23.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 228/7

(1)

Smernicou 2014/59/EÚ sa orgánom pre riešenie krízových situácií udeľuje právomoc odpísať a previesť záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

(2)

Zmluvy o derivátoch môžu tvoriť významný podiel štruktúry záväzkov niektorých úverových inštitúcií. Oceňovanie týchto zmlúv je však zložitý proces, keďže ich hodnota je spojená s hodnotou podkladových nástrojov, aktív alebo subjektov, ktorá sa priebežne vyvíja a ustáli sa až pri splatnosti alebo pri konečnom zúčtovaní.

(3)

Skúsenosti z minulosti ukazujú, že zložitosť oceňovania derivátových záväzkov v prípade zlyhania jednej z protistrán môže z ocenenia urobiť časovo náročný proces, zahŕňať obrovské náklady a viesť k sporom.

(4)

Okrem toho z praxe vyplýva, že zmluvy o derivátoch môžu obsahovať rôzne metodiky stanovenia sumy splatnej medzi protistranami pri konečnom zúčtovaní, pričom v niektorých metodikách sa stanovenie sumy po konečnom zúčtovaní alebo dátumu konečného zúčtovania, prípadne obidvoch uvedených údajov ponecháva úplne na rozhodnutie protistrany, ktorá nezlyhala.

(5)

S cieľom predchádzať morálnemu hazardu a zabezpečiť účinnosť opatrení na riešenie krízovej situácie by preto orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať a zaviesť vhodné metodiky oceňovania záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o derivátoch v časovom rámci zlučiteľnom s rýchlosťou procesu riešenia krízovej situácie, a to na základe objektívnych a podľa možnosti ľahko dostupných informácií. Je dôležité, aby sa metodikou oceňovania stanovovali niektoré procedurálne ustanovenia o oznamovaní rozhodnutí o konečnom zúčtovaní orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj o tom, ako uzatvoriť náhradné obchody s protistranami, s ktorými prebehlo konečné zúčtovanie.

(6)

Zmluvy o derivátoch, ktoré sú predmetom dohody o čistom zúčtovaní, vedú v prípade predčasného ukončenia zmluvy k jednorazovej sume po konečnom zúčtovaní. V článku 49 smernice 2014/59/EÚ sa stanovuje, že hodnota týchto zmlúv sa určí v čistej výške v súlade s podmienkami dohody. Orgán pre riešenie krízových situácií alebo nezávislý odhadca by preto mali rešpektovať súbory vzájomného započítavania vymedzené v dohodách o čistom zúčtovaní bez toho, aby mohli vybrať určité zmluvy a iné vylúčiť.

(7)

V súlade s článkom 49 smernice 2014/59/EÚ zmluvy o derivátoch ocení orgán pre riešenie krízových situácií alebo nezávislý odhadca v rámci procesu oceňovania vykonaného podľa článku 36 tejto smernice. Pokiaľ ide o derivátové záväzky, oceňovanie by sa malo zameriavať na okamžité určenie hodnoty ex ante na účely záchrany pomocou vnútorných zdrojov a zároveň by malo orgánu pre riešenie krízových situácií poskytnúť primeranú flexibilitu na úpravu nárokovaných súm ex post.

(8)

Posúdenie, či by sa tieto derivátové záväzky mali zachraňovať pomocou vnútorných zdrojov, alebo vylúčiť z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, by sa malo vykonať pred rozhodnutím o konečnom zúčtovaní v rámci procesu oceňovania podľa článku 36 uvedenej smernice.

(9)

Ocenenie derivátových záväzkov by orgánom pre riešenie krízových situácií malo umožniť, aby pred prijatím rozhodnutia o konečnom zúčtovaní posúdili potenciálnu sumu, ktorou by tieto záväzky bolo možné zachrániť pomocou vnútorných zdrojov po konečnom zúčtovaní, rovnako ako potenciálne znehodnotenie, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku konečného zúčtovania.

