Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02007R0861-20170714

    Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2007/861/2017-07-14

    V tomto konsolidovanom znení nemusia byť zahrnuté tieto zmeny:

    Meniace akty Druh zmeny Týka sa časti Dátum nadobudnutia účinnosti
    32023R2844 Zmenil článok 13 očíslovaný odsek 1 písmeno (c) 01/05/2025
    32023R2844 Zmenil článok 4 očíslovaný odsek 1 01/05/2025
    32023R2844 Zmenil článok 15a očíslovaný odsek 2 01/05/2025
    32023R2844 Zmenil článok 13 očíslovaný odsek 2 01/05/2025
    32023R2844 Zmenil článok 13 očíslovaný odsek 1 písmeno (b) 01/05/2025
    32023R2844 Zmenil článok 13 očíslovaný odsek 1 písmeno (a) 01/05/2025

    02007R0861 — SK — 14.07.2017 — 003.004


    Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

    ►B

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 861/2007

    z 11. júla 2007,

    ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

    (Ú. v. ES L 199 31.7.2007, s. 1)

    Zmenené a doplnené:

     

     

    Úradný vestník

      Č.

    Strana

    Dátum

     M1

    NARIADENIE RADY (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013,

      L 158

    1

    10.6.2013

    ►M2

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2421 zo 16. decembra 2015,

      L 341

    1

    24.12.2015

    ►M3

    DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1259 z 19. júna 2017,

      L 182

    1

    13.7.2017


    Opravené a doplnené:

     C1

    Korigendum, Ú. v. ES L 141, 5.6.2015, s.  118 (861/2007)

    ►C2

    Korigendum, Ú. v. ES L 069, 13.3.2018, s.  63 (2017/1259)




    ▼B

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 861/2007

    z 11. júla 2007,

    ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu



    KAPITOLA I

    PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI

    Článok 1

    Predmet úpravy

    Toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.

    Toto nariadenie ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských štátoch.

    ▼M2

    Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    1.  Toto nariadenie sa uplatňuje v cezhraničných sporoch vymedzených v článku 3 na občianske a obchodné veci, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 5 000  EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a to bez ohľadu na povahu súdu či tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

    2.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na veci týkajúce sa:

    a) osobného stavu alebo právnej spôsobilosti fyzických osôb;

    b) majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku alebo zo zväzku považovaného na základe rozhodného práva za taký zväzok, ktorý má porovnateľné účinky ako manželský zväzok;

    c) vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov, rodičovstva, manželstva alebo príbuzenských vzťahov;

    d) dedenia zo závetu a dedenia zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti;

    e) konkurzného konania, konania týkajúceho sa likvidácie platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdneho zmieru, vyrovnania a podobných konaní;

    f) sociálneho zabezpečenia;

    g) rozhodcovského konania;

    h) pracovného práva;

    i) nájmu nehnuteľností s výnimkou konaní o peňažných pohľadávkach alebo

    j) porušení práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého mena.

    ▼B

    Článok 3

    Cezhraničné spory

    1.  Na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

    ▼M2

    2.  Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 ( 1 ).

    3.  Rozhodujúcim okamihom na určenie toho, či je spor cezhraničným sporom, je dátum, ku ktorému bolo tlačivo na uplatnenie pohľadávky doručené príslušnému súdu alebo tribunálu.

    ▼B



    KAPITOLA II

    EURÓPSKE KONANIE VO VECIACH S NÍZKOU HODNOTOU SPORU

    Článok 4

    Začatie konania

    1.  Navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

    2.  Členské štáty informujú Komisiu o tom, ktoré komunikačné prostriedky sú pre ne prijateľné. Komisia tieto informácie zverejní.

    3.  Ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd alebo tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.

