálneho manažérstva musí zahŕňať aspoň:
ciele environmentálnej politiky v záujme neustáleho zlepšovania environmentálneho správania a bezpečnosti zariadenia, ku ktorým patria opatrenia na:
predchádzanie vzniku odpadov;
optimalizáciu využívania zdrojov a energie a opätovného využívania vody;
prevenciu alebo zníženie používania nebezpečných látok alebo emisií z nich;
ciele a ukazovatele výkonnosti v súvislosti s významnými environmentálnymi aspektmi, v ktorých sa zohľadnia referenčné hodnoty stanovené v relevantných záveroch o BAT;
v prípade zariadení, na ktoré sa vzťahuje povinnosť energetického auditu alebo vykonávania systému energetického manažérstva podľa článku 8 smernice 2012/27/EÚ, zahrnutie výsledkov daného auditu alebo vykonávania systému energetického manažérstva podľa článku 8 uvedenej smernice a prílohy VI k nej, ako aj opatrení na vykonanie z nich vyplývajúcich odporúčaní;
register nebezpečných látok prítomných v zariadeniach ako takých alebo z nich emitovaných, ako sú zložky iných látok alebo súčasti zmesí, s osobitným zreteľom na látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a látky, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia uvedené v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, a posudzovanie rizika vplyvu takýchto látok na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj analýzu možností ich nahradenia bezpečnejšími alternatívami alebo zníženia ich používania alebo emisií;
opatrenia prijaté na dosiahnutie environmentálnych cieľov a predchádzanie rizikám pre zdravie ľudí a životné prostredie vrátane nápravných a preventívnych opatrení, ak sú potrebné;
plán transformácie, ako sa uvádza v článku 27d.
Ak prvky, ktorých začlenenie do systému environmentálneho manažérstva sa vyžaduje, ako aj ciele, ukazovatele výkonnosti alebo opatrenia už boli vypracované v súlade s inými príslušnými právnymi predpismi Únie a sú v súlade s týmto článkom, v systéme environmentálneho manažérstva postačí odkaz na príslušné dokumenty.
Komisia do 31. decembra 2025 prijme vykonávací akt o tom, ktoré informácie sú relevantné na uverejnenie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.
Ak by zverejnenie informácií malo nepriaznivý vplyv na niektorý zo záujmov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a) až h) smernice 2003/4/ES, informácie sa môžu pri sprístupňovaní na internete upraviť alebo vylúčiť, ak ich úprava nie je možná.
Prevádzkovateľ pripraví a zavedie systém environmentálneho manažérstva v súlade s príslušnými závermi o BAT pre toto odvetvie do 1. júla 2027 s výnimkou zariadení uvedených v článku 3 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 ( 13 ).
Systém environmentálneho manažérstva sa podrobuje pravidelnému prehodnocovaniu na zaručenie toho, že je naďalej vhodný, primeraný a efektívny.
Prvý audit systému environmentálneho manažérstva sa uskutoční do 1. júla 2027 s výnimkou zariadení uvedených v článku 3 ods. 4 smernice (EÚ) 2024/1785. Systém environmentálneho manažérstva sa aspoň každé tri roky podrobuje auditu, ktorý vykonáva orgán posudzovania zhody akreditovaný v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008 alebo environmentálny overovateľ s akreditáciou alebo licenciou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 20 nariadenia (ES) č. 1221/2009, ktorý overuje, či je systém environmentálneho manažérstva a jeho vykonávanie v súlade s týmto článkom.
Článok 15
Emisné limity, limity environmentálnej výkonnosti, ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia
V prípade nepriameho vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd sa pri určovaní emisných limitov pre dotknuté zariadenie môže zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd mimo zariadenia za predpokladu, že to nevedie k vyšším úrovniam znečistenia životného prostredia, je zaručená rovnocenná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a prevádzkovateľ po porade s prevádzkovateľom čistiarne odpadových vôd zaručí, že nepriame vypúšťanie neohrozí súlad s ustanoveniami povolenia čistiarne odpadových vôd podľa tejto smernice alebo osobitného povolenia podľa smernice 91/271/EHS, a že sú splnené všetky tieto požiadavky:
vypúšťanie znečisťujúcich látok nenarúša prevádzku čistiarne odpadových vôd alebo schopnosť spätného získavania zdrojov z toku čistiarne odpadových vôd;
vypustené znečisťujúce látky nepoškodzujú zdravie zamestnancov pracujúcich v zbernom systéme a v čistiarňach odpadových vôd;
čistiareň odpadových vôd je konštruovaná tak, aby znižovala množstvo vypustených znečisťujúcich látok, a je na to náležite vybavená;
celkové množstvo predmetných znečisťujúcich látok v konečnom dôsledku vypustených do vôd sa nezvyšuje v porovnaní so situáciou, keď emisie z predmetného zariadenia zostávajú v súlade s emisnými limitmi stanovenými v prípade priameho vypúšťania v súlade s odsekom 3 tohto článku, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie opatrenia požadované podľa článku 18.
Príslušný orgán uvedie v prílohe k podmienkam povolenia dôvody uplatňovania druhého pododseku vrátane výsledku posúdenia, ktoré vykonal prevádzkovateľ a ktorým sa malo overiť, či boli splnené požadované podmienky.
Prevádzkovateľ poskytne aktualizované posúdenie v prípadoch, keď by sa podmienky povolenia mali zmeniť, aby sa zabezpečilo plnenie požiadaviek stanovených v druhom pododseku písm. a) až d).
Príslušný orgán stanoví najprísnejšie emisné limity, ktoré možno dosiahnuť v zariadení uplatňovaním BAT, pričom zváži celú škálu úrovní emisií súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami (ďalej len ‚BAT-AEL‘) s cieľom zabezpečiť, aby za bežných prevádzkových podmienok emisie nepresahovali BAT-AEL, ako sú stanovené v rozhodnutí o záveroch o BAT uvedenom v článku 13 ods. 5. Emisné limity musia vychádzať z posúdenia celého rozsahu BAT-AEL, ktoré vypracuje prevádzkovateľ a v ktorom analyzuje reálnosť dosiahnutia najprísnejších hodnôt škály BAT-AEL a preukáže najlepšiu celkovú výkonnosť, ktorú zariadenie môže dosiahnuť pri uplatňovaní BAT, ako sa opisuje v záveroch o BAT, s prihliadnutím na možné medzizložkové vplyvy. Emisné limity sa stanovujú na základe jednej z týchto možností:
stanovenie emisných limitov vyjadrených pre rovnaké alebo kratšie obdobie a v rovnakých referenčných podmienkach ako BAT-AEL, alebo
stanovenie iných emisných limitov, než limitov uvedených v písmene a) v zmysle hodnôt, období a referenčných podmienok.
Ak sa emisné limity stanovujú podľa písmena b), príslušný orgán aspoň raz ročne zhodnotí výsledky monitorovania emisií, aby sa zabezpečilo, že emisie za bežných prevádzkových podmienok nepresiahli BAT-AEL.
Pri určovaní príslušných emisných limitov v súlade s týmto článkom sa môžu uplatňovať všeobecne záväzné pravidlá uvedené v článku 6.
Ak sa prijmú všeobecne záväzné pravidlá, stanovia sa najprísnejšie emisné limity dosiahnuteľné uplatňovaním BAT pre kategórie zariadení s podobnými charakteristikami, ktoré sú relevantné pri určovaní najnižších dosiahnuteľných úrovní emisií, s ohľadom na celú škálu BAT-AEL. Všeobecne záväzné pravidlá stanoví členský štát na základe informácií v záveroch o BAT, pričom analyzuje reálnosť dosiahnutia najprísnejších hodnôt škály BAT-AEL a preukáže najlepšiu výkonnosť, ktorú sú uvedené kategórie zariadení schopné dosiahnuť pri uplatňovaní BAT, ako sa uvádza v záveroch o BAT.
Okrem toho príslušný orgán:
stanoví limity environmentálnej výkonnosti v bežných prevádzkových podmienkach pre vodu so zreteľom na možné vplyvy na iné zložky životného prostredia, ktoré sa nesmú prekročiť počas jedného alebo viacerých období a nie sú menej prísne ako záväzné rozsahy uvedené v prvom pododseku;
stanoví orientačné úrovne environmentálnej výkonnosti v bežných prevádzkových podmienkach pre odpady a zdroje iné ako voda nie menej prísne ako záväzné rozsahy uvedené v prvom pododseku.
Odchylne od odseku 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 18, môže príslušný orgán v určitých prípadoch stanoviť emisné limity vyššie ako BAT-AEL. Takáto výnimka sa môže uplatňovať iba vtedy, ak sa posúdením preukáže, že dosiahnutie BAT-AEL opísaných v záveroch o BAT by vyvolalo neúmerne vysoké náklady v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov:
geografickej polohy alebo miestnych environmentálnych podmienok dotknutého zariadenia, alebo
technických vlastností dotknutého zariadenia.
V prílohe k podmienkam povolenia uvedie príslušný orgán dôvody odchýlenia sa od odseku 3 a výsledok posúdenia uvedený v prvom pododseku tohto odseku, ako aj odôvodnenie uložených podmienok.
Emisné limity stanovené v súlade s prvým pododsekom však nesmú v príslušných prípadoch prekročiť emisné limity stanovené v prílohách k tejto smernici.
Výnimky udelené v súlade s týmto odsekom musia byť v súlade so zásadami stanovenými v prílohe II. Príslušný orgán zabezpečí, aby prevádzkovateľ poskytol posúdenie vplyvu výnimky na koncentráciu príslušných znečisťujúcich látok v prijímajúcom prostredí, a v každom prípade zabezpečí, aby nedošlo k žiadnemu významnému znečisteniu a aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku. Výnimky sa neudelia, ak by mohli ohroziť súlad s normami kvality životného prostredia uvedenými v článku 18.
Príslušný orgán opätovne posúdi, či výnimky udelené v súlade s týmto odsekom sú oprávnené, a to každé štyri roky alebo ako súčasť každého prehodnotenia podmienok povolenia podľa článku 21, ak sa takéto prehodnotenie vykoná skôr než štyri roky od udelenia výnimky.
Komisia prijme vykonávací akt s cieľom stanoviť štandardizovanú metodiku posudzovania nepomeru medzi nákladmi na vykonávanie záverov o BAT a potenciálnymi environmentálnymi prínosmi uvedenými v prvom pododseku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.
Odchylne od odseku 4 môže príslušný orgán v určitých prípadoch stanoviť menej prísne záväzné rozsahy environmentálnej výkonnosti alebo menej prísne limity environmentálnej výkonnosti. Takáto výnimka sa môže uplatniť iba vtedy, ak posúdenie preukáže, že dosiahnutie úrovní výkonnosti súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami opísanými v záveroch o BAT povedie k značnému negatívnemu environmentálnemu vplyvu vrátane medzizložkových vplyvov alebo k značnému hospodárskemu vplyvu z dôvodov:
geografickej polohy alebo miestnych environmentálnych podmienok dotknutého zariadenia, alebo
technických vlastností dotknutého zariadenia.
Príslušný orgán uvedie v prílohe k podmienkam povolenia dôvody odchýlenia sa od odseku 4 a výsledok posúdenia uvedený v prvom pododseku tohto odseku, ako aj odôvodnenie uložených podmienok.
Príslušný orgán zabezpečí, aby prevádzka pri menej prísnych záväzných rozsahoch environmentálnej výkonnosti alebo menej prísnych limitoch environmentálnej výkonnosti nemala významný vplyv na životné prostredie vrátane úbytku zdrojov vody a aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví štandardizovanú metodiku na vykonanie posúdenia uvedeného v prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.
Odchylne od odsekov 3 a 4 a za predpokladu, že nedôjde k významnému znečisteniu a že sa vyčerpali všetky opatrenia vedúce k menšiemu znečisteniu, môže príslušný orgán stanoviť menej prísne emisné limity alebo limity environmentálnej výkonnosti v prípade krízy v dôsledku mimoriadnych okolností mimo kontroly prevádzkovateľa a členských štátov vedúcich k vážnemu narušeniu alebo nedostatku:
dodávok energie za predpokladu prevažujúceho verejného záujmu na bezpečnosti dodávok energie;
zdrojov, materiálov alebo zariadení nevyhnutných pre prevádzkovateľa na výkon jeho činnosti vo verejnom záujme v súlade s príslušnými emisnými limitmi alebo limitmi environmentálnej výkonnosti, alebo
základných zdrojov, materiálov alebo zariadení, ak sa takýto nedostatok alebo prerušenie kompenzuje výrobnou kapacitou z dôvodov verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti alebo z iných naliehavých dôvodov prevažujúceho verejného záujmu.
Výnimka sa neudelí na viac ako tri mesiace. Ak okolnosti oprávňujúce udelenie výnimky pretrvávajú, možno predĺžiť výnimku najviac na obdobie troch mesiacov.
Hneď po obnovení podmienok pre dodávky, alebo ak existuje alternatíva dodávok energie, zdrojov, materiálov alebo zariadení, členský štát zabezpečí, aby rozhodnutie o stanovení menej prísnych emisných limitov a limitov environmentálnej výkonnosti stratilo účinnosť a zariadenie bolo povinné spĺňať podmienky povolenia stanovené v súlade s odsekmi 3 a 4.
Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie monitorovania emisií vyplývajúcich z výnimky uvedenej v prvom pododseku.
Príslušný orgán zverejní informácie o výnimke a uložené podmienky v súlade s článkom 24 ods. 2.
Komisia môže v prípade potreby prostredníctvom usmernení posúdiť a ďalej objasniť kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní tohto odseku.
Členské štáty oznámia Komisii každú výnimku udelenú podľa tohto odseku, ako aj dôvod jej udelenia a uložených podmienok.
Komisia posúdi, či je výnimka udelená oprávnene, pričom náležite zohľadní kritériá stanovené v tomto odseku. Ak Komisia vznesie námietky do dvoch mesiacov od oznámenia členského štátu, členské štáty výnimku bezodkladne primerane upravia.
Článok 15a
Posudzovanie súladu
Metódou uvedenou v prvom pododseku sa pri posudzovaní súladu prinajmenšom stanovujú validované priemerné hodnoty emisií a určuje spôsob zohľadnenia neistoty merania a počtu prekročení emisných limitov.
Článok 16
Požiadavky v oblasti monitorovania
Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, periodické monitorovanie sa v náležitých prípadoch uskutoční, ako je stanovené v záveroch o BAT, a aspoň každé štyri roky v prípade podzemnej vody a každých deväť rokov v prípade pôdy, s výnimkou prípadov, keď takéto monitorovanie vychádza zo systematického hodnotenia rizika kontaminácie.
Článok 17
Všeobecne záväzné pravidlá pre činnosti uvedené v prílohe I
Článok 18
Normy kvality životného prostredia
Ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky než tie, ktoré sa dajú dosiahnuť použitím najlepších dostupných techník, do povolenia sa zahrnú dodatočné opatrenia, ktorými sa zníži konkrétny podiel uvedeného zariadenia na znečisťovaní v príslušnej oblasti bez toho, aby tým boli dotknuté iné opatrenia, ktoré možno prijať s cieľom dosiahnuť súlad s normami kvality životného prostredia.
Ak sa v súlade s prvým odsekom do povolenia zahrnuli prísnejšie podmienky, príslušný orgán posúdi vplyv týchto prísnejších podmienok na koncentráciu dotknutých znečisťujúcich látok v prijímajúcom prostredí.
Ak má záťaž znečisťujúcimi látkami vypúšťanými zariadením vyčísliteľný alebo merateľný účinok na životné prostredie, členské štáty zabezpečia, aby sa koncentrácia dotknutých znečisťujúcich látok monitorovala v prijímajúcom prostredí. Výsledky tohto monitorovania sa postúpia príslušnému orgánu.
Ak sú metódy monitorovania a merania dotknutých znečisťujúcich látok stanovené v iných príslušných právnych predpisoch Únie, tieto metódy, podľa potreby vrátane metód založených na účinkoch, sa použijú na účely monitorovania uvedeného v treťom odseku.
Článok 19
Vývoj v oblasti najlepších dostupných techník
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány sledovali alebo boli informované o vývoji v oblasti najlepších dostupných techník a o uverejnení akýchkoľvek nových alebo aktualizovaných záverov o BAT a sprístupnia tieto informácie dotknutej verejnosti.
Článok 20
Zmeny zariadení prevádzkovateľmi
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa žiadna podstatná zmena plánovaná prevádzkovateľom neuskutočnila bez povolenia udeleného v súlade s touto smernicou.
Žiadosť o povolenie a rozhodnutie príslušného orgánu sa týka tých častí zariadenia a tých údajov uvedených v článku 12, ktoré môžu byť podstatnou zmenou dotknuté.
Článok 21
Prehodnotenie a aktualizácia podmienok povolenia príslušným orgánom
Na žiadosť príslušného orgánu prevádzkovateľ predloží všetky informácie, ktoré sú potrebné na prehodnotenie podmienok povolenia a ktoré zahŕňajú najmä výsledky monitorovania emisií a iné údaje, ktoré umožnia porovnanie prevádzky zariadenia s najlepšími dostupnými technikami opísanými v príslušných záveroch o BAT a s úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami.
Pri prehodnocovaní podmienok povolenia príslušný orgán použije všetky informácie vyplývajúce z monitorovania alebo inšpekcií.
Do štyroch rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5, ktoré súvisia s hlavnou činnosťou zariadenia, príslušný orgán zabezpečí, aby:
sa prehodnotili a v prípade potreby aktualizovali všetky podmienky povolenia pre dotknuté zariadenie na zabezpečenie súladu s touto smernicou, podľa potreby najmä s článkom 15 ods. 3, 4 a 5;
zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo.
Pri prehodnocovaní sa zohľadnia všetky nové alebo aktualizované závery o BAT, ktoré sa vzťahujú na zariadenie a ktoré sa prijali súlade s článkom 13 ods. 5 od udelenia alebo posledného prehodnotenia povolenia.
Podmienky povolenia sa prehodnotia a v prípade potreby aktualizujú aspoň v týchto prípadoch:
bezpečnosť prevádzkovania vyžaduje použitie iných techník;
ak je to potrebné na súlad s normou kvality životného prostredia uvedenou v článku 18, a to aj v prípade novej alebo revidovanej normy kvality, alebo ak si stav prijímajúceho prostredia vyžaduje revíziu povolenia na dosiahnutie súladu s plánmi a programami stanovenými v právnych predpisoch Únie;
v prípade žiadosti prevádzkovateľa o predĺženie trvania prevádzky zariadenia, ktoré vykonáva činnosť uvedenú v bode 5.4 prílohy I.
Článok 22
Uzatvorenie lokality
V prípade, že činnosť zahŕňa používanie, výrobu alebo vypúšťanie príslušných nebezpečných látok a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia, prevádzkovateľ pripraví a predloží východiskovú správu príslušnému orgánu pred spustením prevádzky zariadenia alebo pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013.
Východisková správa musí obsahovať informácie potrebné na určenie stavu kontaminácie pôdy a podzemných vôd, aby bolo možné kvantifikované porovnanie so stavom po definitívnom ukončení činností uvedenom v odseku 3.
Východisková správa obsahuje aspoň tieto informácie:
informácie o súčasnom a v prípade dostupnosti i o minulom využití lokality;
v prípade dostupnosti existujúce informácie o meraniach pôdy a podzemných vôd, ktoré odrážajú stav v čase vypracovania správy alebo namiesto toho nové merania pôdy a podzemných vôd s ohľadom na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd tými nebezpečnými látkami, ktoré sa použijú, vyrobia alebo vypustia v dotknutom zariadení.
Ak informácie vypracované v súlade s inými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie spĺňajú požiadavky tohto odseku, takéto informácie možno zahrnúť do predkladanej východiskovej správy alebo ich k nej priložiť.
Komisia vypracuje usmernenia pre obsah východiskovej správy.
Po definitívnom ukončení činností prevádzkovateľ posúdi stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami, ktoré zariadenie používalo, produkovalo, alebo vypúšťalo. Ak zariadenie spôsobilo významné znečistenie pôdy alebo podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami v porovnaní so stavom uvedeným vo východiskovej správe uvedenej v odseku 2, prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia na odstránenie znečistenia, aby túto lokalitu vrátil do uvedeného stavu. Na tento účel sa môže zohľadniť technická priechodnosť takýchto opatrení.
Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, po definitívnom ukončení činností a v prípade, že kontaminácia pôdy a podzemnej vody v lokalite predstavuje významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku povolených činností, ktoré prevádzkovateľ vykonával pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013 a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia stanovených v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d), prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok, aby lokalita po zohľadnení jej súčasného alebo schváleného budúceho využívania už nepredstavovala takéto riziko.
Článok 23
Environmentálne inšpekcie
Členské štáty zavedú systém environmentálnych inšpekcií zariadení, ktoré sa zameriavajú na skúmanie celej škály relevantných účinkov dotknutých zariadení na životné prostredie.
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia poskytli príslušným orgánom všetku nevyhnutnú pomoc s cieľom umožniť týmto orgánom vykonanie ►C1 kontroly ◄ na mieste, odber vzoriek a zber informácií potrebných na výkon ich povinností podľa tejto smernice.
Súčasťou každého plánu environmentálnej inšpekcie sú:
všeobecné posúdenie relevantných dôležitých otázok v oblasti životného prostredia;
geografická oblasť, na ktorú sa vzťahuje plán inšpekcií;
register zariadení, na ktoré sa plán vzťahuje;
postupy tvorby programov pre bežné environmentálne inšpekcie podľa odseku 4;
postupy pre mimoriadne environmentálne inšpekcie podľa odseku 5;
v prípade potreby ustanovenia o spolupráci medzi rôznymi inšpekčnými orgánmi.
Na základe plánov inšpekcií príslušný orgán pravidelne vypracúva programy bežných environmentálnych inšpekcií, v ktorých sa okrem iného určuje frekvencia ►C1 kontrol ◄ na mieste pre rôzne typy zariadení.
Obdobie medzi dvoma ►C1 kontrolami ◄ na mieste sa zakladá na systematickom hodnotení environmentálnych rizík dotknutých zariadení a nepresahuje jeden rok pri zariadeniach s najvyšším rizikom a tri roky pri zariadeniach s najnižším rizikom.
Ak inšpekcia zistí prípad závažného nedodržania podmienok povolenia, vykoná sa v lehote šiestich mesiacov od uvedenej inšpekcie dodatočná kontrola na mieste.
Pri systematickom vyhodnocovaní environmentálnych rizík sa vychádza aspoň z týchto kritérií:
potenciálne a skutočné vplyvy dotknutých zariadení na ľudské zdravie a životné prostredie so zreteľom na úrovne znečisťovania a typy emisií, citlivosť miestneho prostredia a riziko havárií;
dodržiavanie podmienok povolenia v minulosti;
účasť prevádzkovateľa v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009 ( 15 ).
Komisia prijme usmernenia ku kritériám vyhodnocovania rizík pre životné prostredie a v prípade potreby ich pravidelne aktualizuje.
Po každej ►C1 kontroly ◄ na mieste príslušný orgán vypracuje správu, ktorá opíše relevantné zistenia o tom, či zariadenie dodržiava podmienky povolenia, aj závery o tom, či sú potrebné ďalšie opatrenia.
Správa sa oznámi dotknutému prevádzkovateľovi do dvoch mesiacov od uskutočnenia ►C1 kontroly ◄ na mieste. Správu sprístupní verejnosti príslušný orgán v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí ( 16 ) do štyroch mesiacov od uskutočnenia ►C1 kontroly ◄ na mieste.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2, príslušný orgán zabezpečí, aby prevádzkovateľ prijal v primeranej lehote všetky potrebné opatrenia, ktoré sú uvedené v správe.
Článok 24
Prístup k informáciám a účasť verejnosti na povoľovacom konaní
Členské štáty zabezpečia, aby sa dotknutej verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa týchto konaní:
udelenie povolenia pre nové zariadenia;
udelenie povolenia na akúkoľvek podstatnú zmenu;
udelenie alebo aktualizácia povolenia pre zariadenie, kde sa navrhuje uplatňovanie článku 15 ods. 4;
aktualizácia povolenia alebo podmienok povolenia pre zariadenie v súlade s článkom 21 ods. 5;
aktualizácia povolenia v súlade s článkom 21 ods. 3 alebo článkom 21 ods. 4.
Na takúto účasť sa uplatňuje postup stanovený v prílohe IV.
