EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52013AE0112

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“ COM(2012) 709 final – 2012/0335 (NLE)

Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, p. 77–80 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/77


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

COM(2012) 709 final – 2012/0335 (NLE)

2013/C 133/14

Hlavný spravodajca: Wolfgang GREIF

Rada sa 11. decembra 2012 rozhodla podľa článku 148 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov“

COM(2012) 709 final – 2012/0335 (NLE).

Predsedníctvo výboru poverilo 11. decembra 2012 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol Wolfgang Greif rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 487. plenárnom zasadnutí 13. a 14. februára 2013 (schôdza z 13. februára 2013) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 170 hlasmi za, 5 hlasmi proti, pričom 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európe sa doteraz nedarí krízu prekonať, v dôsledku čoho sa zväčšuje štiepenie Európy. Vzhľadom na pokračujúce úsporné opatrenia, ktoré sa v EÚ presadzujú na prekonanie krízy, výbor opakovane vyjadruje obavu, že nebude možné dosiahnuť ciele stanovené v stratégii Európa 2020 ani v oblasti zamestnanosti, ani v oblasti boja proti chudobe.

1.2

EHSV požaduje plán hospodárskej obnovy Európy s rozpočtom vo výške 2 % HDP, ktorý by mal rozsiahly účinok na trh práce. Je potrebné využívať dodatočné investície na štátnej úrovni a rýchlo, cielene a koordinovane určiť európske investičné projekty s cieľom podporiť zamestnanosť.

1.3

Rozsiahle zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do všetkých fáz tvorby i uplatňovania politiky zamestnanosti je rozhodujúcou podmienkou úspechu koordinácie politík. Výbor zdôrazňuje, že všetkým zainteresovaným stranám, vrátane samotného výboru, by sa mal medzi zverejnením ďalšieho návrhu a rozhodnutím poskytnúť dostatok času na uskutočnenie rozsiahlej diskusie o návrhu. Toto je obzvlášť dôležité pre nový súbor usmernení, ktorý má byť prijatý v roku 2014.

1.4

Okrem toho výbor predložil návrhy k týmto aspektom:

všeobecné európske ciele zamestnanosti by sa mali doplniť o ciele pre osobitné skupiny,

systém záruk pre mladých ľudí by mal začať fungovať čo najskôr, najlepšie hneď po zaevidovaní na úrade práce,

mal by sa vytvoriť zvláštny fond solidarity mládeže pre krajiny, ktoré majú osobitné ťažkosti, ak prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF) nie sú postačujúce,

mali by sa presadzovať normy kvality pre prvú pracovnú skúsenosť a odbornú prípravu na pracovisku,

mali by sa preskúmať možnosti širšieho využitia duálneho systému výučby v odbornej príprave, pričom tu podstatnú úlohu musia zohrať sociálni partneri,

malo by sa bojovať proti neistým pracovným miestam napríklad tým, že sa rozšíri koncepcia flexiistoty a bude sa väčšia pozornosť venovať internej flexiistote,

malo by sa zlepšiť uznávanie úlohy podnikov a najmä malých a stredných podnikov pri vytváraní pracovných miest,

mala by sa posilniť úloha inštitúcií trhu práce v národných programoch reforiem,

krajinám, v ktorých je situácia na trhu práce napätá, by sa mal uľahčiť prístup k prostriedkom z fondov EÚ,

je potrebné vyčleniť dostatok finančných prostriedkov EÚ, a to sa musí v plnej miere zohľadniť vo viacročnom finančnom rámci.

2.   Úvod

2.1

Rada Európskej únie sa 21. októbra 2010 rozhodla, že ponechá nové usmernenia pre politiky zamestnanosti až do roku 2014 nezmenené, aby sa hlavná pozornosť sústredila na ich vykonávanie (1). Európska komisia predložila 28. novembra 2012 svoj návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa má platnosť usmernení zachovať aj na rok 2013.