    4.  Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

    Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. ►M2  Súd alebo tribunál informuje navrhovateľa o takomto zamietnutí a o tom, či je proti takémuto zamietnutiu dostupný opravný prostriedok. ◄

    ▼M2

    5.  Členské štáty zabezpečia, aby vzorové tlačivo A na uplatnenie pohľadávky bolo k dispozícii na všetkých súdoch a tribunáloch, na ktorých sa môže začať európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a aby bolo prístupné prostredníctvom príslušných webových sídiel jednotlivých členských štátov.

    ▼B

    Článok 5

    Priebeh konania

    ▼M2

    1.  Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné konanie.

    1a.  Súd alebo tribunál uskutoční ústne pojednávanie, len ak sa domnieva, že nie je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť zamietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti sporu nie je pre spravodlivé vedenie konania potrebné ústne pojednávanie. Dôvody zamietnutia sa uvedú písomne. Proti tomuto zamietnutiu nemožno podať opravný prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku.

    ▼B

    2.  Po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

    Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

    3.  Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

    4.  Do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

    5.  Ak odporca vo svojej odpovedi tvrdí, že hodnota nepeňažnej pohľadávky presahuje limit stanovený v článku 2 ods. 1, súd alebo tribunál do 30 dní od odoslania odpovede navrhovateľovi rozhodne, či pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto rozhodnutie nemožno samostatne napadnúť.

    6.  Akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia.

    Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

    7.  Ak protipohľadávka presahuje sumu uvedenú v článku 2 ods. 1, s pohľadávkou ani s protipohľadávkou nemožno pokračovať v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale postupuje sa v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.

    Články 2 a 4, ako aj odseky 3, 4 a 5 tohto článku sa použijú primerane aj na protipohľadávky.

    Článok 6

    Jazyky

    1.  Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky, odpoveď, akákoľvek protipohľadávka, akákoľvek odpoveď na protipohľadávku a akýkoľvek opis príslušných podporných dokumentov sa predkladajú v jazyku alebo v jednom z jazykov, v akom sa vedie konanie súdu alebo tribunálu.

    2.  Ak sa akýkoľvek iný dokument doručí súdu alebo tribunálu v inom jazyku, ako je jazyk, v akom sa vedie konanie, môže súd alebo tribunál požiadať o preklad daného dokumentu, iba ak sa preklad zdá potrebný na vydanie rozsudku.

    3.  Ak strana odmietla prijať dokument, pretože nie je v jednom z týchto jazykov:

    a) v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov v mieste, v ktorom sa má uskutočniť doručenie alebo kam sa má dokument odoslať, alebo

    b) v jazyku, ktorému príjemca rozumie,

    súd alebo tribunál informuje druhú stranu o tom, že má predložiť preklad dokumentu.

    Článok 7

    Skončenie konania

    1.  Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

    a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;

    b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

    c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

    2.  Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

    3.  Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

    ▼M2

    Článok 8

    Ústne pojednávanie

    1.  Ak sa v súlade s článkom 5 ods. 1a považuje ústne pojednávanie za potrebné, vedie sa s využitím akejkoľvek vhodnej technológie diaľkovej komunikácie, ako je videokonferencia alebo telekonferencia, dostupnej súdu alebo tribunálu, ibaže by použitie takejto technológie nebolo vzhľadom na osobitné okolnosti sporu vhodné z hľadiska spravodlivého vedenia konania.

    Ak osoba, ktorá má byť vypočutá, má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako je členský štát súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, účasť tejto osoby na ústnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, telekonferencie alebo inej vhodnej technológie diaľkovej komunikácie sa zabezpečí využitím postupov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1206/2001 ( 2 ).

    2.  Strana, ktorá bola predvolaná, aby sa fyzicky zúčastnila ústneho pojednávania, môže požiadať o použitie technológie diaľkovej komunikácie, ak je takáto technológia dostupná súdu alebo tribunálu, a to z toho dôvodu, že podmienky fyzickej účasti, najmä možné náklady tejto strane vzniknuté, by boli neprimerané pohľadávke.