Po prijatí rozhodnutia o vydaní alebo prehodnotení či aktualizácii povolenia príslušný orgán sprístupňuje verejnosti, a to aj systematicky na internete na ľahko vyhľadateľnom webovom sídle bezplatne a bez obmedzenia prístupu na registrovaných užívateľov tieto informácie v súvislosti s písmenami a), b) a f):
obsah rozhodnutia vrátane kópie povolenia a všetkých následných aktualizácií a v náležitých prípadoch vrátane konsolidovaných podmienok povolenia;
dôvody, na ktorých sa rozhodnutie zakladá;
výsledky konzultácií uskutočnených pred prijatím rozhodnutia vrátane konzultácií uskutočnených podľa článku 26, ako aj vysvetlenie spôsobu zohľadnenia týchto konzultácií v danom rozhodnutí;
názov referenčných dokumentov o BAT, ktoré sú relevantné pre dotknuté zariadenie alebo dotknutú činnosť;
spôsob stanovenia podmienok povolenia uvedených v článku 14 vrátane emisných limitov a limitov environmentálnej výkonnosti súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami a úrovní emisií a úrovní environmentálnej výkonnosti súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami;
v prípade udelenia výnimky v súlade s článkom 15 konkrétne dôvody tejto výnimky podľa kritérií stanovených v uvedenom odseku a uložené podmienky.
Príslušný orgán sprístupní verejnosti, a to aj systematicky na internete na ľahko vyhľadateľnom webovom sídle bezplatne a bez obmedzovania prístupu na registrovaných používateľov, tieto informácie:
relevantné informácie o opatreniach, ktoré prevádzkovateľ prijal po definitívnom ukončení činností v súlade s článkom 22;
výsledky monitorovania emisií na základe podmienok povolenia, ktoré má príslušný orgán k dispozícii;
výsledky monitorovania uvedeného v článku 16 ods. 4 a v článku 18.
Článok 25
Prístup k spravodlivosti
Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť rozhodnutia, skutku alebo opomenutia, ktoré sú predmetom článku 24, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
existuje dostatočný záujem;
ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.
Spôsobilosť v postupe preskúmania nesmie závisieť od úlohy, ktorú mal člen dotknutej verejnosti vo fáze účasti na rozhodovacích postupoch podľa tejto smernice.
Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný a načas, nesmie byť neúnosne nákladný a musí sa ním zabezpečiť primeraná a účinná náprava vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.
Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá presadzuje ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely odseku 1 písm. a).
Tieto organizácie sa takisto považujú za organizácie, ktorých práva môžu byť porušené na účely odseku 1 písm. b).
Odseky 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka vyčerpania správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.
Každé takéto konanie musí byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.
Článok 26
Cezhraničné vplyvy
KAPITOLA IIA
UMOŽNENIE A PODPORA INOVÁCIÍ
Článok 27
Nové techniky
Členské štáty v prípade potreby podporujú vývoj a uplatňovanie nových techník, najmä ak boli tieto techniky stanovené v záveroch o BAT, referenčných dokumentoch o BAT alebo zisteniach inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie uvedeného v článku 27a.
Článok 27a
Inovačné centrum pre priemyselnú transformáciu a emisie
Centru pomáhajú:
zástupcovia členských štátov;
príslušné verejné inštitúcie;
príslušné výskumné inštitúcie;
výskumno-technologické organizácie;
zástupcovia príslušných priemyselných odvetví a poľnohospodári;
poskytovatelia technológií;
mimovládne organizácie presadzujúce ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia;
Komisia.
Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví podrobné opatrenia potrebné na zriadenie a prevádzku centra. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.
Článok 27b
Testovanie nových techník
Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, môže príslušný orgán udeliť dočasné výnimky z požiadaviek stanovených v článku 15 ods. 2, 3 a 4 a zo zásad stanovených v článku 11 písm. a) a b) na testovanie nových techník, a to na celkové obdobie nepresahujúce 30 mesiacov, za predpokladu, že po uplynutí obdobia uvedeného v povolení sa technika buď prestane testovať, alebo sa touto činnosťou dosiahnu aspoň BAT-AEL.
Článok 27c
Úrovne emisií a orientačné hodnoty environmentálnej výkonnosti spojené s novými technikami
Odchylne od článku 21 ods. 3 môže príslušný orgán stanoviť:
emisné limity, ktorými sa zabezpečí, aby do šiestich rokov od uverejnenia rozhodnutia o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5 v súvislosti s hlavnou činnosťou zariadenia za bežných prevádzkových podmienok emisie neprekračovali úrovne emisií súvisiace s novými technikami, ako sa stanovuje v rozhodnutiach o záveroch o BAT;
orientačné hodnoty environmentálnej výkonnosti podľa rozhodnutí o záveroch o BAT.
Článok 27d
Transformácia na čistý, obehový a klimaticky neutrálny priemysel
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby audítorská organizácia uvedená v článku 14a ods. 4 šiestom pododseku najneskôr jeden rok po uplynutí lehoty stanovenej v prvom pododseku tohto odseku posúdila súlad plánov transformácie uvedených v prvom pododseku tohto odseku s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte uvedenom v odseku 5 tohto článku.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby audítorská organizácia uvedená v článku 14a ods. 4 šiestom pododseku najneskôr jeden rok po dokončení preskúmania uvedeného v článku 21 ods. 3 posúdila súlad plánov transformácie uvedených v prvom pododseku s požiadavkami stanovenými v delegovanom akte uvedenom v odseku 5 tohto článku.
Ak už boli prvky plánov transformácie vypracované v súlade s inými právnymi predpismi Únie a sú v súlade s týmto článkom, v pláne transformácie sa môže uviesť odkaz na príslušné dokumenty.
Komisia do 31. decembra 2034 preskúma a v prípade potreby zreviduje delegovaný akt uvedený v prvom pododseku.
Článok 27e
Hĺbková priemyselná transformácia
Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, v prípade hĺbkovej priemyselnej transformácie zariadenia uvedenej v príslušnom pláne transformácie pre dané zariadenie môže príslušný orgán predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu zariadenia s aktualizovanými podmienkami povolenia uvedenými v článku 21 ods. 3 celkovo na najviac osem rokov za predpokladu, že:
povolenie pre zariadenie obsahuje opis hĺbkovej priemyselnej transformácie, úrovne emisií a efektívnosti využívania zdrojov, ktoré sa dosiahnu, ako aj harmonogram vykonávania a míľniky;
prevádzkovateľ každoročne informuje príslušný orgán o pokroku vo vykonávaní plánu hĺbkovej priemyselnej transformácie; a
v období povolenom na transformáciu zariadenia príslušný orgán zabezpečí, aby nedochádzalo k významnému znečisťovaniu a aby sa dosahovala vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
V rámci podávania správ podľa článku 72 informujú členské štáty Komisiu aspoň raz ročne o udelených výnimkách.
Bez toho, aby boli dotknuté články 18 a 22, v prípade hĺbkovej priemyselnej transformácie pozostávajúcej z ukončenia činnosti zariadenia a jeho náhrady novým zariadením stanovenej v príslušnom pláne transformácie pre dané zariadenie, ktorá sa má dokončiť do ôsmich rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5, ktoré sa týkajú hlavnej činnosti existujúceho zariadenia, môže príslušný orgán upustiť od povinnosti aktualizovať povolenie v súlade s článkom 21 ods. 3 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
súčasťou povolenia pre existujúce zariadenie je opis plánu ukončenia činnosti a s ním súvisiaci harmonogram a míľniky;
prevádzkovateľ každoročne informuje príslušný orgán o pokroku v súvislosti s plánom ukončenia činnosti existujúceho zariadenia a jeho náhrady novým zariadením;
príslušný orgán v období predchádzajúcom ukončeniu činnosti zariadenia zabezpečí, aby nedochádzalo k významnému znečisťovaniu a aby bola dosahovaná vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
V rámci podávania správ podľa článku 72 informujú členské štáty Komisiu aspoň raz ročne o udelených výnimkách.
KAPITOLA III
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE SPAĽOVACIE ZARIADENIA
Článok 28
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa vzťahuje na spaľovacie zariadenia, ktorých celkový menovitý tepelný príkon sa rovná alebo je väčší ako 50 MW, bez ohľadu na druh používaného paliva.
Táto kapitola sa nevzťahuje na tieto spaľovacie zariadenia:
zariadenia, v ktorých sa produkty spaľovania používajú na priame vykurovanie, sušenie alebo iné spracovanie predmetov alebo materiálov;
zariadenia na dodatočné spaľovanie určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ktoré nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia;
zariadenia na regeneráciu katalyzátorov na katalytické krakovanie;
zariadenia na premenu sírovodíka na síru;
reaktory používané v chemickom priemysle;
pece s koksovými batériami;
kaupre;
akékoľvek technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel;
plynové turbíny a plynové motory používané na morských plošinách;
zariadenia, ktoré používajú ako palivo akýkoľvek tuhý alebo kvapalný odpad iný než odpad uvedený v článku 3 bod 31 písm. b).
Článok 29
Agregačné pravidlá
Článok 30
Emisné limity
Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie pred 7. januárom 2013 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ sa takéto zariadenia uvedú do prevádzky najneskôr do 7. januára 2014, obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 1.
Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, ktoré dostali výnimku v zmysle článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES a ktoré sú v prevádzke po 1. anuári 2016, obsahujú podmienky, ktoré zabezpečia, že emisie z týchto zariadení do ovzdušia ►C1 neprekročia ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 2.
Členské štáty ihneď oznámia Komisii každú výnimku udelenú podľa prvého pododseku vrátane jej dôvodov a uložených podmienok.
Príslušný orgán môže udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v odsekoch 2 a 3 v prípadoch, keď sa spaľovacie zariadenie, ktoré používa len plynné palivo, musí výnimočne uchýliť k používaniu iných palív z dôvodu náhleho prerušenia dodávky plynu a z tohto dôvodu musí byť vybavené zariadením na čistenie odpadových plynov. Obdobie, na ktoré sa udelí takáto výnimka, neprekročí 10 dní okrem prípadov prevažujúcej potreby udržiavať dodávky energie.
Prevádzkovateľ okamžite informuje príslušný orgán o výskyte každého konkrétneho prípadu uvedeného v prvom pododseku.
Členské štáty ihneď oznámia Komisii každú výnimku udelenú podľa prvého pododseku vrátane jej dôvodov a uložených podmienok.
►C1 Emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časti 1 a 2 sa neuplatňujú na tieto spaľovacie zariadenia:
naftové motory;
regeneračné kotle na výluh v rámci zariadení na výrobu celulózy.
Na základe najlepších dostupných techník Komisia preskúma potrebu zaviesť v celej Únii ►C1 emisné limity ◄ pre tieto spaľovacie zariadenia, ako aj potrebu zmeny ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v prílohe V:
spaľovacie zariadenia uvedené v odseku 8;
spaľovacie zariadenia v rafinériách spaľujúce ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, pri zohľadnení špecifík energetických systémov rafinérií;
spaľovacie zariadenia spaľujúce iné plyny ako zemný plyn;
spaľovacie zariadenia v chemických zariadeniach, ktoré používajú kvapalné ►C1 zvyšky ◄ z výroby ako nekomerčné palivo pre vlastnú spotrebu.
Komisia podá do 31. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch tohto preskúmania a v prípade potreby k nej priloží legislatívny návrh.
Článok 31
Stupeň odsírenia
Článok 32
Prechodné národné programy
Členské štáty môžu od 1. januára 2016 do 30. júna 2020 vypracovať a zaviesť prechodný národný program zahŕňajúci spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené prvé povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorého prevádzkovatelia podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003. Program sa v prípade všetkých spaľovacích zariadení do neho zahrnutých týka emisií jednej alebo viacerých z týchto znečisťujúcich látok: oxidy dusíka, oxid siričitý a prach. V prípade plynových turbín sa do programu zahrnú iba emisie oxidov dusíka.
Prechodný národný program nezahŕňa žiadne z nasledovných spaľovacích zariadení:
zariadenia, na ktoré sa uplatňuje článok 33 ods. 1;
zariadenia, na ktoré sa uplatňuje článok 35;
zariadenia, ktorým bola udelená výnimka podľa článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES.
Spaľovacie zariadenia zahrnuté do programu môžu byť vyňaté z povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 v prípade znečisťujúcich látok zahrnutých do programu alebo prípadne z povinnosti dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31.
Minimálne sa dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia platnom k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.
Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1.
Pre každú zo znečisťujúcich látok, ktoré prechodný národný program zahŕňa, program stanoví strop stanovujúci maximálne celkové ročné emisie pre všetky zariadenia zahrnuté do programu na základe celkového menovitého tepelného príkonu každého zariadenia k 31. decembru 2010, jeho skutočných ročných prevádzkových hodín a používaného paliva, a to podľa priemeru za posledných desať rokov prevádzky do roku 2010 vrátane.
Strop na rok 2016 sa vypočíta na základe relevantných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v prílohách III až VII k smernici 2001/80/ES alebo prípadne na základe stupňov odsírenia stanovených v prílohe III k smernici 2001/80/ES. V prípade plynových turbín sa použijú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené pre takéto zariadenia v časti B prílohy VI k smernici 2001/80/ES. Stropy na roky 2019 a 2020 sa vypočítajú na základe relevantných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v časti 1 prílohy V k tejto smernici alebo prípadne na základe relevantných stupňov odsírenia stanovených v časti 5 prílohy V k tejto smernici. Stropy na roky 2017 a 2018 sa stanovia tak, že sa lineárne znížia stropy medzi rokmi 2016 a 2019.
Zatvorenie zariadenia zahrnutého do prechodného národného programu alebo skutočnosť, že už nespadá do rozsahu pôsobnosti kapitoly III, nesmie mať za následok zvýšenie celkových ročných emisií zo zvyšných zariadení zahrnutých do programu.
Členské štáty oznámia Komisii najneskôr 1. januára 2013 svoje prechodné národné programy.
Komisia programy posúdi a ak Komisia do 12 mesiacov od doručenia programu nevznesie námietku, dotknutý členský štát považuje svoj program za prijatý.
Ak sa Komisia domnieva, že program nie je v súlade s vykonávacími pravidlami stanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), informuje dotknutý členský štát, že jeho program nemožno prijať. Lehota uvedená v druhom pododseku vo vzťahu k hodnoteniu novej verzie programu, ktorý členský štát oznámi Komisii, je šesť mesiacov.
Článok 33
Výnimka pre obmedzenú životnosť
Spaľovacie zariadenia môžu byť od 1. januára 2016 do 31. decembra 2023 oslobodené od povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31, ako aj od povinnosti byť zahrnuté do prechodného národného programu uvedeného v článku 32 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia sa písomným vyhlásením predloženým príslušnému orgánu najneskôr do 1. januára 2014 zaviaže, že nebude prevádzkovať zariadenie viac ako 17 500 prevádzkových hodín počnúc 1. januárom 2016 a končiac najneskôr 31. decembrom 2023;
od prevádzkovateľa sa žiada, aby počnúc 1. januárom 2016 každoročne príslušnému orgánu predkladal výkaz s počtom prevádzkových hodín;
minimálne počas zvyšného prevádzkového času spaľovacieho zariadenia sa dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia uplatniteľné k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES. Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1; a
spaľovaciemu zariadeniu nebola udelená výnimka uvedená v článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES.
Článok 34
Malé izolované sústavy
Článok 34a
Spaľovacie zariadenia, ktoré sú súčasťou malej izolovanej sústavy
Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie monitorovania emisií a toho, aby nedochádzalo k žiadnemu významnému znečisteniu. Členské štáty môžu vyňať zariadenia z povinnosti dodržiavať emisné limity len vtedy, ak sa vyčerpali všetky opatrenia vedúce k menšiemu znečisťovaniu. Výnimka sa nesmie priznať na dlhšie obdobie, než je potrebné.
Článok 35
Miestne teplárne
Spaľovacie zariadenie môže byť do 31. decembra 2022 oslobodené od povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a stupne odsírenia uvedené v článku 31 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
celkový menovitý tepelný príkon spaľovacieho zariadenia nepresahuje 200 MW;
pre zariadenie bolo vydané prvé povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovateľ tohto zariadenia podal úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003;
ako plávajúci priemer za päť rokov sa minimálne 50 % výroby využiteľného tepla v zariadení zavedie vo forme pary alebo horúcej vody do verejnej siete na diaľkové vykurovanie; a
►C1 emisné limity ◄ oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení zariadenia k 31. decembru 2015 najmä v súlade s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES sa minimálne dodržiavajú do 31. decembra 2022.
Článok 36
Geologické ukladanie oxidu uhličitého
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia všetkých spaľovacích zariadení s menovitým elektrickým výkonom 300 megawattov alebo viac, ktorým sa udelilo pôvodné stavebné povolenie, ►C1 alebo kde takýto postup chýba, pôvodné povolenie na činnosť sa udelilo ◄ po dátume nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( 17 ), posúdili, či sú splnené tieto podmienky:
sú k dispozícii vhodné miesta na ukladanie;
dopravné zariadenia sú technicky a ekonomicky realizovateľné;
je technicky a ekonomicky možné zariadenia spätne vybaviť na záchyt oxidu uhličitého.
Článok 37
Porucha alebo výpadok na odlučovacom zariadení
V prípade výpadku bude príslušný orgán požadovať od prevádzkovateľa obmedzenie alebo zastavenie činnosti, ak sa do 24 hodín nedosiahne opätovne normálna činnosť, alebo prevádzkovanie zariadenia s použitím nízkoemisných palív.
Prevádzkovateľ upovedomí príslušný orgán do 48 hodín po poruche alebo výpadku na odlučovacom zariadení.
Kumulatívne trvanie prevádzky bez odlučovacieho zariadenia nesmie prekročiť 120 hodín počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.
Príslušný orgán môže udeliť výnimku z lehôt stanovených v prvom a treťom pododseku v jednom z týchto prípadov:
prevažuje potreba udržať dodávky energie;
spaľovacie zariadenie s výpadkom by bolo po obmedzenú dobu nahradené iným zariadením, ktoré by spôsobilo celkové zvýšenie emisií.
Článok 38
Monitorovanie emisií do ovzdušia
Článok 39
Dodržiavanie ►C1 emisných limitov ◄
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok stanovených v prílohe V časti 4.
Článok 40
Viacpalivové spaľovacie zariadenia
V prípade viacpalivového spaľovacieho zariadenia, ktoré súčasne používa dve alebo viaceré palivá, príslušný orgán stanoví ►C1 emisné limity ◄ v súlade s týmito krokmi:
zohľadnenie ►C1 emisného limitu ◄ relevantnej pre každé jednotlivé palivo a každú jednotlivú znečisťujúcu látku, ktorá zodpovedá celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia, ako je stanovené v prílohe V časti 1 a 2;
súhrn vážených ►C1 emisných limitov ◄ pre jednotlivé palivá.
V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 30 ods. 2, ktoré využívajú ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto ►C1 emisných limitov ◄ stanovených podľa odseku 1 uplatňovať tieto ►C1 emisné limity ◄ :
►C1 emisný limit ◄ stanovená pre určujúce palivo v prílohe V časť 1, ak počas prevádzky spaľovacieho zariadenia dosiahne podiel, ktorým určujúce palivo prispieva k súčtu tepelných príkonov dodaných všetkými palivami, 50 % alebo viac;
ak je podiel, ktorým určujúce palivo prispieva k súčtu tepelných príkonov dodaných všetkými palivami, menej ako 50 %, ►C1 emisný limit ◄ sa určí podľa týchto krokov:
zohľadnenie ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v prílohe V časť 1 pre každé používané palivo, ktoré zodpovedajú celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia;
výpočet ►C1 emisného limitu ◄ určujúceho paliva vynásobením ►C1 emisného limitu ◄ určenej pre dané palivo podľa bodu i) koeficientom 2 a z výsledku odčítaním ►C1 emisného limitu ◄ používaného paliva s najnižšou ►C1 emisným limitom ◄ , ako sa stanovuje v prílohe V časť 1, ktorá zodpovedá celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia;
súhrn vážených ►C1 emisných limitov ◄ palív stanovených podľa bodu iii).
Článok 41
Vykonávacie predpisy
Ustanovia sa vykonávacie predpisy pre:
určenie období nábehu a odstávky uvedených v článku 3 bod 27 a v prílohe V časť 4 bod 1; a
prechodné národné programy uvedené v článku 32 a najmä stanovenie emisných stropov a súvisiaceho monitorovania a podávania správ.
Tieto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2 Komisia predloží vhodné návrhy najneskôr do 7. júla 2011.
KAPITOLA IV
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE SPAĽOVNE ODPADOV A ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
Článok 42
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad.
Táto kapitola sa nevzťahuje na zariadenia na splyňovanie alebo pyrolýzu, ak sú plyny alebo kvapaliny, ktoré týmto tepelným spracovaním odpadov vznikajú, upravené pred spaľovaním do takej miery, že:
spaľovaním v spaľovniach vznikajú nižšie emisie, než spaľovaním najmenej znečisťujúcich palív dostupných na trhu, ktoré by sa mohli spaľovať v danom zariadení;
v prípade emisií iných ako oxidov dusíka, oxidov síry a prachu nevznikajú spaľovaním v spaľovniach vyššie emisie, než v prípade spaľovania alebo spoluspaľovania odpadov.
Na účely tejto kapitoly spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú všetky spaľovacie linky alebo spoluspaľovacie linky, príjem a skladovanie odpadov, interné zariadenia na predúpravu, systémy dodávky odpadov, paliva a vzduchu, kotly, zariadenia na úpravu a čistenie odpadových plynov, zariadenia na spracovanie alebo skladovanie rezíduí a odpadových vôd v areáli, komíny, zariadenia a systémy na riadenie spaľovacích alebo spoluspaľovacích operácií, zaznamenávanie a monitorovanie podmienok spaľovania alebo spoluspaľovania.
Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú iné postupy ako oxidácia, napríklad pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňajú postup tepelného spracovania aj postup následného spaľovania.
Ak spoluspaľovanie odpadov prebieha takým spôsobom, že hlavným účelom zariadenia nie je výroba energie alebo materiálnych výrobkov, ale skôr tepelné spracovanie odpadov, zariadenie sa považuje za spaľovňu odpadov.
Táto kapitola sa neuplatňuje na tieto zariadenia:
zariadenia spracúvajúce iba tieto odpady:
odpad uvedený v článku 3 bod 31 písm. b);
rádioaktívny odpad;
telá mŕtvych zvierat v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ( 18 );
odpad vznikajúci pri prieskume a využívaní zdrojov ropy a zemného plynu na zariadeniach na mori, ktorý sa spaľuje v priestoroch týchto zariadení;
experimentálne zariadenia používané pri výskume, vývoji a skúškach zameraných na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ktoré spracovávajú menej ako 50 ton odpadu za rok.
Článok 43
Vymedzenie pojmu ►C1 zvyšok ◄
Na účely tejto kapitoly je ►C1 „zvyšok“ ◄ akýkoľvek kvapalný ►C1 alebo tuhý odpad vzniknutý v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov. ◄
Článok 44
Žiadosti o povolenia
Žiadosť o povolenie pre spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov musí obsahovať opis plánovaných opatrení, ktorými sa zaručí splnenie týchto požiadaviek:
zariadenie je navrhnuté, vybavené a bude udržiavané a prevádzkované takým spôsobom, aby požiadavky tejto kapitoly boli splnené s prihliadnutím na kategórie spaľovaných alebo spoluspaľovaných odpadov;
teplo vznikajúce v priebehu spaľovacieho alebo spoluspaľovacieho procesu sa v najväčšej možnej miere zužitkováva prostredníctvom výroby tepla, pary alebo elektriny;
množstvo a škodlivosť ►C1 zvyškov ◄ sa bude minimalizovať a budú sa podľa možností recyklovať;
►C1 zvyšky ◄ , ktorých vzniku nie je možné zabrániť, ktorých množstvo nemožno znížiť, alebo ktoré nemožno recyklovať, sa budú zneškodňovať v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie.
Článok 45
Podmienky povolenia
Povolenie obsahuje tieto údaje:
katalóg všetkých ►C1 druhov odpadov ◄ , ktoré možno spracovávať, pričom sa v prípade, ak je to možné, použijú aspoň tie ►C1 druhy odpadov ◄ , ktoré sú stanovené v európskom ►C1 katalógu odpadov ◄ ustanovenom rozhodnutím 2000/532/ES, a ktorý v prípade potreby obsahuje informácie o množstvách každého ►C1 druhu odpadov ◄ ;
celková kapacita spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov;
►C1 emisné limity ◄ do ovzdušia a vody;
požiadavky pre pH, teplotu a prietok vypúšťania odpadových vôd;
postupy odberu vzoriek a meracie postupy a frekvencie, ktoré sa majú používať v záujme dodržiavania podmienok stanovených pre monitorovanie emisií;
Okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 povolenie pre spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú nebezpečné odpady, obsahuje tieto údaje:
zoznam množstiev rôznych kategórií nebezpečných odpadov, ktoré sa môžu spracovávať;
minimálne a maximálne materiálové toky týchto nebezpečných odpadov ◄ , ich najnižšie a najvyššie hodnoty spalného tepla a ich maximálny obsah polychlórovaných bifenylov, pentachlórovaného fenolu, chlóru, fluóru, síry, ťažkých kovov a iných znečisťujúcich látok.