(10)

Pri konečnom zúčtovaní zmlúv o derivátoch sa môžu objaviť dodatočné straty, ktoré neboli zohľadnené pri oceňovaní založenom na predpoklade nepretržitého pokračovania v činnosti a ktoré vyplývajú napríklad zo skutočných reprodukčných nákladov vynaložených protistranou, ktoré by zvýšili náklady na konečné zúčtovanie, ktoré dlhuje inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo z nákladov takejto inštitúcie na obnovu obchodovania v súvislosti s expozíciami voči riziku otvoreného trhu, ktoré vyplývajú z konečného zúčtovania. Ak vzniknuté alebo očakávané straty vyplývajúce z konečného zúčtovania derivátov presiahnu podiel zodpovedajúcich záväzkov, ktoré by boli skutočne k dispozícii na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, nadbytočná strata môže zvýšiť náklady na túto záchranu pre ostatných veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V takých prípadoch by výška strát, ktoré by sa zaznamenali v súvislosti s týmito záväzkami, ktoré nevyplývajú zo zmlúv o derivátoch v rámci záchrany pomocou vnútorných zdrojov, bola vyššia ako bez konečného zúčtovania a záchrany zmlúv o derivátoch pomocou vnútorných zdrojov, a preto môže orgán pre riešenie krízových situácií zvážiť vylúčenie zmlúv o derivátoch z takejto záchrany v súlade s článkom 44 ods. 3 písm. d) smernice 2014/59/EÚ a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/860 (2) prijatým na základe článku 44 ods. 11 uvedenej smernice. Na akýkoľvek výkon právomoci na záchranu pomocou vnútorných zdrojov v súvislosti s týmito záväzkami by sa mali vzťahovať výnimky stanovené v článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a diskrečné výnimky stanovené v článku 44 ods. 3 uvedenej smernice, ako sa uvádza v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/860.

(11)

Keďže existuje potreba jednotného výkladu článku 49 ods. 3 a 4 smernice 2014/59/EÚ, mali by sa stanoviť metodiky a zásady vzťahujúce sa na oceňovanie derivátov, ktoré vykonávajú nezávislí odhadcovia a orgány pre riešenie krízových situácií.

(12)

Metodika oceňovania vychádzajúca zo skutočných alebo hypotetických reprodukčných nákladov na zúčtované záväzky by viedla k podobným výsledkom ako prevládajúca trhová prax a bola by v súlade so zásadami upravujúcimi oceňovanie požadovanými podľa článku 74 smernice 2014/59/EÚ, ktorého cieľom je určiť, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie, keby sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania (zásada „neznevýhodnenia veriteľov“).

(13)

Pri uplatňovaní metodiky oceňovania by orgán pre riešenie krízových situácií mal mať možnosť opierať sa o rôzne zdroje údajov vrátane zdrojov údajov poskytnutých inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, protistranami alebo tretími stranami. Je však vhodné stanoviť zásady týkajúce sa jednotlivých typov údajov, ktoré je potrebné pri oceňovaní zohľadniť, aby sa zabezpečilo objektívne určenie hodnoty.

(14)

Protistrany v zmluvách o derivátoch, ktorých konečné zúčtovanie prebehlo prostredníctvom orgánov pre riešenie krízových situácií, sa môžu rozhodnúť uzavrieť jeden alebo viac náhradných obchodov s cieľom nahradiť svoju expozíciu po konečnom zúčtovaní. Takéto náhradné obchody by mali predstavovať prednostný zdroj údajov na účely ocenenia, pokiaľ sa uzatvorili za komerčne primeraných podmienok k dátumu konečného zúčtovania alebo čo najskôr po ňom. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali pri oznamovaní rozhodnutia o konečnom zúčtovaní poskytnúť protistranám možnosť predložiť dôkazy o komerčne primeraných náhradných obchodoch v lehote zodpovedajúcej očakávanému referenčnému okamihu ocenenia. V prípade, že protistrany poskytnú takýto dôkaz v stanovenej lehote, odhadca by mal určiť sumu po konečnom zúčtovaní okamžite na úrovni cien týchto náhradných obchodov. Ak protistrany neposkytnú dôkazy o komerčne primeraných náhradných obchodoch v stanovenej lehote, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vykonať svoje ocenenie na základe dostupných trhových informácií, ako sú stredné ceny a kúpno-predajné rozpätia, s cieľom posúdiť hypotetické reprodukčné náklady, t. j. straty alebo náklady, ktoré by vznikli v dôsledku obnovenia hedžingu alebo súvisiacej obchodnej pozície na základe čistej expozície voči riziku.