    3.  Strana, ktorá bola predvolaná, aby sa zúčastnila ústneho pojednávania prostredníctvom technológie diaľkovej komunikácie, môže požiadať o fyzickú prítomnosť na tomto pojednávaní. Vo vzorovom tlačive A na uplatnenie pohľadávky a vzorovom tlačive C na odpoveď, vytvorenými v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2, sa uvedie informácia pre strany o tom, že na náhradu akýchkoľvek nákladov, ktoré strane vzniknú v dôsledku jej fyzickej prítomnosti na ústnom pojednávaní na základe jej žiadosti, sa vzťahujú podmienky stanovené v článku 16.

    4.  Proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o žiadosti uvedenej v odsekoch 2 a 3 nemožno podať opravný prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku.

    Článok 9

    Vykonávanie dôkazov

    1.  Súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na jeho rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál použije najjednoduchší a najmenej zaťažujúci spôsob vykonávania dôkazov.

    2.  Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán.

    3.  Ak vykonávanie dôkazov zahŕňa vypočutie nejakej osoby, vypočutie sa vykoná v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8.

    4.  Súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak nie je možné vydať rozsudok na základe iných dôkazov.

    ▼B

    Článok 10

    Zastupovanie strán

    Zastúpenie advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním nie je povinné.

    ▼M2

    Článok 11

    Pomoc stranám

    1.  Členské štáty zabezpečia, aby obe strany mali pri vyplňovaní tlačív k dispozícii praktickú pomoc a všeobecné informácie o rozsahu uplatňovania európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj všeobecné informácie o tom, ktoré súdy alebo tribunály sú v dotknutom členskom štáte príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.Táto pomoc sa poskytuje bezplatne. Žiadnym ustanovením uvedeným v tomto odseku sa od členských štátov nevyžaduje poskytnutie právnej pomoci alebo právnej asistencie vo forme právneho posúdenia konkrétneho sporu.

    2.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať pomoc v súlade s odsekom 1 boli k dispozícii na všetkých súdoch a tribunáloch, na ktorých sa môže začať európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a aby boli prístupné prostredníctvom príslušných webových sídiel jednotlivých členských štátov.

    ▼B

    Článok 12

    Postup súdu alebo tribunálu

    1.  Súd alebo tribunál nevyžaduje od strán, aby vykonali akékoľvek právne posúdenie pohľadávky.

    2.  V prípade potreby súd alebo tribunál informuje strany o procesnoprávnych otázkach.

    3.  Vždy keď je to vhodné, sa súd alebo tribunál snaží dosiahnuť zmier medzi stranami.

    ▼M2

    Článok 13

    Doručovanie písomností a iná písomná komunikácia

    1.  Písomnosti uvedené v článku 5 ods. 2 a 6, ako aj rozsudky vydané v súlade s článkom 7 sa doručujú:

    a) poštovým doručovaním alebo

    b) elektronickými prostriedkami:

    i) ak sú takéto prostriedky technicky dostupné a prípustné v súlade s procesnými pravidlami členského štátu, v ktorom sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vedie, a ak strana, ktorá je adresátom, má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte, tak v súlade s procesnými pravidlami tohto členského štátu; a

    ii) ak strana, ktorá je adresátom, vopred výslovne súhlasila s tým, že písomnosti jej môžu byť doručené elektronickými prostriedkami, alebo ak sa na túto stranu v súlade s procesnými pravidlami členského štátu, v ktorom má táto strana bydlisko alebo obvyklý pobyt, vzťahuje právna povinnosť akceptovať takýto konkrétny spôsob doručovania.

    Doručenie sa potvrdí potvrdením o doručení s uvedením dátumu doručenia.

    2.  Každá písomná komunikácia medzi súdom alebo tribunálom a stranami alebo inými osobami zúčastnenými na konaní, ktorá nie je uvedená v odseku 1, sa vykonáva prostredníctvom elektronických prostriedkov s potvrdením o doručení, ak sú takéto prostriedky technicky dostupné a prípustné v súlade s procesnými pravidlami členského štátu, v ktorom sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vedie, za predpokladu, že daná strana alebo osoba vopred akceptovala takéto prostriedky komunikácie, alebo sa na ňu v súlade s procesnými pravidlami členského štátu, v ktorom má táto strana alebo osoba bydlisko alebo obvyklý pobyt, vzťahuje právna povinnosť takéto prostriedky komunikácie akceptovať.