Článok 46
Riadenie emisií
Emisie do ovzdušia zo spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov nesmú ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časti 3 a 4 alebo určené v súlade s časťou 4 uvedenej prílohy.
►C1 Ak v zariadení na spoluspaľovanie odpadov pochádza viac ako 40 % vznikajúceho tepla z nebezpečných odpadov alebo sa v zariadení spoluspaľuje neupravený zmesový komunálny odpad ◄ , platia ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 3.
►C1 Emisné limity ◄ platia v mieste, kde sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov vypúšťajú zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.
Keď sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia mimo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v čistiarni odpadových vôd určenej iba na čistenie tohto druhu odpadových vôd, emisné limity stanovené v prílohe VI časti 5 sa uplatňujú v mieste, kde sa odpadové vody vypúšťajú z čistiarne odpadových vôd. V prípade, že sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia spoločne s odpadovými vodami z iných zdrojov, a to buď v areáli, alebo mimo areálu, musí prevádzkovateľ vykonávať príslušné výpočty hmotnostných bilancií na základe výsledkov meraní stanovených v prílohe VI časti 6 bode 3, a to s cieľom určovať úrovne znečistenia v miestach konečného vypúšťania odpadových vôd, vznikajúcich pri čistení odpadových plynov.
Odpadové vody sa za žiadnych okolností nesmú riediť kvôli dodržaniu ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v prílohe VI časť 5.
Areály spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov vrátane súvisiacich priestorov pre skladovanie odpadov musia byť navrhnuté a prevádzkované takým spôsobom, aby sa zabránilo nepovolenému a náhodnému úniku akýchkoľvek znečisťujúcich látok do pôdy, povrchových a podzemných vôd.
Musí byť zabezpečená skladovacia kapacita pre znečistenú zrážkovú vodu odtekajúcu z areálu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo pre znečistenú vodu vznikajúcu pri rozliatí kvapalín alebo pri hasení požiarov. Táto skladovacia kapacita musí byť dostatočná na to, aby bolo zabezpečené, že tieto vody bude možné v prípade potreby pred vypustením testovať a vyčistiť.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 50 ods. 4 písm. c), pri ►C1 prekročení ◄ ►C1 emisných limitov ◄ nesmie spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jednotlivé pece, ktoré sú súčasťou spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, za žiadnych okolností pokračovať v spaľovaní odpadov dlhší čas ako štyri hodiny bez prerušenia.
Kumulatívny čas trvania prevádzky v takýchto podmienkach nesmie ►C1 prekročiť ◄ 60 hodín za rok.
Časové obmedzenie stanovené v druhom pododseku sa uplatňuje na tie pece, ktoré sú pripojené k jednému čistiacemu zariadeniu odpadových plynov.
Článok 47
Porucha
V prípade poruchy musí prevádzkovateľ hneď, ako je to možné, obmedziť alebo ukončiť činnosti dovtedy, kým nebude možné obnoviť normálnu prevádzku.
Článok 48
Monitorovanie emisií
Emisie do ovzdušia zo spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa monitorujú aj za iných ako bežných prevádzkových podmienok. Počas nábehu a odstávky, keď sa nespaľuje žiadny odpad, emisie vrátane emisií PCDD/F a dioxínom podobných PCB, sa odhadujú na základe meraní vykonávaných v pravidelných intervaloch, napríklad každé tri roky, počas plánovaných nábehov alebo odstávok. Emisiám PCDD/F a dioxínom podobných PCB sa v maximálnej možnej miere predchádza alebo sa minimalizujú.
Článok 49
Dodržiavanie ►C1 emisných limitov ◄
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia a vody sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok opísaných v prílohe VI časti 8.
Článok 50
Prevádzkové podmienky
Spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu dosahovala riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach počas najmenej dvoch sekúnd hodnotu minimálne 850° C.
Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota plynov, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadov, vzrástla riadeným a homogénnym spôsobom, a to aj v najnepriaznivejších podmienkach, na minimálne 850 °C počas najmenej dvoch sekúnd.
Pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní nebezpečných odpadov obsahujúcich viac ako 1 % halogénovaných organických látok, ►C1 vyjadrených ako chlór, musí byť teplota požadovaná podľa prvého a druhého pododseku minimálne 1 100 ° C. ◄
V spaľovniach odpadu sa teplota stanovená v prvom a treťom pododseku meria v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory. Príslušný orgán môže povoliť merania na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory.
Každá spaľovacia komora spaľovne odpadov musí byť vybavená aspoň jedným pomocným horákom. Tento horák sa automaticky zapne, ak teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu klesne pod teploty stanovené v odseku 2. Musí sa využívať aj v priebehu nábehu a odstavovania, aby sa zabezpečilo udržiavanie týchto teplôt po celý čas ich trvania, pokiaľ sa v spaľovacej komore nachádzajú nespálené odpady.
K pomocnému horáku sa nesmú privádzať palivá, ktoré môžu spôsobiť vyššie emisie ako emisie vznikajúce pri spaľovaní plynového oleja, ako je vymedzený v článku 2 bod 2 smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách ( 19 ), skvapalneného plynu alebo zemného plynu.
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia využívať automatický systém, ktorý zabráni prívodu odpadov v týchto situáciách:
počas nábehu, kým sa nedosiahne teplota stanovená v odseku 2 tohto článku alebo kým sa nedosiahne teplota v súlade s článkom 51 ods. 1;
vždy, keď sa neudrží teplota stanovená v odseku 2 tohto článku alebo teplota stanovená v súlade s článkom 51 ods. 1;
Článok 51
Povolenie na zmenu prevádzkových podmienok
Celkové emisie organického uhlíka a oxidu uhoľnatého zo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 3.
►C1 Emisie celkového organického uhlíka z kotlov na spaľovanie kôry z celulózového a papierenského priemyslu ◄ , v ktorých sa spoluspaľuje odpad v mieste výroby, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie pred 28. decembrom 2002 a ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 3.
Článok 52
Dodávka a preberanie odpadov
Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ získať dostupné informácie o týchto odpadoch na účel overenia dodržiavania požiadaviek povolenia stanovených v článku 45 ods. 2
Tieto informácie sa vzťahujú na:
všetky administratívne informácie o procese ►C1 vzniku odpadov ◄ obsiahnuté v dokumentoch uvedených v odseku 4 písm. a);
fyzikálne, a pokiaľ je to možné, chemické zloženie odpadov a všetky ostatné informácie potrebné na vyhodnotenie vhodnosti odpadov pre určený spaľovací proces;
nebezpečné vlastnosti odpadov, látok, s ktorými sa nemôžu miešať, a preventívne opatrenia, ktoré sa musia prijať pri manipulácii s odpadmi.
Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ vykonať aspoň tieto postupy:
kontrolu dokumentov, ktoré vyžaduje smernica 2008/98/ES a, ak je to možné, tých dokumentov, ktoré vyžaduje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu ( 20 ) a právne predpisy v oblasti prepravy nebezpečných tovarov;
odber reprezentatívnych vzoriek, pokiaľ to nie je nevhodné, a ak je to možné pred ich vyložením, na overenie zhody s informáciami uvedenými v odseku 3 vykonaním kontrol, a aby sa príslušným orgánom umožnilo zistiť povahu spracovaných odpadov.
Vzorky uvedené v písmene b) sa musia uchovať aspoň jeden mesiac po spálení alebo spoluspálení príslušných odpadov.
Článok 53
Zvyšky
Článok 54
Podstatná zmena
Zmena činnosti zariadenia na spaľovanie odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v prevádzke, kde sa spracúva len odpad, ktorý nie je nebezpečný, na ktorú sa vzťahuje kapitola II a ktorá zahŕňa spaľovanie alebo spoluspaľovanie nebezpečných odpadov, sa považuje za podstatnú zmenu.
Článok 55
Podávanie správ a informovanie verejnosti o spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov
KAPITOLA V
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZARIADENIA A ČINNOSTI POUŽÍVAJÚCE ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ
Článok 56
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe VII časti 1 a ak ide o takúto činnosť pri dosiahnutí prahových spotrieb stanovených v časti 2 uvedenej prílohy.
Článok 57
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„existujúce zariadenie“ je zariadenie v prevádzke k 29. marcu 1999 alebo zariadenie, ktorému bolo vydané povolenie alebo ktoré sa zaregistrovalo pred 1. aprílom 2001 alebo ktorého prevádzkovateľ predložil úplnú žiadosť o povolenie pred 1 aprílom 2001, pokiaľ bolo dané zariadenie uvedené do prevádzky najneskôr 1. apríla 2002;
„odpadové plyny“ sú finálne vypustenie plynov obsahujúcich prchavé organické zlúčeniny alebo iné znečisťujúce látky z komína alebo odlučovacieho zariadenia do ovzdušia;
„fugitívne emisie“ sú akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín s výnimkou odpadových plynov do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj rozpúšťadiel, ktoré sú obsiahnuté v akýchkoľvek výrobkoch, pokiaľ v prílohe VII časť 2nie je stanovené inak;
„celkové emisie“ sú súčtom fugitívnych emisií a emisií v odpadových plynoch;
„zmes“ je zmes, ako je vymedzená v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry ( 21 );
„lepidlo“ je akákoľvek zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo zmesí obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jej riadne použitie, ktorá sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku;
„tlačiarenská farba“ je akákoľvek zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo zmesí obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jej riadne použitie, ktorá sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na nejaký povrch;
„lak“ je priesvitný náter;
„spotreba“ je celkové vstupné množstvo organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo iné 12-mesačné obdobie, mínus všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú zhodnotené na účely opätovného použitia;
„vstupné množstvo“ je množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v zmesiach, ktoré sa použijú pri činnosti, vrátane rozpúšťadiel recyklovaných vo vnútri a mimo zariadenia, a ktoré sa počítajú zakaždým, keď sú použité pri vykonávaní činnosti;
„opätovné použitie“ je použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné účely vrátane ich použitia ako paliva, s výnimkou definitívneho zneškodnenia takýchto zhodnotených organických rozpúšťadiel ako odpadu;
„riadené podmienky“ sú podmienky, za akých sa zariadenie prevádzkuje tak, že prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú pri činnosti, sa zhromažďujú a vypúšťajú riadeným spôsobom ◄ buď cez komín alebo cez odlučovacie zariadenie, a preto nie sú úplne fugitívne;
„nábeh a odstavovanie“ sú procesy pri uvádzaní danej činnosti, zariadenia alebo nádrže do alebo z činnosti alebo do chodu naprázdno alebo z chodu naprázdno s výnimkou pravidelne sa opakujúcich fáz činnosti.
Článok 58
Náhrada nebezpečných látok
Látky alebo zmesi, ktorým sú z dôvodu, že ich obsah prchavých organických zlúčenín je podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu, priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo musia byť nimi označené, musia byť podľa možnosti nahradené čo najmenej škodlivými látkami alebo zmesami v čo najkratšom možnom čase.
Článok 59
Riadenie emisií
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zariadenie spĺňalo tieto podmienky:
emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení neprekročia ►C1 emisné limity ◄ v odpadových plynoch a sú dodržané limitné hodnoty fugitívnych emisií alebo limitné hodnoty celkových emisií a ďalšie požiadavky ustanovené v prílohe VII časti 2 a 3;
požiadavky schémy znižovania emisií, ktoré sú stanovené v prílohe VII časť 5, pokiaľ sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií v porovnaní s tým, ktoré bolo dosiahnuté v prípade uplatňovania ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v písmene a).
Členské štáty podávajú Komisii v súlade s článkom 72 ods. 1 správy o pokroku pri dosahovaní rovnocenného zníženia emisií uvedeného v písmene b).
Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú dve alebo viaceré činnosti, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe VII časť 2, musia:
čo sa týka látok uvedených v odseku 5, spĺňať požiadavky uvedeného odseku pre každú činnosť samostatne;
čo sa týka všetkých ostatných látok, buď:
spĺňať požiadavky odseku 1 pre každú činnosť samostatne; alebo
mať celkové emisie prchavých organických zlúčenín, ktoré neprevyšujú tie emisie, ktoré by boli výsledkom uplatňovania bodu i).
Článok 60
Monitorovanie emisií
Členské štáty musia zabezpečovať, že merania emisií sa vykonávajú v súlade s prílohou VII časť 6, a to buď špecifikáciami v podmienkach povolenia alebo všeobecne záväznými pravidlami.
Článok 61
Dodržiavanie ►C1 emisných limitov ◄
►C1 Emisné limity ◄ pre odpadové plyny sa považujú za dodržané, ak sú splnené podmienky stanovené v prílohe VII časť 8.
Článok 62
Podávanie správ o dodržiavaní podmienok
Prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu na požiadanie údaje, ktoré umožnia príslušnému orgánu overiť súlad s ktorýmkoľvek z týchto parametrov:
►C1 emisné limity ◄ v odpadových plynoch, limitné hodnoty fugitívnych emisií a limitné hodnoty celkových emisií;
požiadavky schémy znižovania emisií podľa prílohy VII časť 5;
výnimky udelené v súlade s článkom 59 ods. 2 a 3.
Tieto údaje môžu zahŕňať plány hospodárenia s rozpúšťadlami vypracované v súlade s prílohou VII časť 7.
Článok 63
Podstatná zmena existujúcich zariadení
Zmena maximálnej hmotnosti vstupného množstva organických rozpúšťadiel do existujúceho zariadenia vyjadreného ako denný priemer, ak je zariadenie prevádzkované pri plánovanom výstupe, za iných podmienok, ako je nábeh, odstavovanie a údržba vybavenia, sa považuje za podstatnú v prípade, že má za následok zvýšenie emisií prchavých organických zlúčenín o viac než:
25 % v prípade zariadenia, ktoré buď vykonáva činnosti, ktoré patria do pásma nižších prahových hodnôt bodov 1, 3, 4, 5, 8, 10, 13, 16 alebo 17 tabuľky v časti 2 prílohy VII, alebo činnosti, ktoré patria do jedného z ďalších bodov uvedených v časti 2 prílohy VII, a má spotrebu rozpúšťadiel nižšiu ako 10 ton za rok;
10 % v prípade všetkých ostatných zariadení.
Článok 64
Výmena informácií o náhrade organických rozpúšťadiel
Komisia zorganizuje výmenu informácií s členskými štátmi, príslušnými priemyselnými odvetviami a mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia, o používaní organických rozpúšťadiel a ich potenciálnych náhrad a techník, ktoré majú najmenšie potenciálne vplyvy na ovzdušie, vodu, pôdu, ekosystémy a ľudské zdravie.
Výmena informácií sa zorganizuje o všetkých týchto témach:
vhodnosť na použitie;
potenciálne vplyvy na ľudské zdravie, a najmä vystavenie účinkom pri práci;
potenciálne vplyvy na životné prostredie;
ekonomické dôsledky, najmä náklady a prínosy jednotlivých dostupných alternatív.
Článok 65
Prístup k informáciám
Verejnosti sa sprístupní rozhodnutie príslušného orgánu, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých jeho následných aktualizácií.
Verejnosti sa sprístupnia všeobecne záväzné predpisy platné pre zariadenia a zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať povolenie a registráciu.
KAPITOLA VI
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZARIADENIA, KTORÉ VYRÁBAJÚ OXID TITANIČITÝ
Článok 66
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na zariadenia, ktoré vyrábajú oxid titaničitý.
Článok 67
Zákaz vypúšťania odpadov
Členské štáty zakážu vypúšťať do akéhokoľvek vodného útvaru, mora alebo oceánu tieto odpady:
pevný odpad;
matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO4 zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takýmito lúhmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov, a vrátane takých matečných lúhov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej;
odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej;
filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.
Článok 68
Kontrola emisií do vody
Emisie zo zariadení do vody nesmú ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VIII časť 1.
Článok 69
Prevencia a riadenie emisií do ovzdušia
Článok 70
Monitorovanie emisií
KAPITOLA VIA
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CHOV HYDINY A OŠÍPANÝCH
Článok 70a
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe Ia, ktoré dosahujú kapacitné prahy stanovené v uvedenej prílohe.
Článok 70b
Agregačné pravidlo
Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovanie pravidla uvedeného v prvom pododseku nevyužívalo na obchádzanie povinností stanovených v tejto smernici.
Článok 70c
Povolenia a registrácie
Aby sa predišlo vzniku administratívnej záťaže, môžu členské štáty použiť akýkoľvek podobný už existujúci postup registrácie zariadení.
Členské štáty môžu uplatniť povoľovacie konanie pre intenzívny chov hydiny a ošípaných:
s priestorom pre viac ako 40 000 kusov hydiny;
s priestorom pre viac ako 2 000 kusov ošípaných nad 30 kg alebo
s priestorom pre viac ako 750 kusov prasníc.
Členské štáty môžu zahrnúť požiadavky pre určité kategórie zariadení v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly do všeobecne záväzných pravidiel uvedených v článku 6.
Členské štáty špecifikujú postup registrácie alebo vydávania povolení pre zariadenia v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly. Tieto postupy obsahujú aspoň informácie uvedené v odseku 2.
Registrácie alebo žiadosti o povolenia obsahujú aspoň opis týchto prvkov:
zariadenie a jeho činnosti;
typ zvierat;
v prípade potreby hustota chovu v dobytčích jednotkách na hektár vypočítaná v súlade s prílohou Ia;
kapacita zariadenia;
zdroje emisií zo zariadenia;
povaha a množstvá predpokladaných emisií zo zariadenia do každej zložky životného prostredia.
Článok 70d
Povinnosti prevádzkovateľa
Údaje z monitorovania sa získavajú metódami merania, alebo ak to nie je možné, metódami výpočtu, napríklad použitím emisných faktorov. Metódy použité na získavanie údajov z monitorovania sú opísané v prevádzkových pravidlách.
Prevádzkovateľ uchováva a spracúva všetky výsledky z monitorovania aspoň päť rokov tak, aby bolo možné overiť dodržiavanie emisných limitov a limitov environmentálnej výkonnosti stanovených v prevádzkových pravidlách.
Článok 70e
Monitorovanie
Článok 70f
Nedodržanie podmienok
Ak nedodržanie podmienok spôsobí výrazné zhoršenie miestnych podmienok ovzdušia, vody alebo pôdy, alebo ak predstavuje či by mohlo predstavovať závažné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, príslušný orgán pozastaví prevádzku zariadenia až do zabezpečenia nápravy.
Článok 70g
Informovanie a zapojenie verejnosti
Členské štáty zabezpečia, aby dotknutá verejnosť mala včasnú a účinnú možnosť zapojiť sa do týchto konaní:
príprava všeobecne záväzných pravidiel uvedených v článku 6 týkajúcich sa povolení pre zariadenia v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly;
vydávanie povolení pre nové zariadenia v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly;
vydávanie aktualizovaných povolení v súlade s článkom 70c ods. 4 pre všetky podstatné zmeny existujúcich zariadení v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly, alebo
registrácia v prípade, že sa neprijali všeobecne záväzné pravidlá a členské štáty umožňujú, aby bolo zariadenie len registrované.
Príslušný orgán sprístupní verejnosti, a to aj systematicky na internete, bezplatne a bez obmedzenia prístupu len na registrovaných používateľov, tieto dokumenty a informácie:
povolenie alebo registráciu;
výsledky konzultácií uskutočnených v súlade s odsekom 1;
všeobecne záväzné pravidlá uvedené v článku 6, ktoré sa uplatňujú na zariadenia v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly, a
správy o kontrolách zariadení v rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly.
Článok 70h
Prístup k spravodlivosti
Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom mali členovia dotknutej verejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zo zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť rozhodnutí, skutkov alebo opomenutí podľa tejto kapitoly, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
majú dostatočný záujem;
pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie vyžadujú ako predpoklad.
Spôsobilosť v postupe preskúmania nie je podmienená úlohou, ktorú dotknutý člen verejnosti mal vo fáze účasti na rozhodovacích postupoch podľa tejto smernice.
Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný a včasný, nesmie byť neúnosne nákladný a musí sa ním zabezpečiť primeraná a účinná náprava vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.
Článok 70i
Jednotné podmienky pre prevádzkové pravidlá
Pred stanovením jednotných podmienok pre prevádzkové pravidlá v súlade s odsekom 2 zorganizuje Komisia výmenu informácií medzi členskými štátmi, dotknutými odvetviami, mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia a Komisiou. Táto výmena informácií sa zameria najmä na:
úrovne emisií a environmentálnej výkonnosti zariadení a techník a iné opatrenia v súlade s prílohou III;
používané techniky, súvisiace monitorovanie, medzizložkové vplyvy, hospodársku a technickú únosnosť a vývoj v danej súvislosti;
najlepšie dostupné techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených písmenách a) a b);
nové techniky.
Jednotné podmienky pre prevádzkové pravidlá musia byť v súlade s používaním najlepších dostupných techník pre činnosti uvedené v prílohe Ia a zohľadňovať povahu, druh, veľkosť a hustotu chovu týchto zariadení, veľkosť stád jednotlivých typov zvierat v zmiešaných chovoch, ako aj špecifiká systémov chovu na pasienkoch, kde sa zvieratá chovajú len sezónne v interiérových zariadeniach. Obsahujú aj orientačné informácie o nových technikách, ak sú k dispozícii.
Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.
KAPITOLA VII
VÝBOR, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 71
Príslušné orgány
Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice.
Článok 72
Podávanie správ zo strany členských štátov
Členské štáty každý rok počnúc 1. januárom 2016 zabezpečia inventarizáciu emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok a energetických vstupov všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje kapitola III tejto smernice.
Príslušný orgán pri zohľadnení agregačných pravidiel uvedených v článku 29 získa tieto údaje o každom spaľovacom zariadení:
celkový menovitý tepelný príkon (MW) spaľovacieho zariadenia;
druh spaľovacieho zariadenia: kotol, plynová turbína, plynový motor, naftový motor, iný (uviesť druh);
dátum spustenia prevádzky spaľovacieho zariadenia;
celkové ročné emisie (v tonách za rok) oxidu siričitého, oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok (ako celkové suspendované častice);
počet prevádzkových hodín spaľovacieho zariadenia;
celkové ročné množstvo energetických vstupov vztiahnuté na výhrevnosť (v TJ za rok) ◄ , rozdelené podľa týchto kategórií paliva: čierne a hnedé uhlie, biomasa, rašelina, iné tuhé palivá (uviesť druh), kvapalné palivá, zemný plyn, iné plyny (uviesť druh).
Údaje z každoročnej inventarizácie za jednotlivé zariadenia sa na požiadanie sprístupnia Komisii.
Súhrn inventúr sa sprístupní Komisii každé tri roky do 12 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia. V tomto súhrne sú oddelene uvedené údaje o spaľovacích zariadeniach v rámci rafinérií.
Komisia sprístupní členským štátom a verejnosti prehľad porovnaní a vyhodnotení údajov z týchto inventúr v súlade so smernicou 2003/4/ES do 24 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia.
Členské štáty počnúc 1. januárom 2016 Komisii každoročne oznamujú tieto údaje:
v prípade spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 31, obsah síry v používanom domácom tuhom palive a dosiahnutý stupeň odsírenia, a to ako priemer za každý mesiac; za prvý rok uplatňovania článku 31 sa oznámi aj technické odôvodnenie nemožnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a 3; a
v prípade spaľovacích zariadení, ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, počet prevádzkových hodín za rok.
Článok 73
Preskúmanie
Do 30. júna 2028 a potom každých päť rokov predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania tejto smernice. Správa obsahuje informácie o činnostiach, pre ktoré boli alebo neboli prijaté závery o BAT podľa článku 13 ods. 5 tejto smernice, zohľadňuje dynamiku inovácií vrátane nových techník, potrebu ďalších opatrení na prevenciu znečisťovania a preskúmanie uvedené v článku 8 smernice 2003/87/ES.
Súčasťou tejto správy je posúdenie potreby opatrenia Únie formou stanovenia alebo aktualizácie minimálnych požiadaviek pre celú Úniu na emisné limity a na pravidlá pre monitorovanie a dodržiavanie súladu pri činnostiach v rozsahu pôsobnosti záverov o BAT prijatých počas predchádzajúceho päťročného obdobia na základe týchto kritérií:
vplyv dotknutých činností na životné prostredie ako celok a na zdravie ľudí;
aktuálny stav používania najlepších dostupných techník pri dotknutých činnostiach.
Toto posúdenie zváži stanovisko fóra uvedeného v článku 13 ods. 4
Má sa za to, že kapitola III a príloha V tejto smernice predstavujú celoúnijné minimálne požiadavky v prípade veľkých spaľovacích zariadení.
