EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020CA0181

Vec C-181/20: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. januára 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud České republiky – Česká republika) – VYSOČINA WIND a.s./Česká republika – Ministerstvo životního prostředí (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2012/19/EÚ – Odpad z elektrických a elektronických zariadení – Povinnosť financovať náklady na nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov – Retroaktívny účinok – Zásada právnej istoty – Nesprávne prebratie smernice – Zodpovednosť členského štátu)

Ú. v. EÚ C 119, 14.3.2022, p. 9–9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Ú. v. EÚ C 119, 14.3.2022, p. 4–4 (GA)

14.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 119/9


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. januára 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud České republiky – Česká republika) – VYSOČINA WIND a.s./Česká republika – Ministerstvo životního prostředí

(Vec C-181/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernica 2012/19/EÚ - Odpad z elektrických a elektronických zariadení - Povinnosť financovať náklady na nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov - Retroaktívny účinok - Zásada právnej istoty - Nesprávne prebratie smernice - Zodpovednosť členského štátu)

(2022/C 119/12)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší soud České republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: VYSOČINA WIND a.s.

Žalovaná: Česká republika – Ministerstvo životního prostředí

Výrok rozsudku

1.

Článok 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) je neplatný v rozsahu, v akom ukladá výrobcom povinnosť financovať náklady na nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov uvedených na trh v období medzi 13. augustom 2005 a 13. augustom 2012.

Článok 13 ods. 1 smernice 2012/19 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá povinnosť financovať náklady spojené s nakladaním s odpadom z fotovoltických panelov uvedených na trh od 13. augusta 2012, t. j. odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, užívateľom týchto panelov, a nie ich výrobcom.

2.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že členský štát prijal právnu úpravu, ktorá je v rozpore so smernicou Únie, ešte pred prijatím tejto smernice, sama osebe nepredstavuje porušenie práva Únie, keďže dosiahnutie výsledku stanoveného touto smernicou nemožno považovať za vážne ohrozené skôr, ako sa táto smernica stane súčasťou právneho poriadku Únie.


(1)  Ú. v. EÚ C 222, 6.7.2020.


Top