    3.  Okrem akýchkoľvek iných prostriedkov dostupných v súlade s procesnými pravidlami členského štátu na vyjadrenie akceptovania vopred, ktoré sa vyžaduje podľa odsekov 1 a 2 na použitie elektronických prostriedkov, je možné vyjadriť takýto súhlas aj prostredníctvom vzorového tlačiva A na uplatnenie pohľadávky a vzorového tlačiva C na odpoveď.

    4.  Ak nie je možné vykonať doručenie v súlade s odsekom 1, doručenie sa môže vykonať akýmkoľvek spôsobom stanoveným v článku 13 alebo 14 nariadenia (ES) č. 1896/2006.

    Ak komunikácia v súlade s odsekom 2 nie je možná alebo vzhľadom na osobitné okolnosti sporu nie je vhodná, možno použiť akýkoľvek iný spôsob komunikácie prípustný podľa práva členského štátu, v ktorom sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vedie.

    ▼B

    Článok 14

    Lehoty

    1.  Ak súd alebo tribunál určuje lehotu, dotknutá strana je informovaná o následkoch zmeškania tejto lehoty.

    2.  Súd alebo tribunál môže vo výnimočných prípadoch predĺžiť lehoty ustanovené v článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 3 a 6 a článku 7 ods. 1, ak je to potrebné z dôvodu ochrany práv strán.

    3.  Ak vo výnimočných prípadoch nie je možné, aby súd alebo tribunál dodržal lehoty ustanovené v článku 5 ods. 2 až 6 a článku 7, prijme čo najskôr opatrenia vyžadované týmito ustanoveniami.

    Článok 15

    Vykonateľnosť rozsudkov

    1.  Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

    2.  Článok 23 sa uplatní aj v prípade rozsudku, ktorý sa má vykonať v tom členskom štáte, v ktorom bol rozsudok vydaný.

    ▼M2

    Článok 15a

    Súdne poplatky a spôsoby platby

    1.  Súdne poplatky účtované v členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou nesmú byť neprimerané ani vyššie než súdne poplatky účtované v prípade zjednodušených vnútroštátnych súdnych konaní v tomto členskom štáte.

    2.  Členské štáty zabezpečia, aby strany mohli platiť súdne poplatky pomocou prostriedkov diaľkovej platby, ktoré stranám umožnia uskutočňovať platby aj z ktoréhokoľvek iného členského štátu než je členský štát, v ktorom sa súd alebo tribunál nachádza, pričom ponúkajú aspoň jeden z týchto spôsobov platby:

    a) bankový prevod;

    b) platba kreditnou alebo debetnou kartou; alebo

    c) inkaso z bankového účtu navrhovateľa.

    ▼B

    Článok 16

    Trovy konania

    Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

    Článok 17

    Opravný prostriedok

    1.  Členské štáty informujú Komisiu o tom, či je na základe ich procesného práva prípustné podať opravný prostriedok proti rozsudku vydanému v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu a v akých lehotách možno takýto opravný prostriedok podať. Komisia tieto informácie zverejní.

    ▼M2

    2.  Na všetky opravné prostriedky sa uplatňujú články 15a a 16.

    Článok 18

    Preskúmanie rozsudku vo výnimočných prípadoch

    1.  Odporca, ktorý sa nezúčastnil konania, je oprávnený podať návrh na preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu na príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak:

    a) odporcovi nebolo doručené tlačivo na uplatnenie pohľadávky alebo, v prípade ústneho pojednávania nebol predvolaný na toto pojednávanie v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu; alebo

    b) odporcovi vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti bez zavinenia na jeho strane zabránili poprieť pohľadávku;

    okrem prípadu, keď odporca nenapadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.