Správa sa v prípade potreby doplní legislatívny návrhom. Ak posúdenie uvedené v druhom pododseku určí, že je to potrebné, legislatívny návrh bude obsahovať ustanovenia o stanovení alebo aktualizácii celoúnijných minimálnych požiadaviek na ►C1 emisné limity ◄ alebo pravidlá monitorovania a posudzovania dodržiavania súladu pri dotknutých činnostiach.
Komisia do 31. decembra 2012 preskúma potrebu riadenia emisií zo:
spaľovania palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW;
intenzívneho chovu dobytka; a
rozmetávania hnoja.
O výsledkoch tohto preskúmania podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby k nej pripojí aj legislatívny návrh.
Komisia s použitím metodiky založenej na dôkazoch a s prihliadnutím na osobitosti odvetvia posúdi potrebu opatrení na úrovni Únie s cieľom:
komplexne riešiť emisie z chovu hospodárskych zvierat v Únii, najmä z hovädzieho dobytka a
ďalej dosahovať cieľ globálnej ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o výrobky uvádzané na trh Únie, prostredníctvom prevencie a kontroly emisií z chovu hospodárskych zvierat spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.
Komisia podá správu o výsledkoch uvedeného posúdenia Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2026. Správu v prípade potreby doplní legislatívnym návrhom.
Komisia preskúma:
potrebu kontrolovať emisie z prieskumu a ťažby minerálnych olejov a zemného plynu na pevnine a na mori;
potrebu kontrolovať emisie z úpravy a ťažby neenergetických priemyselných nerastov na mieste používaných v priemysle inom ako stavebníctvo, ako aj potrebu kontrolovať emisie z úpravy a ťažby rúd na mieste, ktoré sa odnedávna vykonávajú v Únii;
potrebu revidovať prahovú hodnotu činností pre výrobu vodíka elektrolýzou vody v prílohe I.
Komisia zahrnie výsledky uvedeného preskúmania do prvej správy pre Európsky parlament a Radu, ktorá sa vyžaduje podľa prvého odseku.
Článok 74
Zmeny príloh
Komisia zverejní príslušné štúdie a analýzy použité pri príprave delegovaného aktu prijatého v súlade s týmto článkom najneskôr pri prijatí delegovaného aktu.
Článok 75
Postup výboru
Článok 76
Vykonávanie delegovania právomoci
▼M1 —————
Článok 79
Sankcie
V prípade najzávažnejších porušení, ktorých sa dopustila právnická osoba, je maximálna výška správnych finančných sankcií uvedených v prvom pododseku najmenej 3 % ročného obratu prevádzkovateľa v Únii vo finančnom roku predchádzajúcemu roku, v ktorom bola pokuta uložená.
Členské štáty môžu taktiež alebo alternatívne využívať trestné sankcie za predpokladu, že sú rovnako účinné, primerané a odrádzajúce ako správne finančné sankcie uvedené v tomto článku.
Členské štáty zabezpečia, aby sa v sankciách zavedených v súlade s týmto článkom podľa potreby riadne zohľadnili:
povaha, závažnosť a rozsah porušenia;
obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením dotknuté, s ohľadom na vplyv daného porušenia na cieľ dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia;
opakovaný alebo jednorazový charakter porušenia.
Článok 79a
Náhrada škôd
Článok 80
Transpozícia
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2, článkom 3 body 8, 11 až 15, 18 až 23, 26 až 30, 34 až 38 a 41, článkom 4 ods. 2 a 3, článkom 7, článkami 8 a 10, článkom 11 písm. e) a h), článkom 12 ods. 1 písm. e) a h), článkom 13 ods. 7, článkom 14 ods. 1 písm. c) bod ii), článkom 14 ods. 1 písm. d), e), f) a h), článkom 14 ods. 2 až 7, článkom 15 ods. 2 až 5, článkami 16, 17 a 19, článkom 21 ods. 2 až 5, článkami 22, 23, 24, 27, 28 a 29, článkom 30 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8, článkami 31, 32, 33, 34, 35, 36, 38 a 39, článkom 40 ods. 2 a 3, článkami 42 a 43, článkom 45 ods. 1, článkom 58, článkom 59 ods. 5, článkom 63, článkom 65 ods. 3, článkami 69, 70, 71, 72 a 79, s prílohou I prvý pododsek a body 1.1, 1.4, 2.5 písm. b), 3.1, 4, 5, 6.1 písm. c), 6.4 písm. b), 6.10 a 6.11, s prílohou II, prílohou III bod 12, prílohou V, prílohou VI časť 1 písm. b), časť 4 body 2.2, 2.4, 3.1 a 3.2, časť 6 body 2.5 a 2.6 a časť 8 bod 1.1 písm. d), s prílohou VII časť 4 bod 2, časť 5 bod 1, časť 7 bod 3 a s prílohou VIII časť 1 body 1 a 2 písm. c), časť 2 body 2 a 3 a časť 3 do 7. januára 2013.
Tieto opatrenia uplatňujú od toho istého dátumu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Článok 81
Zrušovacie ustanovenia
Článok 82
Prechodné ustanovenia
Na spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje príloha VI časť 4 bod 3.2, a to od:
1. januára 2016 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2;
7. januára 2013 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 3.
Článok 83
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 84
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
Kategórie činností uvedených v článku 10
Ďalej uvedené prahové hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností spadajúcich do toho istého opisu činnosti s prahom vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa spočítajú. V prípade činností odpadového hospodárstva sa tento výpočet použije na úrovni činností v bode 5.1, bode 5.3 písm. a) a bode 5.3 písm. b).
Komisia stanoví usmernenia k:
vzťahu medzi činnosťami odpadového hospodárstva uvedenými v tejto prílohe a činnosťami uvedenými v prílohách I a II smernice 2008/98/ES; a
výkladu pojmu „v priemyselnom meradle“, pokiaľ ide o opis činností chemického priemyslu uvedených v tejto prílohe.
1. Energetika
|
1.1. |
Spaľovanie palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW alebo viac |
|
1.2. |
Rafinácia minerálnych olejov a plynov |
|
1.3. |
Výroba koksu |
|
1.4. |
Splyňovanie, skvapalňovanie alebo pyrolýza:
a)
uhlia;
b)
iných palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 20 MW alebo viac. |
2. Výroba a spracovanie kovov
|
2.1. |
Praženie alebo spekanie kovovej rudy (vrátane sírnikovej rudy) |
|
►C1 2.2. |
Výroba surového železa alebo ocele (z prvotných alebo druhotných surovín) ◄ , vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou 2,5 tony za hodinu |
|
2.3. |
Spracovanie železných kovov:
a)
prevádzkovanie valcovní na valcovanie za tepla s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu;
aa)
prevádzkovanie valcovní na valcovanie za studena s kapacitou viac ako 10 ton surovej ocele za hodinu;
b)
prevádzkovanie kováční s kladivami s energiou viac ako 50 kJ na jedno kladivo;
ba)
prevádzkovanie kováční s kováčskymi lismi so silou viac ako 30 meganewtonov (MN) na lis;
c)
nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov so spracúvaným množstvom viac ako 2 tony surovej ocele za hodinu. |
|
2.4. |
►C1 Prevádzkovanie ◄ zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň |
|
2.5. |
Spracovanie neželezných kovov:
a)
výroba surových neželezných kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými postupmi;
►C1
b)
tavenie vrátane zlievania zliatin, neželezných kovov, vrátane pretavovaných produktov ◄ a prevádzky zlievarne neželezných kovov, s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony za deň pri olove a kadmiu alebo 20 ton za deň pri ostatných kovoch. |
|
2.6. |
Povrchová úprava kovov alebo plastov pomocou elektrolytických alebo chemických postupov, ak objem používaných vaní presahuje 30 m3. |
|
2.7. |
Výroba batérií, okrem výlučnej montáže, s výrobnou kapacitou 15 000 ton batériových článkov ročne (katóda, anóda, elektrolyt, separátor, puzdro) alebo viac. |
3. Priemysel spracovania nerastov
|
3.1. |
Výroba cementu, vápna a oxidu horečnatého:
a)
výroba cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500 ton za deň alebo iných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň;
b)
výroba vápna v peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň;
c)
výroba oxidu horečnatého v peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň. |
|
3.2. |
Výroba azbestu alebo výroba výrobkov s obsahom azbestu |
|
3.3. |
Výroba skla vrátane sklených vlákien s kapacitou tavenia, ktorá presahuje 20 ton za deň |
|
3.4. |
Tavenie nerastných látok vrátane výroby minerálnych vlákien s kapacitou tavenia, ktorá presahuje 20 ton za deň |
|
3.5. |
Výroba keramických výrobkov vypaľovaním, najmä strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu s:
a)
výrobnou kapacitou viac ako 75 ton za deň; a/alebo
b)
s kapacitou pece viac ako 4 m3 a hustotou vsádzky na jednu pec viac ako 300 kg/m3. |
|
3.6. |
Ťažba vrátane úpravy na mieste, ako sú rozdrobenie, úprava rozmerov, obohacovanie a zušľachťovanie, týchto rúd v priemyselnom meradle: bauxitu, chrómu, kobaltu, medi, zlata, železa, olova, lítia, mangánu, niklu, paládia, platiny, cínu, volfrámu a zinku. |
4. Chemický priemysel
Na účely tejto časti výroba v zmysle kategórií činností uvedených v tejto časti znamená výrobu v priemyselnom meradle na základe chemického alebo biologického spracovania látok alebo skupín látok uvedených v bodoch 4.1 až 4.6.
|
4.1. |
Výroba organických chemikálií, ako sú:
a)
jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické);
b)
uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery a zmesi esterov, acetáty, étery, peroxidy a epoxidové živice;
c)
uhľovodíky obsahujúce síru;
d)
uhľovodíky obsahujúce dusík, ako sú amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeniny dusičnanov, nitrily, kyanatany, izokyanáty;
e)
uhľovodíky obsahujúce fosfor;
f)
halogénderiváty uhľovodíkov;
g)
organokovové zlúčeniny;
h)
materiály vyrobené z plastov (polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe);
i)
syntetické kaučuky;
j)
farby a pigmenty;
k)
povrchovo aktívne činidlá a látky. |
|
4.2. |
Výroba anorganických chemikálií, ako sú:
a)
plyny, ako je amoniak, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík s výnimkou vodíka získaného elektrolýzou vody, oxid siričitý, karbonylchlorid (fosgén);
b)
kyseliny, ako kyselina chrómová, kyselina fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, oleum, kyselina siričitá;
c)
zásady ako hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný;
d)
soli ako chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný;
e)
nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny ako karbid vápnika, kremík, karbid kremíka. |
|
4.3. |
Výroba hnojív založených na báze fosforu, dusíka alebo draslíka (jednoduché alebo kombinované hnojivá) |
|
4.4. |
Výroba prípravkov na ochranu rastlín alebo výroba biocídov |
|
4.5. |
Výroba farmaceutických výrobkov vrátane medziproduktov |
|
4.6. |
Výroba výbušnín |
5. Zaobchádzanie s odpadmi
|
5.1. |
Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viacero z týchto činností
a)
biologická úprava;
b)
fyzikálno-chemická úprava;
c)
zmiešavanie alebo miešanie pred podstúpením ktorejkoľvek z ostatných činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2;
d)
uloženie do ďalších obalov pred podstúpením ktorejkoľvek z ostatných činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2;
e)
spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel;
f)
recyklácia alebo spätné získavanie anorganických materiálov iných ako kovy alebo zlúčeniny kovov;
g)
regenerácia kyselín alebo zásad;
h)
zhodnocovanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia;
i)
zhodnocovanie komponentov z katalyzátorov;
j)
prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie;
k)
povrchové ukladanie. |
|
5.2. |
Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov:
a)
v prípade odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu;
b)
v prípade nebezpečného odpadu s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň. |
|
5.3. |
a)
Zneškodňovanie odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou viac ako 50 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viacero z týchto činností okrem činností, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/271/EHS ( 23 ):
i)
biologická úprava, ako je anaeróbna digescia alebo spoločná digescia;
ii)
fyzikálno-chemická úprava;
iii)
predúprava odpadov na spaľovanie alebo spoluspaľovanie;
iv)
spracovanie trosky a popola;
v)
spracovanie kovového odpadu v drvičoch vrátane odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po skončení životnosti a ich súčiastok.
b)
Zhodnocovanie alebo kombinácia zhodnocovania a zneškodňovania odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou viac ako 75 ton za deň, ktoré zahŕňa jednu alebo viacero z nasledovných činností, ale nezahŕňa činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/271/EHS:
i)
biologická úprava, ako je anaeróbna digescia;
ii)
predúprava odpadov na spaľovanie alebo spoluspaľovanie;
iii)
spracovanie trosky a popola;
iv)
spracovanie kovového odpadu v drvičoch vrátane odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po skončení životnosti a ich súčiastok. Ak je jedinou činnosťou v rámci spracovania odpadu anaeróbna digescia, kapacitným prahom pre túto činnosť je 100 ton za deň. |
|
5.4. |
Skládky odpadov, ako sú vymedzené v článku 2 písm. g) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov ( 24 ), ktoré prijímajú viac ako 10 ton odpadu za deň alebo majú celkovú kapacitu presahujúcu 25 000 ton, okrem skládok inertných odpadov |
|
5.5. |
Dočasné ukladanie nebezpečného odpadu, na ktoré sa nevzťahuje bod 5.4, pokým sa nevykonajú niektoré z činností uvedených v bodoch 5.1, 5.2, 5.4 a 5.6 s celkovou kapacitou presahujúcou 50 ton, s výnimkou dočasného ukladania na mieste vzniku odpadu, pokým sa neodvezie |
|
5.6. |
Podzemné ukladanie nebezpečného odpadu s celkovou kapacitou presahujúcou 50 ton |
6. Ostatné činnosti
|
6.1. |
Výroba v priemyselných zariadeniach:
a)
buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov;
b)
papiera alebo lepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň;
►C1
c)
jedného alebo viacerých z týchto druhov dosiek na báze dreva: lisované dosky z orientovaných mikrodýh ◄ , drevotrieskové alebo drevovláknité dosky s výrobnou kapacitou presahujúcou 600 m3 za deň. |
|
6.2. |
Predúprava (činnosti ako pranie, bielenie, mercerizácia), farbenie alebo konečná úprava textilných vlákien alebo textílií s kapacitou spracovania viac ako 10 ton za deň. |
|
6.3. |
Vyčiňovanie koží a kožušín s kapacitou spracovania presahujúcou 12 ton hotových výrobkov za deň |
|
6.4. |
►C1
a)
Prevádzka bitúnkov s kapacitou zabitia presahujúcou 50 ton za deň ◄
b)
Úprava a spracovanie nasledujúcich surovín s výnimkou prípadov, keď ide výlučne o balenie týchto surovín, bez ohľadu na to, či predtým boli, alebo neboli spracované, ktoré sú určené na výrobu potravín alebo krmív z:
i)
iba zo surovín živočíšneho pôvodu (s výnimkou prípadov, keď ide výlučne o mlieko) s výrobnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 75 ton za deň;
ii)
iba zo surovín rastlinného pôvodu s výrobnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 300 ton za deň alebo 600 ton za deň, ak zariadenie nie je v prevádzke viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní v roku;
iii)
zo surovín živočíšneho a rastlinného pôvodu v kombinovaných alebo oddelených výrobkoch s výrobnou kapacitou hotových výrobkov v tonách za deň presahujúcou:
—
75 ak A sa rovná 10 alebo viac; alebo
—
[300 – (22,5 × A)] vo všetkých ostatných prípadoch;
kde „A“ predstavuje podiel materiálu živočíšneho pôvodu (v percentách hmotnosti) výrobnej kapacity hotových výrobkov. Obal sa do konečnej hmotnosti výrobku nepočíta. Tento bod sa neuplatňuje, ak je surovinou výlučne mlieko.
c)
Výlučne spracovanie a úprava mlieka, ak je množstvo odoberaného mlieka vyššie ako 200 ton za deň (priemerná hodnota vyrátaná za rok). |
|
6.5. |
Zneškodňovanie alebo recyklácia mŕtvych tiel zvierat alebo vedľajších živočíšnych produktov s kapacitou spracovania viac ako 10 ton za deň. |
|
6.6. |
Elektrolýza vody na výrobu vodíka, ak je výrobná kapacita viac ako 50 ton za deň. |
|
6.7. |
Povrchová úprava látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, najmä apretácia, tlač, poťahovanie, odmasťovanie, ►C1 vodovzdorná úprava, lepenie, nanášanie náterov ◄ , čistenie alebo impregnovanie s kapacitou spotreby organického rozpúšťadla presahujúcou 150 kg za hodinu alebo 200 ton za rok |
|
6.8. |
Výroba uhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu vypaľovaním alebo grafitizáciou |
|
6.9. |
Zachytávanie toku CO2 zo zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na účely geologického ukladania podľa smernice 2009/31/ES |
|
6.10. |
Konzervovanie dreva a výrobkov z dreva chemickými látkami s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 m3 za deň, s výnimkou výlučného ošetrenia proti plesni |
|
6.11. |
Nezávisle prevádzkované čistenie odpadových vôd, na ktoré sa nevzťahuje smernica 91/271/EHS a ktoré sa vypúšťajú zo zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II |
PRÍLOHA Ia
Činnosti uvedené v článku 70a
Zariadenia patria do rozsahu pôsobnosti tejto prílohy, ak patria do jednej alebo viacerých z nasledujúcich kategórií činností:
Chov ošípaných zodpovedajúci 350 dobytčím jednotkám alebo viac, s výnimkou činností chovu v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s nariadením (EÚ) 2018/848 alebo s hustotou chovu menej ako 2 dobytčie jednotky na hektár využívaný len na pastvu alebo pestovanie krmiva či krmovín na kŕmenie zvierat, kde sú zvieratá chované vonku podstatnú časť roka alebo sezónne.
Výlučný chov nosníc, ktorých počet zodpovedá 300 dobytčím jednotkám alebo viac, alebo chov iba inej kategórie hydiny, ktorej počet kusov zodpovedá 280 dobytčím jednotkám alebo viac. V zariadeniach s kombinovaným chovom hydiny vrátane nosníc je prahová hodnota 280 dobytčích jednotiek a kapacita sa vypočíta pomocou váhového koeficientu ( 25 ) pre nosnice 0,93 .
Chov akejkoľvek kombinácie ošípaných alebo hydiny zodpovedajúcej 380 dobytčím jednotkám alebo viac, s výnimkou činností chovu v ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s nariadením (EÚ) 2018/848, alebo s hustotou chovu menej ako 2 dobytčie jednotky na hektár, využívaný len na pastvu alebo pestovanie krmiva či krmovín na kŕmenie zvierat, kde sú zvieratá chované vonku podstatnú časť roka alebo sezónne.
Veľkosť zariadenia podľa počtu dobytčích jednotiek sa vypočíta pomocou týchto prepočítavacích koeficientov:
Ošípané:
Chovné prasnice ≥ 50 kg … 0,500
Prasiatka ≤ 20 kg … 0,027
Ostatné ošípané … 0,300
Hydina:
Brojlery … 0,007
Nosnice … 0,014
Morky … 0,030
Kačky … 0,010
Husi … 0,020
Pštrosy … 0,350
Ostatná hydina … 0,001
PRÍLOHA II
Zásady, ktoré sa majú dodržať pri udeľovaní výnimky podľa článku 15 ods. 5
Pri výnimkách stanovených v článku 15 ods. 5 musia byť dodržané tieto zásady:
1. Náklady
1.1. Náklady uvedené v článku 15 ods. 5 sú náklady na dodržiavanie úrovní emisií v súvislosti s najlepšími dostupnými technikami a tvoria ich kapitálové aj prevádzkové náklady. Ich súčasťou nie sú širšie sociálne ani hospodárske náklady.
1.2. Náklady sa posudzujú kvantitatívne na základe kvalitatívneho posúdenia.
1.3. Náklady, ktoré sa zohľadňujú pri hodnotení:
predstavujú čisté hodnoty nákladov po odpočítaní všetkých finančných výhod z uplatňovania najlepších dostupných techník;
zahŕňajú náklady na prístup k peňažnému kapitálu na financovanie najlepších dostupných techník;
vypočítajú sa na základe diskontnej sadzby, aby sa zohľadnili rozdiely peňažnej hodnoty v čase.
1.4. V žiadosti o výnimku sa musí jednoznačne určiť zdroj nákladov a metódy ich výpočtu vrátane diskontnej sadzby uvedenej v bode 1.3 písm. c) a odhadu neistôt súvisiacich s hodnotením nákladov.
1.5. Náklady, ktoré vyhodnotil prevádzkovateľ, posúdi príslušný orgán na základe informácií z iných zdrojov, ako sú poskytovatelia technológií, partnerský výskum, odborné posudky alebo údaje od iných zariadení s nedávno zavedenými najlepšími dostupnými technikami.
2. Environmentálne prínosy
2.1. Environmentálne prínosy uvedené v článku 15 ods. 4 sú environmentálne prínosy vyplývajúce z dodržiavania úrovní emisií v súvislosti s najlepšími dostupnými technikami.
2.2. Environmentálny prínos sa posudzuje kvantitatívne (v peňažnom vyjadrení) na základe kvalitatívneho posúdenia. Použijú sa stanovené náklady na škody spôsobené znečisťujúcimi látkami, ak sú k dispozícii.
2.3. Pri hodnotení environmentálneho prínosu sa zohľadňuje diskontná sadzba uplatňovaná v prípade akýchkoľvek prínosov v peňažnom vyjadrení, čím sa riešia rozdiely v hodnotách pre spoločnosť v čase.
2.4. V žiadosti o výnimku sa musí jednoznačne určiť zdroj informácií o environmentálnych prínosoch a metódy výpočtu environmentálnych prínosov vrátane diskontnej sadzby uvedenej v bode 1.3 písm. c) a odhadu neistôt súvisiacich s hodnotením environmentálnych prínosov.
2.5. Environmentálne prínosy, ktoré vyhodnotil prevádzkovateľ, posúdi príslušný orgán na základe odborných posudkov alebo údajov od iných zariadení s nedávno zavedenými najlepšími dostupnými technikami.
3. Nepomer nákladov a environmentálnych prínosov
3.1. Na určenie toho, či dochádza k nepomeru, sa porovnajú náklady na dodržanie úrovní emisií súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami a prínosy z tohto dodržiavania.
3.2. Porovnávací mechanizmus musí zahŕňať tieto prvky:
metódu na zohľadnenie neistôt pri posudzovaní nákladov a environmentálnych prínosov;
určenie marže, o ktorú by náklady mali presahovať environmentálne prínosy.