(15)

Derivátové produkty a trhy sú veľmi rôznorodé a nie je možné určiť jedinú trhovú prax uzatvárania náhradných obchodov. Preto sa pojem „komerčne primerané náhradné obchody“ musí vymedziť všeobecne, aby mohol odhadca vykonať požadované posúdenie vo všetkých trhových kontextoch. Tento pojem by sa mal teda chápať ako náhradný obchod uzatvorený na základe čistej expozície voči riziku za podmienok, ktoré zodpovedajú bežnej trhovej praxi, a pri vynaložení primeraného úsilia na dosiahnutie najlepšieho pomeru ceny a kvality. Odhadca by okrem iných prvkov mohol zohľadniť aj počet obchodníkov oslovených protistranou, počet záväzných kotácií a skutočnosť, či sa vybrala kotácia s ponukou najlepšej ceny. Orgán pre riešenie krízových situácií by takisto mal mať možnosť uviesť v oznámení o konečnom zúčtovaní kritériá, ktoré uplatní pri posudzovaní.

(16)

Právne predpisy Únie prijaté v posledných rokoch v súlade s medzinárodnými normami sú zamerané na zlepšenie transparentnosti a zmierňovanie rizík na trhu so zmluvami o derivátoch tým, že sa v nich stanovuje povinné zúčtovanie štandardizovaných OTC derivátov prostredníctvom centrálnych protistrán, oceňovanie derivátov zúčtovaných centrálnou protistranou a širokej škály OTC derivátov a maržové požiadavky na ne, ako aj povinné vykazovanie všetkých OTC derivátov v obchodných depozitároch.

(17)

V prípade, že sa začne riešiť krízová situácia zúčtovacieho člena centrálnej protistrany a orgán pre riešenie krízových situácií vykoná konečné zúčtovanie zmlúv o derivátoch pred záchranou pomocou vnútorných zdrojov, tento zúčtovací člen sa kvalifikuje ako zúčtovací člen, ktorý zlyhal, pokiaľ ide o centrálnu protistranu vo vzťahu ku konkrétnym súborom vzájomného započítavania. Interné postupy a mechanizmy vzťahujúce sa na zlyhanie zúčtovacieho člena („postupy pri zlyhaní centrálnej protistrany“), ktoré centrálna protistrana vykonala so zreteľom na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (3), poskytujú spoľahlivý základ na stanovenie hodnoty derivátového záväzku, ktorý v rámci súboru vzájomného započítavania vyplýva z konečného zúčtovania, a to aj v súvislosti so záchranou pomocou vnútorných zdrojov v rámci procesu riešenia krízových situácií.

(18)

Po spúšťacej udalosti môže trvať aj niekoľko dní, kým sa vykonajú postupy centrálnej protistrany pri zlyhaní. Pri riešení konkrétnej krízovej situácie by dlhé čakanie na dokončenie postupov pri zlyhaní s cieľom stanoviť hodnotu derivátov mohlo narušiť časový harmonogram a ciele riešenia krízovej situácie a mohlo by viesť k zbytočnému narušeniu finančných trhov. Preto je nevyhnutné, aby sa orgán pre riešenie krízových situácií dohodol s centrálnou protistranou a príslušným orgánom centrálnej protistrany na lehote, v ktorej sa určí suma pri predčasnom ukončení, so zreteľom na obmedzenia centrálnej protistrany a orgánu pre riešenie krízových situácií.

(19)

Sumu pri predčasnom ukončení, ktorú centrálna protistrana určila v súlade so svojimi postupmi riadenia zlyhania v dohodnutej lehote, by mal schváliť odhadca. Ak centrálna protistrana neurčí sumu pri predčasnom ukončení v dohodnutej lehote alebo neuplatní svoje postupy pri zlyhaní, orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť opierať sa pri určovaní sumy pri predčasnom ukončení o vlastné odhady. Orgán pre riešenie krízových situácií by takisto mal mať možnosť uplatniť predbežné určenie na základe vlastných odhadov, ak je takéto konanie odôvodnené naliehavosťou procesu riešenia krízovej situácie, a za predpokladu, že po uplynutí lehoty aktualizuje svoje ocenenie po dokončení postupu centrálnej protistrany pri zlyhaní. Orgán pre riešenie krízových situácií by po uplynutí lehoty mal byť schopný posúdiť informácie poskytnuté centrálnou protistranou v konečnom ocenení ex post, ak je v tom čase k dispozícii, a v každom prípade pri oceňovaní rozdielu v zaobchádzaní podľa článku 74 smernice 2014/59/EÚ. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté postupy riadenia zlyhania, ktoré centrálna protistrana vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(20)