    2.  Lehota na podanie návrhu na preskúmanie je 30 dní. Začína plynúť odo dňa, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozsudku a mohol konať, najneskôr však odo dňa prvého opatrenia v rámci výkonu rozhodnutia, v ktorého dôsledku úplne alebo čiastočne stratil možnosť nakladať so svojím majetkom. Predĺženie tejto lehoty nie je prípustné.

    3.  Ak súd zamietne návrh na preskúmanie uvedený v odseku 1 z dôvodu, že nie je splnený žiadny z dôvodov na preskúmanie uvedených v tom istom odseku, rozsudok zostáva v platnosti.

    Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené na základe niektorého z dôvodov stanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa stane neplatným. Navrhovateľ však nestráca prospech vyplývajúci z akéhokoľvek prerušenia plynutia prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, ak sa takéto prerušenie uplatňuje podľa vnútroštátneho práva.

    ▼B

    Článok 19

    Rozhodné procesné právo

    Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.



    KAPITOLA III

    UZNANIE A VÝKON V INOM ČLENSKOM ŠTÁTE

    Článok 20

    Uznanie a výkon

    1.  Rozsudok vydaný v členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uznáva a vykonáva v inom členskom štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.

    ▼M2

    2.  Na žiadosť jednej zo strán vydá súd alebo tribunál bez dodatočných nákladov osvedčenie o rozsudku vydanom v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom použije vzorové tlačivo D uvedené v prílohe IV. Súd alebo tribunál na základe žiadosti poskytne uvedenej strane osvedčenie v ktoromkoľvek inom úradnom jazyku inštitúcií Únie, pričom použije viacjazyčné dynamické vzorové tlačivo dostupné na Európskom portáli elektronickej justície. Žiadne ustanovenie v tomto nariadení nezaväzuje súd alebo tribunál poskytnúť preklad a/alebo prepis textu uvedeného v kolónkach uvedeného osvedčenia určených pre voľný text.

    ▼B

    Článok 21

    Vykonávacie konanie

    1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu.

    Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.

    2.  Strana, ktorá požaduje výkon, predloží:

    a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a

    ▼M2

    b) osvedčenie uvedené v článku 20 ods. 2 a, ak je to potrebné, jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako pre neho prijateľný.

    ▼B

    3.  Od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala:

    a) oprávneného zástupcu alebo

    b) poštovú adresu

    v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon rozsudku.

    4.  Od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

    ▼M2

    Článok 21a

    Jazyk osvedčenia

    1.  Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Únie než jeho vlastný, ktorý môže akceptovať pre osvedčenie uvedené v článku 20 ods. 2

    2.  Každý preklad informácií o podstate rozsudku uvedených v osvedčení uvedenom v článku 20 ods. 2 vyhotoví osoba, ktorá je oprávnená urobiť preklad v niektorom z členských štátov.

    ▼B

    Článok 22

    Zamietnutie výkonu

    1.  Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že:

    a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami;

    b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a

    c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

    2.  V členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

    Článok 23

    Prerušenie alebo obmedzenie výkonu

    Ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada:

    a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia;

    b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo

    c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.

    ▼M2

    Článok 23a

    Súdny zmier

    Súdny zmier schválený súdom alebo tribunálom alebo uzavretý na súde alebo tribunáli počas európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktorý je vykonateľný v členskom štáte, v ktorom sa konanie viedlo, sa uzná a vykoná v inom členskom štáte za rovnakých podmienok ako rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

    Na súdne zmiery sa primerane uplatňujú ustanovenia kapitoly III.

    ▼B



    KAPITOLA IV

    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 24

    Informácie

    Členské štáty spolupracujú na poskytovaní informácií o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu vrátane informácií o nákladoch širokej verejnosti a odborným kruhom najmä prostredníctvom európskej súdnej siete v občianskych a obchodných veciach vytvorenej v súlade s rozhodnutím 2001/470/ES.