PRÍLOHA III
Kritériá na určovanie najlepších dostupných techník
|
1. |
Používanie nízkoodpadovej technológie; |
|
2. |
Používanie menej nebezpečných látok vrátane menšieho používania látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy; |
|
3. |
Podpora zhodnocovania a recyklácie látok vznikajúcich a používaných v technologickom procese a zhodnocovania a recyklácie odpadov, kde je to primerané; |
|
4. |
Porovnateľné procesy, zariadenia alebo prevádzkové metódy, ktoré už boli úspešne vyskúšané v priemyselnom meradle; |
|
5. |
Technický pokrok vrátane digitálnych nástrojov a zmeny vo vedeckých poznatkoch a ich interpretácii; |
|
6. |
Charakter, účinky a množstvo príslušných emisií; |
|
7. |
Dátumy uvádzania nových alebo existujúcich zariadení do činnosti; |
|
8. |
Čas potrebný na zavedenie najlepšej dostupnej techniky; |
|
9. |
Spotreba a povaha surovín používaných v procese vrátane vody, efektívnosť využívania a opätovného využívania zdrojov a dekarbonizácia; |
|
10. |
Potreba prevencie alebo zníženia celkových účinkov emisií na životné prostredie vrátane biodiverzity na minimum a z toho vyplývajúcich rizík pre životné prostredie; |
|
11. |
Potreba prevencie havárií a minimalizácia ich dôsledkov pre životné prostredie a zdravie ľudí; |
|
12. |
Informácie uverejňované verejnými medzinárodnými organizáciami. |
PRÍLOHA IV
Účasť verejnosti na rozhodovaní
|
1. |
Verejnosť sa informuje prostredníctvom verejných oznámení alebo na webovom sídle v začiatkoch rozhodovacieho postupu alebo najneskôr hneď ako možno informácie primerane poskytnúť:
a)
žiadosť o povolenie alebo prípadne návrh na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia v súlade s článkom 21 vrátane opisu prvkov uvedených v článku 12 ods. 1;
b)
v prípade potreby skutočnosť, že rozhodnutie podlieha procesu vnútroštátneho alebo cezhraničného posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo konzultáciám medzi členskými štátmi v súlade s článkom 26;
c)
podrobnosti o príslušných orgánoch zodpovedných za prijatie rozhodnutia, o orgánoch, od ktorých sa dajú získať relevantné informácie, alebo o orgánoch, ktorým sa môžu zasielať pripomienky alebo otázky, a údaje o lehotách na zasielanie pripomienok alebo otázok;
d)
povaha možných rozhodnutí alebo návrh rozhodnutia, ak existuje;
e)
v prípade potreby podrobnosti týkajúce sa návrhu na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia;
f)
informácie o tom, kedy, kde a ako sa relevantné informácie sprístupnia;
g)
podrobnosti o účasti verejnosti a konzultáciách podľa bodu 5. |
|
2. |
Členské štáty zaistia, aby dotknutá verejnosť mala v primeraných lehotách k dispozícii tieto informácie:
a)
v súlade s vnútroštátnym právom hlavné správy a odporúčania adresované príslušnému orgánu alebo príslušným orgánom v čase, keď je dotknutá verejnosť informovaná v súlade s bodom 1;
b)
v súlade so smernicou 2003/4/ES informácie neuvedené v bode 1, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v súlade s článkom 5 tejto smernice a ktoré sa stanú dostupnými po informovaní dotknutej verejnosti v súlade s bodom 1. |
|
3. |
Členovia dotknutej verejnosti musia mať včas účinnú možnosť vyjadriť príslušnému orgánu pripomienky a stanoviská pred prijatím rozhodnutia. |
|
4. |
Výsledky konzultácií uskutočnených podľa tejto prílohy sa musia pri prijímaní rozhodnutia riadne zohľadniť. |
|
5. |
Pre rozličné fázy sa určia primerané lehoty tak, aby bol dostatok času informovať verejnosť a aby členovia dotknutej verejnosti mali dosť času na prípravu a efektívnu účasť na rozhodovaní vo veciach životného prostredia, ktoré sú predmetom tejto prílohy. |
PRÍLOHA V
Technické ustanovenia pre spaľovacie zariadenia
ČASŤ 1
►C1 Emisné limity ◄ pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2
|
1. |
Všetky ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri ►C1 referenčnom obsahu kyslíka ◄ , ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá, 3 % pre spaľovacie zariadenia s výnimkou plynových turbín a plynových motorov používajúcich kvapalné a plynné palivá, a 15 % pre plynové turbíny a plynové motory. |
|
2. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre ►C1 SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov ◄
►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé palivá, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre SO2 stanovená na 800 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce kvapalné palivá, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre SO2 stanovená na 850 mg/Nm3 v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nepresahujúcim 300 MW a na 400 mg/Nm3 v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 300 MW. Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými ►C1 spalinovodmi ◄ v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať ►C1 emisným limitám ◄ stanoveným v predchádzajúcich dvoch odsekoch vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto ►C1 spalinovodov ◄ monitorujú oddelene. |
|
3. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia spaľujúce nízkovýhrevné plyny zo splyňovania ►C1 rafinérskych zvyškov ◄ , ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, je pre SO2 stanovená na 800 mg/Nm3. |
|
4. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre NOx pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia v chemických zariadeniach, ktoré používajú kvapalné ►C1 zvyšky ◄ z výroby ako nekomerčné palivo pre vlastnú spotrebu s celkovým menovitým tepelným príkonom neprekračujúcim 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom neprekračujúcim 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 1. júlom 1987 a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce kvapalné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 400 mg/Nm3. Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými ►C1 spalinovodmi ◄ v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať ►C1 emisným limitám ◄ stanoveným v predchádzajúcich troch odsekoch vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto ►C1 spalinovodov ◄ monitorujú oddelene. |
||||||||||||||||||||
|
5. |
►C1 Emisný limit ◄ pre plynové turbíny (vrátane plynových turbín s kombinovaným cyklom (CCGT)), ktoré ako kvapalné palivo používajú ľahké a stredné destiláty, je pre NOx stanovená na 90 mg/Nm3 a pre CO na 100 mg/Nm3. Na plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa neuplatňujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
|
6. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) NOx a CO pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plyn
Pre plynové turbíny (vrátane CCGT) sa ►C1 emisné limity ◄ NOx a CO stanovené v tabuľke uvedenej v tomto bode uplatňujú len pri záťaži nad 70 %. ►C1 Emisný limit ◄ pre plynové turbíny (vrátane CCGT), ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 150 mg/Nm3v prípade spaľovania zemného plynu a 200 mg/Nm3 v prípade spaľovania iných plynov alebo kvapalných palív. Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými ►C1 spalinovodmi ◄ v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať ►C1 emisným limitám ◄ stanoveným v predchádzajúcom odseku vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takýchto prípadoch sa emisie z každej z týchto ►C1 spalinovodov ◄ monitorujú oddelene. Na plynové turbíny a plynové motory používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa nevzťahujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
||||||||||||||||||||||||
|
7. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
||||||||||||||||||||
|
8. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
ČASŤ 2
►C1 Emisné limity ◄ pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3
|
1. |
Všetky ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri ►C1 referenčnom obsahu kyslíka ◄ , ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá, 3 % pre spaľovacie zariadenia s výnimkou plynových turbín a plynových motorov používajúce kvapalné a plynné palivá a 15 % pre plynové turbíny a plynové motory. V prípade plynových turbín s kombinovaným cyklom s dodatočným spaľovaním môže štandardizovaný obsah O2 stanoviť príslušný orgán s prihliadnutím na špecifické vlastnosti dotknutého zariadenia. |
|
2. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
|
3. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
|
4. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre NOx pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
|
5. |
►C1 Emisný limit ◄ pre plynové turbíny (vrátane CCGT), ktoré ako kvapalné palivo používajú ľahké a stredné destiláty, je pre NOx stanovená na 50 mg/Nm3 a pre CO na 100 mg/Nm3. Na plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa neuplatňujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
|
6. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre NOx a CO pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plyn
Pre plynové turbíny (vrátane CCGT) sa ►C1 emisné limity ◄ pre NOx a CO stanovené v tomto bode uplatňujú len pri záťaži vyššej ako 70 %. Na plynové turbíny a plynové motory používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa nevzťahujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
|||||||||||||||
|
7. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
|
8. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
ČASŤ 3
Monitorovanie emisií
|
1. |
Koncentrácie SO2, NOx a prachu v odpadových plynoch z každého spaľovacieho zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 100 MW alebo vyšším sa merajú kontinuálne. Koncentrácie CO v odpadových plynoch z každého spaľovacieho zariadenia spaľujúceho plynné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom 100 MW alebo vyšším sa merajú kontinuálne. |
|
2. |
Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania uvedené v bode 1 v týchto prípadoch:
a)
pre spaľovacie zariadenia so životnosťou menšou ako 10 000 prevádzkových hodín;
b)
pre SO2 a prach zo spaľovacích zariadení spaľujúcich zemný plyn;
c)
pre SO2 zo spaľovacích zariadení spaľujúcich olej so známym obsahom síry, ak nie je nainštalované zariadenie na odsírenie odpadového plynu;
d)
pre SO2 zo spaľovacích zariadení spaľujúcich biomasu, ak prevádzkovateľ môže preukázať, že emisie SO2 nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané ►C1 emisné limity ◄ . |
|
3. |
Keď sa nepožadujú kontinuálne merania, najmenej každých šesť mesiacov sa musia vykonať merania SOx, NOx, prachu a v prípade zariadení na spaľovanie plynu aj CO. |
|
4. |
Pre spaľovacie zariadenia spaľujúce čierne alebo hnedé uhlie sa emisie celkovej ortuti merajú najmenej raz ročne. |
|
5. |
Ako alternatívu meraní SO2 a NOx uvedených v bode 3 možno na určovanie emisií SO2 a NOx používať iné postupy, ktoré sú overené a schválené príslušným orgánom. Pri týchto postupoch sa využívajú príslušné normy CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) alebo, ak nie sú dostupné normy CEN, normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej ►C1 odbornej kvality ◄ . |
|
6. |
Príslušný orgán musí byť informovaný o významných zmenách druhu používaného paliva alebo spôsobu prevádzky zariadenia. Príslušný orgán rozhodne o tom, či požiadavky na monitorovanie ustanovené v bodoch 1 až 4 sú stále primerané, alebo si vyžadujú úpravu. |
|
7. |
Kontinuálne merania vykonávané v súlade s bodom 1 zahŕňajú meranie obsahu kyslíka, teploty, tlaku a obsahu vodných pár v odpadových plynoch. Kontinuálne meranie obsahu vodných pár v odpadových plynoch nie je potrebné za predpokladu, že vzorka odpadového plynu je pred analýzou emisií vysušená. |
|
8. |
Odbery vzoriek a analýza príslušných znečisťujúcich látok a merania prevádzkových parametrov, ako aj zabezpečovanie kvality automatizovaných systémov merania a referenčné metódy merania určené na kalibráciu daných systémov sa vykonávajú v súlade s normami CEN. Ak nie sú dostupné normy CEN, použijú sa normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej ►C1 odbornej kvality ◄ . Automatizované systémy merania sa kontrolujú prostredníctvom paralelných meraní referenčnými metódami najmenej raz ročne. Prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán o výsledkoch kontroly automatizovaných systémov merania. |
|
9. |
Na úrovni ►C1 emisného limitu ◄ nesmú hodnoty intervalov 95 % spoľahlivosti jedného nameraného výsledku ►C1 prekročiť ◄ tieto percentá ►C1 emisných limitov ◄ :
|
|
10. |
Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti určeného v bode 9. Každý deň s viac ako tromi neplatnými priemernými hodinovými hodnotami následkom poruchy alebo údržby automatizovaného systému merania, sa považuje za neplatný. Ak je z uvedených príčin neplatných viac ako 10 dní za rok, príslušný orgán požiada prevádzkovateľa, aby bez zbytočného odkladu prijal primerané opatrenia na zlepšenie spoľahlivosti automatizovaného systému merania. |
|
11. |
V prípade zariadení, ktoré musia dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31, sa pravidelne monitoruje aj obsah síry v palive, ktoré sa spaľuje v spaľovacom zariadení. Príslušné orgány sú informované o významných zmenách druhu používaného paliva. |
ČASŤ 4
Posúdenie dodržiavania ►C1 emisných limitov ◄
|
1. |
V prípade kontinuálnych meraní sa ►C1 emisné limity ◄ stanovené v častiach 1 a 2 považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov merania za prevádzkové hodiny v rámci kalendárneho roka vyplýva, že boli splnené všetky tieto podmienky:
a)
žiadna validovaná priemerná mesačná hodnota nepresiahne príslušné ►C1 emisné limity ◄ stanovené v častiach 1 a 2;
b)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota nepresiahne 110 % príslušných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v častiach 1 a 2;
c)
v prípade spaľovacích zariadení zložených iba z kotlov používajúcich uhlie s celkovým menovitým tepelnými príkonom nižším ako 50 MW, žiadna validovaná priemerná denná hodnota nepresiahne 150 % príslušných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v častiach 1 a 2;
d)
95 % všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok nepresiahne 200 % príslušných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v častiach 1 a 2. Validované priemerné hodnoty sa určujú podľa časti 3 bod 10. Na účely výpočtu priemerných hodnôt emisií sa neberú do úvahy hodnoty namerané počas období uvedených v článku 30 ods. 5 a 6 a článku 37, ako aj počas období nábehu a odstávky. |
|
2. |
Keď sa nepožadujú kontinuálne merania, ►C1 emisné limity ◄ stanovené v častiach 1 a 2 sa považujú za dodržané, ak výsledky každej série meraní alebo iných postupov definovaných a určených podľa pravidiel ustanovených príslušnými orgánmi nepresahujú ►C1 emisné limity ◄ . |
ČASŤ 5
Minimálny stupeň odsírenia
|
1. |
Minimálny stupeň odsírenia pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2
|
|||||||||||||||||
|
2. |
Minimálny stupeň odsírenia pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3
|
ČASŤ 6
Dodržiavanie stupňa odsírenia
Minimálny stupeň odsírenia stanovený v časti 5 tejto prílohy sa uplatňuje ako mesačná priemerná limitná hodnota.
ČASŤ 7
Priemerné ►C1 emisné limity ◄ pre spaľovacie zariadenia na spaľovanie viacerých druhov palív v rámci rafinérie
Priemerné ►C1 emisné limity ◄ (v mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia na spaľovanie viacerých druhov palív v rámci rafinérie s výnimkou plynových turbín a plynových motorov, ktoré využívajú ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom:
v prípade spaľovacích zariadení, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003: 1 000 mg/Nm3;
v prípade iných spaľovacích zariadení: 600 mg/Nm3.
Tieto ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri ►C1 referenčnom obsahu kyslíka ◄ , ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá a 3 % pre kvapalné a plynné palivá.
PRÍLOHA VI
Technické ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
ČASŤ 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„existujúca spaľovňa odpadov“ je jedna z týchto spaľovní odpadov:
spaľovňa odpadov, ktorá bola v prevádzke pred 28. decembrom 2002 a mala povolenie vydané pred týmto dátumom v súlade platným právom Únie;
spaľovňa odpadov, ktorá bola schválená alebo registrovaná pre spaľovanie odpadov a mala povolenie udelené pred 28. decembrom 2002 v súlade s platným právom Únie za predpokladu, že bola uvedená do prevádzky najneskôr 28. decembra 2003;
spaľovňa odpadov, ktorá podľa názoru príslušného orgánu podliehala požiadavke úplnej žiadosti o schválenie pred 28. decembrom 2002 za predpokladu, že bola uvedená do prevádzky najneskôr 28. decembra 2004;
„nová spaľovňa odpadov“ je akákoľvek spaľovňa odpadov, na ktorú sa nevzťahuje písmeno a).
ČASŤ 2
Faktory ekvivalencie pre dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány
Na stanovenie celkovej koncentrácie dioxínov a furánov sa hmotnostné koncentrácie týchto dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov pred sčítaním vynásobia týmito faktormi ekvivalencie:
|
|
Faktor toxickej ekvivalencie |
|
2,3,7,8 — Tetrachlórdibenzodioxín (TCDD) |
1 |
|
1,2,3,7,8 — Pentachlórdibenzodioxín (PeCDD) |
0,5 |
|
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) |
0,1 |
|
1,2,3,6,7,8 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) |
0,1 |
|
1,2,3,7,8,9 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) |
0,1 |
|
1,2,3,4,6,7,8 — Heptachlórdibenzodioxín (HpCDD) |
0,01 |
|
Oktachlórdibenzodioxín (OCDD) |
0,001 |
|
2,3,7,8 — Tetrachlórdibenzofurán (TCDF) |
0,1 |
|
2,3,4,7,8 — Pentachlórdibenzofurán (PeCDF) |
0,5 |
|
1,2,3,7,8 — Pentachlórdibenzofurán (PeCDF) |
0,05 |
|
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
|
1,2,3,6,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
|
1,2,3,7,8,9 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
|
2,3,4,6,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
|
1,2,3,4,6,7,8 — Heptachlórdibenzofurán (HpCDF) |
0,01 |
|
1,2,3,4,7,8,9 — Heptachlórdibenzofurán (HpCDF) |
0,01 |
|
Oktachlórdibenzofurán (OCDF) |
0,001 |
ČASŤ 3
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia pre spaľovne odpadov
|
1. |
Všetky ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch. Sú štandardizované vzhľadom na 11 % obsah kyslíka v odpadovom plyne s výnimkou prípadu spaľovania minerálneho odpadového oleja, ako je vymedzený v článku 3 bod 3 smernice 2008/98/ES, kde sú štandardizované vzhľadom na 3 % obsah kyslíka, ako aj s výnimkou prípadov uvedených v časti 6 bod 2.7.
|
|
2. |
►C1 Emisné limity ◄ platné za okolností opísaných v článku 46 ods. 6 a článku 47. Celková koncentrácia prachu v emisiách do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovne odpadov nesmie za žiadnych okolností ►C1 prekročiť ◄ 150 mg/Nm3, vyjadrená ako polhodinová priemerná hodnota. Nesmú byť prekročené ►C1 emisné limity ◄ do ovzdušia pre TOC a CO stanovené v bodoch 1.2 a 1.5 písm. b). |
|
3. |
Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá, ktorými sa riadia výnimky stanovené v tejto časti. |
ČASŤ 4
Stanovenie ►C1 emisných limitov ◄ do ovzdušia pre spoluspaľovanie odpadu
|
1. |
►C1 Keď v tabuľke v tejto časti nie je stanovený špecifický celkový emisný limit „C“, používa sa tento vzťah (zmiešavacie pravidlo). ◄ ►C1 Emisný limit ◄ pre každú jednotlivú znečisťujúcu látku a CO v odpadových plynoch, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadu, sa vypočítava takto:
Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá, ktorými sa riadia výnimky stanovené v tejto časti. |
|
2. |
Osobitné ustanovenia pre cementárenské pece na spoluspaľovanie odpadov
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
3. |
Osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpady
|
|
4. |
Osobitné ustanovenia pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v priemyselných odvetviach, na ktoré sa nevzťahujú body 2 a 3 tejto časti
|
ČASŤ 5
►C1 Emisné limity ◄ pre vypúšťanie odpadových vôd vznikajúcich pri čistení odpadových plynov
|
Znečisťujúce látky |
►C1 Emisné limity ◄ pre nefiltrované vzorky (mg/l s výnimkou dioxínov a furánov) |
|
|
1. Celkové množstvo nerozpustných tuhých látok, ako sú vymedzené v prílohe I smernice 91/271/EHS |
(95 %) |
(100 %) |
|
30 |
45 |
|
|
2. Ortuť a jej zlúčeniny, vyjadrené ako ortuť (Hg) |
0,03 |
|
|
3. Kadmium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako kadmium (Cd) |
0,05 |
|
|
4. Tálium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako tálium (Tl) |
0,05 |
|
|
5. Arzén a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako arzén (As) |
0,15 |
|
|
6. Olovo a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako olovo (Pb) |
0,2 |
|
|
7. Chróm a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako chróm (Cr) |
0,5 |
|
|
8. Meď a jej zlúčeniny, vyjadrené ako meď (Cu) |
0,5 |
|
|
9. Nikel a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako nikel (Ni) |
0,5 |
|
|
10. Zinok a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako zinok (Zn) |
1,5 |
|
|
11. Dioxíny a furány |
0,3 ng/l |
|
ČASŤ 6
Monitorovanie emisií
1. Meracie techniky
|
1.1. |
Merania na stanovenie koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie a vody sa vykonávajú reprezentatívne. |
|
1.2. |
Odber vzoriek a analýza všetkých znečisťujúcich látok vrátane dioxínov a furánov, ako aj zabezpečovanie kvality automatizovaných systémov merania a referenčné metódy merania na ich kalibráciu sa vykonávajú v súlade s normami CEN. Ak nie sú k dispozícii normy CEN, použijú sa normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej odbornej kvality. To sa vzťahuje aj na systém zabezpečenia kvality laboratória, ktoré vykonáva odber a analýzu vzoriek. Automatizované systémy merania sa kontrolujú prostredníctvom paralelných meraní referenčnými metódami najmenej raz ročne. |
|
1.3. |
Na úrovni denného ►C1 emisného limitu ◄ nesmú hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania ►C1 prekročiť ◄ tieto percentuálne podiely ►C1 emisných limitov ◄ :
Periodické merania emisií do ovzdušia a vôd sa musia vykonávať v súlade s bodmi 1.1. a 1.2. |
2. Merania týkajúce sa látok znečisťujúcich ovzdušie
|
2.1. |
Musia sa vykonávať tieto merania súvisiace s látkami znečisťujúcimi ovzdušie:
a)
kontinuálne merania týchto látok: NOx za predpokladu, že sú stanovené ►C1 emisné limity ◄ , ďalej CO, celkové množstvo prachu, TOC, HCl, HF, SO2;
b)
kontinuálne merania týchto prevádzkových ukazovateľov procesu: teplota v blízkosti vnútornej steny alebo na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory, ktoré schválil príslušný orgán, koncentrácia kyslíka, tlak, teplota a obsah vodných pár v odpadovom plyne;
c)
najmenej dve merania ťažkých kovov a dioxínov a furánov za rok; počas prvých 12 mesiacov prevádzky sa však musí vykonať vždy aspoň jedno meranie za tri mesiace. |
|
2.2. |
Doba zdržania, ako aj minimálna teplota a obsah kyslíka v odpadových plynoch sa musia overovať vhodným spôsobom aspoň raz pri uvedení spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov do prevádzky a v najnepriaznivejších predpokladaných prevádzkových podmienkach. |
|
2.3. |
Kontinuálne meranie množstva HF je možné vynechať, ak sa používajú také stupne čistenia HCl, ktoré zabezpečujú, že sa neprekračuje ►C1 emisný limit ◄ pre HCl. V takom prípade sa musia vykonávať periodické merania emisií HF tak, ako je stanovené v bode 2.1 písm. c). |
|
2.4. |
Kontinuálne meranie obsahu vodných pár nie je potrebné, ak sa odobraté vzorky odpadového plynu ešte pred analýzou emisií sušia. |
|
2.5. |
Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania HCI, HF a SO2 v spaľovniach odpadov alebo zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a požadovať pravidelné merania stanovené v bode 2.1 písm. c) alebo nepožadovať žiadne merania, ak prevádzkovateľ môže preukázať, že množstvá emisií týchto znečisťujúcich látok nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané ►C1 emisné limity ◄ . Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania NOx a požadovať pravidelné merania stanovené v bode 2.1 písm. c) v existujúcich spaľovniach odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 6 ton za hodinu alebo v existujúcich zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 6 ton za hodinu, ak prevádzkovateľ môže na základe informácií o kvalite príslušného odpadu, použitých technológiách a výsledkoch monitorovania emisií preukázať, že množstvá emisií NOx nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané ►C1 emisné limity ◄ . |
|
2.6. |
Príslušný orgán sa môže rozhodnúť požadovať pre ťažké kovy jedno meranie každé dva roky a pre dioxíny a furány jedno meranie ročne v týchto prípadoch:
a)
množstvá emisií vznikajúcich pri spaľovaní a spoluspaľovaní odpadov sú za každých okolností menšie ako 50 % ►C1 emisných limitov ◄ ;
b)
odpad, ktorý sa má spaľovať alebo spoluspaľovať, pozostáva len z určitých triedených spáliteľných frakcií odpadu, ktorý nie je nebezpečný, pričom tieto frakcie sú nevhodné na recykláciu a vykazujú určité charakteristiky, a ktorý sa ďalej špecifikuje na základe posúdenia uvedeného v písmene c);
c)
prevádzkovateľ môže preukázať na základe informácií o kvalite príslušných odpadov a monitorovaní emisií, že množstvá emisií sú za každých okolností výrazne nižšie ako ►C1 emisné limity ◄ pre ťažké kovy a dioxíny a furány. |
|
2.7. |
►C1 Výsledky meraní musia byť prepočítané na referenčný obsah kyslíka uvedený v časti 3 alebo vypočítaný podľa ◄ časti 4 a použitím ►C1 vzťahu ◄ uvedeného v časti 7. Keď sa odpady spaľujú alebo spoluspaľujú v atmosfére obohatenej kyslíkom, výsledky meraní sa môžu normalizovať na hodnotu obsahu kyslíka stanovenú príslušným orgánom podľa osobitných okolností jednotlivého prípadu. Keď sa množstvo emisií znečisťujúcich látok zníži spracovávaním odpadového plynu v spaľovni odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, kde sa spracovávajú nebezpečné odpady, normalizácia na obsah kyslíka uvedený v prvom pododseku sa vykoná iba vtedy, keď obsah kyslíka meraný za rovnaké obdobie ako v prípade príslušnej znečisťujúcej látky presahuje príslušný ►C1 referenčný obsah kyslíka ◄ . |
3. Merania súvisiace s látkami znečisťujúcimi vodu
|
3.1. |
V mieste, kde sa vypúšťajú odpadové vody, sa musia vykonávať tieto merania:
a)
kontinuálne merania hodnoty pH, teploty a prietoku;
b)
náhodné denné merania celkového množstva nerozpustených tuhých látok alebo merania reprezentatívnej vzorky úmernej prietoku počas 24 hodín;
c)
minimálne raz za mesiac merania reprezentatívnej vzorky úmernej prietoku vo vypúšťaných odpadových vodách za časové obdobie 24 hodín pre Hg, Cd, TI, As, Pb, Cr, Cu, Ni a Zn;
d)
aspoň každých šesť mesiacov merania dioxínov a furánov; počas prvých 12 mesiacov prevádzky sa však musí vykonať vždy aspoň jedno meranie za každé tri mesiace. |
|
3.2. |
Ak sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov čistia v areáli spoločne s inými zdrojmi odpadových vôd, musí prevádzkovateľ vykonávať merania:
a)
v prúde odpadových vôd z čistiacich procesov odpadových plynov pred jeho vstupom do spoločného zariadenia na čistenie odpadových vôd;
b)
v prúde alebo prúdoch ostatných odpadových vôd pred jeho alebo ich vstupom do spoločného zariadenia na čistenie odpadových vôd;
c)
v mieste konečného vypúšťania odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov po ich vyčistení. |
ČASŤ 7
►C1 Vzťah ◄ na výpočet emisnej koncentrácie pri štandardnom percentuálnom podiele koncentrácie kyslíka
|
ES |
= |
vypočítaná emisná koncentrácia pri štandardnom percentuálnom podiele koncentrácie kyslíka |
|
EM |
= |
nameraná emisná koncentrácia |
|
OS |
= |
►C1 referenčný obsah kyslíka ◄ |
|
OM |
= |
nameraná koncentrácia kyslíka |
ČASŤ 8
Posúdenie dodržiavania ►C1 emisných limitov ◄
1. ►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia
|
1.1. |
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia sa považujú za dodržané, ak:
a)
žiadna z denných priemerných hodnôt nepresahuje žiadnu z ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v časti 3 bod 1.1 alebo v časti 4 alebo vypočítaných podľa časti 4;
b)
buď žiadna z polhodinových priemerných hodnôt nepresahuje žiadnu z ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v stĺpci A tabuľky uvedenej v časti 3 bod 1.2, alebo, kde je to vhodné, 97 % polhodinových priemerných hodnôt za rok nepresahuje ►C1 emisný limit ◄ stanovenú v stĺpci B tabuľky uvedenej v časti 3 bod 1.2;
c)
žiadna z priemerných hodnôt za obdobie odoberania vzoriek stanovených pre ťažké kovy, dioxíny a furány nepresahuje ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 3 body 1.3 a 1.4 alebo časti 4 alebo vypočítané podľa časti 4;
d)
pre oxid uhoľnatý (CO):
i)
v prípade spaľovní odpadov:
—
aspoň 97 % denných priemerných hodnôt za rok nepresiahne
►C1
emisný limit ◄ stanovenú v časti 3 bod 1.5 písm. a); a
—
aspoň 95 % všetkých desaťminútových priemerných hodnôt získaných za 24 hodín alebo všetkých polhodinových priemerných hodnôt získaných za rovnaké obdobie nepresiahne
►C1
emisné limity ◄ stanovené v časti 3 bod 1.5 písm. b) a c); v prípade spaľovní odpadu, v ktorých plyn, ktorý vzniká spaľovaním, dosiahne teplotu minimálne 1 100 °C najmenej na dve sekundy, môžu členské štáty uplatňovať sedemdňové hodnotiace obdobie na desaťminútové priemerné hodnoty;
ii)
v prípade zariadení na spoluspaľovanie odpadov: sú splnené ustanovenia časti 4. |
|
1.2. |
Polhodinové a desaťminútové priemerné hodnoty sa určujú počas efektívnej prevádzky (bez doby nábehu a odstávky, ak sa nespaľujú žiadne odpady) z meraných hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti stanovenej v časti 6 bod 1.3. Denné priemerné hodnoty sa stanovia z týchto validovaných priemerných hodnôt. Na získanie platnej dennej priemernej hodnoty sa nesmie vyradiť viac ako päť polhodinových priemerných hodnôt počas dňa v dôsledku chyby alebo údržby systému kontinuálneho merania. Za rok sa nesmie vylúčiť viac ako desať denných priemerných hodnôt v dôsledku chyby alebo údržby systému kontinuálneho merania. |
|
1.3. |
Priemerné hodnoty za obdobie odoberania vzoriek a priemerné hodnoty v prípade periodických meraní HF, HCl a SO2 sa určujú v súlade s požiadavkami článku 45 ods. 1 písm. e), článku 48 ods. 3 a časti 6 bod 1. |
2. ►C1 Emisné limity ◄ do vody
►C1 Emisné limity ◄ pre vodu sa považujú za dodržané, ak:
95 % a 100 % nameraných hodnôt celkového množstva nerozpustných tuhých látok nepresahuje príslušné ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 5;
výsledky meraní dioxínov a furánov nepresahujú ►C1 emisný limit ◄ stanovenú v časti 5.