2.2

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti zamestnanosti vo väčšine členských štátov, najmä dramatický nárast nezamestnanosti mladých ľudí a pretrvávajúci veľký počet dlhodobo nezamestnaných osôb, a vzhľadom na prípravu budúcoročnej aktualizácie usmernení považuje EHSV každoročnú konzultáciu podľa článku 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ za príležitosť zopakovať svoje hlavné odporúčanie z minulého roka týkajúce sa usmernení a ich uplatňovania (2).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Ciele v oblasti zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 asi nebude možné dosiahnuť

3.1.1

Európa sa v najbližších rokoch dostane do mimoriadne napätej situácie v oblasti zamestnanosti. Určité skupiny sú viac postihnuté než iné: mladí ľudia, ľudia s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, osoby prisťahovaleckého pôvodu a osamelí rodičia. V piatom roku finančnej krízy zo všetkých prognóz, vrátane prieskumu Komisie o zamestnanosti, vyplýva, že vývoj na trhu práce v celej Európe bude aspoň v roku 2013 aj naďalej pochmúrny. Európe sa doteraz nedarí krízu prekonať, v dôsledku čoho sa zväčšuje štiepenie Európy.

3.1.2

Oživenie zamestnanosti sa zastavilo. Zamestnanosť klesá. Vytváranie pracovných miest zostalo utlmené a zhoršilo sa napriek nevyužitému potenciálu v niektorých odvetviach s veľkým počtom pracovných miest a na celom jednotnom trhu. Naďalej sa zvyšovala segmentácia trhu práce a rástol počet zmlúv na krátkodobé zamestnanie a práce na skrátený úväzok. Zdanenie práce zostáva vysoké a vo viacerých členských štátoch sa ďalej zvýšilo. Nezamestnanosť znovu rastie a dosiahla bezprecedentné úrovne, pričom dlhodobá nezamestnanosť, a nielen nezamestnanosť mladých ľudí, nadobúda znepokojivé rozmery, najmä v členských štátoch, v ktorých prebieha silná fiškálna konsolidácia. V mnohých členských štátoch klesajú priemerné príjmy domácností a najnovšie údaje poukazujú na trend smerujúci k vyšším úrovniam a závažnejším formám chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom v mnohých členských štátoch sa zvyšuje chudoba napriek zamestnaniu a sociálna polarizácia (3).

3.1.3

V tejto súvislosti EHSV opakovane vyjadruje obavu, že vzhľadom na politické podmienky riešenia krízy zamerané na úsporné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti v EÚ presadzujú, nebude možné dosiahnuť ciele v oblasti zamestnanosti, ani v oblasti boja proti chudobe stanovené v stratégii Európa 2020 v rámci priority „Inkluzívny rast“.

3.2   Plán hospodárskej obnovy Európy na pomoc oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest

3.2.1

Úsporné opatrenia, na základe ktorých dochádza k poklesu konečného dopytu v členskom štáte, môžu v ostatných štátoch vyvolať reťazovú reakciu, ktorá povedie k špirále poklesu. Súčasným zavádzaním úsporných programov vo viacerých krajinách sa zmaria vyhliadky na ďalší rast a je možné, že týmto spôsobom vznikne bludný kruh neistoty, o. i. pri investíciách do vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a inovácií, zamestnanosti a spotreby.

3.2.2

Politika zamestnanosti však nemôže vyvážiť nesprávne smerovanie makroekonomickej politiky. EHSV preto považuje za veľmi dôležité, aby politika zamestnanosti podporovala budovanie európskej infraštruktúry a kvalitatívny rast. Potrebné sú urýchlené cielené investície na európskej a národnej úrovni s výrazným účinkom na zamestnanosť, ktoré by sa mali realizovať koordinovane, ak sa majú zvýšiť účinky politiky zamestnanosti. Preto treba intenzívne mobilizovať tak súkromné, ako aj verejné investície a uskutočňovať potrebné reformy.

3.2.3

Výbor sa stotožňuje s analýzou Komisie, že vyhliadky na rast zamestnanosti závisia v rozhodujúcej miere od schopnosti EÚ vytvárať hospodársky rast vhodnými makroekonomickými, priemyselnými a inovačnými politikami a doplniť ich politikou zamestnanosti, ktorá je zameraná na oživenie hospodárstva sprevádzaného vytváraním veľkého počtu pracovných miest. EHSV sa obáva, že mnohé pozitívne návrhy balíka opatrení pre zamestnanosť prijatého v apríli 2012 budú v prípade pretrvávajúceho pokračovania politiky úsporných opatrení v EÚ neuskutočniteľné.