Ustanovenia tohto nariadenia by nemali mať vplyv na vnútorné postupy centrálnej protistrany na prevod aktív a pozícií určených medzi zúčtovacím členom a jeho klientmi, ktoré boli prijaté v súlade s článkom 48 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a mali by byť zlučiteľné s inými príslušnými ustanoveniami alebo podmienkami povolenia, ktoré by mohli ovplyvniť konečné zúčtovanie príslušných zmlúv o derivátoch.

(21)

Okamih ocenenia zmlúv o derivátoch by mal odzrkadľovať zásadu oceňovania, v ktorej sú zohľadnené skutočné alebo hypotetické reprodukčné náklady, ktoré vznikli protistranám. Aby bolo ocenenie čo najpresnejšie, malo by sa vykonať k dátumu konečného zúčtovania, alebo ak to nie je komerčne primerané, v prvý deň a čas, ku ktorému je k dispozícii trhová cena podkladových aktív. V takých prípadoch, keď sumu pri predčasnom ukončení určí centrálna protistrana alebo sa stanoví na úrovni ceny náhradných obchodov, by referenčným okamihom mal byť okamih určenia centrálnou protistranou alebo okamih náhradných obchodov.

(22)

Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií vzhľadom na naliehavosť rozhodne vykonať predbežné ocenenie na základe článku 36 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií alebo odhadca by mali byť schopní v rámci tohto predbežného ocenenia urobiť predbežný odhad hodnoty derivátových záväzkov pred týmto referenčným okamihom na základe odhadov hodnôt a údajov dostupných v tom čase. Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie na základe predbežného ocenenia v súlade s článkom 36 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ, zaznamenaný relevantný vývoj na trhu alebo dôkazy o skutočných náhradných obchodoch v referenčnom okamihu sa premietnu buď do nasledujúceho predbežného ocenenia alebo do konečného ocenenia vykonaného podľa článku 36 ods. 10 uvedenej smernice.

(23)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(24)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, konzultoval s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4),

1.

„súbor vzájomného započítavania“ je skupina zmlúv, na ktoré sa vzťahuje dohoda o čistom zúčtovaní, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 bode 98 smernice 2014/59/EÚ;

2.

„odhadca“ je vymenovaný nezávislý expert, ktorý má vykonať ocenenie v súlade s požiadavkami a kritériami stanovenými v štvrtej časti delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075 (5), alebo orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonáva ocenenie podľa článku 36 ods. 2 a 9 smernice 2014/59/EÚ;

3.

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, podľa toho, či je:

4.

„zúčtovací člen“ je zúčtovací člen, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

5.

„dátum konečného zúčtovania“ (close-out date) je deň a čas konečného zúčtovania uvedený v oznámení rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií o konečnom zúčtovaní;

6.

„náhradný obchod“ je transakcia, ktorá sa uskutočnila k dátumu alebo po dátume konečného zúčtovania zmluvy o deriváte s cieľom obnoviť na základe čistej expozície voči riziku akýkoľvek hedžing alebo súvisiacu obchodnú pozíciu, ktoré boli ukončené za rovnocenných ekonomických podmienok ako zúčtovaná transakcia;

7.