PRÍLOHA VII
Technické ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá
ČASŤ 1
Činnosti
|
1. |
V každom z nasledujúcich bodov činnosť zahŕňa aj čistenie prístrojového vybavenia, nie však čistenie výrobkov, ak nie je výslovne uvedené inak. |
|
2. |
Nanášanie lepidla Každá činnosť, pri ktorej sa lepidlo aplikuje na nejaký povrch, s výnimkou nanášania lepidla a laminovania spojených s tlačiarenskými činnosťami. |
|
3. |
Nanášanie náterov Každá činnosť, pri ktorej sa aplikuje jedna alebo viac súvislých vrstiev náteru na:
a)
jedno z týchto vozidiel:
i)
nové autá, ktoré sú ako vozidlá M1 vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá ( 26 ), a kategórie N1, ak je na nich náter nanášaný v rovnakom zariadení ako na vozidlá M1;
ii)
kabíny nákladných automobilov, ktoré sú vymedzené ako prístrešok pre vodiča, a všetky integrované kryty pre technické vybavenie vozidiel, ktoré sú podľa smernice 2007/46/ES vymedzené ako vozidlá kategórií N2 a N3;
iii)
dodávkové a nákladné automobily, ktoré sú v smernici 2007/46/ES vymedzené ako vozidlá kategórií N1, N2 a N3, s výnimkou kabín nákladných automobilov;
iv)
autobusy, ktoré sú v smernici 2007/46/ES vymedzené ako vozidlá kategórií M2 a M3;
v)
prívesy, ktoré sú v smernici 2007/46/ES vymedzené v kategóriách O1, O2, O3 a O4;
b)
povrchy kovov a plastov vrátane povrchov lietadiel, lodí, vlakov atď.;
c)
drevené povrchy;
d)
povrchy textílií, tkanín, fólií a papierové povrchy;
e)
koža. K nanášaniu náterov nepatrí nanášanie substrátov s obsahom kovov za pomoci elektroforetických a chemických nanášacích techník. Ak je súčasťou nanášania náteru aj potlač na ten istý povrch, bez ohľadu na to, aká technika sa použije, potom sa táto potlač považuje za súčasť nanášania náteru. Tlač, ktorá sa však vykonáva ako samostatná činnosť, sem nepatrí, ale môže sa na ňu vzťahovať kapitola V tejto smernice, ak tlač spadá do pôsobnosti tejto smernice. |
|
4. |
Natieranie zvitkov
Každá činnosť, pri ktorej sa nepretržite natiera stočená/zvinutá oceľ, nehrdzavejúca oceľ, oceľ s nanesenou vrstvou, zliatiny medi alebo hliníkové pásy plechu náterom, ktorý vytvára na povrchu film alebo vrstvy. |
|
5. |
Chemické čistenie/čistenie za sucha ►C1 Každá priemyselná alebo komerčná činnosť, pri ktorej sa v zariadení používajú prchavé organické zlúčeniny na čistenie odevov, bytového textilu a podobného spotrebiteľského tovaru ◄ , s výnimkou ručného odstraňovania škvŕn a fľakov v textilnom a odevnom priemysle. |
|
6. |
Výroba obuvi Každá činnosť na výrobu celej obuvi alebo častí obuvi. |
|
7. |
Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel Výroba vyššie uvedených konečných produktov a medziproduktov, ak sa vyrábajú na tom istom mieste, zmiešavaním farbív, živíc a adhéznych materiálov s organickými rozpúšťadlami alebo inými nosičmi vrátane disperzných a preddisperzných činností, úprav viskozity a farebných odtieňov a plnenia konečných produktov do obalov. |
|
8. |
Výroba farmaceutických výrobkov Chemická syntéza, fermentácia (kvasenie), extrakcia, príprava a konečná úprava farmaceutických výrobkov a výroba medziproduktov, ak sú vyrábané na tom istom mieste. |
|
9. |
Tlač Každá činnosť súvisiaca s reprodukciou textu a/alebo obrazov, pri ktorej sa tlačiarenská farba nanáša na akýkoľvek druh povrchu za použitia nosiča obrazu. Sem patria s tým súvisiace lakovacie, náterové a laminačné techniky. Kapitola V sa však vzťahuje len na tieto procesy:
a)
flexografia – tlačiarenská činnosť, ktorá ako nosič obrazu využíva gumu alebo elastické fotopolyméry a pri ktorej sú tlačiace plochy nad netlačiacimi plochami za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich odparovaním;
b)
ofsetová kotúčová tlač – za použitia farieb schnúcich teplom – kotúčová tlač využívajúca nosič obrazu, pri ktorom sú tlačiaca a netlačiaca plocha v tej istej rovine, pričom kotúčová znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, je podávaný do stroja z kotúča na rozdiel od samostatných hárkov. ►C1 Netlačiaca plocha je upravená hydrofilizáciou tak, aby nasávala vodu a neprijímala tlačiarenskú farbu. ◄ Tlačiaca plocha je upravená tak, aby prijímala a prenášala tlačiarenskú farbu na povrch, na ktorý sa tlačí. K odparovaniu dochádza v sušiacom tuneli, kde sa na sušenie tlačeného materiálu používa teplý vzduch;
c)
laminovanie súvisiace s tlačou – spájanie dvoch alebo viacerých pružných materiálov, aby sa vytvorili vrstvy;
d)
publikačná rotačná hĺbkotlač – rotačná hĺbkotlač používaná na tlač papiera pre časopisy, brožúrky, katalógy alebo podobné výrobky za použitia tlačiarenských farieb na báze toluénu;
e)
rotačná hĺbkotlač – tlač, pri ktorej sa používa cylindrický nosič obrazu, pri ktorom je tlačiaca plocha pod netlačiacou plochou za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich vyparovaním. Priehlbiny sú napĺňané tlačiarenskou farbou a zvyšná farba sa z netlačiacej plochy odstráni skôr, ako sa povrch, na ktorý sa má tlačiť, dostane do kontaktu s cylindrom a nasaje farbu z priehlbiniek;
f)
rotačná sieťotlač – kotúčová tlač, pri ktorej sa tlačiarenská farba dostáva na povrch, na ktorý sa má tlačiť, tak, že sa pretlačí cez pórovitý nosič obrazu, pri ktorom je tlačiaca plocha otvorená a netlačiaca plocha je oddelená a používajú sa tekuté tlačiarenské farby schnúce len vyparovaním. Kotúčové podávanie znamená, že materiál, na ktorý sa má tlačiť, sa do stroja podáva z kotúča na rozdiel od samostatných hárkov;
g)
nanášanie lakov a lepidiel – činnosť, pri ktorej sa lak alebo lepidlo natiera na účel nalepenia obalového materiálu na pružný materiál. |
|
10. |
Spracovanie kaučuku Každá činnosť miešania, mletia, zmiešavania, lisovania, pretláčania a vulkanizácie prírodného alebo syntetického kaučuku a všetky pomocné činnosti súvisiace so spracovaním prírodného alebo syntetického kaučuku na hotové výrobky. |
|
11. |
Čistenie povrchov Každá činnosť, s výnimkou čistenia za sucha, pri ktorej sa používajú organické rozpúšťadlá na odstránenie znečistenia z povrchu materiálu vrátane odmasťovania. Čistenie pozostávajúce z viacerých krokov pred alebo po skončení akejkoľvek inej činnosti sa považuje za jednu činnosť čistenia povrchov. Táto činnosť sa netýka čistenia technického vybavenia, ale len čistenia povrchu výrobkov. |
|
12. |
Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov Každá činnosť, pri ktorej sa extrahuje rastlinný olej zo semien a ostatných rastlinných materiálov, spracovanie suchých zvyškov na výrobu krmiva pre zvieratá, čistenie tukov a rastlinných olejov získaných zo semien, rastlinných a/alebo živočíšnych materiálov. |
|
13. |
Následná povrchová úprava vozidiel Každá priemyselná alebo komerčná činnosť vo forme natierania a s tým súvisiaceho odmasťovania pri jednej z týchto činností:
a)
pôvodné natieranie cestných vozidiel, ako sú vymedzené v smernici 2007/46/ES, alebo ich častí materiálmi určenými na následnú povrchovú úpravu, ak sa táto činnosť vykonáva mimo pôvodnej výrobnej linky;
b)
natieranie prívesov (vrátane návesov) (kategória O v smernici 2007/46/ES). |
|
14. |
Povrchová úprava navíjaných drôtov Každá činnosť súvisiaca s poťahovaním kovových vodičov používaných na navíjanie cievok určených do transformátorov a motorov atď. |
|
15. |
Impregnácia dreva Každá činnosť súvisiaca s nanášaním konzervačných prípravkov na drevo. |
|
16. |
Laminovanie dreva a plastov Každá činnosť, pri ktorej sa spája drevo a/alebo plasty na účel výroby vrstvových výrobkov. |
ČASŤ 2
Prahové hodnoty a ►C1 emisné limity ◄
►C1 Emisné limity ◄ v odpadových plynoch sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K a tlaku 101,3 kPa.
|
|
Činnosť (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) |
Prahová hodnota (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) |
►C1 Emisné limity ◄ v odpadových plynoch (mg C/Nm3) |
Limitné hodnoty fugitívnych emisií (percento zo vstupného množstva rozpúšťadla) |
Celkové ►C1 emisné limity ◄ |
Osobitné ustanovenia |
||
|
Nové zariadenia |
Existujúce zariadenia |
Nové zariadenia |
Existujúce zariadenia |
|||||
|
1 |
Ofsetová kotúčová tlač (> 15) |
15—25 > 25 |
100 20 |
30 (1) 30 (1) |
|
(1) ►C1 Zvyšok ◄ rozpúšťadla v dokončenom výrobku sa nepovažuje za súčasť fugitívnych emisií. |
||
|
2 |
Publikačná rotačná hĺbkotlač (> 25) |
|
75 |
10 |
15 |
|
|
|
|
3 |
Ostatná rotačná hĺbkotlač, flexografia, rotačná sieťotlač, laminovacie alebo lakovacie jednotky (> 15) rotačná sieťotlač na textil a lepenku (> 30) |
15—25 > 25 > 30 (1) |
100 100 100 |
25 20 20 |
|
(1) Prahová hodnota pre rotačnú sieťotlač na textil a lepenku. |
||
|
4 |
Čistenie povrchov pomocou zlúčenín uvedených v článku 59 ods. 5 (> 1) |
1—5 > 5 |
20 (1) 20 (1) |
15 10 |
|
(1) Limitná hodnota sa týka hmotnosti zlúčenín v mg/Nm3 a nie celkovej hmotnosti uhlíka. |
||
|
5 |
Ostatné čistenie povrchov (> 2) |
2—10 > 10 |
75 (1) 75 (1) |
20 (1) 15 (1) |
|
(1) Zariadenia, ktoré príslušnému orgánu preukážu, že priemerný obsah organických rozpúšťadiel všetkých použitých čistiacich materiálov neprevyšuje 30 % hmotnosti, nemusia uplatňovať tieto hodnoty. |
||
|
6 |
Natieranie vozidiel (< 15) a následná povrchová úprava vozidiel |
> 0,5 |
50 (1) |
25 |
|
(1) Dodržanie časti 8 bod 2 sa preukáže na základe priemerných hodnôt z 15-minútových meraní. |
||
|
7 |
►C1 Natieranie zvitkov ◄ (> 25) |
|
50 (1) |
5 |
10 |
|
(1) Pre zariadenia, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je ►C1 emisný limit ◄ 150. |
|
|
8 |
►C1 Ostatné druhy povrchovej úpravy vrátane úpravy kovov, plastov ◄ , textílií (5), tkanív, fólií a papierov (> 5) |
5—15 > 15 |
100 (1) (4) 50/75 (2) (3) (4) |
25 (4) 20 (4) |
|
|
►C1 (1) Emisný limit platí pre procesy nanášania náteru a sušenia, ktoré prebiehajú za riadených podmienok. ◄ ►C1 (2) Prvý emisný limit sa vzťahuje na proces sušenia, druhý na proces nanášania náteru. ◄ |
|
|
|
|
|
|
|
|
►C1 (3) Pre zariadenia na povrchovú úpravu textílií, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je emisný limit uplatňovaný spoločne na proces nanášania náteru a proces sušenia 150. ◄ ►C1 (4) Činnosti povrchovej úpravy, ktoré sa nemôžu vykonávať za riadených podmienok (ako napríklad stavba lodí, natieranie lietadiel), môžu získať výnimku z uplatňovania týchto hodnôt v súlade s článkom 59 ods. 3 ◄ (5) Rotačná sieťotlač na textil je zahrnutá pod činnosť č. 3. |
||
|
9 |
Povrchová úprava navíjaných drôtov (> 5) |
|
|
|
10 g/kg (1) 5 g/kg (2) |
(1) Platí pre zariadenia, kde priemerný priemer drôtu je ≤ 0,1 mm. (2) Platí pre všetky ostatné zariadenia. |
||
|
10 |
Povrchová úprava drevených povrchov (> 15) |
15—25 > 25 |
100 (1) 50/75 (2) |
25 20 |
|
(1) ►C1 Emisný limit ◄ ►C1 platí pre procesy nanášania náteru a sušenia, ktoré prebiehajú za riadených podmienok ◄ . (2) Prvá hodnota platí pre proces sušenia, druhá pre proces nanášania náteru. |
||
|
11 |
Chemické čistenie/čistenie za sucha |
|
|
|
20 g/kg (1) (2) |
(1) Vyjadrené v hmotnosti rozpúšťadla emitovaného na jeden kilogram vyčistených a vysušených výrobkov. (2) ►C1 Emisný limit ◄ uvedená v časti 4 bod 2 sa nevzťahuje na túto činnosť. |
||
|
12 |
Impregnácia dreva (> 25) |
|
100 (1) |
45 |
11 kg/m3 |
(1) ►C1 Emisný limit ◄ neplatí pre impregnáciu kreozotom. |
||
|
13 |
Povrchová úprava kože (> 10) |
10—25 > 25 > 10 (1) |
|
|
85 g/m2 75 g/m2 150 g/m2 |
►C1 Emisné limity ◄ sú vyjadrené v gramoch emitovaného rozpúšťadla na m2 vyrobeného výrobku. (1) Pri činnostiach povrchovej úpravy kože pri výrobe nábytku a určitého koženého tovaru, ktorý sa používa ako drobný spotrebiteľský tovar, napríklad kabelky, opasky, náprsné tašky atď. |
||
|
14 |
Výroba obuvi (> 5) |
|
|
|
25 g na jeden pár |
Celková ►C1 emisný limit ◄ je vyjadrená v gramoch rozpúšťadla emitovaného na jeden pár úplne vyrobeného výrobku. |
||
|
15 |
Laminovanie dreva a plastov (> 5) |
|
|
|
30 g/m2 |
|
||
|
16 |
Nanášanie lepidla (> 5) |
5—15 > 15 |
50 (1) 50 (1) |
25 20 |
|
(1) Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, ►C1 emisný limit ◄ v odpadových plynoch je 150. |
||
|
17 |
Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel (> 100) |
100—1 000 > 1 000 |
150 150 |
5 3 |
5 % zo vstupného množstva rozpúšťadla 3 % zo vstupného množstva rozpúšťadla |
Limitná hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť náterových zmesí v hermeticky uzatvorenej nádobe. |
||
|
18 |
Spracovanie kaučuku (> 15) |
|
20 (1) |
25 (2) |
25 % zo vstupného množstva rozpúšťadla |
(1) Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, ►C1 emisný limit ◄ v odpadových plynoch je 150. (2) Limitná hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť výrobku alebo zmesí v hermeticky uzatvorenej nádobe. |
||
|
19 |
Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov (> 10) |
|
|
|
Živočíšny tuk: 1,5 kg/t Pižmo: 3 kg/t Repkové semeno: 1 kg/t Slnečnicové semeno: 1 kg/t Sójové bôby (normálne rozdrvené): 0,8 kg/t Sójové bôby (biele vločky): 1.2 kg/t Ostatné semená a ostatné rastlinné hmoty: 3 kg/t (1) 1,5 kg/t (2) 4 kg/t (3) |
(1) Celkovú ►C1 emisný limit ◄ pre zariadenia spracovávajúce jednotlivé skupiny semien a ostatných rastlinných hmôt by mal stanoviť príslušný orgán individuálne, uplatnením najlepších dostupných techník. (2) Platí pre čiastkové procesy, s výnimkou odglejovania (odstraňovanie živice z oleja). (3) Platí pre odglejovanie. |
||
|
20 |
Výroba farmaceutických výrobkov (> 50) |
|
20 (1) |
5 (2) |
15 (2) |
5 % zo vstupného množstva rozpúšťadla |
15 % zo vstupného množstva rozpúšťadla |
(1) Ak sa používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, ►C1 emisný limit ◄ v odpadových plynoch je 150. (2) Limitná hodnota fugitívnych emisií nezahŕňa rozpúšťadlo predané ako súčasť výrobkov alebo zmesí v hermeticky uzatvorenej nádobe. |
ČASŤ 3
►C1 Emisné limity ◄ pre zariadenia v odvetví nastrekovania náterov na vozidlá
|
1. |
Celkové ►C1 emisné limity ◄ sú vyjadrené v gramoch emitovaného organického rozpúšťadla vo vzťahu k ploche povrchu výrobku v metroch štvorcových a v kilogramoch emitovaného organického rozpúšťadla vo vzťahu ku karosérii vozidla. |
|
2. |
Plocha povrchu ktoréhokoľvek výrobku z tabuľky v bode 3 je vymedzená ako plocha povrchu vypočítaná z celkovej elektroforeticky nastriekavanej plochy a plocha povrchu všetkých častí, ktoré by mohli byť pridané v ďalších fázach procesu nastriekavania, ktoré sú nastriekavané tým istým náterom ako príslušný výrobok, alebo celková plocha povrchu výrobku opatrená náterom v zariadení. Povrch elektroforeticky nastriekavanej plochy sa vypočíta podľa tohto ►C1 vzťahu ◄ :
Táto metóda sa taktiež použije na ostatné časti opatrené náterom, ktoré sú vyrobené z plechov. Plocha povrchu ostatných pridaných častí alebo celková plocha povrchu opatrená náterom v zariadení sa vypočíta podľa počítačového modelu alebo inou ekvivalentnou metódou. |
|
3. |
Celkové ►C1 emisné limity ◄ v nižšie uvedenej tabuľke sa vzťahujú na všetky štádia procesu vykonávané v tom istom zariadení od elektroforetického nastriekavania náteru alebo akéhokoľvek iného druhu procesu nanášania náteru až po konečné voskovanie a leštenie vrátane vrchného náteru, ako aj rozpúšťadlo použité pri čistení technického vybavenia použitého v danom procese vrátane striekacích kabín a ostatného pevného vybavenia, a to ako počas, tak aj mimo času trvania výroby.