3.2.4

EHSV sa navyše obáva, že iba navrhovanými opatreniami nebude možné dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ v oblasti zamestnanosti. Z tohto dôvodu výbor opakovane požadoval európsky plán oživenia hospodárstva s prostriedkami vo výške 2 % HDP, ktorý by mal rozsiahly účinok na trh práce. Paktom pre rast a zamestnanosť prijatým v rámci záverov vrcholnej schôdzky v júni 2012 sa v tomto smere podnikli prvé kroky, ktoré teraz treba obsahovo naplniť, aby sa v celej Európe trvalo zabezpečil naliehavo potrebný priestor pre rast a zamestnanosť. Výbor požadoval pakt o investíciách do sociálnej oblasti s cieľom natrvalo prekonať krízu a investovať do budúcnosti. Bude pozorne sledovať balík o investíciách do sociálnej oblasti, ktorý má Komisia schváliť vo februári.

3.3   Zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov

3.3.1

EHSV už viackrát vyjadril súhlas s viacročným cyklom koordinácie politík v rámci stratégie Európa 2020 a neustále poukazoval na to, že rozsiahle zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na európskej a národnej úrovni do všetkých fáz tvorby i uplatňovaní politiky zamestnanosti je rozhodujúcou podmienkou úspechu koordinácie politík.

3.3.2

Vzhľadom na to, že usmernenia sú pre členské štáty rámcom pre navrhovanie, vykonávanie a monitorovanie štátnych politík v kontexte celkovej stratégie EÚ, výbor zdôrazňuje, že všetkým zainteresovaným stranám, vrátane samotného výboru, by sa mal medzi zverejnením ďalšieho návrhu a samotným rozhodnutím poskytnúť dostatok času na uskutočnenie rozsiahlej diskusie o návrhu. Toto nadobúda stále väčší význam, pretože Európska politika zamestnanosti musí väčšou mierou prispievať k pomoci členským štátom pri riešení krízy.

3.3.3

V súlade s harmonogramom nového európskeho semestra by európski sociálni partneri mali byť včas konzultovaní v rámci prípravy ročnej správy o raste, pri stanovovaní strategických kľúčových priorít politiky zamestnanosti, ako aj pri formulovaní, uskutočňovaní a hodnotení usmernení pre politiku zamestnanosti. Toto je obzvlášť dôležité pre nový súbor usmernení, ktorý má byť prijatý v roku 2014.

4.   Osobitné pripomienky a konkrétne návrhy

4.1

Doplniť všeobecné ciele európskej politiky zamestnanosti o ciele pre osobitné skupiny: Okrem cieľa na dosiahnutie všeobecnej miery zamestnanosti v rámci celej EÚ by sa mali v budúcnosti stanoviť merateľné ciele EÚ aj pre osobitné cieľové skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, ženy, starší pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím a najmä mladí ľudia. Ďalekosiahly presun stanovovania konkrétnych cieľov v oblasti politiky zamestnanosti na úroveň členských štátov sa doteraz veľmi neosvedčil. V tejto súvislosti je potrebný špecifický ukazovateľ podstatného zníženia počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a nezúčastňujú sa ani na vzdelávaní či odbornej príprave (tzv. NEET).

4.2

Systém záruk pre mladých ľudí by mal začať fungovať čo najskôr: Výbor veľmi víta návrh Komisie na zavedenie systému záruk pre mladých, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v primeranom čase (4). EHSV však považuje čas zavedenia po štyroch mesiacoch za neskorý. Najlepšie by bolo, keby záruky pre mladých ľudí začali fungovať čo najskôr, t. j. hneď po zaevidovaní na úrade práce, pretože nevydarený prechod škodí národnému hospodárstvu a zanecháva jazvy na celý život. V rámci národných programov reforiem je potrebné sformulovať príslušné konkrétne opatrenia.