    ▼M2

    Článok 25

    Informácie poskytované členskými štátmi

    1.  Členské štáty oznámia Komisii do 13. januára 2017:

    a) súdy alebo tribunály príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

    b) komunikačné prostriedky akceptované na účely európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a dostupné súdom alebo tribunálom v súlade s článkom 4 ods. 1;

    c) orgány alebo organizácie oprávnené poskytovať praktickú pomoc v súlade s článkom 11;

    d) prostriedky elektronického doručovania a komunikácie, technicky dostupné a prípustné podľa ich procesných pravidiel v súlade s článkom 13 ods. 1, 2 a 3, a prípadne prostriedky na vyjadrenie akceptovania vopred, pokiaľ ide o použitie elektronických prostriedkov vyžadované podľa článku 13 ods. 1 a 2, dostupné podľa ich vnútroštátneho práva;

    e) osoby alebo druhy profesií, ak také existujú, ktoré majú právnu povinnosť akceptovať doručovanie písomností alebo iné formy písomnej komunikácie elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 13 ods. 1 a 2;

    f) súdne poplatky v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo, ako sa vypočítajú, ako aj spôsoby platby akceptované pri platbách súdnych poplatkov v súlade s článkom 15a;

    g) opravný prostriedok, ktorý je možné podať podľa ich procesného práva v súlade s článkom 17, lehotu, v ktorej musí byť podaný, a súd alebo tribunál, na ktorý ho možno podať;

    h) postupy pre podanie návrhu na preskúmanie stanoveného v článku 18 a súdy alebo tribunály príslušné na takéto preskúmanie;

    i) jazyky, ktoré akceptujú podľa článku 21a ods. 1 a

    j) orgány príslušné, pokiaľ ide o výkon, a orgány príslušné na účely uplatňovania článku 23.

    Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií.

    2.  Komisia zverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 prostredníctvom akéhokoľvek vhodného prostriedku, akým je napríklad Európsky portál elektronickej justície.

    Článok 26

    Zmeny príloh

    Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien príloh I až IV.

    Článok 27

    Vykonávanie delegovania právomoci

    1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

    2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 13. januára 2016.

    3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 26 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

    4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

    5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 26 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

    Článok 28

    Preskúmanie

    1.  Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru do 15. júla 2022 správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane hodnotenia toho, či:

    a) na dosiahnutie cieľa tohto nariadenia, ktorým je uľahčenie prístupu k spravodlivosti pre občanov a malé a stredné podniky v cezhraničných sporoch, je vhodné ďalšie zvýšenie limitu uvedeného v článku 2 ods. 1; a

    b) na uľahčenie prístupu k spravodlivosti pre zamestnancov v cezhraničných pracovnoprávnych sporoch s ich zamestnávateľom, je vhodné rozšírenie rozsahu uplatňovania európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a to najmä na mzdové pohľadávky, a to po zvážení celkového dosahu takého rozšírenia.

    K tejto správe sa podľa potreby pripoja legislatívne návrhy.

    Na tento účel poskytnú členské štáty Komisii do 15. júla 2021 informácie o počte návrhov podaných v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj o počte žiadostí o výkon rozsudku vydaného v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

    2.  Komisia do 15. júla 2019 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o šírení informácií o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v členských štátoch a môže vypracovať odporúčania týkajúce sa zlepšenia informovanosti o tomto konaní.

    ▼B

    Článok 29

    Nadobudnutie účinnosti

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od 1. januára 2009 s výnimkou článku 25, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2008.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

    ▼M3




    PRÍLOHA I

    image ►(1) C2  

    image ►(2) C2  
    ►(2) C2  

    image ►(2) C2  
    ►(2) C2  

    image

    image

    image

    image

    image

    image

    image




    PRÍLOHA II

    image ►(1) C2  

    image




    PRÍLOHA III

    image

    image

    image




    PRÍLOHA IV

    image ►(1) C2  

    image



    ( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).

    ( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

    Top