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
4. |
Zariadenia na nastriekavanie náterov na vozidlá, ktorých spotreba rozpúšťadiel je pod prahovými hodnotami uvedenými v tabuľke uvedenej v bode 3, musia spĺňať požiadavky na priemyselné odvetvie následnej povrchovej úpravy vozidiel stanovené v časti 2. |
ČASŤ 4
►C1 Emisné limity ◄ pre prchavé organické zlúčeniny so špecifickými vetami upozorňujúcimi na riziko
|
1. |
Pri emisiách prchavých organických zlúčenín, ktoré sú uvedené v článku 58, ak je hmotnostný prietok súčtu zlúčenín, ktoré sú príčinou označenia uvedeného v uvedenom článku, väčší ako 10 g/hod. alebo sa rovná tejto hodnote, musí byť dodržaná ►C1 emisný limit ◄ 2 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín. |
|
2. |
Pri emisiách halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo nimi musia byť označené, ak je hmotnostný prietok súčtu zlúčenín, ktoré sú príčinou výstražných upozornení H341 alebo H351, väčší ako 100 g/hod, alebo sa rovná tejto hodnote, musí byť dodržaná ►C1 emisný limit ◄ 20 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín. |
ČASŤ 5
Redukčný plán
|
1. |
Prevádzkovateľ môže použiť akýkoľvek redukčný plán určený osobitne pre jeho zariadenie. |
|
2. |
V prípade aplikovania náterov, lakov, lepidiel alebo tlačiarenských farieb možno použiť nasledujúci plán. Ak nasledujúca metóda nie je vhodná, príslušný orgán môže prevádzkovateľovi povoliť, aby použil akýkoľvek iný alternatívny plán, ktorým sa dosiahne rovnaké zníženie emisií ako v prípade použitia limitných hodnôt emisií častí 2 a 3. Návrh plánu musí zohľadniť tieto skutočnosti:
a)
ak sú náhrady s nízkym alebo nulovým obsahom rozpúšťadiel ešte v štádiu vývoja, prevádzkovateľovi sa poskytne predĺžená lehota na realizáciu jeho plánov znižovania emisií;
b)
referenčný bod na znižovanie emisií by mal podľa možnosti čo najviac korešpondovať s množstvom emisií, ktoré by boli emitované, ak by neboli podniknuté žiadne kroky na zníženie emisií. |
|
3. |
Nasledujúci plán sa použije na zariadenia, pri ktorých možno predpokladať konštantný obsah neprchavých látok vo výrobku:
a)
ročné referenčné množstvo emisií sa vypočíta takto:
i)
určí sa celková hmotnosť sušiny v množstve náterovej látky a/alebo tlačiarenskej farby, laku alebo lepidle spotrebovanom za rok. Sušinou sú všetky látky v náterových látkach, tlačiarenských farbách, lakoch a lepidlách, ktoré sa stávajú tuhými po odparení vody alebo prchavých organických zlúčenín;
ii)
referenčné ročné množstvo emisií sa vypočíta tak, že sa vynásobí hmotnosť určená v bode i) príslušným faktorom z ďalej uvedenej tabuľky. ►C1 Príslušné orgány môžu tieto faktory pre jednotlivé zariadenia upraviť tak, aby odzrkadľovali preukázané zvýšenie efektívnosti vo využití sušiny; ◄
b)
cieľové množstvo emisií sa rovná referenčnému ročnému množstvu emisií vynásobenému percentom rovnajúcim sa:
i)
(limitnej hodnote fugitívnych emisií + 15) pre zariadenia spadajúce pod bod 6 a pásmu nižšej prahovej hodnoty bodov 8 a 10 v časti 2,
ii)
(limitnej hodnote fugitívnych emisií + 5) pre všetky ostatné zariadenia;
c)
stanovené zníženie emisií je splnené, ak skutočné množstvá emisií z rozpúšťadiel určené na základe plánu hospodárenia s rozpúšťadlami sú nižšie ako cieľové množstvo emisií alebo sa mu rovnajú. |
ČASŤ 6
Monitorovanie emisií
|
►C1 1. |
Výduchy, na ktoré je napojené odlučovacie zariadenie ◄ a ktoré v mieste vypúšťania emitujú v priemere viac ako 10 kg/h celkového množstva organického uhlíka, sa kontinuálne monitorujú z hľadiska dodržiavania požiadaviek. |
|
2. |
V ostatných prípadoch musia členské štáty zabezpečiť, aby sa vykonávalo buď kontinuálne, alebo periodické meranie. Pri periodických meraniach sa musia získať minimálne tri namerané hodnoty počas každého výkonu merania. |
|
3. |
Merania nie sú povinné v prípade, ak pre súlad s touto smernicou nie je potrebná koncová technológia na znižovanie emisií. |
ČASŤ 7
Plán hospodárenia s rozpúšťadlami
1. Zásady
Plán hospodárenia s rozpúšťadlami má za cieľ:
overovať plnenie špecifikované v článku 62;
identifikovať ďalšie možnosti zníženia emisií;
poskytovať verejnosti informácie o spotrebe rozpúšťadiel, emisií z rozpúšťadiel a dodržiavaní požiadaviek kapitoly V.
2. Vymedzenie pojmov
Nasledujúce vymedzenie pojmov poskytuje rámec na vykonanie hmotnostnej bilancie.
Vstupné množstvá organických rozpúšťadiel (I):
|
I1 |
Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v zmesiach, ktoré boli zakúpené a ktoré sa používajú ako vstupné množstvo do procesu za časové obdobie, za ktoré sa vypočítava hmotnostná bilancia. |
|
I2 |
Množstvo organických rozpúšťadiel alebo ich množstvo v zmesiach, ktoré boli zhodnotené a opätovne sa použijú ako vstupné množstvo rozpúšťadiel do procesu. ►C1 Recyklované rozpúšťadlo sa započítava zakaždým, keď sa použije pre danú činnosť. ◄ |
Výstupy organických rozpúšťadiel (O):
|
O1 |
Emisie v odpadových plynoch. |
|
O2 |
Organické rozpúšťadlá uniknuté do vody, berúc do úvahy čistenie odpadových vôd pri výpočte O5. |
|
►C1 O3 |
Množstvo organických rozpúšťadiel, ktoré zostávajú ako nečistoty alebo zvyšky ◄ vo výrobkoch, ktoré sú výstupom z procesu. |
|
O4 |
Nezachytené emisie organických rozpúšťadiel do ovzdušia. Sem patrí bežná ventilácia miestností, keď vzduch uniká do okolitého prostredia cez okná, dvere, vetracie alebo podobné otvory. |
|
O5 |
Straty organických rozpúšťadiel a/alebo organických zlúčenín spôsobené chemickými alebo fyzikálnymi reakciami (vrátane tých, ktoré sú odstránené spálením alebo inou úpravou odpadových plynov alebo odpadových vôd alebo ktoré sa zachytili, pokiaľ neboli započítané v rámci O6, O7 alebo O8). |
|
O6 |
Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zhromaždenom odpade. |
|
O7 |
Organické rozpúšťadlá alebo organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zmesiach, ktoré sa predali alebo ktoré sú určené na predaj ako komerčné výrobky. |
|
O8 |
Organické rozpúšťadlá obsiahnuté v zmesiach, ktoré boli zhodnotené na opätovné použitie, ale sa nepovažujú za vstup do procesu, pokiaľ už neboli započítané v rámci O7. |
|
O9 |
Organické rozpúšťadlá, ktoré unikli iným spôsobom. |
|
3. |
Použitie plánu hospodárenia s rozpúšťadlami na verifikáciu dodržiavania požiadaviek. Použitie plánu hospodárenia s rozpúšťadlami je určené konkrétnymi požiadavkami, ktorých dodržiavanie sa overuje takto:
a)
verifikácia plnenia redukčného plánu stanoveného v časti 5 s celkovým emisným limitom vyjadreným ako množstvo emisií rozpúšťadla na jednotkový výrobok alebo inak, ako je uvedené v častiach 2 a 3,
►C1
i)
pre všetky činnosti využívajúce redukčný plán ◄ stanovenú v časti 5 sa každý rok vypracuje plán hospodárenia s rozpúšťadlami na účely určenia spotreby (C). Spotreba sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice: C = I1 – O8 Súčasne sa stanoví obsah sušiny v náteroch, aby bolo možné odvodiť referenčné ročné množstvo emisií a cieľové množstvo emisií na každý rok;
ii)
na posúdenie splnenia celkového ►C1 emisného limitu ◄ vyjadrenej v množstve emisií z rozpúšťadiel na jednotkový výrobok alebo inak, ako je uvedené v častiach 2 a 3, sa každý rok vypracuje plán hospodárenia s rozpúšťadlami na účely určenia množstva emisií (E). Množstvo emisií sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice: E = F + O1 F sú fugitívne emisie, ako sú vymedzené v písmene b) bod i). Údaj o množstve emisií sa potom vydelí príslušným ukazovateľom výrobku;
iii)
na posúdenie splnenia požiadaviek článku 59 ods. 6 písm. b) bod ii) sa každý rok vypracuje plán hospodárenia s rozpúšťadlami na účely určenia celkových emisií zo všetkých činností, ktorých sa to týka, a tento údaj sa potom porovná s celkovými emisiami, ktoré by boli dosiahnuté, ak by boli splnené požiadavky častí 2, 3 a 5 na každú činnosť samostatne;
b)
určenie fugitívnych emisií na porovnanie s limitnými hodnotami fugitívnych emisií v časti 2:
i)
fugitívne emisie sa vypočítajú podľa jednej z týchto rovníc; F = I1 – O1 – O5 – O6 – O7 – O8 alebo F = O2 + O3 + O4 + O9 F sa určí buď priamym meraním množstiev, alebo ekvivalentnou metódou alebo výpočtom, napríklad na základe účinnosti zachytávania emisií v rámci procesu. Limitná hodnota fugitívnych emisií je vyjadrená ako podiel množstva fugitívnych emisií a vstupného množstva rozpúšťadiel, ktorá sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice: I = I1 + I2
ii)
fugitívne emisie sa stanovia krátkym, ale zato komplexným súborom meraní, a nie je potrebné ho opakovať, pokiaľ nedôjde k zmene alebo úprave technického vybavenia. |
ČASŤ 8
Posúdenie dodržiavania ►C1 emisných limitov ◄ v odpadových plynoch
|
1. |
V prípade kontinuálnych meraní sa ►C1 emisné limity ◄ považujú za dodržané, ak:
►C1
a)
žiadny z aritmetických priemerov všetkých platných odčítaných hodnôt získaných počas 24 hodín prevádzky zariadenia ◄ alebo činnosti, s výnimkou nábehu a odstávky a údržby vybavenia, neprevyšuje ►C1 emisné limity ◄ ,
b)
žiadny z hodinových priemerov neprevyšuje ►C1 emisný limit ◄ o viac ako o faktor 1,5. |
|
2. |
V prípade periodických meraní sa ►C1 emisné limity ◄ považujú za dodržané, ak počas jedného monitorovania:
a)
priemer všetkých nameraných hodnôt neprevyšuje ►C1 emisné limity ◄ ,
b)
žiaden z hodinových priemerov neprevyšuje ►C1 emisný limit ◄ o viac ako o faktor 1,5. |
|
3. |
Súlad s časťou 4 sa overí na základe súčtu hmotnostných koncentrácií jednotlivých príslušných prchavých organických zlúčenín. Vo všetkých ostatných prípadoch sa dodržanie ustanovení overí na základe celkovej hmotnosti emitovaného organického uhlíka, pokiaľ v časti 2 nie je uvedené inak. |
|
4. |
Ak je to technicky opodstatnené, môžu byť k odpadovým plynom na účely chladenia alebo riedenia pripočítané objemy plynov, ale tieto objemy sa nesmú brať do úvahy pri určovaní hmotnostnej koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadovom plyne. |
PRÍLOHA VIII
Technické ustanovenia pre zariadenia, ktoré vyrábajú oxid titaničitý
ČASŤ 1
►C1 Emisné limity ◄ pre emisie do vody
|
1. |
V prípade zariadení, ktoré používajú sulfátový proces (ako ročný priemer): 550 kg síranu na tonu vyrobeného oxidu titaničitého. |
|
2. |
V prípade zariadení, ktoré používajú chloridový proces (ako ročný priemer):
a)
130 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní neutrálneho rutilu,
b)
228 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní syntetického rutilu,
c)
330 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní strusky. Pre zariadenia vypúšťajúce odpad do slanej vody (v ústí riek, v pobrežných vodách, na otvorenom mori) môže byť stanovená ►C1 emisný limit ◄ 450 kg chloridu na tonu oxidu titaničitého vyrobeného pri používaní strusky. |
|
3. |
Pre zariadenia, ktoré používajú chloridový proces a viac ako jeden druh rudy, platia ►C1 emisné limity ◄ v bode 2 podľa pomeru množstva použitých rúd. |
ČASŤ 2
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia
|
1. |
►C1 Emisné limity ◄ , ktoré sú vyjadrené ako hmotnostné koncentrácie na kubický meter (Nm3) sa vypočítajú pri teplote 273,15 K a tlaku 101,3 kPa. |
|
2. |
Pre prach: 50 mg/Nm3 ako hodinový priemer z hlavných zdrojov a 150 mg/Nm3 ako hodinový priemer z akéhokoľvek iného zdroja. |
|
3. |
Pre plynný oxid siričitý a sírový pochádzajúci z ►C1 rozkladu ◄ a kalcinácie vrátane kvapôčok kyseliny vypočítaný ako ekvivalent SO2:
a)
6 kg na tonu vyrobeného oxidu titaničitého ako ročný priemer;
b)
500 mg/Nm3 ako hodinový priemer pre závody na koncentráciu odpadovej kyseliny. |
|
4. |
Pre chlór v prípade zariadení, ktoré používajú chloridový proces:
a)
5 mg/Nm3 ako denný priemer;
b)
v ktoromkoľvek okamihu 40 mg/Nm3. |
ČASŤ 3
Monitorovanie emisií
Monitorovanie emisií do ovzdušia zahŕňa aspoň kontinuálne monitorovanie:
plynného oxidu siričitého a sírového pochádzajúcich z ►C1 rozkladu ◄ a kalcinácie zo zariadení na koncentráciu odpadovej kyseliny v prípade zariadení, ktoré používajú sulfátový proces;
chlóru z hlavných zdrojov v rámci zariadení, ktoré používajú chloridový proces;
prachu z hlavných zdrojov.
PRÍLOHA IX
ČASŤ A
Zrušované smernice a ich následné zmeny a doplnenia
(uvedené v článku 81)
|
Smernica Rady 78/176/EHS (Ú. v. ES L 54, 25.2.1978, s. 19). |
|
|
Smernica Rady 83/29/EHS (Ú. v. ES L 32, 3.2.1983, s. 28). |
|
|
Smernica Rady 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48). |
len príloha I písm. b) |
|
Smernica Rady 82/883/EHS (Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 1). |
|
|
Akt o pristúpení z roku 1985 |
len príloha I bod X.1 písm. o) |
|
Akt o pristúpení z roku 1994 |
len príloha I bod VIII.A.6 |
|
Nariadenie Rady (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36). |
len príloha III bod 34 |
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 109). |
len príloha bod 3.1 |
|
Smernica Rady 92/112/EHS (Ú. v. ES L 409, 31.12.1992, s. 11). |
|
|
Smernica Rady 1999/13/ES (Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1). |
|
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). |
len príloha I bod 17 |
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87). |
len článok 13 ods. 1 |
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/112/ES (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 68). |
len článok 3 |
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES (Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91). |
|
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21.11.2008, s. 1). |
len príloha bod 4.8 |
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1). |
|
|
Smernica Rady 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368). |
len príloha časť B bod 2 |
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114). |
len článok 33 |
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8). |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114). |
len článok 37 |
ČASŤ B
Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatnenie
(uvedené v článku 81)
|
Smernica |
Lehota na transpozíciu |
Lehota na uplatnenie |
|
78/176/EHS |
25. február 1979 |
|
|
82/883/EHS |
31. december 1984 |
|
|
92/112/EHS |
15. jún 1993 |
|
|
1999/13/ES |
1. apríl 2001 |
|
|
2000/76/ES |
28. december 2000 |
28. december 2002 28. december 2005 |
|
2001/80/ES |
27. november 2002 |
27. november 2004 |
|
2003/35/ES |
25. jún 2005 |
|
|
2003/87/ES |
31. december 2003 |
|
|
2008/1/ES |
30. október 1999 (1) |
30. október 1999 30. október 2007 |
|
(1)
Smernica 2008/1/ES je kodifikované znenie smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26) a lehoty na transpozíciu a uplatňovanie zostávajú v platnosti. |
||
PRÍLOHA X
Tabuľka zhody
|
Smernica 78/176/EHS |
Smernica 82/883/EHS |
Smernica 92/112/EHS |
Smernica 2008/1/ES |
Smernica 1999/13/ES |
Smernica 2000/76/ES |
Smernica 2001/80/ES |
Táto smernica |
|
článok 1 ods. 1 |
článok 1 |
článok 1 |
|
|
|
|
článok 66 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 2 |
|
článok 1 ods. 2 písm. a) |
|
|
článok 2 ods. 2 |
|
|
|
článok 3 bod 2 |
|
článok 1 ods. 2 písm. b) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 |
|
článok 3 bod 37 |
|
článok 1 ods. 2 písm. c), d) a e) |
|
|
|
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 66 |
|
článok 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 67 |
|
článok 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 písm. d) a e) |
|
článok 4 |
|
|
článok 4 |
článok 3, úvodná časť a ods. 1 |
článok 4 ods. 1 |
|
článok 4 ods. 1, prvý pododsek |
|
článok 5 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 písm. d) a e) |
|
článok 6 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 písm. d) a e) |
|
článok 7 ods. 1 |
|
článok 10 |
|
|
|
|
článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2, prvá veta |
|
článok 7 ods. 2 a 3 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 70 ods. 2, druhá veta a článok 70 ods. 3 |
|
článok 8 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
článok 8 ods. 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 26 ods. 1, druhý pododsek |
|
článok 9 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
článok 10 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
článok 11 |
|
|
|
|
|
|
článok 12 |
|
článok 12 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
článok 13 ods. 1 |
|
|
článok 17 ods. 1, prvý pododsek a článok 17 ods. 3, prvý pododsek, prvá veta |
článok 11 ods. 1, prvá veta a článok 11 ods. 2 |
|
|
článok 72 ods. 1, prvá veta |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 72 ods. 1, druhá veta |
|
článok 13 ods. 2, 3 a 4 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
článok 14 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
článok 15 |
článok 14 |
článok 12 |
článok 21 |
článok 15 |
článok 21 |
článok 18 ods. 1 a 3 |
článok 80 |
|
článok 16 |
článok 15 |
článok 13 |
článok 23 |
článok 17 |
článok 23 |
článok 20 |
článok 84 |
|
príloha I |
|
|
|
|
|
|
— |
|
príloha II oddiel A, úvodná časť a bod 1 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
príloha II oddiel A bod 2 |
|
|
|
|
|
|
— |
|
príloha II oddiel B |
|
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 2 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 3 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 4 ods. 1 a článok 4 ods. 2, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 4 ods. 2, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 4 ods. 3 a 4 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 5 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 6 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 7 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 8 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 9 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 10 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 11 ods. 1 |
|
|
článok 13 ods. 1 |
článok 17 ods. 1 |
|
článok 75 ods. 1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 75 ods. 2 |
|
|
článok 11 ods. 2 |
|
|
|
článok 17 ods. 2 |
|
— |
|
|
článok 11 ods. 3 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 12 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
článok 13 |
|
|
|
|
|
— |
|
|
príloha I |
|
|
|
|
|
— |
|
|
príloha II |
|
|
|
|
|
— |
|
|
príloha III |
|
|
|
|
|
— |
|
|
príloha IV |
|
|
|
|
|
— |
|
|
príloha V |
|
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 2 ods. 1, úvodná časť |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. a), úvodná časť |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. a), prvá zarážka |
|
|
|
|
článok 67 písm. a) |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. a), druhá zarážka |
|
|
|
|
článok 67 písm. b) |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. a), tretia zarážka, a článok 2 ods. 1 písm. b), tretia zarážka |
|
|
|
|
článok 67 písm. d) |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. a), štvrtá, piata, šiesta a siedma zarážka |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. b), úvodná časť a prvá, štvrtá, piata, šiesta a siedma zarážka |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. b), druhá zarážka |
|
|
|
|
článok 67 písm. c) |
|
|
|
článok 2 ods. 1 písm. c) |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 2 ods. 2 |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 3 |
|
|
|
|
článok 67 |
|
|
|
článok 4 |
|
|
|
|
článok 67 |
|
|
|
článok 5 |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 6, prvý odsek, úvodná časť |
|
|
|
|
článok 68 |
|
|
|
článok 6, prvý odsek písm. a) |
|
|
|
|
príloha VIII časť 1 bod 1 |
|
|
|
článok 6, prvý pododsek písm. b) |
|
|
|
|
príloha VIII časť 1 bod 2 |
|
|
|
článok 6, druhý odsek |
|
|
|
|
Príloha VIII časť 1 bod 3 |
|
|
|
článok 7 |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 8 |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 9 ods. 1, úvodná časť |
|
|
|
|
článok 69 ods. 2 |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. a), úvodná časť |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. a) bod i) |
|
|
|
|
príloha VIII časť 2 bod 2 |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. a) bod ii) |
|
|
|
|
príloha VIII časť 2 bod 3, úvodná časť a bod 3 písm. a) |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. a) bod iii) |
|
|
|
|
článok 69 ods. 1 |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. a) bod iv) |
|
|
|
|
príloha VIII časť 2 bod 3 písm. b) |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. a) bod v) |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 9 ods. 1 písm. b) |
|
|
|
|
príloha VIII časť 2 bod 4 |
|
|
|
článok 9 ods. 2 a 3 |
|
|
|
|
— |
|
|
|
článok 11 |
|
|
|
|
článok 11 písm. d) a e) |
|
|
|
príloha |
|
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 1 |
|
|
|
článok 1 |
|
|
|
|
článok 2, úvodná časť |
|
|
|
článok 3, úvodná časť |
|
|
|
|
článok 2 ods. 1 |
článok 2 ods. 14 |
|
|
článok 3 bod 1 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 3 |
článok 2 ods. 1 |
|
|
článok 3 bod 3 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 4 |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 2 ods. 5 |
článok 2 ods. 9 |
článok 3 ods. 8 |
článok 2 ods. 1 |
článok 3 bod 4 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 6, prvá veta |
článok 2 ods. 13 |
článok 3 ods. 9 |
článok 2 ods. 3, prvá časť |
článok 3 bod 5 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 6, druhá veta |
|
|
|
článok 15 ods. 1 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 7 |
|
|
|
článok 3 bod 6 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 8 |
článok 2 ods. 5 |
|
|
článok 71 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 9, prvá veta |
článok 2 ods. 7 |
článok 3 ods. 12 |
|
článok 3 bod 7 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 9, druhá veta |
|
|
|
článok 4 ods. 2, prvý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 4 ods. 2, druhý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 4 ods. 3 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 10 |
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 3 bod 8 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 11, prvá veta |
|
|
|
článok 3 bod 9 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 11, druhá veta |
|
|
|
článok 20 ods. 3 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 12, prvý pododsek a príloha IV, úvodná časť |
|
|
|
článok 3 bod 10 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 12, druhý pododsek |
|
|
|
článok 14 ods. 5 písm. a) a článok 14 ods. 6 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 13 |
článok 2 ods. 6 |
článok 3 ods. 11 |
článok 2 ods. 5 |
článok 3 bod 15 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 14 |
|
|
|
článok 3 bod 16 |
|
|
|
|
článok 2 ods. 15 |
|
|
|
článok 3 bod 17 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 3 bod 11 až 14, 18 až 23, 26 až 30 a 34 až 36 |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1, úvodná časť |
|
|
|
článok 11, úvodná časť |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 písm. a) |
|
|
|
článok 11 písm. a) a b) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 písm. b) |
|
|
|
článok 11 písm. c) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 písm. c) |
|
|
|
článok 11 písm. d) a e) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 písm. d) |
|
|
|
článok 11 písm. f) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 písm. e) |
|
|
|
článok 11 písm. g) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 1 písm. f) |
|
|
|
článok 11 písm. h) |
|
|
|
|
článok 3 ods. 2 |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 5 ods. 1 |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 5 ods. 2 |
|
|
|
článok 80 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, úvodná časť |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek, úvodná časť |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. a) až d) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. a) až d) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. e) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. e) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. f) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. f) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. g) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. g) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. h) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. h) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. i) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. i) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. j) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek písm. j) |
|
|
|
článok 12 ods. 1, prvý pododsek písm. k) |
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
článok 12 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
článok 6 ods. 2 |
|
|
|
článok 12 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 7 |
|
|
|
článok 5 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 8, prvý odsek |
|
článok 4 ods. 3 |
|
článok 5 ods. 1 |
|
|
|
|
článok 8, druhý odsek |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 9 ods. 1, prvá časť vety |
|
|
|
článok 14 ods. 1, prvý pododsek |
|
|
|
|
článok 9 ods. 1, druhá časť vety |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 9 ods. 2 |
|
|
|
článok 5 ods. 3 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, prvý pododsek, prvá a druhá veta |
|
|
|
článok 14 ods. 1, druhý pododsek, úvodná časť a písm. a) a b) |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, prvý pododsek, tretia veta |
|
|
|
článok 14 ods. 2 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 3, 4 a 7 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 5, úvodná časť a prvý pododsek písm. b) a článok 14 ods. 5, druhý pododsek |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, druhý pododsek |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, tretí pododsek |
|
|
|
článok 9 ods. 1 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, štvrtý pododsek |
|
|
|
článok 9 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, piaty pododsek |
|
|
|
článok 9 ods. 3 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 3, šiesty pododsek |
|
|
|
článok 9 ods. 4 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 10 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 4, prvá časť prvej vety |
|
|
|
článok 15 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 4, druhá časť prvej vety |
|
|
|
článok 15 ods. 4, prvý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 15 ods. 4, druhý až piaty pododsek a článok 15 ods. 5 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 4, druhá veta |
|
|
|
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. g) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. h) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 15 ods. 3 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 16 |
|
|
|
|
článok 9 ods. 5, prvý pododsek |
|
|
|
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. c) bod i) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. c) bod ii) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. d) |
|
|
|
|
článok 9 ods. 5, druhý pododsek |
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. e) |
|
|
|
|
článok 9 ods. 6, prvý pododsek |
|
|
|
článok 14 ods. 1, druhý pododsek písm. f) |
|
|
|
|
článok 9 ods. 6, druhý pododsek |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 9 ods. 7 |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 9 ods. 8 |
|
|
|
článok 6 a článok 17 ods. 1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 17 ods. 2, 3 a 4 |
|
|
|
|
článok 10 |
|
|
|
článok 18 |
|
|
|
|
článok 11 |
|
|
|
článok 19 |
|
|
|
|
článok 12 ods. 1 |
|
|
|
článok 20 ods. 1 |
|
|
|
|
článok 12 ods. 2, prvá veta |
|
|
|
článok 20 ods. 2, prvý pododsek |
|
|
|
|
článok 12 ods. 2, druhá veta |
|
|
|
článok 20 ods. 2, druhý pododsek |
|
|
|
|
článok 12 ods. 2, tretia veta |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 13 ods. 1 |
|
|
|
článok 21 ods. 1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 21 ods. 2, 3 a 4 |
|
|
|
|
článok 13 ods. 2, úvodná časť |
|
|
|
článok 21 ods. 5, úvodná časť |
|
|
|
|
článok 13 ods. 2 písm. a) |
|
|
|
článok 21 ods. 5 písm. a) |
|
|
|
|
článok 13 ods. 2 písm. b) |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 13 ods. 2 písm. c) |
|
|
|
článok 21 ods. 5 písm. b) |
|
|
|
|
článok 13 ods. 2 písm. d) |
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 21 ods. 5 písm. c) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 22 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 23 ods. 1, prvý pododsek |
|
|
|
|
článok 14, úvodná časť a písm. a) |
|
|
|
článok 8 ods. 1 |
|
|
|
|
článok 14 písm. b) |
|
|
|
článok 7 písm. a) a článok 14 ods. 1 písm. d) bod i) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 7, úvodná časť a písm. b) a c) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 14 ods. 1 písm. d) bod ii) |
|
|
|
|
článok 14 písm. c) |
|
|
|
článok 23 ods. 1, druhý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 23 ods. 2 až 6 |
|
|
|
|
článok 15 ods. 1, prvý pododsek, úvodná časť a písm. a) a b) |
článok 12 ods. 1, prvý pododsek |
|
|
článok 24 ods. 1, prvý pododsek, úvodná časť a písm. a) a b) |
|
|
|
|
článok 15 ods. 1, prvý pododsek písm. c) |
|
|
|
článok 24 ods. 1, prvý pododsek písm. c) |
|
|
|
|
článok 15 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
článok 24 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
článok 15 ods. 2 |
|
|
|
článok 24 ods. 3 písm. b) |
|
|
|
|
článok 15 ods. 3 |
|
|
|
článok 24 ods. 4 |
|
|
|
|
článok 15 ods. 4 |
|
|
|
článok 24 ods. 2, úvodná časť a písm. a) a b) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 24 ods. 2 písm. c) až f) a článok 24 ods. 3, úvodná časť a písm. a) |
|
|
|
|