4.3

Vytvoriť zvláštny fond solidarity mládeže pre krajiny, ktoré majú osobitné ťažkosti, ak prostriedky z ESF nie sú postačujúce: EHSV podotýka, že pri navrhovaní finančného výhľadu na roky 2014 – 2020 treba klásť mimoriadny dôraz na to, aby sa v rámci Európskeho sociálneho fondu vyčlenili prostriedky pre mladých ľudí. EHSV zastáva názor, že vážnosť situácie si vyžaduje vytvorenie zvláštneho fondu solidarity mládeže ako solidárne riešenia podobné Fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Krajiny, ktoré majú osobitné ťažkosti, by mohli dočasne dostávať podporu pri uplatňovaní systému záruk pre mladých ľudí. Ak sa to nedá zvládnuť z prostriedkov ESF, musia sa na jeho financovanie použiť ďalšie európske prostriedky (fond solidarity mládeže). Keď sa mohli vynaložiť miliardové sumy na banky, mali by sa dať zmobilizovať aj tieto prostriedky.

4.4

Presadzovať normy kvality pre prvú pracovnú skúsenosť a odbornú prípravu na pracovisku: EHSV podporuje rozvíjanie zručností, ktoré sú dôležité pre trh práce, a to za aktívnej spolupráce pracovnej sféry a vzdelávacích inštitúcií. EHSV považuje za správne podporovať prvé pracovné skúsenosti a zvyšovanie kvalifikácie na pracovisku a súhlasí s názorom, že odborná prax a stáže, ako aj programy dobrovoľníckej práce, sú dôležitým nástrojom, ako môžu mladí ľudia získať zručnosti a pracovné skúsenosti. EHSV zdôrazňuje význam noriem kvality odbornej praxe a stáží. V súvislosti s tým EHSV víta zámer Komisie predložiť rámec kvality, ktorý podporí poskytovanie a zavedenie vysokokvalitných stáží.

4.5

Preskúmať možnosti širšieho využitia duálneho systému výučby v odbornej príprave: Je dôležité preklenúť priepasť medzi požiadavkami trhu práce, vzdelávaním a očakávaniami mladých ľudí. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť je poskytovanie stimulov a podpora rozvoja vysoko kvalitných programov odbornej prípravy. Výbor víta usmernenia Komisie v tejto oblasti. Malo by sa preskúmať, či by sa duálny systém výučby, v rámci ktorého sa vzdelávanie spája s odbornou prípravou, nedal preniesť do iných krajín. V krajinách s duálnym systémom odbornej prípravy je výrazne nižšia miera nezamestnanosti mladých ľudí ako v krajinách bez systému učňovskej prípravy. V niektorých krajinách najviac postihnutých krízou okrem toho existuje záujem o zavedenie duálnych systémov vzdelávania. EHSV požaduje lepšie zhromažďovanie skúseností a podporu sústav odborného vzdelávania z ESF. Je potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov, financovanie v počiatočnej fáze a vypracovanie rámca kvality duálneho vzdelávania. Výbor vyzdvihuje význam zapojenia sociálnych partnerov do odbornej prípravy. Považuje preto za nevyhnutné, aby boli sociálni partneri v členských štátoch úzko zapojení do navrhovania, zavádzania a monitorovania rozvoja týchto systémov.

4.6

Bojovať proti neistým pracovným miestam: Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril ku koncepcii flexiistoty. Víta skutočnosť, že skúsenosti s riešením krízy viedli k rozšíreniu koncepcie flexiistoty. Zlepšeniu internej flexibility sa doteraz v rámci diskusií o flexiistote nevenovala potrebná pozornosť. Zamestnávanie na dobu určitú a dočasná práca môžu krátkodobo vyplniť prechodné obdobie a sem-tam môžu byť potrebné na to, aby uľahčili prechod na normálny trh práce obzvlášť znevýhodneným skupinám. S tým spojená neistota pracovného miesta však smie byť len dočasná a musí byť vyvážená sociálnym zabezpečením. Pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí, EHSV neodporúča zavádzať nestabilné a neperspektívne riešenia: namiesto uspokojovania sa s neistým zamestnaním by sa mali zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že zamestnávanie na dobu určitú a slabo platené pracovné miesta so zlým sociálnym zabezpečením sa v prípade mladých ľudí nestanú pravidlom.

