This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C2007/269/127
Case F-65/07: Action brought on 29 June 2007 — Aayhan and Others v European Parliament
Vec F-65/07: Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament
Vec F-65/07: Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament
Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007, p. 70–70
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
10.11.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 269/70 |
Žaloba podaná 29. júna 2007 – Aayhan a i./Parlament
(Vec F-65/07)
(2007/C 269/127)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobcovia: Laleh Aayhan (Štrasburg, Francúzsko) a i. (v zastúpení: R. Blindauer, advokát)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy žalobcov
|
— |
zrušiť výslovné rozhodnutie o zamietnutí z 20. apríla 2007 vydané Parlamentom na základe sťažnosti žalobcov z 19. decembra 2006, |
|
— |
zmeniť súbor zmlúv na dobu určitú, ktoré zaväzujú žalobcov vo vzťahu k Parlamentu, do jedinej zmluvy na dobu neurčitú, |
|
— |
určiť, že Parlament má povinnosť opätovne zamestnať týchto zamestnancov na základe zmluvy na dobu neurčitú, |
|
— |
určiť, že zamestnanci Parlamentu označení ako pomocní zamestnanci na zasadnutia, majú právo za všetky odpracované obdobia od začiatku ich obsadenia na reprezentatívnu náhradu práva na platenú dovolenku, ktoré nadobudli svojou prácou, |
|
— |
uložiť Parlamentu povinnosť zaplatiť každému žalobcovi sumu 2 000 eur z titulu ich nenavrátiteľných trov konania, |
|
— |
zaviazať Parlament na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobcovia sú pomocní zamestnanci na zasadnutia, zamestnaní Parlamentom počas jeho plenárnych zasadnutí v Štrasburgu a to na 12 plenárnych zasadnutí za rok.
Na podporu ich žaloby žalobcovia namietajú predovšetkým nezákonnosť článku 78 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v časti, v ktorej toto ustanovenie má za následok vylúčenie kategórie pomocných zamestnancov na zasadnutia z pôsobnosti akéhokoľvek zdroja práva, či už štátneho alebo práva Spoločenstva.
Žalobcovia ďalej poukazujú na porušenie zásady zákazu diskriminácie tak, ako je uvedená najmä v Európskej sociálnej charte a v Dohovore č. 111 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o diskriminácii zamestnaní a povolaní. Okrem iného tvrdia, že Parlament porušil zásadu, ktorá núti každého zamestnávateľa odôvodniť rozhodnutie o prepustení, zásadu uznanú najmä v článku 4 Dohovoru č. 158 MOP o skončení pracovnoprávneho vzťahu z iniciatívy zamestnávateľa.
Nakoniec žalobcovia tvrdia, že tak, ako osobitne stanovuje smernica 1999/70 (1), normálnou formou pracovnoprávneho vzťahu je zmluva na dobu neurčitú.
(1) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).