článok 16 |
|
|
|
článok 25 |
|
|
|
|
článok 17 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 17 ods. 2, prvý pododsek |
|
|
|
článok 13 ods. 1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 13 ods. 2 až 7 |
|
|
|
|
článok 17 ods. 2, druhý pododsek |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 17 ods. 3, prvý pododsek, druhá a tretia veta |
článok 11 ods. 1, druhá veta |
|
|
článok 72 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 17 ods. 3, prvý pododsek, štvrtá veta |
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 72 ods. 3 a 4 |
|
|
|
|
článok 17 ods. 3, druhý pododsek |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 17 ods. 3, tretí pododsek |
článok 11 ods. 3 |
|
|
článok 73 ods. 1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 73 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 17 ods. 4 |
|
|
|
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 74 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 27 |
|
|
|
|
článok 18 |
|
|
článok 11 |
článok 26 |
|
|
|
|
článok 19 |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 20 |
|
|
|
— |
|
|
|
|
článok 21 |
|
|
|
článok 80 ods. 2 |
|
|
|
|
článok 22 |
|
článok 18 |
článok 17 |
článok 81 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 82 |
|
|
|
|
článok 23 |
článok 16 |
článok 22 |
článok 19 |
článok 83 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 2 ods. 1 |
|
|
|
|
príloha I, úvodná časť ods. 1 |
|
|
|
článok 2 ods. 2 |
|
|
|
|
príloha I, úvodná časť ods. 2 |
|
|
|
príloha I, úvodná časť prvý pododsek, prvá veta |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I, úvodná časť prvý pododsek, druhá veta |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I, úvodná časť druhý pododsek |
|
|
|
|
príloha I body 1.1 až 1.3 |
|
|
|
príloha I body 1.1 až 1.3 |
|
|
|
|
príloha I bod 1.4 |
|
|
|
príloha I bod 1.4 písm. a) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I bod 1.4 písm. b) |
|
|
|
|
príloha I bod 2 |
|
|
|
príloha I bod 2 |
|
|
|
|
príloha I bod 3.1 |
|
|
|
príloha I bod 3.1 písm. a) a b) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I bod 3.1 písm. c) |
|
|
|
|
príloha I body 3.2 až 3.5 |
|
|
|
príloha I body 3.2 až 3.5 |
|
|
|
|
príloha I bod 4 |
|
|
|
príloha I bod 4 |
|
|
|
|
príloha I bod 5, úvodná časť |
|
|
|
— |
|
|
|
|
príloha I bod 5.1 |
|
|
|
príloha I bod 5.1 písm. b), f), g), i), j) a bod 5.2 písm. b) |
|
— |
— |
— |
— |
—- |
— |
— |
príloha I bod 5.1 písm. a), c), d), e), h) a k) |
|
|
|
|
príloha I bod 5.2 |
|
|
|
príloha I bod 5.2 písm. a) |
|
|
|
|
príloha I bod 5.3 |
|
|
|
príloha I bod 5.3 písm. a) body i) a ii) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I bod 5.3 písm. a) body iii) až v) a bod 5.3 písm. b) |
|
|
|
|
príloha I bod 5.4 |
|
|
|
príloha I bod 5.4 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I body 5.5 a 5.6 |
|
|
|
|
príloha I bod 6.1 písm. a) a b) |
|
|
|
príloha I bod 6.1 písm. a) a b) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I bod 6.1 písm. c) |
|
|
|
|
príloha I body 6.2 – 6.4 písm. b) |
|
|
|
príloha I body 6.2 – 6.4 písm. b) bod ii) |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I bod 6.4 písm. b) bod iii) |
|
|
|
|
príloha I body 6.4 písm. c) – 6.9 |
|
|
|
príloha I body 6.4 písm. c) – 6.9 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha I body 6.10 a 6.11 |
|
|
|
|
príloha II |
|
|
|
— |
|
|
|
|
príloha III |
|
|
|
príloha II, „ovzdušie“ a „voda“, body 1 až 12 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha II, „voda“, bod 13 |
|
|
|
|
príloha IV |
|
|
|
príloha III |
|
|
|
|
príloha V |
|
|
|
príloha IV |
|
|
|
|
|
článok 1 |
|
|
článok 56 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 |
|
|
článok 57 ods. 1 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 3 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 4 |
|
|
článok 63 ods. 1 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 8 |
|
|
článok 4 ods. 1, tretí pododsek |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 10 |
|
|
článok 57 ods. 3 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 11 |
|
|
článok 57 ods. 2 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 12 |
|
|
článok 57 ods. 4 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 15 |
|
|
článok 57 ods. 5 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 16 |
|
|
článok 3 bod 44 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 17 |
|
|
článok 3 bod 45 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 18 |
|
|
článok 3 bod 46 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 19 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 20 |
|
|
článok 3 bod 47 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 21 |
|
|
článok 57 ods. 6 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 22 |
|
|
článok 57 ods. 7 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 23 |
|
|
článok 57 ods. 8 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 24 |
|
|
článok 57 ods. 9 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 25 |
|
|
článok 57 ods. 10 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 26 |
|
|
článok 57 ods. 11 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 27 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 28 |
|
|
článok 63 ods. 1 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 29 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 30 |
|
|
článok 57 ods. 12 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 31 |
|
|
príloha VII časť 2, prvá veta príloha VIII časť 2 bod 1 |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 32 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 33 |
|
|
článok 57 ods. 13 |
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 2 |
|
|
článok 4 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 1, 2 a 3 |
|
|
článok 4 ods. 1, prvý a druhý pododsek |
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 4 |
|
|
článok 63 ods. 2 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 1 |
|
|
článok 59 ods. 1, prvý pododsek, úvodná časť |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 2 |
|
|
článok 59 ods. 1, prvý pododsek písm. a) a b) |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 3, prvý pododsek písm. a) |
|
|
článok 59 ods. 2 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 3, prvý pododsek písm. b) |
|
|
článok 59 ods. 3 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 3, druhý pododsek |
|
|
článok 59 ods. 4 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 59 ods. 5 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 4 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 5 |
|
|
článok 59 ods. 6 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 6 |
|
|
článok 58 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 7 |
|
|
príloha VII časť 4 bod 1 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 8, prvý pododsek |
|
|
príloha VII časť 4 bod 2 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 8, druhý pododsek |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 9 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 10 |
|
|
článok 59 ods. 7 |
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 11, 12 a 13 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 6 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 1, úvodná časť a prvá, druhá, tretia a štvrtá zarážka |
|
|
článok 64 |
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 1, záverečná časť |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 2 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 1 |
|
|
článok 14 ods. 1 písm. d), článok 60 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 61 |
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 2 |
|
|
príloha VII časť 6 bod 1 |
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 3 |
|
|
príloha VII časť 6 bod 2 |
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 4 |
|
|
príloha VII časť 6 bod 3 |
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 5 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 1, prvý pododsek úvodná časť |
|
|
článok 62, prvý pododsek, úvodná časť |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 1, prvý pododsek, prvá, druhá a tretia zarážka |
|
|
článok 62, prvý pododsek písm. a), b) a c) |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
článok 62, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 1, tretí pododsek |
|
|
príloha VII časť 8 bod 4 |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 2 |
|
|
článok 63 ods. 3 |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 3 |
|
|
príloha VII časť 8 bod 1 |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 4 |
|
|
príloha VII časť 8 bod 2 |
|
|
|
|
|
článok 9 ods. 5 |
|
|
príloha VII časť 8 bod 3 |
|
|
|
|
|
článok 10 |
článok 4 ods. 9 |
|
článok 8 ods. 2 |
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 1, tretia až šiesta veta |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
článok 65 ods. 1, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 1, tretí pododsek |
|
|
článok 65 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 2 |
|
|
článok 65 ods. 2 |
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 3 |
|
|
článok 65 ods. 3 |
|
|
|
|
|
článok 13 ods. 2 a 3 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
článok 14 |
článok 19 |
článok 16 |
článok 79 |
|
|
|
|
|
príloha I, úvodná časť, prvá a druhá veta |
|
|
článok 56 |
|
|
|
|
|
príloha I, úvodná časť, tretia veta a zoznam činností |
|
|
príloha VII časť 1 |
|
|
|
|
|
príloha IIA |
|
|
príloha VII časti 2 a 3 |
|
|
|
|
|
príloha IIA časť II ods. 6 posledná veta |
|
|
— |
|
|
|
|
|
príloha IIB bod 1, prvá a druhá veta |
|
|
článok 59 ods. 1, prvý pododsek písm. b) |
|
|
|
|
|
príloha IIB bod 1 tretia veta |
|
|
článok 59 ods. 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
príloha IIB bod 2 |
|
|
príloha VII časť 5 |
|
|
|
|
|
príloha IIB bod 2, druhý pododsek bod i) a tabuľka |
|
|
— |
|
|
|
|
|
príloha III bod 1 |
|
|
— |
|
|
|
|
|
príloha III bod 2 |
|
|
príloha VII časť 7 bod 1 |
|
|
|
|
|
príloha III bod 3 |
|
|
príloha VII časť 7 bod 2 |
|
|
|
|
|
príloha III bod 4 |
|
|
príloha VII časť 7 bod 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 1, prvý odsek |
|
článok 42 |
|
|
|
|
|
|
článok 1, druhý odsek |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 1 |
|
článok 42 ods. 1, prvý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 42 ods. 1, druhý až piaty pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2, úvodná časť |
|
článok 42 ods. 2, úvodná časť |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 písm. a), úvodná časť |
|
článok 42 ods. 2 písm. a), úvodná časť |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 písm. a) body i) až v) |
|
článok 42 ods. 2 písm. a) bod i) |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 písm. a) bod vi) |
|
článok 42 ods. 2 písm. a) bod ii) |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 písm. a) bod vii) |
|
článok 42 ods. 2 písm. a) bod iii) |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 písm. a) bod viii) |
|
článok 42 ods. 2 písm. a) bod iv) |
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 písm. b) |
|
článok 42 ods. 2 písm. b) |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 2, prvý pododsek |
|
článok 3 bod 38 |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 2, druhý pododsek |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 3 |
|
článok 3 bod 39 |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 4, prvý pododsek |
|
článok 3 bod 40 |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 4, druhý pododsek |
|
článok 42 ods. 1, tretí pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 42 ods. 1, štvrtý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 5, prvý pododsek |
|
článok 3 bod 41 |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 5, druhý pododsek |
|
článok 42 ods. 1, piaty pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 5, tretí pododsek |
|
článok 42 ods. 1, tretí pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 6 |
|
príloha VI časť 1 písm. a) |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 7 |
|
článok 3 bod 42 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha VI časť 1 písm. b) |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 10 |
|
článok 3 bod 43 |
|
|
|
|
|
|
článok 3 ods. 13 |
|
článok 43 |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 2 |
|
článok 44 |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 4, úvodná časť a písm. a) a b) |
|
článok 45 ods. 1, úvodná časť a písm. a) a b) |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 4 písm. c) |
|
článok 45 ods. 1 písm. e) |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 5 |
|
článok 45 ods. 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 6 |
|
článok 45 ods. 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 7 |
|
článok 45 ods. 4 |
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 8 |
|
článok 54 |
|
|
|
|
|
|
článok 5 |
|
článok 52 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, prvý pododsek |
|
článok 50 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, druhý pododsek, a článok 6 ods. 2 |
|
článok 50 ods. 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, tretí pododsek |
|
článok 50 ods. 3, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, štvrtý pododsek, prvá časť |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 1, štvrtý pododsek, druhá časť |
|
článok 50 ods. 3, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 3 |
|
článok 50 ods. 4 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 4, prvý pododsek, prvá a druhá veta a článok 6 ods. 4, druhý pododsek, prvá a druhá veta |
|
článok 51 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 4, prvý pododsek, tretia veta |
|
článok 51 ods. 2 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
článok 6 ods. 4, druhý pododsek, tretia veta |
— |
článok 51 ods. 3, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 4, tretí pododsek |
|
článok 51 ods. 3, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 4, štvrtý pododsek |
|
článok 51 ods. 4 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 5, prvá časť vety |
|
–– |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 5, druhá časť vety |
|
článok 46 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 6 |
|
článok 50 ods. 5 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 7 |
|
článok 50 ods. 6 |
|
|
|
|
|
|
článok 6 ods. 8 |
|
článok 50 ods. 7 |
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 2, prvý pododsek |
|
článok 46 ods. 2, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 2, druhý pododsek |
|
článok 46 ods. 2, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 3 a článok 11 ods. 8, prvý pododsek, úvodná časť |
|
príloha VI časť 6 bod 2.7, prvá časť |
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 4 |
|
článok 46 ods. 2, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 5 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 1 |
|
článok 45 ods. 1 písm. c) |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 2 |
|
článok 46 ods. 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 3 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 4, prvý pododsek |
|
článok 46 ods. 4, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 4, druhý pododsek |
|
príloha VI časť 6 bod 3.2 |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 4, tretí pododsek |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 4, štvrtý pododsek |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 5 |
|
článok 46 ods. 4, druhý a tretí pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 6 |
|
článok 45 ods. 1 písm. c) a d) |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 7 |
|
článok 46 ods. 5 |
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 8 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 9, prvý pododsek |
|
článok 53 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 9, druhý pododsek |
|
článok 53 ods. 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 9, tretí pododsek |
|
článok 53 ods. 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 10 ods. 1 a 2 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 10 ods. 3, prvá veta |
|
článok 48 ods. 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 10 ods. 3, druhá veta |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 10 ods. 4 |
|
článok 48 ods. 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 10 ods. 5 |
|
príloha VI časť 6, bod 1.3, druhá časť |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 1 |
|
článok 48 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 2 |
|
príloha VI časť 6 bod 2.1 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 3 |
|
príloha VI časť 6 bod 2.2 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 4 |
|
príloha VI časť 6 bod 2.3 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 5 |
|
príloha VI časť 6 bod 2.4 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 6 |
|
príloha VI časť 6 bod 2.5, prvý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha VI časť 6 bod 2.5, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7, prvý pododsek, prvá veta, prvá časť |
|
príloha VI časť 6 bod 2.6, úvodná časť |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7, prvý pododsek, prvá veta, druhá časť |
|
príloha VI časť 6 bod 2.6 písm. a) |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7, prvý pododsek, druhá veta |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7, druhý pododsek |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7 písm. a) |
|
príloha VI časť 6 bod 2.6 písm. b) |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7 písm. b) a c) |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7 písm. d) |
|
príloha VI časť 6 bod 2.6 písm. c) |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 7 písm. e) a f) |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 8, prvý pododsek, písm. a) a b) |
|
príloha VI časť 3 bod 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 8, prvý pododsek písm. c) a druhý pododsek |
|
príloha VI časť 6 bod 2.7, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 8, prvý pododsek, písm. d) |
|
príloha VI časť 4 bod 2.1, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 9 |
|
článok 48 ods. 4 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 10 |
|
príloha VI časť 8 bod 1.1 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 11 |
|
príloha VI časť 8 bod 1.2 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 12 |
|
príloha VI časť 8 bod 1.3 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 13 |
|
článok 48 ods. 5 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 49 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 14 |
|
príloha VI časť 6 bod 3.1 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 15 |
|
článok 45 ods. 1 písm. e) |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 16 |
|
príloha VI časť 8 bod 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 11 ods. 17 |
|
článok 8 ods. 2 písm. a) |
|
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 1 |
|
článok 55 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 2, prvá a druhá veta |
|
článok 55 ods. 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 12 ods. 2, tretia veta |
|
článok 55 ods. 3 |
|
|
|
|
|
|
článok 13 ods. 1 |
|
článok 45 ods. 1 písm. f) |
|
|
|
|
|
|
článok 13 ods. 2 |
|
článok 47 |
|
|
|
|
|
|
článok 13 ods. 3 |
|
článok 46 ods. 6 |
|
|
|
|
|
|
článok 13 ods. 4 |
|
príloha VI časť 3 bod 2 |
|
|
|
|
|
|
článok 14 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 15 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 16 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
článok 20 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
príloha I |
|
príloha VI časť 2 |
|
|
|
|
|
|
príloha II, prvá časť (bez číslovania) |
|
príloha VI časť 4 bod 1 |
|
|
|
|
|
|
príloha II bod 1, úvodná časť |
|
príloha VI časť 4 bod 2.1 |
|
|
|
|
|
|
príloha II body 1.1 a 1.2 |
|
príloha VI časť 4 body 2.2 a 2.3 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha VI časť 4 bod 2,4 |
|
|
|
|
|
|
príloha II bod 1.3 |
|
— |
|
|
|
|
|
|
príloha II bod 2.1 |
|
príloha VI časť 4 bod 3.1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha VI časť 4 bod 3.2 |
|
|
|
|
|
|
príloha II bod 2.2 |
|
príloha VI časť 4 body 3.3 a 3.4 |
|
|
|
|
|
|
príloha II bod 3 |
|
príloha VI časť 4 bod 4 |
|
|
|
|
|
|
príloha III |
|
príloha VI časť 6 bod 1 |
|
|
|
|
|
|
príloha IV, tabuľka |
|
príloha VI časť 5 |
|
|
|
|
|
|
príloha IV, posledná veta |
|
— |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. a), tabuľka |
|
príloha VI časť 3 bod 1.1 |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. a), posledné vety |
|
— |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. b), tabuľka |
|
príloha VI časť 3 bod 1.2 |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. b), posledná veta |
|
— |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. c) |
|
príloha VI časť 3 bod 1.3 |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. d) |
|
príloha VI časť 3 bod 1.4 |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. e) |
|
príloha VI časť 3 bod 1.5 |
|
|
|
|
|
|
príloha V písm. f) |
|
príloha VI časť 3 bod 3 |
|
|
|
|
|
|
príloha VI |
|
príloha VI časť 7 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 1 |
článok 28, prvý pododsek |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 2 |
príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, prvý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 3, druhá časť |
príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, prvý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 1 bod 1 a časť 2 bod 1, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 4 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 6, prvá časť |
článok 3 bod 24 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 6, druhá časť |
článok 28, druhý pododsek, písm. j) |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 7, prvý pododsek |
článok 3 bod 25 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 7, druhý pododsek, prvá veta |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 7, druhý pododsek, druhá veta a písm. a) až i) |
článok 28, druhý pododsek a písm. a) až i) |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 7, druhý pododsek, písm. j) |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 7, tretí pododsek |
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 29 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 7, štvrtý pododsek |
článok 29 ods. 2 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 29 ods. 3 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 8 |
článok 3 bod 32 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 9 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 10 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 11 |
článok 3 bod 31 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 12 |
článok 3 bod 33 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 2 ods. 13 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 3 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 1 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 2 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 4 ods. 3 až 8 |
|
|
|
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 1 |
príloha V časť 1 bod 2, druhý pododsek |
|
|
|
|
|
|
|
|
príloha V časť 1 bod 2, druhý, tretí a štvrtý pododsek |
|
|
|
|
|
|
|
článok 5 ods. 2 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 6 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 1 |
článok 37 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 2 |
článok 30 ods. 5 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 7 ods. 3 |
článok 30 ods. 6 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 1 |
článok 40 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 2, prvý pododsek, prvá časť |
článok 40 ods. 2, prvý pododsek, prvá časť |
|
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 2, prvý pododsek, druhá časť |
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 40 ods. 2, prvý pododsek, druhá časť |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 40 ods. 2, druhý pododsek |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 40 ods. 3 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 41 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 2, druhý pododsek |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 8 ods. 3 a 4 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 9 |
článok 30 ods. 1 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 30 ods. 2, 3 a 4 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 9a |
článok 36 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 10, prvý odsek, prvá veta |
článok 30 ods. 7, prvá veta |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 30 ods. 7, druhá veta |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 30 ods. 8 a 9 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
články 31 až 35 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 10, prvý odsek, druhá veta |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 10, druhý odsek |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 12, prvá veta |
článok 38 ods. 1 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 12, druhá veta |
— |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 38 ods. 2, 3 a 4 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
článok 39 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 13 |
príloha V časť 3 bodu 8 tretia časť |
|
|
|
|
|
|
|
článok 14 |
príloha V časť 4 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časti 5, 6 a 7 |
|
|
|
|
|
|
|
článok 15 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
článok 18 ods. 2 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
príloha I |
— |
|
|
|
|
|
|
|
príloha II |
— |
|
|
|
|
|
|
|
príloha III a IV |
príloha V časť 1 bod 2 a časť 2 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha V oddiel A |
príloha V časť 1 bod 3 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha V oddiel B |
príloha V časť 2 bod 3 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VI oddiel A |
príloha V časť 1 body 4 a 6 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 1 bod 5 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VI oddiel B |
príloha V časť 2 body 4 a 6 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 2 bod 5 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VII oddiel A |
príloha V časť 1 body 7 a 8 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VII oddiel B |
príloha V časť 2 body 7 a 8 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel A bod 1 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel A bod 2 |
príloha V časť 3 bod 1, prvá časť a body 2, 3 a 5 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 3 bodu 1, druhá časť |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 3 bod 4 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel A bod 3 |
— |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel A bod 4 |
príloha V časť 3 bod 6 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel A bod 5 |
príloha V časť 3 body 7 a 8 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel A bod 6 |
príloha V časť 3 body 9 a 10 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 3 bod 11 |
|
— |
— |
— |
— |
— |
— |
— |
príloha V časť 4 |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel B |
— |
|
|
|
|
|
|
|
príloha VIII oddiel C |
— |
|
|
|
|
príloha VI |
|
|
príloha IX |
príloha IX |
|
|
|
|
príloha VII |
|
|
príloha X |
príloha X |
( 1 ) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009, s. 75.
( 3 ) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.
( 4 ) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.
( 5 ) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).
( 7 ) Smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009, s. 5).
( 8 ) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.
( 9 ) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.
( 10 ) Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva ►C1 katalóg odpadov ◄ podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva ►C1 katalóg nebezpečných odpadov ◄ podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).
( 11 ) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87.
( 12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).
( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov (Ú. v. EÚ L, 2024/1785, 15.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1785/oj).
( 14 ) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19.
( 15 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
( 16 ) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.
( 17 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.
( 18 ) Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.
( 19 ) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13.
( 20 ) Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.
( 21 ) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
( 22 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).
( 23 ) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
( 24 ) Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
( 25 ) Váhový koeficient pre nosnice bol vypočítaný ako podiel prahovej hodnoty pre ostatnú hydinu (280 dobytčích jednotiek) a prahovej hodnoty pre nosnice (300 dobytčích jednotiek). Je to 280/300 = 0,93 (zaokrúhlene).
( 26 ) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.