4.7

Zlepšiť uznávanie úlohy podnikov pri vytváraní pracovných miest: Podniky v Európe sú kľúčovými aktérmi pri prekonávaní krízy na trhu práce. Predovšetkým malé a stredné podniky zaznamenali v uplynulých rokoch kladnú bilanciu prijímania pracovníkov. Preto je veľmi dôležité zlepšiť prístup malých a stredných podnikov ku kapitálu a znížiť náklady na zakladanie podnikov. Podľa Európskej komisie by to malo značný dosah na hospodárstvo EÚ: HDP by sa zvýšil asi o 1,5 %, t. j. asi o 150 miliárd EUR bez toho, aby sa súčasne znížila úroveň ochrany zamestnancov. Aj sociálne podniky a organizácie občianskej spoločnosti môžu prispieť k zvýšeniu zamestnanosti, ako EHSV viackrát zdôraznil. V nedávnom stanovisku z vlastnej iniciatívy poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) bolo poukázané na to, že družstvá, najmä zamestnanecké družstvá, aj v čase krízy zabezpečujú viac pracovných miest tým, že znižujú svoje zisky v prospech ich ochrany (5).

4.8

Posilniť úlohu inštitúcií trhu práce v národných programoch reforiem: V tomto smere bude v mnohých členských štátoch nevyhnutné rozšíriť špecifickú podporu poskytovanú verejnými službami zamestnanosti, pričom sa zvýšená pozornosť musí venovať znevýhodneným skupinám. Vo všetkých krajinách EÚ je potrebné preskúmať a prípadne zlepšiť podmienky prístupu k poskytovaniu podpory nezamestnaným mladým, ako i dlhodobo nezamestnaným ľuďom, ktorí si hľadajú prácu resp. miesto v odbornej príprave. Odporúča sa zahrnúť príslušné ciele do národných programov reforiem.

4.9

Uľahčiť prístup k prostriedkom z fondov EÚ krajinám, v ktorých je situácia na trhu práce napätá: Napriek napätej rozpočtovej situácii v členských štátoch je potrebné ponechať poskytovanie štátnych a európskych finančných prostriedkov na aktívne intervencie na trhu práce, ako aj vzdelávanie a zamestnanosť mladých a dlhodobo nezamestnaných ľudí a tam, kde je to nutné, sa musí ešte zvýšiť. Krajinám, v ktorých je situácia na trhu práce obzvlášť napätá a ktoré musia zároveň plniť reštriktívne rozpočtové ciele, by sa mal uľahčiť prístup k prostriedkom z fondov EÚ. Nutný je pragmatický a flexibilný prístup a zjednodušenie administratívnych postupov pri využívaní prostriedkov až po dočasné prerušenie štátneho spolufinancovania pri čerpaní prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a iných európskych fondov.

4.10

Dodatočné finančné prostriedky z európskych zdrojov: Závažnosť hospodárskej krízy vyzdvihuje tú skutočnosť, že suma, ktorú v súčasnosti navrhuje Komisia pre štrukturálne fondy na obdobie rokov 2014 – 2020, možno nebude stačiť na dosiahnutie žiaduceho účinku na hospodársky rast a rast zamestnanosti a na zabezpečenie lepšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ. Táto skutočnosť by sa mala plne zohľadniť vo viacročnom finančnom rámci (VFR).

V Bruseli 13. februára 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ.

(2)  Pozri najmä stanovisko EHSV z 27. mája 2010 na tému „Usmernenia pre politiky zamestnanosti“ (Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 66), stanovisko EHSV z 22. februára 2012 na tému „Usmernenia pre politiky zamestnanosti“ (Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 94), stanovisko EHSV z 22. februára 2012 na tému „Sociálne dôsledky nových predpisov o hospodárskom riadení“ (Ú. v. EÚ C 143, 22.05.2012, s. 23), stanovisko EHSV z 25. apríla 2012 na tému „Všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch“ (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 30), stanovisko EHSV z 12. júla 2012 na tému „Iniciatíva Príležitosti pre mladých“ (Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 97), stanovisko EHSV z 15. novembra 2012 na tému „Oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest“ (Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 65).

(3)  COM(2012) 750 final: Ročný prieskum rastu 2013. Príloha: Návrh spoločnej správy o zamestnanosti.

(4)  Stanovisko EHSV z 21. marca 2013 na tému „Balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí“ (doteraz neuverejnené v úradnom vestníku).

(5)  Stanovisko EHSV z 25. apríla 2012 na tému „Družstvá a reštrukturalizácia“ (Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 24).


Top