„komerčne primeraný náhradný obchod“ je náhradný obchod uzavretý na základe čistej expozície voči riziku za podmienok, ktoré zodpovedajú bežnej trhovej praxi, a pri vynaložení primeraného úsilia na dosiahnutie najlepšieho pomeru ceny a kvality.

a)

výšku strát, ktoré sa zaznamenali v rámci zmlúv o derivátoch v prípade záchrany pomocou vnútorných zdrojov, vypočítanú vynásobením:

a

b)

znehodnotením na základe posúdenia výšky nákladov, výdavkov alebo iného zníženia hodnoty, ktoré sa očakáva v dôsledku konečného zúčtovania zmlúv o derivátoch, vypočítaným ako súčet týchto prvkov:

a)

nezaplatených súm, kolaterálu alebo iných súm splatných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, protistrane po odpočítaní neuhradených súm, kolaterálu a iných súm splatných protistranou inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, k dátumu konečného zúčtovania;

b)

sumy po konečnom zúčtovaní zahŕňajúcej výšku strát alebo nákladov, ktoré vznikli protistranám derivátu, alebo ziskov realizovaných týmito protistranami náhradou alebo nadobudnutím ekonomického ekvivalentu vecných podmienok ukončených zmlúv a práv na kúpne opcie zmluvných strán v súvislosti s týmito zmluvami.

a)

súm, ktoré sa stali splatnými k dátumu alebo pred dátumom konečného zúčtovania a ktoré k tomuto dátumu neboli uhradené;

b)

sumy rovnajúcej sa reálnej trhovej hodnote aktíva, ktoré sa malo dodať za každý záväzok vyplývajúci zo zmlúv o derivátoch, ktorý sa mal vyrovnať dodaním k dátumu alebo pred dátumom konečného zúčtovania a ktorý nebol vyrovnaný k dátumu konečného zúčtovania;

c)

súm v súvislosti s úrokmi alebo náhradou vzniknutých v období od dátumu, ku ktorému sa príslušné záväzky týkajúce sa platieb alebo dodania stali splatnými, do dátumu konečného zúčtovania.

a)

stredných trhových cien na konci dňa v súlade s bežnými postupmi v rámci inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, k dátumu stanovenému v súlade s článkom 8;

b)

rozpätia medzi strednou a kúpnou cenou alebo medzi strednou a predajnou cenou v závislosti od smeru čistej rizikovej pozície;

c)

úprav cien a rozpätí uvedených v písmenách a) a b), ak je potrebné zohľadniť likviditu na trhu podkladových rizík alebo nástrojov a veľkosť expozície vo vzťahu k hĺbke trhu, ako aj prípadné riziko modelu.

a)

údajov poskytnutých tretími stranami, ako sú zistiteľné trhové údaje alebo údaje o parametroch oceňovania a kotácie tvorcov trhu, alebo ak je zmluva zúčtovaná centrálne, hodnôt alebo odhadov získaných od centrálnych protistrán;

b)

v prípade štandardizovaných produktov ocenení generovaných vlastnými systémami odhadcu;

c)

údajov dostupných v rámci inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ako sú interné modely a ocenenia vrátane nezávislého overovania cien vykonaného v súlade s článkom 105 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (6);

d)

údajov poskytnutých protistranami okrem dôkazov o náhradných obchodoch oznámených podľa článku 3 ods. 3 vrátane údajov o súčasných alebo minulých sporoch týkajúcich sa oceňovania v súvislosti s podobnými alebo súvisiacimi transakciami a kotáciami;

e)

akýchkoľvek iných relevantných údajov.

a)

postup pri zlyhaní, ako sa stanovuje v pravidlách riadenia centrálnej protistrany v súlade s článkom 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

časový harmonogram riešenia krízovej situácie.

a)

ak centrálna protistrana neposkytne ocenenie sumy pri predčasnom ukončení v lehote stanovenej orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 5 alebo

b)

ak ocenenie sumy pri predčasnom ukončení, ktoré poskytla centrálna protistrana, nie je v súlade s postupmi centrálnej protistrany pri zlyhaní stanovenými v článku 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

ak odhadca určí sumu pri predčasnom ukončení na úrovni cien náhradných obchodov v súlade s článkom 6 ods. 1, k dátumu a času uzatvorenia náhradných obchodov;

b)

ak odhadca určí sumu pri predčasnom ukončení v súlade s postupmi centrálnej protistrany pri zlyhaní podľa článku 7 ods. 1, k dátumu a času, keď centrálna protistrana určila sumu pri predčasnom ukončení;

c)

vo všetkých ostatných prípadoch k dátumu konečného zúčtovania alebo v prípadoch, keď by to nebolo komerčne primerané, k dátumu a času, ku ktorému je k dispozícii trhová cena podkladového aktíva.